Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, začnem možno tak osobne, že niekedy mám pocit, že my poslanci sami sebe klameme, že klimatická kríza neexistuje alebo sa nás netýka, veď my tu nemáme tornáda, ktoré by zničili naše nehnuteľnosti, my tu nemáme oceán, ktorý by zaplavil našu pôdu a úrodu, a ak tu bude na Slovensku o 3 stupne viac, tak to nevadí, veď sa budeme cítiť ako v Taliansku. Ale títo ľudia sa mýlia.
Klimatická kríza ohrozuje aj nás. Na Slovensku prežívame naozaj netradične veľké zmeny počasia, čo ohrozuje aj našich farmárov, či poľnohospodárov. Nehovoriac o tom, že ak by sa hlad, smäd a klimatické zmeny dotkli miliónov ľudí na svete, určite by sa to dotklo aj Slovenska, hlavne ďalších generácií, a to nehovoriac o tom, že na Slovensku ubúda voda, vyschýnajú naše lesy či polia.
Poslanecký klub OĽANO si plne uvedomuje aj bez toho, aby sme nejako preháňali, že teraz bojujeme o prežitie ďalších generácií. Na rokovaní Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme videli naozaj živú a zaujímavú diskusiu o petícii, iniciatíve Klíma ťa potrebuje. Brali sme na ohľad, že táto petícia v počte podpísaných obyvateľov Slovenska sa zaraďuje medzi jednu z najúspešnejších petícií na Slovensku. Členovia a terajší poslanci hnutia OĽANO už v predvolebnej kampani deklarovali, že zlepšenie kvality životného prostredia je našou prioritou. V súlade s našimi sľubmi a s naším vnútorným presvedčením sme vyjadrili aj vtedy petičnému výboru iniciatívy Klíma ťa potrebuje podporu v boji proti negatívnym klimatickým zmenám a podporujeme ciele tejto petície.
Na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa konala na prelome januára a februára, predložil minister životného prostredia správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny klímy a jej dopadov. Tá hovorí o niekoľkých veľmi dôležitých legislatívnych zmenách, ktoré pripravuje ministerstvo. Vláda napríklad pripravuje vlastný klimatický zákon, ďalej novelu zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a pripravujú sa aj nové zákony o územnom plánovaní a výstavbe, ktoré majú byť v prospech životného prostredia a majú motivovať samosprávy zachovávať zelené plochy či podporiť zazelenenie budov a budovanie alternatívnych prvkov zelenej infraštruktúry či vodozádržné opatrenia. Na takéto projekty myslí aj Plán obnovy.
Ja možno z takej malej skúsenosti ako poslanec mestského zastupiteľstva v Humennom, sme pochopili v meste, že musíme hlavne vzdelávať mladých ľudí. Preto sme v rámci našej komisie životného prostredia zaviedli aj takúto súťaž pre základné školy Zelená škola mesta, kde motivujeme mladých ľudí, aby už v takomto mladom veku hľadali alternatívy, ako najlepšie bojovať proti klimatickým zmenám, kde následne týchto mladých ľudí vieme neskôr odmeniť, pretože vzdelávať mladých ľudí o týchto klimatických zmenách je veľmi dôležité a potrebné.
Vláda Slovenskej republiky sa hlási aj k medzinárodným záväzkom v oblasti adaptácie na zmenu klímy, tak ako sú definované v dohovore, a tiež sa hlásia aj k implementácii stratégie Európskej únie pre adaptáciu na zmenu klímy. Poslanci vládnej koalície odobrili opatrenia ministerstva životného prostredia na znižovanie klimatických zmien, ktorá bola prednesená v pléne Národnej rady ministrom životného prostredia Jánom Budajom. A teraz v marci prerokovávame petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje, čo je veľmi dôležité a podstatné. Týmto chceme deklarovať všetkým občanom Slovenskej republiky, že v našom hnutí OĽANO nám záleží na znižovaní emisií a na zdravom životnom prostredí, čomu nasvedčujú aj kroky ministra životného prostredia, ale aj fakt, že sme petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje nezahodili len tak do koša, ale sa jej aktívne venujeme aj naďalej venovať budeme.
Samotné vyhlásenie stavu klimatickej núdze, už to tu bolo možno aj viackrát povedané, vyhlásili napríklad vo Veľkej Británii, Írsku, Francúzsku, Kanade či v Rakúsku. Slovenská republika sa zaviazala na úrovni Európskej únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. V súčasnosti neexistuje plán, ako tento záväzok dosiahnuť či už s prechodnou métou do roku 2030, alebo bez nej.
Kolegovia tu veľa rozprávali aj o ekonomike, tak sa poďme na ňu pozrieť. Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov v roku 2020 preukázala, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 - 8 eur výhod. Výraznejšia dekarbonizácia energetiky oproti súčasným plánom vytvorí 7 mil. pracovných miest navyše a nárast celosvetového HDP o 2,4 % do roku 2050 oproti súčasným hospodárskym plánom Európskej únie.
Výskum Globálnej komisie pre hospodárstvo a klímu z roku 2018 preukázal, že dôsledné opatrenia v oblasti klímy by mohli do roku 2030 priniesť ekonomické prínosy vo výške 26 bil. dolárov oproti doterajšej praxi a 65 mil. nových nízkouhlíkových pracovných miest. Napríklad najnovší výskum popredných ekonómov (Hepburn a iní) naznačujú, že výdavky na zelené dekabornizačné iniciatívy nielenže posúvajú svet na cestu smerom k nulovým emisiám, ale majú aj potenciál ponúknuť najlepšiu ekonomickú návratnosť vládnych výdavkov. A o to nám predsa všetkým ide. Vyše 230 ekonomických expertov a analytikov z centrálnych bánk, ministerstiev financií z celého sveta zhodnotilo 25 prototypov fiškálnych stimulov a identifikovalo päť najlepších politík s vysokým potenciálom, pokiaľ ide o veľkosť ekonomického multiplikátora s pozitívnym dopadom na klímu.
To sú reálne fakty, proti ktorým my nemôžeme utiecť. Sú to pravičiari, ľavičiari, konzervatívci alebo ktokoľvek iný. Vždy to bude mať iba prínosy. A bol by som rád, ak by sme týchto množstvo odborníkov a banky nespochybňovali a verili im.
Ďakujem.
