Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi úprimná. Som v rozpakoch, z niektorých vystúpení našich kolegov. Mám pocit, že keby sme navrhli zmeniť čokoľvek, čo by bolo len málo a čo i len malý potenciál zachrániť jeden ľudský život, naši oponenti by hlasovali proti.
Viete, pred pár rokmi sa zdalo, že naša spoločnosť sa zhodla na tom, že umelý potrat je zlý a že pri ňom trpí tak žena matka, ako aj nenarodené dieťa. A aj vďaka tomu, že sa spoločnosť na tom zhodla a boli to aj predstavitelia hnutia Pro-choice, ktorí tvrdili, že potrat je zlý, tak ten počet potratov od roku 1990 výrazne klesol.
Dnes vidím, že sa tento konsenzus rozpadá, že sú medzi nami poslanci, ktorí otvorene vyzývajú k potratom napríklad postihnutých detí, a je mi z toho smutno. Vo veľkej väčšine neplánovaných tehotenstiev nie je to problém to tehotenstvo, ale okolnosti, za ktorých to tehotenstvo vzniklo. A práve tieto okolnosti sú sociálna alebo finančná situácia, tlak okolia, dokončenie štúdia, zdravotný stav matky alebo počatého dieťaťa a iné. A v takýchto situáciách my chceme pomôcť. Podstatnou vecou je fakt, akú má hodnotu pre spoločnosť ľudský život a jeho práva pred narodením, tak je táto spoločnosť ochotná pomáhať nenarodeným deťom alebo pomáhať ženám, ktoré odmietajú potrat a prosia o pomoc. Môžem vám povedať a zopakujem to, skutočne prosia o pomoc.
Pred pár dňami vyšiel výskum a následne bol okrúhly stôl, ktorý analyzoval všetky tieto, tieto zistenia. Túto spoločnosť robilo niekoľko organizácií pod vedením Možnosť voľby a tie hlavné zistenia z výskumu boli dostupnosť služieb reprodukčného zdravia na Slovensku a správa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Keď teraz prerokovávame tento zákon, nič lepšie, nič lepšie tieto organizácie nemohli urobiť, ako zorganizovať takýto výskum, pretože bol to výskum o dostupnosti umelých potratoch, výskum o poplatkoch, o zariadeniach, ktoré, ktoré poskytujú tieto výkony. Bol to, bol výskum o, o cene, bol to výskum, či jednotlivé nemocnice uvádzajú, alebo neuvádzajú, že sa na ich klinikách robí alebo nerobí potrat. Bolo to, bola to finančná dostupnosť. A keď som si pozrela tento výskum, tak som povedala, že sa čudujem všetkým tým, ktorí kritizujú, pretože ten záver bol negatívny, v závere povedali, že tá dostupnosť služieb reprodukčného zdravia na Slovensku je zlá.
A preto sa čudujem kritikom nášho zákona, pretože my tu hovoríme o dodržiavaní procesného postupu pri realizácii umelého potratu, a že tento prejde z vyšších územných celkov na ministerstvo zdravotníctva. Práve preto, že jeden lekár, a neviem koľko ľudí má v tej kancelárii, v ktorej robí, nie je možné, aby v celom svojom kraji dokázal skontrolovať vo všetkých disciplínach, vo všetkých odboroch, že ako to funguje.
Čiže to, že my hovoríme, že by to malo robiť ministerstvo zdravotníctva, je správne. My hovoríme o tom, že, že ministerstvo zdravotníctva bude výročne zverejňovať správu o potratovosti na Slovensku s návrhom ďalších opatrení. Čiže zase je to len to, že ministerstvo zdravotníctva bude zodpovedné za to, aby nemuseli vychádzať takéto výsledky výskumov, ako sú v tomto, v tomto prieskume.
Ďalej hovoríme o tom, že, že treba zaviesť väčšie množstvo informácií o ženách, ktoré sa rozhodli podstúpiť umelý potrat. Tie ženy pri tom zisťovaní alebo pri tom, pri tom dotazníku keď chcú napíšu, keď nechcú nenapíšu, ale napíšu, že sa nemohli desaťkrát dotelefonovať do nemocnice, že ich päťkrát nemocnica odmietla alebo že mali nejaké iné, iné problémy.
Čiže ja sa skutočne čudujem, že títo naši kritici ste, sa im nepáčia tie tri body, ktoré sme do toho nášho zákona dali. Hovoria tu o tom v tom výskume, že sú mnohé nemocnice, ktoré umelé ukončenie tehotenstva odmietajú, že sú viacerí zdravotnícki pracovníci, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí.
Vieme dobre, že vo všetkých dokumentoch medzinárodných právnych, európskych aj v našej ústave je ako základné, univerzálne právo - právo na slobodu svedomia. Právo na slobodu svedomia nemá význam, ak nie je možné ho uplatniť prostredníctvom nástroja, ktorý sa volá výhrada vo svedomí. Bez tohto nástroja by ten, to základné ľudské právo nemalo zmysel.
Krátko pred ukončením volebného obdobia v Európskom parlamente som ešte bola na takom... prieskumnej ceste v Taliansku. Taliansko je známe tým, že lekári odmietajú robiť umelé ukončenie tehotenstva. Stretli sa s nami ako členkami výboru pre práva žien a rodovú rovnosť zástupcovia niekoľkých nemocníc včetne ministerky zdravotníctva. Ja vám môžem povedať, že posťažovali si, že sa nemajú kde tieto ženy obrátiť, ak chcú umelé ukončenie tehotenstva, ale ani v jednom prípade sa nesťažovali, že tí lekári si uplatnili výhradu vo svedomí, proste výhradu vo svedomí rešpektovali ako niečo, čo je proste nad akýmkoľvek iným právom, lebo je to základné ľudské právo, ktoré je neodňateľné. Hovorím, 90 % nemocníc nerobí umelé ukončenie tehotenstva.
Nebudem tu rozoberať, prečo to tí lekári nechcú robiť, a určite nie všetci lekári sú, to nero... nechcú robiť, pretože chodia sedemkrát do týždňa do kostola, a možno predtým to robili, ale ako pokročila veda, tak zistili, že z toho tela matky neodstraňujú len zhluk buniek. Pred akým rozhodnutím stáli tí Taliani, to talianske ministerstvo zdravotníctva, bolo, ako tento problém vyriešiť. Ako zabezpečiť, aby tie ženy mali prístup. Nie tým, že tých lekárov budú nútiť, ale jednou z možností bolo vytvorenie tzv. potratových kliník. A ak si my myslíme, že u nás je tiež problém, tak toto je jedno z riešení. Kto chce robiť umelé potraty, proste nech ich robí na takomto mieste.
Viacerí aj v tej diskusii, ktorá tu bola minulý týždeň, mi vyčítali, že, že nemusela by som podávať takéto návrhy zákonov, keby bola v školách sexuálna výchova. Ja sexuálnu, so sexuálnou výchovou súhlasím, ale len ako súčasťou veľkého celku. Myslím si, že nenájdem lepšie prirovnanie, ako napísal v jednej zo svojich kníh český psychiater Max Kašparů, citujem: „Mimo sexuality sú tu aj všeobecné zásady overené desiatkami generácií, zásady platné pre všetkých ľudí všetkých čias. Treba si ich tiež osvojiť. Vedomie, že vernosť je viacej ako nevera, že slušnosť je lepšia ako hrubosť, že prirodzené má väčšiu zdravotnú i mravnú cenu ako umelé, obeta pre druhých leží morálne vyššie ako sebectvo, čistota medziľudských vzťahov je životodarnejšia než prežívanie kto z koho. Ak nemá mladý človek z domu vypestovanú vôľu, sebaovládanie, zodpovednosť a dobré svedomie a ak si slobodu nemýli so svojvôľou, potom sa musí naučiť používať prezervatív, aby nerobil nešťastnými svoje sexuálne partnerky a nezvyšoval počet umelo likvidovaných detí.“
Je jedným z argumentov, ktorý tu tiež odzneli a ktorý ešte spomeniem je, že načo otvárame tento zákon, že však počet, počet umelých ukončení tehotenstva klesá. Tento argument sa používa dosť často v diskusiách aj, aj medzi novinármi a na to ja používam jeden príklad. Všetci súhlasíme s tým, že je potrebné, aby bol podporovaný šport mladých ľudí, a preto to spoločnosť podporuje finančne aj publicitou. Za niekoľko rokov sa zistí, že táto podpora bola úspešná, že mladí ľudia športujú viac, tak si povieme, keď trend je dobrý a postupom času budú športovať všetci mladí ľudia. No nepovieme si to, ale budeme hľadať ďalšie spôsoby, ako situáciu vylepšiť. A táto istá logika platí aj pre znižovanie počtu umelých ukončení tehotenstva, a preto aj tento náš zákon.
A tak sa chcem obrátiť aj na vás a na všetkých a požiadať - aj na tých, ktorí si možno už nemyslia, že potrat je zlá vec - o zváženie toho všetkého dobrého, čo, ako priznávajú, v tomto zákone je. Nenechajte sa ovládať svojou ideológiou. Aspoň nachvíľu na ňu zabudnite. Čítajte náš návrh zákona s nadhľadom a slobodne. Som presvedčená, že uvidíte jeho jadro a dobro, ktoré v ňom spočíva.
Poviete mi, a ty sa teraz obraciaš s ideológiou, ale práve preto, že pápež František je rešpektovaný aj veriacimi, aj neveriacimi, práve preto, že on si váži všetkých - aj veriacich, aj neveriacich - a rovnako aj on, ako aj my, čo sme predložili tento zákon, sa stavia na stranu nenarodených a ich matiek.
Tak skúsme pouvažovať, možno na tomto stanovisku niečo je. Možno je niečo na našom návrhu zákona o pomoci tehotným ženám. Majme prosím otvorené srdce a mysle a pomôžme im.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
