Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

14.3.2023 o 13:11 hod.

Mgr.

Vladimíra Marcinková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 14.3.2023 16:28 - 16:36 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ja si naozaj vážim, že je záujem o túto diskusiu, lebo rok a pol mi mnohí ľudia z tohto parlamentu tvrdili, že toto nie je problém, že toto nie je téma, že to nikoho nezaujíma, že proste vytváram problém, ktorý neexistuje. Práve preto som zriadila aj petíciu k tejto téme, aby som vám dala vedieť, koľko ľudí to trápi. Deň čo deň, rok a pol, a to nepreháňam, vám hovorím, deň čo deň k tejto téme ja dostávam podnety a oslovujú ma ľudia, ľudia, ktorí prežili traumy, ktorí boli oddelení od detí a tak ďalej. Proste to je tak živá téma, však ju za šesť dní, túto novelu, podporilo v petícii 62-tisíc ľudí. Je to najúspešnejšia petícia, aká bola na portále peticie.com. Čiže akože nebavme sa, že tento problém neexistuje.
A tento problém trápi nielen rodičov, ale trápi aj zdravotníkov. Ja neviem ako, akým spôsobom, naozaj jedine, že sa tí zdravotníci verejne vyjadria, ale niektorí tak aj urobili. Keď som s tým prišla, mnohí lekári, detské pediatričky a neviem kto, každý sa aj na instagrame, aj na facebooku pridali a dali mi podporné stanovisko. Nesledujete túto tému takto intenzívne, tak možno to neviete. Boli to aj špecialisti, rôzni pneumológovia, áristi, neonatológovia, ktorí mi vyslovili podporu, s ktorými som to aj komunikovala. Čiže mne sa nepáči vrhanie toho negatívneho svetla, že všetci lekári sú proti tejto zmene. No možno tí, ktorí sedia v tomto pléne, ale nie všetci. Mňa naozaj oslovili s touto vecou práve detské onkológie a boli to lekári, ktorí ma oslovili. Takže odtiaľ prišla tá prvá, proste ten prvý signál, že toto poďme riešiť.
A potom druhý signál prišiel z kancelárie verejného ochrancu práv, kde to dali viackrát do svojej správy, že toto nemáme naplnené. Dali nám to do odporúčaní ako zákonodarcovi, že toto máme upraviť v rámci, v rámci legislatívy a sprecizovať to, lebo si tam neplníme záväzky voči deťom, ktoré majú byť absolútnou prioritou pri nahliadaní na každú právnu úpravu. Ani tu sa nemôžeme pozerať na to, že sa lekár bojí verejnej kontroly, keď tam bude mať rodiča, ale musíme sa pozerať na najlepší záujem dieťaťa a ak v tom momente, keď lekár skúma jeho diagnózu, je najlepší záujem dieťaťa, že ho ten rodič drží za ruku, tak tam ten rodič má byť. Ale samozrejme, ak to dieťa je operované na nejakej operačnej sále, neni najlepší záujem dieťaťa, že ho vtedy rodič drží za ruku. Najlepší záujem dieťaťa je, že tá operácia dopadne dobre, že ten lekár má priestor konať. A práve preto sme tam dali tú právnu úpravu, ktorá dáva ošetrujúcemu lekárovi do rúk obrovskú silu, aby v prípade určitého zdravotníckeho výkonu povedal, že tu je vaša prítomnosť, drahý rodič, kontraindikáciou, tu ide o život a zdravie vášho dieťaťa, teraz prítomnosť rodiča nie je benefitom. A vtedy je to plne akceptovateľné.
Viete, čo sa deje dnes? Dnes máme aj skupinu rodičov, ktorá veľmi dobre pozná svoje práva a vie sa odvolať aj na medzinárodné predpisy. Ja mám zozbieraných niekoľko prípadov, kedy rodič, ktorý bol oddialený od dieťaťa, zavolal políciu a povedal: Jediný, kto ma môže oddeliť od svojho dieťaťa, je sudca. Teraz ten policajt tam na tom nemocničnom oddelení pozerá, že či má proste, ako má na to reagovať, pretože to nemáme upravené v našej legislatíve, vyvstávajú takéto absurdné situácie. A práve preto je nevyhnutné, aby sme mali veľmi poctivú právnu úpravu, kde ten balans medzi tými ústavnými princípmi máme dobre napísaný, preto som sa naozaj snažila osloviť každú kapacitu ústavnú v tejto krajine, aby som to vyprecizovala do najlepšej možnej podoby, lebo je nebezpečné aj pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, aj pre detského pacienta, aj pre zabezpečovanie rodičovských práv, aby v tomto nebola ustálená právna úprava, aby sa tam volali na oddelenia policajti a aby ten ošetrujúci lekár tiež nemal nejakú barličku v zákone, kedy môže povedať, že nie, teraz je to škodlivé, keď tu bude ten rodič. A zároveň nemôže to robiť svojvoľne, len preto, že sa mu rodič nepáči alebo je mu nesympatický, nemôže ho poslať preč, nemôže povedať, že no, tak teraz tu mám nejakú matku, ktorá sa tu rozplakala, ja tu nechcem mať plačúcu matku, tak nech ide preč. No nie. No tak akože matka, áno, často sa rozplače, keď tam vidí svoje choré dieťa, ale to neznamená, že pri svojom pacientovi, detskom pacientovi, pri svojom dieťati nemá sedieť.
A nehovorte mi, že sa to nedá, lebo keď sa pozriem na Česko, tam vôbec nemajú na detských oddeleniach oveľa lepší stav ako my. Dokonca naše detské onkológie a tak ďalej sú aj vo fundraisingu oveľa úspešnejšie aj v tom posúvaní sa tých hraníc, než sú Česi. Takže tam táto téma žije už dlho a vidíte, vedeli sa zhodnúť na precizovaní pätnásťstranovým vykonávacím predpisom, kde všetky tieto veci, ktoré tu zazneli, hej, od resuscitácií po operácie, po psychiatrie, všetky možné situácie, ktoré ste tu fakt opísali, sú obsiahnuté v tomto predpise, ktorý vám nedávam do pozornosti prvý raz. Dala som ho do pozornosti na zdravotníckom výbore, dala som ho do pozornosti v rozprave pri prvom čítaní, doniesla som ho tu v rozprave pri prvom čítaní rozmnožený asi tridsaťkrát, že vezmite si, kto chcete. Nikto si ho nevzal. Takže nehovorte mi, že my nemáme riešenie. Veď v iných krajinách to je riešené presne takto, podzákonným predpisom.
Je to naozaj remeselne dobre napísaná novela, stojím si za tým, pretože ma to stálo veľa úsilia zhromaždiť, zhromaždiť vlastne právne názory špičiek, ktorí by povedali, tak to má byť. Konzultovala som to s kanceláriou verejného ochrancu práv, konzultovala som to s výborom, na ústavnoprávnom výbore k tomu bola veľmi poctivá diskusia, až ma to mrzí, že som im odsekla viac ako hodinu a pol času, ale nakoniec môj pozmeňujúci návrh podporili všetci prítomní a naozaj sme dopodrobna sa venovali tejto problematike. Čiže mňa naozaj zaráža, keď niekto povie, že to vzniklo len tak, lebo toto je rok a pol práce a komunikácie so všetkými zložkami, ktorých sa to týka.
Ja vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu tejto novely. A verím, že v druhom kroku ministerstvo zdravotníctva, tak ako súhlasilo, vypracuje po vzore Českej republiky, lebo je to veľmi dobre napísaný vykonávací predpis, vyhlášku, ktorá presne všetky tieto situácie bude, bude upravovať. A ja som navrhla pozmeňujúcim návrhom takú účinnosť, aby malo ministerstvo taký čas na tú vyhlášku, aký si samo zažiadalo, do 1. 1. 2024. Tak mi to prišlo v maili, že toto je požiadavka, tak to hovorím, že s tým súhlasím, lebo mi záleží na cieli. Keby mi nezáležalo na tom cieli, tak tam ten priestor pre ministerstvo nevytváram. Ale ja chcem, aby to bolo poctivo urobené.
Ďakujem vám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2023 16:24 - 16:26 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ja sa cítim ako papagáj, lebo to tu už poviem ikstý raz, ale týka sa to aj tých psychiatrií, samozrejme, že som sa bavila aj s detskými psychiatrami, ako je to upravené v iných krajinách, upovedomila som ich o tom, aký je proces, že sa to tam rieši podzákonným predpisom.
Pozrime sa napríklad, ako to majú vyriešené v Českej republike. Na strane 13 metodického pokynu e) venuje sa na psychiatrickom oddelení v psychiatrickej nemocnici či léčebne, ako sa upravuje toto právo, akože má to celú stranu, ale na konci poviem, v rozporu, v rozpore s právom na nepretržitú prítomnosť zákonného zástupcu nie je, pokiaľ ošetrujúci lekár vymedzí v rámci individuálneho liečebného plánu aktivity, u ktorých nie je účasť zákonného zástupcu vhodná alebo možná z terapeutického hľadiska a tak ďalej a tak ďalej, všetko je to tam pekne detailne popísané aj v prípade psychiatrických liečení, rovnako tak ako v prípade endoskopie, ktorú ste vy spomínali, že neviete, ako to bude prebiehať v rámci endoskopie, no aj to majú upravené iné krajiny v metodickom pokyne alebo v podzákonnom predpise.
Veď ten pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel zo zdravotníckeho výboru a na ústavnoprávnom výbore zaňho zahlasovali všetci prítomní, hovorí o tom, že prijmeme podzákonný predpis po vzore iných krajín, ktorý bude tieto detaily, ktoré vy hovoríte, že máme riešiť v zákone. No, žiadna krajina ich nerieši v zákone. Zákon nie je receptár, my tam nevieme dať od a po f všetky situácie. Práve aj u nás na Slovensku tieto veci sa riešia podzákonným predpisom a my to tam dávame priamo do zákona. Ministerstvo s tým súhlasilo, že takýto predpis vytvorí. A ja som hovorila, že koľko na to potrebujete času. Ja by som vám dala tri mesiace, lebo toľko to trvalo v Česku. Oni hovoria nie, potrebujeme viac. A nakoniec z toho vzišlo, že potrebujú osem mesiacov. Navrhli mailom, viacerí boli v kópii, dátum 1. 1. 2024 a to je termín účinnosti, ktorý som tam dala. Čiže toľko.
A ešte sa vyjadrím v rámci ďalšieho kola.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2023 15:57 - 15:59 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Budem na to obsiahlejšie reagovať potom v záverečnom slove. Ale ja, ja som zúfalá z toho, že proste tu nemáme znalosť, základnú znalosť zákona, o ktorom sa bavíme, a potom sa dostávame do takýchto dezinterpretácií, ktoré ma veľmi mrzia, lebo my sa nemôžme baviť o tom, že pri záchrane života a zdravia niekto bude vyhľadávať rodiča pred tým, ako proste zachráni dieťa, ktorému praskne pečeň alebo ktoré bude treba resuscitovať. Veď toto už dávno máme upravené v zákone. Veď keď príde záchranka a ide o život zachraňujúci úkon, pri všetkých, keď prídete s dieťaťom do nemocnice, potrebujete informovaný súhlas, ale keď príde záchranka a zachraňuje to dieťa, ho nepotrebuje, lebo ide o život zachraňujúci úkon. A práve toto už máme dávno upravené, že vtedy, pri urgentnej medicíne, pri urgentnom zásahu vlastne toto nepotrebujete. Čiže toto sú situácie, o ktorých my sa vôbec nebavíme.
My sa bavíme o situáciách v rámci tohto zákona, že to dieťa je hospitalizované v nemocnici na tri dni, mesiac, neviem koľko a my chceme, aby tam ten rodič pri tom dieťati mohol byť a držať ho za ruku. Nijak nechce ohrozovať jeho starostlivosť, veď práve preto sme tam dali aj možnosť ošetrujúcemu lekárovi, aby povedal stop, teraz tu nemôže byť, lebo ide o zdravotný úkon, ktorý je proste kontraindikáciou k prítomnosti rodiča. Ale potom znova, keď sa to dieťa bude zotavovať, keď tam budú prebiehať ďalšie vyšetrenia a ono bude na tie vyšetrenia čakať dva, tri, štyri dni, tak tam ten rodič bude pri ňom môcť byť, bude mu útechou a ak tam nie je lôžko, bude sedieť na stoličke. Ak nebude chcieť sedieť na stoličke, tak tam nebude, lebo stále je to možnosť.
A my hovoríme o zmluvnom vzťahu s nemocnicou, hej? My sa musíme pozerať na to aj, proste naozaj v tých, v tých právnych termínoch, ak ten rodič má problém s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, stále môže dať reverz a zobrať to dieťa inde. A zároveň, čo je veľmi dôležité povedať, je, že ak by ohrozoval život toho dieťaťa, tam rozhoduje súd, ako napríklad keď odopierajú onkologickú liečbu rodičia svojim deťom, hej, pre nejaké šarlatánstva. To všet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2023 15:27 - 15:29 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Nebudem menovať tých pediatrov, lebo nezvyknem menovať ľudí, od ktorých nemám predchádzajúci súhlas, ale môžme využiť súhlasy tých nemocníc, ktoré zazneli vo verejnom priestore. Bola som v rádiu Expres, kde oslovili tri nemocnice, Banskú Bystricu, Bratislavu, Lučenec, všade sa vyjadrovali tieto nemocnice pozitívne k tejto mojej navrhnutej zmene po tom, čo to prešlo prvým čítaním, bola zrejmá úprava, jej konkrétne znenie, takže kľudne sa k tomu vráťte.
A ja nerozumiem proste, prečo si tak protirečíte, keď teraz mňa sa pýtate otázku, ktorú vy vo svojom pozmeňujúcom návrhu, kde hovoríte o existencii iných závažných dôvodov, dopĺňate tým, že bližšia špecifikácia tohto pojmu má vyplynúť z podzákonného právneho predpisu. Akože veď my presne to isté hovoríme, že v podzákonnom predpise majú byť upravené tie jednotlivé povahy zdravotníckych výkonov, pretože tam sa dá zmestiť rovnako ako v českej úprave od ára po resuscitáciu, po transport detského pacienta, po infekčné, alebo "standardní pokoj", akože to všetko je tam upravené veľmi detailne.
A vy keď ste hovorili, že som nedala na stôl nič, čoho by sme sa mohli držať, no ja som prišla aj na ministerstvo zdravotníctva, kde sme sa dohadovali o termíne, do ktorého sú schopní takýto podzákonný predpis vydať, práve s touto českou úpravou a hovorím, že toto musí byť náš vzor. Akože toto je veľmi podobná úprava ako tá naša, podobné prostredie, pracovali na tom od psychológov cez lekárov, cez zdravotnícke zariadenia, ľudskoprávne organizácie, akože 30 rôznych strán sa k tomu vyjadrovalo, takže toto musí byť pre nás ako keby vlajková loď. A je super, že oni si tým procesom prešli a my môžme sa inšpirovať ich kvalitným predpisom, ktorý bol aj v pripomienkovom konaní a bol aj súčasťou širokej verejnej diskusie, a na to vytvárame ešte aj časový priestor viac ako osem mesiacov.
Čiže ja, ja nerozumiem, že odkiaľ prichádzajú tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2023 15:11 - 15:13 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vy ste tu neboli, ja som vzniesla námietku a upozornila som na § 94 zákona o rokovacom poriadku, kvôli krátkosti času odsek 2 nebudem znovu opakovať, ale aby ste to vedeli v rámci toho procesu, pretože ide o rozširujúci návrh, ktorý podali kolegyne ako pozmeňujúci návrh, a hovoria to aj v samotnej dôvodovej správe, kde jednoznačne hovoria, že rozširujú túto právnu úpravu, "z tohto dôvodu sa navrhuje danú výnimku rozšíriť aj o okruh existencie iných závažných dôvodov" a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže už aj v samotnom vlastne komentári k tomuto pozmeňujúcemu návrhu hovoríte, že to rozširujete. Ja som presvedčená, že práve táto, tento, táto veta "existencia iných závažných dôvodov" že je v rozpore s ústavou, čo my sme precizovali naozaj niekoľko mesiacov, aby tie dva ústavné princípy, ktoré tu dochádza k ich stretu, a to je tá, to právo, to vyplývajúce z ústavy, nepretržitej prítomnosti rodiča s dieťaťom, ktorú môže rozdeliť iba súd, a potom to právo na ochranu života a zdravia, ktoré takisto máme v rámci ústavy, aby sme vytvorili medzi tým balans, aby to bolo ústavne správne napísané. Veľmi precízne my sme museli voliť slová. Aj preto som, ako vy hovoríte, tvrdohlavá. No nie som tvrdohlavá, som opatrná, lebo viem, aká to bola fuška naformulovať to tak, aby to bolo ústavne a právne správne. A som presvedčená, keďže aj toto bola jedna z variánt, o ktorej sme sa bavili, že toto je v rozpore s ústavou, čo ste tam doplnili a čo považujete vlastne za rozširovanie tej právnej úpravy. Takže nemôžem sa s tým stotožniť a opakujem, že ako navrhovateľ som proti práve z uvedených dôvodov, ktoré ako zákonodarca proste nemôžeme prehliadať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.3.2023 14:38 - 14:55 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zareagujem na vás, pani kolegyňa Horváthová, ja nerozumiem, prečo dávate do kontextu moju novelu s absurdným návrhom, ktorý prišiel z ministerstva spravodlivosti o zatváraní štatutárov. Ja som proti, aj som to povedala. Čiže absolútne nerozumiem, prečo je to v tejto súvislosti, tak som sa chcela voči tomu hneď na začiatku ohradiť.
Mojím cieľom vždy bola v rámci zdravotníckych tém humanizácia zdravotníctva. Ja som stála za každou jednou podporou či zdravotníkov, všetky snahy o ich zvýšenie platov a tak ďalej, aby naozaj to zdravotnícke prostredie sa zlepšovalo, aby sa prijala reforma zdravotníctva, aby sme napredovali. Ale nerozumiem, prečo sa takto oklieštene dívame na zdravotníctvo, že jeho hlavnými aktérmi sú len lekár, len zdravotnícky personál alebo štatutár. Prečo proste ten pacient – a v tomto prípade detský pacient – má byť na chvoste našich záujmov, keď dokážeme naozaj po vzore iných krajín, my sme jedna z posledných v rámci EÚ, ktorá to nemá zahrnuté v úprave, keď dokážeme po vzore iných krajín naozaj humanizovať to naše zdravotníctvo takýmito, precizáciou zákona, ktorá, ktorá vlastne len nadväzuje na predpisy, ktoré už platia a sú medzinárodné. Len nie sú možné, nie je možné ich vynútiť, pretože vyplývajú z medzinárodnej zmluvy. Čiže tu je našou aj právnou povinnosťou ako zákonodarcov vlastne precizovať ten zákon, aby bolo možné tieto práva uplatňovať.
Hovorili ste, že lekár nemá v rámci našej úpravy posledné slovo a v českom áno. Tóó, ja, ja neviem, či ste čítali tú právnu úprava, o ktorej sa bavíme. Lebo práve v našej úprave má explicitne ošetrujúci lekár posledné slovo, a to preto, že práve explicitne sa tam píše "ošetrujúci lekár môže obmedziť prítomnosť sprevádzajúcej osoby". V Česku ten problém právnej úpravy bol ten, že tam nemali povedané, kto to môže obmedziť. A stalo sa, že aj vrátnik vlastne, keď prišla nejaká osoba, ktorá mu nebola sympatická, tak ju nepustil do zdravotníckeho zariadenia a dochádzalo k porušovaniu tohto práva, k volaniu polície a tak ďalej. Ja som sa bavila aj s poslancami Českej snemovne, ktorí sa tejto téme venujú, že čo sú najväčšie aplikačné problémy, ktoré sa riešia vlastne, čo vás viedlo k tomu metodickému pokynu. Spísali mi to a potom sme sa s ústavnými právnikmi na to pozreli, aby sme vedeli v rámci tej našej úpravy predísť týmto aplikačným problémom, a preto sme tam explicitne dali, že áno, je to ošetrujúci lekár, ten, ktorý povie, či tam má, alebo nemá byť tá prítomnosť rodiča, či tá... ktorý zatvorí dvere proste na tej, na tej operačnej sále a teraz vykonáva ten zákrok, aby to nemohol byť akýkoľvek vrátnik alebo ktokoľvek, kto sa práve pohybuje po tej nemocnici. Čiže, čiže tam to precizujeme, aby v praxi nedochádzalo k týmto konfliktným situáciám.
Hovoríte, že neviete, čo znamená slovné spojenie ´v nevyhnutnej miere´ a ´na nevyhnutný čas´. Alebo hovoríte, že neviete, čo znamená ´zdravotný úkon´. No keď sa pozriete na zákon o zdravotnej starostlivosti, tak zdravotný úkon hneď na prvej strane máte definovaný, čo znamená, máme tam jeho definíciu. Ale ja chápem, vy ste lekárka, vôbec akože nemám pocit, že by sme mali všetci ovládať všetky pojmy, ktoré sa v našej legislatíve nachádzajú, veď práve preto to konzultujeme aj s ústavnoprávnym výborom, aj s komisiou na tvorbu práva, aj so samotnými právnikmi, ktorí pre nás pracujú a tak ďalej, ale my sme vychádzali z pojmov, ktoré sú vlastne veľmi známe v rámci našej, našej legislatívy. A to slovné spojenie ´v nevyhnutnej miere´ a ´na nevyhnutný čas´, hoci môže byť pre vás s otáznikom, že ako sa, ako sa vykladá, no my vieme v našich podmienkach, ako sa vykladá, pretože práve tento pojem vznikol v diskusii s verejnou ochrankyňou práv, kedy sme hľadali ustálené slovné spojenie v rámci nášho právneho poriadku, ktoré by jasne hovorilo, že kedy a na ako dlho majú byť tieto práva obmedzené. A toto spojenie sa používalo trebárs aj počas pandémie, pretože toto slovné spojenie je práve zaužívaný právnický termín pri obmedzovaní ľudských práv. Čiže tam, akože my sme zákonodarcovia, my si nemôžeme vymýšľať pojmy, ktoré proste náš zákon nepozná. A je mi ľúto, keď to potom nepoznajú jednotliví poslanci, ale ja vás ubezpečujem, že ide o pojmy, ktoré sú dobre známe všetkým právnikom a sú v súlade vlastne s našou prácou, lebo my musíme tie zákony precizovať v nejakej kvalite.
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má maloleté dieťa právo na prítomnosť zákonného zástupcu. Neviem, odkiaľ beriete, že tam môže byť babka, dedko, mamka, neviem, štyria, piati, siedmi ľudia. Veď dobre, keď tým zákonným zástupcom toho dieťaťa je matka alebo otec, tak sú tam oni. Ak je tým zákonným zástupcom stará mama, pretože to dieťa je bez rodičov, tak je ním stará mama, ale to neznamená, že tam budú teraz všetci pokope. Veď to sa tam píše v tom, v tom predpise. Ja neviem, prečo dochádza k tejto dezinterpretácii. Je tam napísané, že ho môže sprevádzať zákonný zástupca, jednotné číslo, zákonný zástupca presne vieme, kto je. A presne vieme, že kto tam pri tom dieťati tým pádom bude sedieť.
Samozrejme, že potom sme to rozšírili o pozmeňovák, ktorý potom prednesie pani, pani Žitňanská, lebo máme aj situácie, kedy to dieťa nemá zákonného zástupcu, lebo je napríklad v adopčnom procese, a práve tieto situácie chceme pokryť týmto pozmeňujúcim návrhom záko... týmto pozmeňujúcim návrhom. Ale, ale to neznamená, že teraz tam pri tom dieťati bude sedieť pätnásťčlenná família, to v žiadnom prípade.
No, ďalšiu vec, ktorú som chcela spomenúť. Hovorili ste, že onkológia, že tam tomu rozumiete, lebo ide o smrteľnú chorobu, že tam to dáva zmysel, že vlastne to dieťa je s tým rodičom. No ono podľa vedeckých výskumov aj podľa zdravotníckych výskumov to dáva zmysel všade, ale odporujete si v tomto, pretože predtým ste povedali, že ak by ste napríklad nezapojili kanylu nejakému dehydrovanému dieťaťu, tak proste by zomrelo a že aj toto bola taká situácia, ktorú ste museli zvládnuť. No tak počkať, keď tu máme situácie, pri ktorých môže to dieťa prísť o život, no o to viac je to traumatizujúce, keď tam ten rodič nie je a nedokáže sa s tým dieťaťom napríklad rozlúčiť. A my nevieme v tom procese zadefinovať, ktorá situácia môže k čomu viesť. Akože ja nerozumiem, prečo to musíme deliť na choroby, na ktoré môže to dieťa umrieť, nemôže umrieť, môže mať traumu, nemôže mať traumu, veď na to máme vedecké výskumy a vieme, že vždy, keď dochádza k separácii dieťaťa od rodiča a najmä v tom nízkom veku, že zakaždým to spôsobuje traumu a nielen traumu tomu dieťaťu, aj traumu tomu rodičovi. Ja sa k tomu vyjadrím na konci, lebo aj vám spomeniem tie výskumy, aby ste si to vedeli dohľadať.
A veľmi sa ma dotýka, a to budem osobná, keď niekto ako keby spochybňuje moju snahu slušne komunikovať v tejto téme, hľadať kompromis, pretože to bolo viac než tridsať stretnutí, ktoré som si teraz počas sedenia narátala v kalendári, ktoré som absolvovala, či už so zdravotníckymi zariadeniami, či s ministerstvom, či s poslancami, či so zdravotníckym výborom, či s neziskovými organizáciami, ktoré nejakým spôsobom riešili túto tému, pred tým, než som sa tu pred vás postavila v prvom čítaní. Viac ako tridsať stretnutí, ktorí všetci videli navrhované znenie, v ktorých všetci sa k nemu vyjadrovali, ktorým všetkým som vysvetľovala, prečo je to tak, precizovali sme ho. Čiže toto znenie nevzniklo za pol hodinu, ani som ho nepredložila vlastne zo dňa na deň. Rok a pol tu o tomto znení hovorím a naozaj boli ochotní po tom, čo som ich otravovala doslova mailami a telefonátmi, sa na to znenie pozrieť aj špičkoví ústavní právnici na Slovensku, ktorí proste radia aj parlamentu, radia Ústavnému súdu, radia kadekomu, a chcela som mať aj ich posvätenie, že je to dobre napísané, lebo tu naozaj upravujeme ústavné princípy. To musí byť špičkovo napísané, to nemôžme napísať pol hodinu pred, pred zasadnutím pléna, pretože všetko, čo tu prijímame, musí byť v súlade najmä s ústavou. A o to mi išlo. Je to, zdá sa to, že to je krátka úprava, ale naozaj naráža na dva ústavné princípy, preto musela byť veľmi precízne napísaná, aby to bolo korektné.
No a vy ste tam spomínali, alebo neviem, niekto tu spomínal aj situácie, kedy má dieťa svrab a potom či tam, také čo, že takáto matka, keď má tiež svrab, tam nemá čo robiť a neviem čo všetko. Ale veď toto všetko sú situácie, ktoré už sú dneska upravené. Akože keď ide o nejakú infekčnú chorobu alebo ak ide o pandemické situácie, veď to všetko upravujú iné právne predpisy alebo iné paragrafy v rámci tohto právneho predpisu. Rovnako ako vy vo vašom pozmeňujúcom návrhu upravujete to, keď je dieťa vlastne týrané tým rodičom. Ja som to povedala aj v rozprave, ale veď my toto už máme upravené iným zákonom o sociálno-právnej ochrane dieťaťa, čiže naozaj my sme nad tým sedeli veľmi dlho a všetky tieto nuansy sme vychytávali, aby tam nebola duplicitná úprava, aby to bolo v súlade s ústavou, s medzinárodnými dohovormi.
No a potom ste sa tam vyjadrili, že a vlastne načo nám je táto úprava, keď už dnes to máme upravené v medzinárodných dohovoroch. Tak na jednej strane sa jej bránite, nechcete ju, a na druhej strane hovoríte, že vlastne aj dnes už je platná, tak načo nám je. No odporujete si v tomto, pretože my to síce máme upravené v medzinárodných dohovoroch, vyplýva nám to zo zákona o rodine, vyplýva nám to z ústavy, ale napriek tomu máme heterogénny typ uplatňovaní tohto práva, a to nieže naprieč zdravotníckymi zariadeniami, ale naprieč oddeleniami v rámci jednej nemocnice, v ktorej majú nejaký svoj vnútorný poriadok a aj ten porušujú. A ja chápem, že ho porušujú, pretože ho môžu porušovať, lebo nad nimi nestojí nejaká vecná zákonná úprava, ktorá by im hovorila, ako toto právo uplatňovať. Tak ako tu zaznelo, my sme mali dlho v ústave napríklad princíp právo na prístup k informáciám, ale keďže nikto nevedel, ako si ho vykladať, ako ho uplatňovať, tak proste ten novinár keď napísal, že niečo chcel vedieť od nejakého orgánu, tak sa nedopátral odpovede, lebo nevedel postup. Keď ten postup prišiel, vieme, že je oveľa ľahšie sa k tým informáciám dostať. Nehovoríme, že to na sto percent zagarantuje proste, že to bude fungovať. Ale keď to funguje v iných krajinách a my sme sa dokázali poučiť tým, že to prijímame oveľa neskôr, aj na chybách, ktoré tie krajiny urobili, bavila som sa s nimi, vyprecizovať to, tak prečo to neurobiť, prečo proste si nespraviť tú domácu úlohu a urobiť to poctivo. Táto verzia prešla prvým čítaním 114 hlasmi poslancov.
To naozaj akože nie je krátkodobé presadzovanie alebo tvrdohlavé presadzovanie nejakej verzie. To je verzia, ktorú som ja komunikovala veľmi dlho. Explicitne som ju dala v tomto znení aj do petície, kde som žiadala podporu ľudí presne v znení, aké je tu v parlamente, lebo som si chcela byť istá, že ľudia vedia, čo podpisujú, nieže podpisujú nejaké právo maloletého pacienta na prítomnosť rodiča, ale že presne vedia, že podpisujú to, že v prípade, ak bude nejaký zdravotný výkon odporovať tomu, aby tam ten rodič bol, tak v tom prípade ten ošetrujúci lekár toho rodiča pošle za dvere. To všetko tam bolo veľmi transparentne a 62-tisíc ľudí to za šesť dní podpísalo. Čiže nie, neklameme si, že tam došlo k nejakému zatajovaniu udalostí. Všetko bolo transparentné a jasné od úplného začiatku.
Čo mňa prekvapuje teraz, je pred hodinou predložený pozmeňujúci návrh, ktorý, s ktorým sa nestotožňujem, pretože jednak ho nepovažujem za právne kvalitný a jednak ho považujem za rozširujúci. A to nie je o tom, že či niekto má, alebo nemá právo poskyt... má alebo nemá právo podať takýto pozmeňujúci návrh, ale tu máme akože aj pravidlá v zákone o rokovacom poriadku. Veď tam máme § 94, ja ho teraz odcitujem a ten § 94 ods. 2 hovorí, že "pri prerokovávaní návrhu zákona, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním." Ja nevyjadrujem súhlas s takýmto pozmeňujúcim návrhom, o ktorom som nebola uzrozumená, ktorý som nevidela predtým, o ktorom sme sa nebavili. Ja som bola aj na zdravotníckom výbore, ja som bola aj na pracovnom stretnutí k tomuto, k tejto novele, na ktoré ma pozval predseda. Tam sme sa bavili o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som si osvojila, ktorý som prerokovala aj s ministerstvom zdravotníctva, ale s týmto sa neviem stotožniť, pretože tam som nemala priestor absolvovať všetky tieto veci. Čiže sa odvolávam na tento § 94 zákona o rokovacom poriadku, aby sme tieto procesy v rámci Národnej rady rešpektovali všetci, lebo ja ich rešpektujem, keď tak konám, keď konám so svojím pozmeňujúcim návrhom zákona k vašim návrhom zákona alebo k novelám.
A poslednú vec, ktorú chcem, aby tu zaznela, je, že veľmi zľahčujeme tú separáciu rodiča od dieťaťa a dieťaťa od rodiča. Ja som to tu posledne hovorila a dnes som vás nechcela zaťažovať vlastne tým, čo všetko sa ukazuje z tých výskumov, ale dnes sú veľmi precízne. A ja len poviem takú základnú, takú základnú paralelu, ktorá súvisí s tým oddeľovaním, keď oddelíte dieťa od rodiča pri hospitalizácii, viete, čo je prvé, čo sa stane? No tak to dieťa, samozrejme, kričí, plače, buď je agresívne, alebo veľmi smutné. Snaží sa prejaviť vôľu a spraviť čokoľvek, aby proste privolalo naspäť tú svoju matku, otca alebo inú blízku osobu. V druhej fáze je dieťa absolútne zúfalé, uzatvára sa do seba, rezignuje, prestáva komunikovať, zhoršujú sa jeho vitálne funkcie. To je proste odmerané. Tu nebavíme sa o nejakých mojich názoroch poslanca, to všetko proste máme dnes už doskúmané. A v tretej fáze sa uchyľuje k naviazaniu na náhradný subjekt. Odpútava sa od neprítomnej matky, vzďaľuje sa jej, natrháva sa tam vzťahová väzba, potláča svoje emócie a hľadá útechu u inej osoby, prípadne u hmotných vecí. Táto fáza býva často vykladaná odporcami tejto novely ako priaznivá fáza, že dieťa si zvyklo na to, že tam toho rodiča nemá. Veď super, však už nekladie odpor. Ale nejde o reakciu adaptívnu, ale o obrannú, ktorá má fatálny vplyv na budúcu dôveru dieťaťa v jeho blízke osoby. A keď som spomínala tie výskumy, tak veľmi podrobne je to, je to upravené v Psychickej deprivácii v dětství od Langmeiera a Matějčeka, kde sa viete o tomto dočítať, že aký to má fatálny dopad.
My sa tu tvárime a jednou z priorít zdravotníctva malo byť duševné zdravie. Všetci o ňom hovoríme, že ako to je proste priorita, aký to má dopad aj na financovanie nášho zdravotníctva, koľko by sme potrebovali vyčleniť, aby sme sa mu naozaj venovali. No my na druhej strane chceme brániť vznikaniu tráum, ktoré vznikajú v tom procese liečenia, a nespravíme nič pre to, aby sme, aby sme naozaj vytvorili priestor, kde to zotavovanie bude v zdravom, aj psychologicky zdravom, aj ošetrovateľsky zdravom prostredí. Akože toto sa mi úplne bije, je to protichodné ako viacero argumentov, ktoré tu predtým zazneli.
A čo sa touto novelou zmení? No nezmení sa to, že rodičia sa budú pchať na operačné sály, nikto sa nebude pchať na operačné sály. Toto máme upravené v tej novele. Jediné, čo sa zmení, je to, že ak vaše dieťa bude v ťažkom stave ležať v nemocnici, tak sa nestane, že vás k nemu nepustia, že nebudete môcť, ak budete chcieť, sedieť na tej stoličke vedľa neho, že sa vám nestane, že po dvoch týždňoch, čo to dieťa vlastne ležalo na áre, napríklad ako onkologický pacient, že bude mať preležaniny, pretože, žiaľ, nie je tam dostatok personálu, ktorý by dokázal robiť zázraky a ten rodič by tie zázraky robiť dokázal, keby tam bol, ale nebolo mu to umožnené. A často sa stáva, že to nebolo umožnené nie preto, že to nechcel ten zdravotník, ale preto, že to nemáme upravené a môžu, môžu to takto robiť.
Tak dopomôžme aj tým zdravotníkom, ktorí volajú po tom, aby tu bola jednotná úprava, aby vedeli, čo majú robiť, aby sme na to mali poctivý návod. To jediné žiadam. A nie je to žiaden výstrelok, žiaden úlet. Pozrite sa na krajiny okolo. Poľsko, Maďarsko, Česko, Nemecko, Rakúsko, všetci to majú upravené a my nie. A vy mi poviete, že to je úlet (povedané so smiechom). No. To je práca zákonodarcu, aby sme to dostali do zákona, keď je to našou povinnosťou vyplývajúcou z medzinárodných predpisov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2023 14:24 - 14:26 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem. Rozsiahlejšie zareagujem potom v slove, ktoré som si vypýtala, ale tu kolegovia povedali, že tento zákon vznikol na popud politikov a nie na popud lekárov, alebo že sa k nemu nevyjadrujú dostatočne zdravotníci.
Tak ja som sa s väčšinou zdravotníkov, s ktorými som sa ja bavila, a tento zákon vznikol na popud zdravotníkov, prvý impulz vznikol práve na oddeleniach detskej onkológie, ktoré mali tú skúsenosť, že kým u nich dovolili mať prítomnosť rodiča, tak ten onkologický pacient, keď išiel na iné oddelenie kvôli nejakej inej komplikácii, tak tam toho rodiča nepustili a práve táto heterogenita uplatňovania tohto práva bola veľmi škodlivá pre priebeh toho zotavovania sa detského onkologického pacienta, ktorý bol zvyknutý, že tri mesiace na detskej onkológii bol s tým svojím rodičom, prišiel na iné oddelenie, ako je detská onkológia, a zrazu mu to neumožnili. Čiže toto boli naozaj veci z praxe, ktoré ma viedli k tomu, aby sme sa tejto téme venovali a aby sme to nastavili tak, aby to bolo vo všetkých podmienkach vlastne rovnako uplatňované po vzore krajín, ako je napríklad Česko, kde nepovažujem ako keby nejaký diametrálny rozdiel medzi tými problémami aplikačnej praxe, ktoré vyvstali tam a ktoré môžu vyvstať u nás. Práve preto ich aj upravujú v metodickom pokyne, veľmi realisticky ich tam popisujú. Čiže s týmto, s týmto nesúhlasím, ale, ako som povedala.
K pani Horváthovej sa potom vyjadrím neskôr.
Ááá, vy ste sa pýtali, že prečo je tam účinnosť vlastne nastavená na ten rok 2024. Tak vychádzali sme z toho, že sme chceli dať aj na žiadosť ministerstva zdravotníctva taký priestor, aký žiadali na vytvorenie podzákonného predpisu, ktorý by dolaďoval detaily vlastne tejto právnej úpravy. Ja som za to, aby účinnosť bola čo najskôr. Ale som človek konštruktívny, ktorý v tomto chcel naozaj vyjsť v ústrety.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2023 13:37 - 13:39 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za vaše pripomienky. Nepovažujem to za úlet, lebo naozaj medzinárodné predpisy, ktoré sme podpísali, či Dohovor na ochranu práv dieťaťa alebo Charta práv pacienta alebo už základné naše princípy ako, ktoré sú obsiahnuté v ústave alebo v zákone o rodine, jednoducho hovoria o tom, že dieťa nemožno oddeliť od rodiča a ani v rámci zdravotníckych zariadení. Čiže my sme povinní napĺňať toto právo a mať to obsiahnuté aj v zákonoch, ktoré sa týkajú zdravotníckych zariadení a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Majú to v konečnom dôsledku v nejakej forme upravené na výnimku jednej alebo dvoch všetky krajiny EÚ. Tam je to možné a tu hovoríme, že je to nevykonateľné, že je to nemožné. Nuž, nie je to tak, pretože my sme povinní ako zákonodarcovia zákony dodržiavať a my nemôžeme prispôsobovať vlastne práva nedostatočnej infraštruktúre. Tiež nehovoríme pri povinnej školskej dochádzke, že nevezmeme dieťa do školy kvôli tomu, že nemáme tridsať lavíc, ale, ale len, len pätnásť v tej škole. Čiže my musíme vytvárať infraštruktúru, ktorá teda tieto práva najmä detského pacienta bude napĺňať a bude podporovať.
A čo som povedala aj v rozprave, možno to nezaznelo dosť explicitne, ale my máme túto situáciu napríklad tých operácií, o ktorých hovoríte, pán Valocký, obsiahnutú v tejto novele, pretože práve vtedy, ak je to nevyhnutné z pohľadu zdravotného výkonu, môže ošetrujúci lekár obmedziť toto právo a to je presne ten priestor pre operácie a pre iné zdravotné úkony, kde je prítomnosť rodiča kontraindikáciou. Čiže toto sme my s legislatívcami ošetrili, takéto situácie. V Česku to možné je, majú to v zákone, nehovorme, že sme horší v tomto.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.3.2023 13:25 - 13:27 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Musela som si to aj rozdeliť, aby som sa nadýchla, ale chcela by som v rámci rozpravy zodpovedať niektoré praktické otázky, ktoré vyvstávali pri komunikácii o tejto novele a buď z radov občanov, alebo aj z radov poslancov, ktorí sa ma na to pýtali, takže možno zodpoviem aj niečo, čo by inak zaznelo potom v rámci rozpravy. Boli to otázky, ktoré som už spomenula, že čo ak napríklad nemocnice nemajú pre rodičov lôžka, je stolička pri lôžku dostatočným naplnením tohto práva, má nemocnica riešiť stravu, čo ak dieťa pri sebe rodiča nechce, čo ak je tu dôvodné podozrenie, že rodič dieťa týra alebo zneužíva, čo vtedy robí nemocnica a tak ďalej, čiže toto sú všetko dôležité otázky, ktoré podľa mňa by mali zaznieť aj v rámci rozpravy.
V prípade, ak má na to zdravotnícke zariadenie vhodné podmienky, samozrejme, ideálnym scenárom je, ak je prítomnosť rodiča realizovaná formou pobytu spolu s maloletým pacientom. Ale my vieme, že toto nie je realita slovenského zdravotníctva, takže nie je porušením tohto práva, ak je tá nepretržitá prítomnosť alebo jednoducho prítomnosť toho rodiča zabezpečená tým, že mu je napríklad prisunutá stolička. Tak to majú upravené aj ostatné krajiny. Nemajú to upravené v zákone, majú to upravené v podzákonných predpisoch a toto je návrh metodického pokynu v rámci Českej republiky, kde to tiež majú explicitne upravené, práve túto pasáž.
Ďalším, ďalším takým otáznikom bolo, že či má nemocnica riešiť stravu. Tak, samozrejme, ak je to v rámci pobytovej starostlivosti, ak môže, je to vítaný benefit, ale nie je to súčasťou naplnenia tohto práva, s tým sa musia rodičia jednoducho zmieriť, že to tak je. Malo by byť naším záujmom, záujmom politikov, aj keď nie sme v exekutíve, ale sme v parlamente, aby sme tlačili na to, aby sa tá humanizácia nemocničného prostredia týkala detských pacientov vo zvýšenej miere, aby tieto procesy napredovali, ale, samozrejme, musíme byť aj realisti vzhľadom na to, koľko si vyžadujú tieto zmeny času. Preto treba jasne povedať, aká je situácia a nie sme schopní v tejto situácii to poskytovať a nie je to ani štandardom v rámci zabezpečenia tohto práva v iných krajinách.
Čo ak dieťa rodiča pri sebe nechce? Toto je tiež veľmi dôležitá otázka. V každom prípade vždy je vhodné, aby poskytovateľ zdravotníckych služieb, ak to dieťa už je vybavené nejakou rozumovou vyspelosťou a dokáže prejaviť vôľu, zistil, že či tam toho rodiča chce, alebo nechce. Aj to majú krajiny bežne upravené vlastne v rámci metodických pokynov. Väčšinou sa táto rozumová vyspelosť pripisuje deťom starším ako 12 rokov, kedy už vedia posúdiť, či už chcú byť v tej nemocnici samy alebo bez rodiča. Tam aj na základe medzinárodných predpisov, aj na základe našej vnútroprávnej úpravy vlastne musí byť rešpektovaný ten záujem dieťaťa, musíme ho zisťovať. Takže toto je niečo, čo už máme upravené v iných predpisoch. A áno, je na mieste sa aj o tom baviť, lebo puberťák úplne normálne môže proste povedať, že tam chce byť bez matky, ale tiež môže povedať, že tam toho rodiča chce. A vtedy to musíme jednoducho zabezpečiť, aby tam ani tento pacient nebol osamotený.
A veľmi dôležitá otázka, čo ak je tu dôvodné podozrenie, že rodič dieťa týra alebo zneužíva. Čo má vtedy robiť nemocnica? No, je treba v tejto situácii jednak myslieť na to, že toto už máme dávno upravené v § 8 zákona o sociálnoprávnej ochrane, kde sa spomínajú aj explicitne zdravotnícke zariadenia ako tie orgány, ktoré sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho práv, keby napríklad dieťa upozornilo na to, že rodič ho zneužíva, ubližuje mu alebo mu jeho prítomnosť nevyhovuje. Takže je dobré, že táto otázka zaznieva v rámci tejto diskusie, ale tieto otázky už máme upravené v iných zákonoch a v inej právnej úprave, takže nebolo nevyhnutné sa im duplicitne venovať aj v rámci tejto úpravy, pretože toto už máme dávno ošetrené.
Ja si veľmi vážim, že sa na nás obrátila aj organizácia Návrat, ktorá sa venuje osvojeniu, ktorá sa venuje príprave na osvojenie a spolu s Jankou Žitňanskou vlastne sme vyšli v ústrety ich zlepšeniu tohto zákona, aby sme vytvorili podmienky aj pre adoptívnych rodičov a pre rodičov, ktorí prebiehajú vlastne tým procesom adopcie, aby mohli sprevádzať svoje dieťa v zdravotníckych zariadeniach. Toto sú presne tie pripomienky z praxe, ktoré podľa mňa obohacujú ten zákon a tú novelu a naozaj sú dôležité. Čiže tam o tom povie moja kolegyňa Janka Žitňanská viac. Ďakujem jej za spoluprácu v tejto veci.
Veľmi rada zodpoviem na akékoľvek vaše otázky v rámci, v rámci rozpravy a chcem vás poprosiť, aby ste tento zákon, túto novelu podporili. Podpísalo sa pod toto znenie naozaj viac ako 60-tisíc ľudí, ktorí sa vyjadrili v petícii, a pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel ústavnoprávnym výborom, je kompromisom aj s ministerstvom zdravotníctva, aj s pánom predsedom zdravotníckeho výboru a aj ja ho vnímam ako kompromis v tom, aby sme docielili aj prijatie toho metodického pokynu alebo vyhlášky alebo proste podzákonného predpisu, ktorý zlepší tú situáciu v tom, že nám dá odpovede na praktické otázky. Tým, že ten český je strašne podrobný a skvelo napísaný a vznikal naozaj pomerne dlho, nie je to pre nás až, až taká strastiplná cesta, lebo sa môžme inšpirovať Čechmi, ktorí si niekoľko rokov vlastne vytvárali, poviem, že zbierku situácií, ktoré bolo treba riešiť v praxi a podarilo sa im to týmto pätnásťstranovým predpisom. Takže toto je cieľom pozmeňujúceho návrhu, aby aj u nás bol prijatý k tejto novele takýto predpis. (Poslankyňa nadvihla ľavou rukou svoje podklady.)
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

14.3.2023 13:11 - 13:11 hod.

Vladimíra Marcinková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A takisto sa chcem poďakovať, že môžem ísť ako prvá vzhľadom na to, že už mám len pár dní do pôrodu.
Rada by som odôvodnila návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti, sme v druhom čítaní.
Cieľom tejto novely je, aby sme maloletým pacientom, deťom, garantovali právo na prítomnosť blízkej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda aby deti v nemocniciach sa nedostali do situácie, kedy tam budú samé bez blízkej osoby. Napriek tomu, že toto právo deťom vyplýva z medzinárodných zmlúv a záväzkov, kde je Slovenská republika signatárom, stále na Slovensku prevláda nerovnosť a heterogenita v uplatňovaní tohto práva naprieč zdravotníckymi inštitúciami, takže mojím cieľom je, aby sme naozaj postupovali jednotne v tejto veci a neporušovali tieto detské práva.
Túto novelu som už raz v minulosti predložila, no žiaľ... (Ruch v sále.) Poprosím vás, kolegovia, ktorí chcete sa tejto téme venovať, ostaňte, ak nie, ťažko sa mi vás prehlušuje.
Túto novelu som už raz v minulosti predložila, no žiaľ, v rámci politických diskusií som často dostávala takú zľahčujúcu odpoveď, že toto nie je v zdravotníctve téma dňa, že po tejto zmene nie je dopyt. A aj vtedy, aj dnes viem, že to jednoducho nie je pravda. Odkedy som túto tému otvorila, deň čo deň, naozaj každý deň sa na mňa obracajú buď rodičia detí, ktorí boli v nemocnici oddelení od svojich detí, s tým, čo to spôsobilo za psychickú ujmu im a ich deťom, ale tiež sa na mňa obracajú tínedžeri a dospelí ľudia, ktorí takéto osamotenie počas detstva zažili a dodnes majú z toho traumu.
Dôkazom toho, že táto zmena je naozaj žiaduca a verejnosť, najmä rodičia, ale aj mnohí zdravotníci po nej volajú, je úspešnosť petície, ktorú som na podporu tejto novely zorganizovala a do dnešného dňa ju podpísalo viac ako 62-tisíc ľudí.
Využijem však tento priestor aj na to ísť hlbšie do tejto problematiky, lebo samotná choroba a s tým spojené ambulantné ošetrenie alebo aj hospitalizácia je pre dieťa naozaj náročnou životnou situáciou, spojená so strachom z neznámeho prostredia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šeliga, opakovane vás vyzývam, choďte diskutovať vonku. Ďakujem.

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
... ďalej tam dochádza k separácii od rodiny a tieto negatívne javy ešte umocňujú a sú významným stresorom v prístupe k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a k tomu cieľu, prečo tam to dieťa v tej nemocnici alebo zdravotníckom zariadení je, aby sa jeho stav zlepšil.
Výskumy ukazujú, že prítomnosť blízkej osoby vedie k lepšiemu manažmentu bolesti, je to zmerané, zníženiu stresu, rýchlejšiemu zotaveniu, u predčasne narodených detí to má preukázateľný vplyv na neurobehaviorálny vývoj dieťaťa, v pooperačnej starostlivosti to bolo skúmané napríklad pri prebúdzaní sa z narkózy, akým spôsobom to pozitívne ovplyvňuje zotavovanie, akým spôsobom to má vplyv na včasnú rekonvalescenciu. Dnes už máme naozaj desiatky štúdií, ktoré majú presne zmerané tieto parametre a vplyv blízkosti rodiča alebo inej blízkej osoby na zotavenie pacienta a na priebeh jeho, jeho uzdravovania.
Prítomnosť rodičov u chorého dieťaťa má pozitívny vplyv ale nielen na to dieťa, ale aj na psychiku samotného rodiča. Mimoriadne dôležité, na to upozorňujú zdravotníci, je to najmä u rodín dlhodobo liečených pacientov. Toto sú oddelenia, s ktorými som ja posledný rok a pol naozaj intenzívne komunikovala, to sú oddelenia, ktoré najviac volajú po týchto zmenách, kde v tom procese dlhej, niekoľkomesačnej liečby naozaj vidia, aký významný vplyv to má, ak tam ten rodič je.
Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti je predchádzať negatívnym javom v súvislosti s chorobou a hospitalizáciou, a to napĺňaním aj biologických, aj psychologických, aj sociálnych potrieb. To všetko dnes majú napĺňať napríklad sestry, ale my vieme, že v našich podmienkach je napĺňanie týchto potrieb pri detskom pacientovi veľmi náročné aj vzhľadom na nedostatok zdravotníckeho personálu. Aj tu je prítomnosť rodiča veľkou výhodou, lebo dokáže zdravotnícky personál odbremeniť od mnohých základných úkonov, ako je kŕmenie, prebaľovanie, ochrana pred poranením, polohovanie, monitorovanie priebehu zdravotného stavu, dokáže komunikovať s detským pacientom ten rodič v rozsahu, ktorému to dieťa rozumie, má na to viac času, dokáže to citlivejšie ako jeho blízky človek. A toto sú naozaj niekedy potreby, ktoré preťažený zdravotnícky personál nevie zabezpečiť v takej miere, v akej potrebujeme. A dokazujú to aj štatistiky. Veď len pripomeniem, že v krajinách OECD pripadá na tisíc obyvateľov v priemere 9,1 zdravotných sestier, u nás len 5,7. Čiže my aj z objektívnych príčin potrebujeme tých rodičov na oddeleniach, aby dopomáhali tomu personálu.
Ďalší benefit, ktorý vidím v prítomnosti rodiča pri dieťati, je šanca zmierniť pocit úzkosti a poskytnúť istotu, že pre dieťa bolo urobené maximum. Keď tam ten rodič je a vidí to poskytnutie zdravotnej starostlivosti, často vie, aký bol aj priebeh a nemá len druhotné informácie, a to naozaj môže a verím, že aj prehĺbi tú dôveru medzi zdravotníckym systémom a medzi pacientami, rodičmi pacientov a podobne.
V rámci ústavnoprávneho výboru bol prijatý aj pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý vzišiel z diskusie, a som rada, že takáto diskusia na pôde parlamentu bola. Po zverejnení môjho návrhu sa začali objavovať otázky, či bola potrebná v navrhnutom znení veta, ktorá dáva ošetrujúcemu lekárovi možnosť obmedziť prítomnosť sprevádzajúcej osoby na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere, ak by bola táto prítomnosť nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu. Čo to v praxi znamená?
Vytvorili sme v rámci tejto mojej novely aj priestor pre ošetrujúceho lekára zabrániť prítomnosti rodiča vtedy, ak je to na prospech pacienta. Ak napríklad dochádza k rozsiahlej operácii, pri ktorej, samozrejme, ten rodič môže byť kontraindikáciou, nie je možné, aby bol prítomný pri tej operácii, tak, samozrejme, tam ošetrujúci lekár má právo povedať, teraz nie, rodiča poslať preč, ale nie preč z nemocnice, nie preč z oddelenia, ale vytvoriť mu podmienky na to, aby hneď, ako sa ten operačný zák... operačný zákrok uskutoční, aby mohol byť znova so svojím dieťaťom. Tieto detaily sa však do zákonov nepíšu, nikde v krajinách, v ktorých sme sa inšpirovali touto úpravou, to nemajú tak upravené, píšu sa buď do podzákonných predpisov, alebo metodických pokynov.
Ja som poskytla aj v rámci minulej rozpravy, aj dnes tak robím, ako vzor metodický pokyn v Českej republike k uplatňovaniu tohto práva, ktorý je veľmi podrobný a podľa mňa veľmi vhodný aj na našu situáciu, pretože práve tam majú upravené detaily, detaily tohto práva v praxi, trebárs pri preberaní sa z narkózy je rodič, v prípade takej a onakej operácie rodič nie je. V prípade, ak máme lôžka k dispozícii rodičom, dáme tam rodičovi lôžko, môže byť ubytovaný s detským pacientom. Ak nemáme lôžka, musí mu stačiť stolička. Jednoducho ak tieto veci vieme pekne upraviť podzákonným predpisom, o čo sa snažíme pozmeňujúcim návrhom, ktorý práve zaväzuje ministerstvo k vytvoreniu takéhoto podzákonného predpisu, máme istotu v rovnakom uplatňovaní tohto práva naprieč Slovenskom. Podarilo sa to v iných krajinách, ja verím a som vďačná za ústretovosť ministerstva voči tomuto pozmeňujúcemu návrhu, že práve toto je cesta aj u nás.
Tento zákon, táto novela nie je čierno-biela, lebo naozaj zasahuje široké spektrum práv, a preto bolo nevyhnutné konzultovať ju aj s ústavnými právnikmi, pretože tu dochádza k stretu dvoch ústavných práv. Jedným je tá nepretržitá prítomnosť medzi rodičom a dieťaťom, ktorú garantuje ústava, a druhým je právo na ochranu života a zdravia toho dieťaťa, to je to, že rodič v niektorej situácii jednoducho nemôže byť pri tom dieťati, keď je dôležité, aby tomu dieťaťu bola buď poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť, alebo ide o nejaký ťažký operačný výkon. Čiže museli sme to napísať, tento, túto novelu tak, aby to bolo v súlade s jedným aj druhým ústavným princípom a aby spolu kooperovali. Preto som veľmi vďačná, že po tom, čo som oslovila naozaj špičkových ústavných právnikov v krajine, všetci sa mi k tomu vyjadrili a na základe aj ich dôvery a posvätenia tohto znenia som presvedčená, že je to to najlepšie znenie, aké sme mohli priniesť, takže, takže toľko vlastne k tomu, prečo je to napísané tak, ako to je napísané. Bolo to precizované naozaj špičkami ústavného práva a veľmi mi záležalo na tom, aby to bolo dobre napísané, aby sme dokázali predísť možno tým ťažkostiam, ktoré zlou právnou úpravou boli spôsobené v iných krajinách.
Toľko asi na úvodné slovo, rada vystúpim potom ďalej aj v rozprave a do tej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis