Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dúfam, že som dobre zvolil rúško, lebo ja tu zvyknem mávať trošku problémy pri čítaní, čo sa týka, týka hlasu a dýchania.
No, vystúpil som aj v prvom čítaní k návrhu, ktorý predkladá pán minister, veľmi podrobne som o viacerých veciach diskutoval. K niektorým veciam sa možno vrátime, ale už aj v kontexte toho, čo medzitým sa udialo, prípadne bolo prijaté hlavne na sociálnom výbore. Každopádne si myslím, že Zákonník práce je tak dôležitý, dôležitá právna norma, že je potrebné, aby sa o tom zširšia aj v pléne Národnej rady diskutovalo.
Po prvýkrát bol Zákonník práce v tomto volebnom období otvorený niekde na začiatku roka v rámci tzv. Sulíkovho kilečka, ktorý predkladal isté návrhy na, už som povedal, zmeny, opatrenia, nazvali to zlepšenie podnikateľského prostredia. Bol tam jeden veľmi veľký problém, a to sa týka nadčasových hodín, kde pôvodne plánovali zvýšiť ten počet hodín o štyristo. Ja som pevne presvedčený, že tak jak sme sa dokázali vtedy s pánom ministrom dohodnúť, že akceptoval tie pripomienky, bude tomu tak aj pri tom druhom kilečku pána Sulíka, lebo tie kilečká sa mu dosť zaľúbili. A ak som si mal možnosť prečítať základné veci, ktoré ponúkol rezortom na to druhé kilečko, sú to zozbierané požiadavky jednotlivých zamestnávateľov, jednotlivých zväzov.
Je dôležité, aby jednotlivé rezorty veľmi, veľmi precízne reagovali na to, pretože niektoré tie opatrenia, ktoré sú tam navrhnuté, sú pre niekoho absolútne likvidačné. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa zrušila tá záväznosť napríklad kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Európska komisia aj v kontexte odporúčaní MOP hovorí úplne iné. Veď my máme dneska napríklad už krajiny v Európe, ktoré nemajú napríklad minimálnu mzdu, lebo 100-percentne sú pokryté, pokryté kolektívnymi zmluvami. To znamená, toto je veľmi dôležité, aby bolo zachované.
Vôbec siahať na minimálnu mzdu, opäť, tiež si myslím, že toto absolútne nemá v tomto prípade, my sme sa o minimálnej mzde dosť pobavili vtedy, keď bol tu predložený jednoducho návrh. No a čo sa týka oddelenia príplatkov za prácu v noci a cez víkendy, čo sa týka minimálnej mzdy, možná debata, ale veľmi dôležité zapojiť do takejto debaty obidve strany. To sa nedá robiť aj bez zamestnancov.
No a čo sa týka znevýhodnenia tých benefitov, zdobrovoľniť rekreácie, zrušiť niektoré súbehy, čo ja viem, príplatok za sobotu a nadčas. To sú tiež veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné jednoducho ďalej veľmi, veľmi úzko diskutovať. Každopádne by som to však zhodnotil z tohto, z toho môjho pohľadu: Všetko je proti ľuďom, proti zamestnancom. Rušenie, rušenie a rušenie a odoberanie práv, ktoré doteraz mali. Preto je dôležité, aby veľmi citlivo hlavne rezort práce celú túto oblasť jednoducho posudzoval. Ale o tom budeme asi diskutovať vtedy, keď bude niečo predložené sem k nám.
Cieľom tohto návrhu tejto novely sú v podstate štyri základné body, ktoré rieši. To sú osobitosti, výkony práce v domácnosti zamestnanca. Potom je to otázka tých gastrolístkov, to znamená stravovacie poukážky, či poukážky, či finančné príspevky. Tá tretia vec je možnosť dočasného pridelenia zamestnancov pri materských a dcérskych spoločnostiach. A tá tretia vec je tá otázka reprezentatívnosti. To znamená tripartita ako taká, jej fungovanie, podmienky.
Ak dovolíte, základný pohľad na tieto veci možno aj z pohľadu odborov, ktoré veľký priestor na pripomienkovanie týchto vecí jednoducho nedostali. Treba povedať, že aj pri tomto Zákonníku práce pán minister, ale aj vláda pokračujú v istom ignorovaní sociálnych partnerov. Hospodárska rada sa v tomto smere nezišla. Otázka, že či prijali, neprijali pozvanie. Ja si myslím, že je dôležité si konečne sadnúť a urobiť, by som povedal, isté rozhodnutia, aby tá tripartita sa vrátila a plnila zákonnú úlohu, ktorú v tomto smere má. Aby sa neopakoval napríklad štátny rozpočet, že sa porušili zákony, ktoré napríklad určujú, že štátny rozpočet musí byť prerokovaný na hospodárskej rade. To je jediný zákon, ktorý, alebo návrh zákona, ktorý má takúto jednoducho povinnosť.
Možno toľko všeobecne a teraz, ak dovolíte, k jednotlivým opatreniam, ktoré sú tam.
K tej prvej. To je otázka, ktorá sa týka pracovného zákonodarstva na prácu z domu. Vítam a podporujem toto riešenie. Možnože sa aj treba zamyslieť, že prečo nie v minulosti. No, nikdy nebola tak aktuálna práca z domu ako teraz, tá pandémia tie veci jednoducho dosť urýchlila a my skutočne v Zákonníku práce nemáme upravené dve základné veci: Práva a povinnosti zamestnanca pri práci z domu, ale aj práva a povinnosti zamestnávateľa. Tento návrh to jednoducho rieši, a preto opakujem ešte raz, vítam a každopádne toto sme pripravení podporiť.
Nehovoriac o tom, že ak som mal možnosť čítať tú štúdiu OECD, ktorá bola minulý týždeň zverejnená, oni predpokladajú, že na Slovensku sú podmienky, že až jedna tretina všetkých zamestnancov má alebo má možnosti vzhľadom na charakter práce, že by mohla robiť tú prácu z domu. Treba povedať, že sú v Európe krajiny, ktoré až 50 % zahŕňajú takéto možnosti. Samozrejmá vec, že sú tu veci nové, ktoré priniesla aj štvrtá priemyselná revolúcia. To znamená, že niektoré povolania buď zanikajú, nové vznikajú, alebo sa postupne transformujú na niečo iné, nové, čo priniesli tieto veci a je veľmi dôležité, aby táto otázka tam bola jednoducho riešená.
To znamená, že túto časť podporujem, vítam a myslím si, že je dobré, že bude, lebo bude jasne vymedzovať pravidlá, ktoré musia platiť aj pre jednu, aj pre druhú stranu.
Otázka gastrolístkov. No, v prvom rade chcem povedať jednu vec, že osobne si myslím, že uvedomujem si, že je to v programovom vyhlásení vlády, že táto vládna koalícia sa zaviazala, že bude ten problém riešiť, ale to je na štyri roky. Som osobne presvedčený, že teraz, keď si osobne myslím, že sú tie najhoršie časy vzhľadom na pandémiu, toto nie je najvhodnejšia téma, pretože prináša isté, by som povedal, ako problémy jednej, druhej strany, možno odpútava pozornosť od niečoho, čo je ďaleko, ďaleko, dôležitejšie. Osobne by som to bol zaradil z hľadiska priorít niekde inde a nezaoberal sa teraz, keď najdôležitejšia úloha je udržať zamestnanosť, aby čo najmenej ľudí sa dostalo na úrady, na úrady práce.
Čo sa týka vôbec tých konkrétnych, reálnych, pragmatických vecí, ktoré s tým súvisia. Dobre, je na výber. Buď financie, alebo, alebo lístok. Ja každopádne preferujem a myslím si, že elektronizácia je ten, je ten, by som povedal, cieľ a postup, ktorý je v tomto prípade pred nami. Ja ako prvý som to na ministerstve, ale nielen na ministerstve, ale na všetkých úradoch, to znamená úrady práce, Sociálna poisťovňa, zaviedol po tých počiatočných problémoch, ktoré súviseli s vybavením technických vecí. V reštauráciách, predajniach potravín sa tie veci osvedčili a má to jednu výhodu. Sú reštaurácie, kde idete na to menúčko a hneď vám čašník povie, ale ja z gastrolístka nevydávam prostriedky. Tu takáto, takýto problém nehrozí, lebo z toho, z tej karty sa odráta len skutočná cena, ktorú má v tomto prípade platiť, a dokonca sa to dá až natoľko vylepšiť, že možnosť zaplatiť cez túto formu bude len veci, ktoré súvisia s potravinami. Že napríklad alkohol a cigarety tam môžu byť blokované, že ich nemôže brať a jednoducho ani kupovať na tento účel, čo si myslím, že tiež má svoj význam a bolo by každopádne veľmi dobré.
To, čo vítam a podporujem, pozmeňovák, ktorý bol predložený na sociálnom výbore, že tá marža, ten poplatok tým firmám, ktoré predávajú gastrolístky, sa zmení, zníži z 3 % na 2 %, čo si myslím, že je dostačujúce. Treba povedať, že v tej elektronickej podobe je to ešte výhodnejšie. Každopádne si však myslím, že je potrebné v tejto dobe mať na mysli jednu vec. 400 miliónov je obrat reštaurácií na tých meníčkach, jednoducho na tých obedoch, ktoré zamestnávajú kuchárov, čašníkov, skladníkov a neviem, čo všetko ostatné s tým súvisí, nehovoriac o tých dodávateľoch.
Do istej miery vnímam, že je tu isté riziko. Je tu isté riziko, ako to všetci využijú, a to hlavne tí, ktorí možno nemajú až taký zárobok a príjem, aby si aj tých pár eur, ktoré tam do mesiaca dostanú na tento účel, vážili tak, že ich použijú na ten konkrétny cieľ, a to je teplé jedlo. To tam môže byť problém. A je otázka, čo to urobí aj z pohľadu zamestnanosti, lebo na 400 mil. výkonov z hľadiska obratu robí veľmi veľký počet ľudí, veľa reštaurácií v tejto chvíli už dokonca poprepúšťalo svojich ľudí vzhľadom na pandémiu a dopady, ktoré sú tu. O to viac by teraz ako bolo potrebné takéto, takéto riziká jednoducho eliminovať. To je môj názor na túto otázku a myslím si, že dôležitý je aj názor sociálnych partnerov.
Pán minister dobre vie, že najväčší zamestnávateľský zväz Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, no a najväčší, v tomto prípade najväčšia organizácia zamestnancov Konfederácia odborových zväzov sa zhodli v tom, že netreba meniť terajšiu legislatívu, že je vyhovujúca. Každopádne, pán minister, ak toto prejde, asi po nejakom roku by bolo dôležité aj so sociálnymi partnermi prehodnotiť, čo to prinieslo, čo to zobralo. A toto je oblasť, ku ktorej sa dá vrátiť, lebo ja si myslím, že aj zamestnávatelia s tým budú mať dosť zvýšené administratívne práce, lebo budú musieť evidovať jedných, ktorí budú na lístky, druhých, ktorí budú na fina... a to je proste trošku zložitejší problém. A vlastne zlepšenie toho podnikateľského prostredia, tie kilečká pána Sulíka sú hlavne o tom, ako ten život tým podnikateľom do istej miery vylepšiť, a my im to týmto trošku priťažujeme.
Tretia otázka, a tá najdôležitejšia, otázka tripartity. No, doteraz platná legislatíva, ktorá sa týka tripartity, to znamená jednotlivých sociálnych partnerov a ich zastúpenie v hospodárskej rade, čo upravuje zákon, čo nie je nijaká náhoda alebo výber, ktorý sa robí podľa toho, ako sa kto kedy vyspí, je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100-tisíc členov. To sa týka odborov. Čo sa týka u zamestnávateľov, mať 100-tisíc zamestnancov, ktorých môže reprezentovať nejaká tá zamestnávateľská organizácia a zväz. Pred dvomi rokmi sa takto rozšíril napríklad počet zastúpení zamestnávateľov o APZ-ku, ktorá splnila podmienky, urobila sa reprezentatívno, všetci sa zrátali aj na jednej, aj na druhej strane a na základe toho sa pristúpilo k tomu, že tá APZ sa stala riadnym členom a tých sedem miest, ktoré tam má, majú zamestnávatelia sa potom po vzájomnej dohode ich hlasmi prerozdelilo. Dobre, myslím si, že absolútne ako najlepšie.
No a treba povedať, že aj vtedy bol istý problém, kto bude tie veci zrátavať, a padol návrh na rozhodcov, ktorí sú zapísaní v podmienkach ministerstva práce, ktorí sa zúčastňujú niekedy rozporov, keď sa nevedia dohodnúť v niektorom podniku zamestnávatelia a odborári. Títo splnili tú úlohu, len, pán minister, bolo to relatívne dosť veľa roboty, lebo predsa to je, to sú na jednej strane reprezentácia skoro 800-tisíc zamestnancov, ktoré reprezentujú tie štyri združenia zamestnávateľov, a na druhej strane odbory, ktoré podobnú sumu 700- až 800-tisíc priamo riešia cez svoje členské základne a, samozrejme, pokrývajú ďalšie desaťtisíce, pokiaľ sa týka tých vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré riešia odvetvie a pokrývajú širší ten diapazón. To znamená, že toto bolo veľmi dôležité. Každopádne je vyvážená táto časť, a preto bola aj prijatá, a preto si myslím, že funguje.
Nie je problém, aby na hospodársku radu neboli napríklad prizvaní predstavitelia Klubu 500, to znamená tých najväčších podnikov, ktoré sú tu, prípadne aby odborári nedali väčší priestor jednotlivým odborovým zväzom. Lebo tam je 24 slovenských odborových zväzov – školáci, KOVO a tak ďalej podľa jednotlivých rezortov a odvetví – a títo vždy mali priestor. Týmto sa snažím proste zadefinovať, že ja nevidím ako veľkú potrebu teraz riešiť otázku tripartity. Vznikli komunikačné problémy hneď v začiatkoch s pánom ministrom. Odborári to riešili odchodom a odvtedy je problém, odvtedy to jednoducho nefunguje. Mňa neteší, pán minister, aj tie závery, ktoré sa prijali v minulom týždni, jednak u vás na ministerstve aj potom na Úrade vlády čo sa dohodlo, že vlastne nefunguje tripartita, tri strany, ale dve.
Čo sa dohodlo? Po prvé, zástupcovia zamestnávateľov a vlády si dohodli pravidlá komunikácie a pripomienkovania vládnych návrhov.
Po druhé, dohodli sa na konzultácii k návrhom zákonov, predovšetkým zákonov o verejnom obstarávaní, zákona o územnom plánovaní a tak ďalej.
No a po tretie, na najbližšie rokovanie vlády by sa mala dostať výzva zamestnávateľov na zabezpečenie prioritného očkovania a tak ďalej.
Čo je meritum veci? Dve strany, chýba mi tá tretia. Tieto veci sa nedajú zabezpečovať, pokiaľ tam nebudú zastúpení aj zamestnanci. Oni majú právo a veľmi dôležité právo sa k tomu vyjadrovať, povedať svoj názor, presadzovať a obhajovať záujmy za-mes-tnan-cov. To znamená, že toto ja vítam, že takáto dohoda je, ale chýba mi tam jednoznačne ten tretí, ktorý je v tomto prípade veľmi, veľmi dôležitý. A preto si myslím, že k tomu sa treba opätovne vrátiť, možno aj po tomto zákone, pán minister, a treba prizvať a mať z vašej strany záujem, aby tí odborári sa tých stretnutí zúčastňovali. Nie je dobrý stav taký, ako je teraz, a v najmenej vhodnej dobe.
Ja len pripomínam, zaoberali sme sa dosť podrobne správou NKÚ, keď sa prijímal štátny rozpočet. Ich odporúčania dve najdôležitejšie, samozrejmá vec, bola ekonomická, ktorá sa týka obnovy a hľadania všetkých prostriedkov, ako udržať zamestnanosť a ďalšie veci, na ktorých sa pracuje. Ale tá druhá, ktorá podmieňuje tú prvú, bol sociálny dialóg. Bez toho to jednoducho nejde. A obávam sa, že keby nebol núdzový stav a problémy, ktoré tu máme, tí odborári by už boli v uliciach. Je to potrebné v tejto chvíli? Kto má na tom záujem, aby sa veci riešili na uliciach a nie, ja neviem, v miestnostiach, kabinetoch, tam, kde ten sociálny dialóg sa jednoducho má aj viesť? To znamená, že je to úplne prirodzené, pragmatické a veľmi dôležité, lebo odborári toto, čo sa ponúklo smerom k nim do tripartity, cítia ako útok na odbory.
Otázka. Pán minister, prečo riešime reprezentatívnosť len zamestnancov? Prečo sme sa nezaoberali aj reprezentatívnosťou zamestnávateľov? Veď to veľmi úzko spolu súvisí. Už táto skutočnosť je veľmi, by som povedal, dôležitá a vyvoláva zbytočné emócie. Lebo keď sa má riešiť reprezentatívnosť, no tak je dôležité prekopať aj jednu, aj druhú stranu a nájsť spoločnú dohodu, aby jeden druhého nespochybňoval, ale, naopak, aby plnil úlohy, pretože ten zákon o kolektívnom vyjednávaní a vôbec zákon o tripartite, to sú dôležité zákony.
My sme sa zaviazali v dohovore MOP-ky, že preberáme na seba istú zodpovednosť, úlohy, ktoré z toho vyplývajú. Medzinárodná dohoda je vlastne nad zákonom. To znamená, z tohto titulu je veľmi dôležité, aby sme sa k tejto veci vrátili, lebo sa nám to môže do istej miery vrátiť veľmi nepriaznivo už teraz v apríli, keď budeme predkladať ten náš plán, v úvodzovkách, ako minúť peniaze a posunúť niektoré veci ďalej. Aj to je o sociálnom dialógu, aj to je o tom, aby čo najväčšie spoločenské, by som povedal, sily, ktoré sú tu, sa mali šancu vyjadriť a povedať svoj názor, no, ak sociálni partneri, ktorí zo zákona fungujú, sú tí najdôležitejší, ktorí majú v tomto smere mať právo a možnosť sa jednoducho vyjadriť.
Preto si myslím, že s touto otázkou je treba narábať veľmi, veľmi citlivo, lebo aj napríklad taká skutočnosť veľmi pragmatická, to, čo navrhujeme, je opätovne, aby fungovali v tom dialógu a v riešení tej reprezentatívnosti rozhodcovia. Súhlasím, asi je to ten najobjektívnejší faktor, ktorý tu teraz je. No ale pýtam sa, prečo za takéto fungovanie rozhodcu je potrebné platiť prvýkrát 500 eur zo strany odborárov a keď je opakovaná tá reprezentatívnosť, tak je to až tisíc?
Skúsim vám ponúknuť rozmer, ako môžu odborári získať cez svoju členskú základňu tisíc eur. Jedno percento čistej mzdy je klasický oný, členské u odborov. To znamená, že na tých tisíc potrebujú mať 100-tisíc eur príjem jednotlivých členov, aby sa vedeli naskladať napríklad na tú tisícku. To znamená, že ak by sme brali nejaký priemer tisíc, minimálne sto ľudí by sa muselo podieľať a mať záujem založiť nejakú odborovú organizáciu. Pýtam sa, a čo s tými menšími? Ako to vykryť finančne, túto otázku? Som osobne presvedčený, že to si mal zobrať na seba štát. To nie sú nejaké peniaze, ktoré by, by som povedal, že boli také veľké, že by štát zruinovali, tak ako sme to riešili, keď sa preverovala reprezentatívnosť v súvislosti s nástupom APZ-ky medzi, medzi sociálnych partnerov do samotnej hospodárskej rady.
No a teraz, ak dovolíte, trošku konkrétnejšie. Vítam pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené na sociálnom výbore, aj čo sa týka gastrolístkov, to znamená zmeniť 3 % na 2 %, ale aj pozmeňovací návrh, ktorý predniesla alebo predložila pani predsedníčka výboru pani Žitňanská. Len prešiel som si podrobne, keď to neurobil rezort a pán minister, tieto veci s odborármi. Rád som chcel počuť aj ich názor. No a zhodli sme sa na jednej veci, že relatívne je to pre nich prijateľné, i keď zďaleka to nerieši ten problém a cítia v tomto prípade stále veľkú krivdu, že to je, že to je útok na nich, a ja sa k tomu hlásim.
Ale je tu jeden, jeden bod, ktorý by chceli riešiť trošku inak, možno technicky. Ani nie zmeniť konkrétny veľký obsah, ale niektoré veci, ktoré sú tam, napr. 12 mesiacov dĺžku na opätovné, opätovné rozhodnutie alebo preskúmanie tých rozhodnutí. Preto, ak dovolíte, chcem uviesť alebo odôvodniť jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť.
Ten pozmeňovací návrh sa týka spoločnej správy a konkrétne bodu 6, hovorí o spôsobe posilnenia alebo teda pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa, § 230 a jednotlivé články. To, čo mám záujem aj po dohode s odborármi zmeniť, sú hlavne otázky, ktoré súvisia s tými 12 mesiacmi. Ony sa tam prelínajú vo viacerých článkoch. To je neprijateľné, pretože za 12 mesiacov sa veľmi veľa v živote fabriky, ale aj v odborovej organizácii môže zmeniť, a preto nevidím dôvod, aby potom čakali ja neviem koľko mesiacov.
Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie v odborovej organizácii je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi. Ja si myslím, že aj pre tých rozhodcov a v konečnej miere ani pre rezort to nemôže byť nejaký veľký problém, preto mám záujem všade povypúšťať tých 12 mesiacov a stotožniť sa s takýmto návrhom. To znamená, že určuje sa lehota, dokedy najneskôr po oznámení o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi je možné žiadať o určenie rozhodcu o spore v pôsobnosti odborovej organizácie na konkrétnom pracovisku. To sú tie najväčšie veci. No a ak odborová organizácia medzičasom získa členov u zamestnávateľa, to je tam dosť dôležité, musí odborová organizácia znovu oznámiť začatie svojho pôsobenia a opätovne bude plynutá dvojmesačná lehota na podanie žiadosti o rozhodcu.
Sú to skôr technické veci, ale veľmi dôležité preto, aby tie odbory neboli úplne odsúdené a odhodené, naopak, aby boli v istom priestore, kde im, ktorý im dáva záruku, že môžu byť vypočutí a môžu vzniknúť ako odborová organizácia.
A dopĺňam tam ešte jeden bod, ktorý sa týka sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa, § 252, ktorý je nový, ale myslím si, že úplne nadväzuje na tie veci, ktoré sa týkajú tej prvej časti toho predchádzajúceho paragrafu, ktorý hovorí o spore o pôsobení odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Skôr než prečítam tento pozmeňovák, chcem požiadať spravodajcu, aby vyčlenil na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod č. 6, pretože tieto veci, ktoré sa týkajú toho, čo som tu pomenoval v krátkosti, sú relatívne totožné a osobne si myslím, že toto, čo ponúkame, je isté, ja to nazvem, vylepšenie po zohľadnení tých najzávažnejších pripomienok, ktoré v tomto prípade majú tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, to znamená odborári.
Čítam konkrétny návrh.
1. V čl. I bod 20 znie:
20. Za § 230 sa vkladá § 230a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 230a
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú.
Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktoréhokoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie" na svojom, by som povedal, účte, ktorý sa týka pôsobenia pri, keď treba robiť mediátorov a, by som povedal, hľadať isté riešenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len, ja rozumiem, že odôvodňujete, ale už keď čítate pozmeňovák...

Richter, Ján, poslanec NR SR
Neodôvodňujem. Ja už čítam pozmeňovák. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak v pozmeňováku máte napísané "tak by som povedal"? Že to prečítať. Ja viem, že to chcete vysvetliť aj kolegom a kolegyniam, ale že v tomto potom niektorí namietajú, že to nebolo správne. Veď nebudeme hneď...

Richter, Ján, poslanec NR SR
Dobre, zopakujem ešte raz túto časť, ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Stačí, keď budete pokračovať.

Richter, Ján, poslanec NR SR
"Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobení odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
(2) Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u konkrétneho zamestnávateľa.
(3) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú členmi, a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
(4) Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobnosti odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie.
(5) Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza tá odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu.
(6) Ak rozhodca oznámil podľa ods. 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa.
(7) Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa ods. 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu, o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety prijme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú ods. 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1 000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia, ktorá o posúdenie požiadala."
Prechodné ustanovenia k úpravám, navrhujem, aby boli účinné od 1. marca tohto roku.
Nový paragraf, ktorý dopĺňame, ktorý doteraz alebo k návrhu zákona nebol, je
"§ 252p
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(3) V spore o pôsobenie odborovej organizácie, ktorá oznámila svoje pôsobenie u zamestnávateľa pred 1. marcom 2021, môže zamestnávateľ alebo odborová organizácia požiadať o určenie rozhodcu najneskôr do 30. 4. 2021."
Skončil som pozmeňovací návrh. Všetko z mojej strany.