Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný, dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nielen pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zveri, je aj o ochrane a je aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu nielen na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa v členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si, sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf... Andrássyovci, Pálffyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území.
Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zveri. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť, ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bol a aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však po... do po... po povojnovom čase, do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 (pozn. red.: správne „1883“) a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 - ’45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska, a to z titulu počas vojny z vysokých strát zveri, ktorá prechádzala cez front. Následne 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo, preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne k tomu pozemku vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná pre uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady č. 99/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive a zákon 246 Z. z., Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz.
Obdobie (ruch v sále a zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom č. 99/1993 Z. z. a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona, právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby, keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu, a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ’89, zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta, poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku, sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov v odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej Koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 (pozn. red: správne „2030“), ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií, ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta, Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín, asociovaným členom Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia - Slovensko asociovaným členom.
To ja mám len iba desať minút? (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Možno si mnohí povedia, prečo ja o poľovníctve, tak som v pôdohospodárskom výbore.
Pán predrečník, pán poslanec, chcela by som povedať, prečo najprv neopravíme zákon, ktorý naozaj môže zobrať poľovníckej komore určité kompetencie, ktoré by mohli prejsť cez štát, ale ako hovoria moji predrečníci, nie je možné, aby všetky prešli na tie obvodné úrady, a potom následne sa zaoberajme členstvom v komore. Ja keď som si pozrela dobre, tak v roku 2014, v roku 2014 boli jasne, pán minister dal na Ústavný súd, že je protiústavné, aby boli povinné členské poplatky na komore. Ako rozhodol protiústavný súd? (Pozn. red.: správne „Ústavný súd“.) Že to nie je protiústavné. Čiže sústavne sa proti tej komore bojuje, proti tým ľuďom, ktorí vlastne, bojuje proti tým ľuďom, ktorí vlastne sú nejak odborne zdatní.
A keď sa vrátime k tým obvodným úradom, ktoré by prebrali všetky tieto, vážení pán kolega, všetko spolitizované. Ja som ešte toto nezažila, vám poviem, aby si posla... aby si OĽANO dosadzovalo ľudí, na obvodné úrady prednostov, aby vo výberových komisiách boli poslanci Národnej rady. Pre boha živého! Keby toto... (Reakcia z pléna.) Samozrejme, v Humennom bol Šudík. Však a čo sa, čo sa smejete?! Však keby sa toto stalo za SMER-u, že poslanci Národnej rady si idú vyberať prednostov, tak to je neuveriteľné toto. Takže potom nerozprávajme sa a skúsme naozaj najprv zmeniť zákon, skúsme tej komore dať tie kompetencie. (Reakcia z pléna.)
Prosím vás pekne, pán Pročko, nevrieskajte po celej sále... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím vás pekne, poslanci, ukľudnime sa v sále. (Reakcia z pléna.) Prosím, pán poslanec Pročko, prosím pekne, nerušte priebeh schôdze. (Reakcia z pléna.)
Dajte ešte raz čas poslankyni Vaľovej. Dajte čas, prosím, nový náhradný pani poslankyni Vaľovej.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
V poriadku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Dajte čas, prosím, nový, náhradný pani poslankyni Vaľovej.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže chcem povedať, skúsme najprv naozaj zmeniť zákon. Skúsme tej komore dať tie veci, ktoré doteraz plnila dobre, skúsme niečo preniesť na štát a naozaj nerobme to, že prídu ľudia pripomienkovať na ministerstvo pôdohospodárstva veci, na ministerstve pôdohospodárstva im povedia, že všetko bude tak nejakým spôsobom, ako sa dohodli, a oni potom prídu, tí le... tí poľovníci, oni boli naozaj na tom výbore. Ja som otvárala oči, čo sa tam dialo. A sa k tomu aj, aj vyjadrím vlastne, ako sa tam klamalo, aká zver je a podobne. Tak ja som fakt prekvapená.
Tak neni som naozaj poľovník. Nikdy som nepoľovala, ale skúsme to nejak, ako sa hovorí, tým gazdovským rozumom urobiť. A nie najprv zrušíme organizáciu, kde sú odborníci, kde celý život ľudia žijú poľovníctvom. Nehovoríme, že v žiadnej organizácii nie sú len dobrí a zlí. A potom, potom keď urobíme ten experiment, tak potom si prispôsobíme zákon a potom nebudú obvodné úrady stíhať. Už dneska nestíhajú tie veci, ktoré majú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, mám rovnaký názor ako ty, že vlastne treba novelizovať zákon.
Vážení, ak zničíme komoru, ktorá tu už niekoľko rokov funguje – a dobre funguje, zničíme nejakú stavovskú, ja to poviem, že stavovskú organizáciu, ktorá sa stretla, teraz poviem tie postupné kroky vlády alebo určitých členov vlády, ktorá sa kdesi stretla v Palárikove, keď sa tam stretli, dohodli sa, ako bude vyzerať zákon, a zrazu prišli, zákon je úplne iný. Všetko je ináč a všetko si urobili ľudia, možno iní ľudia, ktorí hovoria do poľovníctva, ja o tom budem rozprávať v svojom príspevku a chcem vám povedať, takto vzniklo v školstve nové, nová, nové odbory, pán Cimmermann, Crmoman, či aký to bol, predstavte si, čo ten pán Crmoman dodnes urobil. Žiadnych učiteľov neochránil, všetko dával na prokuratúru a všetko to bolo politicky motivované ako momentálne podľa mňa je politicky motivované a sú záujmové skupiny z Nitry, aby rozbili túto silnú organizáciu, ktorá môže jediná sa postaviť, ak ten zákon o poľovníctve nebude v prospech, vlastne v prospech ľudí, ale možno len v prospech, ja som za súkromné vlastníctvo, dokonca moja mama má aj nejaké lesy, ale vidím, ako sa správajú aj súkromní vlastníci, že ľudia tam nebudú môcť ísť ani huby nazbierať, ani kvety, o tom budem viacej rozprávať v svojom príspevku.
Tak sa nedajme obalamutiť nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá, ktorí spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec, ma v tom utvrdil tento, Pročko, pán Pročko, ktorý je poľovník, lebo povedal, lebo Lebocký, lebo SMER, lebo Fico. Čiže je jedno, že niečo funguje, je jedno, že niečo je v poriadku a tak ďalej. Samozrejme, všade sú nedostatky, ale tieto nedostatky musíme odstraňovať a nemôžme sa na to pozerať optikou ľudí, ktorí nikdy v tomto nerobili, ale teraz robiť chcú.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, spomenuli ste reláciu Pumpu, spomenuli ste pána Lučanského a ja vám musím povedať, že ja som pred chvíľou počúvala aj ďalších predrečníkov a ja som ako žena, ako človek ľudský zhrozená z toho, čo sa tu deje.
Vážení, ak naozaj pána Lučanského viedli v reťaziach, ak spadol, rozbil si hlavu, akúkoľvek ľudskú bytosť dať do reťazí, viete, to je niečo strašné. A vy máte toľko v sebe vlastne takého farizejstva, že tu predložíte zákon, že pes nemôže, nemôže byť na reťazi, preboha, že pes nemôže byť na reťazi, chodíte nás tu všetkých presviedčať, že ako je dobré, aby pes nebol na reťazi, čo ten pes podľa mňa mal, možno majú osemmetrovú dlhšiu reťaz, a zrazu sa dozvieme, že Lučanského vodili na reťazi horšie ako zviera, no ja som z toho – nie ste vy farizeji?
Tak dajte zákon, že aj ľudí nemožno voziť (vodiť, pozn. red.) na reťazi, lebo začali ste ich na reťaziach voziť (vodiť, pozn. red.) vy, aj tých ľudí, preboha, ja som fakt z toho zhrozená. Takže sa zamyslite, že čo vlastne v tejto spoločnosti presadzujete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja podporím vás v tomto, lebo ja som sa pred chvíľou presne týmto zaoberala, koľko dostali tie skupiny rôzne, ktoré podporujú LGBTI a podobne. Ale viete, prečo ma to tak, viete, prečo ma to tak zobralo za srdce a možno aj tých ľudí? Pozrite si ministerstvo financií. Ministerstvo financií má na svojej stránke napísané, že tohto roku nedostanú mestá a obce, občianske združenia, nikto nedostane peniaze, lebo je mimoriadne ťažká situácia, čo sa týka rozpočtu a financií. Čiže žiadne mesto, žiadna dedina, nikto nebude podporený, ale my tu zrazu dáme 700-tisíc na podporu týchto skupín, dúhových pochodov a podobne.
Pani ministerka, ja som vás navštívila a prosila som vás, keď tu boli, vy ste síce tam nebola, bol tam váš štátny tajomník, poviem zase zo života. Mala ste asi dôležitejšiu vec, ako sa stretnúť s poslankyňou Národnej rady. Keď tu bol protest firmy Nexis, ja som vás vtedy prosila, som vás upozornila, čo sa tam deje, a zároveň som vás upozornila na predsedu humenského súdu, mám málo času, aby som to rozviedla, ktorý vlastne bol vylúčený Ústavným súdom, lebo práve tomu podnikateľovi, kde tu ľudia kričali, ako ich ničí a likviduje, je to jeho kmotor, práve klamal, dal sa vylúčiť, a keď prišiel proces asi o 2 mil. s mestom, mesto prvé úspešný súd vyhralo, tak sa tváril, že on toho podnikateľa nepozná, až Ústavný súd ho vylúčil. Krajská predsedníčka súdu zmenila za takéto, to boli obrovské peniaze, zmenila rozvrh a tohto sudcu tam dala, aj keď vedela, že je to kmotor podnikateľa, ktorému pán Lipšic, ktorého ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) pána Lipšica dostal ako a sponzor veľa peňazí.
Za tri dni ste mi odpovedala, že to tak nie je, že je po všetkom, ani ste si to nestihla preveriť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, som rada, že ste spomenuli dotácie, ktoré pani ministerka rozdala, pretože ona ich spomenula iba na postihnuté deti, a to aj z toho dôvodu, že práve nám v SMER-e sa vyčítalo, koľko dávame peňazí starostom na sociálne programy a podobne. V čase najväčšieho výpadku príjmov ministerka Kolíková rozdala vyše 700-tisíc. Ja som si pozrela: Sexistický kix 40-tisíc, LBGT Košice 51-tisíc, Teplá vlna 49-tisíc eur.
Viete, ja sa myslím, že všetci ľudia, samozrejme, majú právo vo svojom živote žiť spôsobom alebo za zavretými dverami, ako uznajú za vhodné. Ale viete, na toto všetko sa skladajú všetci daňoví poplatníci. A viete, ako ma to napadlo, keď, ja som akurát bola v taxíku a vždycky čerpám od ľudí, pretože najlepšie sa stretávať s ľuďmi, aký na to majú názor. A keď v taxíku preto to povedali, že 700-tisíc pani Kolíková rozdala po 50-tisíc LBGT, Teplej vlne a podobne, otočil sa taxikár, nevedel, vôbec ma nepoznal, mám rúško, a povedal: No, pani, vy počujete, čo sa tu deje? Tak my nemáme na chleba, my nemáme z čoho žiť a my sa máme skladať týmto skupinám na to, aby sa oni mohli promenádovať po Bratislave, na to, aby sa oni mohli ukazovať, na to, aby mohli chodiť po meste. Tak kto mne zaplatí, občanovi, ktorý pracujem, občanovi, ktorý sa starám o deti, aby mi dal peniaze, aby ja som mohol ísť po meste a sa promenádovať a sa ukázať vlastne, ako žijem? Tak načo nám to vnucujú? Kvôli čomu dávajú na to peniaze a vnucujú to bežným ľudom a ešte za naše peniaze?
Takže, viete, tí ľudia sa cítia veľmi zle, ak z ich peňazí sa dáva na takéto pochody a na všetky možné veci a nepodporujú sa ľudia, ktorí dneska naozaj nemajú z čoho žiť, ktorí sa slušne chovajú, starajú o rodinu a vlastne nehovorím o podpore. Ale prečo?

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, smrť každého človeka je veľmi strašná, zaslúži si poriadne vyšetrenie, je to jedno, aký je to človek, ale v tomto prípade smrť generála Lučanského, ktorý pozatváral mafiánov, ktorý zabrzdil výpalníctvo na Slovensku, bola veľmi vážna.
V tom ste neklamali, pani ministerka Kolíková, lebo sama ste teraz v reči povedali, že urobila som komisiu, veľmi neštandardne som zriadila komisiu. Mali ste úplne pravdu, veľmi neštandardne. Keby ste čítali, čo písali ľudia na blogoch Pravda. Ja prečítam ich slová: „zriadila komisiu sama si“, "zriadila si komisiu, aby vysvetlila sama svoje prešľapy“.
A teraz sa vráťme k tejto komisii. Viete, ako majú ľudia dôverovať tomu, ak sama si zriadim komisiu a sama si do nej povyberám členov, aby potvrdila moju nevinu? Jednou z členiek bola aj švagriná Roberta Lališa. Robert Lališ bol, po Sýkorovi nastúpil ako člen organizovanej skupiny, keď zabili Sýkoru, tak Lališ prevzal vedenie. Ale vám stačí povedať, nevedela som, prepáčte.
Ďalšou bola Monika Płatek, je to právny expert, keď som si pozrela a som si našla, opravte ma, ktorá pracovala pre OPEN Society. OPEN Society založil George Soros, čítam to z dostupných, v roku 1993, ktorá má nadácia 19 mld. Predseda George Soros, Patrick Gaspard, podpredseda, Alexander Soros, podpredseda. Ja sa pýtam, kto tejto komisii mal úplne dôverovať?
Vám je to smiešne. Tak ja neviem potom, že či píšu v Spojených štátoch amerických, aj kde sídli táto v New Yorku, všetko, či píšu bludy tí vaši, ktorí to tam píšu. Ale ako máme veriť, ak švagriná mafiána, najväčšieho mafiána vyšetruje?

Ďakujem veľmi pekne. Nebudem na vás, úplne s vami súhlasím v niektorých veciach, ktoré ste povedali. Ja len chcem povedať, vlastne keď ste spomenuli tieto spory, tak naozaj som z tejto správy veľmi milo prekvapená, pretože predtým tu bola taká strašná kritika na prácu komisárky a dokonca sa jej preverovali financie. A keď som si všimla, tak v roku 2020 evidoval úrad komisárky 1 416 podnetov, čiže určite pracuje. Z toho v roku bolo vybavených 1 200 a 216 bolo prenesených do ďalšieho roku. Čiže je to obrovský nápor a agenda na vlastne na úrad a myslím si, že tak, ako ste aj vy zhodnotila, tá správa naozaj obsahuje a veľa nám napovie, čo všetko sa deje v spoločnosti a ako sa veci riešia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, naše vlády, že to myslíme vážne, prinášali na schôdze tohto pléna desiatky až stovky prosociálnych a prorodinných opatrení vrátane tých, ktoré pomáhali zlepšovať a zosúlaďovať rodinný a pracovný život rodičov, napríklad pomocou nástrojov na zvyšovanie miezd a príplatkov, maximálnych výšok materského, čiže rodiča, ako aj príspevku pri narodení dieťaťa, tiež možnosti, aby sa na nej vystriedala matka aj otec, podporu dobudovania kapacít škôl či detských kútikov. V politike zamestnanosti sme už v roku 2013 identifikovali potrebu tzv. pozitívnej diskriminácie mladých mamičiek na trhu práce zvýhodnených v ich zamestnaní, financovanie rekvalifikácie, ochranou pred prepúšťaním či transparentnosťou odmeňovania, aby sa ženy nebáli vypýtať si za svoju prácu adekvátnu odmenu. Je zákonité, že mnohé z nich aj teraz pomáhajú tisíckam rodinám zmierniť dopady pandemickej krízy.
Aktuálne extrémne je vážna situácia v ekonomickej a sociálnej oblasti, vrátane zamestnanosti si však bezpodmienečne vyžaduje potrebu reakcie, pokračovať ďalej v tejto adresnej sociálnej politike. Ako dlhoročná členka sociálneho výboru očakávam od vlády návrhy a diskusie k týmto dôležitým témam a ponúkam naďalej podporu všetkým adresným a zmysluplným opatreniam.
Chcela by som už len doplniť, že za prvé tri mesiace, aby sme to nebrali na ľahkú váhu, 95 804 ľudí, to som dostala teraz túto informáciu, čerpalo opäť pandemickú óčeerku, a tak je naozaj našou maximálnou povinnosťou pomôcť týmto mladým rodinám, ženám, matkám a podporiť ich. A preto by som vás chcela naozaj veľmi pekne v mene všetkých predkladateľov poprosiť o podporu tohto zákona a hlavne ženy, aby sa zamysleli nad tým, aby naozaj sme neprehlbovali chudobu žien na dôchodku a sťažili im tak životné podmienky, a mladých rodín.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Príjemný podvečer všetkým. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, aktuálna pandemická situácia ukázala veľký nedostatok pri tvorbe, alebo teda ukázala nám, že niektoré zákony dostatočne nemôžu v tejto situácii reagovať na to, čo vzniklo v spoločnosti. A takýto nedostatok sme, alebo sa snažíme upraviť v zákone č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý nemyslí na rodičov, ktorí museli ostať s deťmi na tzv. pandemickej óčeerke.
Počas minulého roka skokovo stúpol počet odberateľov ošetrovného, viac ako dvojnásobne, a v tomto prípade nešlo o krátke detské nachladnutia, ale mesiace núteného pobytu doma s deťmi, ktoré chceli chodiť do školy, a rodičov, ktorí chceli chodiť do práce. Navyše je možné, že časť rodičov aj kvôli ekonomickým dôvodom posielala choré deti do školy či škôlky, čo v tejto situácii bolo pre spoločnosť absolútne nežiaduce.
Verím, že túto novelu, ktorú spolu predkladáme, spolu s... ktorú predkladáme, podporí dostatok poslancov, keďže aj súčasný minister financií, bývalý premiér Igor Matovič začal prorodinnú politiku brať akosi vážne.
Pripravili sme zákon spolu s kolegami Lacom Kamenickým, Robertom Ficom, ktorý pomôže každému rodičovi a najmä matkám na pandemickej óčeerke. Predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Predmetom návrhu zákona je, aby sa príjem občana počas pandemickej óčeerky posudzoval a započítaval do dôchodkového poistenia, t. j. do výšky dôchodkového bodu, a ovplyvnil tak pozitívne výšku dôchodku. V praxi to znamená, že aj časť strávený s dieťaťom sa nielen zarátava do času na odchod na dôchodok, ale počas neho si poistenec aj na dôchodok sporí, keďže nejde o dni ani týždne. Zarátavanie ošetrovného do dôchodku zrušil ešte exminister Kaník v roku 2003 a v roku 2004 sa prestali platiť odvody do Sociálnej poisťovne, vlastne sa platili iba zdravotné odvody a z tohto dôvodu sa ošetrovné prestalo rátať do dôchodku.
Tu vzniká otázka, prečo prichádza táto úprava až teraz. Keďže doposiaľ nevznikla taká situácia v štáte, aby sa ošetrovné čerpalo v takomto dlhom časovom rozmedzí ako napríklad v roku 2020/21, kedy rodičia využili pandemické ošetrovné počas celého obdobia, kedy boli zatvorené školy, škôlky, tieto finančné prostriedky započítavané do dôchodku doteraz netvorili nejakú podstatnú časť dôchodkového bodu alebo výšky dôchodku.
Momentálne pandemické ošetrenie môže nemocensky poistený rodič poberať počas celej doby trvania krízovej situácie za predpokladu, že trvá niektorá zo situácií, ktorá podmieňuje nárok na pandemickú óčeerku. Niektorí toto ošetrovné v striedavej starostlivosti poberali až šesť mesiacov.
Dôležitú vec, ktorú chceme podotknúť, je veľmi vážny problém a to, že práve touto nespravodlivosťou sa prehlbuje tzv. dôchodcovská chudoba. Dve tretiny ľudí v dôchodkovom veku tvoria ženy, ktoré boli na óčeerkách dvakrát vo väčšom počte ako muži. Ženy teda budú neschválením tohto zákona dvakrát potrestané. Dvakrát viac.
Musím však povedať, že pandémia priniesla aj zvýšený záujem o participáciu týchto povedzme že tradične ženských úloh v domácnosti aj zo strany mužov, resp. otcov, a to už preto, že boli dlhšie nútení, boli nútení byť dlhšie doma. Ale zároveň vieme, že platy žien boli v posledných rokoch na Slovensku napriek dlhodobému priemernému vyrovnávaniu vďaka opatreniam našej vlády a za obdobia SMER-u a ministrovania Jána Richtera, stále sme sa snažili nejakým spôsobom, aby sa ženy platovo vyrovnali mužom, čiže aj napriek tomu sú ešte platy žien o 16 až 17 % nižšie ako platy mužov.
Na Slovensku je rozdiel v dôchodkoch podľa údajov Sociálnej poisťovne medzi mužmi a ženami skoro 100 eur a táto pandémia môže tento rozdiel ešte predĺžiť. Je to vážny problém, ktorý sa týka najmä mladých rodín.
Možno si niektorí mladí povedia, prečo by sa mali zamýšľať nad dôchodkom. Môže sa stať aj to, že mladý človek, a to by som si nepriala, nastane akýkoľvek úraz v práci, v zamestnaní a práve tieto pandemické ošetrovné im rovnako ovplyvnia aj invalidný dôchodok, ktorý by mohli v tomto čase kvôli svojmu zdravotnému stavu poberať.
Je veľmi potrebné práve v tomto čase prijať novelu zákona, pretože odborníci nás už varujú pred treťou silnou vlnou pandémie. Verím, že všetci koaliční poslanci túto novelu podporia, pretože významne podporuje prorodinnú politiku a zároveň bude mať určite pozitívny vplyv na pôrodnosť, pretože možno obava z toho, že matky alebo otcovia budú musieť opäť zostať pol roka doma, môže prinášať aj možnosť, že budú mladí ľudia odkladať založenie rodiny.
Tu by som dala takúto vsuvku, že keď sme mali tlačovú konferenciu, tak boli tam asi tri redaktorky z miestnych, ako nie z miestnych, ale z celoslovenských televízií a keď som sa každej jednej spýtala, či už má deti, tak každá jedna povedala, že nie, že nie je na to celkom vhodná doba. To znamená, že naozaj tie matky odkladajú aj tú pôrodnosť alebo ten čas, kedy by mohli mať deti.
Navrhujeme jednoduchý a logický postup, a to taký, pri ktorom by sa vymeriavací základ určoval z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu poistenca, z ktorého sa v danom čase určilo ošetrovné. Aj touto zmenou pomôžeme poistencom, resp. rodičom detí. Zjednodušene povedané, zabránime tomu, aby obdobie pandemického ošetrovného znížilo dôchodok otca alebo matky v budúcnosti.
Tento návrh spĺňa medzeru v kontexte opatrení, ktoré v ostatnom roku schválila vláda Slovenskej republiky či toto plénum Národnej rady. Nie je to prvýkrát, keď širšie dôsledky koaličných opatrení ostali nekompetentnými nepovšimnuté a neriešené. Pre lepšiu zrozumiteľnosť si pripomeňme ešte širší kontext tejto problematiky.
Poslanci strany SMER – SD na jar minulého roku pod vedením ministra Richtera podporili aj nevyhnutné predĺženie nároku rodičov na nemocenské dávky počas trvania núdzového stavu, z ktorých dopadom a pokrytím bola najvýznamnejšia práve tzv. pandemická óčeerka. Áno, všetci si pamätáme, že iným príbehom už bola samotná výška pandemickej óčeerky. Od začiatku sme patrili k odborným aj opozičným kritikom, ktorí uplatnenie štandardného vymeriavacieho základu pri ošetrovnom vo výške 55 % hrubého zárobku, čo je približne 75 % čistého, považovali za aktuálnych bezprecedentných okolností, ale najmä z dlhodobého pohľadu za nedostatočný.
Od leta minulého roku sme pri téme miery kompenzácie príjmov zároveň upozorňovali na nevyvážený prístup k rodičom v bežnej praxi, prevažne k ženám poberajúcim ošetrovné a tým, ktorí zostali doma s deťmi z dôvodu prekážok zo strany zamestnávateľa prostredníctvom tzv. prvej pomoci. Aj v tomto prípade napokon nedávno došlo na naše slová, keď toto plénum konečne schválilo zvýšenie pandemického ošetrovného prakticky na 100 % pôvodného čistého príjmu matky alebo otca vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Teda presne to, čo vládna koalícia pred rokom označovala za nezodpovedný populizmus opozície. Zmena prišla veľmi neskoro a súvisiacu stratu stoviek až... desiatok až stoviek eur na kompenzáciách príjmu v obdobe dávky o OČR mnohým rodičom, často samoživiteľom, už táto vláda nevráti.
Navyše ide aj o to, že na začiatku sme skutočne nemohli predpokladať, že obdobie poberania tohto pandemického ošetrovného bude trvať tak dlho. Samotný prístup vlády k školstvu, ako aj obmedzenia v každodennom fungovaní detí a žiakov počas pandémie sa stal flagrantným príkladom nekompetentného a zmätočného fungovania tak dlho očakávaného COVID automatu v podmienkach vzdelávania. Rodičia aj odborníci dlhší čas volali po otváraní škôlok a škôl pri dodržaní prísnych epidemiologických opatrení.
Keďže sa vláda dlhé týždne zaoberala sama sebou a svojou krízou, školy sa začali otvárať zrejme v najmenej vhodnom období, keď bola situácia pandemicky najviac dramatická. Navyše pravidlá neboli jednoznačné a transparentné. Nemusí ísť ani o COVID a dnes vieme, aké pandémie nás ešte môžu postrehnúť, napríklad si teraz zoberme správu Nitrianskeho kraja, kde zúri chrípková epidémia a už dnes zatvorili školy a škôlky. Rovnako štatistika, ktorú môžem prečítať, už dnes sa nám zvýšil počet ľudí, počet ľudí, pribudlo 381 nakazených a desiatky úmrtí, počet ľudí, kde môžme naozaj očakávať tretiu vlnu pandémie.
Kľúčovým dôvodom toho, že pandemické ošetrenie sa na väčšiu časť roka stalo jediným príjmom pre desaťtisíce mamičiek a otcov, nebola len samostatná pandémia, ale aj prístup vládnej koalície k deťom, žiakom a študentom. Je známe a poľutovaniahodné, že Slovensko bolo počas minulého roku v porovnaní s vyspelým svetom na špičke rebríčka krajín s najdlhším obmedzením alebo zatvorením výchovnovzdelávacích inštitúcií, teda najmä škôl, škôlok a stredných škôl, ale aj základných. Toto nie je moje konštatovanie či pocit vyčerpaných rodičov, ktorí sa za ten praktický čas stali aj pedagógmi, asistentami a spolu s učiteľmi aj pokročilými užívateľmi komunikačných rozhraní a aplikácií. Konštatovala to už dlhodobo aj odborná verejnosť vrátane verejnej ochrankyne práv, mimovládnych rodičovských organizácií, lekárov, psychológov, sociológov. Slovensko si vyslúžilo označenie ako krajina, kde ako prvé zatvárajú deťom školy a škôlky a ako posledné ich potom otvárajú.
Predložený návrh by mal slúžiť na to, aby bol rodič z dôvodu rozhodnutí štátnej moci na prakticky nútenej óčeerke, aby nebol potrestaný a to nezavinenou stratou takmer tretiny príjmu. Nebude však v budúcnosti trestaný ešte raz a to tým, že mu za dané obdobie nebude zrátaný príslušný vymeriavací základ pri výpočte jeho starobného dôchodku. Podľa nás je preto potrebné, aby sa vymeriavací základ určoval z denného vymeriavacieho základu alebo predpokladaného denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určilo ošetrovné, teda aby sa do úvahy bral príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý poistenec mal bezprostredne pred pandemickým ošetrovaním člena rodiny.
Z pohľadu dôchodkového systému ide o posilnenie ochrany a podporu poistencov, ako aj o vysporiadanie sa s dôsledkami poberania pandemického ošetrovného z dôvodu rozhodnutia štátnych autorít namiesto príjmu zo zárobkovej činnosti v prípadoch zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.
My, ktorí sme zainteresovaní v problematike, vieme (ruch v sále, zaznievanie gongu), že krátkodobé poklesy príjmu nehrajú z pohľadu budúcej výšky dôchodku zásadnú rolu, keďže sa takpovediac rozložila v dlhej dobe poistenia, hoci aj tá je individuálna. Pandemická óčeerka však prináša nové, aj z pohľadu celého aktívneho života relatívne dlhé obdobie, ktoré, v ktorej konečnom zúčtovaní, ale najmä počas nej, počas tejto doby poberania dôchodku môže priniesť stratu nie desiatok, ale stoviek eur. Prirodzene, opäť to závisí od individuálnej výšky vymeriavacieho základu.
Veľmi príjemne teda ma prekvapil po dlhých rokoch aj pán Mihál, ktorý na tento návrh zákona reflektoval, a dokonca ho vychválil na sociálnej sieti. Dovoľte, aby som zacitovala: "Nakoľko si uvedomujeme, že pri dlhodobom čerpaní pandemických dávok, ako je pandemické ošetrovné, nejde len o to, akú vysokú dávku dostane rodič dieťaťa, ale aj o to, ako bude vyzerať jeho budúci dôchodok. Ak poberáme priemernú mzdu, tak za každý jeden mesiac čerpania pandemického ošetrovného strácame na budúcom dôchodku približne 1,20 eur. Napríklad matka, ktorá čerpala ošetrovné od marca 2020 do apríla ´21 má príjem na úrovni priemernej mzdy, čiže bude mať dôchodok približne nižší, čiže skoro každý rok o 15 eur. Nerobím to často, ale tu treba pochváliť smerákov za tento návrh." Takže ďakujeme, pán Mihál.
Vážené kolegyne a, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, štatistiky by som prenechala na svojho kolegu Laca Kamenického, aj keď naozaj budeme vedieť, že koľko ľudí, že je to obrovské množstvo, ktorí teda boli na tejto óčeerke, akým spôsobom sa navýšil tento počet, akým spôsobom sa navyšuje už tohto roku. Všetky dostupné štatistiky a analýzy už ukazujú, že sú to práve, chcem apelovať, ale sú to práve ženy matky, ktorých sociálno-ekonomickú situáciu koronavírus ešte väčšmi skomplikoval. Tisíce z nich prišli o prácu v niektorom z najviac zasiahnutých sektorov, prípadne im ďalšiu, prípadne im to ničilo ďalšiu kariéru, zamestnanie, príjem zastavila nevyhnutnosť zostať doma s dieťaťom z dôvodu zatvorenia škôl a škôlok. Prirodzene, v mnohých prípadoch to bol nevyhnutný krok, keďže ženy zväčša prinášajú domov menší zárobok, a tak sa straty rodín aspoň o niečo znížili.
Na druhej strane mimoriadne ťažký rok prežili mnohé ženy pracujúce v zdravotníckych profesiách, ako sú lekárky, zdravotné sestry, záchranárky či opatrovateľky, ktoré nás rok zachraňovali a opatrovali v prvej línii a ich účasť na pracovisku bola nevyhnutná, v nekonečnom období núdzového stavu až povinná. A zákonite ešte ťažšie to mali tie, ktoré sú zároveň aj matkami nezaopatrených detí. Zosúladiť rodinné a pracovné povinnosti bolo však zložitejšie aj pre učiteľky, predavačky či iné profesie. Všetci vieme, že sú to ženy matky, ktoré sa prevažne starajú o chod domácností, o školské úlohy detí, aj keď som ja osobne práve počas pandémie vo svojom okolí s potešením pozorovala zvýšený záujem a participáciu mužov, ako som povedala. Z ich strany som tiež vnímala, vážim si to, viac rešpektu voči nekončiacim domácim starostlivostiam žien a partneriek zrejme preto, že aj oni trávili viac času doma.
Verím, že všetci koaliční poslanci túto novelu podporia, pretože významne ozaj podporuje prorodinnú politiku. Zároveň bude mať určite pozitívny vplyv na pôrodnosť, pretože obava z toho, že matky a otcovia nebudú musieť opäť zostať pol roka doma a stratiť príjem, môže prinášať aj tú možnosť, že mladí ľudia naozaj odložia založenie svojej rodiny.
A tu by som taký posledný dovetok povedala, takú prosbu. Ja som si 8. marca pozrela facebook niektorých poslancov z OĽANO, tak som veľmi zvedavá, ako budú hlasovať koaliční, pána Šudíka, ktorý tam sedí, a ten tak krásne sľuboval ženám: Milé dámy, nedám vám kvety na 8. marca, ale zákony, ktoré budú v prospech žien, v prospech matiek, všetky podporím. Takže ja verím, že neostane iba v prázdnych slovách na facebooku, neostanú iba fotografie na facebooku a nejaké tie spomienky, ale verím tomu, že tento zákon uzrie svetlo sveta a že prejde do druhého čítania. A aj preto, že akonáhle prejde v prvom čítaní, ešte je tu druhé čítanie, kým príde do platnosti, naozaj nás, a neželám si to, ale vyzerá to tak, že môže nás postihnúť tretia vlna pandémie. A naozaj títo ľudia budú mať, hlavne ženy, matky, budú mať omnoho, omnoho nižšie dôchodky.
A Laco Kamenický povie, že to nestojí ani toľko peňazí, že naozaj, lebo Laco je financmajster a podával so mnou zákon. Takže nestojí to ani toľko peňazí, aby na to štát skutočne nemal v rozpočte. Je to minimum, ktoré môžme pre tieto matky, ženy a rodičov minúť.
Ďakujem.