Videokanál poslanca

V prvom rade, v prvom rade, opätovne nič nie je a nebolo ututlávané. Opäť podsúvate sugestívnymi prívlastkami orgánom činným v trestnom konaní niečo, čo nie je pravdou. Pokúšam sa vám už desať alebo pätnásť minút vysvetliť, že tie výroky a vyhlásenia a závery, ktoré boli prednesené v marci 2021, zodpovedali tým skutkovým zisteniam a právnym tomu zodpovedajúcim zisteniam, aké boli v danej dobe, aké vyplývali aj z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní Nemecka. Jednoducho to je fakt a faktom je aj to, že, samozrejme, naše orgány činné v trestnom konaní nevykonávali len úkony, ktoré boli vykonávané v Nemecku, ale aj ďalšie. Povedal som, koľko bolo vykonaných čo i len výsluchov. Jednoducho toto, toto odmietam.
Rovnako odmietam aj vaše, vaše štipľavé poznámky typu, bývalý minister vnútra dostal od Generálnej prokuratúry pozornosť v podobe § 363. On nedostal žiadnu pozornosť, žiadny obvinený nedostáva od nás ani darčeky, ani pozornosti, ani pozdravy a podobne. Darmo sa budete usmievať, pán poslanec Národnej rady. Vždy rozhodujeme bez ohľadu na to, ako sa volá obvinený, aký je jeho osobnostný a vecný status. Jednoducho to je fakt. Stále poukazujete na niekoľko prípadov, kde bol aplikovaný § 363 Trestného poriadku a nasledujúcich a abstrahujete od toho, že to bolo možno päť prípadov, ktoré sa vás zaujímajú osobne, poslancov a politikov, ale v ďalších desiatkach, ktoré sa týkajú bežných ľudí. Pretože ja nerozlišujem obvinených na, na poslanca Národnej rady alebo bežného človeka.
A pokiaľ ide o vzťah môj k pánu Kaliňákovi, tak nie je žiaden, pán poslanec, nie je žiaden. Vy veľmi dobre viete, že ja nekomunikujem prakticky s nikým. Prakticky s nikým nekomunikujem a už vôbec nie o služobných veciach. Naviac, v danej veci som ja meritórne nerozhodoval o § 363, rozhodoval v mojom zastúpení pán prvý námestník generálneho prokurátora.
Takže poprosím, aby takéto, aby takéto skutočne prívlastky a takéto znevažovanie orgánov prokuratúry vo verejnosti, nie je to, nie je to, nijak to neposúva problematiku, nijak to nezvyšuje dôveryhodnosť občanov v právo. Práve naopak. Keď sa poukáže na nezákonnosť, nech sa nezákonnosť odstráni a nech je stíhaný každý, kto je podozrivý z trestného činu, ale zákonným spôsobom, v súlade so základnou ústavnou a trestnoprávnou zásadou stíhania len zákonným spôsobom a na základe zákona. Jednoducho to je, to je fakt a nikdy nepodľahne prokuratúra tlakom ani verejnosti, ani médií a už vôbec nie politikom.

Ďakujem veľmi pekne. Takže, aby sme išli chronologicky poporiadku. V tom čase sme vychádzali jednak z procesných úkonov, ktoré boli vykonané na území Slovenskej republiky a ktoré tú informáciu, ktorá bola v marci poskytnutá verejnosti, jednoducho táto informácia bola korektná a zodpovedala aktuálnemu stavu konania a zisteniam, ktoré boli. Navyše, a o tejto skutočnosti som informoval aj ministra zahraničných vecí ešte v roku 2021 na základe jeho žiadosti, v obžalobe generálny spolkový štátny zástupca pri Spolkovom súdnom dvore z 19. februára 2018 sám konštatoval, že Xuan Thanh Trinh bol po zadržaní proti svojej vôli zavlečený do svojej domovskej krajiny doposiaľ neznámou cestou. V tom čase, keď sme poskytovali my tie informácie, tieto informácie neboli známe ani orgánom Nemeckej spolkovej republiky. Rovnako sa tieto zistenia nepodarilo stotožniť ani v súdnom konaní, ktoré na základe tejto obžaloby boli prezentované. Vyšší krajinský súd v rozhodnutí v rozsudku z 25. 7. 2018 konštatoval, že senát nemohol konštatovať, že členovia slovenskej vlády poznali pozadie. Jednoducho nebolo to preukázané. S týmito závermi sa stotožnil aj odvolací Spolkový súdny dvor v rozhodnutí zo 7. 8. 2019 a zároveň doplnil, že poškodený zostal najprv do 25. júla 2017 na vietnamskom veľvyslanectve v Berlíne a odtiaľ bol cez Česko odvlečený do Vietnamu. Nikde sa nespomínalo Slovensko.
Takže prosím vás pekne, nemanipulujme aj verejnú mienku v tom zmysle slova, že zistenia, ktoré sú známe dnes orgánom činným v trestnom konaní a na ktoré reagujú a vypracovávajú bezprostredne dožiadania o právne promoci, pretože inak sa procesné úkony vykonať v našom trestnom procese nedajú, s tým, čo bolo známe v čase, keď sme dané výroky prednášali. Preto ja nemám dôvod žiadnym spôsobom sa ani ospravedlňovať, ani brať výroky svoje, ktoré som v tom čase predniesol, späť, pretože na to nie je vecný dôvod. V tom čase som jasne zdôraznil, že vo veci naďalej prebieha vyšetrovanie a vždy sa bude aktívne reagovať zo strany vyšetrovateľa aj prokurátora na tie zistenia, ktoré v priebehu vyšetrovania vyplynú. A tak sa to aj deje a dohľadový prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v tomto smere nezistil pochybenia.
Navyše ja som nikdy nebránil nikomu a ani mi to zákon neumožňuje niekoho stíhať, ak sú na to splnené podmienky. Žiadne rozhodnutie v daných trestných veciach som nedal, ale jednoducho tieto veci si treba otvorene a raz povedať na verejnosti. Pretože dávať výstrižky ako, ako včera citáty pán predseda vlády dočasne poverený prednáša, to jednoducho odmietam, to odmietam. To je manipulovanie verejnej mienky. Nesprávnym spôsobom. A preto apelujem na politikov, apelujem na médiá, aby bez znalostí dôkazného stavu len na základe novinových článkov nemanipulovali verejnosť a nezasahovali a netlačili na orgány činné v trestnom konaní. Aj vyšetrovateľ, aj prokurátor vedia, čo majú robiť a robia to. Garantujem celej Slovenskej republike, že robia tie úkony, ale ani z ostatného rozhodnutia na základe informácií od policajnej pridelenkyne Slovenskej republiky v Nemeckej republike jednoducho nevyplýva to, že by bola zistená nejaká súvislosť s konaním našich štátnych orgánov. Ak bude zistená, bude vyvodená zodpovednosť, ak bude takéto konanie napĺňať znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. A toto je naším predmetom záujmu a dokazujeme to pri každom jednom úkone.
Ďakujem.

Pán poslanec, vlastne ste plynule prešli do otázky číslo šesť, ktorá sa dotýka našich výrokov a stanoviska z marca 2021, a tu považujem za potrebné povedať jedno. Ja odmietam, aby sa takýmto špekulatívnym spôsobom manipulovalo s výrokmi v čase, pretože výroky, ktoré som ja prezentoval tak na výbore Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj verejne prostredníctvom hovorkyne Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zodpovedali skutkovým a právnym záverom, ku ktorým sme dospeli ako orgány činné v trestnom konaní v čase, keď sme dané výroky prezentovali. V čase, keď sme ich prezentovali, sme nemohli vedieť, aké budú závery a zistenia nemeckých súdov v januári 2023, a teda sme na nich ani nemohli reagovať zákonným postupom pri vykonávaní dokazovania, to znamená dožiadaniami o právnu pomoc, respektíve vykonávaním výsluchov.
Jednoducho odmietam takúto, takúto manipuláciu a tlaky o tom, že niekto bagatelizoval, niekto klamal, niektorí poslanci, pán poslanec Krúpa žiada ospravedlnenie. Ja sa nemám za čo ospravedlňovať. Jednoducho tie výroky, ktoré som v danom čase vyriekol, zodpovedali skutkovému a právnemu stavu veci.
Zachádzam už do, do odpovede na otázku číslo dva, vašu druhú otázku, to znamená šiestu, ale môžme ju vlastne odpovedať už teraz... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, ja ju môžem prečítať, ak teda je súhlas aj pána Dostála.

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Aby sme to plynule... (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, páni ministri, panie poslankyne a páni poslanci, v prvom rade dovoľte predtým ako odpoviem, otázky číslo päť, šesť spolu súvisia, budem sa snažiť odpovedať tak, aby, aby sme sa nemuseli opakovať pri tej druhej otázke pri odpovedi. Považujem však za potrebné najskôr uviesť, že v danom prípade sa jedná o neskončené trestné konanie, neskončenú trestnú vec a tomu bude zodpovedať aj rozsah mojej odpovede. Považujem za potrebné zdôrazniť, že úlohou odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov a vykonávať vykonávanie trestných činov je zákonnou úlohou Policajného zboru Slovenskej republiky. To v prvom rade.
V druhom rade, ale nie poslednom, považujem za potrebné veľmi dôrazne odmietnuť sústavné podsúvanie určitého naratívu v spoločnosti a to tak zo strany médií, ako aj zo strany niektorých politikov a to niekedy až ozaj tým spôsobom hraničiacim s etikou, že v danej veci sa nekoná, v danej veci nechceme vidieť únos, pokúšame sa vec ututlať. Nie je to pravda a opakovane na tieto lži som reagoval jednak ja vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá v danej veci vykonáva dozor prokurátora vo vyšetrovaní, ktoré vykonáva vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, kde prebieha trestné stíhanie vo veci, kde sú vykonávané procesné úkony. A nie je pravdou, že by sa v danej veci nekonalo.
Naposledy Krajská prokuratúra v Bratislave poskytla pomerne podrobné informácie o stave konania, a to 7. 11. 2022, ale aj 31. januára 2023. Neviem na základe čoho pán poslanec tvrdí to, že čo nemecký súd konštatoval, pretože orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky nedisponujú nateraz rozhodnutím nemeckého súdu v aktuálnej trestnej veci a rovnako aj neviem na základe čoho ste, pán poslanec, konštatovali, že či Generálna prokuratúra naďalej nepovažuje za osožné a tak ďalej. To sme nikdy nepovedali, vždy sme tvrdili, že pokiaľ ide o dané podozrenia, prebieha tam trestné stíhanie vo veci, v rámci ktorého sú vykonávané zákonným, zákonným spôsobom procesné úkony, pretože orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky nemôžu rozhodovať na základe novinových článkov, rozhovorov v médiách, ktoré boli uverejnené s advokátmi poškodeného a podobne. My môžme rozhodovať len na základe zákonom získaných procesných dôkazov, ktoré musíme, samozrejme, obstarávať zákonným spôsobom.
Takto bolo vypočutých 62 osôb v procesnom postavení svedka, boli vypracované a zaslané vzhľadom na ten presun cezhraničný alebo tú súvislosť cezhraničnú viaceré dožiadania o právnu pomoc, doslova početné, jednak do Spolkovej republiky Nemecko, kde sa aj v aktuálnej trestnej veci veľmi, veľmi intenzívne komunikuje tak s úradom policajného pridelenca Slovenskej republiky v Nemecku, ako aj s orgánmi nemeckej prokuratúry. Ďalej boli zaslané spracované a už aj boli výsledky dožiadané o právnu pomoc z Českej republiky, Francúzskej republiky, Poľskej republiky, Vietnamskej socialistickej republiky, kde boli naposledy urgované dožiadania ešte, ešte v decembri, ale aj do Ruskej federácie. Zároveň sa vykonávajú aj koordinačné stretnutia s Úradom špeciálnej prokuratúry, čo zabezpečuje vlastne krajská prokuratúra ako, ako prokuratúra vykonávajúca dozor.
Považujem za potrebné zdôrazniť, že orgány prokuratúry, ale aj vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby nemôže postupovať na základe priania niekoho, domnienok niekoho, ani tlaku verejnosti, ale len na základe zákonných dôkazov a jednoducho to, čo sa tvrdí, že sa nekoná, nie je pravdou.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aspoň pár slovami zareagoval na niektoré slová, ktoré odzneli v jednotlivých príspevkoch. Najsmutnejšie na tom je to, že prakticky len jedno jediné vystúpenie, a síce vystúpenie pána poslanca Polláka, bolo k správe o činnosti, ktorú som predložil do Národnej rady, ktorá má poskytnúť odpoveď na to, čo robila prokuratúra v roku 2021. Napriek tomu teda zareagujem aspoň na pár základných, základných výhrad, ktoré v rozprave odzneli aj vo faktických pripomienkach a ktoré ja považujem za zásadné.
Pán poslanec Baránik, vy ste sa vyjadrili, že generálny prokurátor oslobodzuje. Akože nemám ani silu a ani ambíciu miliónkrát opakovať to, že generálny prokurátor ani nezastavuje, ani neoslobodzuje, ale reaguje svojím zákonným oprávnením, ktoré je zároveň jeho zákonnou povinnosťou, na zistené porušenie zákona, či už v rozhodnutí, alebo v postupe orgánov činných v trestnom konaní, to znamená policajtov alebo prokurátorov. Vyjadrenia typu "oslobodzovať ľudí ako Robert Fico a iní gangstri" považujem za vrchol neúcty poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k základnej ústavnej alebo jednej zo základných ústavných zásad, zákonných zásad trestného konania, a to zásady prezumpcie neviny a zásady povinnosti rešpektovať dôstojnosť osôb. Vy mi vytýkate, že ja som takýmto spôsobom neoznačoval niektorých obvinených. Ja to ani nikdy nebudem, samozrejme, robiť, pretože by som tým porušil zákon.
Pokiaľ ste spomínali trestnú vec alebo disciplinárnu vec bývalého generálneho prokurátora pána Dobroslava Trnku, nie je mojou, mojím pričinením to, že zatiaľ nepadlo právoplatné rozhodnutie v trestnej veci. Vec je na, v rámci štádia odvolacieho konania a rovnako aj na pána bývalého generálneho prokurátora sa vzťahuje prezumpcia neviny, a preto nebudem hovoriť, že spáchal trestný čin, ale je podaná obžaloba.
Pokiaľ išlo o disciplinárnu vec, táto bola právoplatne skončená už v čase, keď som bol generálnym prokurátorom ja. Nie je pravda, že by bola nepovšimnutá, a na základe právoplatného rozhodnutia odvolacej disciplinárnej komisie som rozhodol, ktorá rozhodla o sankcii preloženia na prokuratúru nižšieho stupňa, som rozhodol, že pán bývalý generálny prokurátor bol preložený na krajskú prokuratúru do Žiliny.
Pokiaľ tvrdíte vo vzťahu k rozhodovaniu o mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípravnom konaní, že ak sa spojí generálny prokurátor s obhajcom, ja sa pýtam, kedy som sa s akým obhajcom spojil. V žiadnej veci som sa nikdy so žiadnym obhajcom nerozprával mimo úradných povinností. A myslím si, že ani v rámci úradných povinností som sa s nimi nerozprával o tom, či a akým spôsobom rozhodnúť o akomkoľvek návrhu obvineného, ktorý podal v súlade s trestným poriadkom.
Pýtate sa, treba si povedať, v akých prípadoch sa používa a používal tento inštitút. (Zaznievanie gongu.) Viete, kedy sa používal a kedy sa používa? Keď bol porušený zákon. Ako iný imperatív tam nie je. Keď bol porušený zákon rozhodnutím alebo v konaní, ktoré takémuto rozhodnutiu predchádzalo.
Alebo položiť si otázku, v akých prípadoch sa používa, akí advokáti zastupujú obvinených. Mňa to vôbec nezaujíma, akí advokáti zastupujú obvinených. Vôbec ma to nezaujíma. Z hľadiska rozhodovacej činnosti je to absolútne irelevantné, či sa volá advokát XY, alebo XZ. Jediným imperatívom je tam otázka, či bol, alebo nebol porušený zákon. A tak postupovali aj moji predchodcovia a tak postupujem aj ja. Generálny prokurátor nevie ovplyvniť, koľko príde návrhov na využitie tohto opravného prostriedku, nevie ovplyvniť, ktorý obvinený ich podá, a nevie ovplyvniť ani to, koho bude mať tento obvinený za obhajcu.
Ak poukazujete na pomer odsúdených a oslobodených osôb, to je doslova absurdnosť, ktorú používate, ale ja vám poviem, o čom to svedčí. Svedčí to o trende dbania na striktné dodržiavanie zákonnosti, aby bola trestne stíhaná osoba v súlade so zákonom a zákonným spôsobom a aby takýmto spôsobom bola osoba aj postavená pred súd.
Ďalšiu poznámku. Vyjadrili ste sa vcelku dehonestujúco o krajských prokurátoroch, ktorí, ja som sa to dozvedel, až keď som sedel tu, že vyjadrili podporné stanovisko a určitým spôsobom sa vyhranili voči dehonestujúcemu a urážlivému spôsobu vyjadrovania sa politikov na osobu generálneho prokurátora, to znamená mňa. Ja si skutočne, sa dôrazne ohradzujem voči tomu, aby akýkoľvek poslanec Národnej rady aj napriek tomu, že je zástupcom ľudu, ako zvyknete hovoriť, aby označoval posmešným spôsobom krajských prokurátorov ako nejakí "borci". To sú "borci" na tých krajoch, čo robia. To nie sú borci, to sú slušní ľudia, profesionáli, ktorí denno-denne nasadzujú svoj život, zdravie a život a zdravie svojich rodín za to, aby rozhodovali zákonne. Bez ohľadu na to, či si to politici prajú, či si prajú stíhanie alebo nestíhanie nejakej osoby, či si médiá prajú, či si verejná mienka praje. A nesú ten batoh zodpovednosti na chrbte.
Naviac stále rozprávate o tom, ako ich mám na povel. Ja si s výnimkou dvoch krajských prokurátorov so všetkými vykám. Pre mňa je dôležité to, a chcem sa poďakovať krajským prokurátorom, ktorí našli ozaj tú spoločenskú odvahu a takto sa verejne vyjadrili, pretože museli si byť vedomí, že budú čeliť presne takýmto atakom, aký ste použili. Dehonestujúcimi výrokmi na ich adresu. Pre mňa osobne, vážené kolegyne krajské prokurátorky a vážení kolegovia krajskí prokurátori, je dôležité vedomie a podstatné vedomie toho, že viem, že vy viete o tom, že nikdy som od vás nežiadal žiadnu nezákonnosť, nikdy som od vás nežiadal a nikdy ani nebudem žiadať, aby ste rozhodli v rozpore so zákonom, prípadne so svojím svedomím. To je dôležité povedať. Ale aby vás niekto za váš názor, ktorým sa ohradíte voči dehonestujúcim vyjadreniam, ktoré skutočne ostatnú dobu presahujú rámce absolútne elementárnej slušnosti, a aby toto povedala pani poslankyňa Kolíková, že prokurátori, krajskí prokurátori vyjadrili svoj politický názor, no nehnevajte sa, to asi nie.
A za absolútny vrchol považujem a v tejto súvislosti žiadam, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby bolo zavedené konanie s pánom poslancom Baránikom, ktorý označil prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky za nejakého "tajtrlíka". Pán doktor Jozef Kandera je jeden slušný človek a profesionál, bývalý sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý čelil dlhodobo represáliám, ktorý by nikdy nepristúpil k tomu, aby sa nechal zlomiť na protiprávne konanie pri rozhodovacej činnosti. Ja ako jeho nadriadený sa musím dôrazne ohradiť voči tomu, aby ktorýkoľvek poslanec alebo poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky označovali prvého námestníka generálneho prokurátora za akéhosi trtajlíka. Tajtrlíka, ospravedlňujem sa.
Budem pokračovať ďalej. Pokiaľ išlo o vyjadrenia pána poslanca Lehotského, dávam mu do pozornosti, aby si skutočne vypočul celé vyjadrenie a celé vyjadrenia z môjho vypočutia pred ústavnoprávnym výborom. A ja sa k tomu nebudem vracať, to absolútne nesúvisí, nesúvisí s predmetom dnešného rokovania. Nech si to pozrie, nech si nepozrie len vytrhnuté vety z kontextu. A poprosím, tí, ktorí majú záujem, pozrite si, aké boli moje vyjadrenia k rovnakej téme, ktorá je sústavne recyklovaná v súvislosti s prednášaním minuloročnej správy o stave zákonnosti za rok 2020, ktorú som prednášal v septembri minulého roku po dobu troch dní.
Pokiaľ ide o spôsob komunikácie s verejnosťou, dovoľte, aby som ja ako generálny prokurátor sám rozhodol o tom, akým spôsobom budem komunikovať, čo budem komunikovať a akou formou budem komunikovať. V súvislosti s výtkou, že správa o činnosti neobsahuje vyjadrenia k ostatnému rozhodnutiu o zrušení obvinenia aj, okrem iného aj poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, asi dosť ťažko mohla obsahovať, keďže bola podaná ešte a schválená v auguste tohto roku, a nevidím ani dôvod, prečo by správa o činnosti mala takéto niečo obsahovať.
Pokiaľ ide o spôsob odkomunikovania a zdôvodnenia postupu, tak ako vždy tvrdím, kto chce pochopiť, pochopí to zdôvodnenie. Pretože aj v tomto prípade, tak ako vo všetkých chúlostivých trestných veciach, ktoré sú spoločnosťou citlivo vnímané, ako mi bolo povedané, sme vždy poskytli úplne jasné, podrobné a vecné stanovisko k dôvodom, ktoré viedli generálneho prokurátora alebo ak rozhodoval v mojom zastúpení pán prvý námestník, aké dôvody nás k tomu viedli. Zároveň sme vždy a to je oproti tomu, čo tu bolo, kým som ja nastúpil na Generálnu prokuratúru, všetky z týchto rozhodnutí v anonymizovanej forme uvádzame a zverejňujeme na webovom sídle prokuratúry. Jednoducho odôvodnenia rozhodnutí, tak ako je to aj v prípade prokurátorov, tak je to aj v prípade sudcov a súdnych rozhodnutí, nie je možné odôvodnenia dopĺňať na nejaké doplňujúce otázky. To odôvodnenie je dané v písomnom rozhodnutí a tie dôvody sú dané.
A nehnevajte sa, vrátim sa jednou vetou ešte k vyjadreniu pána poslanca Baránika, ktorý sa vyjadril, že generálny prokurátor by mal vyjadrovať vôľu ľudu. No nehnevajte sa, generálny prokurátor nemá vyjadrovať vôľu ľudu, ale ústava a zákon jasne stanovuje, ako má a čo má vyjadrovať generálny prokurátor. Nie vôľu ľudu. Práve naopak, zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry vyjadruje, že nesmie podľahnúť verejnému tlaku, mediálnemu tlaku a má rozhodovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia.
Pokiaľ ide o trestnú vec, ktorú ste spomínali, ktorú som medializoval, nikdy som, nikdy nenapísal, že má byť stíhaný syn poslanca Národnej rady alebo v tom čase ministra hospodárstva. To si vymýšľate.
Pokiaľ ide o vyjadrenia pani poslankyne Kolíkovej a ktorá sústavne opakuje naratív, že generálny prokurátor si osobuje práva rozhodnúť o vine a nevine a že súd rozhoduje o vine a nevine, tak, prosím vás pekne, pani poslankyňa, bývalá ministerka spravodlivosti, nezavádzajte verejnosť, pretože to tak nie je. Jednak súd nerozhoduje o vine a nevine, ale o vine a treste, a jednak generálny prokurátor si takéto kompetencie neosobuje.
Pokiaľ ide o § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku, ide o absolútne nepochopenie podstaty a účelu tohto inštitútu a to v kontexte oprávnení, ktoré v prípravnom konaní má prokurátor a ktoré nemá súd. Je úlohou a zákonnou povinnosťou a zodpovednosťou prokuratúry, nie súdov, v prípravnom konaní dozerať nad zákonnosťou predsúdneho konania. K tomu sa vyjadril viackrát aj Ústavný súd Slovenskej republiky aj pri rozhodovaní o väzbe. Zacitujem: "Nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho v prípravnom konaní o väzbe obvineného, aby v prípravnom konaní preberal právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupov vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a konania pred začatím trestného stíhania, pretože nie je zákonom zmocnený, aby v tomto štádiu trestného konania ´naprával´ prípadné pochybenia vyšetrovateľa." To je úlohou prokurátora. A úlohou prokurátora je na každé porušenie zákona reagovať. To je jedna zo základných úloh prokuratúry. Povinnosť, áno.
A pokiaľ ide o to, že či sa rozhoduje, či sa zamedzuje, aby vec bola predložená súdu, alebo nie, súdu má byť predložená len vec a podaná na súd, kde prebehlo zákonným spôsobom prípravné konanie. Prosím vás pekne, je vecou politickej moci a zákonodarného orgánu, aby sa dohodol na prípadnej zmene ustanovenia § 363 Trestného poriadku. Ale tak, ako konštatoval jeden zo sudcov Ústavného súdu, pokiaľ je § 363 Trestného poriadku stále platnou a účinnou právnou normou, nemožno jej uplatňovanie systematicky zobsolentňovať z dôvodu spoločenského nesúhlasu s jeho aplikáciou. Jednoducho je vecou zákonodarcu, aby tento spoločenský nesúhlas, ak tu je takýto mohutný, zhmotnila do právnej úpravy. A rovnako aj to predkladanie vecí na súd. Nie je možné na to nahliadať izolovane tak, že nepodaním obžaloby sa len bráni transparentnosti verejného procesu, ale je potrebné vidieť aj záujem štátu predchádzať vedeniu procesov, o ktorých sú už od úvodu pochybnosti a už samotné ich vedenie je vážnym zásahom do práv konkrétnej osoby.
Naviac v súvislosti s rozhodovaním o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, ale to sa stále opakuje a stále to opakujem, snáď to už hovorím poslednýkrát, to nie je rozhodnutie, ako bolo povedané, právo jedného muža, že je to jednému mužovi zverené. Jednak nie som, v úvodzovkách, jeden muž, ale som generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý má zákonné povinnosti a zákonné oprávnenia a musím ich napĺňať. Nie vy ich máte naplniť. Ja ich mám napĺňať. A ak nebudem aplikovať zákon a tie povinnosti, ktoré mám, no tak ja porušujem zákon. Navyše rozhodovanie o § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku nie je rozhodnutím jedného muž. Ja som na ňom podpísaný, ja zaňho zodpovedám.
Ale to je celý proces, tak ako som už viackrát hovoril, je to kontrola páru viacerých očí, kde sa navyše k tomu konajú porady a každý jeden riadok konzultujeme s kolegami. Nie je to teda pravda, že by, že by to bolo nejaké svojvoľné rozhodnutie, lebo ja tak chcem. To nie je pravdou.
Pokiaľ ide o živé prípady, ktoré boli spomínané, ja som to už povedal aj na ostatnom ústavnoprávnom výbore, ja sa k živým, neskončeným, právoplatne neskončeným trestným veciam vyjadrovať nebudem. V trestnej veci, nazvime to únos Vietnamca, sa vyjadrila jasne dozorujúca Krajská prokuratúra v Bratislave. Tu len poznamenávam, že vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, ktorý je plne zodpovedný za samostatné vykonávanie úkonov, pokiaľ na nich nie je potrebný súhlas alebo príkaz prokurátora alebo sudcu pre prípravné konanie, a netreba si to zamieňať s dozorom prokurátora. Krajský prokurátor v Bratislave jasne zaujal stanovisko, že vo veci sa koná, vykonávajú sa procesné úkony vrátane dožiadaní o právnu pomoc, monitoruje sa stav súdneho konania v Nemecku, aktuálny stav konania a k tomu sú prispôsobované procesné úkony tak, aby boli právne použiteľné v u nás vedenom trestnom konaní.
A to, čo ste povedali, pán poslanec, ja som, vy ste k podobnej téme tiež vystúpili minulého roku a ja som povedal, že ja si vás osobne si ako poslanca Národnej rady nesmierne vážim. Fakt vás považujem za veľmi slušného človeka a že to, čo ste rozprávali, hovoríte v tej najlepšej viere a s tým najlepším zámerom pomôcť veci, ale nehnevajte sa, dnes ste predniesli veľmi pekný, emotívny príbeh o tom, že kým som nebol generálny prokurátor, bola tu nádej na to, že sa niečo objasní, s tým, že ste sa dozvedeli od ochrankárov nejaké veci, no a po tom, čo som ja nastúpil, tak to padlo. Ale to nie je pravda. Ja som vám ukazoval záznamy krajského prokurátora v Bratislave, kedy ste sa mu ozvali, bolo to už štvrtý mesiac po tom, čo som bol generálny prokurátor. Boli ste vyzvaný, aby ste oznámili, pokiaľ je vám známe, mená a funkčné zaradenie osôb, ktoré majú byť vypočuté a, samozrejme, sa tak nestalo. O to isté bol požiadaný aj riaditeľ úradu ochrany ústavných činiteľov, ktorý rovnako prišiel na krajskú prokuratúru s tým, že sú policajti ochotní vypovedať, ale nedokázali ich do dnešného dňa napriek výzve krajského prokurátora aj vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby identifikovať.
Takže ak dovolíte, bližšie sa k veci vyjadrovať nebudem. Pán krajský prokurátor v Bratislave sa vyjadril v rozsahu, ktorý považoval za možný v danom štádiu konania, ale prosím nemanipulovať verejnosť vyjadreniami vytrhnutými z kontextu a vytvárať naratív, že prokuratúra alebo aj vyšetrovateľ v danej veci nekonajú. Pretože to nie je pravda, to nie je pravda, úkony sa vykonávajú.
A pokiaľ pán poslanec Šefčík rozprával, ja sa nestačím čudovať, čo ste rozprávali, pán poslanec, nestačím sa čudovať. Ani sa, ani nebudem sa k tomu vyjadrovať, pretože ja nemám dôvod s vami polemizovať o tom, čo som sa bavil, ako som sa bavil, ale spomeňte si na to, ako som vás pozval, že nahláste si prijatie a bude vám všetko vysvetlené. (Reakcia z pléna.) Áno, len to ste nespomenuli.
A pokiaľ ide a pokiaľ ide, akože toto je vrchol, teraz nemyslím na vás, pán poslanec. Pán poslanec Benčík mi vytýka stretnutie s prezidentom Ivanom Gašparovičom a to, že som o ňom informoval tak, ako som informoval. Nehnevajte sa, nehnevajte sa, pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, pán Ivan Gašparovič je prezident, stále mu tento titul prináleží, bol to prezident Slovenskej republiky, ktorý bol dvakrát zvolený občanmi Slovenskej republiky, pred ktorými sa hlboko skláňam a vždy sa budem skláňať, v priamych voľbách za prezidenta Slovenskej republiky. Jednoducho vždy bude mať moju hlbokú úctu.
Iný poslanec sa pýtal, aby som to zacitoval, že... iný poslanec sa ma pýtal, že ktorí poslanci sa za mňa, kto sa ma zastáva, kto sa ma zastáva v Národnej rade? Skôr by som povedal možno skôr činnosti prokuratúry, pretože ja prezentujem činnosť prokuratúry Slovenskej republiky ako celku, nielen mňa samotného. Tak opäť musím povedať, že nikoho z vás ja ako generálny prokurátor nečlením na poslancov opozície, koalície, tej strany či onej strany. Jednoducho každého z vás si vážim a považujem vás za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým občania Slovenskej republiky dali dôveru vo voľbách, aby ste ich v tomto zákonodarnom zbore zastupovali a ako takí budete mať u mňa vždy úctu bez ohľadu na to, aké politické tričko zastávate.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za možnosť aspoň stručne sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte, aby som pokračoval teda v úvodnom slove, pár slovami by som sa dotkol netrestnej oblasti pôsobnosti orgánov prokuratúry.
Prokuratúra ako orgán ochrany práva pri výkone svojej pôsobnosti chráni objektívne právo. Prokurátor je teda povinný konať vždy, keď zistí, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo k porušeniu zákonnosti. Pôsobnosť prokuratúry v tejto oblasti sa člení na dve základné oblasti činnosti, a to dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a pôsobnosť prokuratúry v oblasti civilného procesu.
Najrozsiahlejšia oblasť je oblasť dozoru prokurátorov na zachovávaní zákonnosti orgánmi verejnej správy. Pôsobnosť prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy patrí do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy. Nie je podmienený návrhom, podnetom fyzickej ani právnickej osoby. Postupuje prokuratúra v činnosti v rámci tejto oblasti aj iniciatívne na základe vlastných poznatkov, pričom právnymi prostriedkami, ktorými orgány prokuratúry prispievajú k zákonnosti, sú jednak protest prokurátora, upozornenie prokurátora, správna žaloba a vstup prokurátora do konania pred správnym súdom.
Súčasťou pôsobnosti prokuratúry pri výkone nad dodržiavaním a zachovaním zákonnosti orgánmi verejnej správy je oblasť správneho súdnictva. Treba povedať, že konanie pred správnym súdom a netrestné, netrestný dozor prokuratúry na zachovávaní zákonnosti funkčne spolu súvisia a sú spolu prepojené. Jednotiacim znakom je zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy so zameraním na ochranu práv fyzických osôb a právnických osôb. Tou rozdielnou črtou je, že výlučne správny súd má právomoc zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy, resp. ho v rámci prípadov plnej jurisdikcie nahradiť svojím vlastným. Právne prostriedky dozoru prokurátora v tejto oblasti majú vždy voči orgánu verejnej správy návrhový charakter. Ak orgány verejnej správy názor prokurátora neakceptujú, prokurátor má možnosť obrátiť sa a uplatniť svoje oprávnenie v konaní pred správnym súdom. V správnom súdnictve je poskytovaná predovšetkým ochrana subjektívnych práv žalobcu, kdežto dozorová činnosť prokuratúry je zameraná a upriamená na poskytovanie ochrany objektívnemu právu.
Činnosť netrestného dozoru prokuratúry je dôležitá pre odbremenenie správneho súdnictva, pričom práve prokuratúra systémovo pôsobí ako taký filter, prostredníctvom ktorého sa rýchlejšie, účinnejšie a hospodárnejšie môže odstrániť nezákonnosť.
Druhá oblasť prokuratúry, to je oblasť civilného procesu, ktorá je vymedzená v zákone o prokuratúre rámcovo a vyplýva z osobitných právnych predpisov. Všeobecne môžeme konštatovať, že prokuratúra účinne pôsobí najmä už na samotnú prevenciu nezákonnosti v rámci previerkových činností hlavne v orgánoch verejnej správy či štátnej správy alebo samosprávy a prispieva k zvyšovaniu právneho povedomia zamestnancov orgánov verejnej správy. Prokurátori svojou nezastupiteľnou činnosťou tak plnia aj úlohu metodického orgánu.
Oprávnenie prokurátora na výkon previerok je odrazom proaktívneho charakteru prokuratúry a jej iniciatívneho prístupu k plneniu zverených úloh. Treba povedať, že orgány prokuratúry a jednotliví prokurátori špecializujúci sa tak na netrestnú, ako aj trestnú oblasť vzájomne úzko kooperujú, aby sa takto zabezpečilo garantovanie zákonnosti. Na všetkých okresných, krajských prokuratúrach pôsobia špecialisti prokurátori na netrestnú oblasť, ktorú majú, ktorí majú aj svojich zástupcov, tak aby bola vždy zabezpečená plná možnosť uplatňovať všetky oprávnenia prokurátora v tejto oblasti.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o nosnú, nosné zhodnotenie v danej veci, v danej oblasti, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v uplynulom roku vykonala zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy vo veciach pozemkových reštitučných úprav upravených zákonov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku a zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Potreba plnenia tejto úlohy prokuratúry vzišla zo skutočnosti, že existuje stále veľký počet prebiehajúcich a neukončených reštitučných konaní, ktoré blokujú riadne nakladanie s dotknutými pozemkami. V rámci vykonaných previerok v tejto oblasti pri vykonávaní tohto zhodnotenia boli zistené závažné pochybenia, ktoré rezultovali do celkového počtu 208 prokurátorských opatrení, prevažne upozornení a súhrnných upozornení, ale aj protestov. O opodstatnenosti podaných prokurátorských opatrení svedčí fakt, že všetky boli, všetky boli úspešné a všetkým bolo vyhovené.
Najzávažnejšie zistenia porušenia zákonnosti boli teda detekované v nezabezpečení plynulého priebehu konania v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Ďalej to boli niekoľkoročné obdobia nečinnosti reštitučného orgánu, boli zistené aj prípady v dĺžke 25 a dokonca až v 30-ročnom priebehu konania reštitučného. Nesprávne určenie právnych nástupcov oprávnenej osoby, nedostatočná súčinnosť a nečinnosť iných štátnych inštitúcií, vyhotovovanie pozitívnych reštitučných rozhodnutí tak, že nezodpovedajú všetkým požiadavkám kladeným na všeobecné náležitosti správnych rozhodnutí, nesprávne právne posúdenia reštitučného titulu v pozitívnom rozhodnutí o vyhovení reštitučného nároku, zisťovanie podstatných skutočností až relatívne dlho po začatí reštitučného konania, viacnásobné prerušovanie konania, pričom správny orgán žiadal o doplnenie tých istých dokladov, čo sa prieči zásade plynulého priebehu konania a hospodárnosti, neaplikovanie inštitútu predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia, ako aj existencia nedôvodných prieťahov v konaní, ktoré možno označiť za extrémne.
Pokiaľ ide o aktivitu prokurátorov v uvedenej oblasti, teda v netrestnej oblasti, treba povedať, že bolo podaných, orgány prokuratúry obdržali o 181 podnetov na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy viac ako v roku 2020, bolo ich 6 545. Každý jeden, s každým jedným sa museli zaoberať a vybaviť ho. Podali sme o 295 upozornení prokurátora viac, 1 976. Pri protestoch to bolo o 297, bolo ich 1 165.
Pokiaľ ide o previerkovú činnosť, bolo vykonaných celkom 1 380 previerok, čo predstavuje o 48 previerok menej.
Súčasťou pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti je aj preukazovanie pôvodu majetku a teda oprávnenia prokuratúry v danej oblasti. Orgány prokuratúry prakticky v správach o činnosti od roku 2013 až dodnes poukazujú na potrebu sfunkčnenia či už novelizáciou, alebo prijatím nového zákona o preukazovaní pôvodu majetku s tým, že tento je absolútne, absolútne nepoužiteľný a nevykonateľný v podmienkach Slovenskej republiky. Ja som na potrebu prijatia tohto zákona a poskytnutia súčinnosti orgánom prokuratúry upozorňoval ministerku spravodlivosti ešte v apríli 2021, dodnes sa daná problematika nejakým spôsobom z hľadiska legislatívneho nepohla. Napriek ochote orgánov prokuratúry prispieť svojimi skúsenosťami pri aplikácii zákona pre novú právnu úpravu neboli sme oslovení, napriek tomu som uložil riaditeľke odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva na Generálnej prokuratúre, aby orgán prokuratúry ako Generálna prokuratúra, aby sme pripravili vlastný návrh paragrafový vrátane dôvodovej správy, ktorú mám ambíciu predložiť potom buď predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, alebo predsedovi vlády Slovenskej republiky v súlade s mojimi zákonnými oprávneniami.
Toľko v rámci úvodného slova k správe o činnosti prokuratúry za rok 2021.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne v rámci časových možností, ktoré sú, uviedol Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2021.
Prokuratúra Slovenskej republiky je univerzálnym orgánom ochrany práva. Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Je to samostatná hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokuratúry, prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Ústava Slovenskej republiky priznáva prokuratúre postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany, obdobne ako verejnému ochrancovi práv v ôsmej hlave ústavy Slovenskej republiky. Neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci v rámci šiestej hlavy, pôsobnosť prokuratúry podľa čl. 149 ústavy neobmedzuje sa výlučne na ochranu záujmov štátu v trestnom konaní, ale zahŕňa aj ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, tak ako som už spomenul.
Prokuratúra je orgánom štátnej moci, ktorý nesie znaky tak výkonnej moci, napríklad pri dozore nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ale tak aj orgánov súdnej moci, najmä vo vzťahu k oprávneniam v trestnom konaní. Z tohto vyplýva relatívne samostatné postavenie prokuratúry v ústavnom systéme Slovenskej republiky v kontraste s koncepciou, ktorá chápe prokuratúru ako súčasť orgánov výkonnej moci podriadených vláde.
Generálny prokurátor je na čele prokuratúry, z čoho vyplýva jeho ústavná právomoc prokuratúru efektívne riadiť. Tomu musí zodpovedať súhrn riadiacich oprávnení, priznaných mu pre účely výkonu tejto právomoci. Jej korelátom je, naopak, ústavná zodpovednosť generálneho prokurátora za činnosť a fungovanie prokuratúry, ktorá sa v zákonnej úprave odzrkadľuje zakotvením povinností generálneho prokurátora podávať Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, čo robím aj dnes. Aby som upresnil, toto som citoval z rozhodnutia, z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Pôsobnosť prokuratúry, tak ako som spomenul, je do dôsledkov upravená v zákone o prokuratúre v § 4. Predpokladám, že vzhľadom k tomu, že rok čo rok sa opakuje táto správa, nemusím opakovať, v ktorých oblastiach prokuratúra pôsobí a tých jednotlivých oblastí sa dotknem v rámci môjho vystúpenia. Mám však za to, že prokuratúra v roku 2021, ktorý je predmetom hodnotenia tejto správy, si plnila zákonné povinnosti tak, ako jej to ukladá Ústava Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o pôsobnosť prokuratúry v trestnej oblasti, dovoľte niekoľko základných údajov, ktoré považujem ja za potrebné na ne poukázať. Vývoj kriminality, tak ako v ostatných rokoch, aj v roku 2021 zaznamenal klesajúcu tendenciu, čo je dlhodobým trendom, ktorým sa páchanie trestnej činnosti v Slovenskej republike vyznačuje. Nápad trestnej činnosti a nápad vecí do registrov evidovaných v jednotlivých štátnych orgánoch prokuratúry bol mínus 7,3 %. Samozrejme, to sa odzrkadlilo potom aj na počte vybavených vecí, počte stíhaných a obžalovaných osôb.
Čo je však potrebné povedať, počet vybavených vecí vo vzťahu k nápadu nových trestných vecí bol pozitívny a bolo ich vybavených o 7,9 % viac. Najčastejším spôsobom vybavenia trestných vecí bolo podanie obžaloby, a to celkom v 92,5 % prípadoch, čo je o 10 % viac ako v roku 2020, to znamená pred mojím nástupom do funkcie generálneho prokurátora.
Pokiaľ ide o skladbu stíhaných osôb, tá sa dlhodobo v podmienkach Slovenskej republiky nemení a v podstatných ukazovateľoch je konštantná. Rozhodujúcim podielom na trestnej činnosti sa podieľajú muži, a to až v 85 %.
Pokiaľ ide o mladistvých páchateľov, tam je ten podiel na páchaní trestnej činnosti 5,3 %. Bol zaznamenaný mierny nápad o 0,3 %, ale treba to chápať v kontexte znižujúcej sa miery trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o podiel recidivistov, ktorí boli, teda osoby, ktoré sa už v minulosti dopustili trestnej činnosti a boli súdne trestne stíhaní, došlo k miernemu poklesu o 0,6 % na 20,6 %. Napriek tomu je to aj tak pomerne, pomerne vysoké, vysoké číslo.
Čo sa týka ovplyvnenia páchateľov, vplyv alkoholom alebo inej návykovej látky, tento, žiaľ, mierne stúpol z 20 % v rok 2020 na 20,6 % v roku 2021. A žiaľ, začína nám stúpať podiel páchateľov, ktorí páchajú trestnú činnosť pod vplyvom inej návykovej látky, ako je alkohol.
Čo sa týka štruktúry kriminality, tá je prakticky dlhé roky štandardná, nemenná a prím vedie majetková trestná činnosť. Tak ako som spomenul pred rokom pri prednášaní správy o činnosti prokuratúry za rok 2020, dlhodobo druhým najpočetnejším trestným činom je trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, a preto som už v minulom roku signalizoval, že som zmenil plán hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky a uložil som vypracovať zhodnotenie stavu zákonnosti a dokazovania tohoto trestného činu v období dvoch rokov, respektíve jedného roku. A to zhodnotenie aj vykonané bolo, bola to nosná úloha z hľadiska, z hľadiska hodnotiacej činnosti v minulom roku. Bolo to mediálne odprezentované vo februári tohto roku, že takéto zhodnotenie vypracované bolo a čo bolo jeho obsahom a čo bolo jeho cieľom. Bolo zhodnotenie zverejnené aj na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, žiaľ, musím povedať žiaľ, toto zhodnotenie a závery z neho plynúce ostali absolútne nepovšimnuté tak verejnosťou laickou, tak mediálnou obcou, ako aj zo strany, zo strany politikov. Stalo sa to, stalo sa to, táto téma zaujímavou po, žiaľ, po tragickej udalosti, ktorá, pred dvoma mesiacmi k nej došlo v Bratislave a boli sme teda predvolávaní na, pozvaní na výbor branno-bezpečnostný, kde sme zaujali stanovisko a rozobrali aj závery tohto zhodnotenia. Veľmi stručne mi dovoľte niekoľko poznámok k tomu, k tomu zhodnoteniu.
Pomerne často vo verejnosti bola šírená, taký naratív, že v správnom priestupkovom konaní sú dopravné delikty pod vplyvom alkoholu, ktoré nedosahujú intenzitu trestného činu, trestané alebo sankcionované prísnejšie. Naše zhodnotenie toto tvrdenie nepotvrdilo a vychádza z neho, že pokiaľ peňažný trest v trestnom konaní bol priemerne na niekde na úrovni 900 eur, v tom správnom konaní bol na rozmedzí 350 až 600 eur. Rovnako sa to týkali aj, týkalo aj zákazov činností a sankcie zákazu činnosti. Ide o pomerne latentnú trestnú činnosť, ktorú je možné vyhľadávať len na základe veľmi častých a precíznych bezpečnostných akcií orgánmi Policajného zboru a od toho sú závislé, inak sa táto trestná činnosť zistí, žiaľ, až keď príde k nejakej tragickej udalosti.
Zaujali sme v tomto zhodnotení záver aj k otázke trestov prepadnutia vecí, zvlášť motorových vozidiel, ktoré sú určené na, alebo použité na spáchanie trestného činu, a poukázali sme tam v tomto zhodnotení na právne problémy, ktoré orgánom prokuratúry a v konečnom dôsledku súdom bránia takéto tresty ukladať v širšom meradle. Dosť na tom, že podávanie návrhov, podávanie návrhov zo strany prokurátorov na uloženie týchto trestov má stúpajúcu tendenciu, keď v roku 2020 ich bolo daných 90, rok predtým bolo 30, respektíve 3, 1, 2 vzostupne po rokoch.
Takže sú upravené okresné aj krajské prokuratúry v tom smere, aby sa vykonávalo dokazovanie v prípravnom konaní vždy aj so zreteľom na možnosť uloženia trestu prepadnutia veci, a to veľmi dôsledne.
Pokiaľ ide o tresty povinnej práce, tu treba povedať, že aj v rámci navrhovanej zmeny Trestného zákona v rámci komisií pracovných na ministerstve spravodlivosti navrhujeme určiť inú podmienku, ako je v súčasnej dobe. V súčasnej dobe je tam podmienka súhlasu páchateľa s výkonom takéhoto trestu. Chceli by sme sa uberať cestou právnej úpravy v Českej republike, kde sa nevyžaduje súhlas, ale len stanovisko, na základe ktorého má súd možnosť posúdiť efektivitu uloženého trestu. Samozrejme, aj to stanovisko je veľmi dôležité z hľadiska resocializácie páchateľa predovšetkým. Ja verím, že, ja verím, že k takej úprave môže prísť a že by sa efektívnejšie trestali tieto trestné činy.
Zároveň sme poukázali aj na nutnosť v prípade podmienečných trestov odňatia slobody ukladať zároveň aj primerané obmedzenia a povinnosti, zvlášť obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, resp. povinnosti nahradiť škodu, podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak nebolo uložené ochranné liečenie, resp. podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zároveň sme uložili, som uložil podriadeným prokurátorom prísnejšie pristupovať k posudzovaniu podmienok pri podmienečnom upustení od zvyšku zákazu trestu zákazu činnosti a zároveň aj vo vzťahu k trestom zákazu činnosti, ktoré majú ten najzásadnejší význam tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, aby v prípadoch, ak sú ukladané skutočne mierne takéto tresty, aby podávali odvolania, aby sa k veciam vyjadril aj nadriadený súd.
Pokiaľ ide o trestné či... trestné činy, ktorých sa dopustili mladiství páchatelia, považujem za potrebné povedať toľko, že oproti roku 2020 je evidovaný mierny 2,5-percentný pokles v počte stíhaných mladistvých páchateľov. Pri mladistvých starších ako 14 rokov a mladších ako 15 rokov sa v roku 2021 podieľali takéto osoby v 32 %, v roku 2020 to bolo 40 %. Teraz nechcem povedať, že je to potešujúci údaj, lebo hoci došlo k osempercentnému poklesu, stále ten počet týchto osôb, ktoré sú vo vývoji a určité návyky si osvojujú, je veľmi vysoký. Ale teda došlo k tomu poklesu.
Za neuspokojivé môžme považovať to, že sa podiel alkoholu na páchaní trestnej činnosti týchto mladistvých osôb nezmenil a predstavoval 8 %, tak ako v predchádzajúcom roku 2020. Recidíva mierne poklesla o jedno percento. Každá ôsma obžaloba bola podaná na mladistvého recidivistu a každá tretia obžaloba bola podaná na mladistvého staršieho ako 14 rokov a mladšieho ako 15 rokov. Rok predtým to nebola každá ôsma obžaloba, ale každá šiesta obžaloba. Najviac trestných stíhaní vedených proti mladistvým páchateľom bolo v krajoch Košice a Prešov, najmenej v kraji Trenčín.
Pokiaľ ide o skladbu trestnej činnosti, tá je rovnako ako pri dospelých páchateľoch v zásade dlhodobo nezmenená. Prím opäť majú trestné činy proti majetku, nasledujú trestné činy proti ľudskej dôstojnosti vrátane tých najzávažnejších trestných činov a potom sú to trestné činy proti iným právam a slobodám, čo je alarmujúce a zdvihnutý prst, je trestný čin šírenia detskej pornografie, kde došlo k nárastu až o 42 %. Je to, samozrejme, spojené s obdobím, ktoré sme prežívali aj v roku 2021 a tými opatreniami izolácie osôb aj týchto mladistvých, presunu života do kyberpriestoru, ktorý dáva nedozierne možnosti bez akejkoľvek zásadnej kontroly.
Dôvody trestnej činnosti a kriminálneho správania vidíme v zlyhávaní výchovného sociálneho prostredia, či v rodine, alebo v spoločnosti všeobecne, a opäť, opäť musím zdôrazniť ten vplyv kyberpriestoru a treba sa zrejme zamyslieť, akým spôsobom by sa dal, by sa dal tento priestor pre mladistvých minimalizovať zákonným spôsobom.
Vo vzťahu k trestnej činnosti mladistvých a snahe o jej zníženie, samozrejme, prokuratúra v rámci plnenia úloh na úseku prevencie kriminality vykonáva dlhodobo preventívno-výchovné aktivity v spolupráci aj s orgánmi Policajného zboru a s orgánmi kurately, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pokiaľ ide o trestné činy súvisiace s domácim násilím, čo je tiež vážny problém pre túto spoločnosť a ďalší vývoj spoločnosti, táto sa, samozrejme, vyžaduje, vyznačuje vysokou latenciou a tá latencia je aj v čase, keď nie je spoločnosť obmedzená opatreniami, akými bola obmedzená v roku 2021 v dôsledku pandémie covidu-19. Je podmienená ekonomickou, sociálnou, psychickou závislosťou poškodených osôb na domácom agresorovi, samozrejme, aj pocitmi hanby, nátlakom okolia, ako aj určitou nedôverou v to, že môže prísť k tej spravodlivosti a k potrestaniu agresorov. V dôsledku toho sa boríme, a to dlhodobo, s tým určitým cúvaním obete, ktorá aj prvotne vec oznámi, ale potom mení svoje výpovede, odoprie vypovedať a tak ďalej a sťažuje tým dôkaznú situáciu najmä v konaní, v konaní pred súdom.
Ten najzraniteľnejší okruh osôb sú deti a seniori. Čo treba povedať, v roku 2021 došlo k miernemu osempercentnému poklesu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Napriek tomu, že v roku 2020 to bol 18-percentný nárast, to znamená, dnes prišlo k osempercentnému, takže 18 + 8, došlo k poklesu.
Opäť vplyv alkoholu. V minulom roku som konštatoval 40-percentný podiel, to znamená, pri týchto trestných činoch domáceho násilia 40 % bol podiel alkoholu, v tom uplynulom roku to bolo 33. Stále vysoký, aj keď je to pokles, je to stále vysoký počet. Došlo k poklesu trestného činu nebezpečného vyhrážania o 17 %.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o trestnú činnosť na deťoch, toto je oblasť, ktorej sa prokuratúra venuje ako jednej z veľmi zásadných priorít. Ja osobne som sa aj zúčastnil seminárov pracovných špecialistov prokurátorov na danú oblasť, čím som chcel aj im prezentovať moju plnú podporu v tejto oblasti. Tu treba povedať, že došlo k miernemu poklesu trestných činov zanedbania povinnej výživy, ktoré majú na celkovej kriminalite podiel 8,6 %. Týchto trestných činov sa zväčša dopúšťajú ako páchatelia muži ako otcovia detí, 86 %. Naopak, pri trestných činoch ohrozovania mravnej výchovy mládeže je to, je ten podiel vyšší u žien.
Čo považujem za potrebné, na čo považujem za potrebné upozorniť, je trestná činnosť právnických osôb, kde dlhodobo aj v dôsledku opatrení, ktoré sú prijaté v rámci rezortu prokuratúry, dochádza k zvyšovaniu počtu trestne stíhaných právnických osôb, čo je z hľadiska celkovej prevencie kriminality, hlavne ekonomického a majetkového charakteru, veľmi-veľmi dôležité. Došlo, došlo oproti minulému roku alebo roku 2020 k nárastu o 29 %. S tým súvisia, súvisí aj otázka, otázka zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a zaisťovania majetku a odoberania a odčerpávania majetku, ktorý bol určený na páchanie trestnej činnosti, bol použitý na páchanie trestnej činnosti, alebo bol ako výnos z trestnej činnosti. Toto bola opäť jedna z priorít, ktoré som povedal, že tam sa to musí posunúť. A máme aj prvé výsledky, čo možno dokumentovať skutočnosťou tou, že pokiaľ v roku 2020 boli zaistené takéto hodnoty vo výške 5,9 mil. eur, v roku 2021 to už bolo 34,25 mil. eur, takže je tam nárast o viac ako 28 mil. eur. Je to, samozrejme, dôsledok prijatých opatrení v rámci rezortu prokuratúry, pravidelnej kontroly tak zo strany okresných, krajských prokurátorov, ale aj mňa osobne v rámci, v rámci podávania správ.
Jednu poznámku krátku k plynulosti, rýchlosti a kvalite konania. Podarilo sa nám zastaviť ten nežiaduci trend, ktorý tu bol ešte v roku 2020 pred mojím nástupom, kde nám sa predlžovali trestné konania, v ktorých prípravné konanie trvá viac ako jeden rok. Vtedy to bolo skoro 10 %, pri dvojročných skoro 13 a pri trojročných viac ako 11 %, tak v sledovanom období, ktoré je predmetom mojej správy, došlo pri ročných veciach k poklesu, aj keď k miernemu, o 1,77, ale keď sa to zoberie plus tých 9, je to pomerne veľká, veľké zrýchlenie plynulosti konania. Rovnako pri dvojročných veciach a pri trojročných veciach došlo k miernemu zvýšeniu o 4,9 %, ale bol zastavený ten trend, ktorý bol v tej, v skoro 12-percentnom, v 12-percentnej reštančnosti konaní.
Pokiaľ ide o prieťahy v súdnych konaniach v trestnom konaní, tým venujeme rovnako pozornosť a pokiaľ v roku predchádzajúcom, v roku 2020 bolo podaných prokurátormi 136 sťažností pre nečinnosť jednotlivým senátom okresných súdov, v roku 2020 to bolo 260 prípadov. To znamená, došlo k nárastu aktivity prokurátorov vo vzťahu k upozorneniam na nečinnosť súdov alebo neplynulé konanie viac ako 91 %.
V tejto súvislosti chcem povedať, že v septembri 2021 som sa obrátil aj na ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky so zisteniami a skutočnosťami, ktoré, ktoré vyplynuli z činnosti okresných a krajských prokurátorov a ich poznatkov o plynulosti, kde som jej označil trestné veci, v ktorých dochádza k neprimeraným prieťahom, dodnes deň som nedostal na moju signalizáciu odpoveď.
Pokiaľ ide o agendu prieskumnú, to znamená oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, treba povedať, že ten štatistický prehľad, tak ako je zverejnený jednak v štatistickej ročenke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj v tejto správe, hovorí veľmi jasnou rečou tak, pokiaľ ide o počet návrhov oprávnených osôb, ktorý nesmierne narástol.
Áno, v roku ´21 to bolo 638 návrhov oprávnených osôb, ktorými som sa ako generálny prokurátor musel zaoberať, pretože je to moja zákonná povinnosť, oproti roku 2020, keď ich bolo len 523, v roku 2019 457 a tak ďalej, pričom toto oprávnenie som uplatnil v roku 2021 v 89 prípadoch oproti 85 v predchádzajúcom roku, 88, 92, 86. Bol to podiel zrušených rozhodnutí na podaných návrhoch 13,9 %. V predchádzajúcich rokoch to bolo 16,25, 19,26, 18,44, 18,45, 15,13. Inak povedané, tento inštitút som využíval podstatne, podstatne menej ako moji predchodcovia. A tým nechcem povedať, že oni ho používali, pretože ho používať nemali. Jednoducho je to inštitút, ktorý má zabezpečiť zákonnosť prípravného konania a to tým, že v prípade zistenia porušenia zákonnosti či v postupe policajta, alebo vyšetrovateľa som povinný na to reagovať tým, že zruším takéto právoplatné rozhodnutie, prípadne aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zabezpečiť tak dodržanie základnej zásady, ktorá má svoju ústavnú oporu, a teda zásady stíhania zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov.
Zvlášť dôležitý je tento inštitút vzhľadom k tomu, že generálny prokurátor od roku 2011 nemá možnosť uplatniť tzv. negatívny pokyn, ktorým by mohol reparovať prípadné porušenie zákona. Všetky rozhodnutia, ktoré boli zrušené prostredníctvom tohto ustanovenia, sú veľmi dôsledne rozoberané na poradách riaditeľa trestného odboru, krajských prokurátorov s okresnými prokurátormi tak, aby sa zistené porušenia zákona ďalej neopakovali.
Pokiaľ ide štatistické ukazovatele, tak ako sú uvedené v správe, tie je zbytočné oboznamovať.
Čo však považujem za potrebné zdôrazniť, je to, že rozhodnutia sú zrušované z dôvodov, ktoré v zásade nie sú reparovateľné v ďalšom konaní, ak by sme na takéto porušenie zákona nereagovali. Častokrát je to porušenie funkčnej príslušnosti, to znamená o sťažnosti ako opravnom prostriedku rozhodne prokurátor, ktorý vydal pokyn na vydanie napadnutého rozhodnutia a napriek tomu rozhodne aj o opravnom prostriedku. Sú to porušenia zákona, ktoré nie sú reparovateľné v neskoršom štádiu konania, to rozhodnutie je nezákonné a nezákonným vždy zostane, pokiaľ nepríde k jeho zrušeniu.
Ďalej sú to arbitrárne rozhodnutia. To znamená, že sa prokurátor v rozhodnutí o sťažnosti nevysporiadal so všetkými zásadnými sťažnostnými námietkami, s ktorými sa vyrovnať mal, pretože nie je povinný sa vyjadriť ku všetkým námietkam, ale tým, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci zásadné a dôležité. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán generálny prokurátor, v zmysle zákona o rokovacom poriadku bude Národná rada o 11. hodine hlasovať o prerokovaných bodoch, čiže teraz by sme prerušili vašu správu, musíme pristúpiť k hlasovaniu.

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
(Generálny prokurátor sa otočil k predsedajúcemu.) O deviatej som tu bol, tak ma zavolali, že mám prísť o deviatej, som prišiel, som tu hodinu a trištvrte bol, ale v poriadku, však dobre...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nemám inú možnosť, ako prerušiť teraz tento bod. (Povedané súbežne s generálnym prokurátorom.)

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Dobre, ďakujem pekne. Jasné. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Áno, to je, to je práve tá druhá časť, ktorej som sa chcel venovať konkrétnym opatreniam z hľadiska tých úloh, ktoré sú zverené prokuratúre na úseku prevencie kriminality a protispoločenskej činnosti, ktorá spočíva predovšetkým v tej edukatívnej, edukačnej sfére, kde naša prokurátorka špecialistka v podstate ako prvá už v apríli roku 2020 opakovane vystupovala v masovokomunikačných prostriedkoch a upozorňovala na situáciu obetí domáceho násilia o dôvodoch a následkoch, aké so sebou týranie a domáce násilie prináša. Touto cestou, si myslím, že sa nám podarilo rozvíriť verejnú diskusiu a zvýšiť aj záujem médií o túto tému, pričom sa aj v roku 2021 viackrát našou špecialistkou v médiách prezentovali štatistiky, poznatky prokuratúry, ale aj apel na spoločnosť a nielen, nielen bežných ľudí, ale aj profesionálov, aby pred týmto nežiaducim javom neprivierali oči, ale pristupovali, pristupovali iniciatívne a nespoliehali sa len na to, že niekto iný to oznámi, niekto iný to za nás vyrieši.
Zároveň sme apelovali aj na ten multidisciplinárny efekt alebo prístup k riešeniu problémov spolupráce medzi Generálnou prokuratúrou, ministerstvom vnútra a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím si, že práve týmto upozorňovaním na tento negatívny jav sa nám podarilo to, že tieto trestné činy sú napriek tomu, že sú vo vysokej miere latencie, predsa len sú oznamované, inak by sme nemohli stíhať toľko páchateľov, koľko je.
A pokiaľ ide o konkrétny aj príspevok môj, je to, že v tomto mesiaci, resp. v predchádzajúcom mesiaci, 22. novembra som schválil plán hlavných úloh Generálnej prokuratúry a do tohto plánu som zaradil aj vypracovanie zhodnotenia stavu zákonnosti a dokazovania trestných činov domáceho násilia v rokoch 2020 a 2021, z ktorého by mali vyplynúť konkrétne závery, odporúčania aj s cieľom, s cieľom informovať verejnosť o tomto stave, o tých negatívach a v čom môžme my ako prokuratúra byť nápomocní. Tento, toto zhodnotenie bude, samozrejme, prezentované v ďalšom roku aj na webovej stránke Generálnej prokuratúry, budeme ho určite mediálne široko prezentovať. Jednoducho je to druh kriminality, kde sa musíme spojiť všetci, nemôže v tom ostať samostatne prokuratúra, ministerstvo práce, sociálnych vecí či Prezídium Policajného zboru, proste musíme ťahať za jeden povraz. Tie zákonné podmienky sú relatívne nastavené, by som povedal, dobre, len ide o to, aby ľudia, bežní ľudia, naši spoluobčania neboli sobeckí, neboli zaslepení a aby nezatvárali pred týmto neduhom oči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Šeliga, ďakujem veľmi pekne za otázku na veľmi vážnu tému, ktorej Generálna prokuratúra venuje už dlhodobo zvýšenú pozornosť. Skôr ako odpoviem presne na vami položenú otázku, pár štatistických údajov.
V minulom roku bolo trestne stíhaných 309 osôb za trestné činy domáceho násilia. V tomto roku do 30. novembra to bolo 285 osôb, máme mesiac do koncu roku. Teda možno konštatovať asi to, že ten stav je ustálený, žiaľbohu, je ustálený na tej zvýšenej miere, ku ktorej došlo od doby, kedy, kedy bojujú nielen Slovensko, ale aj všetky krajiny európske a svetové s pandémiou COVID-u. Zaujímavým údajom je aj to, že pri páchaní tejto trestnej činnosti, keď som skonštatoval pri správe o stave zákonnosti zvýšený podiel alkoholu, z tých prípadov 309 v minulom roku bolo 113 pod vplyvom alkoholu, došlo k výraznému poklesu na 47 osôb, ktoré tento trestný čin spáchali pod vplyvom alkoholu. Čo je snáď ešte, ešte alarmujúcejšie, pretože, pretože tieto trestné činy páchajú ľudia, ktorí sú plne pri, ľudovo povedané, pri zmysloch.
Pokiaľ ide o činnosť Generálnej prokuratúry, samozrejme, od nástupu pandémie, od prijatia prísnych protipandemických opatrení sme veľmi pozorne túto situáciu sledovali a monitorovali, a to aj v nadväznosti na informácie, ktorými sme disponovali z celého sveta. Aj preto Generálna prokuratúra začala od mesiaca apríl minulého roku evidovať a vyhodnocovať dostupné štatistické údaje s cieľom prijatia čo najefektívnejších opatrení na riešenie situácie obetí domáceho násilia. Samozrejme, pokiaľ ide o orgány prokuratúry, ktoré sú primárne represívnym orgánom, jedným z najúčinnejším nástrojov boja proti domácemu násiliu je riadne a efektívne vedenie trestného konania pre ktorýkoľvek z týchto dotknutých trestných činov, či už je to týranie blízkej zverenej osoby, nebezpečné vyhrážanie, nebezpečné prenasledovanie, ublíženia na zdraví, znásilnenia či sexuálneho násilia. V tejto súvislosti sú prijaté na Generálnej prokuratúre dlhodobé opatrenia spočívajúce v špecializácii prokurátorov na všetkých stupňoch prokuratúry, zároveň opatrenia na stabilizáciu stavu prokurátorov špecializujúcich sa na tento druh trestnej činnosti, ktorí pôsobia ako špecialisti dlhodobo, a s tým súvisí asi kontinuálne vzdelávanie týchto kolegov špecialistov, ktoré je realizované v spojení s príslušnými orgánmi Policajného zboru.
Trestné konania vedené pre trestné činy domáceho násilia podliehajú rovnako aj tzv. správovej povinnosti a dohľadu prokurátormi Generálnej prokuratúry, ktorí sa rovnako špecializujú na túto trestnú činnosť, a všetky rozhodnutia, ktoré sú v tejto veci vydávané, sú podrobené dôkladnej analýze a na prípadné nedostatky sa efektívne reaguje jednak ihneď prijatím konkrétnych opatrení a jednak zovšeobecňovaním a usmerňovaním podriadených prokurátorov. Prokurátori špecialisti na celom území Slovenskej republiky zároveň spolupracujú úzko s koordinátormi boja proti násiliu na deťoch, a to pôsobiacich na všetkých úrovniach vrátane teda okresnej úrovne, výsledkom tejto snahy je výrazné zefektívnenie trestných konaní a, samozrejme, aj zvýšenie objasnenosti. Paralelne s tým sa špecificky venuje pozornosť práci s obeťami domáceho násilia v rámci trestného konania s cieľom zabránenia tzv. sekundárnej viktimizácii.
Pokiaľ ide o konkrétne opatrenia počas pandémie COVID-u-19, treba povedať, že táto trestná činnosť sa vyžaduje, sa prejavuje vo vysokej miere latencie, kedy ľudia v čase, v čase prijatých opatrení strácajú akúsi vieru v to, že keď štát sa o nich „nepostará“ v čase, keď nie sú prijaté opatrenia, môže to byť problém práve v období pandémie.

Pán poslanec, sám ste povedali, že nie ste právnického vzdelania, dôvody rozhodnutia o zrušení právoplatného rozhodnutia sú nemenné, sú dané. Ja som označil, na ktorých stranách je podrobne rozpísané dôvody, pre ktoré sa majú tak primárne, ako aj odvodené dôkazy a materiály či zničiť, alebo uložiť, podľa... tam sú citované aj príslušné právne predpisy. Pokyn vyšetrovateľovi som žiaden nedával, to ak máte nejaké podklady z médií a že niekto na niečo reagoval, tak to, žiaľbohu, nie je môj problém. My sme jasne zaujali stanovisko v tom uznesení. Ak budete mať záujem o bližšie vysvetlenie laické, ja sa môžem pokúsiť, môžme si dohodnúť aj osobné stretnutie, ja vás rád prijmem aj na Generálnej prokuratúre, tam vám to sa pokúsim laicky vysvetliť, ale budem čerpať len z toho, čo je verejne dostupné, pretože nad rámec uvedeného veľmi ťažko je niečo dokladať.