Videokanál poslanca

Dobrý deň. Vďaka, pán predsedajúci. Vážený pán guvernér, kolegovia, kolegyne, budem veľmi stručný, pretože správu som pozorne prečítal a v podstate nemám voči nej výhrady. Mám len jednu otázku na pána guvernéra a týka sa, samozrejme, kvantitatívneho uvoľňovania a nedávneho rozhodnutia súdu v Karlsruhe.
V správe spomínate to nakúpenie dlhopisov v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania, ten Public Sector Purchase Programme Európskej centrálnej banky. Pre tých, čo to sledujú, viete, že toto bol dôležitý nástroj pri riešení krízy. Takéto napumpovanie likvidity do bánk bolo dôležitou súčasťou toho, že banky prežili tú minulú krízu, tú v roku 2009 až ´11 relatívne úspešne, bez väčšej ujmy na zdraví, čo bolo dôležité aj pre našu prosperitu, aj pre našu ekonomiku.
Pre tých, čo to sledujete, možno viete, 5. mája, hneď len pred zhruba dvoma týždňami, najvyšší nemecký ústavný súd vyhlásil práve pre potreby nemeckej Bundesbanky tento program kvantitatívneho uvoľňovania za nelegálny. Argumentoval tým, že Európska centrálna banka neodôvodnila dostatočne detailne, prečo zasahuje mimo monetárnej politiky, prečo zasahuje do ekonomických oblastí, kde vraj nemá svoje kompetencie. Otázka na vás, samozrejme, nie, či súhlasíte alebo nesúhlasíte so súdom, to, to ne, prináleží iným. Takisto som si vedomý, že toto rozhodnutie viaže nemeckú centrálnu banku, nie slovenskú Národnú banku Slovenska, ale, samozrejme, dopad to bude mať aj na nás. A ešte je otázne, ako bude musieť zareagovať Európska centrálna banka.
Čiže otázka na vás, pán guvernér, zhruba v dvoch-troch rovinách: Aký si myslíte, že bude dopad na konanie Európskej centrálnej banky? Čo by mala v tejto situácii Európska centrálna banka robiť a aký je možný ten rozsah scenárov týchto možných dopadov aj na našu ekonomiku a na hospodárstvo Slovenska? Pretože, ako opakujem, v prípade, že Európska centrálna banka bude musieť s týmto programom prestať a, samozrejme, plánuje sa ďalšie pokračovanie na riešenie tejto krízy spôsobenej COVID-om, ak s ním prestane, predpokladám, že to bude mať dosah aj na nás.
Ďakujem vopred za vysvetlenie. A ako hovorím ešte raz, správu som čítal a nemám s ňou problémy. Takže ďakujem ešte raz za kvalitnú prácu.

Vďaka, pán predsedajúci. Chcel som poďakovať poslancovi Drdulovi za jeho vystúpenie a len veľmi krátko podporiť v jednom dôležitom bode. Hovoril tu o medzinárodnej legislatíve, ktorá sa bude vzťahovať aj na Slovensko, ktorá by mala zlepšiť podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím. Ide konkrétne aj o európske normy, pardon, smernice, ktoré boli v tomto smere schválené. Máme ešte niekoľko rokov na ich transpozíciu do slovenskej legislatívy, ale chcel som aj z titulu funkcie predsedu európskeho výboru sľúbiť, že budeme aj ako výbor prísne dozerať na to, aby táto lehota nebola zmeškaná.
A chcem v tejto veci poprosiť aj pani komisárku v jej prítomnosti, aby aj do svojich budúcich správ zahrnula správu alebo také hlásenie o tom, čo sa podniká v tejto oblasti, či sú príslušné európske smernice postupne transponované do slovenskej legislatívy, lebo považujem to za dôležité presne z tých príčin, ktoré pomenoval či poslanec Drdul dnes, alebo ešte moja kolegyňa Janka Žitňanská v piatok.
Ďakujem vám.

Vďaka, úprimne ma teší táto diskusia, pretože si myslím, že, že bola vecná a aj konštruktívna. A možno neodpoviem všetkým tak ako, tak detailne, ako by som rád chcel. A ak nie, tak sa rád pobavím možno v chodbách, ale skúsim jedným slovom, jednou vetou alebo jednou úvahou odpovedať na pána poslanca Kočiša aj na pána poslanca Kotlebu, lebo artikulovali ste niečo, čo, samozrejme, kopa Slovákov vníma a úprimne čo sme zažili tí, čo s Európskou úniou robíme alebo donedávna robili dennodenne, aj na vlastnej koži.
Je faktom, že menšie, stredne veľké a menšie krajiny majú menší vplyv v Európskej únii ako tie väčšie. Áno. Je faktom, že novopríchodzie krajiny, tie, ktoré vstúpili relatívne nedávno, menej dávnejšie, v našom prípade 2004, si musia odpracovať, nejakú trošku viac vložiť viac energie a viac úsilia do presadenia svojich pozícií ako krajiny, ktoré sú tam dlhšie. Áno. Ale opakovane sa ukazuje, že to nie sú neprekonateľné prekážky. Upozorňujem na vedenie eurogrupy luxemburským premiérom, donedávna vedenie Európskej komisie bývalým belgickým premiérom, súčasné vedenie Európskej rady bývalým belgickým premiérom. Menšie krajiny, v prípade Luxemburska neporovnateľne menšie krajiny, ktoré si vedia šikovnosťou, talentom, poviem to tak po trnavsky, uplacírovaním talentovaných ľudí na správnych miestach vydobyť takú pozíciu, že majú vplyv, ktorý je oveľa väčší, ako by inak prináležalo krajine ich veľkosti.
Je to skutočne, a to vám potvrdí pán minister zahraničných vecí, ja i všetci iní, ktorí sme v tom Bruseli žili a fungovali, skutočne nie je pravdou, že ako menšia krajina a relatívne nová krajina nemáme šancu. Je to len o talente, je to o tom, ako vieme zosietiť tých ľudí, ktorých k dispozícii máme. Je to o tom, či vieme byť skutočne objektívnym, nezaujatým navrhovateľom, čiže sme braní konštruktívne, a či si postavíme tie spojenectvá, tie aliancie, bez ktorých neprerazíme.
Dá sa to, neverte tomu, že ako malá krajina sme do počtu. Nie sme, ide to. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerky, milí kolegovia, dovoľte pár slov k európskej časti programového vyhlásenia vlády. Už sme sa na túto tému bavili minulý týždeň a chcem poďakovať kolegom z európskeho výboru pani poslankyni Pleštinskej, pánu poslancovi Gogovi, pánovi poslancovi Kmecovi v neprítomnosti za ich slová na túto tému.
Požiadal som o slovo, lebo nechcem, aby nám ušiel jeden dôležitý bod z programového vyhlásenia. Táto vláda sa totiž podujala urobiť vo vzťahu k Európe niečo, čo nám doteraz unikalo. Konečne zobrať náš európsky osud do slovenských rúk a začať meniť Európsku úniu viac vo vlastný obraz.
V dokumente, v programovom vyhlásení sa jasne píše, že sa musíme prestať stavať k európskej politike ako k zahraničnej, že si musíme urobiť viac jasno v tom, akú Európsku úniu chceme, a že táto diskusia musí prebehnúť na najvyšších úrovniach vlády, nielen medzi úradníkmi či diplomatmi, akokoľvek šikovní sú. Inými slovami, po prvýkrát ide tento dokument do relatívne veľkého detailu nielen v otázke, ktorá je už takou témou kontinuity, že sme súčasťou EÚ a prečo, ale to hlavné nové je, že ide do veľkého detailu v otázke, že ako chceme členstvom narábať.
Ja viem, ono to znie tak trošku technicky, nudne a možno tak trochu ako politická floskula - uchopiť európsky osud do slovenských rúk. Ale ide o potenciálne dôležitú zmenu, mimochodom, priamo z programu ZA ĽUDÍ a som veľmi vďačný ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, zhodou okolností po mojej ľavici, za jeho spoluprácu v tomto bode.
A teraz, prečo sme to tam chceli a prečo ide o veľa. Viete (ruch v sále a zaznievanie gongu), ako krajina máme dlhodobo taký trochu nešťastný zvyk – a to sa vzťahuje na všetky predošlé vlády, nielen tú, čo práve odišla z funkcie –, že rozhodnutia Európskej únie málokedy iniciujeme, málokedy formujeme, skôr reagujeme. Väčšinou sme za, niekedy sme proti, ako to bolo v prípade kvót pre azylantov, ale skoro vždy je to v reakcii na iných, až na pár výnimiek ako západný Balkán a na pár výnimiek v podobe osobností ako práve pán minister Korčok. Tých našich nápadov zo slovenskej dielne, tých našich politikov pripravených v tej európskej pô..., na tej európskej pôde hovoriť s inými ako rovný s rovným, je už pomenej. Povedal by som tak pekne po slovensky, že ako šafranu. Vieme takto fungovať, vieme sa takto trošku motkať po Bruseli bez zanechania nejakej brázdy, ale platíme za to dane, daň v dvoch rovinách.
Po prvé, pokiaľ Slovenska nezačne meniť rozhodnutia Európskej únie viac vo svoj obraz, budú nám unikať príležitosti posilniť prosperitu tejto krajiny. Jeden príklad za všetky. Členské štáty Európskej únie sa skladajú na nemalú sumu, ktorá potom financuje prepojenie železničných či iných cestných, či cestných sietí. Tieto cezhraničné spojenia potom vedia ekonomicky zdvihnúť celé regióny, ako vy, čo žijete pri hraniciach, dobre viete. Sú to aj naše peniaze, skladáme sa na ne aj my, ale už ich využívame menej šikovne ako ostatní. Keď sa začnú diskusie o tom, kam ich investovať, do akých projektov, nie vždy sme prítomní, niekedy vstúpime neskoro, niekedy vôbec. No a potom sa nečudujme, že nám neujde.
Ten druhý silný dôvod, pre ktorý treba pristupovať k Európskej únii aktívnejšie, je ten, že nielenže prichádzame o príležitosti, ale, obávam sa, že si zarábame na slušnú vlnu euroskepticizmu.
Pozrite, každý z nás chce byť hrdý na to svoje, to majú kolegovia z ĽSNS prečítané veľmi dobre, ja súhlasím. Nikto nechce byť iba do počtu. Väčšina z nás, drvivá väčšina Slovákov chce byť nielen hrdá na to svoje, ale cítia sa byť zároveň doma v Európe, ale to sa môže zmeniť, ak sa raz ujme, že v Bruseli nemáme váhu rovnú iným, že iní rozhodujú a my sa prispôsobujeme. Nie je to tak, ale dlhodobou pasivitou by sme si vedeli na takéto vnímanie zarobiť.
Vlády, táto vláda, tie budúce budú vedieť, iba ak budú vedieť zmysluplne formovať rozhodovanie v Bruseli, presvedčia slovenskú verejnosť o tom, že Brusel, Európa sme aj my, iba tak sa začneme cítiť v Únii reálne doma.
Chcem, aby bolo jasné, tie príklady, ktoré som uviedol, nie sú zlyhaniami - zlyhaniami v úvodzovkách - Bruselu či iných členských štátov. Tiež si len robia svoju domácu úlohu a robia si ju lepšie ako my. Príležitosti ako spomínaný fond pre cezhraničné dopravné siete sú otvorené nám rovnako ako všetkým iným. A je len a len na nás, na Slovákoch, aby sme si tieto príležitosti nenechali ujsť. Opäť, nie Európska únia, nie Brusel, ale naša vlastná občasná plachosť sú tým problémom, na ktorom treba popracovať.
A teraz ako na to, ako ten pasívny prístup zmeniť, ako zanechať v Európskej únii možno trošku hlbšiu európsku alebo slovenskú brázdu, to nie je žiadne tajomstvo. V programovom vyhlásení nájdete úplne jasný recept. Chce to mať viac ľudí vo všetkých rezortoch, nielen na rezorte zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorí Európskej únii rozumejú a pomôžu vláde tie príležitosti, ktoré tam vznikajú, identifikovať a ustrážiť. Títo ľudia musia mať jasne zadefinované od ministrov, že ktoré politiky treba prioritne formovať, lebo ako menšia krajina asi nebudeme stíhať rovnako kvalitne pokryť všetky agendy Európskej únie. Chce to viac pracovať so Slovákmi v európskych inštitúciách, ktorí sú vlastenci, tiež chcú pomôcť, majú reálny vplyv na rozhodovanie Európskej únie, ale často narážajú na nezáujem zo strany vlády.
Som rád, že máme vo vláde aktívnych ministrov a ministerky, ktorí žijú európskymi témami, vedia sa v nich pohybovať a vedia, akú Európsku úniu chcú, lebo bez tohto mentálneho nastavenia to nepôjde.
Držím im palce a ako predseda Výboru Národnej rady pre európske záležitosti urobím všetko pre to, aby pri tej časti programového vyhlásenia, ktorá hovorí o väčšej slovenskej stope, o väčšej slovenskej brázde v Európe, neostalo iba pri slovách.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka. Chcem uviesť na pravú mieru tie tvrdenia ohľadne Ruska, ako vieme, aká hra sa tu hrá, a asi nezmení nikoho názory. Ale nechcem, aby tí ľudia, ktorí to možno pozerajú online či inde, a vŕta im teraz hlavou, či tá koalícia je naozaj proti Rusku, aby pri tom nešťastnom názore aj ostali.
Táto koalícia nie je antiruská, nie je proti Rusku, je proslovenská. To znamená, že keď Ruská federácia, alebo ktokoľvek iný podniká kroky, ktoré idú proti našim záujmom, tak sa k tomu jasne postavíme. Je v záujme Slovenska, aby v Európe platili jasné pravidlá hry, aby si tu väčšie krajiny nevedeli uchmatnúť kúsok menšej krajiny len preto, že nesúhlasia s jej politikou, ako urobilo Rusko Ukrajine. Je dôležité, aby platili tie pravidlá hry, že aj tie väčšie krajiny musia brať tie menšie vážne, lebo opäť ako krajina neveľkej, krásna, ale neveľkej veľkosti, potrebujeme mať takú tú rovnosť názorov.
Politika súčasnej ruskej vlády ide proti tomuto všetkému. Z príčin, ktorým rozumie prezident Putin lepšie ako ja, si zadefinoval, že chce rozbiť Európsku úniu, oslabiť a rozbiť NATO. To nie sú záujmy Slovenska, to nie sú ciele Slovenska. Ak uspeje, Slovensko, my ako táto krajina, títo ľudia budú na tom horšie, bude mať menší vplyv v Európe, bude mať menej príležitostí posilniť prosperitu občanov. O to ide tejto vláde. To nie je proruský postoj, to je antiruský postoj, to je proslovenský postoj a, mimochodom, sme v tejto otázke rovnako kritickí voči iným krajinám. Ja osobne som bol veľmi kritický voči prezidentovi Trumpovi, keď začal rovnako búšiť do Európskej únie v niečom ako prezident Putin.
Čiže opäť, ako pobavme sa o zahraničnej politike, nikto nemá monopol na múdrosť, určite sa dá veľa vecí aj v zahraničnej politike tejto vlády zlepšiť, ale držme sa faktov. Táto vláda nie je antiruská, je proslovenská a som na to hrdý. (Potlesk.)

Nie som hovorcom ministra zahraničných vecí, nie sme ani v tej istej strane, ale len podotýkam, samozrejme, že včera strávil, čo ja viem, asi 5 hodín v videokonferencii s ostatnými lídrami Európskej únie, pretože bola, samozrejme, Európska rada. Predvčerom zhruba to isté v videokonferencii s lídrami V4, lebo sa pripravovali na včerajšiu Európsku radu. Takže trochu porozumenia a myslím, ako zdravého rozumu prosím.
Keby zostavoval vládu SMER, asi by vaši ministri, asi by sa vaši ministri potýkali s tými istými praktickými problémami ako súčasne obhajovať programové vyhlásenie a zaisťovať to, že chod vlády normálne funguje, lebo Európska únia nepočká, tak poprosím aj, aj z tejto opačnej strany možno trochu viac porozumenia.
Jeden bod k tomu, k tomu vystúpeniu, a budem vecný, pretože inak úplne súhlasím s kolegom Blanárom, že zahraničná politika a európska politika, ak môžem to dať, sú, sú dve z tých tém, kde fakt plánuje, panuje taká, taká vzácna zhoda rozhodne s väčšinou opozície a určite chcem, aby to tak ostalo. Myslím si, že to posledné, čo potrebujeme, je otvoriť aj túto tému nejakým zbytočným prestrelkám.
Ale ak môžem povedať, tá téma k odvahe, ktorú ste si vybrali, lepšie povedané, nedostatku odvahy ako kritiku programového vyhlásenia, je, je, je, je v tomto prípade dosť vedľa, pretože ak sa v niečom líšia programové vyhlásenie tejto vlády od, od praxe tej bývalej, tak je to práve v tej ochote zobrať trošku viac náš európsky osud, náš zahraničný osud do vlastných rúk. Hovorí sa tam úplne jasne o potrebe takej väčšej slovenskej pečate na tie európske politiky, o tom, ako sa ide zadefinovať konečne, akú Európsku úniu chceme. O tom, že sa ide, idú konať zasadnutia k európskym vládam priamo na úrade ministrov, čo sa dialo veľmi zriedkakedy za predošlej vlády. Opäť, to nie je kritika, ja som sám slúžil pre predošlú vládu, ja som rád, že v tej zahraničnej politike ten konsenzus panuje.
Len podotýkam, že rozumiem tej hre, čo sa tu hrá, že sa potrebujeme odlíšiť, odvaha nie je to, kde sa líši... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fico, ľavica nemá monopol na úctu voči ľuďom, ktorí padli pri oslobodení Slovenska. Aj ja chodievam s mojím malým synom na Slavín, aj ja mu rozprávam o brutalitách vojny, pretože považujem za dôležité, aby sme ukázali poctu tým, ktorí padli pri oslobodení tejto republiky, a aby sme nikdy nezabudli.
Ale zároveň mám úctu aj voči faktom a voči histórii. A fakty sú takéto. Povedali ste, že oslobodenie neprišlo zo západu, ale z východu. Keďže ste rozhľadený človek, určite viete, že to bolo z veľkej časti preto, lebo to bola dohoda, že západné vojská sem nemôžu vstúpiť, a keď sem vstúpia, ako urobili v Plzni na území bývalého Československa, bolo im povedané, aby sa stiahli. Spätne pozerané, vieme presne, prečo takáto dohoda bola uzavretá, prečo na nej Stalin trval. Pretože už v tom čase bolo jasné, že národom bývalého komunistického bloku nebolo nikdy súdené Stalinom byť slobodnými. A skutočne krátko po vojne prišlo k puču, ktorý zariadil, že na ďalších 40 rokov v tejto republike vládol režim, ktorý ľudí za disent, za to, že mali iný názor, ako ten, čo mal estanblishment, hádzal do uránových baní.
Preto trvám na tom, že obdivovanie komunizmu nie je a nemôže byť nejaký obdivuhodný koníček. Ospravedlňovanie zločinov komunizmu je trestuhodné.
A som hrdý, že človek s takýmto vyznaním, s touto vierou nikdy nebude predsedom výboru so súhlasom nášho poslaneckého klubu.
Vďaka. (Potlesk.)

Vďaka, ale ja v podstate dokončím úvahu kolegyne pani Pivkovej, takže vlastne sme neprišli o čas.
Takže dovoľte mi vystúpiť krátko len na podporu návrhov toho postoja pána poslanca Dostála práve k tomu bodu č. 3.
Než tak poviem, aby bolo jasné, ja úplne rozumiem potrebe rozmýšľať o pláne B pre mestské a obecné zastupiteľstvá a som rád, že pán minister vnútra tak robí, pretože ak nám poslanci prestanú chodiť do práce alebo ak je práca zastupiteľstva znefunkčnená, lebo viacerí z nich sú v karanténe, tak je to pre demokraciu ešte vážnejší problém ako ten bod č. 3. Úplne tomu rozumiem a som si istý, že pán minister vnútra konal s tým najlepším úmyslom.
Lenže tie záložné plány, nad ktorými rozmýšľame, musia čo najviac replikovať to bežné fungovanie vrátane rozpravy a, samozrejme, zachovania plnohodnotného hlasovania. Preto si myslím opäť, že ten plán, bod 3, vie byť prehodnotený. Rozumiem potrebe hľadať nejaké záložné riešenie, ale to riešenie môže byť lepšie ako to navrhované.
Vďaka.

Kolegyne, kolegovia, výbor pre európske záležitosti bude zasadať zajtra 9.30 v miestnosti 133. Vďaka.

Ďakujem, pán predseda. Tak ako ostatní, aj ja by som tiež rád pozval členov výboru pre európske záležitosti na zasadnutie výboru. Bude sa konať hneď po zasadnutí vecných výborov v v miestnosti č. 149. Ďakujem.