Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Suja, stav núdze prijali parlamenty a vlády šiestich štátov Európskej únie: Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Írsko, Rakúsko, Malta a uzniesol sa na ňom aj Európsky parlament. Prijal ju minulý rok aj náš pápež František. Svoju podporu dostala od Únie miest Slovenska. V praxi je to väčšinou deklarácia, prípadne zoznam úloh pre vládu alebo iné inštitúcie.
Čo si pod stavom klimatickej núdze predstavujú organizátori petície? Aby parlament okrem vyhlásenia zaviazal vládu vypracovať stratégiu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2040, upresňuje spoluorganizátor petície Jakub Hrbáň z hnutia Fridays of Future (pozn. red.: správne Fridays for Future). Klimatická núdza je vyhlásenie, ktorá nemá presnú podobu. Je to symbolický signál, že krajina to myslí s ochranou životného prostredia a zdravia obyvateľov vážne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vaše pripomienky. Určite, tak ako, Peťo, si povedal, tak Čína je obrovský monument, ktorý vlastne budeme, ja viem, že už nedokážeme možno čakať, či sa naplnia tieto prísľuby, ale tak verme, že (povedané so smiechom), buďme veriaci, že, že vlastne aspoň minimálne, že sa zapojili a že sľúbili, tak (povedané so smiechom), tak verme, že, že vlastne aj celý svet vlastne priloží ruku k dielu a tá klíma sa uzdraví.
A chcela by som vlastne opäť oceniť to, že pán minister životného prostredia je tu a tým pádom dáva tak svojou prítomnosťou vážnosť tejto debaty, a teším sa, že môžeme, samozrejme, diskutovať, nemusíme možno mať všetci rovnaké názory, ale verme, že tá klíma bude oveľa lepšia, a všetci pre to spravíme maximum.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, 128-tisíc občanov podpísalo petíciu Klíma ťa potrebuje. Nie sú to len klimatológovia či odborníci, ale obyčajní ľudia, starí, mladí, študenti, rodičia, pracujúci aj dôchodcovia, pretože práve táto kríza, klimatická kríza ovplyvňuje nás všetkých.
Pozeráme sa na fotografie zo sveta a hovoríme si, veď to je ďaleko, nás sa to netýka, ale mýlime sa. Od roku 1980 do roku 2019 si zmena klímy na Slovensku vyžiadala tisíce obetí, či už ľudských, alebo ekonomických, vynaložili sme 1,75 mld. priamych nákladov na riešenie jej dopadov. Na Slovensku zaznamenávame stále vážnejšie a plošné, rozšírenejšie sucho, a to dokonca aj v oblastiach ako Orava, Kysuce či pod Tatrami. To sa strieda s prívalovými zrážkami, ktoré spôsobujú stále častejšie a silnejšie povodne. Napríklad v minulom roku sme mali vo veľmi krátkom čase za sebou oba extrémy, čo bolo obzvlášť mimoriadne, a hrozí, že takéto následky zväčšujúceho sa otepľovania planéty budú stále viac pozorovateľné a viditeľné.
Globálna teplota narástla za posledných sto rokov o približne 1,2 stupňa Celzia. Na Slovensku aj v Česku sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, ako je svetový priemer. Hrozí, že súčasným tempom prekročíme otepľovanie o 1,5 stupňa Celzia v priebehu najbližšieho desaťročia. Čo to znamená? Podľa predpovedí dôjde k zmenám v ročných obdobiach k predĺženiu sezóny bez mrazov a k väčším a dlhším dažďom. Predpokladá sa, že letné teploty budú naďalej stúpať, čo povedie k zníženiu pôdnej vlhkosti a tým aj plodnosti.
Vlny horúčav, dezertifikácia, zvýšené záplavy a intenzívne búrky poškodia alebo zničia poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. No aj rastlinné a živočíšne druhy budú čeliť vyhynutiu, alergie, astma a infekcie sa stanú bežnejšími dôsledku vyššej miery znečisťovania ovzdušia.
Klimatické zmeny do roku 2050 donútia k vysťahovaniu z domovov odhadom 250 mil. ľudí. Hrozia ďalšie migračné krízy a to je len začiatok, preto je dôležité rozprávať sa o klimatických problémoch na najvyššej úrovni, hľadať a podporovať zelené riešenia na zmiernenie klimatickej zmeny. Vítam snahu ministerstva životného prostredia v tejto oblasti. Teším sa, že zelené riešenia sa tak výrazne premietli aj do Plánu obnovy, pričom jednou z priorít ministerstva životného prostredia je aj zelená obnova rodinných domov. Práve najväčšia časť z miliardového balíka, až 500 mil. eur pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov.
Ako architektka vidím ďalšie možnosti v boji proti klimatickým zmenám, napr. aj v podpore domácich elektrární, ktoré dokážu znížiť energetické nároky domácností. Mnohé si však takúto investíciu nemôžu finančne dovoliť, celková cena sa pohybuje okolo 7-tisíc eur, k tomu treba prirátať cenu batériových úložísk v rozmedzí 3- až 4-tisíc eur, ktoré výrazne predražujú celý systém. Podporením systému, kedy sa v domácnosti odmeňováme za dodávanie nespotrebovanej zelenej elektriny do siete, by návratnosť investície znížila z desiatich rokov na polovicu a priamo úmerne by sa zvýšila aj ochota rodín investovať do alternatívnych zdrojov elektrickej energie. Túto možnosť majú v tomto momente len domácnosti napájané prostredníctvom ZSE. Aj toto opatrenie môže byť jedným z kľúčových momentov, ako preniesť boj proti klimatickej kríze k obyčajným ľuďom a zároveň prispieť k zlepšeniu kvality života.
Zmenu klímy spôsobuje najmä človek svojej, svojou činnosťou. Áno, sú aj väčší znečisťovatelia, ako sme my, ako je Európa. Európska únia patrí k lídrom v boji proti klimatickej kríze. Treba však začať od seba a inšpirovať ostatné krajiny. Mali by sme sa pýtať, čo môžeme pre zlepšenie stavu klímy urobiť my, a nie, čo by mali urobiť iní. Pred pár rokmi by nikoho ani len nenapadlo, že taká Čína sa zaviaže dosiahnuť vrchol svojich emisií kysličníka uhličitého pred rokom 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Deje sa tak aj pod tlakom udalostí a konania ostatných krajín.
Veľmi vyzdvihujem, že v tejto rozprave je aj pán minister životného prostredia, a veľmi si vážim, že tento bod programu má takúto odozvu aj u vás, kolegovia poslanci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Chcela by som poďakovať kolegovi Jankovi Szőllősovi za argumentami podložené vystúpenie v tejto rozprave. Klimatická zmena, klimatická kríza je už dekády pomenovaným a predvídateľným rizikom a s istotou vieme, že sa mu nevyhneme. Tak ako preverila akcieschopnosť samospráv celosvetová pandémia nového koronavírusu, zmena klímy a klimatická kríza je a bude ďalšou skúškou, pred ktorou stoja aj samosprávy. Klimatickú núdzu môže vyhlasovať aj región, mesto alebo obec. Prvým mestom na Slovensku, ktoré klimatickú núdzu vyhlásilo, sú Zlaté Moravce. Vážnosť tomuto bodu dáva účasť aj pána ministra životného prostredia Jána Budaja na rozprave k tomuto bodu programu, čo si veľmi vážim.
Ako architektka už dlhšie sledujem fóra o výstavbe rodinných domov. Dávam do pozornosti domáce elektrárne, ktoré v súčasnosti si ľudia nedovolia kvôli vysokej vstupnej cene. Celková cena je okolo 7-tisíc eur a cena batérie sa pohybuje v rozmedzí od 3- do 4-tisíc eur. V mnohých krajinách je to zaužívané. V prípade dotácie, ktorá by znížila vstupné náklady by mnoho ľudí prešlo na fotovoltické články, reálna návratnosť investície pre domácnosť je 10 rokov. Týmto krokom by sa znížilo, znížila na polovicu. Čiže keď chceme pretaviť vlastne túto tému, musíme ju pretaviť priamo aj obyvateľom. A myslím si, že obyvatelia si uvedomujú vážnosť tejto situácie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mirka, ďakujem za tvoje vystúpenie. Napriek tomu, že dnes žijeme v menej ohrozenej časti sveta, prejavy klimatickej zmeny začíname každý deň pociťovať aj my na Slovensku. Rozsiahle jarné suchá, striedanie prívalovými dažďami a povodňami, ktoré ničia majetok ľudí a infraštruktúru, sú len jedným z hmatateľných prejavov klimatickej zmeny. Povodne sme si už zažili, rok 2010 bol veľmi, ako v roku 2010 boli veľké povodne aj v našom regióne.
Klimatická zmena bude mať na globálnej úrovni zásadné ekologické, spoločenské, ekonomické a politické dôsledky, ktoré sa dramatickým spôsobom dotknú aj Slovenska.
Môžem ubezpečiť navrhovateľov uznesenia, ktorých zastupuje pán kolega Karahuta, aj pani spravodajkyňu Mirku Šutekovú, že tak ako my koaliční poslanci Národnej rady, aj slovenská vláda berie vážne 128 000 hlasov v petícii, počúva a uzná klimatickú krízu ako jednu zo svojich hlavných priorít. Náš minister životného prostredia Janko Budaj je pre mňa zárukou, že urobíme pre klímu všetko, čo bude v našich silách aj možnostiach.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, Lucka, za tvoje upokojujúce vystúpenie v dnešnej rozprave, ktorá nám zobrala zbytočne dve hodiny drahocenného času v čase najhoršej koronapandémie, keď treba prijímať zodpovedné riešenia, aby sme chránili ľudské životy. Ďakujem, že si vyhodnotila opatrenia, ktoré sme už prijali pre ľudí.
Mnohí kolegovia nás obviňovali, že bol tento týždeň zmätok v Národnej rade. Zákony sa dopĺňali, pripravovali sa pozmeňujúce návrhy. Najhoršie obstáli práve tí poslanci, ktorí si kvalitne vykonávajú svoju poslaneckú prácu. Dnes sme tu už dve hodiny od začatia rokovania, okrem invektív, klamstiev som nepočula jedno riešenie, nediskutovali sme žiadny zákon, ktorým by sme pomáhali ľuďom.
Zaradením tohto uznesenia na rokovanie parlamentu, ktoré nebude schválené, sa vniesla na pôdu zákonodarného zboru iba zbytočná nenávisť.
Dnes majú meniny Jozefovia, milí kolegovia, ktorí nosíte meno Jozef, prajem vám zo srdca krásny meninový deň, ktorý by ste určite dokázali stráviť príjemnejšie a zmysluplnejšie. Všetci Jozefovia na celom Slovensku, buďte zdraví, milovaní a požehnaní.
Devätnásty marec je zároveň aj Dňom otcov. Všetkým vám, naši otcovia, patrí vďaka za starostlivosť o vaše ratolesti a rodiny. Živio!

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som pozvať všetkých členov výboru pre európske záležitosti na zasadnutie o 12.00 hodine v miestnosti, myslím, 149.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi navrhnúť, aby sme hlasovanie, o tlači 367 a tlači 440 hlasovali zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcela by som reagovať na faktické poznámky a poďakovať sa za všetky vstupy, ktoré ste povedali. Sme vlastne v prvom čítaní a verím, že v ďalšej debate určite tento zákon vylepšíme. To, že som spomenula, že sa takéto zákony a takéto dôležité zákony v minulosti na základe nejakých, ja neviem, hrozieb robili v skrátenom legislatívnom konaní, bola pravda a chcela som poukázať, že tak ako kolegovia nás obviňujú, že v čase pandémie, keď skutočne je potrebné prijať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, tak oni dokázali takýto dôležitý zákon schváliť za 5 hodín v jeden deň.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, po sprísnení zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pred desiatimi rokmi mnohí ľudia v období od 17. júla 2010 do 30. júna 2021 prišli o slovenské občianstvo. Cítili to ako veľkú krivdu, ktorú sme sa v súlade s programovým vyhlásením vlády na základe tohto vládneho návrhu zákona ako reakciu na veľké množstvo podnetov a žiadostí, prosieb týchto ľudí, rozhodli napraviť.
Určite ešte môžeme diskutovať o vylepšení a precizovaní tohto zákona. Táto požiadavka a prosba vychádza hlavne po brexite, odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a dennodenne dostávam veľa podnetov od ľudí, ktorí tam žijú. Citujem: „Je to reálne, aby sa ešte tohto roku zmenil zákon o dvojitom občianstve? Chcela by som čím skôr dať žiadosť o britské, ale kvôli tomuto zákonu sa nedá, nechcem prísť o slovenské občianstvo, samozrejme. Ako to vidíte? Budú nejaké rokovania v najbližších mesiacoch? Viem, že teraz je COVID, ale mohlo by sa to začať riešiť. Poliaci môžu mať dvojité občianstvo, myslím, že aj Česi, len u nás je to tak, ako je, už 10 alebo 11 rokov.“
Môžem dať odpoveď našim občanom, že tento čas konečne prišiel, dnes je to správa, na ktorú čakali 11 rokov. Zákon sa dnešným dňom dostáva na parlamentnú pôdu a verím, že spoločnými silami dokážeme vytvoriť taký zákon, aby nikto nemusel stratiť občianstvo, slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Zákon o štátnom občianstve z roku 2010 obmedzil podmienky naturalizácie a zaviedol nový spôsob straty občianstva aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe vysloveného prejavu vôle. Spoluobčanov maďarskej menšiny vykresľoval ako bezpečnostnú hrozbu a chcel ich trestať za to, že chcú mať dvojité občianstvo. Občania na zmiešanom území žijú v pokoji a spokojnosti, ale politici potrebovali vždy vyrobiť nejaký problém. Z dôvodu závažnosti problému a bezpečnostných hrozieb, ktoré pramenili z potencionálneho hromadného udeľovania maďarského občianstva občanom Slovenskej republiky, navrhol vtedajší premiér Robert Fico rokovať o novele v skrátenom legislatívnom konaní. Celý legislatívny proces trval iba jeden deň. Vláda predložila návrh zákona do parlamentu 26. mája 2010 o 11.25 hod. a nový zákon bol prijatý v ten istý deň o 16.47 hod. 90 hlasmi zo 115 prítomných poslancov.
Podľa štatistických údajov tým prišlo o slovenské občianstvo do septembra 2020 až 3 470 ľudí. Najčastejšie však k strate slovenského občianstva došlo v dôsledku prijatia českého občianstva: 817 ľudí, nasledovalo prijatie nemeckého: 798, rakúskeho: 529, britského: 378, amerického: 178, maďarského: 132 a prijatie občianstva ďalších 25 krajín.
Z praxe teda vyplýva, že účinky tejto novely pocítili všetci občania pri získaní cudzieho štátneho občianstva na základe prejavu vlastnej vôle rovnako. V rámci krajín Európskej únie je len estónska legislatíva reštriktívnejšia ako slovenský zákon o občianstve, ktorý uznáva nadobudnutie druhého občianstva narodením alebo manželstvom. Do kategórie krajín, kde je nadobudnutie druhého občianstva výrazne obmedzené alebo úplne nemožné, patria len štyri krajiny Európskej únie a to je Litva, Rakúsko, Estónsko a Slovensko.
Na druhej strane sú najbenevolentnejšími krajinami pri udeľovaní občianstva Cyprus, Česká republika, Írsko, Maďarsko a Rumunsko, ktoré okrem všeobecných podmienok nestanovujú konkrétnejšie prísne pravidlá pri nadobudnutí druhého občianstva jednak vlastnými občanmi, a tiež cudzincami.
Tento zákon prináša mnoho zjednodušení, je to dobrá správa aj pre zahraničných Slovákov a ja verím, že sa vrátime pred rok 2010 a nikto nestratí slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Ďakujem pekne.