Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vojna, ktorá vypukla na Ukrajine, bola pre väčšinu z nás veľmi nepríjemným prekvapením, čo sa zdá, nedá povedať o čelných predstaviteľoch nášho štátu. Tí súdiac podľa toho, ako ju predpovedali, vedeli mnohé z toho, čo sme my nemali šancu vedieť a keďže ako sa zdá o tom, že vypukne vedeli, mali úmerne tomu aj včas a rýchlo konať.
Aj laikom a bežným občanom bolo jasné, že ako vojnovému konfliktu nášho východného suseda príde, jedným z jeho najväčších prejavov, ktorý nás výrazne postihne, budú početné utečenecké vlny, na ktoré je potrebné pripraviť sa teoreticky aj prakticky. Čo všetko sa v tomto smere už pred vojnou urobilo, neviem. Podstatné však je, že v okamihu, kedy bolo potrebné robiť niečo konkrétne, sa z úrovne štátu neurobilo takmer nič.
Čo ma oprávňuje k tomuto tvrdeniu? Nuž skutočnosť, že z úrovne štátu dlho neprechádzali žiadne informácie, žiadne pokyny a ani nič čo by mohlo naznačovať, že štát vie o tom, čo sa za našimi hranicami deje a problémy, ktoré sa hneď začali ukazovať, vie a je pripravený v čas riešiť. Som primátorom najväčšieho zo slovenských miest, ktoré sú blízko k Ukrajine, od Michaloviec k hraniciam je to len 30 km. Domnievam sa preto, že sme mali byť medzi prvými, ktorých mali kompetentní predstavitelia štátu osloviť, aby sme spolu, štát a samosprávy, pomohli nielen zvládnuť očakávaný nápor utečencov, ale mali sme spoločne pôsobiť aj smerom k nášmu obyvateľstvu, aby v jeho radoch nedochádzalo k panike, aby sme spoločne aj smerom k nemu pôsobili prohumanitárne.
Aká bola však realita? Nielenže nás nikto neoslovil, ale z úrovne štátu bola dlho ignorovaná aj naša vlastná iniciatíva. Už na druhý deň ráno po vypuknutí vojny, teda 25. februára, sme zvolali krízový štáb mesta, na ktorý sme pozvali aj zástupcov štátu práve s cieľom, aby sme sa dohodli na koordinácii našich postupov, pretože už nám bolo jasné, že nás riešenie tohto problému neminie.
Na náš veľký údiv sa nielenže nikto a bez ospravedlnenia na tomto stretnutí nezúčastnil, ale údajne bola kompetentným pracovníkom aj zakázaná akákoľvek komunikácia s nami. Neviem, či to bolo na pokyn ministerstva alebo či to bola iniciatíva našej prednostky okresného úradu, podstatné však je, že namiesto spoločného rýchleho postupu sme si, ako už neraz predtým, museli znova poradiť sami. Jediní, s kým sme sa mohli poradiť, boli kolegovia z centrály Združenia miest a obcí Slovenska, osobitne pán starosta bratislavského Lamača Ing. Baňacký, ktorý okrem nás komunikoval spoločný riadený postup aj s mestami Sobrance a Vranov nad Topľou. Aj na základe toho sme intenzívne a za krátky čas vytvorili priestory na prijímanie utečencov, ich registráciu a ubytovanie, pričom treba vyzdvihnúť pomoc, ktorú nám prostredníctvom bývalého prezidenta Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky generála Nejedlého poskytli dobrovoľní hasiči z Oravy, Bánoviec nad Ondavou a z iných slovenských miest, ktorí k nám priniesli a postavili stany, v ktorých prví z utečencov prespávali do okamihu, kým sa nepresunuli ďalej.
Potrebný materiál ako lôžka, matrace, vankúše, spacie vaky, deky a trvanlivé potraviny pre naše potreby a pre potreby nášho partnerského mesta Užhorod, pre ktoré sme takisto chytali a dopravili požadovanú pomoc, nám hneď začali dovážať dobrovoľníci a samosprávy z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Z toho teda vyplýva, že už v prvých dňoch sa aktivizovali mnohí, avšak s výnimkou štátu. Ten nás naďalej ignoroval a prebudil sa zhruba po týždni, kedy sa na základe asi pokynov z ministerstva začala aktivizovať aj naša pani prednostka okresného úradu, ktorá nám tam začala prinášať, žiaľ, chaos.
Podľa informácií, ktoré mám, neviem, či pokynmi zhora alebo jej vlastnými pokynmi, dokázala za krátky čas dokonale znechutiť všetkých, vrátane príslušníkov cudzineckej polície, s ktorými sme začali podľa jej požiadaviek vytvárať čo najlepšie podmienky pre veľkokapacitné registračné centrum. Pre objektívnosť treba povedať, že spolupráca s nimi a spolupráca s okresným vedením Hasičského a záchranného zboru na pleciach, ktorého bola z úrovne štátu prenesená hlavná ťarcha, bola na želateľnej úrovni. Medzitým sa na hraniciach odohrával ďalší a ešte väčší chaos. Dobrovoľníkov ochotných všemožne pomáhať tam nikto nekoordinoval a čoskoro to tam vyzeralo ako na jarmoku. Zmätku, ktorý tam panoval, bolo v tom čase možné všetko. Aj napriek úsiliu colníkov a polície sa nám mnohí z utečencov dostávali bez kontroly a je možné, že sa tu vtedy do priestoru Európskej únie dostali aj neželené elementy, ale možno aj ktovie kto a ešte ktovie z akého dôvodu.
Aj tam v prvých dňoch bol štát cítiť len veľmi málo. Problémy, ktoré mal riešiť štát a neriešil ich, mali aj ostatné východoslovenské mestá a obce. Najvypuklejšie sa prejavili v Košiciach, kam mierilo množstvo utečencov z hraníc ako k svojej prvej priestupnej destinácii. Stav, ktorý mi v rozhovore popísal primátor Košíc, ale aj primátori Sobraniec a Trebišova len potvrdzuje, že nekonanie prednostov okresných úradov a nekonanie ďalších kompetentných zložiek štátu nebolo náhodné. Štát aspoň na okresnej úrovni, všetci nevieme prečo, zaspal.
Dá sa povedať, že štát do toho mierou, akou mal reagovať už od prvých chvíľ, vstúpil len nedávno. V prípade Michaloviec, žiaľ, opäť veľmi necitlivo. Namiesto poďakovania, strohé príkazy na odstránenie stanov, ktoré postavili dobrovoľní hasiči pri našej mestskej športovej hale, a ďalšia komunikácia pri výstavbe toho, čo tam teraz je, prebiehala najmä preto, že sme sa jej hlavne my iniciatívne dožadovali. Vtedy som mal možnosť na svoj veľký údiv aj prvýkrát zaregistrovať, že väčšiu časť toho, čo v priestoroch, ktoré sme pripravili a ktoré ste, teda štát bez jediného náznaku od nás prevzal, bude robiť namiesto štátu privátna spoločnosť. Ako to robí, už neviem povedať, pretože vďaka nezáujmu štátu o nás sme my, sme sa aj my stiahli, avšak aj na tomto fóre chcem potvrdiť našu ochotu a pripravenosť podieľať sa na všetkom rozumnom, čo už v súvislosti s touto problematikou bude potrebné riešiť a bude to riešiteľné z našej úrovne.
Vrcholom arogancie zo strany štátu bolo však veľmi necitlivé umiestnenie stanového mestečka, ktoré v Michalovciach vybudovali Taliani. Bez komunikácie s mestom bol umiestnený uprostred obytnej zóny v areáli jednej z našich stredných škôl. Toto veľmi necitlivé umiestnenie, ktoré môže perspektívne vytvárať napätie medzi miestnym obyvateľstvom a utečencami, o čo nám, predpokladám, nejde, žiaľ, požehnal aj Košický samosprávny kraj. Ten ak už teda mal to riešiť on, namiesto toho, aby ponúkol na tieto účely oveľa vhodnejšie priestory v areáli svojich stredných škôl na Kapušanskej ulici, s týmto zlým umiestnením a poškodením areálu Gymnázia na ulici Ľudovíta Štúra, evidentne súhlasil, čím okrem iného znemožnil aj výučbu telesnej výchovy na tejto škole, čomu sa podľa mňa tiež dalo predísť.
Všetko to, čo som tu v krátkosti opísal, je neklamným dôkazom dvoch skutočností. Jednak laxného prístupu štátu k problému ukrajinských utečencov a jednak neschopnosti kompetentných pracovníkov riadiť a komunikovať potrebné s tým súvisiace procesy. A za nich, ako aj za všetko s tým súvisiace, politickú zodpovednosť nesie minister vnútra Roman Mikulec. Preto ako jeden z predstaviteľov našich samospráv, návrh na jeho dnešné odvolanie určite podporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pani kolegyňa Saková, vo svojom vystúpení si spomínala aj dobrovoľných hasičov, hovorila si o tom, že na Slovensku ich je okolo 30-tisíc, že sú pripravení a ochotní podieľať sa na riešení aj tohto problému. Chcem tvoje slová potvrdiť, pretože z pozície mesta Michalovce máme túto skúsenosť. Keď sme, budem o tom hovoriť potom podrobnejšie vo svojom vystúpení, na ktoré sa chystám v ústnej rozprave, keď sme oslovili my prostredníctvom bývalého prezidenta Hasičského a záchranného zboru generála Nejedlého dobrovoľných hasičov, veľmi ochotne prišli do Michaloviec, postavili nám stany dokonca z Oravy či z iných kútov Slovenska. Boli ochotní podieľať sa na riešení tých aktuálnych problémov, na ktoré štát momentálne bol schopný zareagovať, no a potom, keď sa situácia zmenila a už štát sa začal ujímať svojej úlohy, tak týmto dobrovoľným hasičom bolo surovo, by som povedal, surovo, tak imperatívne nariadené, že tieto stany si majú zbaliť, že sa majú stiahnuť a nemajú pomaly tam čo robiť.
Musím povedať, že som sa trošku hanbil pred nimi, keď to naozaj aj nakoniec urobili. Je pravdou, že štát tam vybudoval aj vďaka tej spomínanej problematickej firme to svoje stanové mestečko, ale toho poďakovania sa od kompetentných nedostalo. Neviem, či to bolo spôsobené práve tým, že nám s tým pomáhal už spomínaný generál Nejedlý. Takže určite by stálo, aby sa ich služby využívali intenzívnejšie a oni naozaj boli ochotní a podľa mňa sú ochotní naďalej na tom participovať.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán poslanec Svrček svojím vystúpením poukázal na niektoré z problémov, ktoré tento zákon môže priniesť, aj možné riešenia, ale ja chcem povedať, že týmto zákonom § 36 ods. 2 sa prenášajú isté povinnosti na mestá a obce, a to najmä v súvislosti s poskytovaním ubytovania pre odídencov aj fyzickými osobami, teda obyvateľmi obce.
Za seba ako jedného z primátorov hovorím, že tejto kompetencii sa nebránime, viem si predstaviť, ako budeme napr. my v Michalovciach na úrade prijímať zmluvy medzi poskytovateľmi ubytovania a odídencami, ako budeme s nimi pracovať. Viem si predstaviť, hoci to zákon nevyžaduje, ako odkontrolujeme, či tento zmluvný vzťah nie je fiktívny, a viem si aj predstaviť, ako budeme postupovať pri povinnosti odídenca, ktorému oprávnená osoba poskytuje ubytovanie, povinne raz mesačne počas poskytovania ubytovania osobne oznámiť obci, že mu oprávnená osoba ubytovanie poskytuje. Čo si však predstaviť viem ťažšie, je verifikácia toho, že príspevok možno poskytnúť aj najviac za sedem nocí poskytovania ubytovania predchádzajúcich k dňu poskytovania dočasného útočiska odídencov, najskôr však do 26. februára 2022, ako sa uvádza v zákone.
Nie som ani proti tomu, nechcem a priori podozrievať poskytovateľov ubytovania z nekalých praktík. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj teraz mnohí z nich to robia nezištne a mnohí, myslím si, ani túto zákonnú možnosť v budúcnosti možno nevyužijú. Upozorňujem však na to, že práve to spätné uplatnenie si nároku bude možno veľmi problematické, a čo sa týka fyzického odkontrolovania, prakticky nebude možné, preto si myslím, že vo vykonávacích predpisoch alebo aj v tomto zákone by predkladateľ mohol aj na toto pamätať.
No a v neposlednom rade aj otázka, verím, že na to budú aj do našich mestských pokladníc doplnené finančné zdroje z úrovne štátu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keďže textu, ktorý chceme prečítať, je ešte pomerne veľa, tak pristúpim priamo k čítaniu.
Na rozdiel od názoru Krajského súdu, podľa ktorého obvinený poskytol stanovisko na podklade oficiálnych informácií zachytených vo formálnej listinnej podobe – teda na základe žiadosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry o stanovisko za účelom vydania opatrenia, a teda podľa krajského súdu konal zákonne v snahe o zachovanie o nezaujatosti preverovania, zo zvukových záznamov zo 16. 7. 2021, ako aj z nasledujúcich dní, jednoznačne vyplýva, že obvinený sa na účelovom poskytnutí súhlasného stanoviska v tom čase ešte neexistujúcej žiadosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry s niektorými obvinenými vyšetrovateľmi NAKA dohodol osobne na Prezídiu Policajného zboru na Račianskej ulici v Bratislave už v obedňajších hodinách 16. 7. 2021, hoci žiadosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry o stanovisko bola vyhotovená v neskorších večerných hodinách. Následne jeho prítomnosť na NAKA za účelom podpísania stanoviska po 20.00 hodine telefonicky koordinoval s obvineným Milanom Sabotom a to všetko, ako potvrdzujú zabezpečené zvukové záznamy, za účelom zbrzdiť vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk, aby obvinení vyšetrovatelia NAKA mali čas, teda rozhodne nie za účelom nestranného preverenia podozrení, ako deklaroval postoj obvineného krajský súd.
Konštatované skutočnosti dokazujú výpoveď obvineného Milana Sabotu, ktorý popísal priebeh získania súhlasného stanoviska od obvineného, ďalej zvukové záznamy, ako aj kamerový záznam zabezpečený z oddelenia technickej ochrany, odbor ochrany objektov Prezídia Policajného zboru, z ktorých vyplýva, že obvinený po tom, ako bol telefonicky kontaktovaný Milanom Sabotom, ktorý bol v tom čase na ceste z Úradu špeciálnej prokuratúry na Račiansku ulicu v Bratislave na Policajné prezídium, 16. 7. 2021 o 19.58.02 h vošiel do budovy Prezídia Policajného zboru, pričom za ním o 20.04.24 h vošiel obvinený Milan Sabota po návrate z Úradu špeciálnej prokuratúry. Následne po tom, ako obvinený podpísal a datoval súhlas na vyššie uvedenej žiadosti, tento o 20.16.06 h vyšiel spolu s obvineným Milanom Sabotom z budovy Prezídia Policajného zboru, pričom Milan Sabota išiel späť na Úrad špeciálnej prokuratúry zaniesť podpísané súhlasné stanovisko.
Pokiaľ ide o záver krajského súdu, že poskytnutím stanoviska obvinený nevykonával právomoc, ale realizoval len služobný postup, pričom stanovisko pre prokurátora nie je záväzné a nie je povinný naň prihliadať, dovolím si s týmto názorom polemizovať. Z dôvodovej správy k zákonu č. 6/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyplýva, že znenie vtedajšieho § 10 ods. 8 Trestného poriadku bolo doplnené o právnu úpravu vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby s pôsobnosťou na trestné činy spáchané príslušníkmi Policajného zboru alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ustanovenie § 230 ods. 2 Trestného poriadku bolo doplnené o oprávnenie prokurátora, aby mohol trestný čin príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vyšetrovať namiesto vyšetrovateľa zaradeného na Úrad inšpekčnej služby vyšetrovateľ Policajného zboru, avšak v tomto prípade iba so stanoviskom riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.
Hoci ustanovenie § 230 ods. 2, písm. i) Trestného poriadku stanovuje, že prokurátor je oprávnený urobiť opatrenie, aby vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie trestného činu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vykonal policajt uvedený v § 10 ods. 7, písm. a), pričom pred urobením opatrenia si prokurátor vyžiada stanovisko riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, teda expresis verbis nepodmieňuje oprávnenie prokurátora na uvedený postup reálnou existenciou stanoviska riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva teda, možno konštatovať, že zámerom zákonodarcu bolo determinovať uplatnenie uvedeného oprávnenie prokurátora práve vydaním stanoviska riaditeľom Úradu inšpekčnej služby.
Na základe uvedenej argumentácie zároveň zastávam názor, že vydaním stanoviska podľa § 230 ods. 2, písm. i) Trestného poriadku obvinený vykonáva právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh Policajného zboru zverená Trestným poriadkom, pretože týmto svojím úkonom, ktorý nemusí mať náležitosti formalizovaného rozhodovania, zasahuje do práv a povinností fyzických osôb, keďže rozhoduje o podklade na rozhodnutie o tom, kto bude vykonávať vyšetrovanie trestného činu, resp. trestných činov podozrivého príslušníka, príslušníkov Policajného zboru, teda či bude vecne príslušný vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby alebo ako v tomto prípade vyšetrovateľ NAKA.
Ďalej poukazujem tiež na kamerový záznam zabezpečený z oddelenia technickej ochrany odboru ochrany objektov Prezídia Policajného zboru z bezprostredne nasledujúcich dní a to zo 17. 7. 2021 (sobota) a 18. 7. 2021 (nedeľa), z ktorého jednoznačne vyplýva pomerne početný výskyt obvineného cez dni pracovného pokoja, pracovného voľna, resp. pokoja v budove Prezídia Policajného zboru a to konkrétne obvinený vošiel opakovane do budovy Prezídia Policajného zboru 17. 7. 2021 v čase o 11:12:12 h a vyšiel 12:02:26 h a potom o 15:07:03 h a vyšiel o 16:55:28 h. A potom následne o 18:32:33 h a vyšiel o 18:33:05 h a opäť 18. 07. 2021 v čase o 13:32:35 h vošiel a vyšiel o 13:38:50 h. Potom zase o 15:12:47 h. Je preukázané, že uvedené víkendové dni boli v trestnej veci číslo P PZ-205/NKA-BA1/2021 naliehavo realizované výsluchy viacerých svedkov, pričom obvinený v budove Prezídia Policajného zboru v sobotu 17. 7. 2021 poskytol obvinenému Pavlovi Ďurkovi bezdôvodne, bez toho, aby jeho odovzdaniu predchádzala oficiálna žiadosť vyšetrovateľa NAKA, ktorú až následne vyrábali, kamerový záznam z 12. 7. 2021 spred budovy Úradu inšpekčnej služby, na ktorom je zachytené stretnutie mjr. Mgr. Diany Santusovej s neznámou osobou nachádzajúcou sa vo vozidle Škoda Kodiaq a s Branislavom Zurianom, ktorý sa v tom čase nachádzal na Úrade inšpekčnej služby na procesnom úkone, pričom v uvedený deň ako aj v nedeľu 18. 7. 2021 tento kamerový záznam a skutočnosti s ním súvisiace intenzívne s Pavlom Ďurkom riešil a dokonca ho žiadal on, dočasne poverený riaditeľ Úradu inšpekčnej služby o rady, ako má realizovať pohovor s majorkou Mgr. Dianou Santusovou za účelom zistiť, s akou osobou sa v uvedenom vozidle stretla s cieľom diskreditovať ju s výsledným efektom v podobe straty jeho dôvery voči jej osobe a odvolania z pozície vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk.
Na rozdiel od názoru krajského súdu, podľa ktorého dôkazy predložené sťažnostnému súdu nepreukazujú akt odvolania z funkcie vedúcej obvineným tak, ako sa uvádza v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, mám za to, že zo zvukových záznamov a ich prepisov je zrejmé, že cieľom stretnutí obvineného s obvineným Pavlom Ďurkom a preberania predmetného kamerového záznamu, ako aj postupu obvineného smerom k ministrovi vnútra Slovenskej republiky je dosiahnuť zdiskreditovanie a kriminalizovanie menovanej a v dôsledku uvedeného následne jej odvolanie z pozície vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, teda z daného prípadu za účelom znefunkčniť vyšetrovací tím Oblúk a zabrániť vykonaniu riadneho dokazovania v konaní vedenom na Úrade inšpekčnej služby pod číslom ČVS: UIS-171/OISZ-2021.
Pripomínam, že išlo o trestné konanie, v ktorom podozrivými z možného ovplyvňovania svedkov iných trestných konaniach boli aj príslušníci NAKA zaradení do pracovnej skupiny Očistec, medzi inými teda aj obvinený Pavol Ďurka a obvinený Milan Sabota, s ktorými obvinený v tejto trestnej veci iniciatívne komunikoval, konal v ich prospech, poskytoval im informácie a aktívne súčinnosť vyššie uvedených dôvodov, hoci vedel, že jeho podriadení vyšetrujú podozrenie z možnej trestnej činnosti páchanej práve možno aj menovanými. Jeho konanie je o to nebezpečnejšie, zarážajúcejšie a závažnejšie, že v tom čase vykonával funkciu dočasne povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Disponoval informáciami, aké trestné konania Úrad inšpekčnej služby vykonáva, vedel, ktoré osoby sú podozrivé v konaniach. Disponoval informáciami o fungovaní vyšetrovacieho tímu Oblúk, o prítomnosti jeho členov na pracovisku aj v dňoch pracovného voľna, ich činnosti ako aj o niektorých úkonoch, pričom zo svojej pozície mal povinnosť vytvárať svojim podriadeným vhodné podmienky na plnenie služobných úloh, na odhaľovanie, objasňovanie, dokumentovanie trestnej činnosti a zisťovanie jej páchateľov aj v uvedenej trestnej veci, čo však nerobil. Naopak, konal v prospech možných podozrivých a koordinoval s nimi svoju činnosť s cieľom zmariť dokazovanie v danej veci.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Žiak, nesklamali ste. Vo svojom takmer 30-minútovom vystúpení ste sa venovali všeličomu, len nie meritu veci. A keďže, teda pravda, ak nerátam to, že ste obvinili Generálnu prokuratúru z toho, že manipuluje vo svojom uznesení s prepismi, a keďže tam všeličo tak nie celkom jednoznačne vyznelo, tak vás prosím, aby ste teraz jednoznačne odpovedali, či naozaj tvrdíte, že Generálna prokuratúra klame, či naozaj tvrdíte, či súhlasíte teda s postupom tých tzv. elitných vyšetrovateľov, že tak sa má realizovať vyšetrovanie, a či súhlasíte s tým, že takýmto spôsobom sa má likvidovať politická opozícia. Inými slovami, či súhlasíte s návratom do 50. rokov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
To, čo si čítal, pán poslanec, a to, čo tu dnes celý deň počúvame, je, a čo tu odznieva, je strašné. Strašné je ale aj to, že to všetko je evidentne nespochybniteľné. A ešte strašnejšie je, že, bohužiaľ, ani toto nestačí na to, aby padol minister.
Takže pýtam sa, kedy sa prebudí tá spravodlivosť, ktorou sa radi naši koaliční kolegovia prezentujú, kedy sa v nich prebudí. Čo sa až musí stať, aby sa tak stalo? Teda má dôjsť až k nejakému usmrteniu niekoho v priamom prenose? Verím, že až tak ďaleko to nedopustíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, to, čo tu dnes odznieva, tie obvinenia, ktoré odznievajú na adresu vyšetrovacieho tímu NAKY, to, čo odznieva na adresu pána ministra, je naozaj niečo príšerné, niečo obludné, niečo ohavné a z môjho pohľadu aj neobhájiteľné.
Ja sa preto aj v istom smere nečudujem vám, milí kolegovia z koalície, že sa svojho ministra snažíte podržať, ale neviem, či si uvedomujete, že naozaj je to neobhájiteľné, to po prvé.
Po druhé, že sa tým, svojím spôsobom sebe dávate vysvedčenie, a že ako ho aj podržíte, čo predpokladám, že sa stane, pretože máte na to väčšinu, že to bude napokon Pyrrhovo víťazstvo. Ja som presvedčený, tak ako to už neraz odznelo, že ľudia tomu rozumejú, ľudia to čítajú, vnímajú, a aj keď teda ten náš zámer, cieľ, aby minister bol odvolaný, sa asi nepodarí, dovolím si tvrdiť, že ten cieľ, ktorý nakoniec máme, že by táto vláda skončila, aj toto k tomu prispeje.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja len chcem navrhnúť, aby sme o tomto návrhu hlasovali v utorok 30. novembra o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 765). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nadviažem sčasti na vystúpenie predrečníka kolegu Kremského, pretože vo svojom vystúpení sa chcem tiež dotknúť paragrafov, ktoré tu spomínal aj on, a v jednom s predkladateľom poslancom Vážnym, s ktorým tento návrh, ktorý o chvíľu prečítam, predkladáme.
Chcem povedať, že voči zákonu ako celku zásadnejšie výhrady nemáme, ale práve tieto spomínané paragrafy § 109 a § 117 vnímame ako paragrafy, ktoré by mohli byť svojím spôsobom zneužiteľné a aj trošku zadávajú priestor pre nedemokratické praktiky, preto už pristúpim priamo k tomu nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho a Viliama Záhorčáka k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách (tlač 645).
Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 109 ods. 9 sa vypúšťajú slová:
„Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku podľa tohto zákona na účely plnenia svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie však do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.“
2. V § 112 ods. 2 sa vypúšťajú: „alebo dodatočný súhlas súdu podľa § 117 ods. 7 a 8“.
3. V § 117 ods. 7 sa vypúšťa druhá veta:
„Žiadosť iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 a vstupné údaje v nej obsiahnuté musia byť podniku poskytnuté vo forme umožňujúcej podniku automatizované spracovanie žiadosti. Súhlas súdu možno udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.“
4. V § 117 ods. 8 sa vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
5. V § 117 ods. 9 sa vypúšťajú slová: „alebo dodatočného súhlasu súdu“.
6. V § 117 ods. 10 sa vypúšťajú: „alebo dodatočného súhlasu súdu“.
7. V § 117 ods. 11 sa vypúšťajú slová: „alebo dodatočného súhlasu súdu“ a ešte raz, pretože to tam dvakrát „alebo dodatočnom súhlase súdu“.
8. V § 117 ods. 21 sa vypúšťa.
Predmetné odôvodnenie tohto návrhu, predmetné údaje sú vo všeobecnosti chránené ako telekomunikačné tajomstvo a sú zároveň citlivými osobnými údajmi, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 10/2014. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia možno z dotknutých údajov, ak sa budú sledovať po dlhší čas, získať v kombinácii s inými údajmi detailné informácie o spoločenskej alebo politi­ckej príslušnosti dotknutej osoby, jej zdravotnom stave, sexualite, osobných sklonoch, záľubách a slabostiach.
Podobne rozhodol aj Ústavný súd Českej republiky a v tejto súvislosti je potrebné zá­roveň poukázať na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Z týchto rozhodnutí predovšetkým vyplýva, že vnútroštátna úprava týkajúca sa osobných údajov je v rozpore s právom Európskej únie, ak stano­vuje iba všeobecné a diferencované uchovávanie údajov elektronickej komunikácie a nepodmieňuje prístup štátnych orgánov k takýmto údajom predchádzajúcou kontrolou súdom alebo iným zá­vislým orgánom.
Predložené právna úprava uvedené podmienky ochrany dotknutých práv nespĺňa, preto tento o niečo radikálnejší návrh, ako pred chvíľou v niektorých častiach predložil kolega.
Ďakujem pekne.