Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja chcem sa v prvom rade poďakovať pani poslankyni, mojej kolegyni, Šebovej, ktorá túto tému rieši. Takisto sa jej veľmi aktívne venujem. A tak ona, ako aj iné matky nielen tu v miestnosti, ale aj na Slovensku veľmi dobre poznajú situáciu, kedy sa ocitnú v nemocnici so svojím dieťaťom a chcú byť pri tom svojom dieťati nie preto, že to dieťa je choré. Niektoré deti, žiaľ, sú v tak ťažkej situácii, že tá...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja chcem sa v prvom rade poďakovať pani poslankyni, mojej kolegyni, Šebovej, ktorá túto tému rieši. Takisto sa jej veľmi aktívne venujem. A tak ona, ako aj iné matky nielen tu v miestnosti, ale aj na Slovensku veľmi dobre poznajú situáciu, kedy sa ocitnú v nemocnici so svojím dieťaťom a chcú byť pri tom svojom dieťati nie preto, že to dieťa je choré. Niektoré deti, žiaľ, sú v tak ťažkej situácii, že tá choroba ich sprevádza celý život. To sú častokrát práve deti s ťažkým zdravotným postihnutím. O to viac si vážim, že na nich takto citlivo myslíme touto legislatívnou zmenou.
Ale v priebehu života táto situácia stretne takmer každého z nás a to dieťa, ktoré sa stretne s chorobou, ale nemusí to byť len dieťa, ale aj dospelý človek, sa ocitne tak vo fyzickej, ako aj psychicky ťažkej situácii. Práve psychosomatická stránka každej liečby je tak kľúčová, že môže byť rozhodujúcim faktorom pre dĺžku liečby, pre zotavovanie a pre to, ako človek na liečbu samotnú reaguje. A to nehovorím ja, to hovoria výskumy.
Nenašla som v žiadnych ani svetových, ani v slovenských podmienkach žiaden výskum, ktorý by popieral to, že prítomnosť blízkej osoby je kľúčová, a práve preto právne úpravy iných štátov poznajú inštitút prítomnosti blízkej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to nielen pri osobách s ťažkým zdravotným postihnutím, tam je aj trochu smutné, povedzme si do vlastných radov, že sa vôbec o tom bavíme, pretože to by mala byť samozrejmosť. Tak ako by mala byť samozrejmosť, že pri deťoch je vždy ich rodič v takýchto nepríjemných, ťažkých situáciách. A tak ako by malo byť samozrejmé, že aj pri iných dospelých, pre ktorých to môže a často je traumatizujúci zážitok byť hospitalizovaní alebo ak im je poskytovaná naozaj zložitá zdravotná starostlivosť, že chcú mať pri sebe blízku osobu.
Keď sa pozrieme za hranice, nemusíme ísť ďaleko, stačí sa pozrieť do Českej republiky na ich právnu úpravu, kde bez ohľadu na vek, bez ohľadu na to, že či ide o človeka s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo človeka, ktorý sa jednorazovo ocitol v situácii, kedy mu musí byť poskytnutá hospitalizácia alebo ťažšia, zložitejšia zdravotná starostlivosť, má túto oporu v zákone, pretože ich zákon, český zákon, hovorí o prítomnosti blízkej osoby pre každého človeka. A ešte osobitne sa venujú deťom, čo som spomínala aj pri predkladaní môjho zákona, ktorý riešil prítomnosť blízkych osôb u maloletých.
Ale ja si naozaj myslím, že v tejto diskusii obmedzovať sa na akékoľvek skupiny je síce v našich podmienkach, vzhľadom na stav nášho zdravotníctva, nevyhnutné, bohužiaľ, ale nemalo by tak byť, pretože ide o základné právo. A pri maloletých, ale aj takisto pri osobách, ktorých sa týka táto navrhovaná zmena, je to právo, ktoré stojí nad naším zákonom. Je to právo, ktoré sme ratifikovali medzinárodnými zmluvami, kde naša ústava zakotvuje, že toto právo stojí naozaj nad tým, čím sa zaoberáme tu, nad novelami a nad právnym poriadkom, ktorý poznáme v rámci našej republiky.
Takže ďakujem ešte raz, pani navrhovateľka, že túto tému otvárate, že táto téma je živá. Ja si veľmi želám, aby, aby sme v nej našli porozumenie a naozaj nerobili z nej politiku, ale pozreli sa na právnu stránku veci a, a dokázali náš právny poriadok sprecizovať tak, aby vyhovoval štandardom 21. storočia a takisto štandardom toho, k čomu sem sa zaviazali voči našim partnerom, voči medzinárodným organizáciám, voči spoločenstvu národov, ktorého sme aj my súčasťou.
Ja som právnik, nie som lekár. Sú tu lekári, ktorí, nepochybujem, že robia všetko pre to, aby skvalitňovali naše zdravotníctvo. O tom som presvedčená. Sedia aj tu v tomto pléne. Ja im veľmi ďakujem za ich prácu, naozaj si ju veľmi vážim. A, a v tomto si myslím, že ani lekári, ani právnici nie sú nepriatelia. Pretože cieľ je jasný, chceme, aby to dieťa so všetkými jeho právami, so všetkými jeho pocitmi, s celou jeho osobnosťou malo tú najväčšiu a najlepšiu šancu v prípade ochorenia dostať sa z neho čo najskôr. A veľmi podporným faktom je práve prítomnosť človeka, na ktorého je zvyknutý, ktorý je mu emočnou oporou, psychickou oporou a ktorý dokáže byť veľmi dôležitým prvkom počas rehabilitácie, počas uzdravovania. O tomto sa rozprávame. Takže tu si naozaj ani právnická, ani lekárska obec neprotirečí, ale hovorí o tom istom cieli, o uzdravení.
Ďakujem veľmi pekne a tento zákon má moju podporu
Skryt prepis