Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Takže, ako sa hovorí, po krátkej reklamnej prestávke sme späť, aspoň snáď, snáď nám padla dobre. Vrátim sa tým, čo, čím som končil pred tým krátkym prerušením.
Naozaj môžme mať rôzne, rôzne názory na to, nakoľko je interrupcia riešením, nakoľko má byť zakázaná, povolená v akom rozmere. Ja som presvedčený, že ľudský život nemožno nikdy ukončiť tak, ako to hovorí ústava, a že je dôležité, aby sme si to uvedomovali. A ak nastávajú nejaké problémy, ktorými vy sa často zaoberáte, tie ekonomické, sociálne, tak ich treba riešiť ekonomickými a sociálnymi riešeniami, to nie je vaša starosť, ale pomerne širšia starosť či už okolitej komunity, alebo štátu ako takého. Ale v každom prípade si myslím, že treba, aby sme boli v tomto vyvážení a právo na život rešpektovali, aj keď príde do konfliktu s nejakým iným právom.
Potom by som sa vyjadril, len takú poznámku, k podkapitole Priebeh vnútroštátnych adopcií, kde sa hovorí o tom, že "Kancelária verejného ochranu práv pokračovala v prieskume systému adopcií s cieľom zistiť, do akej miery sa v procese osvojenia zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa a prečo trvá tak dlho, kým sa záujemca o dieťa k dieťaťu dostane". Tá prvá časť vety sa mi zdá veľmi správna, najlepší záujem dieťa, dá druhá časť, keď som si to študoval, tak mi to tak udrelo do očí, možno by to stálo za zmenu formulácie do budúcnosti, "kým sa záujemca o dieťa k dieťaťu dostane". Som presvedčený, že to bolo myslené dobre, ale trocha to tak vyzerá, akoby, akoby to dieťa bolo, nechcem povedať, tovar, ale, hej, že tá formulácia, rozumieme, že ide o najlepší záujem dieťaťa, tak ste to napísali. Čiže keď sa dieťa dostane k rodičom, adoptívnym rodičom.
Tiež je tu v ďalšej vete napísané: "Zreteľným dôvodom sa ukazuje existujúci veľký nepomer medzi deťmi, ktoré môžu byť osvojené, okolo 400 detí, a počtom záujemcom o osvojenie dieťaťa, okolo 1 000 záujemcov". Tu mi tiež sa spojila jedna vec, že veľmi často sa argumentuje, že prečo treba dovoliť párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti, lebo vlastne tie deti, je lepšie pre nich, aby boli v nejakom páre, milujúcom, rovnakého pohlavia, než aby zostali v detskom domove, to sa tak zjednodušuje, aj keď vieme, že dnes sa to už posunulo kdesi úplne inde. No tu vidíme, že 400 detí, ktorých je podľa aktuálnych predpisov vhodných na osvojenie, a záujemcov je 1 000, čiže viac ako raz toľko. To len poznámka, ktorá vychádza z tejto správy, keď som ju pozorne čítal.
Ešte jedna vec týkajúca sa adopcií, hovorí sa tu o žiadateľoch a samožiadateľoch, to znamená o pároch a o jednotlivcoch. Poznám dobrých rodičov, ktorí sú samožiadatelia a vychovávajú sami dieťa, bolo nimi adoptované, ale zároveň všetci uznávame, že ideálne je, aby naozaj dieťa mohol adoptovať pár, to znamená otec a mama, že to je najlepší záujem dieťaťa. Nemyslím si, že v tejto veci by sme mali nejak vidieť nejaký zlý úmysel, to, že sa dáva prednosť párom pred tými samožiadateľmi za určitých pravidiel, ktoré sú stanovené. Samozrejme, ak sú tam nejaké pochybenia, súhlasím, treba ich riešiť.
Posledné asi dva body sa týkajú stretnutí, ktoré ste absolvovali, mňa teda zaujali, zaujala diskusia o dúhových rodinách, to bol pre mňa prekvapujúci termín, už to tu bolo spomínané. Právnici Kancelárie verejného ochrancu práv sa v novej Cvernovke zúčastnili diskusie o dúhových rodinách spolu s niekoľkými pármi rovnakého pohlavia, ktoré majú deti, majú deti a v našej spoločnosti plnohodnotne funguje, fungujú. Ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie. Sme presvedčení, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc. Ako sme dodnes nevytvorili právny, ak sme dodnes nevytvorili právny rámec pre zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia, nesplnili sme si ako štát povinnosť zabezpečiť rešpektovanie ich súkromného a rodinného života.
Ako poslanec Národnej rady, ako politik zásadne nesúhlasím najmä s tou poslednou vetou, že štát má nejakú povinnosť, povinnosť zabezpečiť párom rovnakého pohlavia právny rámec na osvojenie, adopciu detí. Ja vám poviem, ako to vnímam ja. Každý jeden človek absolútne bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo bez vedomosti o tom, akú má orientáciu, je rovnocenný, rovnoprávny. Ale nie je pravda, že páry rovnakého pohlavia sú rovnocenné s manželstvom muža a ženy. Nie sú a nikdy ani nebudú a, samozrejme, aj pre deti je oveľa lepšie, aby to neboli, ako ste vy tu tak dali spolu, že mamy a otcovia, ale otec a matka. Nie dve mamy, nie dvaja otcovia. To je môj názor.
No a nakoniec "aj v tomto roku sme sa zúčastnili Dúhového Pridu," citujem z dokumentu, "dnes už nie je namieste otázka či, ale ako konkrétne budeme hľadať právne riešenia pre dôstojný život páru rovnakého pohlavia. Len ak vytvoríme vhodný právny rámec, ktorým uznáme ich právo na vlastnú identitu a vytvorenie vzťahov v okruhu najvnútornejšieho ľudského rozmeru, budeme môcť skutočne garantovať rovnosť a dôstojnosť pre život každého človeka v našej spoločnosti".
Znova, nemyslím si to. Súhlasím s tým, ak sa objavujú a nielen fyzicky, ale aj psychicky nejaké ataky voči ľuďom, ktorí majú orientáciu na osoby rovnakého pohlavia, ja prvý sa budem hlásiť k tomu, aby som ich chránil, keby ich nejakí vagabundi chceli kvôli tomu biť na ulici, ale z akéhokoľvek iného dôvodu, či by to bol Róm, alebo homosexuál, som proti, je to proti môjmu ľudskému a kresťanskému presvedčeniu. Ale nemyslím si, že z toho vyplýva alebo riešením tejto situácie je to, že budeme robiť nejaké Dúhové Pridy, kde sa dejú naozaj veci, ktoré teda ani samotným ľuďom alebo párom rovnakého pohlavia sa nezdajú dôstojné, ale že budeme riešiť naozaj ich konkrétne problémy.
Tu som hovoril o veciach, ktoré v tomto, v tejto správe sú, chcel by som ešte jednu vec spomenúť, ktorá tam nie je, a to je nejaké, nejaká spomienka alebo dôraz na náboženskú slobodu alebo slobodu vierovyznania. Vidíme, že v dnešnej spoločnosti veľmi často sú ataky, zosmiešňovanie veriacich ľudí také, ktoré keby sa robilo v prípade iných skupín, tak by boli z toho už veľké súdne procesy a rôzne škandály. Takže myslím si, že aj na túto vec treba do budúcnosti myslieť o to viac, že aj vláda chce pracovať napríklad na splnomocnencovi pre náboženskú slobodu.
Vážená pani ombudsmanka, ako ste uviedli a ako som to citoval v úvode svojho vystúpenia, váš úrad nemá právomoc rozhodovať. Tú máme aj spolu s plnou zodpovednosťou my poslanci Národnej rady. Národná rada jednoznačne a ústavnou väčšinou v minulých obdobiach napríklad definovala manželstvo ako zväzok muža a ženy či odmietla ideologický dokument známy ako Istanbulský dohovor. Prosím, aby sme to rešpektovali. To sú jasné rozhodnutia Národnej rady, nemyslím si, že zloženie súčasnej Národnej rady, tak ako ich ľudia, ako nás ľudia zvolili vo voľbách, je nejaké dramaticky iné v postoji k takejto ideológii.
Aj vy ste boli zvolená parlamentom, dostali ste v roku, vo februári, 2017 sedemdesiatpäť hlasov, to ale stačilo, pretože sa nezúčastnili všetci poslanci tajnej voľby. Aj keď bolo hlasovanie tajné, priznám, že môj hlas ste nedostali.
A ešte možno tak pre takú politickú pamäť, poslanci vtedajšej koalície nám prezradili, že to bola taká dohoda v koalícii, že ste boli nominantkou strany, dnes už mimoparlamentnej strany MOST - HÍD a že napriek tomu, že sme im hovorili, že bolo by dobré, aby to, aby ten post verejného ochrancu práv brali, brali vážne a aby to len tak nedohodli v rámci koalície ako nejaké, nejaké miesto, ktoré si budú rozdeľovať medzi sebou strany, tu nejde o vás osobne, ide o politiku, tak napriek tomu oni nás chlácholili, že to je v poriadku, je to dohodnuté. Ale viem, že v druhej časti volebného obdobia boli viacerí poslanci, ktorí vám dali hlas, veľmi nespokojní, aj to verejne vyjadrovali, tak ja dúfam, že táto politická pamäť aj nám ostatným poslúži, a keď budeme v marci 2022 vyberať vášho nástupcu, tak dúfam, že ho vyberieme tak, že nebude ten rozpor medzi vôľou Národnej rady, medzi vôľou voličov a vystupovaním alebo vyjadrovaním ombudsmana taký zásadný, ako je to, bohužiaľ, v tejto situácii.
Takže ešte raz ďakujem za vašu prácu, všetka česť, ale túto správu nepodporím kvôli tej ideológii, ktorá sa mi nezdá správna.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel začať úctivo a vďačne. Takže chcel by som v prvom rade poďakovať pani ombudsmanke za jej prácu, ktorú vykonáva, a myslím to úplne úprimne, a špeciálne v prospech slabších, odkázaných. Ďakujem aj za vypracovanie správy, ktorú ste predložili do Národnej rady. Ja som si ju začiatkom týždňa vyžiadal priamo od vášho úradu v textovej forme, lebo my sme mali v Národnej rade len pravdepodobne scan v PDF-ku.
Napriek tomu, že som vďačný, tak som aj kritický a musím povedať hneď dopredu, že nebudem hlasovať za prijatie tejto správy a vysvetlím prečo. Akurát sa to pokúsim urobiť spôsobom, ktorý určite nebude nikoho dehonestovať a nebude negovať tú drvivú väčšinu dobrého, čo tam je.
Začnem citátom z úvodu správy, budem sa venovať teda najmä správe, lebo debatujeme o nej, hej, nie o tom, že kto je lepší, kto je horší, kto má správny názor, kto má nesprávny. Máme ich asi rôzne, preto sme tu v parlamente, aby sme o tom diskutovali.
Takže z úvodu: "Na rozdiel od iných ústavných inštitúcií inštitúcia verejného ochrancu práv nie je založená na štátnej moci stojacej v pozadí tejto inštitúcie, ale práve na jej neformálnosti ako tzv. soft power", čiže mäkká moc alebo niečo proste nie zákonné, ale podzákonné. Ako správne píšete, váš úrad alebo vy osobne nemáte moc rozhodovať, ale prejavujete svoj vplyv najmä prostredníctvom svojej činnosti, stretnutí, vyjadrení aj takýchto správ.
Tu vidím ten problém v tom vplyve, pretože keď som si čítal tú správu, tak okrem mnohých konkrétností, ktoré by sme mohli rozoberať, a mnohí ich aj rozoberajú, tak som tam vnímal závan určitej ideológie, ktorá je podľa mňa v rozpore s vôľou väčšiny ľudí na Slovensku, je v rozpore s rozhodnutiami ich zvolených zástupcov tu v parlamente - poslancov, a dokonca podľa mňa aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nehovorím o vašej správe, hovorím o tej ideológii, ktorú tam ale cítim. Uvediem niekoľko prípadov.
Prvá časť alebo prvá kapitola sa volá Právo na život, osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť. A pripomeniem, že naša Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí v prvom odseku: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením," Druhý bod. "Nikto nesmie byť pozbavený života."
Ako to už aj viacerí naznačili, tak ja som nenašiel ani čiarku v tej správe o ochrane nenarodených detí, ktoré, tiež ich život je ľudský život, je hodný ochrany. Som veľmi rád, že programové vyhlásenie vlády, ktoré sme prijali alebo schválili pred pár dňami, takúto zmienku prvýkrát za naše 30-ročné dejiny obsahuje a podľa mňa by mal byť aj v pozornosti verejného ochrancu práv.
A tiež bez toho, aby som to nejako zosmiešňoval, mi prišlo také zaujímavé, že v tejto časti o práve na život, na osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť nie je síce nič o nenarodených deťoch, ale je tam, citujem, táto časť: "Obrátila som sa na ministra spravodlivosti a navrhla som mu zmenu právnej úpravy, v ktorej by sa upustilo od povinnosti strihania vlasov u odsúdených do predpísanej dĺžky a umožnilo by sa, aby si odsúdení mohli zvoliť dĺžku vlasov podľa svojich preferencií. Zmiernenie obmedzení som navrhla aj pri úprave brady."
Opakujem znova, nechcem to zosmiešňovať, chápem, že príde podnet, tak ho riešite a pre niektorých ľudí to naozaj môže byť nepríjemné to strihanie a upravovanie brady. Ja len chcem upozorniť na to a skôr nám ide o celú spoločnosť ako len o vás alebo túto konkrétnu správu, že naozaj niekedy tá citlivosť a tá miera je taká niekedy posunutá. U niektorých skupín ľudí sme zvlášť učení aj možno spoločenským diskurzom, médiami na takú extrémnu až precitlivelosť, akonáhle by niekto povedal niečo negatívneho alebo dokonca chcel spôsobiť niečo negatívneho voči takým privilegovaným skupinám v dnešnej modernej spoločnosti, tak je okolo toho veľký krik. U iných je tam veľká nevšímavosť alebo až také ignorovanie.
Žiaľ, si osobne myslím, že v súlade s ústavou, ak hovoríme o práve na život, tak tam určite musí byť spomenutá, musíme dbať na právo na život od narodenia, od počatia, teda resp. tak už pred narodením, aby som správne zacitoval, a neznamená to, že teraz musíme riešiť, samozrejme, v správe verejnej ochrankyne práv, že či sme za zákaz potratov alebo nie. To je možno otázka, ktorou sa bude zaoberať Národná rada, keď príde nejaký návrh zákona, ale tak ako je to napríklad spomenuté v programovom vyhlásení vlády, že budeme sa snažiť, aby naozaj tieto deti o život neprichádzali. Pretože dnes už ťažko môžeme v modernej dobe za pomoci modernej medicíny povedať, že toto nie sú ľudia, že to nie je ľudský život.
Čiže nejde mi o to, aby sme teraz šli sa dohadovať o tom, či reštrikcia alebo akokoľvek, ale o tom, že je tu ľudský život. A ak hovoríme o práve na život a dnes vyšla správa, že počet potratov medziročne poklesol o 200, no to znamená, že už nie je ich 7-tisíc niečo, ale je ich o 200 menej, 6 800, ak rátame aj tie potraty, ktoré boli vykonané ženám, ktoré nie sú občiankami Slovenskej republiky. No, 7-tisíc detí, ktoré sa mohli narodiť. To znamená, že myslím si, že je dobré, aby sa tomu venovala pozornosť.
Ďalšie, ďalšia časť, samozrejme, mám nejaký vyhradený čas, nebudem teraz rozoberať všetky podrobnosti, vyhradený čas využijem na to, aby som prešiel do druhej časti, právo na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Ak hovoríme o rodinnom živote, o deťoch a rodičoch, znova je dobré pozrieť sa do Ústavy Slovenskej republiky, čo je v nej napísané. V čl. 41 v odseku 1 je napísané: "Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."
Tuto je jasne definované, že čo chápeme manželstvom a aj na čom je v manželstve rodina, ktorá je založená na manželstve muža a ženy. Samozrejme, že vieme, že v realite častokrát sú, je sám rodič s dieťaťom, ľudia mnohokrát sa rozvádzajú, sú rôzne životné situácie, alebo ovdovejú, že samozrejme, že nebudeme sa tváriť na nejaký idealizmus, ale zároveň Slovenská republika v ústave má napísané, že manželstvo je zväzok muža a ženy a že teda z toho vzniká rodina, ktorá je od slova rodiť, to znamená, prirodzene sa z tohto zväzku rodia a nielen rodia, vychovávajú deti.
Znova v tejto, v tejto časti mám, mám taký pocit, že sa riešia najmä otázky, ktoré sú také skôr kontroverzné. Ja napríklad som stále celkom neporozumel výrazu, ktorý sa od istého času začal používať a ktorý je použitý ako aj v názve jednej podkapitoly, reprodukčné práva žien. A tuto citujem vyjadrenie pani ombudsmanky: "V roku 2019 bolo v Národnej rade Slovenskej republiky predložených celkovo päť návrhov zákona, ktorých zámerom bolo obmedzenie prístupu k interrupciám." Domnievam sa, že je tam faktická chyba, lebo nebolo všetkých tých päť v 2019. roku, ale postupne, ale budiž, keby to bolo aj presne takto.
"V mojich stanoviskách som uvítala, že Národná rada Slovenskej republiky tieto návrhy neprijala. Aktuálna zákonná úprava ochrany ľudského života pred narodením neporušuje ustanovenia ústavy ani ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Upozornila som tiež na to, že opakované návrhy smerujúce k sťaženiu prístupu k interrupciám predstavujú zásah do súkromia ženy a snahu o obmedzovanie reprodukčných práv žien na Slovensku. V rámci platnej legislatívy a medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov má štát povinnosť vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene uplatniť jej právo na prístup k interrupcii." Koniec citátu.
No, tu sa nezhodneme, nemyslím si, že existuje nejaké právo na prístup k interrupcii. Isto, existuje právo na súkromie, ale v prípade práva na život a práva na súkromie myslím si, že každý by sme vedeli, ako by sme volili. Ja radšej znesiem, a vidíme to na tejto koronakríze, prístup alebo narušenie súkromia, než by prišlo k narúšaniu života. Takže nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že v prospech vykonávania interrupcií dokonca posunúť do nejakého reprodukčného práva, práva na interrupciu sa tomu venuje pomerne veľká časť a pomerne razantne, dokonca vyjadrenie toho, že vítate, že Národná rada neprijala tieto obmedzenia, aj keď konkrétne jednému zákonu chýbal jeden jediný hlas. Na druhej strane samotným nenarodeným deťom nie je venovaný, venovaná ani čiarka.
Takisto si nemyslím, že sme nejakým spôsobom zaviazaní medzinárodným organizáciám, aby sme tieto veci nejak upravovali v prospech nejakého domnelého práva na interrupciu. Sme suverénny štát, máme svoju ústavu, máme naše zákony, o ktorých rozhodujeme práve tu, a rozhodujú o nich ľudia, ktorých si občania zvolili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, len jedno upozornenie, o 16.30 máme termínovaný bod, preto sa chcem opýtať, či to máte ešte na povedzme dlhšie časové obdobie, ten prejav, alebo...

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Rozdelím si to na polovicu, to je taký polčas.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Takže môžme teraz prerušiť?

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Áno, áno, prerušiť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať pani poslankyni Anne Záborskej, predsedníčke Kresťanskej únie. Podobne ako ona, aj ja som rád, že sme išli do volieb spolu s hnutím OĽANO, s Novou, so Zmenou zdola a že sme sa stali víťaznou stranou, ak to chceme takto chápať, a že sa nám podarilo s ďalšími kolegami z koaličných strán vytvoriť vládnu koalíciu a postaviť vládu, ktorej programové vyhlásenie máme v týchto dňoch možnosť prerokovávať.
Tiež je tam viacero vecí, ale súhlasím s tým, že čo je veľmi podstatné, spolupráca školy a rodiny, kde to prepojenie musí byť naozaj čím živšie a čím efektívnejšie, lebo to sú naozaj základy našej budúcnosti, rodina a škola, kde, kde formujeme našu mládež, naše deti, našu budúcnosť. A ja tak isto, ako aj ďalší naši poslanci, spolu nás je tu päť za Kresťanskú úniu, podporujeme toto programové vyhlásenie vlády, ktoré je rôznorodé, ale zároveň svojím spôsobom bezprecedentné, čo sa týka ľudskej dôstojnosti, ochrany života, a vyjadríme svojím hlasovaním dôveru vláde Igora Matoviča.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ako predseda školského výboru chcem poďakovať pánu poslancovi, pánu rektorovi za jeho konštruktívne vystúpenie aj za konkrétne veci, ktoré spomenul. Samozrejme, tá realizácia programového vyhlásenia vlády a ďalších prípadných záujmov alebo nejakých aktuálnych vecí bude závisieť na našej dobrej spolupráci. Veľmi radi si vypočujeme odborné pripomienky, v tomto prípade z vysokoškolskej obce, a verím, že dosiahneme spolu dobré výsledky nie pre politické strany, ale pre školstvo, pre žiakov, študentov a celé Slovensko.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Tak mám na to dve minúty. Tak skúsim tak stručne. Ďakujem za konštruktívne poznámky. Myslím, že to čosi naznačuje aj smerom k tomu, ako pracujeme na výbore pre školstvo. A chceme v tom aj pokračovať, ale aj v pléne v tejto oblasti školstva. Takže pôjdem rad za radom.
Popri tých faktických pripomienkach mi prišlo, že by sme mohli v rámci výboru zriadiť aj komisiu pre šport, kde by mohli byť aj poslanci, ktorí sú mimo výboru a mohli by pracovať na tej téme, takáto možnosť je. Takže určite je tu veľký záujem, budeme to využívať ten potenciál.
Čo sa týka absolventov pedagogických fakúlt, ktorí, ktorí potom nepracujú v odbore školstva, tak práve aj toto bolo spomenuté v programovom vyhlásení vlády, že treba prihliadať na výber, na prípravu, formáciu, ale aj potom pracovné prostredie a odmeňovanie týchto absolventov, týchto učiteľov. A to je teda tiež jeden z prostriedkov, ako ich udržať a využiť ich potenciál, ich vzdelanie.
Čo sa týka učebníc, samozrejme, bude potrebné, aby sa v tomto vytvoril nejaký systém, poriadok. Budú, budú určite komisie, ktoré toto budú schvaľovať aj z hľadiska obsahov, aj z hľadiska financií. Určite budem mať ambíciu na tento proces nejak na ňom participovať a mať tam ľudí, ktorí budú vedieť pomôcť v tomto.
Čo sa týka maturít, nie, nepovedal som, že som rád, že to takto dopadne. Aj ja som učiteľ, aj ja som skúšal dlhé roky na maturitách. Povedal som, že študenti sú radi. Je to alternatíva. To znamená, naozaj, kto chce maturovať môže maturovať, nie je to, nie je to, je to troška dezinformované, že by nemohli byť maturity. Ale sa ponúka tá možnosť toho váženého priemeru. Samozrejme, je to krízová situácia, nie je to normálna situácia. Určite by som nebol rád, keby sa to takto nahrádzalo pravidelne, aj keď študenti by asi možno boli.
Čo sa týka porovnávania dôvery v Boha a vlády, práve naopak. Ja som povedal, že tejto vláde, žiadnej inej nemôžme dôverovať tak ako Bohu, preto je to iba taká určitá ľudská relatívna dôvera. A viac už nestihnem.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, ja by som rád vyzdvihol jednu konkrétnu oblasť z programového vyhlásenia vlády, a to oblasť vzdelávania, oblasť školstva. Už tu v rozprave zaznela, zazneli nejaké výhrady voči tejto oblasti od pána podpredsedu výboru pre školstvo pána poslanca Petráka, tak ja by som chcel vyzdvihnúť aj tie pozitívne veci s tým, že táto debata má byť konštruktívna. K tomu patrí aj kritika, aj rôzne názory, tak ako to tu padlo. Vieme, aká je politická realita. Je to umenie, možno je to istý kompromis nie v zmysle kompromisu so svedomím, ale kompromisu zladenia určitých pohľadov. Ale treba povedať, že v oblasti školstva sme pomerne dobre našli spoločnú reč a boli mnohé naše pripomienky, môžem povedať, takmer všetky zapracované. Urobím to teda jednak ako predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a urobím to ale aj ako človek, ktorý pätnásť rokov učil na gymnáziu v Žiline, teda mám veľmi konkrétnu a dlhoročnú skúsenosť s učením. V druhej časti by som sa potom ešte chcel krátko zastaviť aj k takým, nazvem to, že hodnotovým alebo rodinným, rodinným témam v programovom vyhlásení vlády.
Takže spomínané školstvo. Nadpis v programovom vyhlásení vlády znie: "Vzdelávanie, ako základný pilier budúcej prosperity Slovenska". A myslím, že to je ten pohľad, ktorý máme pri školstve, to je pohľad do budúcnosti. Pretože ja vám poviem, uvedomil som si, že tento rok budem mať 47 rokov a do 23 a pol roka som študoval. To znamená detstvo, mladosť, študácke roky. Čiže ešte len toľko pracujem, koľko som študoval. Takže naozaj, my veľmi veľa strávime v školách. Pokiaľ máte aj vysokú školu, prípadne, ak by ste mali ešte doktorandské štúdium, veľkú časť života strávime práve touto, touto činnosťou, touto prípravou na život. A je to vlastne preto, aby sme mali lepšiu budúcnosť, nielen my osobne, každý jeden z nás, ale aj naša krajina, Slovensko, vlastne celý svet.
Vláda vníma rezort školstva ako jednu z najväčších výziev nasledujúcich rokov. Pán Petrák hovoril vo svojom vystúpení, že to nestačí, že výzva je málo, že treba napísať, že priorita. Ja si myslím, že v rámci nejakého dokumentu sa snažíme používať synonymá alebo rôzne výrazové prostriedky. Školstvo je určite priorita, musí byť priorita. Je to aj priamo spomenuté v niektorých vyjadreniach, kde sa vzdelávanie, kde sa školstvo spomína medzi tými najdôležitejšími oblasťami, spolu napríklad so spomínaným zdravotníctvom a ďalším. Ale je to zároveň úplne rovnako veľká výzva, pretože vieme, že to nie je nejaký čiernobiely jednoduchý problém, ale je to komplex, ktorý treba riešiť.
Prečo je to výzva, prečo je to dôležité? Znova citujem: "Deti a mládež sú tým najcennejším zdrojom rozvoja, aký máme.". Naozaj, tu môžme pracovať, tu rozhodujeme o tom, ako bude vyzerať Slovensko o desať, dvadsať, tridsať rokov.
Školstvo musí meniace sa podmienky dnešného sveta reflektovať v obsahu vzdelávania, v metódach a prístupoch, aby pripravilo mladých ľudí na ich úspešnú budúcnosť. Nositeľmi týchto zmien musia byť vzdelaní, motivovaní a adekvátne odmeňovaní pedagogickí a odborní zamestnanci. To je dôležitá vec, to spojenie. Na jednej strane je prístup k deťom, k žiakom, k študentom, na druhej strane sú pedagógovia, lebo s tými naše deti trávia veľmi veľa času a tí v nich môžu pomôcť odomknúť, rozvinúť ten potenciál alebo naopak nejakým spôsobom ho prešustrovať.
Ešte možno, aby kolegovia vedeli, okrem toho, že som učiteľ a pätnásť rokov som učil, tak som otcom štyroch detí, ktoré najstaršie je na vysokej škole, jeden je na strednej a dvaja sú ešte na základnej škole. Jedna z našich dcér, tá na strednej, je maturantka, takže dnes sa veľmi potešila tlačovke pána ministra, ktorý jej vlastne oznámil, že v podstate nemusí maturovať, keďže mala veľmi dobré známky a ten výpočet tých známok z ročníkov predchádzajúcich môže zobrať ako známku aj z maturitného predmetu. Ak náhodou ešte neviete o tejto informácii, môžte to nájsť na stránke ministerstva školstva. To je aj dôvod, prečo tu pán minister nebol napríklad, keď vystupoval pán poslanec Petrák, podpredseda školského výboru, pretože musí riešiť veľmi intenzívne práve takéto veci. A myslím, že tu ešte ani teraz nie je, nevidím ho.
Popri formálnom vzdelávaní detí a mladých ľudí zohráva dôležitú úlohu ich neformálne vzdelávanie a práca s deťmi a mládežou, ktoré sa realizujú v čase mimo vyučovania a preto ich podporí. Ja naozaj tiež mám veľmi dobrú skúsenosť aj s mimoškolskou prácou, voľnočasovými aktivitami a s neformálnym vzdelávaním. A naozaj je to veľmi vhodný a podstatný doplnok toho školského vzdelávania. Ide to ruka v ruke, budeme hľadať spôsoby, ako to pretaviť do konkrétnych vecí.
Cieľom vlády Slovenskej republiky je zjednotiť riadenie, financovanie a správu školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov cirkevných škôl v zmysle platných zmlúv medzi štátom a cirkvami a tiež zriaďovateľov súkromných škôl a školských zariadení, ktoré napĺňajú ústavný rámec práva na vzdelanie. Toto je jedna z vecí, na ktorej sa zhodneme, ktorá je prioritou aj pre súčasného pána ministra. Naozaj, tie možnosti, aby rodičia mohli čím viac zodpovedajúco svojmu presvedčeniu a svojim možnostiam dopriať deťom taký typ vzdelania alebo u takého zriaďovateľa, u ktorého to pokladajú za najvhodnejšie.
Vláda bude presadzovať, aby optimalizovaná sieť škôl a školských zariadení a jej štíhly manažment tvorili otvorený, pružný, vzájomne prepojený, komunikujúci a zdokonaľujúci sa systém, ktorý slúži predovšetkým potrebám detí, žiakov, študentov, učiteľov, rodičov i celej spoločnosti a nie sám sebe. Možno taká dôležitá poznámka, že keď spomíname tú byrokratizáciu alebo školstvo ako nejaký určitý kolos, že naozaj aj v politike, aj na úradoch, ale aj v tom školstve máme niekedy tendenciu spraviť z toho také sebaudržiavacie nejaké teleso a toto nemôžme, nemôžme tolerovať. Musíme naozaj to rozvíjať s ohľadom v porovnaní na tie deti, ale tak, ako je tu spomenuté, učiteľov, rodičov, celej spoločnosti. Čiže ak investujeme do školstva, nie je to preto, aby bolo dobre učiteľom, alebo aby bolo dobre povedzme aj tým žiakom, ale aby bolo dobre celej spoločnosti, aby bolo dobre na Slovensku.
Vláda Slovenskej republiky zváži zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvom školstva a bude priamo výkonom prenesených kompetencií financovať vzdelávanie vo všetkých typoch a druhoch škôl cez zriaďovateľov. Vláda Slovenskej republiky vyvinie úsilie na základe princípu rovného financovania každého dieťaťa a žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa školy a školského zariadenia. Veľmi dôležité, bolo to tu už spomenuté, naozaj, ja som mal veľký problém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pardon. Páni poslanci, poprosím, počúvajte pána Vašečku. Keď sa chcete rozprávať, v poriadku, len poprosím mimo sály, aby sme rešpektovali pána Vašečku.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem. Pamätám si, keď sme ešte v predchádzajúcom, nie v tom poslednom, ale v predposlednom volebnom období, pred týmto, zvádzali boj, keď bola jednofarebná vláda SMER-u, práve s touto zmenou toho financovania. Veľmi som rád, že toto sa musí napraviť, pretože to naozaj nerobí dobrotu.
Ďalej. Ďalším cieľom vlády je aj vybudovanie dostatočných kapacít materských škôl s cieľom postupného zavádzania nárokovateľnosti miesta v materskej škole. Prvoradá je rodina a výchova detí v rodine hlavne v tom predškolskom veku, v ranom veku, keď je veľmi dobré, ak dieťa môže byť so svojimi rodičmi, so svojimi súrodencami, ale samozrejme vzhľadom na všetky tie rôzne okolnosti, ktoré sú, je dobré, aby ľudia mali možnosť získať miesto v materskej škole pre svoje deti pre zladenie svojho rodinného a pracovného života.
Ďalšia časť, vyberám len niektoré. Dokument hodnotí takto situáciu, hlavne teda na základných školách, na stredných. Žiakom chýba dostatok času na zvládnutie kľúčových kompetencií a na rozvoj iných oblastí a súvislostí života. Preto je čas posunúť sa od zvyšovania množstva vyučovacích hodín ku kvalitnému vzdelávaciemu času, aby mali žiaci a študenti dostatočný priestor na hlbšie porozumenie obsahu vzdelávania. Paradoxne môže k tomuto prispieť aj táto súčasná situácia, ktorá ukazuje, že naozaj nie všetko musí byť nutne tak, ako si to možno sme zaužili a aj toto treba prebrať, aj tamto treba prebrať, naozaj k určitému triedeniu a prioritizácii tých vecí.
Teší ma veta, ktorá je uvedená v programovom vyhlásení: "Kľúčom k dobrému vzdelávaniu je učiteľ.". A preto vláda hovorí o tom, že treba sa pozrieť na výber tých, ktorí pôjdu študovať, teda budúcich učiteľov, na ich vzdelávanie, na ich formáciu, na ich prípravu a tak isto aj na ich odmeňovanie. Znova pripomeniem to, čo hovorím často, ak hovoríme aj o zvyšovaní platov učiteľov, nie je to s cieľom, aby učiteľom bolo lepšie, ale aby nám bolo lepšie, aby bolo lepšie deťom, aby bolo lepšie školstvo, aby sme mali lepšiu budúcnosť. Nie je to teda akoby zlepšenie, sociálne zlepšenie situácie učiteľov, aby boli na tom ekonomicky lepšie, ale je to investícia do budúcnosti Slovenska.
Ďalšia téma sú učebnice, o ktorých sa tam hovorí, o ich tvorbe, o ich trhu, aby sme sa mohli dostať k učebniciam. V súčasnosti je naozaj nedostatok učebníc, nedostatok kvalitných učebníc, sú s tým problémy. Preto je dobré, že je na to dôraz.
Pozornosť vláda venuje vzdelávaniu žiakov a študentov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a tiež žiakov s nadaním. Cieľom je prostredníctvom kvalitného vzdelávania pomôcť, pomôcť žiakom a študentom efektívne sa začleniť do života či na trh práce a byť plnohodnotnými členmi spoločnosti. A znova sú tam uvedené viaceré konkrétne opatrenia.
Programové vyhlásenie vlády sa venuje aj otázke národnostného školstva. Vláda podporí fungovanie škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín.
V oblasti alebo v časti vysokého školstva hovorí o tom, že je potrebné podporovať, rozvíjať také vzdelávanie, ktoré je ponúkané v odboroch s výbornou perspektívou uplatnenia absolventov a s vysokou pridanou hodnotou pre kľúčové oblasti spoločenského a ekonomického rozvoja krajiny, vrátane špecifických potrieb regiónu. Preto vláda Slovenskej republiky podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy tak, aby došlo k zásadnému, všeobecnému a v rámci poslania vysokých škôl k diverzifikovanému zvýšeniu kvality a zníženiu počtu študijných odborov a programov vyšších stupňov s cieľom eliminovať nekvalitné študijné odbory a vyprofilovať medzinárodne konkurencieschopné univerzity. Veľký cieľ, náročný cieľ, možno aj ťažko napísané, ale je to ambícia aj s vysokými školami zachádzať nie tak, že aby sme mali čím viac škôl, čím viac študijných odborov, čím viac absolventov, ale pozrieť sa na tú kvalitu.
Tak isto sa tu hovorí o podpore bakalárskych študijných programov, o podpore vedy, výskumu a inovácií, o systéme celoživotného vzdelávania a v závere tejto kapitoly je dôraz na šport a mládež, na prípadnú podporu voľnočasových aktivít detí a mládeže formou poukazov. Samozrejme, prešiel som to veľmi z rýchlika, ale je tam veľa cenných, hodnotných vecí a počas procesu pripomienkovania programového vyhlásenia vlády sme boli pozvaní aj cez pána ministra aj na výbore potom k postupnému a následnému rozpracovaniu tohto programového vyhlásenia vlády, kde bude oveľa viacej aj konkrétnych vecí, aplikácií, ako to urobíme, ktoré sa aj časom ukážu. Aj tak isto je to pozvánka pre spoluprácu aj v rámci výboru, ale aj mimo neho, aj pre všetkých poslancov, nielen pre koaličných, lebo sú to naše deti, je to naše Slovensko, nie nejaké koaličné školstvo alebo vládne školstvo.
Potom by som sa ešte krátko zastavil k niekoľkým bodom v programovom vyhlásení vlády, ktoré sa týkajú rodiny, ochrany života, hodnôt.
Začnem s hazardom. Cieľom vlády je zmierniť dopady hazardu na rodiny a sprísniť podmienky pre prevádzkovateľov hazardných hier natoľko, aby sa hazard prestal rozvíjať. Vláda preto presadí návrat zákona o hazardných hrách do podoby z roku 2011, aby umožnil obciam a mestám zakázať na svojom území výherné automaty aj bez petície. Dôležité. Myslím, že nemusím ani vysvetľovať.
Ďalšia oblasť - bývanie, kde vláda sa snaží zabezpečiť dostupnosť bývania a považuje ho za jeden z hlavných pilierov sociálnej politiky štátu.
Čo sa týka oblasti rodiny, keď som si to porovnával s predchádzajúcimi programovými vyhláseniami vlády, tak jednoznačne toto vyhlásenie venuje rodine najväčšiu pozornosť. Priamo je tam veta, že politickou prioritou vlády Slovenskej republiky je rodinná politika, a citujem: "Vláda bude podporovať rodinu, ktorá je základnou bunkou spoločnosti a hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt. Podporu rodiny vníma vláda ako prioritný nástroj na riešenie problematiky nepriaznivého demografického vývoja.". Je tam viacero konkrétnych opatrení. Nebudem ich menovať, viete si ich tam nájsť.
Tak isto ma teší, že vláda avizuje vytvorenie poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, Rady vlády Slovenskej republiky pre rodinnú politiku a demografiu, ktorá pripraví národnú stratégiu na podporu rodiny a demografického rastu v Slovenskej republike. Toto sme potrebovali a som veľmi rád, že sa k tomu ide prikročiť.
Ďalšia oblasť je oblasť ochrany života. Tu je niekoľko veľmi konkrétnych vyjadrení. Tiež sú bezprecedentné, nenašli by sme nič podobného v predchádzajúcich programových vyhláseniach vlád. Vláda Slovenskej republiky nepodporí žiadnu snahu o zavedenie aktívnej alebo pasívnej eutanázie alebo asistovanej samovraždy. Namiesto toho je tam uvedená zásadná podpora paliatívnej starostlivosti a iných možností.
Ďalej. Vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to najmä zlepšením finančnej situácie osamelých matiek a rodín, zastavením podpory interrupcií pri matkách vo veku nad 40 rokov a ďalšími preventívnymi opatreniami. A sú viaceré z nich konkrétne vymenované. V oblasti ochrany života ide, samozrejme, o dôstojnosť, rešpektovanie života aj starších. Takže vláda bude presadzovať ústavnú zmenu legislatívy, ktorá umožní pracujúcim prispievať k dôchodku svojich rodičov určitým percentom z vymeriavacieho základu, napríklad asignáciou odvodov. Môžem povedať konečne. Veľa sa o tom hovorilo. Vláda sa teraz zaväzuje ku konkrétnej veci v tejto oblasti. Veľmi dobré.
Okrem obsahu programového vyhlásenia vlády budeme hlasovať aj o vyjadrení dôvere vláde. Vieme, že dôvera môže byť na rôznych úrovniach. Nedávno, poslednú nedeľu sme mali sviatok Božieho milosrdenstva, mnohí to poznáte. V mnohých rodinách je obraz Božieho milosrdenstva, kde je napísaná veta: "Ježišu dôverujem v Teba.". No v každom prípade si nemusíme dávať do našich domov obraz politikov či súčasného premiéra, bývalého alebo akéhokoľvek. Táto dôvera je na inom leveli a je to dôvera, ktorá je politickou dôverou, ktorá nehovorí o tom, že niet chyby, že je tu nejaká dokonalosť, ale je to dôvera, ktorá vychádza z viacerých vecí.
Prvá vec, o ktorú sa môže oprieť dôvera vo vládu, je to, že tak rozhodli občania. Voliči úplne slobodne v demokratických voľbách rozhodli, že táto vládna koalícia má veľkú väčšinu, ústavnú väčšinu a o tú sa aj opiera. Čiže nie je to o tom, že tu niekto vyhral nejakým losom náhodou. Je to jasné, jednoznačné víťazstvo vo voľbách opreté o vôľu občanov.
Ďalší dôvod je aj zostava vlády a aj samotný obsah programového vyhlásenia. Ja môžem povedať za seba, že pri hlasovaní vyjadrím dôveru vláde Igora Matoviča a tak isto je na tom aj poslanecký klub OĽANO, vrátane piatich poslancov, ktorí sú členmi Kresťanskej únie, vyjadríme dôveru. Ako poslanec a predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport budem usilovne pracovať na tom, aby táto koalícia nesklamala ľudí, ktorí jej vo voľbách dali veľkú dôveru. A keďže sa ako kresťan držím hesla, starého hesla, "ora et labora" - "modli sa a pracuj", tak okrem tej práce sa budem za túto vládu aj modliť. Modlím sa, aby Pán Boh požehnal naše Slovensko, aby požehnal všetkých ľudí, ktorí tu žijú a pracujú, aby požehnal túto vládu, jej predsedu i všetkých ministrov, ale aby požehnal aj nás poslancov parlamentu, či už koaličných alebo opozičných, aby sme dobre slúžili ľuďom a poctivo pracovali v ich prospech.
Tak nech Boh žehná Slovensko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda školského výboru, ďakujem za vaše vystúpenie. Pán minister tu v tejto chvíli nie je, pretože pred chvíľou ohlasoval na tlačovke plán, ako to bude s maturitnými skúškami v tomto roku. Je to veľmi zaujímavá informácia, ale keďže to nie je podstata tohto vystúpenia, nebudem ju komentovať. Len tým uvediem, že má ako v rámci školstva jednu z najťažších úloh, pretože vieme, že študenti už niekoľko a žiaci niekoľko týždňov nie sú v škole, sú doma, majú rôzne formy vzdelávania a je to veľký problém a na nie dennej, ale na hodinovej báze rieši mnohé, mnohé ťažkosti. Takže je obdivuhodné, že popri tom všetkom sa stíhalo robiť aj toto programové vyhlásenie. Bolo to veľmi, veľmi náročné, napriek tomu to aj v porovnaní aj s inými rezortmi prebehlo veľmi transparentne. Bol som účastný tohto, tohto procesu, takže to oceňujem.
Pán podpredseda, vyčítate takú nejakú určitú neurčitosť alebo nepresnosť, nekonkrétnosť, na druhej strane ste citovali istého politika, ktorý sa nedostal do parlamentu, keď ste hovorili, že treba to vážiť na lekárnických vážkach. No v tom programovom vyhlásení vlády ja čítam v oblasti školstva pomerne jasne, že čo chceme urobiť. Čo nie je jasné, ako to urobíme, pretože nikto z nás v tejto chvíli nevie úplne presne, ako sa tie veci budú vyvíjať, lebo sa menia naozaj zo dňa na deň, aj celkový postup spoločnosti. Teraz máme nejaké dvojtýždňové fázy, ktoré budeme vyhodnocovať, čo je veľmi rozumný postup. Treba ale povedať, že najlepšie slová sú skutky, takže tie dobré veci, na ktorých sa zhodneme mnohí aj v rámci výboru alebo aj v rámci parlamentu a odbornej obce, poďme ich spolu realizovať, hľadajme tie spôsoby, aplikácie, spolupracujme, debatujme o tom na výbore, oceňujem, že tam prebehla taká kvalitná diskusia. Ide o školstvo, teda o deti, o rodičov, o učiteľov, o celé Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. apríla 2020 č. 82 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (tlač 61) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o vládnom návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 17 z 21. apríla 2020, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 17 z 21. apríla 2020 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v uznesení č. 10 z 21. apríla 2020 a zhodne odporúčajú vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 10 z 21. apríla 2020 odporúča vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 6 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 61) schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov (tlač 61a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, teda gestorským výborom, z 21. apríla 2020 č. 12. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Kolegov zo školského výboru zvolávam zajtra na 13.00 do miestnosti výboru.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 61. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali ihneď na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.