Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.9.2020 o 20:02 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2020 20:02 - 20:04 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán poslanec Kremský, ďakujem za zaujímavý príspevok, ktorý síce sa netýka priamo tejto novely, lebo teraz neriešime už tú priamu otázku ochrany života, či v niektorom konkrétnom dni, sekunde alebo týždni, ale určite rád, určite ja by som bol veľmi rád, keby sa niekedy otvorila a niekedy by sme ju naozaj aj na pôde parlamentu riešili, ale mám takú jednu iba metodologickú poznámku, lebo, pán poslanec, si spomínal, aj pani poslankyňa Záborská, ten demogra..., demografický vývoj.
No nemyslím si, že by toto mala byť, malo byť nejaké určujúce kritérium, lebo potom by sme museli povedať, že pokiaľ by demografický vývoj alebo populačná krivka veľmi prudko rástla, tak si ten ľudský život nezaslúži ochranu, lebo máme dostatok ľudí. Hej? To je len taká metodická poznámka, ja viem, že ste to tak nemysleli, samozrejme, ale snažím sa to rozvinúť trochu takú ako metodickú debatu, argumentačnú.
A takisto, takisto aj v prípade, že keď argumentujeme, že kvalitným človekom, takisto ten predmet ochrany by nemal záležať na tom, že či vyrastie špičkový športovec, alebo vyrastie dieťa nechcené a týrané napríklad. Čiže to je len metodická poznámka, ale, ale samotná téma je veľmi dôležitá a ja budem veľmi rád, aj keby, keď sa k tomu dostane niekedy možno aj na nejaké väčšie otvorenie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2020 15:27 - 15:40 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Áno, prečítam, mám ho.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Bez toho by to asi nešlo. Nech sa páči.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
V článku, teda pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej, Anny Zemanovej a Radovana Kazdu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nemusíte sa ponáhľať, máte čas zastavený, takže môžete čítať kľudne.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Výborne, ďakujem, 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 74/2020 Z. z., tlač 246.
V čl. I bod 9 § 59 ods. 1 písmeno g) znie:
„g) uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)],".
Odôvodnenie: Navrhuje sa nahradenie znenia vládneho návrhu, ktorý pôvodne predpokladal uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške určenej podľa sadzieb ustanovených vykonávacím predpisom, novým znením, ktoré predpokladá úhradu iba ekonomicky oprávnených nákladov. Dôvodom navrhovanej zmeny je snaha o spresnenie textu v tom zmysle, že tieto náklady nemajú byť svojvoľne stanovené, ale majú byť odôvodnené ekonomickými, ekonomicky oprávnenými výdavkami. A je to návrh 15 poslancov a pozmeňujúci návrh je to. Tak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2020 15:20 - 15:39 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, mám tu niekoľko poznámok. Vzhľadom k tomu, že dnes máme naozaj taký veľký kvalt, takých nemám úplne akože sústredené, naprosto že od slova do slova, ale pokúsim sa to nejako tak naviazať postupne. Predkladáme teraz tento zákon a mám k nemu trošku, trošku výhrady. Najprv sa vrátim ešte k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Musím sa k tomu vrátiť.
Skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť na základe toho, že predmetný súčasný stav by spôsoboval značné hospodárske škody. Rád by som to trošku upresnil, niektoré argumentačné roviny pána predkladateľa, ktoré boli predložené práve na zdôvodnenie tohto stavu. Ja si nemyslím, že hrozia veľké hospodárske škody.
Pán predkladateľ pán minister, vy ste hovorili aj na výbore a nakoniec aj pri predkladaní, že jedným z tých dôvodov je, že 400 obcí na Slovensku nemá v súčasnosti prefinancovaný triedený zber. Ono je to v skutočnosti tak, že táto situácia nastáva, nastáva väčšinou začiatkom roka, kedy vlastne organizácie zodpovednosti výrobcu zazmluvnia nových výrobcov a na základe trhového podielu musia niektoré obce prepustiť, pretože je to prepočet, taký prepočet na počet obyvateľov. To znamená, že niektoré obce musia prepustiť a naopak tie OZV, ktoré posilnili, zase musia pribrať. Je to taký komplikovaný mechanizmus, nie veľmi šťastný. Dá sa vyriešiť možno aj nejakými krokmi, čo sa týka nasledujúcich termínov, ale nie je pravda, že nie sú prefinancované, lebo v skutočnosti nenastala situácia, že by tieto obce boli v situácii, že nemajú prefinancovaný zber. Zberové spoločnosti naďalej zbierajú v tom čase a následne sú im uhradené náklady tou novou OZV. Teraz sme to v pripomienkovom, teraz sme to vlastne aj prekonzultovali v rámci teda pripravovanej tejto novely s ministerstvom. Došlo tam k jednému takému upresneniu, že si budú musieť tie OZV potom tie náklady nejakým spôsobom vyrovnať. Ale teda nie je pravdou, teda aby nevznikala nejaká všeobecná panika, že 400 obcí má proste výpadok nejaký a že tu hrozí, že sa triedený zber bude povaľovať po uliciach a nejakým spôsobom tu vznikne nejaká veľká hospodárstva škoda.
Takisto tu zaznela informácia, že organizácie zodpovednosti výrobcov sú v dôsledku COVID-19 podfinancované a teda že mali prepad tržieb. Priznám sa, ja sa venujem trošku tým odpadom už dlhšie, takže ja som si to aj overoval u dvoch najväčších organizácií zodpovedností výrobcu, ktorí majú vlastne, dá sa povedať, že veľmi veľký podiel na trhu, neviem, či 80 či viac percent, a teda potvrdili mi, že nie, že nenastal. Jedna povedala, že dokonca mierne im aj vzrástli tržby. Druhé mi povedali, že teda nič významné sa nestalo z hľadiska toho prepadu tržieb. Takže tiež si myslím, že tento argument aspoň na základe informácií, ktoré som si overoval, nie je celkom presný a teda nehrozila hospodárska škoda, že by bolo treba nejako sanovať OZV.
Tretia vec, ktorá ma ešte zaujala tam, lebo keď pán minister hovoril, že chyba nastala už pri zakladaní systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu, výrobcov v tom, že OZV zakladajú výrobcovia, samotní výrobcovia.
Pán minister, vy ste to označili za jasný konflikt záujmov. No ono je to takto, že smernica, samotná smernica aj samotné označenie, rozšírená zodpovednosť výrobcov predpokladá, že tieto náklady bude, že rozšírenú zodpovednosť výrobcov, organizačnú aj finančnú tiaž budú niesť výrobcovia. To znamená, že sa predpokladá, že aj OZV budú zakladať práve, práve výrobcovia. Je to tak všade. V podstate v celej Európskej únii je to úplne bežný model. V Česku je podobne jeden model, kde, kde je založený výrobcami. Takže to je, to je tiež taká, dávam to ako do pozornosti, že aby sme si potom vedeli nejako terminologicky sa naladiť, že nie je možná cesta, resp. je možná, ale bola by veľmi neštandardná, keby zakladali OZV nejaké iné súkromné subjekty. Navyše by to nič iné, nič významnejšie neprinieslo, pretože oni tak isto môžu mať záujem povedzme, že mať nejaký vysoký zisk, čo ale v našom prípade neplatí, lebo organizácia zodpovednosti výrobcov aj zo zákona sú založené na tzv. neziskovom základe.
Teraz k tomu bodu 2. To bolo teda k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. To som chcel práve povedať, že bolo by fajn, keby sme teda už na budúce sa vyhli skrátenému konaniu, aby sme si vedeli niektoré veci ujasniť, aby sme sa vedeli k tomu posadiť a mali čas si to preštudovať a pripomienkovať.
Potom je tam tá druhá vec. My sme s ministerstvom mali rokovania, ja veľmi oceňujem, že ministerstvo bolo veľmi ústretové. Našli sme spoločné body, kde ustúpilo ministerstvo, ustúpili sme aj my. Tak toto považujem za veľmi, ako veľmi pozitívnu záležitosť. Ten sporný bod, ktorý, o ktorom sme sa bavili najviac, je § 59, ktorý hovorí o tom v jednom bode, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly zabezpečujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške určenej podľa sadzieb ustanovených predpisom. To by znamenalo v podstate, že vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov k zberovej spoločnosti by vstupoval štát a nasadil by nejakú minimálnu cenu, ktorú budú dávať OZV zberovým spoločnostiam. Na základe nejakých ďalších veľkých, dlhých rokovaní sme dospeli k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som podpísal aj ja, a ja si ho tu dovolím teraz aj predložiť a aj prečítať.
Ide o pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Anny Zemanovej a Radovana Kazdu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ja by som vás ešte chcel upozorniť, že potom už nebudete môcť odôvodňovať, vám zastaví čas.
Nech sa páči.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Môžem ho už len predložiť, hej? Dobre, výborne. Takže tam sme práve napísali - dvadsať minút mám čas - tam sme práve zmenili tento konfliktný bod na ten, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je povinná uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených nákladov ustanovených vykonávacím predpisom. Ja vám to potom podám a je tu aj zdôvodnenie. Trochu to mení tú podstatu toho, toho, že nebude vlastne úrad, úradník stanovovať nejakú, že minimálnu cenu, ktorú bude musieť zaplatiť OZV zberovej spoločnosti, veľmi jednoducho povedané, ale že mala by, mal by sa vytvoriť nejaký taký cenník, vyhláškový cenník ekonomicky oprávnených nákladov.
Ako som už povedal, ja som ho tak isto podpísal, napriek tomu mám k nemu výhrady, ktoré by som tu rád povedal, ktoré by som tu rád povedal a upozornil možno na niektoré veci, ktoré, ktoré by možno ministerstvo malo ešte zvážiť a prípadne ešte, ešte nejakým spôsobom pracovať s touto novelou, lebo v momente, keď stanovujeme nejaký cenník, keď do obchodného vzťahu medzi OZV a zberovou spoločnosťou vstúpi nejaká cenová vyhláška, tak sa dostávame do nejakej situácie regulovaných cien, čo mi trošku pripomína, pripomína mi to trošku časy pred rokom 1989, kedy vlastne vláda presadzovala tvrdý socialistický model regulovaných cien. Vtedy dokonca existoval, vtedy dokonca existoval, vtedy bola vlastne tvorba cien výrazne centralizovaná a o základných obrysoch cenového vývoja rozhodovalo v podstate politbyro, čo je v podstate vláda, pretože oni ovládali vládu, hej, čiže môžme povedať, že ovládalo to ministerstvo, ako v súčasnosti. A existoval nejaký slovenský cenový úrad ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti cien, vieme, ako to fungovalo, že napríklad cena mlieka bola vyslovene zrazená dole pod výrobné náklady a následne bola dotovaná. To znamená, že tam presne bol ten mechanizmus, kedy ten štátny úradník povedal, že nie, toto nebude trhová cena, ale bude to, bude to určená nejakým, nejakým úradom, hej, v tomto prípade tým cenovým úradom.
No obávam sa tohto modelu a skúsim to povedať, napríklad poľnohospodári. Poľnohospodári pestujú jablká. Predstavme si poľnohospodárov, pestujú jablká a oni sú nespokojní, naozaj sú často nespokojní s tým, že odberateľ ich služieb, trebárs veľké obchodné reťazce veľmi tlačia na cenu, veľmi tlačia na cenu, čiže oni majú v podstate veľmi malé marže. A teraz si skúsme predstaviť, že čo by nastalo v prípade, že by prišlo ministerstvo a vydalo by cenník, že kilo jabĺk vám neodoberieme za 3 eurá alebo 2, ale odoberieme vám za 5 eur, hej? Čiže toto, toto je presne ten istý mechanizmus, že na, na základe toho by potom teda ten, ten producent jabĺk by dostával oveľa viacej peňazí, ktoré by potom, samozrejme, museli zaplatiť spotrebitelia, občania v tej cene toho jablka, hej, čiže zdraželo by jablko.
Nechcem to porovnávať, samozrejme, s prípadom týmto, kedy aj pán minister hovoril, že to prenesenie do cien by nebolo také významné, ako to hovorím ja teraz v prípade týchto jabĺk. Hovorím o tom mechanizme, o tom mechanizme regulovaných cien, kedy by sme mohli potom takýmto istým spôsobom pokračovať ďalej a stanovovať cenu mlieka, cenu, ja neviem, výrobcov producentov obilia pre, pre mlyny, cenu chleba pre výrobcov teda pekárov, pre obchodné reťazce a týmto spôsobom by sme sa dostali zase do toho neefektívneho systému cenovej regulácie. Takže preto mám akože dosť, dosť významný, významný naďalej s týmto problém a čo si teda osobne myslím a domnievam sa, že tento cenový mechanizmus možno bude aj napadnuteľný. On totižto naozaj narúša hospodársku súťaž. On do veľkej miery aj demotivuje, de facto odbúrava súťaž medzi OZV, lebo na čom oni môžu teraz súťažiť, keď oni v podstate budú mať nejakú cenníkovú cenu, nejakú stanovenú, za ktorú zaplatia zberovej spoločnosti, že ona odvezie triedený zber, dá ho, spracuje ho na linke a dá ho následne recyklovať alebo zhodnotiť energeticky.
Smernica o odpadoch v čl. 8a ods. 4c hovorí, že členské štáty, a hovorí teda o tej rozšírenej zodpovednosti výrobcov a hovorí o tom, že členské štáty príjmu potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca výrobku platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tak aby tieto finančné príspevky nepresiahli náklady, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb v oblasti odpadového hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom. Tieto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi.
V tomto prípade hovoríme o príslušných aktéroch organizácie zodpovednosti výrobcov a zberové spoločnosti. Nevidím tam, že by príslušným aktérom malo byť ministerstvo životného prostredia ako sprostredkovateľ nejakej, nejakej regulovanej ceny. Takže obávam sa a teda upozorňujem na tento problém so smernicou, že nakoniec môže byť s týmto, s týmto výkladom veľký problém. Navyše teda zákon, ktorý sa týka obalov, je takzvanou, teda smernica je technickou normou a veľké zásahy práve do tejto problematiky by mali byť poslané na notifikáciu do Európskej komisie, na Európsku úniu a tento proces trvá niekedy aj niekoľko mesiacov, než potvrdia, že áno, toto znenie je v poriadku. Verím, že ministerstvo toto má ošetrené, ale v tom prípade by sa teda platnosť tej normy musela, musela významne posunúť.
Aha, to som hovoril, teda je to, je to už v podstate zásah do trhu, dosť veľký zásah do trhu, novelou sa v podstate môže vo významnej miere stratiť cenová konkurencia medzi tými OZV. Tie OZV stratia ten cenový nástroj, teda hlavný nástroj, ktorým môžu súťažiť medzi sebou. My máme ako veľmi dobre založený systém organizácie zodpovednosti výrobcov, máme vcelku akože, ono je to vládna regulácia, je to vnútený trh, takže nefunguje akože stopercentne, všetci o tých problémoch vieme, dlho sa, veľmi často sa o nich aj rozprávame, ale, ale jednou z jeho výhod je, že máme viac ako desať, neviem, či teraz 12 či 13 týchto organizácií zodpovednosti výrobcu, výrobcov, ktoré medzi sebou súťažia. To znamená, že ich primárnou motiváciou naozaj je efektívnym spôsobom zabezpečiť mieru triedenia a následného zhodnotenia, zhodnotenia toho, týchto obalových zložiek, obalových častí komunálneho odpadu. A v tomto vidím problém, že či náhodou nenastane ešte aj konflikt s nejakou, s nejakou ochranou hospodárskej súťaže alebo protimonopolnou problematikou atď. Takže rád by som ešte upozornil aj na tento aspekt.
Mám tu ešte, ešte čo tu mám? No tak toto je asi tak zhruba všetko. Ešte mám jeden bod, a to je ten bod, čo sa týka zálohovania nápojových obalov. My keď sme tu boli v lete, tak ministerstvo hovorilo o tom teda, že, a ja som teda tiež to aktívne podporoval, aby sa presunul termín zavedenia zálohovania nápojových obalov z 1. 1. 2022, myslím, na 2023. Bolo to v skrátenom konaní a bolo to v dôsledku práve koronakrízy, teda nastupujúcej pandémie ochorenia COVID a tie argumenty som videl ako veľmi naozaj významné aj práve z toho dôvodu, že ten proces sa tak dosť významne zabrzdil, hej? A zabrzdil sa aj výmenou vlády, to vieme. Prišla výmena vlády, zabrzdil sa proces, následne ľudia prestali chodiť do práce, čiže sa veľmi spomalil.
Preto ma teda prekvapilo, že teraz ministerstvo napriek tomu, že je koronakríza ochorenie, ochorenie COVID tu je v druhej vlne, tak sa chce vrátiť k tomu termínu 2022. Prinesie to, samozrejme, zvýšené výdavky pre, pre spotrebiteľa. Ten systém má stáť 80 miliónov len na vstupných nákladoch, 5 miliónov eur ročne na, strata toho systému, ale najmä teda nie som si celkom istý, či sa podarí splniť tento čas zavedenia, zavedenia tejto, tejto normy do, do praxe vzhľadom k tomu, že nie je vybratý ešte ani správca systému v súčasnosti. A vyžaduje si to následne ďalšiu operáciu pre niekoľko tisíc, pre niekoľko tisíc obchodných prevádzok, kedy budú musieť zaobstarať, správca systému bude musieť zaobstarať tie automaty na zber, budú sa musieť tam urobiť nejaké stavebné úpravy atď. atď. Všetko prebieha nejakým povoľovacím procesom veľmi dlhým a máme na to v podstate len rok a tri mesiace.
Takže toto mám len takú pripomienku, že teda obávam sa, že sa to nepodarí stihnúť. Ja držím palce ministerstvu, hoci nie som zástanca zálohového systému. Naopak ja som odporca tohto systému, ale rešpektujem teda rozhodnutie ministerstva zaviesť ho a držím palce mu teda, aby, aby sa podarilo zaviesť ho v tomto termíne, termíne, len dávam tam ten taký, taký veľký otáznik.
Oceňujem naozaj ústretovosť ministerstva, že hoci sa teda rozhodlo pre, hoci sa rozhodlo pre skrátené legislatívne konanie, tak, tak našlo si priestor na komunikáciu aj s koaličnými partnermi, dospeli sme k niektorým úpravám, v niektorých sme naopak ustúpili my. Výsledkom toho je aj tento pozmeňovací návrh a tak pevne verím, že tá spolupráca bude pokračovať a budem veľmi rád, keď v budúcnosti už naozaj budeme mať dosť veľa času na to, aby sme mohli sa tej odpadovej legislatíve venovať dôsledne s medzirezortným pripomienkovým konaním a so všetkými tými procesmi, ktoré, ktoré nastanú.
Tak toľko asi zhruba. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2020 9:22 - 9:29 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, ja už len v stručnosti, lebo pán Kremský vlastne odôvodnil, všetko to povedal, aj akým spôsobom vzniklo toto, toto, toto opatrenie, resp. tento stav, kedy bolo oznámené výrobcom z obnoviteľných zdrojov energie, elektriny z obnoviteľnej, ú, z obnoviteľných zdrojov energie, že im zaniká podpora. V minulosti teda ÚRSO nárok výrobcov na podporu nepreveroval, pretože mu to neukladal zákon, ale teda treba povedať, že to, že ÚRSO zverejnil zoznam prvýkrát za viac ako päť rokov, len dva týždne po tom, čo sa strana SMER - SD, ktorej bol predseda úradu dlhoročným ministrom i poslancom, prehrala voľby a prešla do opozície, to naozaj je trošku také divné. Vyzerá to trochu, môžme to považovať za náhodu, ale vyzerá to naozaj také trochu škodoradostné, možno, alebo neviem, ako by som to nazval slušnejšie.
V čom bol problém a čo boli dôsledky? Konanie ÚRSO bolo opreté o zákon, to je pravda, porušenia zákona sa ÚRSO formálne nedopustil, ale jeho postup bol neadekvátny a predovšetkým tá sankcia bola neprimeraná, lebo prakticky výrobcovia, ktorí možno sa dopustili len nejakého omeškania platieb, tak im zanikla už definitívne, definitívne táto podpora.
Tie dlžné sumy boli v mnohých prípadoch rádovo v desiatkach stoviek eur. Medzičasom tie, tie, ktoré mali tie dlžné sumy voči napríklad Sociálnej poisťovni, medzičasom už boli dávno uhradené alebo ich súčasní prevádzkovatelia podporovaných zdrojov zdedili napríklad po tých predchádzajúcich vlastníkoch, takže nemuseli prakticky o tom ani vedieť.
Podľa odhadu jednej advokátskej kancelárie, ktorá teda zastupovala aj týchto, týchto postihnutých prevádzkovateľov, resp. výrobcov, výrobcovia prišli o sumu až 200 mil. eur týmto, týmto opatrením. Nevieme to verifikovať, samozrejme, tú sumu, ale aj keby bola povedzme že desať násobne nižšia, aj tak je to naozaj veľmi významná suma, takže.
Takisto tam hrozilo nejaké, bolo tam ohrozené, tým, že by prestali vlastne ďalej, ďalej prevádzkovať alebo by prestali inovovať to zariadenie a rozširovať a tak ďalej, hrozilo tam aj nejaké zvýšenie nezamestnanosti.
Konanie ÚRSO sa líšilo od praxe ostatných orgánov verejnej správy. ÚRSO posudzoval nárok na podporu spätne až po rok 2014, hoci ide o dotované a regulované odvetvie. Takýto krok v ňom poškodil podnikateľské prostredie a najmä jeho predvídateľnosť.
Toľko asi v stručnosti, že tie dôsledky toho celého. Ja teda osobne musím povedať, že mám za to, že aby štát do podnikateľského prostredia zasahoval len v nevyhnutnej miere a efektívnymi nástrojmi. Dotácie na obnoviteľné zdroje spôsobom financovania cez tú nešťastnú tarifu za prevádzkovanie systému považujem za katastrofálne rozhodnutie Ficovej vlády. Týmto spôsobom naozaj aj najmä v tých prvých troch, prvých rokoch došlo k rozprávkovému prerozdeleniu dotácie, cenovej dotácie pre výrobcov napríklad z fotovoltických panelov, kde naozaj, ktoré naozaj neodrážalo vôbec žiadne náklady, kde došlo k obrovskému rozdielu medzi, medzi tým, čo by im pokrylo náklady s nejakou rozumnou maržou, a tým, čo v skutočnosti reálne dostali.
Koniec koncov aj Ľubomír Jahnátek na výbore pre hospodárske záležitosti, teda predseda, bývalý predseda ÚRSO, keď sme to prerokovávali ešte pred letom naposledy, tak on tam tak celkom autenticky priznal, že pri spätnom vyhodnocovaní podpory zistili, že niektoré firmy majú oproti svojim nákladom na vstupnú investíciu zaplatených navyše už aj 20 mil. eur. To je ako naozaj neuveriteľná suma a ešte pár rokov majú dostávať tieto bonusy. Čiže aj pán predseda ÚRSO Jahnátek, nominant strany SMER - SD, de facto priznal, že pod riadením jeho, ale najmä teda jeho predchodcu pána Holjenčíka došlo k takémuto, dá sa povedať, až bohapustému rozkrádaniu alebo, nazvime to, plytvaniu, plytvaniu prostriedkami odberateľov energií, nazvime to, čiže bežných občanov a firiem.
Takže toľko asi tak, toľko asi tak k tomu. Považujem to teda naozaj za, za, aby sme, chcel by som zároveň apelovať, teda považujem to za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie a chcel by som apelovať aj na súčasné vedenie a verím, že takto súčasne sa už bude k tomu pristupovať, aj súčasná vláda, aby nedochádzalo k takýmto, k takýmto únikom.
To riešenie, ktoré v súčasnosti je navrhnuté, ktoré sa týkalo práve tých, tých, nazvime to, menších, menších výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, ide tam predovšetkým, myslím, o bioplynové stanice a nejaké ďalšie, teda, samozrejme, aj možno aj fotovoltiky, tak toto riešenie považujem za dobré s tým, že teda nezaniká im tá podpora definitívne, ale umožňuje sa teda návrat toho stavu s tým, že teda dávam tam ten výkričník.
Dúfam, že tá budúca cenová politika podpory obnoviteľných zdrojov energie bude prebiehať na úplne iných mechanizmoch, na úplne iných princípoch tak, aby podiel obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku rástol nákladovo efektívne, pretože rásť musí, sú to naše, sú to naše, jednak naše povinnosti vo vzťahu k EÚ, je to aj naša vlastná potreba.
Takže toľko asi. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2020 17:51 - 17:53 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem, pán Susko, za veľmi konštruktívnu poznámku, ktorú veľmi oceňujem, lebo, lebo výhrady, ktoré ste spomenuli, sú naozaj, identifikujem ich aj ja ako veľmi, veľmi významné a značné a týka sa to práve toho stanovenia, práve toho stanovenia tzv. sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.
Mám jednu technickú poznámku, ktorú, myslím, dúfam, že ešte doladíme, a to je tá, že nie je vlastné, nie je z toho, z toho návrhu jasné, že či ide o sadzby pre vzťah OZV-čky s výrobcom, alebo vzťah OZV-čky so zberovou spoločnosťou, čo je veľmi podstatné.
A tá druhá vec je, že naozaj akákoľvek cenová regulácia predstavuje vážny zásah do odvetvia a musí byť dobre odôvodnená. Ten vážny zásah znamená, že ono v podstate tento, tento systém veľmi vážne zasahuje do konkurencie, do možnosti OZV-čiek nejakým spôsobom tlačiť na efektívnu mieru zhodnotenia za efektívnu cenu. Môže to vytvoriť, predstavuje to veľmi vysoké riziko pre isté bujnenie vstupov, vstupov do jedného segmentu odpadového hospodárstva, a preto mne je tiež veľmi ľúto, že toto neprešlo ešte tým pripomienkovým konaním, kde by sa vyjasnili tieto, tieto mechanizmy.
A súhlasím s vami, že tento mechanizmus cenový považujem za veľmi nešťastný, a verím, že sa nám ho podarí pri vykonávacej vyhláške, pri rokovaniach o vykonávacej vyhláške minimálne nejakým spôsobom urobiť protrhový a, alebo ho nejakým spôsobom až znefunkčniť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2020 9:42 - 9:44 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán Žiga, vy ste povedali, že štát má, by mal, mal mať ambíciu vlastniť podiely, lebo prostredníctvom nich vie určovať cenový vývoj, zhodnocovať svoje aktíva. Povedali ste, že medzi rodinné klenoty patrí energetika a že je problém, keď súkromné firmy získali manažérsku kontrolu. No, keď sa pozrieme na ten model 49/51, manažérska kontrola súkromných firiem, tak zisťujeme, že vykazujú veľmi vysokú efektivitu, naozaj veľmi vysokú efektivitu, že ten model fakt funguje, sú tam, sú odtiaľ veľmi slušné dividendy a nekradne sa tam. V tých firmách sa nekradne a fungujú naozaj tak, ako keď ich riadi konkrétny súkromný, súkromný vlastník.
Naopak, keď sa pozrieme na matku SPP, ktorú vlastní 100 % štát, tak matka SPP je energetický klenot, je vlastnená štátom a nepretržite niekoľko rokov po sebe už by produkovala stratu, pokiaľ by ju do dobrých čísiel nedostalo práve vlastníctvo, respektíve podiel v súkromných, vo firmách, ktoré sú ovládané súkromným, súkromnou manažérskou kontrolou. Naďalej by dosahovala stratu (minister priniesol rečníkovi podklady), tu mi dokonca pán minister poskytol tie čísla, 468 mil. eur. Takže potom neviem, že či je manažérska kontrola výhodnejšia štátu alebo súkromných, keď súkromný produkujú zisk a packalovia, packalovia, ktorí, ktorí ovládajú SPP alebo ovládali SPP počas vašej, vašej vlády, produkovali nepretržite takéto červené čísla.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.9.2020 15:45 - 15:47 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa za zdržanie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Jarmili Halgašovej a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 210). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 14:52 - 14:53 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán poslanec, ešte raz, ja som to povedal pred chvíľkou, člen Socialistického zväzu mládeže nie je predstaviteľom komunistického režimu. Ja som bol členom Socialistického zväzu mládeže, mus..., každý, kto nebol členom Socialistického zväzu mládeže dostával zlý kádrový posudok. Toto zariadili komunisti ako vy. Toto zariadili komunisti ako vy, kto mal zlý kádrový posudok, nemohol ísť na vysokú školu. Prestaňte tu o tom tárať.
Čo sa týka vašej, vašich obetí kapitalizmu, tomu som naozaj neporozumel. Vy ste si prečítali tento zákon? Cieľom je, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe, a uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom. Tu nie je ani slovo o kapitalizme, ani slovo o socializme ako ekonomických systémoch. To je o totalitnom zriadení, ktorý presadili komunisti a nacisti na Slovensku. Žiadny kapitalizmus v tom nie je, žiadny socializmus v tom nie je, je tu totalita, brutálna totalita, ktorú vy tuto tak nehanebne, odporne obhajujete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 14:38 - 14:40 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ja ti ďakujem, Ondrej, za tvoje slová a za..., aj predkladateľom za predloženie tohto, tejto novely zákona. Je to aj z úcty k desaťtisícom ľudí, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch, je to aj z úcty k desiatkam mŕtvych, ktorí zahynuli vo väzeniach v politických procesoch komunistických, a je to aj z úcty k desaťtisícom ľudí, ktorí trpeli rôznymi politickými procesmi a boli zavretí vo väzeniach. Ale nie je to len o nich. Je to o desaťtisícoch a státisícoch ľudí, ktorí trpeli rôznymi perzekúciami obidvoch, obidvoch režimov. Komunisti a nacisti nebudú nikdy spať. Oni stále budú, stále budú rozdrapovať sa a budú hovoriť, že však to sme boli všetci, všetci sme do toho boli namotaní.
V skutočnosti to, v skutočnosti to bolo úplne naopak a raz to povedal Milan Labuda v ’89., v novembri, kedy povedal: „Ukradli ste nám naše tváre,“ pretože komunisti a nacisti robili to isté, nútili ľudí byť v nejakých organizáciách, nútili ľudí byť v Socialistickom zväze mládeže, nútili ich byť v zväze spisovateľov, v zväze umelcov a ten, kto tam nebol, ten bol následne, kádrovým posudkom bolo mu znemožnené či už publikovať, či už ísť na vysokú školu a tak ďalej a tak ďalej.
A dnes títo komunisti tvrdia a rozdrapujú sa a tvrdia, že ty si bol členom Socialistického zväzu mládeže, ty si vlastne participoval na komunistickom režime. To je absolútne, absolútne neuveriteľná lož, neuveriteľná demagógia a je veľmi dôležité, aby sme ľuďom pripomínali, kto boli komunisti, kto boli nacisti a čo spôsobili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.9.2020 10:39 - 10:42 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Peťa, Petra Cmoreja, Gábora Grendela a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 252/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 153, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 203 zo 14. júla 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 89 z 8. septembra 2020, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 56 zo 16. septembra 2020. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III vyplývajú, vyplýva sedem pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Petra Cmoreja, Gábora Grendela a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 (tlač 153), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 62 zo 16. septembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis