Videokanál poslanca

Chcela by som pripomenúť členom európskeho výboru, že máme spoločné rokovanie so zahraničným výborom v našej miestnosti, 12.05 hod. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne mojim kolegom v reakciách na mňa.
Pán Šefčík, hovoríte, že sme spolu niekedy hovorili my dvaja k téme, ktorú som ja navrhla, a to je sprievod detského pacienta v nemocnici. Ja som s vami nikdy na tému osobne nehovorila. Ja som hovorila s pani Záborskou, hovorila som s pani Horváthovou, ale my sme nikdy nerokovali, nikdy ste ma za to nechválili, takže ja naozaj neviem, kedy sme takéto rokovanie mali a ako povedala moja kolegyňa Cigániková, tento návrh bol schválený ministerstvom, v praxi nás oňho žiadali konkrétne lekári, ktorí naozaj boli zúfalí z praxe, kedy na niektorých oddeleniach rodičia mohli byť pri deťoch a po iných ťažkých stavoch, keď ich previezli na iné oddelenie, už pri deťoch nemohlo byť. Zhoršovalo to ich zdravotný stav, išli sme naozaj s návrhom, ktorý prišiel zo zdravotníckeho prostredia, čiže pre mňa celá tá situácia okolo toho je stále absurdná.
Zitka, ďakujem aj za tvoj postoj, aj keď nikto v tejto miestnosti nebojuje za potraty. To sme si hádam už všetci všimli, že tu nie je nikto, kto by obhajoval potraty. Potraty na Slovensku klesajú, pretože naozaj všetky strany sa snažia pomáhať tomu, aby ženám sa situácia zlepšovala. Ale my nemôžme sa stávať do situácie, kedy tie ťažké životné stavy u žien hodnotíme čiernobielo. My nevieme teraz poňať v nejakom zákone, v nejakej vetičke všetky situácie, do ktorých sa ženy môžu dostať. A tým, že ideme reštriktívne a zužujeme tie ich práva, možnosť voľby, tak ich dostávame do veľmi ťažkých stavov, z ktorých naozaj cesta von môže byť pre nich fatálna, taká ako v Poľsku, až tragická.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o argumentoch, tých zdravotníckych argumentoch a sociálnych argumentoch, prečo považujeme aj v strane SaS, ale s ďalšími kolegami v tejto sále, tento návrh nevhodný a naozaj v rozpore s medicínskymi odporúčaniami, tu hovorila moja kolegyňa Janka Cigániková. Ja sa chcem vyjadriť k inej téme.
A chcem hovoriť o tom, že ma naozaj zarmucuje a neviem tomu úplne pochopiť, prečo navrhovatelia tohto zákona svoj zámer skrývajú za pojmy ako pomoc tehotným ženám, pomoc deťom. Dokonca v niektorých debatách argumentujú Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý je pre mňa absolútnym zmyslom, prečo som v tomto parlamente a čo sa snažím v politickom priestore na Slovensku presadzovať a dostať do bežného života, aby sme o takýchto elementárnych veciach nemuseli ani len viesť politický dialóg. Naozaj neviem a nedokážem ich zámeru uveriť a považovať ho za úprimný.
A prečo je tomu tak? Lebo ak by navrhovateľom naozaj išlo o tú pomoc ženám a deťom a nie o politiku, ktorá sa z tak citlivej a bolestivej témy, akou sú potraty, na Slovensku robí, a nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a iných krajinách, svoje úsilie v parlamente by sme smerovali inam a som presvedčená, že v tom inom úsilí by sme nenachádzali toľko rozdielov, pretože sú elementárne veci, na ktorých sa všetci naprieč týmto spektrom vieme zhodnúť a nemuseli by sme sa tu niekoľko dní hádať o tom, čo je a čo nie je medicínska prax, čo je a čo nie je nevyhnutné pre ten najlepší záujem dieťaťa aj matky. Uvediem zopár príkladov.
Ak chceme pomôcť tehotným ženám a počatým deťom, zbavme ženu pred pôrodom strachu z toho, že bude na pôrodnej sále bez blízkeho človeka. Garantujme im, týmto ženám, právny nárok na to, že pri pôrode budú môcť byť so svojím partnerom, ale aj s dulou alebo inou osobou, ak si to budú želať, tak ako je to prax hneď tu za hranicami. Kým na internete budete len márne hľadať lekárske štúdie o tom, že je pre ženu prospešné vyčkávať s prerušením tehotenstva 72 hodín, lekárskych štúdií o rizikách pôrodu osamote bez prítomnosti blízkej osoby nájdete veľmi veľa. Je to pravdepodobne aj jeden z hlavných dôvodov, prečo počas pandémie COVID-u stúpol počet pôrodov cisárskym rezom, lebo osamotená žena rodiaca bez emocionálnej a fyzickej podpory má zvýšenú stresovú situáciu a záťaž, a to je tým najväčším nepriateľom prirodzeného pôrodu.
Ak chceme pomôcť tehotným ženám, zabojujme spoločne o prvé centrum pre matku a dieťa, o ktoré sa tu už dávno snažia naši neonatológovia, naši pôrodníci, ktorí hovoria o dobrej praxi v zahraničí, ktorí naozaj klopú na dvere autorít, aby boli vypočutí, aby sme dokázali toto povýšiť aj v zdravotníctve na našu prioritu.
Ak naozaj chceme presadzovať práva detí z dohovoru, nerobme to selektívne. Presadzujme ich všetky. O jednom takom návrhu sme hlasovali pred mesiacom, kde som ja sama navrhovala, aby malo každé choré dieťa na Slovensku možnosť mať pri sebe v nemocnici rodiča. Nikto z navrhovateľov zmeny, o ktorej tu dnes rokujeme, môj návrh nepodporil, hoci predtým v debatách u pani Záborskej, aj u iných kolegov som našla zhodu na tejto snahe. Mňa to veľmi mrzí, lebo keď sa bavíme o tom, čo by naozaj deťom na Slovensku pomohlo, tak prítomnosť rodiča v tej ťažkej situácii je to najmenej, čo pre nich vieme urobiť.
Ak chceme chrániť deti, naozaj chrániť, prečo bojujeme proti ich inakosti? Prečo tu takto aktívne neprídu presne tí istí, ktorí hovoria o pomoci deťom, nenarodeným, s opatreniami, ktoré zmiernia ich traumy po narodení, keď prídu na to, že sú iní ako ostatní, keď sa identifikujú napríklad ako transrodoví ľudia? Títo mladí ľudia vo veľmi skorom veku čelia až v 74 % tvrdej šikane a každý druhý takýto človek si v našich podmienkach siahne na život, pretože je odsudzovaný, pretože zažíva stigmatizáciu, pretože nie sme schopní mu adekvátne pomôcť naším psychiatrickým a iným psychologickým prostredím, ktoré by sa sústredilo na pomoc týchto ťažkých stavov. Týchto ľudí odsudzujeme, ale to sú tiež deti, ktoré zažívajú ťažké situácie. Prečo?
Ak chceme chrániť deti, prečo nepodporíme sexuálnu výchovu? Aby šestnásťročné dieťa vedelo z bezpečného prostredia, zo svojho školského prostredia, ako sa má chrániť pri pohlavnom styku a neostalo prekvapené, keď sa stane príliš skoro matkou.
Čo je na tom zlé, že mu povieme pravdu a povieme, ako naozaj bezpečne chrániť svoje zdravie? Prečo mnohé dobré zmeny, ktoré, áno, prinášate v tomto vašom návrhu, ste nepriniesli separovane od svojej snahy sťažiť prístup k interrupciám? Ak to s nimi myslíte úprimne, príďte z 10, 8 novelami, prineste ich jednotlivo a my všetci za nich zahlasujeme, pretože áno, aj núdzovom bývaní, aj pri zvýšení príspevku, pri tom všetkom vieme nájsť zhodu. Ale ak to zaobalíte do návrhu, ktorý má sťažiť prístup k interrupciám, ktorý má sťažiť prístup k ženským právam, k ľudským právam, je samozrejmé, že to celkovú podporu v parlamente nenájde.
A ja to nepovažujem za úprimné, ja to nepovažujem za úprimnú snahu, keď sa nesnažíme hľadať to, čo nás spája a na tom pracovať, ale neustále rozdeľujeme spoločnosť témou, ktorá je veľmi boľavá. A verte tomu, ja som tie príbehy čítala, ja som s tými ženami rozprávala, tu sa nebavíme len o ženách, ktoré nevedeli čo so životom a naozaj hľadali cestu von z ťažkej situácie. To sa bavíme o život zachraňujúcich situáciách, ktoré tie ženy traumatizujú celý život a my im každého pol roka túto situáciu pripomíname tu v parlamente necitlivo, tvrdo, otvárame túto tému, namiesto toho, aby sme sa o týchto veciach bavili za zatvorenými dverami a prioritizovali tu to, čo naozaj ženy trápi, aby mali dôstojné pôrody, aby mali dôstojné podmienky v zdravotníckych zariadeniach, aby mohli mať pri sebe svojho blížneho a aby mali naozaj postarané aj o deti v prípade, ak sú v ťažkej životnej situácii, v chudobe, v chorobe, aby sme im v týchto ťažkých situáciách život uľahčovali. To je naša práca.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na pána ministra sa nedalo reagovať a na pána Kmeca sa reagovať dá, tak ja to zhrniem súčasne do jednej reakcie.
Ja súčasnú zahraničnú politiku, súčasne aj európsku vnímam ako veľmi čitateľnú a profesionálnu, za čo som veľmi vďačná v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, naozaj podčiarkujem, že je veľmi čitateľná a aj vo veľmi náročnom období, akým bol COVID, kedy naozaj dochádzalo k zatváraniu hraníc, k ťažkým bilaterálnym rokovaniam a veľkým zdravotníckym európskym nákupom, sme mali silnú pozíciu, proeurópsku pozíciu, takže toto naozaj oceňujem.
Z toho, čo spomenul pán Kmec, ja tie výhrady k rýchlosti čerpania eurofondov zo strany opozície, ale takisto aj zo strany koaličných partnerov nepovažujem za neopodstatnené a naozaj je to niečo, o čom by sme sa mali aktívnejšie rozprávať v rámci koalície.
Ale nemôžem s ním súhlasiť v tom, že transpozičný dlh a konanie Európskej komisie sú výsledkom tejto vlády, pretože z veľkej časti ide o transpozičný deficit, ktorý ostal aj po bývalej vláde. Čiže tam to nepokladám za objektívne hodnotenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja chcem len zdôrazniť jednu dôležitú vec, ktorú tam padla od kolegu, že čakacie lehoty naozaj nie sú v súlade s medicínsky založenou praxou a praxou založenou na dôkazoch a spôsobujú naozaj oneskorené poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Krajiny, ktoré majú najvyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti v Európe, uveďme príklad pri severských krajinách, ktoré tu padli, naozaj nemajú žiadne lehoty.
Toľko, ďakujem.

Ďakujem, pán kolega, a som rada, že ste si môj status prečítali, pretože som naozaj predtým, než som ho zverejnila, podstúpila veľmi poctivú diskusiu tak s gynekológmi, pôrodníkmi, ako aj so samotnými ženami, ktoré túto veľmi ťažkú situáciu zažili.
A ja si neviem vyložiť a rovnako tak aj iní právnici ten text predkladanej novely inak ako to, že čakacia lehota sa bude vzťahovať na všetky prípady umelého ukončenia tehotenstva, a to nielen želané, ale aj tie neželané a práve v prípade, ktorý som spomenula, ten zamĺknutý potrat, kedy nejde automaticky o bezprostredné ohrozenie života a zdravia, ako to popisuje text predkladanej novely, môže dôjsť k tomu, že bude prekážkou pri chirurgickom zákroku. Toho sa obávajú samotní lekári, ktorí ma na tento problém upozornili. Takže ja si nedovolím nejakú svoju osobnú výhradu alebo skúsenosť popisovať do tej miery, aby som, aby som spochybňovala naozaj tvrdenia lekárov a ich obavy, ktoré prinesie prax.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako už bolo spomenuté, predmetná úprava sa týka zákona o ochrane osobných údajov. Je to zákon 18/2018.
Naším cieľom je úprava a harmonizácia nášho vnútroštátneho normatívneho aktu s právnymi aktami Európskej únie. Zákon v súčasnej podobe predstavuje bariéru v zmysle jeho znenia, a to pripomínaním si padlých hrdinov, pripomínaním si osôb, ktoré zahynuli počas holokaustu, a to konkrétne z dôvodu, že je vyžadovaný súhlas podľa tohto zákona aj pri zosnulých osobách s poskytnutím údajov blízkou osobou. Tento súhlas pritom nie je platný, ak čo i len jedna blízka osoba písomne vysloví nesúhlas so spracovaním osobných údajov.
Je pochopiteľné, že pri pietnych aktoch a pri naozaj historických míľnikoch a udalostiach často nie je možné súhlas blízkej osoby získať alebo dopytovať sa súhlasom všetkých osôb, keďže niekedy ani nevieme, kto sú blízke osoby daného človeka. Takže snažíme sa práve touto úpravou tieto prekážky odstrániť a priblížiť sa našou úpravou úpravám okolitých štátov. Inšpirovali sme sa najmä Českou republikou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len zopakujem, že my nezavádzame nové právo. Toto právo tu už je, my naozaj precizujeme tú právnu úpravu a inšpirovali sme sa úpravou v Českej republike, ktorá je nám v právnom poriadku najbližšia a presne takýmto spôsobom to upravujú aj oni, práve aj výnimku, ktorú spomínala pani kolegyňa, upravujú presne rovnako. Čiže keďže som bola nedávno na služobnej ceste v Česku, aj som sa pýtala, ako, ako to funguje v praxi a aké s tým majú skúsenosti. Rovnako nemajú stopercentne pripravenú sieť nemocníc na tento právny nárok, ktorý už dávno majú vo svojej právnej úprave, ale, samozrejme, tak ako u nás, už dnes to je právom, pracujú s realitou a snažia sa na to vytvárať podmienky. Ja si myslím, že práve pri tejto kľúčovej veci, s ktorou teraz pracujeme a o ktorej hovoríme, je nevyhnutné dbať na to pri optimalizácii sietí nemocníc a pri veľkých zmenách, ktoré sa v našom zdravotníctve momentálne formujú. A aj preto táto zmena prichádza v tomto čase, aby bola jedným z kritérií pri ďalších zmenách, ktoré verím, že napomôžu uplatňovaniu všetkých pacientskych práv.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za, za návrhy a názory pani profesorky na túto tému. Ja, vy ste povedali, že tento zákon je nadčasový. Ja si s týmto dovolím nesúhlasiť. Nehovorí ani o ideálnom svete, ani o nadčasovosti, toto sú všetko práva, ktoré už dnes máme zaručené naozaj právnymi predpismi, ktoré prevyšujú naše vnútroštátne právo, čiže my sme nimi zaviazaní. A to, že to teraz explicitne dávame do našej zákonnej úpravy v tomto formáte, je podľa mňa pochopením našej práce ako zákonodarcu naozaj sprecizovať a doslova upratovať ten náš právny poriadok. Je to niečo, čo už dnes je právne vymožiteľné, čiže nehovoríme o nejakom novom práve. Toto právo tu už je a existuje.
Samozrejme, že v novele myslím aj na život ohrozujúce operácie a takéto citlivé prípady, kedy nie je vhodné, aby tam ten rodič alebo akýkoľvek iný zástupca sprevádzal to dieťa. Čiže je zavádzajúcim tvrdením hovoriť, že na to nemyslíme. Práve naopak. Je to tam upravené a práve v tejto vete to chceme ešte precizovať, aby to bolo ešte čitateľnejšie, aby to bremeno nebolo na strane zdravotníka, ako ste uvádzali. O tom sme mali debatu pred malou chvíľou, čiže toto, toto sme odkomunikovali a v žiadnom prípade si nedovoľujem podceňovať lekárov a robiť z nášho zdravotníctva nejaké rozvojové zdravotníctvo. V žiadnom prípade.
Musím povedať, že z takého nášho prieskumu, ktorý sme si s tímom robili, vychádza, že až v 80 % našich zdravotníckych zariadení už dnes sú schopní a robia to, vychádzajú v ústrety rodičom. Áno, máme aj nemocnice, kde je problém s takýmito kapacitami a bude, bude toto výzvou, ale pán minister, ja si naozaj vážim, že on dokázal toho maloletého pacienta povýšiť natoľko, že videl tam priestor na realizáciu tejto zmeny a tak sa riešia všetky zmeny podľa mňa v politike... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V krátkosti. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Áno, samozrejme, aj túto rovinu diskusie sme mali, mali sme ju s pánom ministrom a ja som veľmi rada, že aj po konzultácii s viacerými detskými klinikami sme dospeli k názoru, že tak ako v iných oblastiach sa táto koalícia snaží o zlepšenie postavenia maloletých a naozaj napĺňanie ich práv trebárs, ak hovoríme o materských školách a povinnej predškolskej výchove, tak sa musíme snažiť aj v zdravotníckej oblasti, aby sme smerovali práve k týmto cieľom. Čiže verím, že táto právna úprava tomu prospeje, ale veľmi sa teším aj z tej konštruktívnej debaty, ktorú, ktorú budeme viesť naďalej. Ďakujem.