Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, plán obnovy predstavuje jedinečnú príležitosť pre Slovensko. Zároveň však nejde o jediný zdroj financovania z Európskej únie. Nezabúdajme, prosím, že Slovensko má k dispozícii vyše 8 mld. eur z existujúcich štrukturálnych a investičných fondov, ako aj 13 mld. eur z nového programovacieho obdobia, čo sú celkovo väčšie finančné objemy, než je samotný plán obnovy.
Množstvo zdrojov z plánu obnovy a odolnosti je limitované. Neznamená to, že oblasti, ktoré sa doň nedostali, považujeme za menejcenné alebo že nebudú financované z európskych peňazí. Napríklad v rámci EŠIF vyčlenila Európska únia pre farmárov a rozvoj vidieka osobitný balík peňazí. V prípade Slovenska 163 mil. eur do roku 2023. Tu sa zároveň nedá nepripomenúť hlavne pretrvávajúci problém implementácie európskych zdrojov. Slovensko má problém s čerpaním, čo reflektuje aj ministerstvo financií a snaží sa o nastavenie efektívneho a transparentného systému čerpania týchto prostriedkov.
Plán obnovy a odolnosti nemá bezprostredne riešiť a vykrývať dopady koronakrízy. Hlavnou víziou plánu obnovy je po rokoch stagnácie znovu naštartovať proces dobiehania vyspelých krajín Európskej únie. Cieľové oblasti pre reformy a investície zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy. A to sa nezaobíde bez reforiem v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, zelenej ekonomiky, efektívnosti štátu a verejných služieb, vedy, výskumu a inovácií.
Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie a zelená transformácia nás bude stáť miliardy eur. Plán obnovy nám to pomôže významne uľahčiť. Slovensko si tak môže zjednodušiť cestu k uhlíkovej neutralite a aby sa to podarilo, je totiž kľúčové naštartovať reformy v najbližších rokoch. K tomu prispeje aj štedrá alokácia na obnovu rodinných domov. Zdroje Európskej únie sa dostanú priamo k ľuďom a zlepšia kvalitu ich života, ako aj kvalitu životného prostredia.
V odôvodnení píšete, že rozprávať o duševnom zdraví v čase pandémie je cynické. Práve teraz počas pandémie je táto téma namieste. Dlhotrvajúca sociálna izolácia a dĺžka pandémie vyvolávajú zvýšený tlak na našu psychiku. Psychické prežívanie tejto krízovej situácie ovplyvňuje aj schopnosť ľudí bojovať s ochoreniami. Som rada, že táto téma dostala sa do plánu obnovy.
Plán obnovy obsahuje investície naviazané na reformy. Nebol postavený na zelenej lúke, ako tvrdia moji predrečníci. Reflektuje roky pripomienok Európskej komisie ako zlepšenie vzdelávania a zdravotníctva, väčšie investície do zelenej ekonomiky a digitalizácie, zefektívnenie verejnej správy, súdnictva, zlepšenie udržateľnosti verejných financií a mnohé iné. Odráža striktné požiadavky stanovené na európskej úrovni a zároveň zodpovedá národným prioritám. Mnohé oblasti, ako spomínané školstvo či zdravotníctvo, ktoré sú kľúčové pre rast životnej úrovne a kvalitu života, boli na Slovensku dlhé roky finančne podvyživené a zanedbávané.
Plán obnovy musí spĺňať špecifické, kvantitatívne, ako i kvalitatívne kritériá. Tridsaťsedem percent z fondu obnovy musí ísť na boj s klimatickými zmenami a 20 % na digitálnu transformáciu. Okrem toho plne zohľadňuje odporúčania Európskej komisie, ktoré vzišli z technických rokovaní v priebehu januára a februára, a zároveň zapracováva pripomienky a návrh verejnosti, odbornej verejnosti či zainteresovaných strán.
Plán obnovy musí, teda je rozdelený do piatich základných priorít. Je to:
- zelená ekonomika - 2 mld. 170 mil. eur,
- vzdelávanie - 800 mil. eur,
- veda, výskum a inovácie - 700 mil. eur,
- zdravie - 1 mld. 450 mil. eur,
- efektívna verejná správa - 1 mld. 30 mil. eur.
Ministerstvo financií usporiadalo niekoľko online verejných diskusií a okrúhlych tematických stolov s odborníkmi, vrátane samospráv, zamestnávateľov, odborov, mimovládnych organizácií, expertných organizácií a zástupcov relevantných ministerstiev, ktoré zodpovedajú za prípravu jednotlivých komponentov plánu obnovy. Sama som sa osobne na takýchto online konferenciách zúčastnila. Pri tom všetkom musíme dodržať extrémne tesný časový rámec stanovený na prípravu samotného plánu, čo sa premietlo aj do rozsahu spoločenskej diskusie. Podobné dokumenty sa často pripravujú aj niekoľko rokov. Plán obnovy a odolnosti odovzdávame Komisii do konca apríla. Jeho vypracovávanie trvalo menej ako jeden rok. Napriek tomu a zložitým okolnostiam verím, že práve pripomienky a podnety externých partnerov, širokej, ako aj odbornej verejnosti zohrali významnú úlohu v jeho formovaní.
Na záver by som chcela kolegov z opozície uspokojiť, slovenský plán obnovy patrí k tým reformnejším a Európska komisia vyzdvihuje naše reformné úsilie. V porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie sa nachádzame pomerne ďaleko aj v samotnom procese príprav. Európska komisia doposiaľ eviduje draft plánov obnovy od 20 členských štátov, v prípade siedmich členských štátov má zatiaľ len veľmi široký návrh alebo len časť toho, čo chcú zahrnúť do svojich plánov obnovy.
Podľa neformálnych diskusií bolo ministerstvu financií avizované, že slovenský plán obnovy je považovaný za jeden z ukážkových dokumentov a aj na tomto základe sme boli kontaktovaní Lotyšskou republikou s otázkami neformálnej diskusie, ako pristupujeme k reformám a procesu prípravu plánu obnovy. Odozva Európskej komisie na náš plán obnovy je do veľkej miery pozitívna a patríme medzi najrýchlejšie krajiny v jeho príprave. Potvrdil to aj Maroš Šefčovič, komisár, člen Európskej komisie za Slovensko a zároveň aj Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda Európskej komisie za Lotyšsko.
Takže myslím si, že vaše obavy, vážení kolegovia, nie sú namieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako som povedala a predniesla spoločnú správu výborov, a teda dva pozmeňujúce návrhy, ktoré tu predniesol pán navrhovateľ v mene poslancov a takisto pán Vetrák, odporúčame schváliť a budeme hlasovať o tomto návrhu zákona, to je tlač 390, o 11.00 hodine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán kolega Vetrák, za váš príspevok k dnešnej rozprave aj za pozmeňujúci návrh, ktorý ešte vyčisťuje a vylepšuje z právneho hľadiska tento návrh zákona. A odporúčam kolegom, aby tento návrh, tento pozmeňujúci návrh schválili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom. A tak sa teším, že tento návrh zákona našiel takú podporu vlastne naprieč politického spektra. To je, myslím si, dôležité a to je naša úloha, pripravovať dobré zákony spoločne.
Myslím si, že samosprávy vo svojich územných plánoch si budú môcť vlastne určiť samé, že kde tie bilbordy budú môcť byť. A to je možno taká otázka, ako na alebo by som povedala odpoveď na vašu otázku, pretože ony najlepšie vedia, že kde vlastne tie bilbordy chcú mať. A myslím si, že v Bratislave, Bratislava je preplnená bilbordami a myslím, pán primátor mesta našiel vhodný spôsob ako v územnom pláne presne určiť to miesto, kde tie bilbordy môžu byť a kde sa musia odstrániť. A práve možno tento návrh zákona to samosprávam zjednodušuje, pretože slovenské zákony sú nastavené tak, že odstrániť akúkoľvek stavbu nie je ani zďaleka také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. A to ani v prípade čiernej stavby, lebo, pretože stavebný úrad nemôže rozhodnúť automaticky. Musí byť doložený vzťah k pozemku. Rovnako stavebný úrad musí vedieť aj to, kto je majiteľom. Čiže ten proces je veľmi, veľmi zdĺhavý. A tento návrh zákona v podstate pomôže samosprávam odstrániť tie nelegálne bilbordy, ktoré sú vlastne takým spoločným záujmom samosprávy aj obyvateľov.
Ďakujem pekne za vaše pripomienky aj faktické.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako bolo povedané, vizuálny smog, tento druh smogu chápeme ako presycovanie verejných priestranstiev reklamou. Mnohé samosprávy na túto diagnózu trpia viac ako dosť a vzhľad našich námestí či kľúčových dopravných tepien je toho dôkazom. Nadmerné množstvo bilbordov neregulovaných je veľkým problémom v samosprávach, a preto vítam vlastne tento návrh zákona, ktorý zjednodušuje celý proces samosprávam, ako sa vysporiadať s týmito reklamami. V súčasnosti stavebný zákon neumožňuje alebo je to veľmi zložité odstrániť čiernu stavbu a doteraz vlastne podľa toho návrhu zákona ani nebolo možné obciam a mestám odstrániť takúto reklamnú tabuľu.
Veľmi vítam, že vlastne v spolupráci aj s navrhovateľom sme dospeli k názoru, že pridaním chráneného záujmu môže dotknutý orgán posudzovať vplyv stavby na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. V súčasnosti dopravný inšpektorát v zmysle cestného zákona nie je dotknutým orgánom pri ohlasovaní alebo povoľovaní reklamných stavieb na sídelnom území obce a vznikajú tak situácie, kedy môže dôjsť k ohrozeniu plynulosti cestnej premávky a z tohto dôvodu, tak ako povedal pán navrhovateľ, som tiež bola súčinná pri návrhu pozmeňovacieho, tohto pozmeňovacieho návrhu, kde vlastne inšpektorát v zmysle cestného zákona i v zmysle stavebného zákona bude dotknutým orgánom pri ohlasovaní alebo povoľovaní reklamných stavieb na sídelnom území obce. Myslím si, že takýmto spôsobom sa zjednoduší celý proces pre jednotlivé samosprávy a aj z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky to bude mať veľký dopad na našu prírodu, na našu krajinu.
Z tohto dôvodu, vážené panie kolegyne aj kolegovia, by som chcela podporiť tento pozmeňujúci návrh a zapracovaním do tohto návrhu a takisto ako sa vlastne poďakovali kolegovia kolegom z ministerstva dopravy, tak by som sa chcela poďakovať aj kolegom z ministerstva vnútra, kde vlastne tá súčinnosť obidvoch ministerstiev bola výsledkom dohody na tomto pozmeňujúcom návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 390), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 566 z 3. februára 2021 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 243 zo 16. marca 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 73 zo 16. marca 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 77 zo 16. marca 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončila som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem pekne.