Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, treba povedať, že od nástupu novej vlády je to už v podstate druhýkrát, čo sa v parlamente otvára Zákonník práce.
Už sme tu boli svedkom, kedy vrátane tzv. Sulíkového kilečka boli otvorené niektoré veci, ktoré sa týkajú bezprostredne Zákonníka práce. No a ja som len veľmi rád, že tam sme sa dokázali s pánom ministrom dohodnúť, že ten pôvodný návrh rozšíriť počet nadčasových hodín o 400 na každý, na každý jeden rok sa nakoniec stiahol. Som tomu rád a tak trošku verím, že možno niektoré veci trošku zohľadní aj z hľadiska terajšieho vystúpenia, pretože osobne som presvedčený, že my nemôžme fungovať spôsobom pokus - omyl, ale viesť dobrú, by som povedal, diskusiu, dialóg predtým, než niektoré veci pôjdu sem.
Ja stále, už som to raz cez toto volebné obdobie pomenoval, vnímam Zákonník práce doslova ako nejakú bibliu. Je základný nástroj, samozrejme, právny nástroj pre v prvom rade presadzovanie práv zamestnanca voči zamestnávateľovi. Práve preto to tak hlboko vnímam, a preto nie je možné prijímať nejaké novely bez toho, že by nemali možnosť sa vyjadriť aj obidve strany sociálneho dialógu, zamestnávatelia, zamestnanci, a hľadať aspoň aký-taký možný kompromis.
Cieľom alebo riešením tohto zákona sú otázky osobitosti výkonu práce z domáceho..., v domácnosti zamestnanca, ďalej upraviť možnosti zamestnanca vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančnými príspevkami na stravovanie, upraviť možnosť dočasného prideľovania zamestnancov pri materských a dcérskych spoločnostiach a zohľadniť kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa, vytvoriť nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby.
Zjednoduším to veľmi konkrétne. Ja osobne vnímam tri základné ciele, ktoré táto novela má riešiť. Prvý, prvý, ten základný cieľ je prijať pracovné právo na prácu z domu. Vítam, podporujem, pretože nielen pandémia, ale vôbec doba priniesla, že práca z domu je a bude aj v ďalšom období možno ďaleko, ďaleko viacej frekventovaná. Preto je potrebné jasné stanoviť práva a povinnosti zamestnanca pri práci z domu a práva a povinnosti zamestnávateľa. To tu je obsiahnuté. Táto časť má moju podporu. Horšie to možno bude s tými dvomi časťami ďalšími.
Druhý problém, ktorý rieši, je tripartita, to znamená zmena zákona, a to najmä v otázke reprezentatívnosti a v zmene zastúpenia v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky. K tomu budem bližšie hovoriť. No a čo sa týka, gastrolístky a stravovanie, tiež sa pokúsim niektoré veci trošku bližšie, bližšie pomenovať.
Skôr než prejdem k tejto novele, mi nedá predsa len, aby som sa veľmi stručne nevrátil do roku 2012, lebo 2012 je rok, kedy bola posledná tzv. veľká novela Zákonníka práce. Predložil som vtedy návrh zákona, ktorý vychádzal z dvoch základných postojov, ktoré chcela vtedy vláda republiky presadzovať v oblasti regulácie pracovno-právnych vzťahov.
Po prvé právna úprava pracovno-právnych vzťahov musí byť nastavená tak, aby vytvárala rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnanca. Pri úprave návrhu zákona sa do úvahy brala aj právna úprava Európskej únie, Rady Európy, Medzinárodnej organizácie práce, ako aj, prirodzene, skúsenosti z okolitých krajín, najmä V4 pri realizácii pracovného práva.
Po druhé osobný dôraz je potrebné klásť na prerokovanie pracovných podmienok v rámci sociálneho dialógu so zástupcami zamestnancov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je z toho dôvodu snaha o posilnenie sociálneho dialógu. To znamená, že celá tá veľká novela, ktorá v podstate osem rokov beží, mala jeden z hlavných cieľov posilnenie sociálneho dialógu. No, je mi ľúto, pán minister, vy idete trošku opačnou, opačnou cestou a vyjadrujem obavy, kde to môže celé jednoducho dospieť.
Ak dovolíte, k druhému bodu, k tripartite. Treba povedať, že pán minister, ale aj vláda naďalej pokračujú v ignorovaní sociálnych partnerov. A to sa do istej miery týka aj nielen zástupcov zamestnancov, ale aj zamestnávateľov. Celkove sa Hospodárska a sociálna rada stretla dvakrát. Dokonca na prvýkrát v histórii Slovenska sa stalo, že vláda schválila návrh štátneho rozpočtu bez predchádzajúceho prerokovania v tripartite. Zákon o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni však hovorí o tom, že Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky dohoduje stanoviská a odporučenia v oblasti štátneho rozpočtu. To znamená, to nie je otázka vôle, to je otázka povinnosti, ktorú ukladá, ukladá priamo zákon.
Rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady neprebehlo ani pred návrhom tohto návrhu zákona, ktorý sa týka Zákonníka práce. To znamená, že chýba tak diskusia k dôležitým materiálom, ktoré majú vplyv na každodenný život zamestnancov, rodín a, prirodzene, že aj seniorov. Fungovanie tripartity má svoje jasné pravidlá, ktoré sú zakotvené v zákone, vychádza z istej reprezentatívnosti.
Podmienka na to, aby zamestnávateľské združenia alebo zväz mohol pôsobiť v tripartite, je 100-tisíc zamestnancov, ktoré by mali mať v portfóliu, že ich zastupujú. Sú štyri zamestnávateľské organizácie, ktoré splnili túto podmienku. V podstate pred rokom, rokom a pol pristúpil štvrtý subjekt, APZ-ka, ktorá splnila podmienku, predložila 113-tisíc zamestnancov v ich portfóliu a tým naplnila zákonnú podmienku a bola prijatá do, do toho sociálneho dialógu ako riadny člen. No samozrejmá vec, že čo sa týka zamestnancov, znova tam tie najviac reprezentatívne združenia a organizácie majú také isté postavenie. Tiež musia predložiť minimálne 100-tisíc členov pri realizácii politiky v jednotlivých firmách a obchodných spoločnostiach. Je zaujímavý jeden fakt. Dnes Konfederácia odborových zväzov vyjednáva hlavne pri kolektívnych zmluvách jednotlivých spoločnostiach a fabrikách viac ako 800-tisíc, alebo vyjednáva za viac ako 800-tisíc zamestnancov. Obdobná situácia je na tej druhej strane. Tie združenia zamestnávateľov spolu združujú viac ako 700-tisíc zamestnancov. To znamená relatívne vyvážená časť na jednej aj na druhej strane. Preto táto úprava, ktorá je tu ponúkaná, je viditeľne účelová úprava s cieľom oslabiť postavenie Konfederácie odborových zväzov. Na túto tému som viackrát mal možnosť sa stretnúť aj v niektorých, nazvem to dueloch. Ja som to prirovnal k tomu, že pán minister sa chová ako chlapec, ktorému na piesočku zobrali vedierko, a potom sa ide pomstiť. Je mi ľúto, takto to osobne vnímam, a preto to aj veľmi otvorene hovorím. No jednoducho výsledkom tohto správania pána ministra je ukončenie sociálneho zmieru a zorganizovanie protestných pochodov odborárov za práva všetkých zamestnancov. No a treba povedať, že to sme tu mali naposledy v roku 2010, keď bol ministrom práce pán Mihál. Je to náhoda? Na to ja odpovedať nebudem.
Druhá otázka, ktorá je predmetom zmeny v Zákonníku práce, sú zmeny v poskytovaní stravných lístkov. Áno, je návrh, aby si zamestnanec, čo je dôležité, opakujem, zamestnanec, bolo by veľmi zlé, keby o tom rozhodoval zamestnávateľ, mal možnosť vybrať, či chce hotovosť alebo či chce formu klasického gastrolístku, prípadne novú formu, to je, to je tá elektronická karta. Treba povedať, že doterajší právny stav podporuje najväčší zamestnávateľ, ktorý je Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, a na druhej strane aj Konfederácia odborových zväzov. Z viacerých dôvodov, ktoré tu je zbytočne, zbytočne rozoberať, ja len chcem povedať, že nový návrh sa predkladá aj napriek, by som povedal, oponencii jak zamestnávateľov, tak zamestnancov. To je pre mňa dosť prekvapujúce. Zamestnávatelia, hovoriť, že nastane nejaký chaos, zvýši sa im administratíva, jeden zamestnanec bude chcieť lístok, iný hotovosť. Áno, účtovne asi bude, budú musieť tieto veci riešiť samostatne. No a volajú všetci po elektronizácii celého systému.
Priznám sa, že bol som prvý, aj vzhľadom na upozornenie, ktoré tu bolo z Protimonopolného úradu, že tie gastrofirmy vytvárajú isté zoskupenia, som pristúpil k tomu, že sme zmenili klasické lístky a prešli na elektronické karty. Má to výhodu v tom, že sa platí menšia marža tým gastrofirmám, a čo je ešte dôležitejšie, ten zamestnanec sa vyhne takému problému, ktorý sa často opakuje napríklad v reštaurácii, keď platí lístkom, čašník mu hneď povie, ale z lístkov stravných nevydávam. Tento problém pri tých kartách odpadá, pretože mu odráta z toho len skutočný náklad na ten obed a proste tovary, ktoré si objednáva. To znamená, že je to ďalšia veľká výhoda. Boli zo začiatku technické problémy, tie skončili. Jednoducho reštaurácie, ale aj predajne potravín sa podľa toho zariadili a dnes už bez problémov dokážu týmto spôsobom komunikovať a odpisovať za, za tie, za tie, za tú, za ten obed, ktorý jednoducho ten zamestnanec využije.
No je tu aj ďalšia oblasť, ktorú hlavne Asociácia zamestnávateľských zväzov signalizuje, že sa obávajú, že ich nový systém uberie zo stravníkov. Možnože málokto vie, že ročne len cez gastrolístky alebo karty, to znamená cez stravné lístky, majú objem tržieb reštaurácie 400 mil. To znamená, tých 400 mil. je podložené aj nejakými zamestnancami, ktorí s tým pracujú. Jednoducho je to, je to trošku vážnejší problém, a preto ma neprekvapuje, že tohto problému sa v značnej miere obávajú nielen odborári, ale aj zamestnávatelia.
Ja sa obávam jednej veci, aby to neskončilo tak, že viacerí, ktorí si zoberú hotovosť, skončia na jednom pive a troch rohlíkoch, pretože to je cesta k žalúdočným vredom, k zdravotným problémom a ďalším veciam, ktoré s tým bezprostredne súvisia, a to by malo v tomto prípade záležať aj tomu zamestnávateľovi, aby jednoducho k tomu nedochádzalo, pretože to je zlá cesta. Viete, stravovanie vnímam ako súčasť podnikovej sociálnej politiky, pretože náklady sa platia zo sociálneho fondu ,o ktorom rozhoduje aj zames..., teda aj odborári, aj zamestnávateľ. Je dôležité viesť tam rokovania, povedať si na, aký účel, na čo. Samozrejmá vec, že stravné lístky, to je to, to je to najdôležitejšie v tomto prípade. Ten výkon starostlivosti zamestnávateľa o zamestnanca je v značnej miere riešený cez tie, cez tie stravné lístky alebo vôbec stravu zamestnanca ako takého.
No a je tu ďalší problém, ktorý zamestnávatelia vnímajú. Dobre, kvalitne najedený zamestnanec podáva lepšie výkony ako ten, ktorý požije to pivo a tie tri rohlíky. To je, myslím si, že úplne logické. Preto nemajú problém s tým, že sa investuje aj do kuchýň, do zariadení, vynovujú sa a obnovujú, aby tento účel a cieľ plnili. Som presvedčený, že pokračovať v tejto ceste budú všetky veľké firmy. Nebudú mať záujem na inú cestu, lebo sú pripravení. Majú k tomu vybudované kuchyne, jedálne a budú v tomto prípade, v týmto prípade pokračovať.
Je tu ešte jeden zaujímavý fakt. Písal sa rok 2012, keď som predkladal tú veľkú novelu Zákonníka práce. Objavil som teraz vyjadrenie dnešného pána premiéra Igora Matoviča k problematike gastrolístkov. Citujem: „Gastrolístky? Nesúhlasíme, aby sa vecné plnenie nahradzovali peňažnými plneniami, ktoré môžu zamestnávatelia skryť niekde v mzde. Uvedené by potom mohlo viesť k tomu, že aj ďalšie plnenia, ako napríklad ochranné pomôcky, budú riešiť príspevkami zamestnávateľa. Preto nebudem podporovať toto riešenie.“
Citujem pána premiéra. Neviem, čo sa za osem rokov zmenilo, že zmenil názor na túto otázku, každopádne si, chcem len povedať, že toto tu nie je nové. Otázka gastrolístky áno, nie, je diskusia, ktorá sa dlhé a dlhé roky viedla a je celkom prirodzená a pochopiteľná. Možno niekomu vyhovuje jedno, niekomu iné. Ale najdôležitejšie sú tie faktory, ktoré som mal ambíciu predtým pomenovať.
No, dámy a páni, dobrý sociálny dialóg, objektívne nastavenie Zákonníka práce, najmä práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov dávajú záruku sociálnemu zmieru. Na tom sa iste zhodneme. Ten potrebujeme a možno v dnešnej situácii ešte viac. Mal som si možnosť prečítať správu NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu. Zaujala ma a dočítal som sa aj takých vecí, že zvyšovanie dlhu v kritickom čase doslova velí využiť prostriedky na zmierňovanie dopadov. Navrhujú dve riešenia. Prvý, najdôležitejší - udržanie sociálneho zmieru. To je prvý a najdôležitejší z pohľadu NKÚ. No a po druhé podporu hospodárskeho oživenia, čo je logické, len to ide ruka v ruke.
Je mi ľúto, že z tohto sa jednoducho nedržíte aj vy, naopak, rozbíjate ten sociálny dialóg a tým aj likvidujete sociálny zmier a do istej miery vyháňate ľudí do ulíc. A to sa aj deje a do istej miery si myslím, že na to, aby sa to prejavilo v ďaleko vyššej miere, zabraňuje len súčasná situácia, stav, ktorý tu je, inak by tie ulice boli naplnené ďaleko, ďaleko viac. A nemusí to byť.
Súčasný Zákonník práce, ktorý ešte stále platí, prijatý v roku 2012, tieto predpoklady jednoducho napĺňa. A čo sme dosiahli? Samozrejmá vec, že pri prijímaní neboli absolútne spokojní zamestnávatelia, lebo sme tak trošku vyrovnávali niektoré nerovnosti, tak jak som povedal, aby tie práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa mali nejakú rovinu. Čo sa stalo? Za tých osem rokov sme dosiahli historicky najlepšie ekonomické výsledky Slovenska, aké tu jednoducho v celej jej histórii neboli. Nezamestnanosť bola najnižšia a opačne zamestnanosť bola najvyššia. To je, myslím si, že výsledok toho, že tu bol sociálny zmier, že sme vedeli komunikovať a hľadať aj možné kompromisy a neriešili nejak horkokrvne prvé problémy, ktoré sociálny dialóg jednoducho prináša. Ponúkli sme jeden projekt, ktorý hovorí o sociálnom dialógu. V rámci tohto projektu ste si otvárali, sociálni partneri, problémy, ktoré ich ťažia. Napríklad bola predmetom rokovania odvetvová minimálna mzda, ktorá má stále iste svoju logiku a je úplne namieste, že sa o tom hovorí. Regionálna minimálna mzda, tá bola odmietnutá aj jednou, aj druhou stranou. Skrátka, dialóg, hľadanie nejakej priechodnosti, to tu bolo a myslím si, že toto bude v tejto časti veľmi a veľmi chýbať.
Aby ste ma teraz nepochopili tak, z toho, čo som povedal, že som proti zamestnávateľom. Nie, v žiadnom prípade nie. Ja si uvedomujem význam a často pri tých stretnutiach, keď som sa zúčastňoval na RÚZ-ke a AZZ-ke tých pravidelných výročných rokovaní, som im s hlbokým úklonom poďakoval za to, že ľuďom prácu dávajú, za to, že im vytvárajú bezpečné pracovné prostredie, za to, že za nich odvádzajú do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovni odvody, no a za to, ak to tak je, že im dávajú primeranú mzdu za prácu, ktorú odvedú. Na tomto trvám a ešte raz hovorím, že si ich vysoko a vysoko vážim.
Viete, táto problematika, ktorú preberáme, či chceme, alebo nechceme, trošku zapadá do niektorých antisociálnych riešení, ktoré sme tu počas novej vlády prijali. Treba zopakovať. Minimálne mzdy, namiesto 656: 623. Čo je horšie v tomto prípade, že v nejakom časovom období sa budeme veľmi vážne zaoberať príplatkami, a tie sú v tomto prípade najdôležitejšie pre týchto ľudí. Samozrejmá vec, 280 mil. rozdiel pri 13. dôchodkoch. Neuplatnili sme dôchodkovú dávku, ale štátnu sociálnu dávku. Dnes asi zoberieme deťom bezplatné obedy, zmrazili sme minimálny dôchodok, zaťažili sme zvýhodnenie 13. a 14. platov odvodmi, neexistuje sociálny dialóg. Vieme, že sa pripravuje dôchodková reforma, kde sa uvažuje so zrušením zastropovania. Je otázka, kedy a kde bude tomu koniec. Možnože táto otázka je tá najdôležitejšia, ktorá by mala byť v tomto prípade nastolená.
No a čo je najhoršie, pán minister, a to tu bolo veľakrát opakované, všetky tieto sociálne opatrenia ste podporili predtým. Som presvedčený, že to veľmi veľa urobilo pre vašich voličov, pretože na tej druhej strane brali vás ako najsociálnejší subjekt. Dnes si myslím, že to je už niekde úplne inde a je to na škodu veci. Už to tu raz bolo povedané, aj ja osobne, keď ste si rozdeľovali jednotlivé rezorty, som privítal, že rezort práce a sociálnych vecí po nás zoberie SME RODINA. Poviem to tak, myslel som si, že to bude to najmenšie zlo, ale obávam sa, že nedokážete presadzovať niektoré svoje vlastné priority, ktoré máte alebo mali ste aj vo volebnom programe, a v zásadnej miere utekáte od tých, ktorým ste sľúbili, že ich budete obhajovať aj s tými sociálnymi riešeniami, ktoré tu jednoducho boli. To znamená, že záver je taký, že za poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia nemôžem sľúbiť podporu, i keď hovorím ešte raz, že riešenie otázky práv a povinností pri práce z domu je dôležité, potrebné a dobré.
Ďakujem pekne.