Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.9.2020 o 15:54 hod.

JUDr.

Ján Richter

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2020 15:24 - 15:26 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, z toho vášho vystúpenia mi tak trošku vyznievalo, ako my by sme mali byť nejakí totálni nepriatelia zamestnávateľov alebo podnikateľov. To ako, to sa jednoducho veľmi mýlite. Ja ako minister práce som nemal problém jednak na prvého mája na Sviatok práce, ale aj na všetky výročné rokovania RÚZ, AZZZ prísť medzi nich a poďakovať im za všetkých, ktorí ľudu práce dávajú, poďakovať im za to, že za nich odvádzajú, a poďakovať im za to, že vytvárajú pre nich bezpečné prostredie.
Priemerný zamestnanec Európskej únie vytvorí za hodinu hodnotu v sume 42 eur a majú z toho plat 50 %. Na Slovensku vytvorí za rovnaký čas v sume 35 eur a má z toho 25 % necelých. To je odpoveď, aké sú tam rezervy a možnosti, a preto sa nemôžme baviť o tom, či ten rozdiel, ktorý sa teraz berie na tej minimálnej mzde, môže niekoho jednoducho zruinovať.
Čo sa týka prepúšťania, žiadna relevantná ekonomická analýza toto nepotvrdila nikdy. Čo sa týka rodiny s deťmi, dali sme materskú 100 % čistého príjmu, rodičovský hore, príspevok pri narodení, ďalej zaviedli sme obedy zadarmo, ktoré ste vy už stihli zrušiť, 100 eur na..., pre prvákov, študenti majú vlaky zadarmo, žiaci chodia na lyžiarske zájazdy, to sú všetko vplyvy veľmi konkrétne a pozitívne smerom na rodinu.
Myslím si, že 24 krajín Európskej únie má minimálnu mzdu a ten zvyšok má 100 % vykrytú minimálnu mzdu v kolektívnych zmluvách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2020 14:01 - 14:02 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať všetkým, ktorí reagovali na mňa faktickou poznámkou.
Pán poslanec Krajčír, no, je veľmi, je mi veľmi ľúto, že niekto dokáže zneužiť aj takú udalosť, ako je dopravná nehoda. A vážna dopravná nehoda. Myslím si, že to je úbohé a ponižujúce šíriť nepravdu pri takomto obsahu.
Dámy a páni, namiesto systémových nastavení hospodárskej politiky smerom k prechodu na sociálne a environmentálne citlivú ekonomiku opäť vláda iba prešľapuje na jednom mieste a ubližuje tým, ktorí si to nezaslúžia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2020 13:35 - 13:50 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sľuby pred voľbami boli o ľuďoch, ale pán minister Krajniak dokazuje jednostranne, že v jeho vnímaní je to hlavne o zamestnávateľoch, podnikateľoch, a už vôbec nie o zamestnancoch. Predložil niekoľko návrhov, po minimálnej mzde to bude 13. dôchodok, ktorých spoločným menovateľom je, že chce zamestnancom, prípadne dôchodcom dať menej oproti súčasnému zákonu.
Ďalším spoločným menovateľom je skutočnosť, že za tieto zákony hlasoval on a celý klub strany SME RODINA. Vo voľbách sľubovali, a keď majú vo vládnej pozícii zákon napĺňať, tak ich menia na úkor slabších. Jednoducho podvádzali, klamali voličov, aby si ich získali pre svoje volebné hlasy. Minimálna mzda podľa automatu schváleného bývalou vládou a Národnou radou Slovenskej republiky sa totiž mala na budúci rok dostať na 656 eur. Po ťahaniciach na tripartite a veľkých rečiach o zmrazení minimálnej mzdy je na stole „kompromis“, a to 623 eur. Áno, tentoraz sú to práve zamestnanci, čo budú ťahať za kratší koniec.
Krajniakov návrh mení aj spomínaný automat. Po novom by sa od roku ’22 mala minimálna mzda rátať ako 57 % priemernej. Pôvodne to malo byť 60 %. Zároveň sa odvtedy od výšky minimálnej mzdy odpájajú príplatky za prácu v noci či niektorý z víkendových dní. Práve v tomto bode ustúpil pán minister práve firmám, práve zamestnávateľom a podnikateľom.
Treba sa preto pýtať, či sú ľudia povinní obetovať svoj život práci za chudobné mzdy, aby tým dotovali živobytie pánov majiteľov firiem. Krajniak totiž nahráva firmám, minimálka stúpne paušálne o spomínaných 43 eur. A podľa prepočtov odborárov tak firmy usporia mnoho miliónov eur. Minister vymenil dodržanie zákona a garantovanie minimálnej mzdy za zmrazenie mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci. Zamestnanci tak od roku ’22 nedostanú ani cent navyše za svoju prácu v neštandardných pracovných časoch. Firmy takto ušetria 8,3 mil. ročne na sobotných príplatkoch, 13,1 mil. za odpracované nedele a ďalších 26,6 mil. na nočné šichty. Ročne tak zamestnanec bude okrátený na minimálnej mzde o 396 eur, na nočných 87 eur, na sobotách a nedeliach vrátane prípadne nočných sobôt, nedieľ o 97,78. Spolu za celý rok to predstavuje čiastku 574,38 eura. To sú finančné prostriedky, o ktoré prídu zamestnanci.
Minister za hnutie pána Kollára SME RODINA sa ešte na odborárov urazil, keď s jeho návrhom nesúhlasili. No prečo by mali zamestnanci odobriť faktické znižovanie svojich platov? Ak chce dosiahnuť kompromis, mal jednoducho aj odborárom niečo ponúknuť. Čomu sa čuduje, keď ponúka iba zhoršenie? Následne pán minister uviedol, že sa chce nabudúce radšej stretnúť s niekým iným, a odborárom sa osobne pomstí zavedením klauzuly, že musia mať na podnikovej úrovni aspoň 20 % členov, čím im, samozrejmá vec, zásadne sťaží vlastné fungovanie. Sociálny dialóg potvrdil, že v týchto situáciách nemôže byť medzi sociálnymi partnermi víťazov a porazených. Len kvalitný sociálny dialóg dáva záruku sociálneho zmieru. Preto ministrova nekomunikácia vyhnala zamestnancov pod odbormi do ulíc. Jednoducho Krajniakova minimálna mzda nahráva len firmám.
Je milé, keď hnutie SME RODINA s 1 684 členmi hovorí Konfederácii odborových zväzov, ktorá združuje 12 % všetkých zamestnancov Slovenska, že majú byť reprezentatívni, nehovoriac o tom, že v tripartite reprezentuje všetkých zamestnancov, lebo vyjednáva podmienky pre všetkých v kolektívnom vyjednávaní, a nielen pre svojich členov.
Je tomu asi jeden a pol roka, čo požiadala APZ-ka, to je Asociácia priemyselných zväzov, o vstup do tripartity, to znamená do hospodárskej rady. Predložila doklady o reprezentatívnosti - viac ako 100-tisíc zamestnancov, čo je podmienka zákona. Požiadal som všetkých sociálnych partnerov, aby predložili reprezentatívnosť za svoje organizácie. Konfederácia odborových zväzov dokladovala 270-tisíc členov, najpočetnejšou zamestnávateľskou organizáciou je AZZ-ka, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, potom Republiková únia zamestnávateľov, nasleduje APZ-ka a ešte Združenie miest a obcí Slovenska, ktorí spolu so samosprávnymi krajmi reprezentujú 113-tisíc zamestnancov. Súčasné rozloženie predstaviteľov zamestnávateľov reprezentuje viac ako 700-tisíc zamestnancov a Konfederácia odborových zväzov má svoje organizácie vo firmách a inštitúciách, ktoré predstavujú spolu cez 800-tisíc zamestnancov. Možno pre rovnanie, SaS združuje závratný počet 188 členov a pán Igor Matovič, náš premiér, rozšíril klub OĽANO z pôvodných 4 rodinných príslušníkov na neuveriteľných 45 členov. Pýtam sa, koho reprezentujú, koľkých členov majú tieto politické strany, keď niečo iné vyžadujú od odborárov.
Európsky výbor pre sociálne práva hovorí, že mzdy musia garantovať všetkým pracujúcim dôstojný život. Čistá minimálna mzda by preto mala dosahovať úroveň 60 % z čistej národnej priemernej mzdy. Takto výbor interpretuje ustanovenie Európskej sociálnej charty v čl. 4.
Ďalšie záväzky a odporúčania Slovenskej republiky, v roku 1996 Slovensko podpísalo revidovanú Európsku sociálnu chartu a zaviazalo sa ju implementovať a jej súčasťou je aj odporúčanie na podiele čistej minimálnej mzdy na čistej priemernej mzde. Napokon aj Európska únia prijala dokument s názvom Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vytyčuje ciele v oblasti sociálnych práv Európanov vrátane časti spravodlivých a dôstojných miezd. Stále viac je v Európskej únii skloňovaná tzv. európska minimálna mzda ako spôsob, akým sa má dosiahnuť vyrovnávanie regionálnych rozdielov v sociálnej oblasti pre všetkých občanov Európskej únie. Ani výška európskej minimálnej mzdy by však, prirodzene, nemohla byť v každom členskom štáte rovnaká. Rovnako predpokladáme, že sa stanoví výška minimálnej mzdy práve na základe vzorca, od ktorej sa budú jednotlivé výšky minimálnych miezd odvíjať, zohľadňujúc ekonomické podmienky. Preto je nepochopiteľné, že zamestnanci podľa tohto zákona budú mať úplne iné nadstavenie minimálnej mzdy v jednotlivých triedach. Úpravy v stupňoch sa môžu dotknúť veľkého množstva pracovníkov a bude sa jednoducho strácať kvalifikovanosť, ktorú doteraz triedy v plnej miere zohľadňovali. Musíme robiť všetko pre to, aby sa ľuďom na Slovensku jednoducho oplatilo pracovať a najmä aby vedeli uživiť seba a svoje rodiny, vyššie mzdy nie sú pre ekonomiku hrozbou.
Dámy a páni, štvorčlenná rodina na Slovensku, z ktorej jeden príslušník pracuje za minimálnu mzdu, je stále pod hranicou chudoby. Je neprijateľné, aby ten, čo robí, a jeho rodina boli v takejto situácii, preto je dôležité aj pri tej minimálnej mzde urobiť všetko pre to, aby sme sa tejto oblasti vyhli. Práve krajiny s lepšími zárobkami v Európskej únii prežili krízu pred 10 rokmi s menšími problémami a ich hospodárstva sa rýchlejšie dostali z recesie najmä preto, lebo ľudia míňali aj za lokálne tovary a služby, čo pomáha vnútornej spotrebe, a samozrejmá vec, že aj fungovaniu malých firiem.
Vieme, že aj samotní zamestnávatelia pociťujú v akútnej situácii a stave na trhu práce akútnu potrebu vyššej motivácie zamestnancov. Ani oni už nezvyknú namietať už ani samotnú potrebu zvyšovania minimálnej mzdy ako takej, skôr otázku predvídateľnosti jej zvyšovania a získanie kvalifikovaných stabilných a kvalitných zamestnancov je dnes väčšou výzvou, alebo možno najväčšou výzvou slovenského pracovného trhu. Napriek najnovšiemu vývoju je, je vyšší rast minimálnej mzdy ako produktivity, je v horizonte od roku 2004 po rok 2018 rast produktivity práce zamestnancov vyšší než rast platov. Podľa dát zverejnených Národnou bankou Slovenska reálna produktivita na hodinu rástla v období 2004 až 2018 o 47,6 %. V rovnakom období narástla reálna hodinová mzda o 45,9 %. Nárast miezd v Slovenskej republike je teda v súlade s rastom produktivity práce. Priemerný zamestnanec v Európskej únii vytvorí za hodinu hodnotu 42 euro, pričom zaplatené z toho dostane polovicu. Na Slovensku vytvorí za rovnaký čas hodnotu 35 eur, z čoho dostane iba 8 eur ako zárobok. Podľa Eurostatu dosiahli slovenskí zamestnanci v roku 2018 81,6 % produktivity práce zamestnancov v Európskej únii, no a ich mzdy predstavujú len 47,5 % z priemerných miezd zamestnancov v Európskej únii. Napokon aj pri často skloňovaných odvetviach citlivejších na náklady, ako sú napr. pekári, ovocinári, je zrejmé, že súčasťou ich zložitej situácie je práve nedostatok zamestnancov, ktorý nie je možné riešiť bez zvyšovania a motivácie vyššej mzdy.
Dámy a páni, skúsme pomenovať všeobecné sociálne a ekonomické vplyvy zvyšovania minimálnej mzdy:
1. vymanenie sa zo systému pomoci v hmotnej núdzi spod hranice chudoby, zvyšovanie motivácie pracovať za minimálnu mzdu,
2. znižovanie miery rizika chudoby pracujúcich,
3. zvyšovanie sociálnej ochrany z hľadiska dôchodkových a nemocenských dávok, prípadne materskej,
- za ďalšie zvyšovanie celkovej životnej úrovne obyvateľstva, celkovej mzdovej úrovne, zvyšovanie spotreby domácností,
- celkové zlepšenie makroekonomických ukazovateľov, znižovanie priestoru pre šedú ekonomiku,
- zvyšovanie nízkeho podielu vyplácaných miezd na HDP, približovanie sa tzv. starším krajinám Európskej únie,
- no a celkom iste je to aj uzatváranie nožníc, to znamená regionálne rozdiely.
V prípade sektorov priemysel a nízko kvalifikované služby je rast miezd sprevádzaný fundamentom rastu produktivity práce, čím nie je ohrozená konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Stále nemáme jasný plán, ako skutočne oživiť hospodárstvo, ako podporiť spotrebu, zabrániť rastu nezamestnanosti, ochrániť zraniteľné a ohrozené skupiny pred prepadom do pasce chudobných, ako čeliť zmenám na trhu práce, ako naložiť s európskymi peniazmi vo výške niekoľkých miliárd eur, ktoré sa majú naliať do našej ekonomiky vážne zasiahnutej protiepidemickými opatreniami, a to aj napriek tomu, že sa nedávno priala nová aktivita, prvá pomoc plus.
Pán minister, nerešpektujete sociálny dialóg, uprednostňujete jedného sociálneho partnera, ale táto nezákonnosť jednoducho pokračuje. Veď aj štátny rozpočet vláda prijala bez konzultácií so sociálnymi partnermi, čím hrubo porušila zákon o tripartitnom vyjednávaní a podmienku, že štátny rozpočet musí byť predmetom rokovania hospodárskej a sociálnej rady, a preto navrhujem, aby sa v rokovaní o tomto bode programu ďalej nepokračovalo. Prosím pána spravodajcu, aby tento návrh registroval.
Na záver chcem uviesť, že som vo svojom vystúpení použil aj údaje Konfederácie odborových zväzov a názory ľudskoprávnej aktivistky pani Krempaskej uvedené v denníku Pravda.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2020 18:12 - 18:22 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja viem, že nebýva celkom možno zvykom, že sa k účtovnej závierke Sociálnej poisťovne vedie aj diskusia, ale ja to v tomto prípade pokladám za dôležité a potrebné.
Po prvé, hovoríme o roku 2019. V roku 2019 som zastával funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ešte ja a z titulu výkonu funkcie ministra som zároveň plnil úlohu predsedu Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Tým chcem povedať, že Sociálna poisťovňa, to nie je nejaká štátna inštitúcia, to je verejnoprávna inštitúcia. A úlohou dozornej rady je, samozrejme, dozorovať, kontrolovať, z toho titulu sú zastúpení v dozornej rade aj zástupcovia sociálnych partnerov, ale aj sociálnych skupín, zamestnávatelia, zamestnanci, dôchodcovia a dva rezorty: rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a financií.
Každopádne, čo sa týka Sociálnej poisťovne, je úplne neoddeliteľnou súčasťou hospodárenia štátu. V podstate drvivá väčšina reforiem, ja neviem, projektov, zákonov má vplyv na chod či už technickú záležitosť, alebo organizačné riešenia samotnej Sociálnej poisťovne, pretože sa bezprostredne dotýka, aby mohli byť isté veci vyplatené, zaregistrované. A preto si myslím, že plní veľmi, veľmi dôležitú úlohu aj z hľadiska samotného chodu štátu.
No a prečo som hlavne tu? Myslím, že táto snemovňa si zaslúži pomenovať jeden, jeden, by som povedal, významný faktor, ktorý tu je. Keď hodnotíme účtovnú závierku roku 2019, treba povedať jednu vec. Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky dosiahla Sociálna poisťovňa vyrovnaný rozpočet. Opakujem, prvýkrát vyrovnaný rozpočet. Obávam sa, že prejde veľmi veľa rokov, obávam sa, že možno desaťročí, kedy sa opätovne dostaneme k situácii, že budeme môcť hovoriť o vyrovnanom rozpočte Sociálnej poisťovne.
Pred tými ôsmimi rokmi, keď som nastupoval do funkcií, bol deficit Sociálnej poisťovne 1,6 mld. eur. To znamená, 1,6 mld. sa postupne zo štátneho rozpočtu muselo presúvať do Sociálnej poisťovne, aby vedela zabezpečiť úlohy, ktoré jej vyplývali zo zákonov, a vyplácať jednotlivé dávky a ďalšie náležitosti, dôchodky, ktoré z toho vyplývajú.
Tu treba povedať jednu vec, že za tých osem rokov sa toho relatívne veľmi veľa udialo, ale jeden najdôležitejší vplyv, ktorý na to pozitívne hospodárenie tej Sociálnej poisťovne je, je počet ľudí, ktorí pracovali. Za osem rokov pribudlo 270-tisíc ľudí, ktorí našli prácu a celkom prirodzene odvádzali a tým vytvárali úplne iné portfólio Sociálnej poisťovne a, samozrejmá vec, že aj možnosti na vyplácanie dôchodkov a ďalších vecí, ktoré z toho vyplývali, hlavne pri tom prvom, priebežnom dôchodkovom piliere, pretože tým dôchodcom, ktorí sú v dôchodku, platia terajší zamestnanci. A v tom je vlastne ten celý systém ešte Bismarckovho modelu postavený, ktorý sa praktizuje aj v súčasnosti.
Možno treba povedať aj ďalšiu vec. 185-tisíc ľudí bolo v hmotnej núdzi a vyplácali sa im príspevky. V minulom roku to bolo 65-tisíc. Prečo? No ten zvyšok si našiel prácu a už neodčerpával z toho štátneho rozpočtu, ale, naopak, prispieval do Sociálnej poisťovne v podobe odvodov, pretože tí ľudia si našli prácu a jednoducho pracovali. Usporilo sa veľa na podpore v nezamestnanosti, pretože nebolo tých nezamestnaných toľko, myslím, tých prvých šesť mesiacov, že by poberali tú podporu v nezamestnanosti. To boli všetky tie pozitívne vplyvy.
Ale treba povedať aj do tej dôchodkovej oblasti, a to aj napriek tomu, že sa zaviedol minimálny dôchodok, napriek tomu, že sme zaviedli minimálne dvojpercentné, dvojpercentnú valorizáciu, čo sa týka starobných dôchodkov, zo zákona, usporiadali sa veci smerom k starodôchodcom, tie posledné, by som povedal, veľké ublíženia od Kaníka, čo sa týka starodôchodcov, sa dokázali vlani vyrovnať a usporiadať tie problémy. A urobila sa reforma I., II. a III. piliera. A to sú všetko vplyvy, ktoré pozitívne vplývali na hospodárenie a, samozrejmá vec, že aj hospodársky výsledok Sociálnej poisťovne. Ale čo je podstatné, toto všetko je o Sociálnej poisťovni, o ľuďoch, o manažmente, o riadiacich pracovníkoch, ale aj o tých pobočkách, ktoré fungujú v jednotlivých regiónoch Slovenska. Opakujem ešte raz. Výsledok tohto všetkého je vyrovnaný rozpočet.
Ja aj z tohto miesta chcem poďakovať všetkým zamestnancom Sociálnej poisťovne od tých pobočiek až po ústredie, pretože odviedli veľmi dobrú prácu. Chcem pekne poďakovať sociálnym partnerom, ktorí boli veľmi dôležití pri skladbe a schvaľovaní jednotlivých reformných zákonov, ktoré s tým súvisia. Ale z tohto miesta chcem poďakovať aj všetkým zamestnávateľom, a to hlavne za to, že ľuďom prácu dali a že za nich odvádzali to, čo zo zákona im jednoducho prináležalo.
A možno teraz trošku b k tomu všetkému. Po tomto všetkom, po takomto výsledku by som bol očakával, že niekto povie jedno veľmi veľké ďakujem aj bývalému generálnemu riaditeľovi Ľubomírovi Vážnemu. My sme napriek tomu išli urobiť poslanecký prieskum na Sociálnu poisťovňu. Dobre, je to plne v kompetencii, je to právo. Nevidel som, pani spravodajkyňa, boli sme spolu, nejaké vážne problémy, ktoré by sme pri tom poslaneckom prieskume boli bývali jednoducho zistili. Napriek tomu som ostal veľmi nemilo prekvapený, keď nedávno išiel návrh na vládu na odvolanie pána Vážneho, a to z dôvodov, ktoré by som povedal, že boli absolútne neodôvodnené. Veď v konečnej miere pán minister priamo na vláde jeden z dôvodov, ktoré predtým signalizoval vzhľadom na to, že sa bývalý generálny riaditeľ písomne vyjadril, odvolal. Malo to súvisieť s tým, že niektorý materiál nebol prerokovaný na dozornej rade.
Ja len pripomínam, každý jeden materiál, ktorý je na dozornej rade, je následne zverejnený. To je verejne prístupné. To je flagrantné, by som povedal, že si minister nedokáže cez svojich úradníkov zabezpečiť materiál a proste tvrdenia, ktoré dá na odvolanie generálneho riaditeľa do vlády. No ale to hovorí o istej nekoncepčnej práci pána, pána ministra ako takého.
Preto ja aj z tohto miesta ešte raz chcem poďakovať pánovi Vážnemu. Chcem mu zaželať, aby tie pochybnosti, ktoré sú tu z hľadiska zákonitosti celého procesu, obhájil, a myslím si, že sa tu nastane v krátkom čase taký druhý precedens. Mihálova boľačka bol Dušan Muňko, ktorý sa po pár rokoch z rozhodnutia Ústavného súdu opäť vrátil na funkciu generálneho riaditeľa. A obávam sa aj vzhľadom na vyjadrenie ústavných právnikov, že tu máme druhý precedens, ktorý sa môže v istom časovom období znova objaviť, že Ľubo Vážny sa vráti do tejto funkcie, pretože boli porušené jeho ústavné práva pri odvolávaní na vláde ako také.
Úplne na záver chcem zaželať aj napriek tomu všetkému, čo som tu povedal, terajšiemu generálnemu riaditeľovi a, samozrejmá vec, aj všetkým zamestnancom, aby aj v týchto ťažkých časoch pokračoval v práci možno, ktorú robil ten Ľubo Vážny. Málokto vie, že v čase tej najväčšej epidémie, keď si viacerí riaditelia pobočiek nedokázali, alebo nedokázali svojich ľudí presvedčiť, aby prišli do práce vzhľadom na to, že pôsobí tam drvivá väčšina žien, veľa matiek, ktoré tiež majú deti a pandémia sa dotkla, samozrejme, aj týchto rodín, dokázal zabezpečiť chod týchto úradov. Vzhľadom na vývoj tejto druhej etapy to nemusí byť o nič jednoduchšie. Bol by som rád, aby sa tá práca Sociálnej poisťovne vôbec, by som povedal, nezhoršila, naopak, aby pokračovala v týchto výkonoch. A opakujem ešte raz. Bol by som rád, aby som sa veľmi mýlil, že ten vyrovnaný rozpočet príde veľmi skoro.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.9.2020 16:52 - 16:55 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Budem stručný, ale po ôsmich rokoch robím znovu spravodajcu a trošku by som sa hanbil, keby som nič nepovedal a zvlášť v oblasti, ktorá sa bezprostredne dotýka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže, Erik, nechcem podporiť vášho lídra, chcem sa prihovoriť za ľudí, za rodičov, ktorých sa táto problematika dotýka.
A sú tu dve veci, ktoré sú v tomto prípade dosť dôležité. A po prvé, dnes vláda rozšírila pomoc pre samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnávateľov vzhľadom na dopady pandémie do konca roka, prípadne aj na ďalšie mesiace. Je to správne, treba robiť kompenzácie, treba hľadať riešenia, ako udržať ľudí v práci a v zamestnaní, prípadne ako pomôcť živnostníkom, aby, v úvodzovkách, neskrachovali.
Druhá vec, začiatkom tejto schôdze Národnej rady minister práce predložil návrh, aby nemali nárok na óčeerku rodičia, ktorí dobrovoľne ostanú doma pri svojich deťoch, pretože majú nejaké obavy. To je ďalší dôležitý argument, ktorý do tejto problematiky zapadá.
No ak sa dobre pamätám, niekde v minulom roku sme prijali dva stupne – aj časové óčeerky, to znamená ošetrenie člena rodiny, jedna tá malá klasická a prijali sme aj druhú, tzv. veľkú, 90-dňovú, ktorá má slúžiť tomu, že keď sa rodina dostane do neočakávaných problémov, nedajbože, keď sa stane, že ochorie dieťa vážne, možno onkologicky, potrebuje tých, tie tri mesiace tá rodina na to, aby sa prispôsobila, aby našla spôsob, mechanizmus, možno jeden z rodičov bude musieť ostať doma alebo zobrať si nejaké dlhšie, dlhšie platené voľno. To znamená, aj v minulosti sme do istej miery riešili problematiku, ktorú život prináša a kde nie je možné iným spôsobom pristúpiť k riešeniu tej veci, ako že štát musí do istej miery viacej priplatiť.
No a treba povedať jednu vec, že dnes sme v situácii, ktorú sme nepoznali. Je tu nový výraz, pandemická óčeerka. A ja som osobne presvedčený, že tá pandemická óčeerka je tak nevyspytateľná, že môžu byť rodiny, ktoré sa môžu dostať do vážnych problémov. Preto je namieste, aby sa aj táto snemovňa zaoberala otázkou, či to má byť denný vymeriavací základ 75 %, o tom diskutujme, o tom môže byť priestor v tom druhom čítaní. Ale každopádne sa prihováram za to, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.9.2020 16:39 - 16:41 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 227. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 217 z 31. augusta tohto roku navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní výbory a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2020 18:58 - 19:00 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kašper, ja vám chcem aj vášmu klubu poďakovať za to, že ste podporili trináste dôchodky v tomto parlamente. Je to pre vás hanba, že teraz musíte tvrdiť toto, čo hovoríte. Vy ste ich podporili. Veď, preboha, sa nebráňte tomu, že ste oklamali ľudí. Oklamali ste ich!
Otázka rozpočtu, rozpočet sa tvorí v septembri, októbri možno schvaľuje. Všetko ostatné, čo medzitým život prinesie, sa rieši buď z rezervy, alebo to je doložka v každom jednom zákone, ktorá hovorí o nákladoch s tým spojené. Neodvolávajme sa len na rozpočet. Pri tvorbe rozpočtu nie je vždy všetko známe, čo v tom rozpočte bude zahrnuté pre ten budúci rok a už vôbec nie v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, kde tie sociálne aspekty sú absolútne otvorené.
Čo sa týka tých ďalších vystúpení, sociálno-ekonomická situácia Slovenskej republiky za rok 2019, mali sme to na sociálnom výbore, z hľadiska štatistík bola najlepšia v celej doterajšej histórii Slovenskej republiky. Kto si siahal na život kvôli sociálnym aspektom? V čase, keď nám bolo aspoň na základe tohto relatívne najlepšie? No a snáď o to nepôjde. Pani poslankyňa, Sociálna poisťovňa v roku 2019 mala vyrovnaný rozpočet, to tu v histórii ešte nebolo.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16.9.2020 18:41 - 18:42 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, možno to nie je práve najdôstojnejšia doba na takúto zložitú tému, ktorú preberáme, ale treba to rešpektovať, je to v súlade s našimi postupmi.
Ak dovolíte, jedna veta len k predchádzajúcemu zákonu. Pán minister, ak môžem požiadať, mal by som možno veľmi veľa pripomienok k tomu vášmu záverečnému vystúpeniu, skúste nabudúce aj v rozprave. Viesť taký dialóg a niektoré veci si vysvetliť môže veci len pomôcť, lebo keď to je záverečné slovo, na to reagovať nie je možné zo strany konkrétnych poslancov.
Teraz k tomuto materiálu, k tomuto dôchodku. Relatívne stručne. Opozičné hnutie SME RODINA vyzýva všetky politické strany, koaličné aj opozičné, aby v parlamente podporili návrh zákona o zavedení trinásteho dôchodku. To je zo začiatku tohto roka, keď tento parlament preberal návrh, poslanecký návrh SMER-u – sociálnej demokracie na trinásty dôchodok. Zaznelo to tu, zaznelo to následne na tlačovej konferencii. Treba povedať, že následne sa do programového vyhlásenia vlády, po voľbách, zapracovali viaceré princípy budovania štátu jednak v právnej rovine a jednak v sociálnej rovine. O právnej rovine sme tu už viackrát hovorili, k niektorým veciam sa bude vyjadrovať Ústavný súd, niečo do istej miery napadla aj pani prezidentka, no ale my, my robíme tu aj napriek všetkým tým výzvam a nejakým krásnym, ružovým predsavzatiam demontáž sociálneho štátu, pretože tento návrh, ktorý je tu na stole, je ďalším veľkým oklamaním doslova miliónov ľudí.
Pán minister, dnes ste povedal, že je dobré, že sme ľuďom zobrali peniaze za minimálnu mzdu, ktorú pôvodne podľa zákona mali dostať. Predpokladám, že poviete takisto, že je dôchodcom dobré, že im berieme trinásty dôchodok, pretože my ho berieme! My im nedávame trinásty dôchodok, my sa vraciame k štátnej sociálnej dávke.
Trinásty dôchodok vo výške maximálne 300 eur nie je vôbec trinástym dôchodkom, ale len sociálnou dávkou, čiže nespĺňa to parametre alebo kritériá dôchodku a táto dávka v tej maximálnej výške je nižšia, ako je minimálny dôchodok. Konkrétne čísla sú v zákone. Treba povedať, že tí, čo pôvodne mali dostať 460 eur, myslím teraz starobných dôchodcov; alebo vôbec, ako sme k tomu dospeli? Celkom jednoducho. Každý jeden druh dôchodku má svoj celoštátny priemer. To znamená, kde sú zahrnuté aj tie najnižšie, aj tie najvyššie. V tom čase u starobných dôchodcov to bolo 460 eur, podobne mali svoj priemer sirotské, invalidné, vdovské, vdovecké a takýmto spôsobom sme navrhli vyplácať, vyplácať trinásty dôchodok. Z priemeru 400 poberateľ príde o 227, tie najvyššie až o 410, jednoducho je to ďaleko niekde inde, ako pôvodne bolo plánované.
My sme do toho zahrnuli aj zásluhovosť, aj solidaritu. To, čo sa ponúka dnes, sa skôr predáva ako väčšia solidarita. Nie. Je to oklamanie, je to okradnutie o 282 mil., ktoré dôchodcom berieme napriek tomu, že sme im to tohto roku aj za vašej účasti, pán minister, aj vašich kolegov z poslaneckého klubu schválili.
Ak hľadáme a ponúkame viaceré kompenzácie, ktoré vyplývajú z COVID-u-19, pýtam sa: A tí dôchodcovia nie sú v tomto prípade tiež postihnutí? Veď sú tu viaceré aspekty, ktoré im zdražujú ten život, komplikujú, keď riešime podnikateľov, samostatne zárobkovo činné osoby aj zamestnancov, do akej miery a prečo sme si vytipovali, že práve tí dôchodcovia by nemali byť tí, ktorým by mal byť dodržaný zákon a mali mať právo na, na to, za čo ste aj vy hlasovali?
No vláda dnes predkladá návrh zákona o trinástom dôchodku, ktorý nie je ničím, iba obyčajným podvodom na našich senioroch. To, čo sme im pripravili a schválili aj s vašou podporou, vláda zrušila. Namiesto 460 eur pošle každému starobnému dôchodcovi iba vianočný príspevok. To znamená nie dôchodkovú dávku, ale sociálnu dávku.
Samozrejmá vec, že ja si vysoko vážim všetky tie garancie, ktoré ste predtým uvádzali, ale je mi ľúto, musím povedať, že strana SME RODINA, ktorej ste, pán minister, aj vy členom, oklamala dôchodcov dvakrát. Jej predseda pán Kollár totiž podpísal s Jednotou dôchodcov Slovenska memorandum o porozumení a vzájomnej pomoci spolu s Martinom, takže vy ste ich dvakrát oklamali. Oklamali ste vtedy, keď ste im garantovali a sľúbili, že dostanú ten trinásty dôchodok, no a oklamali ste ich druhý raz, keď ste im ho zobrali. To znamená, nie trinásty dôchodok, vraciame sa k sociálnej dávke a celý výsledok je toho, že pán Boris Kollár dôchodcov o trináste dôchodky jednoducho okradol, obral, a to rukami pána ministra Krajniaka.
Úplne na záver jedna myšlienka alebo poznámka, pretože bolo mi veľmi sympatické, ako SME RODINA aj pán Kollár, aj pán minister bojujú za to, aby tie dôchodky boli zachované v zmysle zákona. Všimol som si jednu vec. Viete, kedy skončil ten boj u pána Kollára? No keď začal mať problémy so štátnymi peniazmi, ktoré dostáva jeho rádio. To znamená, štátne peniaze predal za práva dôchodcov, ktorí mali obdržať trináste dôchodky. Stiahol sa, lebo s tým začal mať problémy medzi svojimi koaličnými partnermi. O to viacej mi je to ľúto, pretože, pán predseda Kollár, to je judášsky groš, ktorý ste uprednostnil pred právom dôchodcov na trinásty dôchodok.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2020 16:22 - 16:24 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Chcem veľmi pekne poďakovať kolegom, ktorí reagovali a v podstate podporili, respektíve rozvinuli tie myšlienky, ktoré som použil vo svojom vystúpení. Každopádne však chcem zvýrazniť jednu vec. Nikdy žiadna relevantná inštitúcia, akadémia vied ani žiadne ekonomické združenie nepotvrdilo súvislosť medzi zvyšovaním minimálnej mzdy a zamestnanosti. To znamená, tento argument nikdy neprijmem a to nie som sám. Takto reagujú viacerí kolegovia alebo reagovali kolegovia ministri. To znamená, že, naopak, vyššia minimálna mzda je motivačnejšia, je celkom prirodzene, to, čo tu aj bolo povedané, že minimálna mzda sa neukladá do banky, ale ide rovno do spotreby a o to viacej ten obrat a prínos aj pre štátny rozpočet je väčší.
Bojoval som proti minimálnej mzde. No, pán Kremský, ak dovolíte, dovolíte, je to asi holý nezmysel, naopak, vždy sa zvyšovala minimálna mzda. Ja som mal záujem jednu vec, udržať sociálny zmier medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, pretože je pravda, nedohodli sa nikdy, pretože každý obhajuje úplne iné zoskupenie a skupinu, ale vždy som mal na zreteli jednu vec, aby nebolo víťazov a porazených. A preto 60 % odbúra akékoľvek rozhodovanie politikov a bude určovať vývoj ekonomiky aj samotný vývoj minimálnej mzdy. Dobré riešenie, skoro najlepšie riešenie.
Tridsať percent zamestnancov na minimálnu mzdu sú v štátnej a verejnej službe. Nie je pravda, že štát nikdy nevytvoril žiadne nové pracovné miesto. To znamená, že toto je aj istá, istá, by som povedal, zloženie, 70 % súkromníci, 30 % štát a verejná služba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2020 15:54 - 16:08 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, čím začať. Verili sme do poslednej chvíli, že k takejto novele zákona nedôjde. Je na stole a myslím si, že je na opozícii v tomto prípade, aby poukázala na niektoré dôsledky, niektoré vyjadrenia predtým a povedala vlastne, čo sa mení. Pretože predkladateľ, a to nielen pán minister, ale aj stranu, ktorú tu reprezentuje, mení rapídne svoje názory, pre nás prekvapujúco.
Priznám sa, že som v plnej miere veril, keď som počul vyjadrenia pána ministra aj pána predsedu Kollára, že s trinástym dôchodkom a minimálnou mzdou sa nebude hýbať, no ale máme ich na stole, sú tu, a to aj napriek tomu, že sa urobili z toho opatrenia, možno aj mediálne z vašej strany, ale o tom budeme hovoriť možno pri zákone, ktorý sa týka trinásteho dôchodku.
Vláda sa rozhodla pre tento krok pozastaviť automat a znovu vrátiť do hry možno čiastočne aj politické rozhodovanie, každopádne zrušiť návrh zákona, ktorý mal navždy vyriešiť percentuálnu mieru a navždy naplniť všetky odporúčania, ktoré voči Slovenskej republike sme prevzali od Medzinárodnej organizácie práce a od európskeho sociálneho výboru vrátane napĺňania Európskej sociálnej charty. Všetky tieto inštitúcie odporúčajú dospieť ku každej jednej krajine v rámci Európskej únie k 60-percentnej minimálnej mzde, ktorá by sa automaticky potom riešila a posúvala podľa celkového vývoja ekonomiky a rastu priemernej mzdy.
No, týmto návrhom zákona dostáva toto riešenie veľkú stopku, pretože namiesto 656 eur hovoríme dneska o úplne inej sume, menšej, ďaleko menšej, ktorá si myslím, že aj vzhľadom na pandémiu, ktorá tu je, aj postavenie ekonomiky by v žiadnom prípade nebola ohrozovala, skôr opačne.
Dávam do pozornosti nemecký príklad, pretože sme v prvom čítaní a skôr budem hovoriť politicky. Nemci postupujú úplne opačne. Zvyšujú, a rapídne zvyšujú, pretože tvrdia, že zvýšiť minimálnu mzdu rapídne treba v čase krízy. To je motivačný faktor. No, možno rozdiel je v tom, že na strane Nemecka sedí na mieste práce, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny sociálny demokrat. Ale ten rozmer ekonomický vníma a našiel plnú podporu aj kresťanských demokratov pri presadzovaní tejto myšlienky. Veľmi dobre ju rozviedol, dávam ju do pozornosti, pretože nie vždy všetko, čo je lacné, je efektívnejšie aj v takýchto časoch ako momentálne.
Veľmi prekvapujúca bola pre mňa skutočnosť, že pán minister išiel zavádzať aj tzv. štartovaciu minimálnu mzdu. Chvalabohu, nechal sa presvedčiť od sociálnych partnerov, už dnes nie je na stole, ale viackrát som to tu už naznačil a mám obavu, že aj v týchto dňoch budeme často opakovať slová pokus – omyl. Ale takto sa nedá riadiť. Pokus – omyl v rezorte práce a sociálnych vecí znamená zneistenie, znamená problém, neznamená absolútne efektívnejší spôsob riadenia a, naopak, zneisťuje ľudí.
V programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa minimálna mzda zvyšovala, to je hneď v prvej časti. Prijal som to v maximálnej miere, i keď som neveril tomu, že v plnej miere všetko dodržíte, ale treba povedať, že táto vec sa diametrálne, a opakujem ešte raz, diametrálne líši. Čo to je štartovacia mzda?
Ďalšia úloha, ktorá je v programovom vyhlásení vlády, hovorí o záujme vyrovnávať regionálne rozdiely. No ale veď týmto sa navyšujú regionálne rozdiely. Pýtam sa, prečo by mali ľudia na východe republiky zarábať ako štartovaciu mzdu menej ako niekde na západe? Kto bude robiť za štartovaciu mzdu, keď plus-mínus rozdiel medzi sociálnymi dávkami a nejakou štartovacou mzdou je nič?! Načo by sa oplatilo niekomu robiť? Absolútne zlé riešenie. Nepripravené. Možno to bol taký ústupový variant pána ministra, jak keď sa ide na oný, na vietnamský trh, že je tu jeden záujem, druhý a niekde v strede sa stretneme. Ale toto bolo úplne zlé riešenie. Nakoniec som rád, že z tohto, z tohto omylu sa jednoducho v maximálnej miere ustúpilo.
Veľmi ma zaujímalo a vracal som sa často do toho nášho minulého volebného obdobia, keď sa tento návrh schvaľoval, lebo to nebolo dva dni pred voľbami, to bolo skoro rok pred voľbami, niekde v lete, bol čas a priestor, a veľmi ma potešilo, že to neboli len vládne strany vtedy, ale že to bola aj strana SME RODINA, ktorá podporila tento návrh. Som rád, že aj pán minister to potvrdil. Len čo to je za schizofrénia, že v čase, keď sa to má realizovať, sa z tohto jednoducho ustúpi? Veď vy ste oklamali vašich voličov! Zaslúžia si to? Prečo?
A teraz, ak dovolíte, vrátim sa ešte k jednej veci. Písal sa rok 2017, strana SME RODINA robila veľkú konferenciu, z ktorej som mal príjemné pocity: "Starostlivý štát pre dolných päť miliónov." Nádherné pomenovanie a veľmi dobré závery: "Každý, kto pracuje, musí mať istotu slušného života a nie iba prežívania. Sme presvedčení, že Slovensko sa stará o každého človeka. Každý by mal preto dostať nielen prácu, ale aj spravodlivú mzdu a šancu na dôstojný život. Je pre nás neprijateľné, že na Slovensku narástla pracovná chudoba. Zásadne nesúhlasíme, aby na Slovensku stúpal naďalej počet ľudí, ktorí pracujú a ich životné podmienky sa nezlepšujú. Čo majú slovenské rodiny zo života? Iba prežívanie zo dňa na deň."
Citujem z materiálov a z podkladov z tejto konferencie: "Dobrým príkladom zvyšovania platov o pevnú sumu je minimálna mzda. Vzhľadom na výkonnosť ekonomiky je slovenská minimálna mzda výrazne podhodnotená. Slovensko má najväčšiu produktivitu práce spomedzi všetkých stredoeurópskych a východoeurópskych štátov Európskej únie. Ako minimálnu mzdu máme momentálne iba na úrovni 435."
To sa píše rok ´17/´18. V Estónsku je toľko, v Slovinsku je raz toľko. Skrátka, veľmi pekné myšlienky, presné pomenovania.
Moja poznámočka, ak dovolíte, k tým záverom, ktoré ste vtedy prijali. Ak ste chceli v roku 2017 za štyri roky zvýšiť minimálnu mzdu na 650, čo bol jeden zo záverov tejto konferencie, znamenalo by to každoročne zvýšenie o necelých 54 eur. Teraz sa zvyšuje o 43, no skutok utek, pretože práve v roku ´21, o ktorom sa bavíme, by ste boli na základe realizácie tohto vášho zámeru dosiahli to, čo dneska odmietate. To je ďalší fakt toho, že tie čísla neboli nejak vymyslené, že vy ste na nich vážne jednoducho robili. Vyjadrenie pána Kollára k zvyšovaniu minimálnej mzdy pre rok 1919 (pozn. red.: správne malo byť "pre rok 2019"), keď sa zvýšila o 40 eur na 520, sám šéf strany SME RODINA Kollár uviedol, že podľa nich je budúcnosť, budúcoročná minimálna mzda ne-dos-ta-toč-ná. "Ak by sa spravodlivo prerozdeľovali financie z DPH medzi zamestnancov, štát a kapitál, tak by to malo byť podstatne viac. Za nás budeme tlačiť na rast minimálnej mzdy." Ako keby som čítal Kapitál Marxa. Perfektne pomenované veci. No ale skutek je niekde úplne inde.
Preto si dovolím povedať, pán minister, z politického hľadiska pri prvom čítaní, podviedli ste ľudí. Veril som tomu, že tento sľub dodržíte. No a nehovoriac o tom, budeme asi hovoriť, keď budete predkladať zákon ohľadom, novelu zákona ohľadom tripartity, vy ste vlastne narušil sociálny zmier aj s odborármi, tí dnes štartujú do ulíc, aby zákonným spôsobom, pretože majú právo aj na takýto, na takéto vyjadrenie svojho postoja, poukázali na to, že boli oklamaní. A boli oklamaní človekom a stranou, ktorá im sľúbila a ktorá na základe toho dostala aj, predpokladám, reálny počet hlasov. O to je to závažnejšie, o to je to nebezpečnejšie, pretože prestávate byť dôveryhodní. A akékoľvek riešenia pokus – omyl, musia skončiť, pretože zavádzate nielen seba, ale v týchto ťažkých časoch aj celú slovenskú, slovenskú verejnosť.
Preto by som vás chcel požiadať bez nejakých návrhov na riešenie alebo doplnky do toho vášho návrhu, ponechajte to, čo tu bolo, čo je v súčasnosti platné. Všetci budú spokojní. Som presvedčený, že prostriedky na to sú. Zamestnávateľom sa pomáha iným spôsobom a treba si uvedomiť, že koľko je dnes na Slovensku ľudí, ktorí sú na hranici minimálnej mzdy.
Ja viem, čo v tomto prípade zamestnávateľom hlavne vadí, a to sú príplatky. No ale, pán minister, musíme mať spoločný záujem urobiť všetko pre to, aby sme neboli hanbou Európy vzhľadom na pozíciu, v ktorej sa Slovenská republika nachádza, čo sa týka počtu odpracovaných nadčasových hodín. Veď to nemôže byť hlavný prostriedok, aby si ten zamestnanec na seba zarobil, že bude robiť od nemlátom do nemlátom. Znova omyl – pokus. Prvá novela Zákonníka práce, ktorú ste predložil, štyristo hodín navyše aby robili. Čo to je za riešenie?! Kde sa dostávame?! Toto je sprostý kapitalizmus 19. storočia! To nikto hádam nechceme, aby sme sa dostávali do takýchto pozícií. To znamená, že áno, je treba pomôcť v maximálnej miere zamestnávateľom, čo sa do istej miery aj deje, ale oni to musia vrátiť iným spôsobom. Zdvihnúť.
Na Slovensku musí byť záujem pracovať. Záujem pracovať bude vtedy, keď rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami bude čo najväčší, a to aj na tom východe Slovenskej republiky, možno aj pre tých ľudí z tých osád. Aj tí si vedia veľmi dobre zrátať, keď zoberú jeden, druhý, tretí príspevok, čo im to dá a koľko im prinesie výška minimálnej mzdy. To znamená, riešime aj osvetu ľudí, aby záujem pracovať mali. Toto je dôležité si uvedomiť.
No a potom ten ďalší, to ďalšie obmedzenie, ktoré sa týka minimálnych pracovných tried, to znamená nie násobky, ale len istá suma pravidelná. Treba si uvedomiť jednu vec, že za minimálnu mzdu môže nastúpiť absolvent rôznej kvalifikácie, rôzneho vzdelania. Je celkom logické, že by mal mať úplne inú nástupnú mzdu ten, kto ide pracovať so základným vzdelaním na adekvátnu prácu, a ten, kto má vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a adekvátne k tomu sa zaraďuje na minimálnu prácu, samozrejmá vec, že s úplne inou zodpovednosťou. To nie je výmysel Slovenska, to je bežná prax, ktorá v Európskej únii beží, funguje a je v plnej miere osvedčená.
Pán minister, ešte raz vás chcem poprosiť, skúste tieto veci kompletne zvážiť, možno ešte raz vyvolať stretnutie aj s tými, koho ste, nechcem povedať, že vyhnal, minimálne odignoroval z toho sociálneho dialógu, lebo sociálny dialóg, to je a bude základná metóda práce počas celých štyroch rokov alebo koľko budete minister a z toho sa nedá odísť. To treba akceptovať a akceptovať aj toho na tej druhej strane. Tripartita, to sú traja rovnocenní partneri: zamestnanci, zamestnávatelia a štát. Nikto nie je prvý, druhý ani tretí. Pokiaľ bude medzi nimi zmier, pokiaľ sa bude robiť tá politika tak, že sa budú prijímať aj kompromisy, tak bude aj sociálny zmier a na tom by nám malo v maximálnej miere záležať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis