Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi do toho vstúpiť a niečo k tomu povedať.
Skôr ako začnem a rozmýšľal som, ako začať, takú jednu drobnú poznámku si neodpustím, lebo si tu pripadám teda na takom (povedané so smiechom) kurze právničtiny z pohľadu takého správneho práva, asi aj pracovného práva, hej, mám taký rýchlokurz a medzitým som aj absolvoval taký kurz toho, že ako sa má rozprávať v parlamente, od tuná...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi do toho vstúpiť a niečo k tomu povedať.
Skôr ako začnem a rozmýšľal som, ako začať, takú jednu drobnú poznámku si neodpustím, lebo si tu pripadám teda na takom (povedané so smiechom) kurze právničtiny z pohľadu takého správneho práva, asi aj pracovného práva, hej, mám taký rýchlokurz a medzitým som aj absolvoval taký kurz toho, že ako sa má rozprávať v parlamente, od tuná kolegov insiderov, pána ministra a pána predsedajúceho, že to si ináč pozrite, fakt to dám odporúčanie, keď rozprával pán Vančo, tak oni sa dvaja medzi sebou rozprávajú, fakt to bolo milé, takto, potom takto. (Rečník sa nakláňa do strán a rukou si kryje ústa.) Viete, že (povedané so smiechom) úplne dôkladne, do milimetru dodržiavali to, že proste si kryli... Dobré vedieť, ja teda akože dobre, ale tak neviem, kto tu má čítačku z pier, asi tu niekto disponuje tou čítačkou z pier, čiže ak chcete, máte niečo tajné, tak pozrite si ten, pán Vančo keď rozprával, presne tam bol aj kurz aj toho, že ako sa treba rozprávať o tajných veciach v parlamente, aby vás nikto iný nepočul. Bohvie o čom rozprávali? (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Možno o Romane Tabák, že čo s ňou.
Otázka stojí, že aj pre mňa, že, hej, že chcem robiť správne veci, je aj celkom očakávané od poslancov, že by také mali robiť. Otázka, teda že či robíme teda správnu vec. Hej, či tretí alebo koľký deň odvolávame a či to je dôvodné. Je to dôvodné. Aj moje vnútorné nastavenie, sám som sa v tom hľadal, je to určite, určite dôvodné. Tých okolností je niekoľko, ja ich spomeniem. Ale okrem iného teda sme sa aj dozvedeli, alebo dávame fakt ľuďom taký zlý signál, ktorý ich môže rozrušiť, hej, čo v tejto dobe nie je dobré, hej, že tých istôt je pramálo, hej, a ešte ďalšiu strácajú, že tie vlastne súdy sú o ničom, polícia je o ničom. Viete, že jeden policajt tak, druhý hentak. Jeden súd tak, druhý hentak. Prokurátor sedí v kríkoch, druhý nesedí v kríkoch, že proste my naozaj búrame to, čo ľudia, ľudia chcú niečomu veriť, však preto vznikli aj náboženstvá, že ľudia potrebujú niečomu veriť, a je dobré, keď veria v tom primeranom rozsahu, hej, a sile aj inštitúciám štátu. A my ich tu fakt poctivo, naozaj veľmi poctivo (povedané so smiechom) spochybňujeme v dlhých vystúpeniach mojich kolegov, hej, že jeden tak, druhý tak.
Čiže čo sa týka tých dôvodov, sú štyri, ja ich tu identifikujem štyri. Ja mám v takej skratke, hej, že prvý je pán Hamran... Hamran, dobre hovorím, prezident, hej? Sa mi pletie Havran, to je zas, poznám z iného prípadu. Že pán Hamran, potom čurillovci, sudca, vyhrážanie sudcovi a Kotek, resp. pani Koteková, teda Bin Ládin z Jabloňového, hej. Čiže to sú, ja identifikujem štyri, štyri veci, o ktorých sa tu rozprávame a že ako s nimi naložiť, plus sa nám tam primiešala taká firemná kultúra.
Ja som sa snažil minule o tom rozprávať. Tá firemná kultúra SMEROHLAS-u, ktorá teda okrem iného sa vykazuje silnými znakmi arogancie, obrovskej arogancie, hej, nie nonšalantnosti, lebo viete, vy viete byť aj šarmantne, šarmantne viete vyhadzovať, hej, s takou nonšalanciou (povedané so smiechom), a potom viete vyhadzovať tak grobiansky, hej, čiže a to je taký pre mňa tuná jasný prípad, pán minister, že a teda, chcel som to aj, hej, aby že sa to nedotklo, hej, že v určitom momente by ste mohli sa javiť aj niekomu, že jako ten Limonádový Joe, ktorý vojde do tej hospody, do tej krčmy a spravodlivo ju vyhádže, hej, s koltami proklatě nízko u pasu, a povie, že teda: „Se mnou přichází zákon, Dagu Badmane!“ Ale viete, on mal, on mal, to, že preto si to pamätáme, neviem, ktorí z vás ti to pamätajú, ja si to ešte pamätám, hej, staršia generácia, tí mladší neviem, prípadne si pozrite. Ale to malo nejaký šarm, hej. To vaše konanie nemalo dokopy žiaden, teda žiaden šarm, tak si to povedzme.
Čiže štyri dôvody plus tá firemná kultúra a tá arogancia. A ja by som ešte pridal jeden, taký môj osobný, moje vnímanie z toho, ako mám napočúvané, a aj výsledovka mi z toho tak vychádza, hej, a tá výsledovka je u mňa, teda u vás, vo vašom prípade aj určité nezvládnutie, prípadne môžme povedať, čo by sa to aj, keby sa to aj dotklo - aj neschopnosť, hej, zastávať túto funkciu.
Hej, lebo vlastne výsledky sú ukazovateľom. My čo sme tak pragmaticky zameraní, nerozprávaj mi, prečo si to nedokázal, hej, povedz mi, či si to dokázal, hej, lebo všetci majú kopu dôvodov (povedané so smiechom), prečo niečo neurobili, ale manažérsky zaujíma, či si urobil, alebo neurobil.
Viete, vy ste mali plniť nejaké úlohy, len dopadlo to zle. Vy ste mali, viete, vyhádzať dvojníkov, grázlov a všetky adjektíva, čo tu zazneli, hej, z vášho uhla pohľadu, ale vlastne ste vyrobili martýrov a ľudí, ktorí tu, ktorí tu ešte s nami vo verejnom priestore dlho budú. Z toho to tak celé vychádza. Skúsim v rýchlosti preletieť.
Pán Hamran, viete, keby ste chceli odstaviť pána Hamrana, tak ste mali vydržať tie tri dni alebo štyri. Ako by ste krajšie odstavili Hamrana, ako keby vám chcel dať podpísať papier, že chce ísť do Thajska, hej, že keby to naozaj bolo tak, hej, on by vlastne, by ste dokázali to, že teda on sa chcel nejako sa spratať do sveta, ísť do Thajska, tak toho chlapa by ste odpísali na sto rokov. Hej, proste on politicky by akože neprežil nič. A vy ste toto nezvládli a vyrobili ste politika. Hej, vlastne... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Ak dovolíte, mňa to ruší. Môžem? Nemusíte mňa počúvať, mne je to jedno, len nerozprávajte, kolegovi povedzte, hej. (Smiech v sále.) Demokracia je o tom, že keď treba počúvať, treba počúvať, aspoň sa tváriť, a keď niekto rozpráva, tak môžte ísť za dvere, mne to nevadí. (Reakcia z pléna.) Pre mňa, za mňa. Dobre, čiže vrátim sa k tomu.
Čiže ak ste chceli odstaviť Hamrana, sa vám podaril presný opak, vyrobili ste martýra. Hej, máme tu proste z pána Hamrana a ja mu fandím, však nech, budeme mať asi ďalšieho politika, hej, aj také sú nejaké proklamácie, že sa, že má nejaké ponuky, že sa o to zaujíma, uvidíme, hej, či, či nájde v sebe tú silu.
Tu len chcem upozorniť na jeden fenomén, ktorý sa stáva fenoménom, a aby to neprerástlo tú únosnú mieru, že aby to nebolo too much, lebo viete, už tu máme dneska dvoch policajných prezidentov, šéfa inšpekcie (povedané so smiechom), že už sa vás tu zbiera, čo ja nehovorím, že to je dobré, len vždycky, viete, aby tu nebolo, a tiež by nebolo dobré, keby tu bolo tridsať poľnohospodárov, hej, alebo viete, že. Čiže do určitej miery, hej, aby sme týmto zápasom, ktorý sme teraz, o spravodlivosť, vytvorili v našej krajine, na konci nespôsobili to, že v parlamente bude päťdesiat bývalých policajtov, hej. To tiež nemusí byť dobre, hej, nemusí to byť dobre pre... pre... čo potrebujeme.
Čiže prvý ten Hamran, potom páni čurillovci. Viete, hovorilo sa, že teda druhá chyba, hej, čo ste nezvládli. Hovorilo sa, že Beatles, nie, že oni boli, že slávnejší (povedané so smiechom) ako Ježiš Kristus, viete, keby nám Kuffa nepripomenul Krista kráľa, tak čurillovci by to mohli povedať, hej, že sú, sú dneska populárnejší naozaj, že to je až, že koľkokrát, keby to niekto počítal, však to sa dá vytiahnuť možno z tých viet, že koľkokrát zaznelo čurillovci, no strašne veľa. Len viete, oni tu nie sú.
A tuto, myslím, pán minister, vy ste to povedali, že z nejakého prepisu ste citovali, že chceli strieľať deti. Viete, že, že naozaj, že podľa mňa, to je hrozné, lebo keď, viete, že nič nedokazuje viac, vytrhnuté z kontextu, ako to, že vy to tu poviete úplne meritórne, že chceli strieľať deti. No, povedzte mi, kto chce strieľať deti? Viete, to naozaj, to naozaj sa nerobí, hej, že, lebo to nemôžte takto vytrhnúť, hej, že, niekto chcel strieľať deti, a aj tu pre vás nenávidení čurillovci. Nemôžete to robiť, nie je to fér, nemôžu sa brániť. A znova ste to nezvládli, lebo vieš č... viete, čo ste vyrobili?
Vyrobili ste si nepriateľov. Podľa mňa ste si vyrobili dosť silných nepriateľov a tí chlapci možno poodchádzajú zo zboru, ja neviem, možno tam budú, ale poznajúc niektoré povahy, ja sám napríklad, keby ste toto mne urobili, tak demokracia mi umožňuje si urobiť súkromnú detektívnu kanceláriu, aby som snoril, aby som išiel jak po údenom. Viete, lebo keď niečomu verím, tak to, čomu verím, to sa snažím preukázať. Čiže ani tu ste nevyhrali, ani v pohľade čurillovcov, ste si vytvorili podľa mňa dosť silnú skupinu, počúvať tu, že kto sú a čo sú a s kým, s kým vy... kým, koho vyriešili, hej. Toto ma zaujalo, čo povedal pán Galko, že vyriešili piťovcov a všetky tieto skupiny, lebo to tu bolo v Bratislave. Ja v Bratislave žijem, podnikám, ja viem, jak to tu chodili a kto sa im skláňal, opätky zrážal, hej. A keď tu boli ľudia, ktorí sa im postavili, klobúk dole.
Ja som sám zažil piťovcov, kde som sa tri roky s nimi naťahoval, policajti sa ma pýtali: „A, pán Hlina, vy viete, kto to je?“ Hovorím: „Viem. No a čo?“ Prokurátor sa ma pýtal, prokurátorka: „A vy viete, kto to je?“ „Viem. No a čo?“ Tri roky to trvalo a dvoch z nich a jedného z nich odsúdili. Sme si dali tú robotu, že sme vydržali napriek tomu, že sme vedeli, že kto to je. No a čo. Aj som sudcovi vtedy na súde v justičáku povedal: „Pán sudca, ja som prežil dlhé roky za Uralom, za Kaukazom, videl som, čo som videl, počul som, čo som počul, ale ja som v Európskej únii, ja som na Slovensku, v krajine Európskej únii a ja chcem, aby tu platilo právo.“ A... a stálo ich tam, myslím, že vtedy desať v tej chodbe a sudca povedal, čo povedal.
Viete, čiže o to väčší rešpekt mám k ľuďom, ktorí, poznajúc tie reálie, tiež stáli za slovom, hej. Čiže to bol pre mňa dosť silný impulz na to, aby som ich v tomto kontexte spomenul.
Máte, to je druhý, tretí, máte sudcu, že teda pán Eštok na neho vybehol, jak sa treba ospravedlniť, či teda jak mu treba dať kárne, a potom že sa ospravedlnil, že netreba. Akože... (Povedané so smiechom.) Nuž, no tak to poviem, že sviatosť zmierenia, spoveď, je... je teda, že môžte. A to je dobre, že môžte, hej, vlastne uvoľňuje to tú dušu. Má to, naozaj to, nechcem do tejto debaty ísť hlbšie. To je úplne v poriadku. Ale my sme parlamentná demokracia a pán minister Eštok je minister. To nemôže, že, viete, že ukradol som telku (povedané so smiechom), vrátil som ju a ospravedlňujem sa, však nechajte ma, však mne je tam dobre. Viete... A to možno nebol vhodný príklad. Alebo že zbil som ženu, ospravedlňujem sa. Však sme tu mali Kollára, nie, ktorý sa ospravedlnil, neospravedlnil, že podľa mňa to tak nefunguje. A podľa mňa my máme právo, hej, robiť veci dobre a my musíme chcieť od politikov, že nech nerobia niektoré veci. A keď ich urobili, však síce sa ospravedlnili, O. K., ale my máme právo chcieť politikov, chcieť ministrov, ktorí sa nemusia ospravedlniť, aj keď sa ospravedlnili. Nech ich urobili. Urobil si chybu, chlapče, plať! To platilo a je to v celku funkčné. Ľudia si vedia dávať pozor, lebo keď nebudeme trestať za chyby, potom sa, potom tie chyby budú množiť, množiť a dopadneme tak, ako sme teraz. Že ja, ja... neočakávajte odo mňa nejaké (povedané so smiechom), veľkú empatiu, hej, že teda, že ospravedlnil sa, ergo, ergo vybavené. Nie, pre mňa to nie je vybavené, urobil to.
Posledný, ten štvrtý čierny bod bol pani Koteková, resp. pán Kotek. Trošku ich spájam. Ja som si vypočul ten rozhovor s pani Kotekovou a tam som sa vlastne dozvedel, že prečo vlastne pána Koteka chytali jak Bin Ládina (povedané so smiechom), viete, že s tou veľkou výpravou a s tou a s tou epickosťou. Pani Koteková spomínala v tom rozhovore, že oni s manželom trénujú deti karate, hej.
A teraz, že vlastne neviem, neviem, ktorí ste si všimli pri úvodnom slove Roberta Fica, pri odôvodňovaní toho, že vláda za ním stojí, on spomenul karate. On fakt, skúste si to, priamo spomenul, nemal tú odvahu to rozviezť. Možno niekoho z nich to povedali, ale nikto to nemal odvahu rozviezť, že celý ten epický zásah na Bin Ládina z Jabloňového bol preto, lebo však on je karatista, a báli sa, že by vyhádzal, viete, že, celú tú posádku v Malackách, hej. Čiže oni preto to urobili, hej. Ale zdá sa, že nikoho nenašli, hej. Zdá sa, že... (povedané so smiechom) sa nenašli odvážni. A... ale viete, takto absurdne my tu žijeme, že toto sa niekde v tých kruhoch hovorí. Robert Fico to v tom úvodnom slove povedal. Karate, všimnite si, počúvajte. Karate. Aký kontext to dával? Presne taký, aby oni mali výhovorku, že prečo.
Nie, viete, čo chceli urobiť? Chceli ho pokoriť a to sa nerobí. Viete, pokoriť človeka v jeho rodnej dedine pred jeho ženou a jeho synom, no, to poviem, to sa nerobí. Viete, to máte nepriateľa na život a na smrť. To sa nerobí. Pri chlapovi sa to nerobí, hej, že proste to, no nevychádza to, hej. Čiže nech sa páči.
No, čiže bilancia, bilancia, pán minister. Len ne-ne-ne-nejde do plusu (povedané so smiechom), nejde do plusu. Je to skôr hrubý mínus.
Takže mám tu ešte taký jeden bod, ten, ten si poviem, lebo sa mi to aj celkom rýmuje, že (povedané so smiechom), že k tomu zásahu v tom Jabloňovom, hej, lebo, viete, že čo si tí ľudia môžu myslieť, že keď my tu chytáme ich kolegu, ktorý vlastne len išiel autom do roboty, išiel ho odovzdať a chytajú ho ako Bin Ládina, čiže čo si oni môžu myslieť, tí, čo vedia, aké sú problémy, lebo však teraz sa stretávame.
Viete, tu bijú ženy, hej, násilie, je toho dosť. Podľa mňa sa to nejako čoraz častejšie zjavuje. Okrádajú tu dôchodcov, to tu je normálne nejaký národný šport. Ja som sa venoval nebankovkám, ale teraz vyzerá, že tu je iný šport, hej, že cez telefóny okráda dôchodcov, a potom tu šikanujú deti, hej, to tiež vieme, takže podľa mňa polícia má čo robiť. Viete, že úlohy polície podľa mňa sú definované, a keby to bolo tak, že neni čo robiť, krútime prstom, no tak ideme chytať kolegu. Ale viete, že naozaj, že, je čo robiť, tak nech polícia robí to, čo má robiť. To by som naozaj chcel povedať. A myslím, že aj občania to očakávajú, a preto aj platia tú políciu.
Viete, políciu neplatí pán Šutaj Eštok ani Robert Fico, hej, políciu platí štát, hej. A my máme mať nejaké očakávania. My sme tu na to, aby sme sledovali, či tie očakávania, očakávania sa plnia. Je taká mocenská zásada v Číne, ja som to vedel aj čínsky, že „sha ji jing hóu.“ Možno už teraz nemám ten, tieto tóny, tie štyri čínske tóny, ale to je tá mocenská zásada, hovorí, že „kill the chicken to scare monkey“ - zabi sliepku, aby si vystrašil opicu. To vyskúšal pán minister, hej. Chcel vyslať signál, že teda jak, ja sa vysporiada s tými, len pozor, to je čínska zásada, hej. Ona nefunguje v parlamentnej demokracii. A tým chcem končiť, hej, že ona, ona funguje niekde, ale nefunguje v parlamentnej demokracii, lebo sa to nedá, hej.
Pán Hamran bude politik, čurillovci budú asi nahnevaní policajti alebo možno súkromní detektívi, pán Kotek bude si tiež riešiť, proste tá bilancia jemu vyšla zle a bude sa s tým musieť on vysporiadať.
Pán minister, končím. Zle ste začali, mali ste sa ovládnuť. Viem, že ste boli asi nabudený a koniec-koniec možno v niečom (povedané so smiechom) by sa to ľudsky dalo aj chápať, že, že ste boli tak pripravený v tej, v tej stajni vyštartovať – obrazne hovorím –, hej, že ste potom, jako vás pustili, tak ste jak ten žrebec vybehli, nepozerali ste napravo, naľavo. Len to je tá schopnosť muža... aj a aj ženy, hej, sa ovládnuť, hej.
Naozaj keby ste chvíľku počkali, urobili to kulantnejšie, elegantnejšie, tak my tu nie sme, sme doma, hej (povedané so smiechom), vy nemáte čierny, štyri čierne puntíky. A to, a to sa bude s vami niesť, lebo vy ste si do toho štartovacieho balíčka nabalili, by som povedal, že dosť ťažký batôžtek, ktorý vás bude ťažiť a ťahať k zemi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
