Videokanál poslanca

Vďaka. My v európskom výbore sme noční vtáci, čiže my budeme zasadať dnes o 19.00 v miestnosti 149. Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Páni ministri, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, čiže nevyjadrím sa k samotnému obsahu zákona, ale dovoľte mi skôr k tomu, či tu má pred nami byť a či nie. Zazneli totiž v tej diskusii, ktorá sa rozprúdila krátko po tom, čo podpredseda vlády predstavil zámer tento zákon dať do praxe, zazneli tu z rôznych médií tézy, že či to vlastne je v súlade aj s európskou legislatívou a či nebudeme aj možno v problémoch kvôli tomu, že porušujeme pravidlá slobodného trhu.
Chcel som a teraz aj z titulu predsedu európskeho výboru uviesť, ako je to s tou európskou legislatívou, na pravú mieru. Faktom je, že v Európskej únii sú takéto zákony nielenže štandardné, ale dokonca dnes väčšinové, šestnásť z dvadsiatich siedmich členských krajín Európskej únie obdobné zákony majú. Európska komisia ich nielenže blokuje, ale priamo odporúča a Európska komisia dokonca zavádza aj také mierne penále v prípade, že krajiny sa takýmto spôsobom nechránia.
Vysvetlím veľmi krátko k tým všetkým trom bodom. O tom, či je to štandardné, tú kľúčovú štatistiku som už spomenul. Šestnásť z dvadsiatich siedmich krajín ten zákon majú. Chcem, aby bolo jasné, že ho aj používajú. To nie je len tak, že si ho dali do tých kníh a sedia na ňom. Nemecko zakázalo minimálne tri alebo štyri takéto transakcie za posledných pár rokov, od roku 2018 obzvlášť aktívne. Tie prevody sa väčšinou týkali prevodov do čínskych rúk alebo citlivých firiem do čínskych rúk. Prišlo k zastaveniu podobných prevodov firiem, ktoré vyrábajú citlivé robotické technológie, firmy, ktoré vyrábajú technológie, ktoré súvisia s jadrovou technológiou, firmy, ktoré súvisia, alebo s jadrovými bombami, firmy, ktoré vyrábajú technológie, ktoré súviseli s vysokými kvalitnými oceľami, ale boli by využiteľné pre hlavne a iné zbrojárske účely.
Francúzsko má takisto podobný zákon. Využíva ho aktívne. Zablokovalo nedávno predaj svojho hlavného výrobcu lodí talianskemu konzorciu. Problém nemali s Talianmi, problém bol v tom, že tí Taliani boli čiastočne kontrolovaní Čínou.
Takže aby bolo úplne jasné, ten zákon je štandardný, šestnásť z dvadsiatich siedmich členských krajín EÚ ho už majú v nejakej podobe, nie sú vždy identické, a aj ho aktívne používajú. My sme v menšine, v menšine, menej ako tretina členských krajín, ktoré ten zákon zatiaľ nemá.
Čo k tomu hovorí Európska komisia? Opäť nielenže ich neblokuje, tá ich priamo odporúča. Máme tu nariadenie z roku 2019 a následne usmernenie z roku 2020, ktoré hovoria, že kritická infraštruktúra sú proste firmy a podniky, ktoré sú tak kritické pre bezpečnosť nielen členských krajín, ale aj celej Európskej únie ako takej, dostanem sa k tomu o chvíľu, ktoré by mali byť chránené a štáty by si mali zaviesť ochranné mechanizmy v podobe zákonov takých, aké dnes predkladáme v prvom čítaní. Už necháva na nich, ako to urobí. Európska komisia jasne hovorí, že tieto rozhodnutia sú v konečnom dôsledku v rukách členských štátov, tá nám nemôže nakázať takýto zákon urobiť ani nám to nemôže zakázať, ale jasne odporúča, choďte do toho, pretože je v záujme Európskej únie, aby tie štáty neboli zraniteľné alebo vydierateľné v prípade konfliktov, čo je presne tá situácia, ktorá by prichádzala do hry, ak by prišlo k tej transakcii, ktorú tu popísal pán podpredseda vlády. Takže Európska komisia to nielen neblokuje, priamo odporúča.
A dokonca môj tretí a posledný bod, Európska komisia priamo hovorí, že v prípadoch, kedy si podniky, ktoré by mohli byť predmetom takejto transakcie, podniky aj európskeho významu, čiže nejde len o čisto slovenskú, španielsku, taliansku či grécku záležitosť, ale jej prípadné pripadnutie do nesprávnych rúk by malo prejsť aj cez hranice, čo je jasne prípadom, pán podpredseda vlády popísal následky na Rakúsko, ak by boli Mochovce alebo jadrová elektráreň zneužitá. Tak v takýchto prípadoch si Európska komisia vyhradzuje právo sama, kebyže my nekonáme, minimálne spustiť, povedzme si otvorene, je to v podstate len protest, opäť Európska komisia nemôže nám rozkazovať, čo robiť a čo nerobiť s tými firmami, ale sama si vyhradzuje právo, ak sa podnik takéhoto európskeho významu, čo Mochovce sa jasne zdajú byť, ak by sme my nekonali, ak by sme ho my nechránili, tak by nám v tejto veci určite chcela čo-to povedať. Zrejme by sme dostali protestnú nótu, zrejme by sem aj prišla možno nejaká misia. Opäť, je to skôr varovanie, Komisia nemá v tejto veci žiadne záväzné právomoci, ale chcem, aby bolo úplne jasné, že to, čo je tu pred nami, ten návrh je úplne v súlade s európskou praxou a je Komisiou priam odporúčaný.
Dovoľte mi skončiť jedným návrhom, jedným pozmeňovacím návrhom, ktorý som už konzultoval aj s pánom podpredsedom vlády, vzhľadom na to, že je tu aj tá európska legislatíva a prax, ktorá sa dotýka práve investícií do firiem, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry a ktorých prípadné prepadnutie do nesprávnych rúk má dosah na bezpečnosť štátu a Únie. Vzhľadom na to, že Európska únia tu má svoje predpisy, chcel by som požiadať, aby bol tento zákon pridelený na prerokovanie aj Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Dovoľte mi urobiť to formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku k tlači 423 v prvom čítaní. Dovoľte mi ho prečítať.
Navrhujem prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 423), okrem predsedov rady navrhnutých výborov aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Koniec citátu. Doplním, že tie, ktoré... tie výbory boli ústavnoprávny a hospodársky, čiže poprosím potom, ak bude súhlas, zaradiť to aj k rokovaniu pre výbor, výboru pre európske záležitosti.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Toto bude konsenzuálna diskusia. Aspoň zatiaľ, pretože ja chcem takisto poďakovať pani predkladateľke za ten návrh. Skutočne už len to, čo sme si tu vypočuli za posledných 10 minút, svedčí o tom, že keby sme mali podobnú mieru korupcie v niektorých iných oblastiach života, školstvo, zdravotníctvo, tak by sme už oveľa viac zalamovali rukami. Nie je to vinou farmárov, je to vinou skutočne strašného legislatívneho a reálneho stavu s vlastníctvom pôdy a iné. Čaká nás dlhá, tŕnistá cesta, ak tú korupciu chceme eliminovať. Nebude stačiť len napraviť vzťahy, ktoré upravujú prenájom pôdy. Treba, bavili sme sa o tom s viacerými kolegami, treba aj poctivý register konečných užívateľov pôdy. Chce to, samozrejme, vrhnúť sa do tej ťažkej cesty sceľovania pôdy, ale niekde začať musíme.
Chcel som ešte osobitne poďakovať pani predkladateľke za jej trpezlivosť aj, aj flexibilitu, keď sme spolupracovali na tom, aby sa našla skutočne tá správna rovnováha medzi právoplatnými majiteľmi, ale zároveň aj právoplatnými užívateľmi pôdy. Je tu takisto veľa prípadov, kedy farmári, ktorí právoplatne prenajímajú a užívajú pôdu dlhé roky, podajú návrh na predĺženie zmluvy, nedostanú odpoveď, pretože tie adresy často nesedia. Niektorí ľudia sa neunúvajú napísať, pretože za tých pár metrov štvorcových, to nestojí za to. A som rád, že sme našli cestu, ktorá aj v týchto prípadoch umožňuje predĺženie zmluvy, preto je skutočne, inak by prišli aj tí farmári o možnosť obrábať inak dobrú pôdu, teda aj tí majitelia o nárok na nájomné, na ktoré, teda prišli by o nájomné, na ktoré, samozrejme, majú nárok.
Takže ďakujem za vašu flexibilitu, teším sa na ďalšie konverzácie k tejto téme a teším sa, že sme sa konečne pustili poctivo do boja s korupciou v tomto dôležitom sektore. Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, nebudem hovoriť dlho. Už bolo toho veľa povedaného aj mnou, len na úvod ešte možno pripomenie, keďže to odznelo pred nejakými už piatimi hodinami skoro. Ako rád som, že po 16 rokoch konečne máme pred sebou novú stratégiu, a teda nové stratégie bezpečnostnú aj obrannú, lebo toto nie sú len nejaké zdrapy papiera. Tieto stratégie priamo určujú, akým spôsobom minieme miliardy na obranu, kam vyšleme našich vojakov a vojačky slúžiť, či si máme chrániť dôležité firmy, počítačové siete a ako. To sú existenčné rozhodnutia. Nie nejaké drobnosti a majú byť založené na dnešnej realite. Nie tej z roku 2005, kedy pripomínam to bolo ešte pred vojnou na Ukrajine, pred vojnou v Gruzínsku, pred vstupom do platnosti súčasnej zmluvy o Európskej únii, pred finančnou krízou, pred migračnou krízou a tak ďalej. Viete, čo hovorím, bol najvyšší čas a vďaka, že sú tu.
K obsahu mám len dve poznámky. Jedna sa týka Ruska a druhá sa týka Spojených štátov.
Začnem Amerikou. Viackrát tu odznelo, že touto stratégiou a tým, že sa hlási, hrdo hlási k nášmu členstvu v NATO otrocky nasledujeme Spojené štáty. Kategoricky nie. Touto stratégiou sa radíme medzi západných spojencov a to je veľký rozdiel, pretože medzi týchto spojencov sa radíme okrem iného práve preto, že na rozdiel od iných východných alternatív, či tých bývalých ako Varšavská zmluva. My tým nestrácame slobodu názoru. To nie sú len prázdne slová, to sú fakty. Keď Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko kopa iných krajín nesúhlasili v roku 2003 s vojnou v Iraku, povedali tak, povedali tak nahlas a neprispeli žiadnymi silami, ako bolo ich právom.
Keď v roku 2007 Líbya, Nemecko, Poľsko a viacero iných krajín nesúhlasilo s misiou NATO v danej krajine, tak jednoducho neprispeli silami. Viacerí povedia, čo to je za holubník, ako si môže, ako môže Aliancia fungovať, keď si v nej robí každý, čo chce. Ja hovorím naopak. Tu Alianciu ctí, že sa vieme rozísť, niekedy sa vieme zásadne rozhodnúť a napriek tomu absolútne ťaháme za jeden povraz v tej kľúčovej veci, že keď jeden z nás potrebuje pomoc, tak mu všetci prídu na pomoc. Ako pre Slovensko úprimne si neviem predstaviť lepšiu alternatívu, každý z nás by mal radšej za spojenca niekoho ideálneho, niekoho vysnívaného, takí spojenci nie sú. A ak už si máme vybrať z tých, ktorí sú k dispozícii, a štát našej veľkosti v našej časti sveta spojencov potrebuje, tak, chvalabohu, za to, že máme k dispozícii túto komunitu slobodných a demokratických štátov Európy a Aliancie, ku ktorým sa táto stratégia a ja za náš klub hrdo hlásime.
Odznelo to pred pár hodinami, že v týchto dokumentoch útočíme na Rusko. Poslanci Dostál, Stančík, Lehotský a iný predo mnou už popísali, že je to nezmysel, že nič takého stratégia nehovorí, dokonca pred chvíľou opozičný poslanec pochváli túto istú stratégiu práve za vyváženosť, s ktorou pristupuje k Rusku.
Ja len dodám, že Slovensko nemá žiaden problém s ruským národom či Ruskou federáciou. Radi by sme si priali aj lepšie vzťahy aj čulejší obchod, ale prvoradou povinnosťou tejto vlády, prvoradou povinnosťou každej vlády, samozrejme, je hlavne chrániť život a záujem občanov. A tie, povedzme si na rovinu, v prípade Slovenska sa s predstavami dnešnej vlády v Moskve v niektorých pre nás zásadných bodoch rozchádzajú, ale totálne rozchádzajú.
Súčasná ruská vláda vie presne, čo chce vo vzťahu k zvyšku Európy. Chce, aby tu ideálne nebolo ani EÚ, ani Severoatlantická aliancia, pretože by jej viac vyhovovala možnosť rokovať s tými veľkými krajinami o nás a bez nás, tak ako tomu bolo stáročia. Ja nehodnotím, nekritizujem, proste Rusko si povedalo, že touto cestou ide a ide si za tým systematicky, dlhodobo a dôsledne. Investuje nemálo peňazí a úsilia do toho, aby sa Európska únia a NATO oslabili a ideálne rozpadli. Financuje extrémistické strany po celej Európe, ktoré zbroja a broja proti EÚ a proti NATO, a vráža veľa peňazí a úsilia do podpory dezinformácie či o EÚ, či o Aliancii. To treba povedať. V mnohom sa Rusku celkom slušne darí.
A teraz, že čo je náš, čo je slovenský záujem v tejto veci. No tak ten je úplne opačný od toho, čo som práve popísal ako ruský cieľ. Slovensku veľmi vyhovuje, že je tu silná Európska únia, lebo vďaka Európskej únii platí, že aj tie väčšie krajiny sa musia pobaviť a konzultovať s tými menšími, keď sa robia tak zásadné rozhodnutia ako napríklad, ako má fungovať vzájomný obchod, ako má fungovať energetika a tak ďalej. To, povedzme si na rovinu, by tu bez Európskej únie nebolo.
Slovensku veľmi vyhovuje, že je tu silná Aliancia, pretože vďaka nej platí, že si nikto voči jej menším členom nedovolí to, čo sa stalo v Gruzínsku či v Ukrajine. Keby tu Európska únia a Severoatlantická aliancia neboli, tak naša krajina, tá, ktorá je na periférii Európy, a povedzme si na rovinu, krásna, ale nie veľká krajina, by bola medzi prvými, ktorá by pocítila následky. Takže áno, určite si ponechajme otvorenú možnosť zlepšenia vzťahov s Ruskom, ba čo viac, pracujme na nej, ale nie na úrok, na úkor záujmov Slovenska a jeho občanov. Keď táto stratégia hovorí o potrebe pomenovať jasne rozdiely s Ruskom a s Moskvou, tak nie je ani proamerická, ani protiruská, ale je proslovenská, a preto má našu podporu.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Chcel som začať po vzore kolegu Jara Bašku s tým, že som Tomáš Valášek z Trnavy a nie z Washingtonu, ale potom som si uvedomil, že Trnava je dnes kontroverznejšia ako Washington. (Reakcie z pléna.) Manželka je z Trenčína, správne, tak aspoň, tak som si to poistil.
K veci. Ako nebudem prehovárať pána poslanca Kotlebu, že NATO nie je zločinecká organizácia, taký zdatný rétor nie som a tam neuspejem. Ale keďže nás počúvajú aj iní, pozerajú v televízii a na internete, chcem uviesť jednu vec na prvú mieru. Odznelo tu, že spojené, teda ozbrojené sily nebudujeme pre Slovensko, ale budujeme ich na základe nejakých inštrukcii z Aliancie. Ako niečo o tej realite viem, 4 roky som zastupoval Slovensko v Aliancii a v praxi to funguje naopak. My, Slovenská republika, si zadefinujeme, čo od Aliancie chceme a nechceme od nej málo, chceme od nej, aby sme mali pokoj na našej východnej hranici, chceme od nej, aby nám nechodili nelegálni migranti cez Stredozemné a Egejské more, chceme od nej, aby sme mali nejakú stabilitu na Balkáne, to všetko niečo stojí. Tá Aliancia neurobí nič iného, len to, že si sadnú ľudia technokrati, ľudovo povedané ľudia z kockatými hlavami a povedia nám, ak chcete toto všetko, bude vás to stáť toľkoto a toľkoto v korunách, dolároch a hlavne v technike. Takáto a takáto technika, toľko a toľkoto ľudí potrebujeme.
A sú to naše vlastné rozhodnutia o tom, čo od Aliancie očakávame, ktoré sa nám vrátia v podobe tých cieľov z cieľov, ktoré táto stratégia spomína. Takže ako, áno, môžme do nich neinvestovať. Môžme postaviť situáciu tak, ako stála posledných neviem koľko rokov, že minieme tak málo na obranu, že nespĺňame nič z tých cieľov síl, ale v konečnom dôsledku tým šálime len sami seba, lebo my sme boli tí, čo Aliancii zadefinovali, čo chcú od nej, dosť v podobe ambícií a ona len povedala, čo to stojí v zmysle techniky.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Asi neprekvapím, keď nebudem súhlasiť s predošlými rečníkmi. Budem vystupovať rovnako vecne, ako si myslím, že bol vecný pán podpredseda Šeliga. Tá zmienka toho, čo sa udialo za predošlej koalície bola, myslím, absolútne namieste.
Pre mňa je fakt, že sme nemali 16 rokov obrannú stratégiu. A koľko? Desať rokov sme nemali bezpečnostnú stratégiu, takisto šestnásť. Vďaka. Nielen také nejaké, že politická kuriozitka. Ako povedzme si, čo všetko sa od týchto dokumentoch odvíja. Ona sa to ľahko tak znevažuje. Však je to len kúsok papiera, no a čo, ak ju nemáme. No, nie.
Za normálnych okolností v normálnom štáte tento kus papiera rozhoduje o tom, kto sú naši spojenci a kto nie. Za normálnych okolností v normálnom štáte tento kus papiera rozhoduje o tom, kam dáme miliardy na modernizáciu ozbrojených síl, na čo a s kým. Za normálnych okolností v normálnom štáte tento kus papiera určuje, ako si chránime a či si vôbec chránime kritickú infraštruktúru. Keď v týchto zásadných veciach, vymenoval som len tri, je tu ďalších asi tucet kľúčových rozhodnutí, ktoré od toho závisia.
Ak tieto zásadné rozhodnutia neurobíme dobre, tak tu bude bezpečnosť, obrana a doslova že životy nás všetkých, ktoré na tom záležia. Pre mňa to, že sme nemali tieto dokumenty aktualizované 16 rokov, bolo trestuhodným zanedbaním povinností voči svojim občanom zo strany predošlej vlády.
A som veľmi rád, že táto koalícia v tom má jasno, že si tie rozdiely v tom, kde sme, kam patríme vo svete ujasnila a že tieto dokumenty aktualizuje. Robí tým veľkú službu našim občanom. A myslím, že tá zmienka tých zanedbaní v tejto povinnosti zo strany predošlej vlády bola absolútne namieste. Takže vďaka pánu predsedajúcemu za slovo aj pánu podpredsedovi parlamentu za ten jeho vstupný príspevok.
Vďaka.

Vďaka, toto nesúvisí s legislatívou, ale len pripomínam členom európskeho výboru, zajtra o 8.00 hod. sedenie s premiérom k samitu, ktorý bude takisto zajtra. Vďaka.

Pre členov európskeho výboru, zajtra ráno nemáme našu pôvodne plánovanú schôdzu o 8.00, bola presunutá na štvrtok 8.00 a zajtra máme o dvanástej schôdzu. Takže máme dve schôdze, zajtra o dvanástej a štvrtok o ôsmej ráno. Ďakujem.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, využívam túto príležitosť. Len krátko. Tento zákon, samozrejme, má moju podporu, ale využívam ju preto, aby som pripomenul, že doslova v týchto momentoch sa lámu ľady ohľadne nasledovníckej zmluvy s Veľkou Britániou a ktorá má nahradiť tú, ktorá riadila podmienky vrátane pobytu občanov Slovenska v Británii a naopak.
A pripomínam, pán minister to dobre vie, len chcem, aby to odznelo aj v tomto pléne pre potreby poslancov, že v prípade nedohody, v prípade, že sa nepodarí Európskej komisii, ktorá za nás rokuje, a Veľkej Británii dohodnúť na nasledovníckej zmluve, bude treba riešiť a ošetriť kopu vecí, ktoré momentálne nemáme ošetrené, vrátane práv a podmienok slovenských občanov, ktorí budú žiť a presťahujú sa do Veľkej Británie po 1. 1. 2021. Tie nebudú riešené tými zmenami, ktoré robíme dnes.
Čiže opäť, tento zákon s tým nesúvisí, ten má moju plnú podporu. Využívam toto slovo a toto pódium len na pripomenutie, že ak sa nepodarí tá zmluva dosiahnuť a budeme vedieť doslova v najbližších dňoch. Hlavný negociátor si dal do stredy tohto týždňa, aby rozhodol, či vôbec je nejaká nádej na dohodu. Ak v stredu zistíme, že dohoda nie je, tak sa tu budeme musieť znovu zísť a zrejme riešiť aj nejaké následnícke provizórne zmluvy, ktorými ošetriť práva slovenských občanov v Británii po roku 2021.
Dobre. Veľká vďaka.

Vďaka. Nadviažem presne na tie slová, s ktorými skončil kolega Dostál. Ja si vážim, že kolega Susko vystupuje vecne, ale nedá mi nepodporiť kolegu Dostála v tom odmietnutí tej tézy, že ohrozujeme právny štát. Práve tá téma právneho štátu a novej európskej politiky je niečo ako, čo kolega Susko vie, čomu sa venujem extenzívne. Bol som v konverzácii s komisárkou Jourovou v tejto veci a konkrétne ku reformám, ktoré ministerka Kolíková predstavuje, viackrát. Ministerka Kolíková je priamo, osobne v kontakte s komisárkou Jourovou a chcem vás uistiť, kolega Susko, že komisárka Jourová a Európska komisia pozorne študuje, dobre vnímajú, majú dobre prečítané... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, mali by ste reagovať na predrečníka.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka. Kolega Dostál má úplnú pravdu, keď odmietol to podozrenie v tom zmysle, že skutočne Komisia má tú tému naštudovanú. To, čo odznelo v tých konverzáciách s kolegyňou, s komisárkou Jourovou, to len podporím kolegu Dostála, je toľko, že nikto nie je nad právom, ani sudcovia, ani prokurátori, a komisárka, pardon, ministerka Kolíková a vláda má úplné právo podniknúť tie kroky, ktoré považuje za potrebné, aby prišlo k očisteniu justície, aby prišlo k očisteniu prokuratúry. A komisárka Jourová opakovane jasne povedala, že s reformami, tak ako boli zatiaľ načrtnuté aj s procesom, ku ktorým sa k nim prišlo, zatiaľ nemali najmenší problém.
Takže opakujem, ako toto nebolo ľahké obvinenie. V podstate hovoríte, že Slovensko je tu taká kvázi banánová republika niekde v tom prístupe k právnemu štátu, na úrovni Maďarska. Ja len môžem potvrdiť, že to určite nie je pohľad Európskej komisie.
Dokončím len drobnou faktickou poznámkou a opravím vás, nie sú to, nie je to plán obnovy, ktorý je podmienený dodržiavaním právneho štátu, sú to tradičné eurofondy, ktoré sú v prípade porušenia právneho štátu zastavené. Ani jedno, ani druhé nám nehrozí.
Vďaka.