Vystúpenie v rozprave
17.9.2021 12:12 - 12:17 hod.
Vladimíra Marcinková
Ďakujem pekne. Detský pacient má v rámci zdravotníckeho systému špecifické postavenie, keďže choré dieťa sa psychosomaticky odlišuje od chorého dospelého človeka. Dieťa reaguje na skutočnosť, že musí byť hospitalizované, odlišne. A objavujú sa uňho častokrát pocity strachu nielen zo samotného pobytu v nemocnici, liečby, ale aj strachu z opustenosti. Preto je pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nevyhnutné dbať aj na psychickú a...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Detský pacient má v rámci zdravotníckeho systému špecifické postavenie, keďže choré dieťa sa psychosomaticky odlišuje od chorého dospelého človeka. Dieťa reaguje na skutočnosť, že musí byť hospitalizované, odlišne. A objavujú sa uňho častokrát pocity strachu nielen zo samotného pobytu v nemocnici, liečby, ale aj strachu z opustenosti. Preto je pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nevyhnutné dbať aj na psychickú a emocionálnu stránku dieťaťa.
Prínos prítomnosti rodiča k celkovej pohode dieťaťa, ktorá má vplyv aj na rýchlejšie uzdravenie dieťaťa, je dokázaný. Prítomnosť osoby, ktorú dieťa pozná, ktorej dôveruje, pomáha zmierniť stres z neznámeho nemocničného prostredia. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť podmienky pre prijatie rodiča na hospitalizáciu spolu s dieťaťom, ktorý pre dieťa nepochybne predstavuje významnú psychickú podporu a v konečnom dôsledku prispieva k efektívnejšiemu procesu liečby dieťaťa, o čo sa všetci snažíme v slovenských podmienkach, verím. (Zaznievanie gongu.)
Právo detských pacientov na sprevádzajúcu osobu okrem vyššie uvedeného vychádza aj z ústavného práva na súkromný a rodinný život, ktoré je už dnes súčasťou nášho právneho rámca a je tiež súčasťou práv dieťaťa zakotvený v medzinárodných dohovoroch, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a majú prednosť pred slovenskými zákonmi. Vnútroštátna legislatíva v tejto oblasti však toto právo nedostatočne upravovala a absentovala jednoznačná legislatívna úprava. Preto táto zmena, preto táto motivácia dostať to tam.
Právo rodičov na nepretržitý kontakt s dieťaťom nemožno obmedziť a naozaj rodičov možno odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu alebo na základe zákona. Toto je veľmi kľúčové, keď sa opierame o právne argumenty tu v našich slovenských podmienkach. A samozrejme aj Charta základných práv Európskej únie hovorí, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy tie najlepšie záujmy dieťaťa.
Ďalším veľmi významným dokumentom, ktorý túto skutočnosť upravuje, je Charta práv hospitalizovaných detí, na ktorú už dnes odkazujú mnohé slovenské nemocnice, čomu som ja veľmi rada. Podľa čl. II tejto Charty majú deti v nemocnici vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Právo všetkých detí mať pri sebe kedykoľvek bez obmedzenia svojich rodičov je integrálnou súčasťou starostlivosti o deti v nemocnici, tak ako to mu priznali medzinárodné organizácie.
Nebudem vás ďalej zaťažovať ďalšími právnymi argumentami, viete ich nájsť v mojej dôvodovej správe, ale čo považujem za veľmi kľúčové ako, ako matku, ako človeka, ktorý sa venuje témam matky a dieťaťa v našom politickom prostredí, je to možno jeden príbeh, ktorý vo mne naozaj vyvolal potrebu zaoberať sa touto témou.
Pred pol rokom mi uprostred noci volala jedna matka, ktorá si na mňa kontakt našla cez ix ďalších ľudí a naozaj s obrovským plačom ma prosila o pomoc. Hospitalizovali jej polročného syna. V tom čase som aj ja mala polročné dieťa, no pravidlá oddelení nedovoľovali, aby zostala v nemocnici s ním. Pukalo mi srdce z jej strachu a z bolesti o vlastné dieťa a ja rozumiem, že skúšala možné aj nemožné, aby svojho synčeka mohla v týchto ťažkých chvíľach mať pri sebe, držať ho za ruku a byť mu oporou. Urobila by som presne to isté a priznám sa, že ako právničku ma zarazilo, že je vôbec možné, právne možné vzhľadom na súčasnú legislatívu oddeliť matku od niekoľkomesačného dieťaťa. Personál bol však citliví, vôbec im to nedávam za vinu, naozaj v spleti pandemických pravidiel nechceli pochybiť. No som rada, že to nakoniec tejto mame umožnili a že bola pri svojom dieťatku.
V mnohých iných prípadoch to však nedopadlo rovnako a rovnako to nedávam za vinu zdravotníckemu personálu, ale možno nejednoznačnosti našej právnej úpravy, ktorá pre nás právnikov je v tomto veľmi čitateľná, ako som už povedala odkazujúc na medzinárodnú právnu úpravu, ale aj našu ústavu, no pre ľudí v tomto zdravotníckom prostredí a taktiež rodičov nemusí byť úplne zreteľná. Preto považujem za kľúčové, aby sme my z tejto pozície zákonodarcov naozaj urobili poriadok v našom legislatívnom rámci a tieto práva sprehľadnili a urobili ich naozaj čitateľnejšie pre verejnosť a ak ide o maloletých, práve pre tých, ktorí majú ich práva chrániť.
Takže toľko z mojej strany a som otvorená naozaj konštruktívnej diskusii, ktorá už prebieha aj v iných poslaneckých kluboch, veľmi sa tomu teším a v druhom čítaní bude priestor na precizovanie tých vecí, o ktorých sme sa už s kolegami bavili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis