Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda.
Milé kolegyne, milí kolegovia, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla tento návrh zákona. Predložený návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že budeme podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Osobitne chceme si pripomenúť tých, ktorí nebojácne 25. marca 1988 sa postavili na obranu ľudských práv a poukázať na tento významný deň slovenských dejín ako deň hrdosti.
Navrhuje sa zavedenie nového štátneho sviatku 25. marca Deň zápasu za ľudské práva, výročie Sviečkovej manifestácie. Tento rok sme si pripomenuli 35. výročie tohto dňa. Pätnásty marec je jeden z najvýznamnejších výročí v novodobých slovenských dejinách. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich, aj neveriacich. V tomto ohľade je to kvalitatívne významný prelom, pretože dovtedy, kým sa robili manifestácie, tak buď to boli manifestácie neveriacich, alebo manifestácie veriacich. A v tento deň sa spojila celá Československá republika, teda ľudia tí, ktorí žili na území Slovenska.
Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou zoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno tento deň považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo 17. novembra 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a štátnej bezpečnosti pri Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody. Hlavne právo na slobodu zhromažďovania sa zaručenú Ústavou Slovenskej republiky z roku 1960. Mohli by sme predpokladať, tak ako pri iných právach, že v Ústave Slovenskej republiky právo na zhromažďovanie rovnako ako napríklad právo na vierovyznanie podľa vyjadrenia niektorých zodpovedných ľudí neplatili v Československu, boli v tej ústave len kvôli zahraničiu. Bol porušený aj medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery Helsinského aktu z roku 1975 a závery následnej Madridskej konferencie z roku 1983.
V našom zákone spoločne s kolegami navrhujeme, štátny sviatok 25. marca Deň zápasu za ľudské práva a výročie Sviečkovej manifestácie, ktoré bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja. By som vás chcela veľmi úprimne požiadať o podporu tohto zákona a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Dostál, ja si veľmi vážim to, že ste poňali interrupcie, začiatok života a v ochranu života, práva matky, práva plodu komplexne a možno aj preto dávame do tých základných ustanovení ten bod, že tento zákon ustanovuje podmienky umelého ukončenia tehotenstva so zreteľom na ochranu ľudského života už pred narodením na ochranu života a zdravia matky a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva. Všetky tieto tri body sú rovnocenné. My nedávame pred to dieťa alebo potom matku alebo podobne.
K tomu, k tým štyridsiatim ôsmim hodinám, čo ste hovorili, tak v para..., z čoho sme možno, čo sa dá aplikovať na to, že v § 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti sa hovorí, že informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať. Čiže dalo by sa aj v súčasnej dobe použiť tento paragraf a riešiť interrupciu, ak sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale v druhom čítaní si myslím, že to treba upraviť, aby bolo jasné, že v prípade neodkladnej starostlivosti netreba čakať dva dni, v každom prípade ďakujem za vaše vysvetlenie a sa s ním stotožňujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predstavili v pléne návrh zákona o pomoci tehotným ženám. Tento zákon sa už dvakrát prerokovával na pléna Národnej rady a ja len celkom krátko. V úvodnom slove chcem povedať hneď na začiatku, že v tomto zákone o pomoci tehotným ženám nehovoríme o potratovom zákone, nehovoríme o obmedzovaní a zákaze interrupcií a budem to znovu opakovať, koľkokrát bude potrebné. Rovnako zopakujem, že na pomoc tehotným ženám a ich rodinám nevidím vhodný čas. Ten čas je vhodný vždy a v čase krízy o to viac. Argument, že počet umelých ukončení tehotenstva nie je témou, lebo ich počet klesá, posledné štatistiky hovoria niečo iné, tiež nie je tým zásadným argumentom.
Ako hovorím posledné štatistiky hovoria o niečom inom a my máme štatistiky všetkých spôsobov, ktoré ukončia tehotenstvo. Ak chceme objektívne pomáhať a nie zakazovať, musíme mať relevantné čísla. Také čísla, ktoré nám ukážu, prečo chodia ženy na umelé ukončenie tehotenstva, čo ich k tomu vedie, ako žijú a podobne. Len na základe konkrétnych údajov vieme nastoliť efektívne výstupy, teda nástroje pomoci. Podľa štatistík vidíme, že na najvyššej priečke v počte umelých ukončení tehotenstva sa ukázali alebo figurujú tretie tehotenstvá, čiže rodina, ktorá má dve deti a čaká tretie. Bez kvalitných štatistík sa nepohneme dopredu a bez nich sa nedá robiť ani efektívna prorodinná a prosociálna politika. Neviem presne, prečo tie rodiny alebo tie ženy nechceli to tretie dieťa, ale určite tak, ako v štatistikách iných krajín, tam figurujú na prvých miestach sociálne a finančné dôvody.
A zopakujem, že ak chce nejaká žena podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, nikto jej na to, nikto jej to na Slovensku nezakáže. Naša pomoc je smerovaná na ženy, ktoré o ňu stoja. Ako spoločnosť sa musíme postarať o ženy a vytvoriť im také podmienky, aby vedeli finančne zvládnuť výchovu svojich detí, ale alebo aby vedeli dieťa dať do adopcie, aby nemuseli cítiť tlak svojho prostredia, či už z rodiny, zo zamestnania alebo z niečoho iného a kvôli týmto dôvodom nedokázali to dieťa porodiť a vychovať. Náš návrh reálne pomôže tým matkám, ktoré sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii a potrebujú pomoc. Potrebujú poradiť, aby sa vedeli slobodne rozhodnúť. Nie je mysliteľné, aby zdravie ženy v ideálnom veku pre materstvo, sa nemohli rozhodnúť pre materstvo a rozhodli sa pre umelé ukončenie tehotenstva len kvôli sociálnym a finančným dôvodom.
Ja len v krátkosti zopakujem hlavné body, ktoré sú v tomto návrhu zákona.
Núdzové bývanie pre tehotné ženy v krízovej situácii. Dievčatá a ženy, ktoré v súvislosti s tehotenstvom stratili bývanie, napríklad boli vyhodené z domu, budú môcť využiť núdzové bývanie do veku troch rokov dieťaťa, ak sa o toto dieťa starajú. V súčasnom zákone to nie je možné. Ďalší je osobitný príspevok pri narodení dieťaťa s ťažkým život, zdravotným postihnutím. Ide o štvornásobok súčasného príspevku a tento zohľadňuje zvýšené náklady na osobnú i zdravotnú starostlivosť nutnú pre toto dieťa.
Ďalším je zníženie registračného poplatku na auto 70 % v prípade, že budúci, že kupujúci rodič má tri alebo viacej detí. Zavádza sa inštitút utajeného tehotenstva. To znamená, že v posledných mesiacoch, ak sa tá žena, dievča rozhodne, mladá žena rozhodne, že to dieťa dá do adopcie, tak alebo porodí anonymne, tak tie posledné tri mesiace by celé jej okolie vedelo, že je tehotná, a preto navrhujeme pracovnú neschopnosť.
Navrhujeme, aby sa premenovalo umelé prerušenie tehotenstva na umelé ukončenie tehotenstva. Okrem toho, že je to požiadavka rôznych organizácii a nie len Pro-life od 90. rokov po páde komunizmu, ale tento pojem sa uvádza aj v správe, ktorú publikoval hlavný odborník pre gynekológiu. On tiež hovorí o umelom ukončení tehotenstva.
Ďalej je to výrazné rozšírenie informácii, ktoré tehotná žena dostane pri žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. Ďalším bodom je kontrola dodržiavania procesného postupu pri realizácii umelého potratu, ktorá prejde z vyššieho územného celku na ministerstvo zdravotníctva. Ďalej ministerstvo zdravotníctva bude vere, bude výročne zverejňovať správu o potratovosti na Slovensku s návrhom ďalších opatrení, pretože sa snažíme, aby čo najviac tehotenstiev dospelo k pôrodu.
Zavádza sa právo na druhú lekársku poisťovňou hradenú správu, ktorá sa zabezpečí tejto žene, ak o to požiada, opakujem, ak o to požiada, v účinnosti s ošetrujúcim lekárom. Zavádza sa zisťovanie množstva ďalšieho množstva informácií o ženách, ktoré sa rozhodli podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva. Hovorila som, že ak chceme efektívne pomáhať, musíme mať relevantné údaje a z toho vychádza tento bod. Najčastejšou kritikou v týchto zákon, tohto návrhu zákona v tých predchádzajúcich podaniach boli dve otázky alebo dva body. A bolo to predĺženie čakacej doby 24 hodín a zavedenia reklamy, pretože sa nevedelo odlíšiť, čo je reklama a čo je informácia. Obidva tieto body z tohto návrhu zákona vypúšťam, to znamená, že zostáva súčasná legislatíva, ktorá platí 20 rokov, a to je 48 hodín čakacia doba a reklama v tomto zákone nie je.
Milí kolegovia, ja dúfam, že tieto argumenty, ktoré som vám uviedla budú vás viesť k tomu, aby sme sa konečne v Národnej rade rozhodli pomôcť tehotným ženám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ja len niekoľko poznámok k tejto téme na záver. Je to téma, ktorá je stará 20 rokov. Pred 20 rokmi v zahraničí vyšla knižka, ktorá sa volala Telo a duša a v tej knihe sa hovorilo o nútených alebo nedobrovoľných alebo, ako by som ich nazvala, sterilizáciách. Bolo to vo volebnom období 2002 - 2006, a vtedy sa, vtedy minister zdravotníctva Rudolf Zajac vymenoval vyšetrovaciu komisiu, ktorú, ktorá mala preskúmať tieto prípady. Treba povedať, že prihlásilo sa len sedem žien. Môžeme povedať, že v tých, v tom období 2002 - 2003, lebo to bolo hneď na začiatku volebnom období, volebného obdobia, sedela som vtedy v tomto parlamente, ešte žilo, hej, viacero, by sa predpokladalo, viacero žien, ktorí túto sterilizáciu podstúpili a vlastne ja nechcem hovoriť o objektívnosti, nechcem hovoriť o, o dobrej vôli alebo ja neviem, neviem podrobnom skúmaní v týchto svedectiev, ale vlastne vtedy tá komisia vlastne nepotvrdila protiprávnosť týchto sterilizácií. Bolo to aj preto, a to, čo hovoril aj Peter, že tam chýba dokumentácia. Hej? Že vlastne tá dokumentácia neexistuje, čiže sa nepokračovalo, nepokračovalo v skúmaní tohto javu a ja som rada, že to Peter znovu otvoril v tom 21. roku a vlastne po 20 rokoch môžeme uzavrieť túto kapitolu.
Dôležito je možno povedať, že to nebola štátna zdravotná politika, že to nebolo nariadenie ministerstva alebo neviem koho, aby sa v istej skupine alebo plošne na Slovenku sterilizovali ženy za istých podmienok alebo v istých situáciách, bola to iniciatíva jednotlivých lekárov, dokonca sa nedá povedať ani, že to bola iniciatíva jednotlivých zdravotníckych zariadení. Myslím si, že je to dôležité, a práve preto som si dovolila túto záverečnú poznámku.
Pán predseda, navrhujem, aby hlasovanie bolo v utorok o jedenástej hodine. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne pán predseda, Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1593. Návrh zákona spĺňa s formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1591. Zákon spĺňa z formálnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja ďakujem tebe, Igor, že si zosumarizoval a pripomenul všetky tie aktivity, ktoré sa za toto volebné obdobie urobili, pretože často sa na to zabúda. Keď si hovoril o dôležitosti matiek pre túto spoločnosť a ich istú obetu za to, že porodia a starajú sa o deti, spomenul si, že obetujú svoju profesionálnu kariéru, alebo ju majú podstatne sťaženú a ťažšie sa presadzujú ako ženy, ktoré deti nemajú. Ale chcem pripomenúť, že nielen toto. Matky, ktoré majú deti a, samozrejme, majú ich aj pre radosť v tej rodine, ale zároveň sa obetujú pre dobro spoločnosti, pri každom tehotenstve riskujú svoj život. V rokoch 2007 až 2018 umrelo v Slovenskej republike v priebehu tehotnosti a do 42 dní po jej skončení 84 matiek, z toho 31 zomrelo priamo, teda v súvislosti s tehotenstvom. Sú to nezanedbateľné čísla a aj toto treba pripísať k dobru tým matkám, ktorým chceme aj túto obetu vynahradiť týmto zákonom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za ich príspevky, a všetky tieto príspevky nasvedčujú tomu, že nám nejde o žiaden populizmus, nám ide o spravodlivosť, o spravodlivé ohodnotenie tých, ktorí prinášajú dobro do spoločnosti. Už aj Gary Becker, ktorého som spomínala, americký ekonóm, ktorý dostal Nobelovu cenu práve za neviditeľnú prácu matiek, hovorí o tom, že v prvom kole sa toto ohodnotenie musí udiať na dlh. Je to dlh, ktorý je odôvodniteľný a ktorý sa v budúcnosti mnohonásobne vráti nielen v spoločnom dobre, ale aj finančne. Čiže veľká vďaka vám, ktorí ste ma celý čas podporovali, a našla som vo vás skutočne ľudí, ktorým na rodinách, deťoch, mamám, otcom záleží.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, začnem trochu neobvykle. Aj keď mi možno budú niektorí vyčítať, čo teraz poviem, ale napriek tomu to urobím. Som rada, že sme sa v roku 2019 ako Kresťanská únia rozhodli prijať ponuku Igora Matoviča ísť do volieb spoločne. Napriek tomu, že prežité štyri roky neboli jednoduché, vďaka prorodinným návrhom Igora Matoviča a jeho cieľavedomému postupu, rovnako ako návrhu Milana Krajniaka, sa mi v tomto volebnom období začal napĺňať môj politický sen. Z tohto miesta som v roku 1998 v diskusii o programovom vyhlásení vlády navrhovala, aby deti mohli prispieť na dôchodok svojich rodičov a rodičia mesačne odkladať istý finančný obnos na štúdium svojich detí. To nás ešte čaká. Oba návrhy by boli odpočítateľnou položkou z daní. Vtedy som neuspela. V tomto volebnom období časť z tohoto návrhu bola prijatá. Prijali sme, tento parlament prijal aj vďaka Igorovi Matovičovi, možno hlavne vďaka Igorovi Matovičovi, výrazné navýšenie prídavkov na deti a rovnako navýšenie daňového bonusu. Igor, stalo sa to vďaka tvojmu návrhu a vďaka podpore veľkej časti kolegov tohto parlamentu. V týchto dňoch sa možno realizácia môjho sna ukončí tiež vďaka Igorovi Matovičovi.
V roku 2005 prijal Európsky parlament moju iniciatívnu správu o chudobe žien v Európskej únii. Jedným zo záverov bolo aj to, že chudobou v starobe sú ohrozené hlavne deti, pretože ich dôchodky sú veľmi nízke. A nízke sú preto, lebo spoločnosť neocenila, že na svet priviedli deti a dlhší alebo kratší čas sa o tieto deti starali. Mnohé z nich majú minimálny dôchodok a v niektorých krajinách, ako napríklad Taliansko, ženy v domácnosti nemajú žiaden dôchodok. V roku 2009 bola prijatá ďalšia moja iniciatívna správa o diskriminácii mužov a žien, ktorí sa angažujú v solidarite medzi generáciami. Znovu to bolo o nedocenení neviditeľnej práce matiek, ktoré sa starajú o svoje deti. V 19. storočí národohospodár Franz Liszt, nie ten skladateľ, napísal: „Ten, kto chová ošípané, je produktívnym občanom štátu, ten, kto vychováva deti, ním nie je." To platí dodnes. Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku v roku 1993 Garyho Beckera by mala byť práca matiek vykazovaná ako náklady, ktoré by vznikli, keby sa tieto služby nakupovali na trhu. V USA sa práca matiek vykazuje ako prínos k hrubému domácemu produktu. U nás a v iných členských štátoch Európskej únie to tak nie je. Nie je to tak preto, že starostlivosť o deti nie je v živote ženy matky braná do úvahy. Pay gap, čiže rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, je stále jednou z prioritných tém Európskej únie a je to od začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia.
Štúdie ukázali, že rozdiel v odmeňovaní sa začína u žien po prvom tehotenstve a materskej dovolenke. Po ďalších deťoch narastá. Ide to až tak ďaleko, že rodiny s deťmi patria dlhodobo chudobou najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva. Ženy s deťmi sú menej akceptované u zamestnávateľov, lebo sú menej disponibilné ako muži a ich pracovný čas je limitovaný starostlivosťou o rodinu. Ekonomická situácia v rodine ich často núti akceptovať menej zaplatenú prácu, čo by muž na ich mieste neurobil. Úloha matky nie je v spoločnosti docenená a nikto sa nepýta, ako môže ocenenie významu rodiny a neviditeľnej práce vykonanej v domácnosti prispieť k zvýšeniu hrubého domáceho produktu alebo národného hospodárstva. Táto práca nie je zachytená v žiadnych štatistikách, a preto nie je uznaná. Čo nefiguruje v štatistikách, neexistuje. Matka robí upratovačku, kuchárku, učiteľku, nákupkyňu, záhradníčku, psychologičku, finančnú analytičku, manažérku, pracovníčku v práčovni, taxikárku, animátorku, vychovávateľku, kultúrnu referentku, zdravotnú sestru, je toho okolo 15 a možno vy, ako tu sedíte, možno by ste vedeli povedať ešte aj iné zamestnania. Jej práca podľa rôznych výpočtov, európskych, ale aj slovenských, je ohodnotená na približne 1 536 euro mesačne. Počas vlády Ivety Radičovej som navrhla ministrovi Mihálovi, aby ku Dňu matiek namiesto ruží pripravil ženám neobvyklý darček. Aby jeho ministerstvo vypočítalo, koľko je pre spoločnosť hodná práca matky, ktorá sa stará o deti. Nestalo sa tak. Možno tá ruža bola jednoduchšia a možno aj niekomu nie celkom vyhovuje, aby sa o tejto hodnote verejnej hovorilo.
Málokomu napadne túto prácu matiek verbálne oceniť a už nikomu doteraz finančne odmeniť. Preto je návrh Igora Matoviča geniálny. Nie je to žiadna dehonestujúco pomenovaná atómovka, je to návrh politika, ktorý prácu matky považuje za dobro pre spoločnosť. Politika, ktorý navrhuje, že keď už matkám nedokážeme neviditeľnú prácu zaplatiť v čase, keď sa starajú o deti, tak im odpustíme dane. Mamy nijako neprivilegujeme, len im týmto návrhom splácame dlh. Inak by boli naďalej diskriminované a diskriminácia by mala byť zlom minulosti a nie nástrojom súčasnosti.
Pán Matovič, vďaka za tento zákon a vás prosím, milí kolegovia, aby ste tento zákon podporili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Milan Kuriak vo svojom príhovore vyzdvihol tie dva sviatky, ktoré sme si teraz pripomínali, a to je Deň matiek v nedeľu a v pondelok Medzinárodný deň rodiny. Žijeme v spoločnosti, kde rodina nie je in. Ženy matky nie sú in. Mať deti tiež nie je in. Napriek tomu aj na Slovensku ešte žije veľa žien a veľa mužov, ktorí idú proti tomuto mainstreamu a tie deti majú. Tie deti vychovávajú, vychovávajú nových daňových poplatníkov, a preto si musíme uvedomiť, že schválenie tohto zákona, ktorý predkladá Igor Matovič, je veľmi dôležité aj existenčne.
Ďakujem pekne.