Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, nebudem hovoriť dlho. Už bolo toho veľa povedaného aj mnou, len na úvod ešte možno pripomenie, keďže to odznelo pred nejakými už piatimi hodinami skoro. Ako rád som, že po 16 rokoch konečne máme pred sebou novú stratégiu, a teda nové stratégie bezpečnostnú aj obrannú, lebo toto nie sú len nejaké zdrapy papiera. Tieto stratégie priamo určujú, akým spôsobom minieme...
Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, nebudem hovoriť dlho. Už bolo toho veľa povedaného aj mnou, len na úvod ešte možno pripomenie, keďže to odznelo pred nejakými už piatimi hodinami skoro. Ako rád som, že po 16 rokoch konečne máme pred sebou novú stratégiu, a teda nové stratégie bezpečnostnú aj obrannú, lebo toto nie sú len nejaké zdrapy papiera. Tieto stratégie priamo určujú, akým spôsobom minieme miliardy na obranu, kam vyšleme našich vojakov a vojačky slúžiť, či si máme chrániť dôležité firmy, počítačové siete a ako. To sú existenčné rozhodnutia. Nie nejaké drobnosti a majú byť založené na dnešnej realite. Nie tej z roku 2005, kedy pripomínam to bolo ešte pred vojnou na Ukrajine, pred vojnou v Gruzínsku, pred vstupom do platnosti súčasnej zmluvy o Európskej únii, pred finančnou krízou, pred migračnou krízou a tak ďalej. Viete, čo hovorím, bol najvyšší čas a vďaka, že sú tu.
K obsahu mám len dve poznámky. Jedna sa týka Ruska a druhá sa týka Spojených štátov.
Začnem Amerikou. Viackrát tu odznelo, že touto stratégiou a tým, že sa hlási, hrdo hlási k nášmu členstvu v NATO otrocky nasledujeme Spojené štáty. Kategoricky nie. Touto stratégiou sa radíme medzi západných spojencov a to je veľký rozdiel, pretože medzi týchto spojencov sa radíme okrem iného práve preto, že na rozdiel od iných východných alternatív, či tých bývalých ako Varšavská zmluva. My tým nestrácame slobodu názoru. To nie sú len prázdne slová, to sú fakty. Keď Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko kopa iných krajín nesúhlasili v roku 2003 s vojnou v Iraku, povedali tak, povedali tak nahlas a neprispeli žiadnymi silami, ako bolo ich právom.
Keď v roku 2007 Líbya, Nemecko, Poľsko a viacero iných krajín nesúhlasilo s misiou NATO v danej krajine, tak jednoducho neprispeli silami. Viacerí povedia, čo to je za holubník, ako si môže, ako môže Aliancia fungovať, keď si v nej robí každý, čo chce. Ja hovorím naopak. Tu Alianciu ctí, že sa vieme rozísť, niekedy sa vieme zásadne rozhodnúť a napriek tomu absolútne ťaháme za jeden povraz v tej kľúčovej veci, že keď jeden z nás potrebuje pomoc, tak mu všetci prídu na pomoc. Ako pre Slovensko úprimne si neviem predstaviť lepšiu alternatívu, každý z nás by mal radšej za spojenca niekoho ideálneho, niekoho vysnívaného, takí spojenci nie sú. A ak už si máme vybrať z tých, ktorí sú k dispozícii, a štát našej veľkosti v našej časti sveta spojencov potrebuje, tak, chvalabohu, za to, že máme k dispozícii túto komunitu slobodných a demokratických štátov Európy a Aliancie, ku ktorým sa táto stratégia a ja za náš klub hrdo hlásime.
Odznelo to pred pár hodinami, že v týchto dokumentoch útočíme na Rusko. Poslanci Dostál, Stančík, Lehotský a iný predo mnou už popísali, že je to nezmysel, že nič takého stratégia nehovorí, dokonca pred chvíľou opozičný poslanec pochváli túto istú stratégiu práve za vyváženosť, s ktorou pristupuje k Rusku.
Ja len dodám, že Slovensko nemá žiaden problém s ruským národom či Ruskou federáciou. Radi by sme si priali aj lepšie vzťahy aj čulejší obchod, ale prvoradou povinnosťou tejto vlády, prvoradou povinnosťou každej vlády, samozrejme, je hlavne chrániť život a záujem občanov. A tie, povedzme si na rovinu, v prípade Slovenska sa s predstavami dnešnej vlády v Moskve v niektorých pre nás zásadných bodoch rozchádzajú, ale totálne rozchádzajú.
Súčasná ruská vláda vie presne, čo chce vo vzťahu k zvyšku Európy. Chce, aby tu ideálne nebolo ani EÚ, ani Severoatlantická aliancia, pretože by jej viac vyhovovala možnosť rokovať s tými veľkými krajinami o nás a bez nás, tak ako tomu bolo stáročia. Ja nehodnotím, nekritizujem, proste Rusko si povedalo, že touto cestou ide a ide si za tým systematicky, dlhodobo a dôsledne. Investuje nemálo peňazí a úsilia do toho, aby sa Európska únia a NATO oslabili a ideálne rozpadli. Financuje extrémistické strany po celej Európe, ktoré zbroja a broja proti EÚ a proti NATO, a vráža veľa peňazí a úsilia do podpory dezinformácie či o EÚ, či o Aliancii. To treba povedať. V mnohom sa Rusku celkom slušne darí.
A teraz, že čo je náš, čo je slovenský záujem v tejto veci. No tak ten je úplne opačný od toho, čo som práve popísal ako ruský cieľ. Slovensku veľmi vyhovuje, že je tu silná Európska únia, lebo vďaka Európskej únii platí, že aj tie väčšie krajiny sa musia pobaviť a konzultovať s tými menšími, keď sa robia tak zásadné rozhodnutia ako napríklad, ako má fungovať vzájomný obchod, ako má fungovať energetika a tak ďalej. To, povedzme si na rovinu, by tu bez Európskej únie nebolo.
Slovensku veľmi vyhovuje, že je tu silná Aliancia, pretože vďaka nej platí, že si nikto voči jej menším členom nedovolí to, čo sa stalo v Gruzínsku či v Ukrajine. Keby tu Európska únia a Severoatlantická aliancia neboli, tak naša krajina, tá, ktorá je na periférii Európy, a povedzme si na rovinu, krásna, ale nie veľká krajina, by bola medzi prvými, ktorá by pocítila následky. Takže áno, určite si ponechajme otvorenú možnosť zlepšenia vzťahov s Ruskom, ba čo viac, pracujme na nej, ale nie na úrok, na úkor záujmov Slovenska a jeho občanov. Keď táto stratégia hovorí o potrebe pomenovať jasne rozdiely s Ruskom a s Moskvou, tak nie je ani proamerická, ani protiruská, ale je proslovenská, a preto má našu podporu.
Vďaka.
Skryt prepis