Vážené dámy, vážení páni, to, čo tu dnes predviedol minister Richard Sulík, je fraška. Nafučaný minister utečie z parlamentu, to sme tu naozaj ešte nemali. On sa urazil, že nedostal od svojich koaličných poslancov viac priestoru, pretože, áno, koaličná väčšina má v rukách osud schôdze. A potom sa tu ja dozviem ešte od nejakého z tých pánov poslancov z koalície, že ja za to môžem, lebo som si dovolil kritizovať Richarda Sulíka.
Ako ešte...
Vážené dámy, vážení páni, to, čo tu dnes predviedol minister Richard Sulík, je fraška. Nafučaný minister utečie z parlamentu, to sme tu naozaj ešte nemali. On sa urazil, že nedostal od svojich koaličných poslancov viac priestoru, pretože, áno, koaličná väčšina má v rukách osud schôdze. A potom sa tu ja dozviem ešte od nejakého z tých pánov poslancov z koalície, že ja za to môžem, lebo som si dovolil kritizovať Richarda Sulíka.
Ako ešte raz, kolegovia, ja neviem, či ste vy zažívali Igora Matoviča, čo ten tu stváral, keď sme my vládli, jak tu behal s tými tričkami a s tými tabuľkami, jak tu po nás vrieskal, jak tu vulgarizmy dával a tak ďalej, a my normálne pripomenieme politicky Richardorvi Sulíkovi, aké mal kšefty, ako čo zbabral v minulosti, a on sa urazí a odíde. To nemyslíme vážne?! To už máme naozaj parlament tak dehonestovať, tak degradovať, že my tu budeme s našimi útlocitnými ministríkami hovoriť v rukavičkách, len aby náhodou neodišli a aby nám niečo teda povedali o tom, čo na Slovensku má byť? Preboha, však oni nekomunikujú teraz konkrétne s poslancami a s parlamentom, oni komunikujú celému národu.
Tu hrozí, že budú o stovky eur zdvihnuté ceny energií, a Sulík si odíde. Sulík si proste odíde. On sa urazí, nafučí sa. To, to myslíme vážne? Ako toto tu nebolo že rande SMER-u so Sulíkom, toto je parlamentná schôdza, kde ten Sulík má povinnosť, psiu povinnosť sedieť a vysvetľovať občanom Slovenskej republiky, čo bude s cenami energií. A namiesto toho sa urazí ako ohrdnutá nevesta. Takto to proste fungovať nemôže a ja sa čudujem, že tomuto infantilnému spôsobu politiky ako dávate prednosť.
Viete, Sulík tu mal dvadsať minút. Dvadsať minút. Presne toľko dvadsať minút, koľko mal Robert Fico. Robert Fico to využil na to, aby tu odborne predniesol stav energetiky, a Sulík sa dovalil a povedal, lebo Fico, lebo Fico, Brhel, Fico, lebo Fico, lebo Fico, lebo Fico. Toto, na toto využil Sulík svoj drahocenný čas dvadsať minút.
Tak potom čo čakáte od nás? Že my budeme teraz v rukavičkách? No samozrejme, že mu pripomenieme, čo on páchal v OLO. A keby sme boli moc zlí, tak sme mu tu mohli pripomínať Kočnera, raňajky a tak ďalej, ale veď zmyslom je diskusia o energetike, o tom, čo bude do budúcnosti, a nie aby si tu on odfrkol, že Robert Fico môže za všetko, ešte aj za vojnu v Afganistane. Takýmto spôsobom to nemôže fungovať.
My sme očakávali riešenia. Celý národ očakával riešenia. Čo spraviť, aby sme nemali rekordné zvyšovanie cien energií? Veď to zasiahne, opakujem, každú rodinu. A vy na to kašlete a on sa urazí. Toto je naozaj fraška, obyčajná fraška.
Pre SMER sú chlebové témy prioritné, primárne. My ich budeme neustále otvárať. Nielen dnešná schôdza je o chlebe, ale aj zajtrajšia o cene potravín. Aj otázka verejných financií, otázka sociálneho štátu. My budeme dokola otvárať chlebové témy. Vy sa môžte urážať, koľko chcete. Môžte tu vybiehať, môžte búchať dverami, my o tom budeme hovoriť! A ľudia vidia, že sa bojíte týchto tém, že nemáte riešenia.
A ja som dúfal, že dneska, keď sa už aj teda urazil ten Sulík, že tu bude normálna programová diskusia. Však to bolo normálne zvykom, že tak máme tu ľavicovú stranu SMER – sociálna demokracia, my ponúkneme náš ľavicový pohľad, vy ste tu mohli ponúknuť váš pravicový pohľad. Tu sa mohol striedať jeden poslanec opozície a koalície za druhým. Ale nie, vám odíde Sulík a vy ste úplne ponkoví. Vy ste tu dokázali akurát toho Kazdu postaviť, čo bol úplne najsmiešnejší (povedané so smiechom) výkon, pardon, chcel som povedať výron, aký v parlamente zaznel. Toto myslíme vážne? Však vy neviete niečo povedať na obhajobu Sulíka pre budúcnosť energetiky?
Ja si myslím, že tá diskusia, programová, na Slovensku, zmysel aj v týchto témach. Máme tu na jednej strane ľavicový koncept sociálneho a regulačného štátu, ktorý je postavený na neokeynesiánskej ekonómii, a máme tu na druhej strane neoliberálny koncept, ktorého zástancami je Richard Sulík, ktorý je postavený na tom, čo Robert Fico presne citoval Joa Stiglitza, na deregulácii, liberalizácii a privatizácii. To je mantra neoliberalizmu už dobrých päťdesiat rokov, ak rátame 30. roky, kedy začal Friedrich von Hayek, ale ešte to nebolo v praxi, tak už pomaly sto rokov.
No ale neoliberálny model sa vyčerpal v roku 2008. Prišla obrovská globálna finančná kríza práve kvôli neoliberalizmu, práve kvôli deregulácii. Sulík je dneska fosília. Sulík je už dneska prežitok. Neoliberalizmus je v celom svete na smiech, ale on to tu ďalej opakuje ako zombík a furt dokola dáva: deregulácia, privatizácia, liberalizácia. Dokonca v prípade energetiky odporúča deregulovať ceny energetiky. Pri prakticky monopolnom sektore on odporúča, aby si tu nadnárodné korporácie určovali zdvíhanie cien energie, aby mali čo najmastnejšie zisky. Veď to je úplne absurdné. To už nie je ani liberalizmus. To je absurdita. To je Hlava XXII.
Tak on najskôr spoločne s Miklošom rozpredali štátny majetok v oblasti energetiky, strategický štátny majetok, teraz opäť spolu s Miklošom chce odovzdať možnosť zdvíhať si ceny týmto monopolom, koľko len chcú, aby mohli nadnárodné korporácie nechutne bohatnúť. O tomto je Sulík, o tomto je SaS-ka, o tomto je ten váš slávny neoliberalizmus.
A my ako ľavičiari máme plné právo na to upozorňovať a hovoriť, že my chceme niečo iné. My chceme normálny sociálny štát.
Ale toto je otázka odbornej diskusie. Však si, preboha, čítajte, ja neviem, pán Sulík, ja očakávam, že pán Sulík aspoň niečo číta, lebo vaši pročkovia v parlamente zjavne nemajú ani tento dar, ale však čítajte tú odbornú literatúru, však sa zamyslite nad tým, čo hovorí ten Stiglitz. On analyzoval politiku Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky za posledných 50 rokov a dospel k tomu, že deregulácia, liberalizácia a privatizácia vedie do pekla. O tom hovoril Robert Fico. Vedie to do pekla.
Však to začalo v 70. rokoch, kedy si veľké nadnárodné korporácie a západné banky naliali tonu peňazí, kopu peňazí do mimovládok, ktoré začali tento neoliberálny naratív šíriť a potom ste to mali v médiách, v mimovládkach, všade. Ovládli centrálne banky, ovládli rôzne vlády. Potom sa dostali do Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorú takisto ovládli. A potom prišli prvé experimenty.
Bolívia bola prvá. Kde je dneska Bolívia? Jeden z najchudobnejších štátov Latinskej Ameriky.
Druhé bolo Chile, Pinochetovo Chile. Tam využili to, že prišiel autoritársky prevrat, generál fašista sa dostal k moci, zbavil sa odborov, nechal ich povraždiť, zmiznúť, zabili Allendeho, a on prišiel s neoliberálnym experimentom, kde sprivatizoval všetko, ešte aj dôchodky a zdravotníctvo. Toto bol neoliberalizmus v praxi.
Pokračovalo to Reaganom, Thatcherovou, pokračovalo to celou Európskou úniou, jeden štát za druhým, ale najhoršie bolo, čo spáchali v Afrike a v Ázii. Však tie krajiny všecky do jedného kľakli. Viete prečo? Lebo im Medzinárodný menový fond prikázal, že sa musia otvoriť, liberalizovať, deregulovať, privatizovať. A čo spravili? No samozrejme, tam tí miestni náčelníci veľmi radi sa nechali skorumpovať a vypredali celý sektor, celý národný sektor, štátny, zahraničným mamutom, zahraničným molochom a oni zbohatli a tie krajiny padli na ústa. Jedna po druhej. Však sa pozrite, v akom stave je Afrika. Oni kolonizovali Afriku, kolonizovali Áziu, kolonizovali Latinskú Ameriku. Ono sa tomu tak pekne hovorí, že liberalizácia, deregulácia, privatizácia, to je kolonizácia.
Zrazu nemáte žiad... ste to, čo jeden ľavicový politik v roku ´89 povedal aj vo vzťahu k Slovensku, k Československu: „Budete otroci vo vlastnej krajine.“ No to sa presne stalo. Oni to tu celé skolonizovali. Všetko to ten Mikloš s Dzurindom rozpredali do zahraničia a Sulík pokračuje v tejto ceste a Sulík im radil. Toto je ten neoliberálny program, ktorý my ako ľavičiari odmietame.
A opakujem, nehovorí to len Joe Stiglitz, profesor ekonómie. Ja viem, že vy máte iných profesorov, ako je Pročko, ktorý dokáže najlepší kotúľ vpred, ale počúvajte, preboha, trošku aj profesorov zo zahraničia. Počúvajte Dani Rodrika. Dani Rodrik, nie, nie, to nie je prášok na pranie, Dani Rodrik je profesor ekonómie, žiaden marxista, žiaden komunista, normálny centrista, alebo resp. ľavocentristický ekonóm. Však si ho vypočujte, ako zlyhala globalizácia neoliberálneho razenia. On hovorí o tom, že trhy absolútne vytlačili štáty.
Čo to znamená trhy? Trh znamená banky, obrovský finančný kapitál a obrovské nadnárodné korporácie. A tie zničili možnosť štátov sa brániť. Tie zničili možnosť štátov chrániť ľudí, lebo to je zmyslom štátu, alebo malo byť zmyslom štátu. A namiesto toho tu vznikol tento koncept neliberálneho štátu, ktorý akurát pomáha bankám a korporáciám, aby bohatli – a toto je presne to, čo Robert Fico hovoril –, aby bohatí boli bohatší, aby chudobní boli chudobnejší.
Opakujem, pozrite sa za posledných 50 rokov kvôli neoliberálnemu modelu. Všade vo svete sa zvyšuje nerovnosť, bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú. Pozrite sa, ako ste dorantali Afriku, Áziu, Latinskú Ameriku.
Samir Amin, ďalší z politológov, ktorého si možno popletiete s práškom na pranie, lebo nemáte vzdelanie, Samir Amin jednoznačne povedal, že východná a stredná Európa boli experiment. Oni zničili tieto režimy, aby sa mohli zmocniť nášho priemyslu a potom tu to zmangľovali, skolonizovali a ovládli západné korporácie. Oni sa zbavili konkurencie a ešte aj dostali lacnú pracovnú silu. Práve kvôli ľuďom ako Mikloš, Dzurinda a Sulík. To bol neoliberálny prevrat. A toto hovorí Samir Amin. Opakujem, nie, nie je to prášok na pranie.
Susan Strange, tá takisto používa príklad Slovenska, strednej Európy. A ona hovorí veľmi otvorene, však vy ste sa, preboha, vzdali suverenity, národnej suverenity.
Toto nie je otázka iba sociálna, že tu mangľujete pracujúcich ľudí, to je otázka aj národná, že jedného dňa, keď si tu tie energetické molochy, ktoré ste sprivatizovali, sprivatizovali a ktoré keď si jedného dňa zmyslia, že vás vypnú, tak nás tu vypnú. My nemáme v rukách základné strategické sektory pre bezpečnosť krajiny. Nás môžu kedykoľvek vypnúť.
My sme sa vzdali suverenity a spoliehame sa, náš veľký americký brat a veľký nemecký brat nás zakaždým budú chrániť. Takto nás hodia do koša, keď bude treba. O tom je geopolitika. Myslíte si, že sa budú spoliehať na to, nejakých malých? My sa musíme chrániť sami. A my sa takto hádžeme do koša, všetky naše nástroje na to, aby sme si zachovali nejakú národnú suverenitu. Veď toto je vlastizrada a ja som presvedčený, že stačí čítať Susan Strangeovú. Nemusíte teraz nevyhnutne čítať iba Pročkove spisy, mohli by ste niekedy siahnuť aj po naozaj odbornej literatúre.
Walden Bello, filipínsky sociológ a ekonóm, hovorí veľmi otvorene o dvoch typoch neoliberalizmu a tie dva typy neoliberalizmu tu máme dodnes.
Jeden typ neoliberalizmu je ten sulíkovský, alebo na Slovensku sulíkovský, to je ten robustný, primitívny pravicový koncept, že štát je zlý vlastník a všetko sprivatizujme, deregulujme, liberalizujme. To je ten pravicový typický, on to nazýva hard, ťažký neoliberalizmus. To bola Thatcherová, to bol Reagan, spoločnosť je zlo, spoločnosť je mŕtva, spoločnosť neexistuje, iba individualizmus a tupá privatizácia. To sa vyčerpalo.
Na miesto tohto neoliberalizmu prišiel nový, tzv. mäkký liberalizmus alebo liberalizmus, neoliberalizmus light. Predstaviteľmi sú napríklad George Soros, to hovorí Walden Bello, ekonóm. A títo tzv. progresívni neoliberáli, oni urobia to isté: privatizovať, deregulovať, liberalizovať. Len ešte okrem toho hovoria o tých postmoderných témach, že chráňme pritom menšiny, natrieme to na ružovo, budeme ochraňovať gayov, budeme ochraňovať multi-kulti, ale inak je to ten istý neoliberalizmus. To je napríklad Progresívne Slovensko na Slovensku.
To sú proste dve formy liberalizmu, ktoré ženú túto krajinu a celý svet do záhuby. Svet neni individualistický, svet neni darwinistický, my chceme normálne fungovať, spolupracovať, aby naše národy, aby naše štáty, aby naše spoločnosti prosperovali ako celok, nielen hŕstka mafiánov, oligarchov a zbohatlíkov, ako je Sulík alebo Matovič. My chceme prosperovať všetci.
Čiže, dámy a páni, toto celé má históriu. Neoliberalizmus začal niekedy v 70. rokoch naberať na sile vďaka chicagskej škole, možno ste niekedy počuli o menách, ako je Milton Friedman alebo Gary Becker, a to sú veci, ktoré sa už dávno vyčerpali. Už na to konečne zabudnite.
Nie, štát nie je zlý vlastník. Vy keď ste v čase, keď ste vy rozpredávali telekomunikácie do zahraničia s heslom „Štát je zlý vlastník“, viete, kto si ich kúpil? Nemecký štát. Tu sa krásne ukazuje, ako ste strašne pomýlení. Štát nemusí byť zlý vlastník. Štát môže veľmi dobre manažovať a zároveň tie zisky potom idú celej spoločnosti, krajine, národu, a nie do vačkov západných korporácií, nie do vačkov na západ.
Celý koncept, Thomas Piketty na to krásne upozornil, celý koncept Európskej únie znamená to, že si tu nadnárodný kapitál a európsky kapitál prišiel a všetky tie zisky vyťahuje zo Slovenska. On zo Slovenska vytiahol podľa Pikettyho 4,8 % HDP a cez kohézne fondy sme sem naliali 2,2 %, čo si vyrátate, že to je strata, že sa vyťahujú peniaze odtiaľto, mangľujeme sa, žmýkame sa.
Ale vy tlieskate, lebo máte na čele takýchto sulíkov, ktorí nerozmýšľajú, ktorí len potrebujú zbohatnúť. A to sú presne tie jeho kšefty, ako boli v OLO a všetko to, čo sa týka aj toho, že však vy zoberiete, preboha, dôchodcom, zoberiete pracujúcim ľuďom minimálnu mzdu, zoberiete deťom obedy zadarmo a potom rvete stovky miliónov bankám na odvode. Toto ste vy. To je neoliberálna pravica. A my máme právo to odmietať.
A ja potom počúvam Sulíka, že vaši voliči tomu nerozumejú, že vy tu môžte rozprávať, čo chcete. No vaši voliči sú zjavne dostatočne pribrzdení, že tomu nerozumejú. Čo urážate našich voličov?! Naši voliči veľmi presne vedia, sú to pracujúci ľudia, majú praktické problémy. Chcú vedieť, čo ponúknete, ako vyriešite ceny energií. Kvôli vám im sa znižuje životná úroveň. Kvôli vám porastú ceny energií, lebo s tým nič nerobíte. A vy teraz idete im nadávať, že tomu nerozumejú? No Sulík tomu už len rozumie.
Čítali ste jeho diplomovú prácu? On tam použil štyri knižky! Štyri monografie použil Sulík do svojej diplomovej práce, si pamätám doteraz, jak sa vysmieval Dankovi, že použil tri. A on použil štyri! Bravó! Úžasné! Tódová použila dve. Oni majú asi nejaké preteky. V normálnej humanitárnej vede používate v diplomovej práci asi 50-60 kníh. Ja by som študenta vyšmaril, keby použil menej ako tridsať. A Sulík si tu spravil oplácnutú prácu so štyrmi knihami! To ako, a tento človek sa hrá na mudrlanta, on sa tu hrá na najmúdrejšieho, on by tu išiel poučovať Joa Stiglitza!
Toto je podľa mňa, páni kolegovia, niečo, čo je absolútne nepredstaviteľné. Ja som presvedčený, že tu môže byť normálna programová diskusia. Ponúkame odborné pohľady na to, ako má vyzerať sociálny a regulačný štát. Ponúkame odborníkov, ktorí o tom píšu takéto tučné knihy (rečník prstami ľavej ruky naznačil hrúbku kníh), ktoré vy v živote čítať nebudete a vy namiesto toho, aby ste sa zapojili do tej diskusie, tak ste ticho, čušíte a ešte sa tento Sulík urazí. Asi by ukázal, že odborne a intelektuálne na to jednoducho nemá a že Robert Fico by si ho schoval do vačku.
My chceme počuť riešenia. Je to tak veľa? Riešenia toho, že tu prichádza cenová kríza, plynová kríza, rast cien potravín. Chceme počuť riešenia, ale nie my preto, lebo z roztopaše nemáme čo robiť. Ľudia sa nás na to pýtajú, občania Slovenskej republiky chcú počuť riešenia. A opakujem, v sektore, ktorý je prakticky monopolný, v sektore, kde je nevyhnutné, aby štát zasiahol, nemôžete tu blúzniť, že tu máme deregulovať, že tu nemáme o cenách hovoriť.
Ja si pamätám Richarda Sulíka, ktorý pred rokom sa postavil, keď si zvolili vlastného šéfa ÚRSO, ako tu povedal, ceny energií klesnú. Toto povedal Richard Sulík. A dneska zrazu, ani rok neprešiel a vidíme tu rekordný nárast cien energií. Tak sa pýtam Sulíka: „Kdepak soudruzi z NDR udělali chybu?“ Tak zjavne nemá riešenia, zjavne nevie, čo robí, zjavne sú to absolútni diletanti a amatéri a zjavne neoliberálne recepty nefungujú.
Dámy a páni, viem, že s vami nemá zmysel diskutovať (smiech v sále), viem (reakcia z pléna), že nemáte na to, žiaľ, mentálnu kapacitu, pani Zemanová by nám najradšej zavrela ústa, pretože slovám, ako je Stiglitz a Walden Bello nerozumie, to je príliš ťažké na ňu. Pán Kazda, ten sa vyzná v herbári a v rastlinkách. Ďalších ani nepoznám, vy ste absolútne nepodstatní.
Ale chcel by som poprosiť ľudí na Slovensku, tlačme na nich, tlačme na nich, aby konečne prinášali riešenia, aby konečne prestali s týmto neoliberálnym experimentom, aby konečne prestali zapredávať Slovenskú republiku, aby konečne robili niečo pre ľudí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis