Videokanál poslanca

Veľmi správne kolega povedal, čo vlastne sa deje na našom obchodnom trhu, a musíme naozaj všetci pre to urobiť maximum. Vieme, že tá legislatíva, nie je jednoduché, nie je to jednoduché nastaviť tú legislatívu. Ja to úplne takisto chápem, ale, samozrejme, nemôžu obchodné reťazce, ktoré zarábajú na našom trhu, ktoré vlastne majú zisky z financií slovenských občanov, naozaj nemôžu dávať do úzadia slovenské výrobky a nepodporovať slovenskú produkciu.
Určite každý povie, že áno, podporujeme slovenskú produkciu, veď vidíme aj na pultoch vo všetkých obchodných reťazcoch, ale, samozrejme, tak ako si aj, Rišo, povedal, za akú cenu. Ja chápem plne, že letáky a všetko, čo chodí domov, je dôležité, aby tí ľudia do toho obchodu prišli, ale ak potom propagujeme nejakých výrobcov, tak ich netlačme s cenou dole. Čiže znamená, že ich netlačme pod výrobné náklady, lebo naozaj ten výrobca nemôže vyrábať pod výrobné náklady a ešte nemôže sa podieľať aj na propagácii.
Chcela by som ešte povedať jednu vec, dúfam, že sa pán minister na mňa nenahnevá, je to trošku takto. Pán minister, ja by som sa chcela spýtať, či sa podarilo, keď ste propagovali jahňacie mäso, či sa dostalo naozaj na naše pulty, lebo ja som ho naozaj vehementne hľadala (povedané so smiechom) aj v tých reťazcoch, a bola by som rada, lebo to bola veľmi dobrá myšlienka, či sa podarilo, ako sa podarilo a či vôbec sa naši spotrebitelia k tomu dostali, pretože skutočne musíme podporovať ten vidiek.
Mali by sme ísť k tej sebestačnosti a ja vítam každú dobrú myšlienku, ale toto si myslím, že toto tlačí, táto legislatíva tlačí našich poľnohospodárov naozaj pod tie výrobné ceny.
Ďakujem.

Poprosím, aby pán predseda potom konkretizoval, že či naozaj na zázname tento páchateľ kričal moje meno. Pán predseda, moment. Pán predseda, vy ste veľmi vtipný, pred chvíľou ste povedal na môjho kolegu, ktorý stratil peňaženku, že tam mal obrovskú hotovosť, čo nebola pravda.
Teraz zase ste povedal, že kričali moje meno. Tak viete, sranda je sranda, ale ja si myslím, že takto aj vtipne možno satiricky osočovať kolegov sa nepatrí a ste predseda Národnej rady, ja si vás veľmi vážim, dobre s vami vychádzam a verím tomu, že sa snažíte hovoriť pravdu, ale v tomto prípade asi ani o mojom kolegovi, ktorý stratil peňaženku, ste nehovoril pravdu. Ani o mne a pritom o tom písal aj premiér Matovič, že mal tam veľa peňazí a podobne, tak dajme to na pravú mieru.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No, pôvodne som chcela svoju faktickú poznámku trošku ináč, ale to, čo sa zomlelo v sále.
Vážený pán kolega Ľubo Blaha, pichol si do osieho hniezda pravdy. Vieš, ak nemá, nemá táto vládna garnitúra argumenty, tak presne toto tu zažívame – aroganciu, vulgarizmy. A dokonca, pán kolega, ja som pozerala kolegu Heráka, takto si ťukal (rečníčka pravou rukou názorne predviedla búchanie dlaňou o čelo), že si blázon, na hlavu, čo, nehnevajte sa, toto ak má byť príklad pre našich občanov, pre naše deti, tak mne stačila jedna relácia, a vrátim sa k obedom, kde majiteľ reštaurácie Massimo, Talian, na TA3 povedal: „Z 11 kuchárov a čašníkov 10 volili Matoviča, už nikdy by to neurobili.“ A je to človek, ktorý tu nežije, je to človek, ktorý tu podniká.
Ale prejdem k tým obedom zadarmo. Rovnako máš pravdu, že zobrali deťom v týchto zlých časoch obedy a v tejto kríze kľudne na to mohli, kľudne mohli počkať, kým tí rodičia začnú zarábať. Lebo ja poviem zase príklad zo života. Stretla som minule čašníčku, ktorá pracuje u súkromníka. Povedala, že je tam na pol úväzku. Súkromník ich poslal, pretože nemá východisko, na maródku. Viete, čo dostala? 70 euro za mesiac. Vážení, vy viete, čo sa deje, vy rozprávate, že vy chodíte medzi ľudí?
Spomeniem mesto Humenné, bola som tam primátorka. Rozprávate, že my sme navýšili, aby rodičia platili. Nie, to si určovali samosprávy. V Humennom sa navýšilo o 70 až 100 % v školách, poplatky. A viete, čo sa stalo v osade Podskalka? Tam im nenavýšili. Mne je jedno, či to dieťa je rómskeho pôvodu alebo nerómskeho. Viete, prečo im nenavýšili? A nenavýšili im poplatky a napísali, že preto, že je to celoorganizovaná. Nie je to celoorganizovaná škola. Veď sa ľudia búrili. Veď toto sú tie rozdiely! Tak si poďme povedať, že všetky deti sú pre nás rovnaké a je nám jedno, či sú, či sú tam, alebo sú Rómovia, alebo sú Nerómovia. Ale vy sami toto robíte. A keď chodíte po, po týchto, po týchto mestách a obciach, tak si hovorme pravdu, lebo si ju tu nehovoríme. Ale pán Blaha... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, všetko si veľmi dobre zhrnul, ja sa takisto stotožňujem s pripomienkami pani ministerky, ale možno, prezidentky, no už ma tu nakazil pán kolega (povedané so smiechom), ale, ale chcem povedať jednu vec. Prejdem na to ľudsky a prejdem na to, aká je skutočnosť.
Ja som sa spýtala riaditeľov základných škôl, aby mi naozaj povedali, či to opatrenie, ktoré boli tie obedy zadarmo, či boli tak zlé, lebo na začiatku sme boli svedkami toho, že naozaj aj niektorí kritizovali, niektorí neboli spokojní, pretože museli prijímať viacej kuchárok, museli prijímať, museli zariadenia nové kupovať a tak ďalej. Všetko sme to vyriešili, dostali na to finančné prostriedky. Viete, aká bola ich odpoveď? Veľmi ľutujeme, že toto opatrenie sa ruší. A viete prečo? Nielen preto, že 50-tisíc detí zostane teraz bez obedov, ale povedali, že ich ostne omnoho viac. Pretože ak mali viac finančných prostriedkov, tak dokázali kvalitnejšie navariť, pretože celá škola chodila na obedy.
Následne mi povedali, že ak deti sú v hmotnej núdzi alebo ak napríklad ich rodič je alkoholik skrytý alebo je gambler, tie deti sa hanbili chodiť ako deti v hmotnej núdzi do jedálne na obedy, a to z toho dôvodu, že všetci na nich ukazovali. Vieme, že deti sú zlé, že to je ten, čo jeho otec pije, to je ten, čo jeho, jeho otec gambluje, alebo to je ten, ktorý, pozri sa, nemá, nemá na to.
Takže povedali mi riaditeľky, že je to strašne zlé, lebo naozaj tie deti dneska nebudú mať ani jedno teplé jedlo. Tie deti budú vylúčené. A ak mali všetky deti teplé obedy, tak nikto na nikoho neukazoval prstom, nikto na nikoho sa nepozeral a naozaj tie deti sa socializovali, mali teplé jedlo a tí učitelia mali a tí riaditelia mali oveľa menej problémov aj s tými deťmi v škole.
Myslím si, že aj toto je aspekt, na ktorý sa treba pozrieť a kedy si treba povedať, že ak sa naozaj vyriešilo technické vybavenie v školách, ak sa poriešili kuchárky, ak sme na to dali finančné prostriedky, nechápeme, prečo toto rušiť. Spýtajte sa riaditeľov, spýtajte sa učiteľov. ja som s nimi skutočne rozprávala.
Ďakujem.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ste ho prečítali, ale ja by som chcela poprosiť, keďže som poprosila pred chvíľou aj pána ministra Hegera a bol taký láskavý, že aspoň by sme sa na to pozreli a takisto aj ostatné kluby a keďže sa jedná o to, že darcovia krvi sú vlastne znevýhodňovaní a dneska tú krv potrebujeme, veci sú už vo vyšších kolektívnych zmluvách a títo ľudia nemajú naozaj nárok na to, aby mali deň voľna, keď darujú krv a zachraňujú ľuďom život a je ťažká doba. Tak by som vás poprosila, keby som mohla ešte dorokovať trebárs o tomto zákone, a teda aj oboznámiť aj pána ministra, ho poprosiť a vysvetliť mu, ale aj klubom, niektorým klubom, ktoré v tom nemajú, alebo teda by chceli ešte, ešte rokovať, ako som rozprávala cez prestávku, tak by som chcela poprosiť hlasovanie na jedenástu, ďakujem veľmi pekne, na zajtra.
Veľmi pekne vám ďakujem, pán predsedajúci.

Veľmi pekne vám ďakujem, milí kolegovia, ale aj milí predkladatelia, moji spolupredkladatelia, teda za rozpravu. Chcela by som ešte raz poprosiť všetkých naprieč politickým spektrom, lebo je to ozaj novela, ktorá nie je politická, o jeho podporu.
Jediné úskalie, možno ktoré v tejto novele je, že ministerstvo financií napísalo, že to bude mať nejaký, nejaký dopad na, na financie samosprávy a verejnej správy. Ja som tu počula dnes slová pána primátora, počula som tu aj slová predsedu VÚC, ktorí vlastne rozprávali samostatne, že, že vlastne by to nebol problém, pretože si myslím, že to bude absolútne minimálny finančný nárast pri rozpočtoch v týchto samosprávach alebo pri rozpočtoch štátu.
Aby som uviedla správnosť, podľa ktorého sme aj vychádzali z tejto novely, tak táto novela bola konzultovaná a bola podobným spôsobom, alebo teda doslova poviem, že bola vyňatá a vložená do tohto zákona z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a to z kolektívnej zmluvy prokurátorov a sudcov a policajtov, ktorí dneska už naozaj toto v kolektívnej zmluve majú, preto tu hovorím, že naozaj dochádza medzi ľuďmi k diskrimináciami, diskriminácii, rozdeľujeme spoločnosť, pretože sú ľudia, ktorí už majú ten jeden deň voľna, ktorí podľa mňa si ho aj zaslúžia, a naozaj tam prichádza k darovaniu 1- až 2-krát do roka, ale ako sa hovorí, maximálne môžu ísť 4-krát muži, 3-krát ženy.
Preto vás ešte raz prosím aj v mene darcov, firmy, lebo vidím, že v tejto miestnosti, aj ja som darca krvi, aj keď možno nemám žiadne ocenenie, chodím tak len sporadicky, ale keď je potreba, tak idem, preto vás chcem poprosiť aj v mene darcov, chcem vás poprosiť aj v mene tých ľudí, ktorí túto krv naozaj budú potrebovať, a vidím, aká je momentálne situácia v spoločnosti, že táto krv je nenahraditeľná nielen teraz, ale aj vždy, a zároveň aj poďakovať všetkým, ktorí zachraňujú životy, a verím, že nebudeme im ďakovať iba slovami a takto, ako sa hovorí, že tak iba do vetra rozprávať, ale verím tomu, že táto snemovňa vydá signál, že poďakovanie darcom krvi bude aj to, že dnes schválime novelu, ktorá už je bežne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, ktorú v roku 2003 zmenil Ľudovít Kaník, ktorý zmenil aj 20 sociálnych zákonov, kde sme my museli vracať všetkým invalidné dôchodky, a naozaj boli to veľké krivdy, ktoré sme museli odstraňovať. To vie pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, skoro až 600 mil., kde rozhodol Ústavný súd, a toto bola špička v ľadovci, ktorú sme chceli na konci upraviť.
Ale ako hovorím, nie je to politická novela, poprosím všetkých, naozaj sa nejedná o veľké finančné prostriedky, pomôžme týmto ľuďom, pomôžme sami sebe, deťom a všetkým, ktorí nikdy nevedia, kedy budú odkázaní na to, aby darovaná krv týchto darcov im zachránila život.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali. Dúfam, že dobre prečítam meno. Ján Šološ? (Pozn. red.: správne „Szőllős“.) Správne? (Povedané so smiechom.) Aby som to neskomolila (povedané so smiechom), Šološ, maďarské, takže... Pardon, sa ospravedlňujem, potom sa poučím s kolegom, že ako.
Takže veľmi pekne ďakujem a verím, že, vidím, že ste pochopili túto naozaj krátku novelu z toho dôvodu, že ste darca krvi, a musím povedať, že ja som túto vec chystala už na konci volebného obdobia, ako poznamenal pán bývalý minister Richter, pretože vznikla naozaj zo širokej diskusie, keď som bola v Červenom kríži a keď teda diskutovala som s ľuďmi z Červeného kríža a zároveň som bola na nejakých, na nejakých stretnutiach s ľuďmi. Áno, my sme už začali robiť tieto úkony, ako hovoril pán bývalý minister, sme oslovovali sociálnych partnerov a tak, ďalej, takže viete o tých, aj o tých rokovaniach, no a veľmi pekne ďakujem aj kolegovi primátorovi, lebo on presne vie, o čom hovorí. Ja by som možno aj spomenula, že naozaj mestá a obce majú, ale nie sú to rovnaké benefity pre tých darcov krvi, si to schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. A môžem povedať, že v Bratislave, keď som teraz naposledy čítala, tak tí darcovia boli dosť z toho takí trošku smutní, pretože sa im odoberala možnosť dajme tomu zdarma cestovať a podobne, ale to má každé mesto naozaj samostatne. A naozaj tie benefity sa stále, stále a stále znižujú a tí darcovia krvi, ja si myslím, že tá motivácia, tá ľudskosť je na mieste, ale keď si zistia, že, alebo mnohí, ktorí dneska zistia v tejto ťažkej dobe, ale nielen v tejto, že v zahraničí za to dostanú peniaze, že v zahraničí dostanú naozaj za odber plazmy a za odber iných látok, tak idú do zahraničia a myslím, že sa to pohybuje okolo 50 až 60 euro, možno niekde vyššie. Takže ja si myslím, že tí ľudia by si mali, teda mali by sme ich oceniť aspoň týmto spôsobom, a preto som nenavrhovala alebo sme nenavrhovali 24 hodín, aby to nezasahovalo zamestnávateľom na druhý deň, ale navrhli sme jeden deň. To znamená, že to je jedno, či darca pôjde o šiestej poobede, alebo kedykoľvek pôjde darovať krv, tak je to naozaj jeden, jeden deň. A táto novela by mala byť zosúladená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v júli roku 2003 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce č. 210/2003 Z. z., ktorá okrem iného zrušila možnosť darcom krvi, aby si mohli po darovaní krvi oddýchnuť.
Je to už 17 rokov, čo Ľudo Kaník zaviedol povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi, ktorý daroval krv, pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy. Znamená to, že z práce je darca krvi uvoľnený len na počet, len na čas, kedy krv daruje, a na cestu späť do práce. Možnosť oddýchnuť si po darovaní krvi na zvyšok dňa pre zamestnancov, ktorí sa rozhodnú darovať krv, bola v § 138 Zákonníka práce zrušená.
Pri mužoch to znamená štyrikrát do roka, pretože môžu štyrikrát darovať krv, pri ženách maximálne trikrát do roka, aby sme vedeli asi, o čo sa jedná. Všetci vieme, že v realite je to určite podstatne menej, pretože máme mnoho jednorazových darcov a podobne.
Ľudovít Kaník si vyslúžil počas svojho úradovania titul sociálny netvor. Odobral invalidné dôchodky, svojej firme odpustil podlžnosti, v Sociálnej poisťovni škrtal až na kosť a celkovo ostalo po ňom iba málo dobrej roboty. Vyškrtnutie dňa na oddych pre darcov krvi bola iba špička ľadovca. Prečo to urobil? Išlo o prvoplánové líškanie sa zamestnávateľom, čo je hlboké nepochopenie spojenia sociálnych vecí, ktoré je v názve bývalého, ale aj terajšieho ministerstva. Alebo to snáď bola taká doba? Ktovie. Pôvodná úprava totiž mala svoj zmysel. Dokonca dvojitý.
V prvom rade treba povedať, že keď darujete krv, istá miera rekonvalescencie má svoj hlboký význam. Predsa je to len zásah do bežných funkcií človeka a nie každý sa s tým vyrovnáva bez problémov. Poznám viacerých ľudí, ktorí v mojom okolí chodili darovať krv, častejšie by chodili, teda ak by nečakal, ak by ich nečakal po darovaní náročný deň v práci. Sú ľudia, ktorí nemajú sedavé zamestnanie, kancelárske povolanie, a ten jeden deň na zotavenie by pre nich bol viac ako potrebný. My navyše nechceme nechať priestor pre špekulantov. My navrhujeme, ako to bolo kedysi, že 24 hodín aby sa nezasahovalo do režimu zamestnávateľov, ale iba jeden deň pracovného voľna, v ktorom by sa darovala krv.
Vysvetlím. Ak dáte, že, alebo teda v predošlej novele ešte pred rokom 2003 to bolo 24 hodín, to znamená, že by ste zasiahli do pracovného dňa z jedného dňa na druhý, ale ak, ako to upravujeme my v tejto novele, je to jeden deň, to znamená, že je jedno, v ktorom čase pôjde darca na odber, stále sa to počíta iba jeden pracovný deň.
Druhý rozmer však má aj pozitívna motivácia darcov. Sú takí, ktorí neváhajú, a krv idú darovať, lebo to cítia ako svoju ľudskú povinnosť a robia to absolútne nezištne. Darcov však máme stále málo a najmä v týchto ťažkých časoch vidíme, že rezervy sú veľmi nízke. COVID nám ukázal, aké sú rezervy nášho systému transfúznych staníc, kedy jedna kríza môže výrazne ohroziť dostatočné zásoby napriek enormnému nasadeniu ľudí, ktorí na tom pracujú. Jeden deň voľna navyše tak odstráni prekážku pre mnohých, aby išli darovať krv. Ostatne aj Červený kríž dlhodobo bubnuje na poplach, že treba viac podporiť darcov krvi. Rovnako ste si určite mnohí pozreli relácie, a hlavne spravodajské, keď o tom informovala televízia Markíza, keď o tom informovala televízia JOJ, keď o tom informovali, a budem aj citovať, Aktuality, Pravda a všetci denníky, všetky denníky, a chcem poznamenať, že aj ja, keď chodím naprieč Slovenskom, tak ma o to darcovia žiadajú. Našťastie sú aj takí zamestnávatelia, ktorí to pochopili bez zákonnej úpravy. V kolektívnych zmluvách majú nezriedka zakotvený deň voľna, navyše pri darovaní krvi. Zamestnávatelia vedia, že aj tak je z pracovníka menší úžitok, ale čoraz viac si uvedomuje aj to, že oni a ich zamestnanec robia niečo platné a dôležité pre celú spoločnosť.
Tu by som chcela spomenúť, že tento, táto novela zákona aj zosúlaďuje a práveže odstraňuje tú diskrimináciu darcov krvi, pretože napríklad si pozrime, prokurátori, sudcovia, policajti, títo to majú zakotvené v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Čiže potom, potom to majú veľké firmy. Čiže ja neviem, či sa delíme na ľudí a podľudí, ale myslím si, že krv je rovnako cenná pre každého a rovnako, rovnaký zásah do organizmu každého človeka, ak ju daruje. Ľudská krv je nesmierne cenná tekutina. Každý z nás jej má v tele 4,5 do 6 litrov. Strata pollitra krvi, lebo je..., i darovanie, nemá na nás žiadne síce zdravotné následky okrem možno krátkodobej únavy. Naopak, ak jej stratíme viac ako 1,5 litra, tak môžeme zomrieť.
Ešte možno pre zaujímavosť, na Slovensku máme najviac ľudí s krvnou skupinou A. Tú má až 42 % ľudí a, naopak, najmenej krvné skupiny AB, ktorú má iba 8 % obyvateľstva na Slovensku. Bez krvi by nebol život a bez darcov by nebola krv potrebná pri chirurgických zákrokoch, možno pomôcť pacientom, ktorí trpia život ohrozujúcimi stavmi, možno pomôcť ľuďom žiť dlhšie a s vyššou kvalitou života, ale má to tiež dôležitú úlohu - darcovstvo - v starostlivosti o matku, o dieťa. Na minulej schôdzi tu prebehla obrovská diskusia a debata o tom, ako zachrániť započatý ľudský život. Takže verím, že aj pri tomto zákone vznikne diskusia a možno aj potreba prijať ho.
V Aktualitách.sk som čítala jeden článok, kde jeden darca krvi opísal svoj príbeh, ktorý hovorí o tom, že krv už daroval viac ako 30-krát a nikdy za to nič nechcel. Musím ešte upozorniť, že mnoho našich darcov odchádza darovať plazmu a krv do zahraničia, možno tu hneď, ako sa hovorí, za kopec, pretože sú finančne za to motivovaní. Naopak, ak chcete ísť darovať krv, musíte si vybrať jeden deň dovolenky, hovorí tento darca. Jeho zamestnávateľ totiž trvá na tom, aby krv šiel darovať ešte pred začiatkom pracovnej doby a hneď sa vrátil do práce. Napriek tomu, keď mu zavolajú z transfúznej stanice, že potrebujú jeho krvnú skupinu, tak neváha, ide a odčerpá si deň dovolenky, aby mohol pomáhať.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto nie je politická novela, to je úprimná, ľudská úprava zákonu, ktorý, ktorú mnohí 17 rokov prehliadali. Kolegovia, prosím vás v mene všetkých darcov, ale aj pacientov, ktorí môžu ich krv potrebovať, doprajme spoločne ľuďom jeden deň voľna, zamestnancom deň, keď pôjdu darovať svoju krv. Možno spoločne zachránime o pár životov viac. Vráťme sa naspäť k novele, ktorá bola pred rokom 2003.
Dovoľte mi zakončiť citát, citátom pomocného biskupa, môj prejav, Mareka Forgáča, ktoré som si prečítala a zapísala ju: „Darcovia krvi doslovne darujú seba, aby zachránili zdravie a životy iných.“ A myslím si, že v tejto ťažkej dobe možno aj niektorých z nás.
Ďakujem.

A potom sa hneď hlásim do rozpravy. Ďakujem.

Príjemný, dobrý deň, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla krátku a malú novelu, ale veľmi podstatnú Zákonníka práce... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, ktorí máte záujem rokovať o tomto bode, prosím, aby ste si našli svoje miesta, a ostatní, ktorí máte záujem diskutovať, aby ste išli diskutovať mimo sálu.
Zároveň, pán poslanec Pčolinský, prosím, príďte k predsedajúcemu. Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Poprosím, pán predsedajúci, nie som Vaňová, ale Vaľová. Tu kolegynka ma upozornila, tak ja som si to nevšimla.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ospravedlňujem sa. Ja sa ospravedlňujem.
Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som uviedla novelu Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, novelu. A cieľom tohto návrhu je podporiť darovanie krvi ako úkon vo všeobecnom záujme, prejavu vzájomnej pomoci a o spolupatričnosti, podporiť ochranu zdravia darcov a zjednotiť prax pri poskytovaní pracovného voľna pre darcov krvi.
Od právnej úpravy, podľa platnej právnej úpravy Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi a aferézy a darovaní ďalších biologických materiálov.
Pracovné voľno však patrí na nevyhnutne potrebný čas, a to na čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere. Od právnej úpravy, alebo takáto právna úprava je od roku 2003, ktorú zmenil ešte bývalý minister Ľudovít Kaník, kto..., kde prax ukázala, že táto právna úprava nie je správna a nie je jednoznačná a zamestnávatelia pri poskytovaní pracovného voľna k darcom krvi postupujú rozdielne, počet darcov krvi nie je dostatočný, v dôsledku čoho sa dlhodobo opakuje situácia, že Národná transfúzna stanica a služba musí vyzývať obyvateľov na darovanie krvi, čo môžme nájsť aj na rôznych stránkach alebo aj často vídavame v spravodajských reláciách rôznych televízií. Ale o tom sa vrátim v rozprave.
Nepriaznivú situáciu v darcovstve krvi si uvedomujú aj tzv. poisťovne, zdravotné poisťovne, ako i zamestnávatelia, ale aj samostatné orgány, napr. vyššie územné celky, ktoré sa snažia rôznymi benefitmi pre darcov krvi motivovať poistencov a zamestnancov k darovaniu krvi, ako napríklad možno uviesť informácie verejne dostupné na stránkach zdravotníckych poisťovní, ako aj na stránkach zamestnávateľov, vyšších územných celkov a podobne. Aj pod vplyvom epidémie koronavírusu, ako aj z dôvodu potreby prehodnotenia zákonnej úpravy poskytovanie pracovného voľna pre darcov krvi, ktorá sa ukázala ako jednoznačne a ktorá zabezpečuje nerovnaký postup zamestnávateľov pre všetkých darcov krvi pri poskytovaní darcovského voľna a zároveň za účelom podpory darcovstva krvi a ochrany zdravia.
Viac poviem v rozprave, pretože už dnes existujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktorý presne túto úpravu, ktorú my sme dneska navrhli v tomto zákone alebo v novele tejto zákona, upravujú, a ktorí ju už majú v svojich kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, preto považujeme za veľmi dôležité úpravu tejto novely a túto novelu navrhujeme upraviť v znení miesto „na potrebný čas z práce a domov“ za „nevyhnutne potrebný čas podľa predchádzajúcej vety sa považuje pracovný deň, v ktorom sa uskutočnil odber“.
Viac o tejto novele poviem v rozprave, je to naozaj nepolitická novela, myslím si, že by ju mohol podporiť parlament, a teda by som aj poprosila naprieč politickým spektrom, a aby sme si všetci poslanci uvedomili, že ľudia, ktorí darujú krv, dneska nemajú ani základný benefit, a to jest možnosť zotavenia pri darovaní krvi, a títo ľudia nám všetkým a možno aj v tejto ťažkej dobe práve zachraňujú život.
Ďakujem.