Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vstúpil, predpokladal som, že hlavne v druhom a v treťom čítaní, ale myslím si, že aj pri prvom čítaní je potrebné pár vecí povedať, pretože ja vnímam tento krok predkladateľov, že majú záujem urobiť maximálne, čo sa dá, ešte pre väčšiu prevenciu hlavne v rezorte zdravotníctva.
Chvalabohu, rezort, rezort práce a sociálnych vecí prešiel istým systémom po tej prvej nešťastnej Lucke, ten prípad v Ružinove. Myslím si, že sme sa jednoznačne zhodli, že to nebolo zlyhanie jednotlivca, ale že bolo treba prijať systémové prvky, prijalo sa ich relatívne veľmi veľa, a teraz môžem len konštatovať, možno aj do vlastných radov vtedy, na škodu veci, že sa už v tom období neprijímali isté opatrenia aj v rezorte zdravotníctva. Vtedy sme viedli trošku takú malú vojnu, odkiaľ pokiaľ v sociálnej oblasti rezort práce a odkiaľ pokiaľ už by mal začať rezort zdravotníctva. Skôr sa to týkalo finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní, ale to sa týkalo hlavne starostlivosti o dôchodcov.
To je tá otázka, kde končí sociálna, resp. zdravotná, a začína sociálna starostlivosť. To je stále otázka, ktorá je otvorená, ale je nevyhnutné, aby ten prechod, to premostenie sociálnej a zdravotnej politiky smerom k seniorom bol zabezpečený. 1. januára 2014 prijala vláda Národnú stratégiu na ochranu detí pred násilím, prvý strategický materiál, ktorý pokladám za veľmi dôležitý. Od marca ’14 bolo zriadené Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ďalšia inštitúcia, ktorá mala prvorade za úlohu vytvoriť predpoklady, aby sa vedelo, ako postupovať v prípade vzniku obdobného prípadu, ako napríklad tá nešťastná Lucka.
To znamená, že neuzatvárali sme isté koordinančné dohody len na úrovni celoštátnej, ale išlo sa dole, išlo sa na regióny, pretože bolo veľmi dôležité nájsť spôsob a formy, ako zapojiť a skoordinovať políciu, prokuratúru, orgány sociálnoprávnej ochrany, ale aj školy, školské zariadenia, mimovládne organizácie, samozrejme, obce a mestá, prípadne poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k týmto závažným problémom. Jednoducho, aby každá táto inštitúcia v konkrétnej dobe vedela veľmi operatívne zareagovať, aby sa konalo. Myslím si, že potvrdil ten, to obdobie odvtedy, že ten postup je správny, ale on nikdy nie je ukončený, on je proces, ktorý, život prináša nové veci a na tie musí reagovať aj národné koordinačné, koordinačné stredisko. Bol spustený model miestnej koordinácie, tak jak som ho spomenul, no a, samozrejme, národné koordinačné stredisko má aj úlohy, ktoré vyplývajú z aktualizácií legislatívy, dokumentov vlády, medzinárodných záväzkov, pretože aj tie sú v istom konkrétnom vývoji a reagujú na konkrétne veci, ktoré život prináša.
Možno si málokto uvedomuje, v tom čase aj samotní komisári, aj komisár pre deti bol, vznikol v istom podnete na tie skutočnosti, ktoré sa udiali, pretože už mnoho rokov predtým malo Slovensko záväzok zriadiť takéto inštitúcie, nikto nemal tú odvahu, zriadilo sa to. Dnes je na nás, aby sme zhodnotili, do akej miery tie inštitúty plnia tú úlohu, ale každopádne to bol správny krok, pretože je to ďalší preventívny krok, ktorý môže pomôcť z hľadiska prevencie, prípadne odhaľovania. Zaviedla sa oznamovacia povinnosť pre rodičov od 3 do 6 rokov. Priznám sa, že som nebol veľmi nadšený s tým, že rodič má posielať nejaké, nejaké správy niekde na sociálku a informovať o tom, ale život ukázal, že je to potrebné.
Čo ma prekvapilo, a to je tá nešťastná druhá Lucka, že to ani nie je obdobie po 3 rokoch, ale to je do tých 3 rokov, kedy sme sa spoliehali na to, že príslušní pediatri by mali v tomto prípade vedieť konať. To znamená, to, čo povedali zdravotníci, že keď nebude pediater dávať do ruky rodičovi zdravotnú dokumentáciu dieťaťa v prípade, že sa sťahuje, jednoducho mení lekára bude postačujúce, zdá sa, že nie je postačujúce. Preto vítam a podporujem aj tento krok, zapojiť do toho aj zdravotnú poisťovňu, pretože tá má sumu informácií od každého pediatra, a tam sa dá veľmi veľa v tomto prípade urobiť. Každopádne možno ani ja som nemal vtedy ustúpiť zdravoťákom a mali sme trvať na tom, aby do týchto systémových opatrení boli širšie zapojené aj zložky a orgány rezortu zdravotníctva.
No, prijali sa, myslím si, že v tomto prípade dosť veľké opatrenia z hľadiska sociálnoprávnej ochrany detí a kurately. Ja som doslova vyhlásil jeden rok za sociálnoprávnej ochrany a kurately, prijali sme ďalších 200 ľudí, ktorých môj predchodca pán minister Mihál z hľadiska úspor prepustil, a prepustil hlavne ľudí z prvého kontaktu, práve tých, ktorí mali zabezpečovať starostlivosť, nazvem to, o probléme o rodiny. Áno, aj na toho sociálneho pracovníka, alebo pracovníčku v tej Bratislave vtedy pripadalo 240 problémových rodín. No, myslím si, že štatisticky sa to nedá celkom zvládnuť, samozrejme, nikdy sa nemôže uspokojiť sociálny pracovník s tým, že mu niekto otvorí dvere a povie, dieťa je v poriadku, spí. On ho musí vidieť, prípadne lekár posúdiť, až potom sa dá skonštatovať, že je to v poriadku.
Možno je to aj istá výzva do tohto obdobia, kedy táto vládna koalícia má záujem robiť isté úspory to je tých 10 %, ktoré znižuje, aby sa nestala tá istá skutočnosť, že úradníci budú sedieť na svojich miestach, a tí prví, ktorí sú v kontakte, či sa to týka seniorov, detí, vôbec ďalších otázok, budú v tomto prípade uvoľnení. To sa prejaví niekde úplne inde a prejaví sa to negatívne. Aj táto skúsenosť je dôležitá, aby sa jednoducho takéto veci neopakovali, preto aj napriek tomu, že sa v rezorte sociálnych vecí prijali tieto systémové opatrenia, som rád, že sme do tých, do toho systému zahrnuli týmto návrhom aj rezort zdravotníctva, každopádne som pripravený - aj klub strany SMER - sociálna demokracia - podporiť tento návrh a budeme potom možno po roku, po dvoch vyhodnocovať, do akej miery plní tento zákon tie očakávania, ktoré od neho máme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj kolegom za ich kvázi podporu môjho vystúpenia. Priznám sa, že by som bol ďaleko viacej počul vyjadrenie z koaličných radov, zdôvodnenie, prečo nemajú záujem tento jednoznačne prosociálny návrh pani prezidentky podporiť. Bohužiaľ, toho som sa nedočkal.
Milí priatelia, či chceme, alebo nechceme, na Slovensku je veľmi veľké percento ľudí, ktorých rodiny žijú v riziku chudoby. Pýtam sa, je v tomto prípade potrebné alebo vôbec vhodné 47- až 50-tisíc ľudí, jednoducho potrestať deti za to, že žijú v takýchto rodinách? To nie sú len rodiny, kde ja neviem otec alebo niekto nechce pracovať. To sú rôzne životné príbehy a prípady, ktoré sú ťažko a ťažko veľakrát až pochopiteľné.
Preto ak máte len trošku svedomia, chcem vás vyzvať, aby ste ten návrh, ktorý predkladá pani prezidentka, podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
No, nie je tomu tak dávno, je to v podstate pár dní, čo som mal možnosť vystúpiť a argumentovať, prečo je rozhodnutie ohľadom zrušenia tzv. obedov zadarmo zlé. Bolo veľmi zaujímavé, že zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý inak hodnotím ako pozitívny, lebo sa rozšíril predmet dotácií. Hovoríme o nejakých multifunkčných detských ihriskách, kde by mohli byť aj starší, seniori, kde by vytvorili isté previazanie, jednoducho dobré riešenia a z toho titulu aj navýšenia, ktoré minister ponúkol a, samozrejmá vec, boli sme ich pripravení podporiť. Ale nestalo sa to raz, opakuje sa to pravidelne v tejto snemovni, že príde tzv. prílepok. No a prílepok prišiel aj k zákonu o dotáciách. Prílepok, pod ktorý sa podpísali za každý jeden klub vládnej koalície poslanci, a ktorý z hľadiska navýšenia dotácií urobili niečo úplne opačné. Kotúľ vzad. Zobrali obedy zadarmo.
Keď som tu argumentoval a vysvetľoval, že je to zlé riešenie, že to má veľmi veľa výhod, jednoducho že za jedným stolom sedia deti rôzneho typu sociálno-ekonomických rodín, jedia rovnaké jedlo, že sa nerozširujú tie nožnice medzi „chudobnými a bohatými“, že už tie deti nepociťujú tento rozdiel, že naopak, niekde sa stretávajú a niekde sa môžu aj socializovať, neboli brané v úvahu tieto argumenty.
Ja som osobne rád, že aj napriek tomu, že nie úplne s naším, s našimi predstavami, čo sa týka nerušenia obedov zdarma, pani ministerka sa stotožnila a v podstate povedala a zopakovala niečo, čo som tu ja tvrdil. Hovoril som, že je približne 50-tisíc detí, ktoré sa nachádzajú niekde medzi. Medzi výškou hmotnej núdze a medzi tými, ktorí môžu zo zákona poberať daňový bonus. Daňový bonus, s ktorým ste mimochodom oklamali, lebo hovorí sa o dvojnásobku, čo nie je pravda. Treba povedať, že aj budúci rok budú rodičia doplácať viac ako 50 eur ročne, pretože od 1. júla ide 1,7-násobok terajšieho daňového bonusu, pre vašu informáciu je to, v súčasnosti je to 22,72 po valorizácii, od 1. januára by to malo byť 23,20 a až od 1. januára 2022 to ide na 1,85-násobok. To znamená žiaden dvojnásobok, ako tu bolo sľubované, ale sú to proste úplne iné násobky, opakujem, pre budúci rok to znamená stratu, 1,7 % nepokryje všetky náklady, ktoré súvisia s obedom, pretože ten obed na 1,30 na priemer 21 dní, čo je normálny mesačný priemer, predstavuje sumu 27,30.
Pani ministerka (prezidentka, pozn. red.) vo svojich výhradách ponúkla rozmer, pardon, prepáčte, pani prezidentka ponúkla rozmer, ktorý nie je vymyslený. Sedel tu pán minister financií Heger, keď som mu tvrdil o tých 50-tisíc. No a jeho útvary, Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze vyrátali a hovoria o 47-tisíc deťoch. To znamená, ani len svojich ľudí nepočúva, pretože je zahľadený niekde a vidí len čísla. A jednu stranu príjem, druhú stranu výdaj a k tomu prispôsobuje proste celý rozpočet bez toho, že by ten obsah vnímal a potrebu, ktorá z toho jednoducho vyplýva.
Opakujem ešte raz, Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze vyrátali tých 47-tisíc detí, že to je veliká armáda. Ja reálne predpokladám, že 60- až 65-tisíc ostane detí, ktoré sú v hmotnej núdzi, alebo rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi, to znamená, tí budú poberať, no ale toto je ďalšia kategória, pretože možno si je treba povedať, kto má vôbec nárok na daňový bonus. Aké sú tam podmienky? Samozrejme, každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Podmienkou uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa je však istý príjem, ktorý nemôže byť prekročený.
Po prvé, u daňovníka, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Alebo čo sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, je to v podstate taká istá suma a výška. Pre vašu informáciu, predstavuje to 3 738 eur ročne. To znamená, toľkoto musí zarobiť, aby si mal právo uplatniť nárok na daňový bonus.
No ale čo s tými, čo toto nezarobia? Pretože sú rôzni úväzkoví zamestnanci, ktorí robia na tretinový úväzok, prípadne na dohodu, prípadne ďalší. Môže to byť matka, ktorá poberá rodičovský príspevok a otec nepracuje. To znamená, tam sa nespĺňa ani jedna, ani druhá podmienka. Je to viac, ako je hmotná núdza, ale je to menej, ako je nárok na daňový bonus. Kocúrkovo. Prepáčte mi, to je kocúrkovo. A prečo toto niekto nechce počuť? Veď to nie je opozično-koaličná politika, to je snaha, aby tých 50-tisíc detí bolo zabezpečených. Pretože tí rodičia nemajú na to prostriedky, aby im to teplé, teplé jedlo mohli, mohli jednoducho zabezpečiť.
Preto pani ministerka v podstate navrhuje, prezidentka, ospravedlňujem sa ešte raz pani prezidentke, navrhuje príjmovú hranicu pre získanie dotácie na obed nastaviť minimálne na úroveň dvojnásobku životného minima. Životné minimum je necelých 215 eur. To znamená, plus-mínus 430 eur je suma, ktorú navrhuje pani prezidentka, aby bola zohľadnená, to znamená, všetko pod túto sumu by malo nárok na, na obedy zdarma. No a samozrejmá vec, že tí, ktorí sú v hmotnej núdzi, tí do istej miery riešení sú.
Opakujem ešte raz, nie je to dobré riešenie, pretože si zaslúžili všetky deti mať obedy zdarma, ale je to ďaleko lepšie riešenie, lebo poníma veľmi silnú skupinu detí, ktoré skutočne môžu byť na tom úplne najhoršie, lebo nebudú mať pokryté prostriedky na, na tie teplé obedy.
No a čo sa týka toho dvojnásobku, no, od 1. júla je 1,7-násobok životného minima, to bude predstavovať 39,47 príjem vrátane toho nového daňového bonusu. No ale keď si zrátate, že 27,30 je suma na obedy jedného mesiaca, vyjde vám veľmi jasne a jednoducho matematika a počet, že to nemôže pokryť náklady s tým spojené. To znamená, budú uberať z toho, čo doteraz dostávali, aby vedeli tie, tie obedy jednoducho zaplatiť.
To znamená, opakujem ešte raz, podvod aj tvrdenie o dvojnásobku, pretože nie je dvojnásobok a rodičia budú musieť do tejto sumy jednoducho doplácať.
Preto vychádzajúc z tohto, z tejto analýzy a hlavne z podkladov ministerských úradníkov, ministerských inštitúcií, ktoré sú rešpektované, boli rešpektované aj v minulosti, aj teraz, je potrebné zvážiť a v maximálnej miere tú snahu pani prezidentky podporiť. My sa nemôžme vrátiť niekde inde a hovoriť o obedoch zadarmo, my sa dnes môžeme baviť len o tej námietke pani prezidentky a v tomto prípade si myslím, že je namieste, a preto chcem deklarovať, že klub poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia túto pripomienku pani prezidentky prijíma a jej návrh podporí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, možno tri poznámky k tým obedom zdarma. My sme vychádzali a robili celoštátny priemer euro dvadsať pred tým, že sa obedy zaviedli. Ja len pripomínam, že v tom čase na východnom Slovensku boli zriaďovatelia, ktorí nemali ani jedno celé euro náklady na jeden obed, toľko na vysvetlenie.
To, čo sa potom udialo, samosprávy začali brať zálohy, depozity, tvrdili, že musia nakúpiť nový materiál, jednoducho nové investície. Podstatné, 25 % sa zvýšila účasť detí na tých obedoch. No a keď obavy z veľkých nákladov na odpad, tie sa vôbec nepotvrdili.
K tej matematike. Nie je asi dôstojné, aby sme si tu vymieňali názory, čo áno, čo nie. Ale základné východiská: dnes je bonus 22,72; 23,20 bude od 1. januára, od 1. júla 1,7-násobok 39,47, od 1. 1. 2002 42,60. Náklady na jeden mesiac na obedy v priemere 21 dní je 27,30. Odrátať, jednoduchá matematika, nevychádza to.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko ste, sa vyjadrím vzhľadom na vystúpenie pána poslanca, pána primátora. Viete, zaujala ma jedna vec, že ten rozpočet celkom neráta s tým, čo bolo, myslím si, že veľmi pozitívne zabehnuté. My sme tu prijali jeden zákon, ktorý hovorí o pomoci práve takým regiónom, v akom sa nachádza aj Rimavská Sobota. My nemôžme od toho úplne odísť. Veľakrát aj jednotlivé pracovné miesta, ktoré v týchto okresoch sú podporené, vytvorené, sú veľmi dôležité. Možno ako snehová guľa, aby sa na to jednoducho nabaľovalo, tam je treba vidieť úplne inak a pozitívne diskriminovať každého jedného zamestnávateľa, aby tá zamestnanosť v týchto regiónoch narastala. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, chcem byť vo svojom vystúpení konštruktívny. To znamená, že mám záujem poukázať na isté riziká, ktoré vidím a vnímam aj z hľadiska dlhoročný vlastných skúseností, ale možno aj istú procedúru, lebo je veľmi veľa oblastí v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa nedajú v plnej miere vyriešiť ani za jedno volebné obdobie. Ale bolo by veľké nešťastie prerušiť niektoré, pretože o to by sa potom horšie a zložitejšie do toho rozbehnutého vlaku v tých nasledujúcich rokoch nabiehalo.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, sa ešte patrilo na začiatku povedať, bolo by bývalo slušné, i keď treba povedať, že aj v našom období nie vždy, ale viackrát tu bolo tak, že rezortní ministri boli prítomní pri rozpočte a mali záujem reagovať na niektoré pripomienky. Čo si myslím, že by bolo seriózne. Ja sa preto zameriam skôr na tie rozpočtové veci a nie obsahové. To bude asi vec príslušných rezortných ministrov.
No, ten rezort práce, sociálnych vecí je špecifický. Špecifický v tom, že celý ten rozpočet sa pohybuje v dvoch oblastiach. Po prvé obligatórne a po druhé fakultatívne.
Čo sa týka obligatórnych nárokov, tých je takmer 99 %. To znamená, to sú všetky tie veci, ktoré zo zákona musí občan dostať, keď splnil nejaké zákonné podmienky, a reálne minister a funkcionári ministerstva rozhodujú len o pár desiatkach miliónov, ktoré sú v podobne tých fakultatívnych.
Čo sa týka, celkový pohľad k rozpočtu. No, bola tu spomínaná častejšie tá makroekonomická prognóza. Ja viem, vy ste ju postavili na, by som povedal, čo najviac negatívne možné veci, ktoré s tým súvisia, aby vás niečo, niečo jednoducho neprekvapilo. Ale treba povedať, že to je v takom pohybe, že aj ten rozpočet treba vnímať, vnímať veľmi, veľmi otvorený, možno ani neuzavretý. Rátali ste so 6,7-percentným, ak som dobre zachytil, OECD minulý týždeň hovorilo o 6,3 %, to znamená, že ten vývoj je taký, že tu sa možno aj percento reálne môže líšiť, a to sú úplne iné, to sú stámilióny, ktoré budú rozdielne.
To, čo ma trápi a čo som celkom nepochopil, je dosiahnutie predkrízovej úrovne až na konci roku 2023. Nerozumiem, buď si neveríte, alebo ste rezignovali. To nie je možné, aby to bolo až na konci ´23. roku, pretože vy máte k dispozícii niečo, čo žiadna vláda nemala, a to sú troje peňazí alebo prostriedky. Jednak je štátny rozpočet, samozrejmá vec, eurofondy, ktoré sú ešte stále vo veľmi veľkej výške, no a tretia, tretia oblasť sú, sú reformy, ktoré je potrebné v maximálnej miere využiť v súvislosti s fondom obnovy. Toto musí vzájomne korešpondovať. To znamená, na čo nemôžu ísť štátne peniaze, naše z rozpočtu, treba riešiť cez eurofondy, ak to nie je zahrnuté o možnosť riešiť cez projekty, no tak cez tú zelenú politiku, ktorá by mala dominovať, dominovať, čo sa týka toho fondu, fondu obnovy.
Čo sa týka rizík. Budem hovoriť o rizikách rezortu, ale aj o rizikách Sociálnej poisťovne. Transfer zo Sociálnej poisťovne je viac ako 800 mil. Obávam sa, že časy, keď sme mali vyrovnaný rozpočet to v minulom roku, sú dávno, dávno preč a môže trvať nie roky, možno desiatky rokov, ako trvalo v predchádzajúcom období, pokiaľ sa do takéhoto štádia, štádia dostaneme, tie otázky, čo prinesie v tomto prípade tá pripravovaná dôchodková reforma.
Ale čo sa týka zníženia mzdových nákladov a počtu zamestnancov v rezorte práce, možno mi to ani neprináleží, ale pokladám to za absolútnu hlúposť, nezmysel.
Pán minister, vaši ľudia robili audit pred dvomi rokmi na úradoch práce a výsledok toho auditu bol taký, že navrhli 800 ľudí pribrať na úrady práce. Výsledok náš bol taký, povedali sme, nepotrebujeme, zabezpečíme, ale vy nemôžte teraz cez 900 ľudí brať. Nehovoriac o tom, že v tomto roku bude končiť skoro 1 000 projektových zamestnancov vzhľadom na to, že je to len doba určitá, a skončí projekt, skončí aj zamestnanie.
Jedno veľké riziko, ktorému nerozumiem, vnímam v Sociálnej poisťovni, a to je plán príjmu z poistného pre budúci rok, nárast o 6,7 %. Nerozumiem, možno keby mi to potom pán minister vysvetlil, o 65-tisíc ľudí menej robí. To je ten medziročný pokles, o to je viacej v evidencii nezamestnaných. Reálny predpoklad pre budúci rok je taký, že môže narastať tá nezamestnanosť, no ale my rátame so 6,7-percentným nárastom príjmu. Pýtam sa odkiaľ, z čoho? Je to úplne nelogické, skôr opačne, bude veľmi veľký problém udržať to, čo je možno teraz, teraz v tomto prípade aktuálne.
Jedna poznámka, komunitné centrá. Veľmi dôležité, potrebné, nespochybniteľný ich význam ďalej v tom pokračovať, ale musia sa zadefinovať podmienky fungovania z vecného hľadiska, no a finančné krytie. Treba povedať, keď sme to naštartovali, pokryli sme to kompletne z eurofondov. To z hľadiska budúcnosti nebude možné. To znamená, treba rozmýšľať teraz, čo pokryje štátny rozpočet, eventuálne čo rozpočty obcí a miest, a pripravovať sa na to, aby nezanikli v jednu dobu tie komunitné centrá, lebo ony sú jednoducho potrebné.
Čo sa týka možno otázok toho, čo mi tu chýba v rozpočte ako takom, je zaujímavé jedno, jeden poznatok alebo vystúpenie. Pán minister práce sa venoval v tom predchádzajúcom období a bol vo výbore úplne inom, ale zaujala ma pani Gaborčáková. Takto pred rokom v rozprave povedala takúto myšlienku: „Ak by som bola ja ministerkou práce“, ona bola vtedy tieňová ministerka, „každopádne by som systémove riešila jeden problém, ktorý je, z roka na rok bude narastať, to je počet starších ľudí, a preto navrhujem systémové riešenie zavedením tzv. štátnej dávky v odkázanosti.“ Veľká myšlienka, aktuálna myšlienka, je to obdoba, čo majú Češi, príspevok na péči, má svoje plusy, má svoje mínusy, ale chcem hovoriť o tom, nikde v rozpočte som to nevidel a nenašiel. V tomto prípade hovoríme o stámiliónoch, ktoré by na, na tento príspevok išli. To znamená, že asi bude rezignácia alebo to chcete možno riešiť úplne niekde v poslednom roku.
A vy, pán minister, ste vtedy pred rokom vystúpil a podporil túto myšlienku. Dokonca ste navrhol a podporil ju v tom, aby sa zobrali prostriedky z aktívnych opatrení trhu práce a riešila viacej sociálna oblasť, čomu celkom nerozumiem. Ale nevadí.
Čo sa týka pozitív toho štátneho rozpočtu, dôležité je to, že sú pokryté všetky legislatívne úpravy, ktoré boli urobené vlani a tohto roku. To je veľmi dôležité. No a samozrejmá vec, že tá štruktúra ďaleko nezodpovedá nejakým, priemeru iných krajín z hľadiska Európskej únie alebo eurozóny, sú ďaleko nižšie oblasti nezamestnanosti, podporu pre rodinu s deťmi, pomoc odkázaným, zdravotne postihnutým, ale to je ten proces, v ktorom je potrebné pokračovať, aby sa táto pieseň neprerušila, tá pozitívna pieseň, aby sa v týchto projektoch jednoducho pokračovalo.
Dávam do pozornosti správu NKÚ. Často tu bola spomínaná, ja ju hodnotím ako veľmi dobrú. Východiská, ktoré oni vidia z tohto obdobia z hľadiska zamedzenia nárastu a dopadov tohto obdobia, sú dve: udržanie sociálneho zmieru a podpora hospodárskeho oživenia. Podpora hospodárskeho oživenia je logická. Ale prvú prioritu, ktorú hovorí NKÚ, ste ako vláda rozbili. Hlavne minister práce. Nechápem, prečo v tomto období išiel do takéhoto harakiri, pretože to môže byť veľmi vážny problém, ktorý môže ovplyvniť tú druhú prioritu, to znamená podporu hospodárskeho oživenia.
No a ešte jedna myšlienka, pán minister, obedy zdarma. Zdôvodnenie bolo také, že sa znásobí daňový bonus a vykryjú sa dopady. No nie je to tak. Nie je to tak, pretože keď sa prerátame, 1,7 od 1. júla budúceho roku znamená, že rodičia prídu o 11,80 mesačne, o 141,60 ročne, lebo o toľko budú viac platiť a nepokryje im to ten daňový bonus. Keď sa od 1. januára 2022 zvýši na 1,85, ešte stále bude deficit, približne stovku ročne budú tí rodičia doplácať. To znamená, to, čo ste tvrdili, nie je celkom pravda alebo je len polopravda, pretože matematika ma nepustí v tomto prípade a som presvedčený vzhľadom na to, aký máte stav rozpočtu, koľko je ešte k dispozícii, že 13. dôchodky, obedy zdarma mohli byť kľudne poriešené, pretože finančné prostriedky na to sú.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predseda Ústavného súdu, pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som nemal pôvodne v pláne vystúpiť v rozprave k tomuto zákonu, no ale život ma k tomu trošku donútil. Celkom prirodzene idem reagovať na vystúpenie pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Krajniaka, ktorý vniesol vo mne veľký nepokoj, a preto teraz možno veľmi pokojne chcem rozšíriť tú moju reakciu, ktorú som mal k tej faktickej pripomienke, pretože priznám sa, že niektorým veciam nerozumiem.
Prijal som konečne po dlhom čase štandardný legislatívny postup, ktorý bol zvolený v súvislosti s prípravou toho ústavného zákona o dôchodkovej reforme, použijem takto, boli ponúknuté zásady, boli oslovení sociálni partneri, verejnosť, mali sa možnosť vyjadriť. Na základe toho ďalší postup viedol k tomu, že sa pripravil konkrétny návrh, k návrhu sa majú možnosť vyjadrovať, sú dokonca povinne pripomienkujúce inštitúcie, celkom iste sú to sociálni partneri, ale v tomto prípade je veľmi veľa odborných organizácií, pretože dôchodok to nie je otázka zo dňa na deň. To je systémové riešenie, k tomu sa vyjadrujú dôchodcovské správcovské spoločnosti, rôzne vysoké školy, kde sa problematika dôchodkového zabezpečenia jednoducho vyučuje, no ale najväčší vplyv samozrejmá vec majú sociálni partneri ako-takí.
Beží to medzirezortné pripomienkové konanie, mal som možnosť niektoré veci aj konzultovať. Viem, že tam bolo veľmi veľa pripomienok. Tí pripomienkujúci čakajú teraz pozvanie od ministra práce na rozporové konanie, no a čuduj sa svete, my ich ideme úplne obísť, lebo máme záujem tie veci, ktoré sa týkajú dôchodkovej reformy aspoň tej časti ústavy, prepáčte za výraz, prilepiť k tomu návrhu, ktorý predkladá pani ministerka. Nerozumiem, absolútne tomu nerozumiem, je to totálna neúcta voči všetkým týmto, no a nehovorím o tom, že keď tu skloňujeme často sociálny dialóg, ten sociálny dialóg teraz dostal po hlave. Úplne po hlave. Bez nejakých by som povedal hľadania iných ľúbivých slov. Nerozumiem tomu, absolútne tomu nerozumiem. Len pripomínam, že tá časť ústavy, ktorá sa týka tých sociálnych práv, má byť účinná od 1. januára ´23. Je to logické. Dovtedy je treba pripraviť vykonávacie predpisy, možno aj technicky sa musí pripraviť Sociálna poisťovňa, pripraviť systémy a ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia. To je úplne v poriadku. Ale práve preto, že 1. január ´23, pýtam sa prečo. Pýtam sa prečo. Nenachádzam celkom logiku.
Pani ministerka, ja vás poznám ako istého strážcu čistoty zákona aj z toho predchádzajúceho obdobia toho, toho čistého legislatívneho postupu. Do istej miery ste si zobrala úplne zbytočne na seba maslo na hlave, lebo ste prijala túto hru, ktorá nemá logiku a ani opodstatnenie. Vy dobre viete, že v takomto prípade je potrebné alebo dôležité z hľadiska legislatívnych pravidiel predložiť spolu s nejakým ústavným návrhom riešenia aj nejakú koncepciu tých vykonávacích predpisov. Veď zabránime emóciám, ktoré môžu v súvislosti s týmto vzniknúť.
Dobre. Hovorilo sa hlavne zo strany pána ministra o troch ústavou garantovaných sociálnych právach. No ale povedzme si, čo vypadá z terajšej ústavy. Dovolím si to prečítať: čl. 3 - Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov "dôchodkový strop". Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenia. Dlhodobo známe šesť mesiacov skôr pri výchove na jedno dieťa, dvanásť mesiacov na dve deti, osemnásť na tri a viac detí. Toto vypadlo. Pýtam sa, kde to je? Včera som tu videl, že premiér Matovič na tlačovke po prijatí, by som povedal, tej novely, ktorá sa týkala istých ročníkov žien, plakal od šťastia. Pýtam sa, kde sú tí ľudia. To sme už zabudli na tie ženy? Alebo ako ich budeme riešiť?
Preto sú dôležité tie vykonávacie predpisy, aby akékoľvek zbytočné emócie jednoducho upadli, a práve preto bolo dôležité spolu s ústavným riešením predložiť aj koncepciu, ktorá sa týka, týka tohto zákona.
Možno dve, tri reakcie na pána ministra z toho, čo som mal možnosť zachytiť, keď tu vystupoval. Doba dôchodkového poistenia aj za výchovu detí, pán minister, odkazujem, to platí. Teraz sú v platnej legislatíve, teoreticky žena môže byť dôchodkovo poistená až šesť rokov v prípade narodenia dieťaťa a splnenie zákonných podmienok. To znamená, teoreticky a matematicky šesť, šesť a šesť. Osemnásť mesiacov pokiaľ sú to tri deti po sebe. To znamená, takáto žena už má odpracovať len dvanásť rokov, aby spĺňala napríklad podmienky na minimálny dôchodok. Preto nerozumiem ten príklad, že 33 rokov odrobila a má 250 eur. To je nezmysel. Však musí mať minimálne minimálny dôchodok a ten je ďaleko iný a väčší. To znamená, že skôr som to videl, že sú také nejaké populistické reči okolo toho, ale toto je veľmi vážna debata a diskusia, tu treba byť otvorený, veľmi otvorený a objektívny voči, voči občanom, pretože v tom prípade, koho oklameme? No jednoducho asi sami seba.
Ja apelujem ešte raz. Nejdem kritizovať alebo bližšie analyzovať tie tri garantované sociálne piliere. To patrí niekde inde, ale kladiem otázku prečo? Prečo ideme znova, prepáčte za výraz, nasierať hromadu dobrých poctivých ľudí, ktorí sa angažujú, pracujú, pripravujú podklady, aby bol čo najlepší zákon a my ich takto odhodíme a povieme, my vás nechceme, my vás nepotrebujeme, my sme tí najrozumnejší a máme patent na rozum a nikto iný nás nemôže v tomto smere ani kritizovať, ani dávať nám nejaké dobré rady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No pre mňa je, by som povedal, najväčší zážitok z toho vystúpenia diametrálny rozdiel tvojho vystúpenia, pán poslanec Susko, s tvojím predrečníkom. Predtým sme počuli, počuli politiku, ideológiu, všeobecné odsudzovanie všetkých sudcov v systéme a ty si išiel v maximálnej miere odborne a skôr si mal záujem hovoriť o rizikách. A riziká by mala vnímať aj strana, ktorá predkladá takúto dôležitú novelu. Jednoducho novela, novela ústavy je veľmi dôležitý právny akt, to absolútne súhlasím s pánom Suskom a nemôže byť prijímaná s krvavými očami. A ja to tu tak vidím.
Ústavný zákon musí, pani ministerka, mať čas, musí prejsť diskusiou. Všeobecne si myslím, že táto vláda má jeden veľmi veľký problém komunikovať, a to nielen medzi sociálnymi partnermi, ale vychádzajúc z tohto zákona aj v kategórii odborníkov, ktorí by mali dať istý pátos a vylepšiť každopádne každú právnu normu, ktorá sa týka, týka súdnictva.
No a ešte jeden taký pocit mám z toho vzhľadom na tú verejnú, neverejnú, no. Vládna koalícia nemôže na základe pomerov nedôvery, ktoré v nej panujú, riešiť to v ústavnom zákone. Ústava nemôže sa stať nejakým nástrojom na vnútorné vydieranie sa koaličných strán prípadne ich poslancov. A preto si myslím, že Ústavný súd ako najvyššia autorita a to nikto nespochybňuje, v tomto prípade by mala byť skôr kompetenčne posilnená ako opačne.
Ďakujem.