Videokanál poslanca

Dámy a páni, bavíme sa o zákone, ktorý by mal na Slovenku jednoznačne zadeklarovať, že naše deti sa nebudú učiť nejakým homosexuálnym zvrátenostiam, že sa nebudú vystavovať nejakým vplyvom akéhokoľvek skrytého pedofila, ktorý sa tvári, že je učiteľ a podobne. No a áno, doba je taká, že v časti Európskej únie prebieha ten neomarxistický model, ktorý toto považuje za práveže slobodu. V poriadku, sloboda je to, že nech si každý v rámci svojej sféry robí, čo chce, ale sloboda nie je to, keď štát si myslí, že tie deti patria jemu a že on bude indoktrinovať tie deti spôsobom, ako on chce. To je jednoducho totalita, ktorú sme tu štyridsať rokov mali.
A to, že aj na Slovensku to začína byť téma, je aj to, že som niekde čítal, že váš minister školstva pán Gröhling sa rozhodol, že otvorí slovenské školy, že budú chodiť o sexuálnej výučbe kadejakí, kadejaké komixové persóny rozprávať, a preto chcem aj využiť tuná pána Vašečku, ktorý tu je predseda školského výboru, nech sa k tomu vyjadrí, na základe akej autority si toto dovolil minister Gröhling dovoliť. Na základe toho, že sa tvárime, že školy majú svoju vlastnú autonómiu? No tak práve preto je potrebné tento typ zákona prijať, pretože bočnými dverami tu začínate homosexualitu vnášať medzi naše deti. A či to viete, alebo či to akceptujete, to je úplne jedno, tie deti patria do rodín a tento typ výchovy patrí primárne rodičom. A nie ani Gröhlingovi, nie ani Ferovi Joke a neviem komu. A vy, ktorí to tolerujete a sa tvárite, že sa to nedeje, tak ste obyčajní farizeji. Preto vás vyzývam, aby ste prešli pred tento mikrofón a povedali, na základe akého práva si toto dovoľujete na Slovensku robiť.
A, pán Vašečka, čakám odpoveď.

Vážený pán Lehotský, tak po prvé ja som nepovedal slovo, že nemocnica nemôže byť deficitná, samozrejme, že, samozrejme, že tie nemocnice, ktoré vám vyberajú znamienka a takéto trápne ambulancie, tak tie vedia byť veľmi ziskové. Ja som povedal, že oddelenia, ktoré robia tie najnáročnejšie operácie, nevedia to robiť v zisku.
Jak to chcete robiť v zisku, keď vám tam donesú po autonehode niekoho, ktorého zoškrabávali niekde zo stromu, a zdravotná poisťovňa im preplatí, ja neviem, milión euro a na záchranu toho ľudského života to stojí 1,5-2 mil. Môžete ísť teraz na Kramáre, môžete ísť do Ružinova, môžete ísť na tie oddelenia, na tie najnáročnejšie a choďte tieto teórie vaše vysvetľovať tam tým lekárom a sa veľmi dobre dopočujete, ako sa preplácajú na Slovensku výkony. Takže tieto vaše reči o, o vyrovnanom financovaní, tak môžete ísť učiť niekde inde.
A áno, trvám na tom, že každé zdravotníctvo je deficitné, už z logiky veci, máte niektoré áno, modely, ako v Spojených štátoch amerických, kde, kde za pôrod zaplatíte v cashi popri zdravotnom poistení ešte 7 000 euro dodatočne, tak ako, samozrejme, také modely deficitné nie sú. Ale logika každého poistenia je to, že sa vám môže stať nehoda alebo zdravotná udalosť, ktorá je niekoľkonásobne drahšia, ako vy do toho systému dáte.
Takže ja ani nesúhlasím s tým, že platil som celý život zdravotné poistenie, tak mi vrátite, čo som dal, pretože logika poistenia je tá, že ak som aj platil povedzme za celý život dokopy, ja neviem, keď to zrátate, 10-tisíc, tak vy máte nárok, to je poistenie, to je pravdepodobnosť, vy máte nárok požadovať, aby akákoľvek choroba, ktorá vás stretne, aby ste dostali adekvátnu liečbu. A čo iné to potom je ako deficit?
Ďakujem.

Dámy a páni, ďakujem za slovo. Ja sa pokúsim tak stručne zhrnúť logiku toho, o čom teraz vedieme diskusiu, a to je vzniku nového inštitútu v rámci zdravotníctva, ktorý ako keby mal sa stať nejakou garanciou toho, že sa na Slovensku bude kupovať efektívne, že sa budú kupovať na naše disponibilné zdroje tie najlepšie technológie, ale nedá mi trošku skritizovať ten základný úvod, ktorý pani Cigániková uviedla.
Nemyslím si, že je dobré povedať o inštitúte, ktorý má vzniknúť, že jeho úlohou je určiť, že kto dostane liečbu a kto liečbu nedostane, pretože už len marketingovo toto neznie dobre. Keď nie... už tá nálepka toho, že má vzniknúť nejaký inštitút, ja úplne chápem toho, že sú zdroje obmedzené, to znamená áno, je to tak, že, asi ste chceli povedať, že nie každý z pohľadu výdavkovej stránky v zdravotníctve má hodnotu toho, že aby sa liečila jeho choroba, lenže každý, kto tú chorobu má, si myslí pravý opak.
To znamená, áno, zdravotníctvo je ten sektor, kde neexistuje niečo také, ako je možno efektívna liečba, pretože každá liečba predstavuje náklad, ktorý automaticky je vždy deficitný. Tieto reči o tom, keď napríklad niekto vytýka najväčším slovenským nemocniciam, ktoré robia najkomplikovanejšie operácie, a následne sa aj odvolávajú riaditelia a, pán minister Krajčí, aj vy ste odvolali riaditeľa, že mal deficitné hospodárenie, tak mi povedzte, ako môže mať nejaké oddelenie, kde sú, kde sú autonehody, kde sú ťažké, kde sú ťažké úrazové stavy, ako tie operácie môžu skončiť tak, že to oddelenie nie je deficitné a nie je dlhodobo deficitné. To znamená, áno, všade na svete zdravotníctvo je deficitné a je spoločenská zhoda povedať si, že do akej miery, výšky HDP sme ochotní ten deficit nastavovať.
No a vy ste teraz prišli s iniciatívou z nejakého inštitútu, ktorý napriek tomu všetkému vzletnému, čo okolo toho sa hovorí, zaváňa tým, že jednoducho sa zmení možno iba na nejakú lobistickú organizáciu, ktoré, ktorá bude určovať na Slovensku nejaké trendy, ale trendy by mal určovať predovšetkým rezort zdravotníctva a nemalo by byť vytvárané nejaké, nejaké duplicitné riadenie alebo vytváraný nejaký chaos. A ja si myslím, že táto inštitúcia napriek všetkým tým pekným rečiam ten chaos proste prinesie.
Po prvé každý jeden minister príde a povie, že aj on logicky potrebuje nejakú takúto inštitúciu, pretože, pretože ja teraz sa divím, že, že nebudú atakovať poľnohospodári, že nebudú atakovať zamestnanci v školstve svojich ministrov, že a prečo nám nedáte tiež inštitúciu, ktorá bude to najmodernejšie a najefektívnejšie na Slovensku presadzovať. Jednoducho tomu sa nebude dať zabrániť. To, to proste príde k tomu, pretože tí ministri teraz budú v porovnaní s týmto návrhom vyzerať, že buď nebojujú za tých svojich ľudí, alebo nebojujú za tie svoje rezorty, alebo proste nejdú, nejdú s najmodernejšími technológiami, takže to je prvá vec.
Druhá vec, problém tohto inštitútu bude ten, ako som už vo faktickej poznámke označil, že jednoducho príde k spochybneniu autority ministra. Jednoducho pár ľudí urobí nejaký záver a teraz, teraz nedá sa úplne zabrániť tomu, že do akej miery, naozaj či už subjektívne, alebo objektívne, tí ľudia nebudú presadzovať nejakú vlastnú víziu zdravotníctva, ktorá nemusí mať žiadnu oporu v politickej línii toho ministra, ktorý, ktorý tam bude. Niektorý minister zdravotníctva príde a povie, že jeho priorita je navyšovať platy v zdravotníctve napríklad, a tento inštitút povie, že nie, prioritou by malo byť, ja neviem, vymaľovanie budovy. No a teraz sa dostanú do, do sporu a výsledok bude ten, že automaticky minister, ktorý bude v nejakej, v nejakej opozícii k tomuto inštitútu, ktorý tak vznešene znie, že stráži vlastne hodnoty v zdravotníctve, tak automaticky začne dostávať nálepku, ako keby nebol, nemal záujem presadzovať efektívne a dobré riešenia pre zdravotníctvo, takže to je proste ten druhý problém, ktorý, ktorý podľa mňa nevie nejak symbioticky spolu, spolu fungovať.
No a tretia vec je, že naozaj vytvára to chaos vo viacerých veciach.
Po prvé hovoríme o tom, že inštitút by mal určovať vlastne, že kto akú dostane liečbu. Ja si myslím, že tento rozsah na konci dňa dnes určujú zdravotné poisťovne, pretože ony majú nejaký balík, ktorý, balík peňazí, ktorý vyzbierajú, majú nejaký balík peňazí, ktoré dávajú naspäť do systému, no a teraz keď jednoducho sa dostávajú do toho, že ten balík vo výdavkovej časti by mal byť väčší, ako je to pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni častokrát, tak sa stretávame s tým, že to vždy deficitné a štát to musí dofinancovávať.
Druhá vec, ktorá určuje, ak tento inštitút má, má hovoriť, ako má vyzerať verejné obstarávanie, na to máme Úrad pre verejné obstarávanie. Pokiaľ hovorí tento inštitút alebo bude hovoriť, že ktoré riešenie najviac ušetrí finančné zdroje, tak sa opäť vrátim k doteraz takému najliehavevejšiemu prípadu, ktorý máme dnes, a ten prípad hovorí, v Bratislave obchvat zabudli napojiť na hlavnú diaľnicu. Ten obchvat stojí miliardu a možno s tým napojením na diaľnicu by stál 1,1 mld. My sme ušetrili 100 mil. tým, že sa to nenapojilo na tú diaľnicu. To, že ten obchvat nemá žiaden význam teraz, to je druhá vec, ale úrad, Útvar pre hodnotu za peniaze môže povedať, že vlastne ušetril 100 mil., a povieme si, že malo to význam, malo to zmysel.
To znamená, to, tu sa nedá oddeliť to, že ten politický význam toho celého je veľmi proste diskutabilný, ale som rád, som rád a nestávalo sa to často, že ste počúvali naše výhrady v opozícii. Pani, pani Cigániková prišla s návrhmi, ktoré idú dobrým smerom, ale ja si myslím, že tá, tá logika ako taká celého tohto riešenia jednoducho nie je dostatočná na to, že proste ten, ten útvar podľa mňa nesplní žiaden tento cieľ, ktorý si stanovuje.
A to, čo ma prekvapilo a čo uznala v podstate aj pani Cigániková, keď predkladala tieto zmeny, že kapacity ľudské na Slovensku, nepredpokladáte, že nájdete, ktoré budú robiť v tomto inštitúte, preto ste to otvorili, že vlastne zamestnancom toho inštitútu môže byť aj cudzí štátny príslušník, však to je v poriadku, sme v Európskej únii, no len potom sa dostávame vlastne do tej polohy, že, že vlastne ten inštitút začne len prekladať tie analýzy, ktoré v zahraničí sú, čo, čo v podstate už dnes sú vytvorené dokumenty.
A druhá vec je, že tí ľudia sem ani len neprídu robiť za tie platy tabuľkové, ktoré tu sú. To znamená, že ak niekto príde zo zahraničia robiť za tie platy, ktoré tu sú, tak by vám mali svietiť všetky kontrolky, že prečo tí ľudia sem idú zo zahraničia robiť za tie tabuľkové platy. A ja sa chcem opýtať, ako potom chcete riešiť konflikt záujmov, že vlastne sa naozaj z toho len stane nejaká predĺžená lobistická organizácia, kde niekto si povie, že dobre, ponesiem riziko, veď na druhej strane cez ten lobing presadíme oveľa viac.
A keď to chcete riešiť inak, že, že im budete musieť dať 10-20-tisíceurové platy, lebo také sú sadzby takýchto odborníkov v zahraničí úplne bežné v takýchto veľkých farmafirmách, tak ako na to prídu zamestnanci dnes na ministerstvách, ktorí na iných ministerstvách plnia presne túto istú úlohu a robia to za tie tabuľkové platy, ktoré tu sú? Takže to vidím ďalšiu, ďalšiu kolíziu medzi tým, čo sa deklaruje a čo reálne sa dá uskutočniť.
Takže ja si myslím, je to šité, šité horúcou ihlou, ako ja vás chápem, že sa to dá ľahko prezentovať, znie to veľmi honosne, že ten inštitút ako znie. Bude sa ľuďom chvíľku rozprávať, že aké budú jeho všetky prínosy, no len, už keď to raz vznikne, tak už ja nesúhlasím s tým, čo sa tu aj povedalo, že viete, ak sa to neosvedčí, sa to zruší. Podľa mňa sa to nezruší, lebo ak sa to, ak by sa to malo začať rušiť, tak, samozrejme, že ak by, bude sa to rušiť preto, lebo sa možno naozaj zistí, že to je taká sofistikovaná lobingová organizácia. Potom niektorá garnitúra politická si povie, že, že stačilo, rozpustíme to, no a už v logike veci bude, že potom začne tlak, že prečo sa to rozpúšťa. Vy máte problém s tým, že, že nechcete šetriť peniaze napríklad v zdravotníctve. Takže to bude, proste vzhľadom na to, ako dnes to funguje, vzhľadom na to, aké kapacity na tých ministerstvách máte.
Štvrtú vec, ktorú spomínate, že má to byť poradný nejaký orgán, tak sa pýtam, potom čo zo zákona bude už zakázané mať poradcov ako minister, lebo je tu nejaká takáto inštitúcia, to znamená, preberie to automaticky funkciu nejakého oficiálneho poradenského útvaru.
Takže z tohto pohľadu ja podporím, ako som povedal, návrhy pozmeňujúce, pretože idú dobrým smerom, ale nepodporím ten inštitút, pretože neverím proste v logiku toho, že sa to dá takto realizovať.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, tak ja za seba poviem, že za tieto návrhy hlasovať budem a zas nebudem hlasovať za vznik toho inštitútu ako takéto, a to nie preto, že by som spochybňoval úmysel kohokoľvek z vás, ale ja vidím skôr, že to dopadne takými, bude to mať také základné črty.
A teraz vám poviem, predstavte si, že jedného dňa vy budete ministerka zdravotníctva, asi chcete byť, no a teraz si zriadite inštitúciu, ktorá bude plná, dáte tomu proste nejakú nálepku, že tam je plno kvalitných odborníkov, ktorí sledujú proste ten skutočný verejný záujem, a oni vám jedného dňa povedia, že povedzme na základe ich analýzy by ste mali nakúpiť CT-čka a vy sa rozhodnete nakúpiť, ja neviem, nejaké postele. A teraz automaticky vy sa dostanete aj napriek tomu, že ste ministerka, že máte mandát strany, parlamentu a tak ďalej, vy sa dostanete do konfliktu s tou inštitúciou, no a budete prezentovaná automaticky, že idete proti názoru odborníkov, proti, proti vedeckým analýzam a jednoducho budete automaticky v negatívnom svetle.
To znamená, že vy tu nevytvárate inštitúciu, ktorá, ktorá bude niečo viac ako, ako lobistická nakoniec organizácia, pretože buď budete robiť to, čo vám oni odporúčajú, a vy nebudete mať politickú silu sa proti tým ľuďom postaviť, lebo už to vieme, ako to funguje, nájdu si politické krytie a povedia, no tá zástupkyňa SaS ide proti vedeckému rozumu, proti logike a tak ďalej.
To znamená, že napríklad mi tu úplne chýba to, čo na Západe je, že ani raz ste nespomenuli, že by tam mal byť vyriešený nejaký potenciálny konflikt záujmov tých ľudí, ktorí vnútri sú. Podľa mňa to treba veľmi exaktne povedať, že ktorí ľudia, a to sú teda veľmi prísne kritériá, len už nemám čas, tak asi vystúpim v ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, dámy a páni, prekvapilo ma, že zriadenie novej teda inštitúcie, ktorá má hodnotiť investície do zdravotníctva, že toto považujete za jeden, teda ako bolo uvedené, kľúčových reformných bodov tejto vlády, pretože, teda v oblasti zdravotníctva, pretože podľa mňa sa tu otvárate viacerým problémom.
Po prvé skúste mi vysvetliť, prečo každý jeden rezort by teraz nemal prísť s tým, že chce separátnu inštitúciu, ktorá bude hodnotiť investície v ich rezortoch. Teraz príde čo, ministerstvo školstva, ktoré povie, že veď technológie sú tak pokročilé, digitalizácia je tak pokročilá, že aj oni chcú mať vlastnú inštitúciu, ktorá to bude hodnotiť? Poľnohospodári povedia, že oni majú potrebu teraz vyhodnocovať najnovšie technológie v oblasti hnojív, zriaďme inštitúciu? To znamená, že vy teraz zriaďujete, vy ste v tej lepšej fáze, že idú sa kupovať zrejme nové autá, ľudia, telefóny, budovy, ide sa hovoriť, aký je toho účinok.
Ale ja by som vám dal jeden príklad, aby sme trošku boli pri zemi. Viete, že pri Bratislave sa stavia diaľnica, ktorá bola tiež, keď sa zadávala zákazka, bola, bola hodnotená Útvarom hodnoty za peniaze, a nikto si nevšimol, že tú diaľnicu zabudli napojiť, ten obchvat zabudli napojiť na hlavnú diaľnicu. To znamená, že oni urobili najdrahší obchvat hlavného mesta v Európe, ktorý v podstate nikto nebude využívať, iba ten, kto vyslovene pôjde do, do Rakúska bude obchádzať, bude obchádzať hlavné mesto takto. Nikto si to nevšimol, to znamená, že vy sa vystavujete riziku, že síce áno, poviete, čo všetko tento inštitút má vám dávať, akú hodnotu, ale jednoducho, jednoducho to neviete garantovať, že sa to stane.
To znamená, v tejto fáze len ide o bujnenie štátnej aparátu.

Ďakujem za poznámky.
Ondro, som rád, že tiež sa ti zdá maďarský model ako efektívnejší na to, že vieme zaručiť tým aj to, čo sa tam stalo, to znamená ten vedľajší efekt, aby došlo k zmene demografickej krivky. Mladé rodiny si chcú založiť rodinu na mieste, kde zostanú dlhšie ako dva, tri, päť mesiacov a kde sa neobávajú, že vedľa nich skončí nejaká ubytovňa zamestnancov v nejakých fabrikách. Pretože toto to riziko je, to znamená, nikto seriózny nebude brať tento typ bývania ako nejaké dlhodobé usadenie sa. Takže to je po prvé.
Plne súhlasím, Miro, na Slovensku sa doteraz primárne stavajú malé bytovky, a to len potvrdzuje to, že ľudia si vyberajú individuálne, kde chcú bývať. Každý je citlivý na tú lokalitu, ale tento projekt, ktorý, s ktorým prišla SME RODINA, nie je postavený na tom. On je postavený, žiaden zahraničný veľký investičný fond sa tu nebude hrať s nejakou päť-šesťposchodovou bytovkou. Jednoducho oni budú chcieť developovať v každých mestách 10- - 15-hektárovú lokalitu, pretože tam sú najnižšie dodatočné náklady. Veď keď developuješ, tak vieš, že to, toto len zvyšuje ceny, ak sa musíš proste hýbať po lokalite a stavať proste pre individuálnu klientelu. Jednoducho oni budú chcieť veľkovýrobu urobiť, pretože tam to ide ad jedna najrýchlejšie, budú tam mať infraštruktúru a tak ďalej, takže vieme, čo z toho vznikne. No vzniknú z toho také malé Petržalky, ktoré sa postupne stanú sociálnymi problémami predmiest. Tak ako to sa deje vo francúzskych mestách teraz.
No a čo sa týka, pán Svrček, a nemusíte to brať osobne, to váš kolega tu tridsať minút hovoril detaily nedokonalosti toho zákona, nevidel som dôvody ich opakovať. Chcel som dať tomu ten aj pohľad globálny, že proste logika ekonomiky hovorí, ak sa na toto vrhnú primárne ekonomické zdroje, vy zvýšite ceny nehnuteľností pre mladé rodiny, ktoré chcú bývať v hypotekárnych bytoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa nebudem zaoberať nejak detailmi toho zákona, lebo veď teraz sme videli, že zákon o štátnom bývaní je v podstate tak asi v plienkach aj odborne, že tu nemá teraz zmysel nejak ho rozoberať. Zrejme prejde ešte veľkou zmenou, ale napriek tomu ja som veľmi prekvapený, že ako hlavný bod volebného programu SME RODINA, politickej strany, ktorá s týmto prišla, že v takto slabom prevedení ste to do Národnej rady priniesli už v tejto fáze.
Predovšetkým chcem povedať, že základná ekonomická logika je, vy na Slovensku máte dve skupiny obyvateľstva. Sú tu takí, ktorí nechcú bývať v štátnych nájomných bytoch alebo v štátom regulovaných bytoch. Jednoducho máte skupinu ľudí, ktorá, si myslím, že na Slovensku je v drvivej väčšine, ktorá chce bývať, aj keď to ľudia povedia, vo vlastnom, ale nazvime to v hypotekárnom bývaní. To znamená, chcú si vybrať lokalitu, kde budú bývať, chcú si vybrať prostredie, v akom budú bývať, chcú si vybrať susedov, s akými budú bývať, akú budú mať dostupnosť ku školám a tak ďalej. Toto je základné správanie nielen Slovákov, je to základné správanie aj Maďarov, je to celkovo správanie ľudí v strednej Európe. Jednoducho je to spotrebiteľské správanie, ktoré, tak ako keď niekto povie, že má rád menšie autá, druhý, že má vyššie autá a tak ďalej, jednoducho podľa toho sa rozhoduje.
Týchto ľudí vy týmto zákonom absolútne neoslovíte. Týchto ľudí zaujíma to, aká je primárne cena bytu a aká je hypotekárna miera. To, čo spôsobíte vy týmto vaším projektom, že spôsobíte brutálny nárast cien nehnuteľností na Slovensku. Pretože ako tu povedali kolegovia aj tí, ktorí sa v stavebníctve vyznajú, ktorí sú o financiách, vy spôsobíte vo veľmi krátkom období výrazný tlak na dopyt po stavebných materiáloch. Spôsobíte koncentrovaný dopyt v nejakých geografických lokalitách, to znamená, že absolútne narušíte ceny a tie ceny jednoducho pôjdu hore.
To znamená, zhoršíte kvalitu a možnosť nadobudnúť nehnuteľnosti pre drvivú väčšinu mladých rodín, to znamená, nedosiahnete vôbec to, čo tu rozprávate, že chcete pomôcť mladým rodinám.
Bola tu maďarská ministerka sociálnych vecí a tá povedala, prečo sa nevybrali touto cestou, ktorou idete vy, a mňa to šokuje, že to stretnutie organizoval minister Krajniak, on na tom stretnutí bol a vy ste sa z toho stretnutia nepoučili. Ona vám povedala, prečo Maďarsko sa vybralo inou cestou a tá cesta bola v tom, že rodinám, kde jedno, dve, tri deti, prispievajú maďarská vláda 10-tisíc, 20-tisíc, 30-tisícami eurami a znižujú im hypotéky, tým spôsobom, že majú vlastne znížené náklady na tú formu obstarania nehnuteľnosti, ktorú oni chcú, v ktorej oni sú spokojní. Oni nechcú bývať, tí ľudia, v králikárňach, že vy vyberiete 20-hektárovú lokalitu a budete tu stavať malé Petržalky. Oni nechcú bývať v lokalitách, kde sami vy ste povedali, že pre koho to má byť orientované. Ja vám to teda pripomeniem.
Po prvé, spomenuli ste ľudí, ktorí údajne sa chcú vrátiť na Slovensko, čo teda neviem, prečo tí ľudia by mali preferovať túto formu bývania, ale predovšetkým ste povedali, že sú tu ľudia, ktorí si nevedia obstarať svoju vlastnú hypotéku. No lenže to keď dnes prídete do tej definície, aká skupina ľudí to je, tak sa veľmi začneme pýtať, že či vlastne toto je cielené na nejaké mladé rodiny s deťmi, alebo sú to iba sociálne bývania pre mladých ľudí bez detí.
No a teraz celková tá konštrukcia, ako ste si to nastavili. Jednoducho najväčšie riziko tam nesie štát, a to práve v tom, že vy garantujete tým developerom obsadenosť. Samozrejme, že keby komukoľvek z vás, kto máte akúkoľvek nehnuteľnosť alebo ju chcete postaviť, štát garantoval, že vlastne má 100 % obsadenosť, aj keď tam nikto bývať nebude, no tak, samozrejme, že každý takýto projekt, každá normálna finančná inštitúcia v čase, kedy sa tlačia peniaze a sú veľmi nízke úrokové miery, tak po nej skočí. Pretože vy vytvárate neskutočnú, neskutočný priestor na obrovské marže a zisky z toho dôvodu, že vy 25 rokov budete developerom splácať nejaké nehnuteľnosti, aj keby v nich absolútne nikto nebýval. A oni to potom po 25 rokoch zrejme môžu predať. To znamená, oni odpísané budovy, ako to bolo povedané, budovy, ktoré navyše pri tejto forme nájomného bývania chcete dať zníženú dépeháčku na 5 %, čo ja si myslím, že to koliduje s Európskou legislatívou o hospodárskej súťaži. Pretože vy nemôžete vyselektovať jednu časť nejakých developerov a povedať, že vy budete mať 5 % dépeháčku a tí ostatní budú mať riadnu v tom štáte, pretože oni sa nachádzajú na tom istom trhu a uskutočňujú presne tú istú podnikateľskú, podnikateľskú činnosť, len vy ako štát zrazu ju dáte do nejakej inej kolónky a budete sa tváriť, že to je niečo iné.
To znamená, že toto nedáva ani ekonomický žiaden zmysel, čo robíte, zriaďujete nejakú agentúru, ktorá má byť pod Úradom vlády, čomu nerozumiem, že prečo by mal Úrad vlády mať takúto agentúru pod sebou, nerozumiem, že či je na to spôsobilá a v akej forme.
A to, čo je pre mňa najviac tak akože otázne, že vôbec ako vy chcete tie lokality pre tých ľudí vyberať. Ako čo oni sa teraz pôjdu na nejakú webstránku a jeden klikne, že chcem bývať v Poltári, druhý klikne, že chce bývať v Detve, tretí, že chce bývať v Bratislave, a čo vám to dá, aké údaje? Čo keď dostanete sto tam, dvadsať tam, tridsať tam, to mi chcete povedať, že budete robiť takéto malé bytovečky? A že toto bude niekoho riešiť nejakú bytovú situáciu na Slovensku? No nebude. Samozrejme, že nebude.
To znamená, to, čo vy ste sľubovali, vy ste sľubovali štátne nájomné byty. To je to, čo SME RODINA sľubovala, vy ste nesľubovali, že idete vybraným developerom, a to je teraz tá otázka, ako ich vyberiete. To je oveľa väčšia otázka ako to, že vytvoríte aplikáciu, cez ktorú si záujemcovia budú dávať žiadosti o byty, že ako budete vy týmto súkromným developerom dávať priestor na to, aby získali neskutočne lukratívny biznis, v ktorom čierneho Petra v rukách má len štát. Pretože štát bude mať 25 rokov niesť všetko bremeno za to, že ten developer eventuálne zlú lokalitu vyberie, následkom toho to bude mať prázdne, štát bude musieť niesť de facto všetky náklady, ale ako ste povedali, vy neplánujete, že by štát do toho vstupoval tak, že by to odkupoval.
To znamená, stále predpokladáte, že ten konečný zisk zostane na strane toho developera. Takže ja tam nevidím ani sociálne nejak prínosy tohto celého. Jednoducho je to potenciálne veľmi nákladná dotačná schéma sociálnej politiky, tak to treba nazvať.
A potom je úplne legitímne sa pýtať, že prečo ste si zvolili práve túto formu. Prečo ste si nezvolili, ak sa bavíme o nejakej dotácii pre ľudí, tak potom prečo ste si nezvolili formu, ako sú napríklad dotované hypotéky, ako to robia teda v Maďarskej republike, ktoré sú naviazané na počet detí v rodine? A vtedy Maďarsko dosiahlo za tých 10 rokov aj obrat v demografii.
Vy by ste si, pán Svrček, založili rodinu v nejakej králikárni, kde bude, kde bude možno bývať, ja neviem, 2-tisíc, 3-tisíc pracovníkov mladých a vy by ste tam si založili rodinu? Veď to je úplne iné sociálne správanie tých skupín. Viete, čo tí ľudia prvé budú chcieť robiť, tie mladé rodiny? Čo najrýchlejšie odtiaľ vypadnúť. Veď takto vznikli vo Francúzsku tie getá, v Marseille a podobne. Veď toto, toto neni nič nové.
To, čo je nové, to, čo je nové, to máte pravdu, je celá tá motanica okolo toho, že ako ten súkromný developer, ako tie, ten voľný kapitál a tak ďalej sa nakontrahuje do projektov, kde ale, opakujem ešte raz, štát nesie čierneho Petra, že budete garantovať tomu súkromníkovi 100-percentnú obsadenosť. Ale toto nie je žiadne, vy ste nevymysleli koleso. Veď toto je úplne že neskutočný, super biznis pre každého.
Takže podľa mňa je toto, ja rozumiem, prečo sa o tomto bavíme, sú dve hodiny ráno, pretože toto z normálneho pera nejakého fundovaného analytika v živote by neopustilo proste dvere z uzavretej kancelárie. A nie, že my sa tu reálne bavíme o projekte, ktorý neviete vyčísliť, že či desať miliárd, dvadsať alebo päťdesiat miliárd euro.
Takže ja pevne verím v zdravý rozum, pretože takto sa netvorili ani tie Počiatkové PPP projekty, keď sa stavali diaľnice, a to sme boli v iných cenách. My sme boli úplne v iných cenách.
Takže, takže ja len teraz verím, že si to neodfajknete tou formou, že idete robiť niečo pre ľudí. Toto sa obráti v cenách aj v dostupnosti bývania pre ľudí. Toto ľudia nechcú. Poďte potom dotovať radšej hypotéky naviazané na počet detí.

Pán kolega, ja som rád, že len sa potvrdilo to, čo som aj v prvom príspevku povedal, toto je neskutočne amatérsky pripravená vec, každý, kto niekedy v ruke mal nejaký biznisplán, tak nerozumiem, ako toto mohlo opustiť nejakú súkromnú debatu pri káve a dôjsť až do tohoto štádia, že sa o tomto reálne bavíme.
To, že sa bavíme o tom ešte o jednej ráno, a pritom je to projekt, ktorého, ktorého náklady z dlhodobého dvadsaťpäťročného horizontu sú nevyčísliteľné, pretože ja trošku si dovolím ešte upresniť, pán kolega, pri tej dépeháčke oni teda uvádzajú, že by mali byť v zisku, vy ste povedali, že budú na nule. Ja si myslím, že vzhľadom na to, že naozaj tí ľudia dnes tiež niekde bývajú a predpokladajme, že platia platnú dépeháčku, teda nie tú zvýhodnenú päťpercentnú, tak ešte si viem predstaviť, že sa dostaneme v tejto veci aj do mínusu.
Druhá vec je, druhá vec je, nás naozaj teraz úplne nemá dôvod zaujímať, že aká bude aplikácia na nejaké byty, ako si to ľudia budú objednávať. Poďme do detailov. Kto bude vyberať lokality presne, hej? Slovensko je dosť malé, ja už som videl toľko náčrtov, kde všade vraj už sa pripravujú tieto lokality, a človek až žasne, že kto všetko už tu pripravuje zmeny územných plánov a v akých obciach, mestách a podobne, hej, napríklad.
Potom druhý, druhý naozaj problém je, že neskutočne tu dôjde k nárastu cien výstavby, pretože Slovensko dnes nemá problém s množstvom stavby, práveže tu sa nestíhajú stavby, vy tu vytvoríte obrovský dopyt po nových stavbách na stavebnom trhu, ktorý naozaj skanibluje výrazným spôsobom ceny nahor pre tých, ktorí si chcú obstarať všetko iné bývanie, len práve nie to, ktoré vy tu teraz idete pretláčať. Ale viac k tomu tiež poviem v rozprave.

Máme mimoriadnu schôdzu, na ktorej sú dva kľúčové zákony, jeden je zákon o nájomných bytoch, druhý bol zákon, ktorý prinútil neočkovaných stať sa ľuďmi druhej kategórie, a SME RODINA zobchodovala tento zákon za cenu toho, že pošliapala vlastné prísľuby pri zákone, o ktorom povedala, že ho nepodporí.
Tento zákon vôbec neni nič z toho, čo SME RODINA sľubovala pred voľbami. Oni sľubovali, že podporia štátne nájomné byty. Štát ich mal stavať, štát ich mal vlastniť. Toto je obyčajný trápny čitateľný biznis model pre developerov, pre realitné fondy. Ja k tomu vystúpim.
Je to neskutočne okaté, až primitívne okaté. Som prekvapený, Miloš, že tak veľa si nám tu času venoval tomu, ako sa ľudia budú registrovať, aký portál bude do pol roka. To sú trápne aplikácie v hodnote 10-tisíc euro. Dajú to však aj zadarmo. To je všetko naprogramované, tam nie je problém.
Hlavný kľúčový problém je to, že vy idete garantovať súkromným investorom obsadenosť toho celého. To znamená, že absolútnu finančnú záťaž nesie štát. To znamená, keď si developeri tam postavia realitné fondy, odoberú štát, ja som to v tom zákone videl, bude garantovať, že developer bude mať pokryté náklady. To znamená, vy generujete typicky garantovaný dopyt, aj keď tam nikto bývať nebude. To, že sa vám niekto nahlási cez aplikáciu a prejaví nejaký záujem, že chcel by tam byť v nájme, no tak dobre, bude tam koľko v nájme, mesiac? Alebo vôbec nenastúpi? Vy na základe toho idete čo teraz, stavať byty? Lebo niekto sa prihlási, že chcel by v Hornej Ľubietovej niekde alebo v nejakej dedine stavať a bývať. No tak jednoducho nenastúpi, vy to budete celé platiť a potom si to oni tak či tak odpredajú. Je to proste biznis, na ktorom zarobia dvojnásobne. Budú mať pokryté náklady a predaj.

Dámy a páni, ďakujem všetkým za boj, ktorí ste tu viedli v mene tých ľudí, ďakujem osobitne pánovi Suskovi za to, že pripravil ústavnú žalobu a oceňujem aj právne služby, ktoré v tejto veci častokrát SMER poskytuje, sú kvalitné tie podania. Veľmi radi ich podpíšeme.
Prenikajú informácie, že SME RODINA zobchodovala práve podporu tomuto zákonu, že prídu sem hlasovať, budú hlasovať tak, aby to prešlo. To znamená, že sa len potvrdí súvislosť medzi zákonom o nájomných bytoch, ktoré nebude stavať štát ako bolo sľúbené, budú to stavať developeri, súkromníci. Tento zákon by nikdy neprešiel, koalícia odmietla podporiť tento návrh o nájomných bytoch a chcú to, práve preto sa teraz vydierajú, aby to prešlo, aby podviedli týchto ľudí.
Je to dobré si zapamätať, je to dobré brať na vedomie, je veľmi dobré sledovať, čo sa tu bude diať, toto je DNA tejto vládnej koalície. Ak sa toto udeje, je to najväčší podvod na občanoch Slovenskej republiky. Urobte to, ukážte akí ste.
My za tých ľudí bojovať budeme všetci. Budeme za nich bojovať do nohy a ľudia vám to neodpustia ani jednému. Predstavili ste tu jednu odpornú pavedu, ktorú ste tu nevedeli obhajovať, pretože apartheid sa obhajovať nedá. Apartheid neočkovaných nebudete vedieť obhajovať a to, že ste si vymenili kšefty, tak jak ste to robili pri AG testoch, tak jak ste to robili, tieto kradnutia počas celej doby núdzového stavu, tak ľudia tam vonku dostali od vás ten najlepší odkaz a ten odkaz je to, že ste na nich poslali dvojnásobnú dávku ťažkoodencov, ako tu boli doteraz.
Ja som sa ráno s tými ľuďmi, do práci keď som išiel, stretal, rozprával som sa s nimi, tí chlapci povedali, najradšej by sme otvorili vám tieto dvere, nech tí ľudia na nich nabehnú.
Ďakujem pekne.