Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.5.2020 o 16:59 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.6.2020 15:20 - 15:22 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Beluský, vraj mám vlastné čísla. Nie sú to moje čísla a budú zverejnené za chvíľku na blogu, len som to chcel načasovať, takže tam budú aj odkazy priamo na literatúru.
Vraj niektoré združenia obchodov sú za. Áno. Existujú lobistické združenia, sú veľmi, je veľmi dôležité, aby sme mali lobistické združenia, ktoré vedia prejavovať svoje názory. Niektorí sú za, niektorí sú proti, ale to nijako nemení predmet tejto debaty, že my máme rozhodnúť o tom a zvážiť, ktoré ich argumenty sú správne a ktoré ich argumenty sú nesprávne.
Pán poslanec Kotleba Marian, čísla a percentá sú kapitalistická demagógia. No neviem, čo mám na to povedať, že či čísla a percentá sú kapitalistická demagógia? Tak v tom prípade čo je socialistická demagógia? Neviem, naozaj.
Zákaz prináša nárast zákazníkov v sobotu. A viete čo? Toto je naozaj veľký problém. Mám jedného veľmi dobrého známeho, ktorý pracuje v jednom obchodnom reťazci, je tam manažérom tej prevádzky a neskutočne, ale neskutočne sa sťažuje na to, aké sú v sobotu predavačky vyšťavené, unavené z tých nátreskov ľudí, ktorí chodia v sobotu kvôli tomu, že teraz je v nedeľu zavreté, a obrovské kartóny si navlákajú do svojich domácností a tie pracovníčky opúšťajú prácu v sobotu kvôli tomuto, že teraz sú zatvorené v nedeľu, úplne vyšťavené a naozaj veľmi nahnevané.
Pán Kočiš, rešpektujem váš názor, že rodinný nákup nie je rodinná, áno, aktivita, ale ja to za rodinnú aktivitu považujem. Nespochybňujem, že, nespochybňujem, že každý môže mať inú morálnu hodnotu nedele, ale veriaci predsa nemusia ísť v nedeľu nakupovať.
Páni poslanci Marek Kotleba a Šimko, pre mňa má každý deň morálnu hodnotu. Možno pre vás iba nedeľa, pre mňa má morálnu hodnotu aj ísť v pondelok a pracovať a zarobiť peniaze napríklad aj pre rodinu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.6.2020 14:52 - 15:07 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, preštudoval som si návrh na zmenu Zákonníka práce, ktorý má reagovať na otázku, či má vláda zakázať zamestnávateľovi, aby zamestnancovi nariadil alebo si s ním dohodol prácu, ktorú by vykonával v nedeľu. Dovoľte mi niekoľko poznámok k tomu.
Všimli ste si určite vo verejnej rozprave, že prebehlo niekoľko prieskumov verejnej mienky, boli dva teda také väčšie. Jeden sa pýtal na zákaz nedeľného predaja všetkých obchodov až na výnimky teda v zákone, druhý sa pýtal na zákaz vo veľkých potravinách. Výsledky boli veľmi podobné, približne 75, 80 % ľudí sa vyjadrilo, že, že vlastne sú za to, aby vláda neumožnila mať v nedeľu otvorené obchody. O čom hovoria tieto prieskumy? Žiaľ, teda v tom prieskume nemáme nejakú, nevieme nejakú informáciu o tom, že aké boli motivácie tých ľudí, prečo odpovedali takto, ako odpovedali. Asi najlepšou motiváciou pre nich bude, teda najlepšiu motiváciu by sme zistili práve z tých nedeľných obchodov, ktoré sú natrieskané a kde tí ľudia sa rozhodli, že nejdú nakupovať v sobotu, ale idú nakupovať v nedeľu. Ale teda skúsme trochu o tom uvažovať, že či má zákonodarca, teda my tu v pléne, ľuďom, ktorí sú za zákaz, objektívne uznať akékoľvek dôvody, pre ktoré by mali iným ľuďom napríklad zakazovať nakupovať v nedeľu alebo iným ľuďom pracovať v nedeľu.
Z prieskumov nevieme identifikovať, aké boli tieto motivácie, bezpochyby však bude súhlasiť určitá časť z tých približne dvoch percent ľudí, pracovníkov na Slovensku, ktorých sa má toto obmedzenie týkať, vychádzam z analýzy združenia INESS, ktorí sú zamestnaní práve v tomto, ak tam prirátame nejakých rodinných príslušníkov, to znamená, že priamu rodinu, ktorej, ktorej by určite vyhovovalo niektoré časti z tých, z tých ľudí, ktorí tam pracujú, aby v nedeľu teda bolo zatvorené, tak v podstate aj tak nedosiahneme viac ako tri percentá obyvateľov, všetkých obyvateľov Slovenska, ktorých, ktorým to môže, naozaj nejakej časti z týchto percent to môže naozaj nevyhovovať, že sú zazmluvnení na prácu v nedeľu.
Skúsme ešte vytvoriť jednu väčšiu skupinu, to sú ľudia, ktorí, ktorí žijú v blízkosti obchodov. Je to trochu také špekulatívne, pretože, samozrejme, ak bývate niekde blízko nejakého veľkého obchodného centra, tak vám môže prekážať napríklad hluk z tej prevádzky, a tak môžete mať nejaký objektívny dôvod, prečo poviete, že teda akože mi to nevyhovuje, že v nedeľu mi tam, ja neviem, napríklad stávajú autá, hej. Takže skúsme, skúsme vytvoriť nejakú povedzme; aj keby sme vytvorili nejakú trebárs hlukovú mapu, tak určite sa to týka zase len malej časti, malej časti ľudí, ktorí bývajú prevažne v mestách. To znamená, že možno, možno dosiahneme nejaké číslo 30 – 40 percent. Aj pri konzervatívnom odhade by to však znamenalo, že najmenej 30 % obyvateľov Slovenska, čo znamená zhruba 1,7 mil. ľudí, sa domnieva, že vláda by mala niekomu zakázať robiť niečo, čo objektívne nemôže nejako významne prekážať.
Takže chcel by som poukázať aj na toto, dámy a páni, že keď budeme hovoriť o, hlasovať o zákaze nedeľného predaja, tak počítajme aj s tým, že budeme rešpektovať, resp. podporovať názor státisícov ľudí, ktorí nemajú objektívny dôvod požadovať zákaz, pretože ich nejako významne neovplyvňuje. Alebo naopak, možno majú aj zištné dôvody, ako tu už hovorila kolegyňa poslankyňa Halgašová, že sa im zvýšia obraty, pokiaľ ide napríklad o predajcov tých, na ktorých sa vzťahuje tá výnimka v zákone. To znamená, že tých, napríklad benzínové čerpadlá. Takže to je taký prvý bod.
Poďme sa pozrieť ešte na iné prieskumy. Predkladatelia tvrdia, že týmto súčasným stavom prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť stráviť čas so svojimi deťmi a rodinou. Neviem, akými dátami to máte podporené, ponúkam však dve štúdie, ktoré dosť významne oponujú alebo spochybňujú takéto predpoklady. Jedna britská štúdia z Lancaster University v roku 2018 reagovala na prebiehajúcu debatu v krajine ohľadom zákona, ktorý reguluje počet pracovných hodín v nedeľu pre väčšie obchody. Debata sa týkala, či absolútne uvoľniť predaj v nedeľu, prípadne opätovne zaviesť nedele bez otvorených obchodov, tak ako to bolo tomu pred rokom 1994. Štúdia prišla so zaujímavými výsledkami, nechcem otravovať s veľmi veľkým počtom čísiel, ale pokúsim sa povedať aspoň niektoré, asi 64 % zákazníkov považuje nedeľné nákupy za rodinnú aktivitu, 64 % v tom prieskume, ktorý vyšiel v prestížnom, prestížnom časopise. Väčšina respondentov si myslí, že zatvorené obchody v nedeľu by boli; si myslí, že otvorené obchody v nedeľu by boli skvelým mechanizmom pre trávenie dlhšieho času s rodinou. Približne tretina ľudí v čase, keď sú obchody v nedeľu zatvorené, trávi voľný čas prácou. To znamená, že nerieši nejakú morálnu hodnotu nedele, ale normálne pracujú. 86 % zákazníkov si myslí, z tej štúdie, že otvorené obchody v nedeľu žiadnym spôsobom negatívne neovplyvňujú rodinný život. 96 % si myslí, že by otvorenie obchodov v nedeľu nemalo žiaden negatívny vplyv na náboženský život.
S podobnými výsledkami prišla aj maďarská štúdia, ktorá vyšla v roku 2016; vieme, že v jednom čase v Maďarsku boli zatvorené obchody; ktorá vyšla v časopise Romanian Rewiew of Regional Studies a ktorá reagovala práve na zákon v roku 2015. Tento zákon vtedy zakázal nedeľný predaj. Vzhľadom na nespokojnosť verejnosti bol následne opäť zrušený, takže sú teraz otvorené predajne. Štúdia prišla opäť s niekoľkými zásadnými zisteniami, ktoré sú opäť do veľkej miery v protiklade s dôvodmi predkladateľov. Pre takmer polovicu zákazníkov sa kvôli zavretým obchodom v nedeľu sťažili nákupy počas týždňa. Viac ako 70 % zákazníkov tvrdí, že z dôvodu zavretých obchodov v nedeľu netrávi viac času s rodinou. Približne 80 % zákazníkov tvrdí, že obchody sú kvôli tomu viac preplnené počas bežných dní, čo sťažuje komfort nielen zákazníkov, ale aj samotných predavačov. Asi 75 % zákazníkov by chcelo zaviesť späť otvorené obchody v nedeľu. To bola táto maďarská štúdia.
Kolegyne a kolegovia, fakty nasvedčujú, že schválením návrhu nedosiahnu želateľný efekt ani samotní predkladatelia, ktorí sa domnievajú, že tento efekt je dôležitý, ktorí – ako sme počuli pána poslanca Mareka Kotlebu – hovoria o nejakej morálnej hodnote nedele, čo som prvýkrát počul takéto kritérium, že existuje nejaká morálna hodnota nedele. A čím sa odlišuje od soboty, od piatka? To neviem. (Reakcia z pléna.)
Potom ešte ekonomické dôsledky. Už spomínala pani kolegyňa Halgašová v predchádzajúcom, takže to len veľmi stručne. Vyšla analýza združenia INESS, ktorá hovorí o tom, že, podľa ktorej v nedeľu pracuje zhruba 18 % zamestnancov, ale len jedna sedmina z nich pracuje v maloobchode. Hovoríme naozaj o veľmi malej časti ľudí, ktorí pracujú v malo... v nedeľu, zo všetkých pracovníkov. Priemerne títo zamestnanci strávia iba jednu dvanásťhodinovú nedeľu v mesiaci. Vieme, že väčšinou pracujú na ten režim krátky a dlhý týždeň, takže môžme hovoriť o tom, že aj v súčasnom stave majú dve nedele voľné. Nehovoríme o tom, že pracujú každú nedeľu. Majú dve nedele priamo s rodinou voľné. Analytici odhadujú, že v prípade fiktívneho nákupného centra s približne 50 prevádzkami bude zákaz predaja znamenať pokles približne 45 pracovných miest.
Ešte niekoľko informácií. V komunikácii Európskej komisie z roku 2018 k téme európskeho maloobchodného sektora zazneli zaujímavé dopadové informácie. Vo Francúzsku bol zákon le Macron, Loi Macron, ktorý rozšíril rozsah turistických oblastí, v ktorých sú otváracie hodiny obchodov flexibilnejšie, a zaviedol možnosť otvorených obchodov až na 12 nedieľ za rok namiesto pôvodne piatich. Čiže išlo o veľmi malé zlepšenie, uvoľnenie predaja. V tej, tam sa odhadovalo teda, že len toto malé uvoľnenie predaja zvýši tržby aj zamestnanosť o 20 % v tom sektore podnikania.
V nemeckej štúdii z roku 2014, ktorá analyzuje, spätne analyzuje účinky deregulácie z roku 2006, sa zistilo, že zmierňujúce opatrenia v pracovnej dobe zvýšili zamestnanosť o 0,4 pracovníkov na jeden obchod, čo zodpovedá celkovému účinku na zamestnanosť vo výške tri až štyri percentá.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila Fínska obchodná federácia v roku 2016, po liberalizácii otváracích hodín obchodov viac ako 80 % obchodov so spotrebným tovarom a takmer polovica špecializovaných obchodov s tovarom pociťovali, že sa zvýšila hospodárska súťaž, čím sa uľahčil život spotrebiteľom, pričom až 46 % maloobchodných firiem zvýšilo počet svojich zamestnancov. K tejto téme vyšlo ešte veľmi veľa štúdií, na ktoré budem aj priamo odkazovať v texte, ktorý zverejním na internete.
K tomu, dámy a páni, len toľko, že môžme dôvodne predpokladať, že schválením tohto návrhu si šesť zo siedmich predavačiek alebo predavačov síce bude môcť namiesto dvoch nedieľ stráviť, užívať voľno až štyri nedele, ale tá druhá strana mince je, že to bude na úkor jednak nižšieho platu a najmä na úkor siedmej predavačky, ktorú v podstate tým vyhodíme na dlažbu. Minimálne na nejaký čas, než si nájde nejakú ďalšiu prácu, čo v prípade teraz, keď je blížiaca sa recesia alebo, respektíve začínajúca sa recesia, bude naozaj veľmi veľký problém.
Takže ja sa pýtam teda, že čo je na tomto riešení sociálne. Čo je na tomto riešení ľudové? Vaša strana má v názve, že ľudová. Čo je na tom ľudové? A prichádzam na to, že pravdepodobne podľa vás ľudové je vyhodiť niektorých ľudí na dlažbu a pripraviť niektorých ľudí o príjmy. To sú fakty, ktoré vychádzajú práve z týchto štúdií.
Na záver mi dovoľte ešte jeden názor obchodníka. V skupine na sociálnej sieti s názvom Nechajme to otvorené píše manažér jednej maloobchodnej prevádzky tuto v Bratislave, zhodou okolností, čírou náhodou sa s ním aj poznám, lebo máme kancelárie vedľa seba, citujem: "Rovnako ako mnohé prevádzky, ktoré boli ešte pred krízou otvorené aj počas nedele, aj my chceme, aby sme mohli mať v nedeľu opäť otvorené. Zatvorená nedeľa nám už teraz spôsobuje problémy, a to najmä v personálnych záležitostiach. Ešte donedávna pracovali naši zamestnanci klasickým spôsobom, teda krátky – dlhý týždeň, vďaka čomu mali dva plnohodnotné víkendy voľno. Odkedy je však nedeľa zatvorená, už to tak nie je. Opatrenie spôsobilo, že sme zaznamenali veľký príliv zákazníkov v sobotu a ak chceme zabezpečiť plynulý chod prevádzky, musí byť v tento deň aj viac zamestnancov v práci. Keď som sa o tom rozprával so svojimi zamestnancami," pokračuje manažér, "všetci do jedného by boli radi, keby bolo možné v nedeľu otvoriť prevádzku a vrátiť sa do starých dobrých zaužívaných koľají. Treba brať do úvahy aj to, že sú motivovaní, keďže za prácu v nedeľu majú 100-percentný príplatok. Bol by som veľmi rád," pokračuje, "keby sa naša nová vláda neangažovala v tejto záležitosti a nechala to v rukách zamestnancov a firiem, ktoré si vedia ľahko spočítať, či sa im oplatí mať otvorené v nedeľu alebo nie. Predsa len sme spoločnosť ľudí, ktorí sa môžu slobodne rozhodnúť, kde budú pracovať a za akých podmienok. Takže ak niekomu nevyhovuje pracovať počas víkendov," píše, "má slobodnú vôľu, voľbu nájsť si prácu, ktorá bude len počas týždňa." Citát končí: "Na záver by som chcel len podotknúť, že aj ja ako človek, ktorý pracuje v týždni, by som ocenil, keby som si mohol ísť v pokoji nakúpiť počas víkendu a nebol obmedzovaný. Dúfam, že zvíťazí zdravý rozum, a ak vláda počúva konzílium odborníkov ohľadom pandémie, mala by v tejto záležitosti počúvať aj ekonómov a samotných obchodníkov." To je koniec citátu.
Dámy a páni, ekonóm Ludwig von Mises, je to jedna z kľúčových osobností rakúskej ekonomickej školy, kedysi povedal: Ak by sa ktokoľvek zo socialisticky zmýšľajúcich jedincov snažil živiť predajom hotdogov, veľmi rýchlo by sa naučil niečo o suverenite spotrebiteľov. Neschváliť tento návrh, ale aj ďalšie podobné návrhy na zákaz predaja v nedeľu je výbornou príležitosťou, ako verejnosti môžme ukázať, že vieme poctivo rozlišovať mýty od faktov a hovoriť aj menej ľúbivé pravdy. Vedieť hovoriť to, že niektoré regulácie škodia. Nepremeškajme príležitosť podať jasný signál, že každou reguláciou trhu spôsobujeme, že jeden človek sa bude mať lepšie na úkor toho ďalšieho.
Chcel by som požiadať ctené publikum, poslancov, aby sme sa chránili od lacného populizmu a návrh zákona odmietli. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

9.6.2020 10:10 - 10:25 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z., v druhom čítaní, ide o tlač 124a.
Národná rada uznesením č. 166 z 5. júna 2020 pridelila predmetný návrh zákona trom výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet a Výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením 46 z 9. júna 2020, výbor pre financie a rozpočet uznesením 42 z 5. júna 2020 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením 26 z dnešného dňa. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V čl. I, bode, pardon, ospravedlňujem sa, gestorský výbor odporúča o obidvoch týchto návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť obidva tieto, tieto návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto rozpravy, tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona, tlač 124, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktorý, ktorú, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru, hospodárskeho, č. 27 z 9. júna 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.6.2020 10:43 - 10:45 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z. (tlač 124).
Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákonu, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.6.2020 9:51 - 9:52 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 116 zo 4. júna 2020 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 (tlač č. 123), s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej schôdzi, 14. schôdzi dnes dňa 5. júna 2020. Uznesením č. 25 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 8. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2020 16:59 - 17:00 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Kotleba, v bode 7 sa píše, že cestovná kancelária je povinná dohodnúť sa s cestujúcim, nielen s tými, čo majú tú výnimku, ale so všetkými cestujúcimi, na poskytnutí; tí sú v inom režime teda, čiže s tými ostatnými; na poskytnutí náhradného zájazdu najneskôr do 31. augusta 2021. Ak sa cestovná kancelária s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu nedohodne do toho termínu, platí, že odstúpila od zmluvy o zájazde a je povinná cestujúcemu vrátiť všetky platby. To je tam napísané.
Ja sa teda pýtam, keď vy hovoríte, že sa im navyšujú náklady, tak sa pýtam, že komu sa navyšujú náklady. Ja som to tam neobjavil a keď by ste tú odpoveď našli, tak sa poteším, že sa vyznáte v ekonomickej teórii. Takže tá moja otázka je, že komu sa teda zvyšujú náklady.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2020 18:39 - 18:40 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja sa to tiež pokúsim teda skrátiť. Ja mám v podstate iba jednu otázku na pána poslanca. Keď sme hovorili o tom, že kto čo seje, kto čo zasial, tak mňa naozaj zaujíma, že procesne, že prečo stále navrhujete pána Blahu, keď, veď naozaj sa stačí pozrieť, že čo on za sebou zanechal, stačí sledovať jeho statusy, vygoogliť si, čo sú argumentačné chyby, čo sú manipulačné fauly, metódy v debatách, čo sú logické chyby, a tam sa dá veľmi jednoducho zistiť, akým spôsobom on berie lož ako pracovnú metódu, ako si vytvára svoj vlastný hodnotový systém založený na vymyslenom nejakom, nejakej konštrukcii, z ktorej potom, samozrejme, obviňuje aj opozíciu. To je čisto iba praktická vec, čo sa týka manipulačných metód v debatách.
A potom si kladiem znovu otázku, že keď viete, že má takúto zahraničnú politickú orientáciu, ktorá je naprosto v rozpore so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenska a aj vašej strany, tak zase si kladiem tú istú otázku, že prečo ho stále nominujete, keď je, keď poznáte tieto dva, dva jasné rozpory, s ktorými vlastne nesúhlasí nielen koalícia, ale bezpochyby, predpokladám, že aj veľmi veľká časť poslancov SMER-u.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2020 16:52 - 16:58 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Vážená pani generálna riaditeľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pozorne som si preštudoval výročnú správu. V minulosti som sa pomerne intenzívne venoval práve Slovenskému pozemkovému fondu ako analytik. Dokonca som vydal asi pred dvanástimi rokmi takú analýzu rizík korupcie a klientelizmu v správe štátnych pôd a v nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov. Dovoľte mi preto jednu poznámku, bude to viac-menej otázka, ku ktorej bude smerovať moja poznámka, ktorá sa týka práve tejto problematiky. Tentoraz, teda nebude sa týkať prevodov vlastníctva, čo je samostatná kapitola, veľmi, veľmi, by som povedal, že práve z hľadiska tej transparentnosti veľmi taká riziková. Bude sa týkať nájomného za poľnohospodársku pôdu aj za prenajaté plochy.
Na strane 33 výročnej správy sa uvádza, že ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu sa vypočíta ročnou sadzbou v percentách z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky. To je taký mechanizmus vlastne, ktorý zohľadňuje isté charakteristiky pôdy, ktorý vypracoval ešte niekedy v 70. rokoch, myslím, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva. A v čom je problém práve týchto BPEJ-čiek, na základe ktorých sa stanovuje nájom? Problém je v tom, že ony vlastne zohľadňujú iba nejaký produkčný potenciál pôd. V podstate ony nemajú vôbec nič s trhovou hodnotou pôdy. A týmto spôsobom sa vlastne oceňovali aj prevody vlastníctva, aj nájmy sa oceňovali na základe týchto BPEJ-čiek. Takže výsledkom vlastne toho celého v súčasnosti je, že vlastne farmári dostávajú, dostávajú prenajatú pôdu, resp. dostávali veľmi veľa rokov, dostávali prenajatú pôdu oveľa lacnejšiu ako farmári, ktorí si ju museli prenajímať od súkromných vlastníkov, čo, samozrejme, bolo nespravodlivé. Dá sa to chápať, tento model tu bol taký zaužívaný, že budeme týmto spôsobom nejako ticho poľnohospodárov podporovať, že budú dostávať viac-menej takú skrytú dotáciu za to, že vlastne tým spôsobom, tým mechanizmom, že budú dostávať prenajatú lacnejšiu pôdu.
Je to, samozrejme, odôvodniteľné z hľadiska nejakých sociálnych, sociálnej politiky, ale je to naprosto nespravodlivé, je to nefér, lebo to znevýhodňuje práve tých, ktorí musia si prenajímať pôdu od súkromných vlastníkov.
Z výročnej správy vyplýva, že od 1. januára 2020 tohto roku sa bude nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu pre jednotlivé katastrálne územia vyrubovať podľa vzorca, ktorého hlavným parametrom by mala byť obvyklá výška nájomného pre príslušné katastrálne územie. Tá by mala byť zverejnená príslušným okresným úradom v danom kalendárnom roku. Tento postup vyzerá rozumnejšie. Zdá sa teda, že po tridsaťročnom formálnom skončení štátneho, resp. kolektívneho monopolu na pôdu dochádza aspoň v tomto smere k nejakému pozitívnemu kroku, že bude sa asi, pravdepodobne zohľadňovať nejaká trhová cena, ale k tomu práve smeruje táto, táto moja otázka, pretože vlastne z tejto formulácie nie je jasné, že ako bude v praxi stanovovaná obvyklá výška nájomného.
My si musíme uvedomiť, že nikdy v živote štátny úradník nebude vedieť stanoviť trhovú cenu, hej? Nebude vedieť stanoviť trhovú cenu. Tú vie stanoviť ten, ktorý je naozaj vlastníkom, ktorý si naozaj stráži to, aby prenajímal a predával pôdu s najväčším ziskom. Ale v každom prípade, pokiaľ by sme išli týmto mechanizmom, tak vidím tam teda možnosť aspoň, že by došlo k nejakému, k nejakému nárastu teda tej, toho nájomného.
Takže moja otázka vlastne smeruje k tomu, akým spôsobom vlastne bude stanovovaná táto výška nájomného, či to bude z nejakých máp, ktoré budú zohľadňovať aj povedzme blízkosť infraštruktúry, trhovú cenu pôdy. Vieme, aké, k akým problémom nastávalo, keď sa vymieňali pozemky niekde úplne, úplne zďaleka na východnom Slovensku za lukratívne pozemky niekde, ktoré boli blízko, v nejakej veľmi dobrej turistickej destinácii napríklad.
Takže toto vás poprosím, keby ste mohli aspoň možno krátko okomentovať. A takisto, takisto by som rád vyzval poslancov, aby nás bolo čo najviac, ktorí si budeme uvedomovať, uvedomovať práve ten problém, že najlepší vlastník pôdy je neštátny vlastník. Takže verím, že aj v prípade Slovenského pozemkového fondu v budúcnosti nastane nejaký proces postupného prevodu vlastníctva do súkromných rúk tých pôd, ktoré nebude treba držať pre nejaký verejný záujem napríklad.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2020 19:12 - 19:14 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Chcel by som (rečník si odkašľal), prepáčte, chcel by som veľmi oceniť prácu pani verejnej ochrankyne práv na poli ochrany základných práv (rečník si odkašľal), ospravedlňujem sa ešte raz, na poli ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. Ja tu prácu veľmi oceňujem. Táto podrobná a vecná správa to jednoznačne dokumentuje podľa mňa.
Pán poslanec Kotleba, ak vnímate nejaké nezrovnalosti, tak môžte využiť korektné nástroje, celý rok môžte pátrať v registri zmlúv na portáli verejného obstarávania. Máme veľmi veľa dobrých, kvalitných nástrojov, kde to môžme, kde môžte preverovať, a nie prísť sem teraz a začať vykrikovať, že možno existujú nejaké podozrenia. To mi príde naozaj veľmi, veľmi nefér.
Tretia vec, pýtali ste sa, že za čo platia 80-tisíc eur mesačne. Tak chcel som vás, by som vás upozorniť na stranu 68, ak mám ešte čas, by som zacitoval: "V roku 2019 pracovala Kancelária verejného ochrancu práv celkovo s 2 825 agendovými písomnosťami a riešila 10 konaní z vlastnej iniciatívy. Z tohto podnetu bolo, agendových písomností bolo 2 102 podnetov, ktoré boli doručené buď osobne" a tak ďalej, a tak ďalej; 2 825 agendových písomností. Toto sú bežné písomnosti, to sú podnety ľudí, ktorí sú aj vašimi voličmi. Sú to obyčajní ľudia, ktorí sa potrebujú domôcť svojich práv a vnímajú túto, túto, tento inštitút verejného ochrancu práv ako veľmi dôležitý.
Takže pokiaľ chcete ísť proti svojim voličom a považujete toto, že toto tých 80-tisíc nestálo, tak nech sa páči, ale neviem, akým spôsobom to uveria bežní ľudia vám a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.4.2020 12:05 - 12:05 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán poslanec Taraba, iba čisto faktická poznámka, krátka. Vy ste hovorili o tom, že sme zastavili recykláciu PET fliaš; to nie je pravda, to nebola pravdivá informácia. PET fľaše sa naďalej triedia, dokonca vo veľmi vysokej miere, cez 60 % už, a takisto sa recyklujú, aj keď teraz v dôsledku krízy nastáva veľký problém s recykláciou, ale to už je úplne iný problém. V skutočnosti sme nezastavili, iba sme odložili o jeden rok spustenie zálohovania, takže naďalej recyklácia beží.
Skryt prepis