Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ctená snemovňa, prišli ste s návrhom zákona, ktorým si máme uctiť odkaz Štefánika, ako ste uviedli, ktorý je významná osobnosť nielen v slovenských, ale v československých dejinách.
Myslím si, že takýchto osobností máme v našich dejinách veľa a mohyla na Bradle nie je jediná, ktorá potrebuje reparáciu, ktorá potrebuje nejaké oživenie, a z tohto dôvodu by som bol rád, keby teda ste sa...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ctená snemovňa, prišli ste s návrhom zákona, ktorým si máme uctiť odkaz Štefánika, ako ste uviedli, ktorý je významná osobnosť nielen v slovenských, ale v československých dejinách.
Myslím si, že takýchto osobností máme v našich dejinách veľa a mohyla na Bradle nie je jediná, ktorá potrebuje reparáciu, ktorá potrebuje nejaké oživenie, a z tohto dôvodu by som bol rád, keby teda ste sa aj napríklad vyjadrili, že čo plánujeme robiť s odkazmi tých ostatných dejateľov.
Osobne pochádzam z Modry a bol som cez víkend sa pozrieť, ako vyzerá miesto, na ktorom sa postrelil Ľudovít Štúr, tak myslím si, že niečo tak hanebné a tak úbohé ťažko niekde nájsť pri dejateľovi, ktorému by sme mali všetci prejaviť veľkú vďaku za to, akú obetu priniesol. Myslím si, že úcta k tým dejateľom nespočíva len v tom, že budeme opravovať ich pamiatky. Samozrejme, že to absolútne patrí k tomu, ale musíme... (Ruch v sále.) Asi potrebujete pero, hej? (Rečník sa obrátil k spravodajcovi.) Nemôžete pero? (Rečník sa obrátil k navrhovateľke.) Nemáte. (Poslanec z pléna priniesol pero.) Jasné.
Myslím si, myslím si, že je to veľmi dobrý trend v tomto duchu, že prichádzate s iniciatívou, ktorá naozaj poukáže na to, že áno, sú tu ľudia, ktorí si v tomto celom našom zápase za nejakú slovenskú identitu zaslúžia osobitné miesto, ale nedá sa potom povedať, že iba jeden je to, a preto ak rokujeme o tomto zákone, tak je potrebné povedať, že čo s tými ostatnými. Na druhej strane rovnako si myslím, že existujú inštitúcie, ktoré vzhľadom na svoju historickú identitu a spôsob, akým vznikli, aký boj viedli a podobne na tej ceste k slovenskej štátnosti, by nejakým spôsobom mali mať aj, aj oprávnenie, alebo by sa to tak očakávalo, dať im takú náplň, že by sa o istý typ pamiatok mohli starať. Nemusí to byť zákonite ministerstvo kultúry, na konci dňa ste povedali teraz vo vašom vlastnom návrhu zákona, že predpokladáte aj aktivitu obcí a proste širších, širších komunít.
No a ja si z tohto pohľadu myslím aj bez ohľadu na to, že ten váš začiatok ministrovania s tými výrokmi na adresu Matice slovenskej nebol šťastný, ale veď verím, že sa to postupom času dá do normálu.
Ja si myslím, že by bolo dobré, keby napríklad, čo sa týka tých štúrovských dejateľov a celej, celej tej generácie pred rokom 1918, osobitnú nejakú pozíciu pri, pri podpore tej identity niesla napríklad Matica slovenská. Úplne si viem predstaviť, že tak ako sú rôzne inštitúcie tohoto druhu v Maďarsku alebo, alebo vo Francúzsku, ktoré majú v náplni činnosti starostlivosť o určitý typ kultúrnych pamiatok, ktoré sú primárne spojené s nejakou inštitúciou, tak myslím, dávam to teraz tak ako ten návrh, že, že napríklad čo sa týka tej generácie štúrovcov, bola by úplne, úplne zhodná proste, myslím si, naprieč politickým spektrom iniciatíva, keby sa vyčlenila Matici slovenskej vzhľadom nato, že sú vydavatelia Slovenských národných novín, a to je bytostne spojené sú Štúrom, proste tá, ten spôsob, ako tie noviny boli založené, to, ako, ako sa v podstate v Turčianskej župe podpisovali petície, ktoré predchádzali tomu, aby dostal vlastne Štúr licenciu na vydávanie týchto novín, a vzhľadom na to, akým spôsobom sa zberali ťažkým spôsobom peniaze na to, aby to vôbec vedelo vtedy fungovať, a na konci dňa to, že Štúr sa rozhodol opustiť český jazyk a začal... a začal, vybral si teda skôr to liptovské nárečie slovenčiny, aby sa rozhodol, že bude na území Slovenska, aj keď bol evanjelik, presadzovať teda spisovnú slovenčinu, upustil od tej bernolákovskej slovenčiny. To znamená, on urobil veľké obety, ktoré aj jeho stáli finančne dosť veľa, pretože mal veľkú aj podporu českých spolkov a podobne, a tie samotné, keď uvideli, že Štúr sa vybral cestou podpory slovenčiny, tak prichádzal aj o tento skromný, by som povedal, spôsob podpory.
A toto všetko jednoducho je zhmotnené v niektorých tých inštitúciách a myslím si, že, že aj teraz, keď prebieha ten audit v Matici slovenskej, že stálo by za to jednoducho posilniť tú inštitúciu, aby to nebolo tak ako pri Bradle iba o tom, že poďme niekde dať nový mramor a vysaďme niekde topole, ale... alebo zlepšime parkovanie a cesty a podobne, ale to je na konci dňa o tom duchu.
No a ten duch primárne by mal byť aj o tom, že sa budú vydávať nejaké povedzme knihy primárne, to znamená, podľa mňa aj pri tom Štefánikovi by som navrhoval, aby teda do tohoto nejakého zákona sa obsiahlo aj to, že tu bude nejaká, nejaká vydavateľská povinná činnosť k jeho osobe, pretože ten problém je, že dnes, si myslím, že, žiaľ, priemerne fungujúci Slovák a najmä z mladšej generácie okrem toho, že, že bol vojak a že padol v lietadle a niečo to má s 1. svetovou vojnou a s Československom, až tak veľa už o ňom ani nevie. No a to ani si netrúfnem povedať, ako to vyzerá pri Štúrovi. To znamená, myslím si, že v záujme všetkých by malo byť, aby sme vybrali tieto osobnosti na konci dňa sú to aj ostatné, ako Andrej Hlinka a podobne, aby sme systémovo začali budovať ten ich odkaz, ktorý tu bol.
Treba pochopiť aj dobe, v ktorej pôsobili, pretože nedá sa s prizmou dnešných názorov a poznatkov a všetkého hodnotiť to, ako sa títo ľudia museli aj vyjadrovať, aj v ktorom prostredí proste pôsobili, to všetko treba v komplexe hodnotiť, a preto ten zákon teda má význam, čo ste predložili, ale za predpokladu, že teda to neskončíme pri tomto, ale budeme nejak systémovo s tým robiť, aby sme budovali tú slovenskú identitu aj napriek tomu, že sme teda členom Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis