Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak sociálna dávka, rozumiete? Že niekomu budeme priplácať na úroky za to, že si zobral hypotéku na byt a ešte to budeme volať aj sociálna dávka. Nuž neviem, kam sa to rútime, ale však zistíme, ja teda procesne, aby som spravil zadosť tak ťažko skúšanému rokovaciemu poriadku, tak len procesne k tomu poviem, k celému tomuto návrhu. A ešte ak dovolíte, vystúpim potom k tomu zákonu skrátenom o vodách, lebo tam je to ešte plastickejšie, že kto sme a čo sme, to vystihuje ešte lepšie.
Už to tu bolo spomenuté, tie notoricky známe dôvody, prečo je možné vôbec robiť to skrátené a teda jeden z nich je, keď hrozia vážne hospodárske škody, ale neviem teda, že kto to teda ako dočítal špeciálne z vládnej koalície, ale štátu, hej, štátu keď hrozia, to je tam úplne explicitne napísané. A ja mám pocit, že my teraz riešime, že teda vznikajú nejaké hospodárske škody, ale ani nie tak tým, ktorí si zobrali úver a chceli bývať, však v dobrom, hej, ale tu hrozia a tu mám obavu, že teda že kvôli tomu aj tu teraz to takto tlačíme, že vznikajú hospodárske škody developerom a tuná socialisti naši karpatskí potrebujú chlapcom pomôcť, hej, lebo realitný trh zamrzol. Realitný trh stojí, treba doňho trošku ho povzbudiť hej, povzbudiť. A to je vlastne to jedno z tých ustanovení, kde vlastne sa povzbudzuje tie nové hypotéky, kde sa navyšuje rádovo, hej, ten daňový bonus. Viete, ak bol doteraz ten daňový bonus, mali tam nejaké limitácie, ale bol nejakých približne, a ja som ani nevedel, že bol, ale dobre, tak je, 35, teraz to bude 100, to je dosť, hej. Áno, čiže to bude pre všetkých tých realitných agentov a ľudí, ktorí zastupujú developerov pri predaji nejakých veľkých bytových celkov, bude celkom povzbudivé do konania, podpíš, podpíš, však štát ti dá 100 euro mesačne, hej?
Že ak teda my tuná znásilňujeme tie procesy, znásilňujeme rokovací poriadok, zaštiťujeme sa tu Chartou OSN a neviem, čím všetkým, že iba vtedy a len vtedy a keď, tak vlastne nie, my tu vlastne pomáhame komu, Výbohovi alebo kto má, pán Žiga má nejaké projekty? Asi majú, no však viete, stojí to, mrzne to, hej, tak ideme to skúsiť naštartovať. Ale ja si myslím, že by sme mali trošku zmeniť tú polohu, prečo tu my vlastne sme, hej.
Viete mne chýbalo, chýbalo od politikov, že by kričali, nedávajte peniaze do BMG. Povedal to niektorý? Nepovedal. Ešte oni povzbudzovali. Mne chýbalo, keby nejakí politici povedali, neberte si peniaze od Pohotovosti, od úžerníkov. Povedal? Nepovedal. Mne chýbalo od politikov, keby niektorý povedal, berte teraz, keď je úrok pod 1 %, lebo je to anomália, berte, podpisujte, fixujte na ako dlho sa dá, lebo to dlho, dlho nebude. Povedal to niekto? Nepovedal. A teraz čo ideme robiť? Teraz ideme povzbudzovať realitný trh, hypotečný trh, ktorý zamrzol, lebo sa čaká na nízke ceny a ja to poviem, lebo keď to vy nepoviete, ja to poviem. Ľudia nekupujte, čakajte, počkajte, to musí ísť dole. Je to taká pekingská bublina. Ja vám poviem, čo je fenomén Pekingu.
V Pekingu je, bol vytvorený fenomén toho, že tam ste ráno kúpili byt a večer bol drahší. Viete, z čoho to vychádzalo? Vychádzalo to z toho, že každý v Číne, bohatší Číňan v nejakom regióne chcel mať byt v Pekingu, lebo to bola statusová vec. Každý bohatší Číňan v celej diaspóre vo svete chcel mať byt v Pekingu, lebo to bola statusová vec. To znamená, sa vytvoril umelý dopyt, obrovský dopyt po niečom, bola to jedna obrovská bublina. Toto je niečo obdobné, dajme tomu aj v Bratislave sa vytvára, vytvára tzv. bratislavská bublina, kde každý aj z regiónu, však kúpim pre istotu deťom, hej. Proste ale čo sa stalo, celé sa to nafúklo. Nemá to tú reálnu hodnotu, nemá. To nepostavili ani z takých materiálov, aby to mohlo mať takú hodnotu. Teraz to celé zamrzlo, stojí to, čaká sa na nižšiu cenu. A to je dobré. Počkajte, počkajte. Ale čo robí naša socialistická karpatská vláda? Povzbudzuje trh, rozhýbava hypotečný trh, dáva argumenty ľuďom, nejakým realitným maklérom teraz budú chudáka tam teraz trápiť, mladého, že zoberte si, zoberte, však Fico teraz dáva po 100 euro mesačne. A viete, ak vám chýba milisekunda k tomu rozhodnutiu, tak možno to vám pomôže.
Tak ja neviem teda, že či je naozaj, pán minister Tomáš, vy máte v rezorte, vy sa máte starať, viete, koľko je biednych ľudí na, na Slovensku? Viete, koľko je ľudí s problémami? Ja neviem, jak to ideme z čoho zvládnuť, kto to vyrobí tie peniaze a vy tu idete pomáhať ľuďom, ktorí vlastne ešte si ani nezobrali hypotéku, idú si zobrať hypotéku a ideme im pomáhať. Nebláznime už, preboha večného. Kto to vyrobí? Vy ste koľko vyrobili? Koľko ste vy, socialisti, vyrobili, keď takto bezprizorne rozdávate? Koľko ste vyrobili, keď máte tú silu, že môžete toľko rozdávať? Pán Tomáš, vy sa starajte, vy máte enormné množstvo, je, je strašne veľa. Až by to možno stálo za úvahu, že prečo až toľko ľudí, ktorí sú v núdzi. Ktorých budeme, ako my musíme pre nich vytvoriť sociálnu sieť. My ideme vytvárať teraz sociálnu záchrannú sieť pre ľudí, ktorí si berú hypotéku? A ešte to dávame do skráteného legislatívneho konania? Naozaj v tomto nebláznime. A ešte to dokonca nazveme sociálna dávka, hej? Takže Slovensko sa dopracovalo svojim vývojom špeciálnym v tejto karpatskej kotline do stavu, kde my niekomu, kto robí slobodné rozhodnutie, že zvyšuje svoj štandard, kupuje si nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a my tu vytvárame očakávania od štátu, že mu tu bude dotovať tie úroky. A ešte to nazveme, aby teda sa ten mentálny nárok na to, tá väzba na ten nárok, vytváral aj do budúcna, ako sociálna dávka. Čiže my už vlastne budeme vytvárať, už prídavky budú, už bude neviem čo, už bude aj sociálnou dávkou bude bonifikácia úrokov na úvery. Roztočili ste takú špirálu, ktorá sa nedá, nedá zastaviť, tá už musí len nabúrať a tie škody budú obrovské.
Samozrejme, ja sa absolútne nestotožňujem s tým, aby sme to, toto robili, to vystúpim možno, ešte uvidím k meritu toho zákona a procesne detto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja mám taký modifikovaný procedurálny. Chcem poprosiť, ja som sem ledva dobehol, ja som nemal kde zaparkovať. Ja neviem, kto vydáva alebo nevydáva tie povolenia na parkovanie, ale pokiaľ sa deklaruje, že máme kde zaparkovať, bolo by dobré, keby sme mali kde zaparkovať. Ja som naozaj nemal kde zaparkovať, som sa tam krútil kol-dokola, mám pocit, že tam je veľa áut, ktoré tam nemajú čo robiť. Ja nie som fajnový, že sa musím doviesť, ale keď rátam s tým, že sa môžem doviesť, tak chcem sa doviesť a mať parkovacie miesto. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi do toho vstúpiť a niečo k tomu povedať.
Skôr ako začnem a rozmýšľal som, ako začať, takú jednu drobnú poznámku si neodpustím, lebo si tu pripadám teda na takom (povedané so smiechom) kurze právničtiny z pohľadu takého správneho práva, asi aj pracovného práva, hej, mám taký rýchlokurz a medzitým som aj absolvoval taký kurz toho, že ako sa má rozprávať v parlamente, od tuná kolegov insiderov, pána ministra a pána predsedajúceho, že to si ináč pozrite, fakt to dám odporúčanie, keď rozprával pán Vančo, tak oni sa dvaja medzi sebou rozprávajú, fakt to bolo milé, takto, potom takto. (Rečník sa nakláňa do strán a rukou si kryje ústa.) Viete, že (povedané so smiechom) úplne dôkladne, do milimetru dodržiavali to, že proste si kryli... Dobré vedieť, ja teda akože dobre, ale tak neviem, kto tu má čítačku z pier, asi tu niekto disponuje tou čítačkou z pier, čiže ak chcete, máte niečo tajné, tak pozrite si ten, pán Vančo keď rozprával, presne tam bol aj kurz aj toho, že ako sa treba rozprávať o tajných veciach v parlamente, aby vás nikto iný nepočul. Bohvie o čom rozprávali? (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Možno o Romane Tabák, že čo s ňou.
Otázka stojí, že aj pre mňa, že, hej, že chcem robiť správne veci, je aj celkom očakávané od poslancov, že by také mali robiť. Otázka, teda že či robíme teda správnu vec. Hej, či tretí alebo koľký deň odvolávame a či to je dôvodné. Je to dôvodné. Aj moje vnútorné nastavenie, sám som sa v tom hľadal, je to určite, určite dôvodné. Tých okolností je niekoľko, ja ich spomeniem. Ale okrem iného teda sme sa aj dozvedeli, alebo dávame fakt ľuďom taký zlý signál, ktorý ich môže rozrušiť, hej, čo v tejto dobe nie je dobré, hej, že tých istôt je pramálo, hej, a ešte ďalšiu strácajú, že tie vlastne súdy sú o ničom, polícia je o ničom. Viete, že jeden policajt tak, druhý hentak. Jeden súd tak, druhý hentak. Prokurátor sedí v kríkoch, druhý nesedí v kríkoch, že proste my naozaj búrame to, čo ľudia, ľudia chcú niečomu veriť, však preto vznikli aj náboženstvá, že ľudia potrebujú niečomu veriť, a je dobré, keď veria v tom primeranom rozsahu, hej, a sile aj inštitúciám štátu. A my ich tu fakt poctivo, naozaj veľmi poctivo (povedané so smiechom) spochybňujeme v dlhých vystúpeniach mojich kolegov, hej, že jeden tak, druhý tak.
Čiže čo sa týka tých dôvodov, sú štyri, ja ich tu identifikujem štyri. Ja mám v takej skratke, hej, že prvý je pán Hamran... Hamran, dobre hovorím, prezident, hej? Sa mi pletie Havran, to je zas, poznám z iného prípadu. Že pán Hamran, potom čurillovci, sudca, vyhrážanie sudcovi a Kotek, resp. pani Koteková, teda Bin Ládin z Jabloňového, hej. Čiže to sú, ja identifikujem štyri, štyri veci, o ktorých sa tu rozprávame a že ako s nimi naložiť, plus sa nám tam primiešala taká firemná kultúra.
Ja som sa snažil minule o tom rozprávať. Tá firemná kultúra SMEROHLAS-u, ktorá teda okrem iného sa vykazuje silnými znakmi arogancie, obrovskej arogancie, hej, nie nonšalantnosti, lebo viete, vy viete byť aj šarmantne, šarmantne viete vyhadzovať, hej, s takou nonšalanciou (povedané so smiechom), a potom viete vyhadzovať tak grobiansky, hej, čiže a to je taký pre mňa tuná jasný prípad, pán minister, že a teda, chcel som to aj, hej, aby že sa to nedotklo, hej, že v určitom momente by ste mohli sa javiť aj niekomu, že jako ten Limonádový Joe, ktorý vojde do tej hospody, do tej krčmy a spravodlivo ju vyhádže, hej, s koltami proklatě nízko u pasu, a povie, že teda: „Se mnou přichází zákon, Dagu Badmane!“ Ale viete, on mal, on mal, to, že preto si to pamätáme, neviem, ktorí z vás ti to pamätajú, ja si to ešte pamätám, hej, staršia generácia, tí mladší neviem, prípadne si pozrite. Ale to malo nejaký šarm, hej. To vaše konanie nemalo dokopy žiaden, teda žiaden šarm, tak si to povedzme.
Čiže štyri dôvody plus tá firemná kultúra a tá arogancia. A ja by som ešte pridal jeden, taký môj osobný, moje vnímanie z toho, ako mám napočúvané, a aj výsledovka mi z toho tak vychádza, hej, a tá výsledovka je u mňa, teda u vás, vo vašom prípade aj určité nezvládnutie, prípadne môžme povedať, čo by sa to aj, keby sa to aj dotklo - aj neschopnosť, hej, zastávať túto funkciu.
Hej, lebo vlastne výsledky sú ukazovateľom. My čo sme tak pragmaticky zameraní, nerozprávaj mi, prečo si to nedokázal, hej, povedz mi, či si to dokázal, hej, lebo všetci majú kopu dôvodov (povedané so smiechom), prečo niečo neurobili, ale manažérsky zaujíma, či si urobil, alebo neurobil.
Viete, vy ste mali plniť nejaké úlohy, len dopadlo to zle. Vy ste mali, viete, vyhádzať dvojníkov, grázlov a všetky adjektíva, čo tu zazneli, hej, z vášho uhla pohľadu, ale vlastne ste vyrobili martýrov a ľudí, ktorí tu, ktorí tu ešte s nami vo verejnom priestore dlho budú. Z toho to tak celé vychádza. Skúsim v rýchlosti preletieť.
Pán Hamran, viete, keby ste chceli odstaviť pána Hamrana, tak ste mali vydržať tie tri dni alebo štyri. Ako by ste krajšie odstavili Hamrana, ako keby vám chcel dať podpísať papier, že chce ísť do Thajska, hej, že keby to naozaj bolo tak, hej, on by vlastne, by ste dokázali to, že teda on sa chcel nejako sa spratať do sveta, ísť do Thajska, tak toho chlapa by ste odpísali na sto rokov. Hej, proste on politicky by akože neprežil nič. A vy ste toto nezvládli a vyrobili ste politika. Hej, vlastne... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Ak dovolíte, mňa to ruší. Môžem? Nemusíte mňa počúvať, mne je to jedno, len nerozprávajte, kolegovi povedzte, hej. (Smiech v sále.) Demokracia je o tom, že keď treba počúvať, treba počúvať, aspoň sa tváriť, a keď niekto rozpráva, tak môžte ísť za dvere, mne to nevadí. (Reakcia z pléna.) Pre mňa, za mňa. Dobre, čiže vrátim sa k tomu.
Čiže ak ste chceli odstaviť Hamrana, sa vám podaril presný opak, vyrobili ste martýra. Hej, máme tu proste z pána Hamrana a ja mu fandím, však nech, budeme mať asi ďalšieho politika, hej, aj také sú nejaké proklamácie, že sa, že má nejaké ponuky, že sa o to zaujíma, uvidíme, hej, či, či nájde v sebe tú silu.
Tu len chcem upozorniť na jeden fenomén, ktorý sa stáva fenoménom, a aby to neprerástlo tú únosnú mieru, že aby to nebolo too much, lebo viete, už tu máme dneska dvoch policajných prezidentov, šéfa inšpekcie (povedané so smiechom), že už sa vás tu zbiera, čo ja nehovorím, že to je dobré, len vždycky, viete, aby tu nebolo, a tiež by nebolo dobré, keby tu bolo tridsať poľnohospodárov, hej, alebo viete, že. Čiže do určitej miery, hej, aby sme týmto zápasom, ktorý sme teraz, o spravodlivosť, vytvorili v našej krajine, na konci nespôsobili to, že v parlamente bude päťdesiat bývalých policajtov, hej. To tiež nemusí byť dobre, hej, nemusí to byť dobre pre... pre... čo potrebujeme.
Čiže prvý ten Hamran, potom páni čurillovci. Viete, hovorilo sa, že teda druhá chyba, hej, čo ste nezvládli. Hovorilo sa, že Beatles, nie, že oni boli, že slávnejší (povedané so smiechom) ako Ježiš Kristus, viete, keby nám Kuffa nepripomenul Krista kráľa, tak čurillovci by to mohli povedať, hej, že sú, sú dneska populárnejší naozaj, že to je až, že koľkokrát, keby to niekto počítal, však to sa dá vytiahnuť možno z tých viet, že koľkokrát zaznelo čurillovci, no strašne veľa. Len viete, oni tu nie sú.
A tuto, myslím, pán minister, vy ste to povedali, že z nejakého prepisu ste citovali, že chceli strieľať deti. Viete, že, že naozaj, že podľa mňa, to je hrozné, lebo keď, viete, že nič nedokazuje viac, vytrhnuté z kontextu, ako to, že vy to tu poviete úplne meritórne, že chceli strieľať deti. No, povedzte mi, kto chce strieľať deti? Viete, to naozaj, to naozaj sa nerobí, hej, že, lebo to nemôžte takto vytrhnúť, hej, že, niekto chcel strieľať deti, a aj tu pre vás nenávidení čurillovci. Nemôžete to robiť, nie je to fér, nemôžu sa brániť. A znova ste to nezvládli, lebo vieš č... viete, čo ste vyrobili?
Vyrobili ste si nepriateľov. Podľa mňa ste si vyrobili dosť silných nepriateľov a tí chlapci možno poodchádzajú zo zboru, ja neviem, možno tam budú, ale poznajúc niektoré povahy, ja sám napríklad, keby ste toto mne urobili, tak demokracia mi umožňuje si urobiť súkromnú detektívnu kanceláriu, aby som snoril, aby som išiel jak po údenom. Viete, lebo keď niečomu verím, tak to, čomu verím, to sa snažím preukázať. Čiže ani tu ste nevyhrali, ani v pohľade čurillovcov, ste si vytvorili podľa mňa dosť silnú skupinu, počúvať tu, že kto sú a čo sú a s kým, s kým vy... kým, koho vyriešili, hej. Toto ma zaujalo, čo povedal pán Galko, že vyriešili piťovcov a všetky tieto skupiny, lebo to tu bolo v Bratislave. Ja v Bratislave žijem, podnikám, ja viem, jak to tu chodili a kto sa im skláňal, opätky zrážal, hej. A keď tu boli ľudia, ktorí sa im postavili, klobúk dole.
Ja som sám zažil piťovcov, kde som sa tri roky s nimi naťahoval, policajti sa ma pýtali: „A, pán Hlina, vy viete, kto to je?“ Hovorím: „Viem. No a čo?“ Prokurátor sa ma pýtal, prokurátorka: „A vy viete, kto to je?“ „Viem. No a čo?“ Tri roky to trvalo a dvoch z nich a jedného z nich odsúdili. Sme si dali tú robotu, že sme vydržali napriek tomu, že sme vedeli, že kto to je. No a čo. Aj som sudcovi vtedy na súde v justičáku povedal: „Pán sudca, ja som prežil dlhé roky za Uralom, za Kaukazom, videl som, čo som videl, počul som, čo som počul, ale ja som v Európskej únii, ja som na Slovensku, v krajine Európskej únii a ja chcem, aby tu platilo právo.“ A... a stálo ich tam, myslím, že vtedy desať v tej chodbe a sudca povedal, čo povedal.
Viete, čiže o to väčší rešpekt mám k ľuďom, ktorí, poznajúc tie reálie, tiež stáli za slovom, hej. Čiže to bol pre mňa dosť silný impulz na to, aby som ich v tomto kontexte spomenul.
Máte, to je druhý, tretí, máte sudcu, že teda pán Eštok na neho vybehol, jak sa treba ospravedlniť, či teda jak mu treba dať kárne, a potom že sa ospravedlnil, že netreba. Akože... (Povedané so smiechom.) Nuž, no tak to poviem, že sviatosť zmierenia, spoveď, je... je teda, že môžte. A to je dobre, že môžte, hej, vlastne uvoľňuje to tú dušu. Má to, naozaj to, nechcem do tejto debaty ísť hlbšie. To je úplne v poriadku. Ale my sme parlamentná demokracia a pán minister Eštok je minister. To nemôže, že, viete, že ukradol som telku (povedané so smiechom), vrátil som ju a ospravedlňujem sa, však nechajte ma, však mne je tam dobre. Viete... A to možno nebol vhodný príklad. Alebo že zbil som ženu, ospravedlňujem sa. Však sme tu mali Kollára, nie, ktorý sa ospravedlnil, neospravedlnil, že podľa mňa to tak nefunguje. A podľa mňa my máme právo, hej, robiť veci dobre a my musíme chcieť od politikov, že nech nerobia niektoré veci. A keď ich urobili, však síce sa ospravedlnili, O. K., ale my máme právo chcieť politikov, chcieť ministrov, ktorí sa nemusia ospravedlniť, aj keď sa ospravedlnili. Nech ich urobili. Urobil si chybu, chlapče, plať! To platilo a je to v celku funkčné. Ľudia si vedia dávať pozor, lebo keď nebudeme trestať za chyby, potom sa, potom tie chyby budú množiť, množiť a dopadneme tak, ako sme teraz. Že ja, ja... neočakávajte odo mňa nejaké (povedané so smiechom), veľkú empatiu, hej, že teda, že ospravedlnil sa, ergo, ergo vybavené. Nie, pre mňa to nie je vybavené, urobil to.
Posledný, ten štvrtý čierny bod bol pani Koteková, resp. pán Kotek. Trošku ich spájam. Ja som si vypočul ten rozhovor s pani Kotekovou a tam som sa vlastne dozvedel, že prečo vlastne pána Koteka chytali jak Bin Ládina (povedané so smiechom), viete, že s tou veľkou výpravou a s tou a s tou epickosťou. Pani Koteková spomínala v tom rozhovore, že oni s manželom trénujú deti karate, hej.
A teraz, že vlastne neviem, neviem, ktorí ste si všimli pri úvodnom slove Roberta Fica, pri odôvodňovaní toho, že vláda za ním stojí, on spomenul karate. On fakt, skúste si to, priamo spomenul, nemal tú odvahu to rozviezť. Možno niekoho z nich to povedali, ale nikto to nemal odvahu rozviezť, že celý ten epický zásah na Bin Ládina z Jabloňového bol preto, lebo však on je karatista, a báli sa, že by vyhádzal, viete, že, celú tú posádku v Malackách, hej. Čiže oni preto to urobili, hej. Ale zdá sa, že nikoho nenašli, hej. Zdá sa, že... (povedané so smiechom) sa nenašli odvážni. A... ale viete, takto absurdne my tu žijeme, že toto sa niekde v tých kruhoch hovorí. Robert Fico to v tom úvodnom slove povedal. Karate, všimnite si, počúvajte. Karate. Aký kontext to dával? Presne taký, aby oni mali výhovorku, že prečo.
Nie, viete, čo chceli urobiť? Chceli ho pokoriť a to sa nerobí. Viete, pokoriť človeka v jeho rodnej dedine pred jeho ženou a jeho synom, no, to poviem, to sa nerobí. Viete, to máte nepriateľa na život a na smrť. To sa nerobí. Pri chlapovi sa to nerobí, hej, že proste to, no nevychádza to, hej. Čiže nech sa páči.
No, čiže bilancia, bilancia, pán minister. Len ne-ne-ne-nejde do plusu (povedané so smiechom), nejde do plusu. Je to skôr hrubý mínus.
Takže mám tu ešte taký jeden bod, ten, ten si poviem, lebo sa mi to aj celkom rýmuje, že (povedané so smiechom), že k tomu zásahu v tom Jabloňovom, hej, lebo, viete, že čo si tí ľudia môžu myslieť, že keď my tu chytáme ich kolegu, ktorý vlastne len išiel autom do roboty, išiel ho odovzdať a chytajú ho ako Bin Ládina, čiže čo si oni môžu myslieť, tí, čo vedia, aké sú problémy, lebo však teraz sa stretávame.
Viete, tu bijú ženy, hej, násilie, je toho dosť. Podľa mňa sa to nejako čoraz častejšie zjavuje. Okrádajú tu dôchodcov, to tu je normálne nejaký národný šport. Ja som sa venoval nebankovkám, ale teraz vyzerá, že tu je iný šport, hej, že cez telefóny okráda dôchodcov, a potom tu šikanujú deti, hej, to tiež vieme, takže podľa mňa polícia má čo robiť. Viete, že úlohy polície podľa mňa sú definované, a keby to bolo tak, že neni čo robiť, krútime prstom, no tak ideme chytať kolegu. Ale viete, že naozaj, že, je čo robiť, tak nech polícia robí to, čo má robiť. To by som naozaj chcel povedať. A myslím, že aj občania to očakávajú, a preto aj platia tú políciu.
Viete, políciu neplatí pán Šutaj Eštok ani Robert Fico, hej, políciu platí štát, hej. A my máme mať nejaké očakávania. My sme tu na to, aby sme sledovali, či tie očakávania, očakávania sa plnia. Je taká mocenská zásada v Číne, ja som to vedel aj čínsky, že „sha ji jing hóu.“ Možno už teraz nemám ten, tieto tóny, tie štyri čínske tóny, ale to je tá mocenská zásada, hovorí, že „kill the chicken to scare monkey“ - zabi sliepku, aby si vystrašil opicu. To vyskúšal pán minister, hej. Chcel vyslať signál, že teda jak, ja sa vysporiada s tými, len pozor, to je čínska zásada, hej. Ona nefunguje v parlamentnej demokracii. A tým chcem končiť, hej, že ona, ona funguje niekde, ale nefunguje v parlamentnej demokracii, lebo sa to nedá, hej.
Pán Hamran bude politik, čurillovci budú asi nahnevaní policajti alebo možno súkromní detektívi, pán Kotek bude si tiež riešiť, proste tá bilancia jemu vyšla zle a bude sa s tým musieť on vysporiadať.
Pán minister, končím. Zle ste začali, mali ste sa ovládnuť. Viem, že ste boli asi nabudený a koniec-koniec možno v niečom (povedané so smiechom) by sa to ľudsky dalo aj chápať, že, že ste boli tak pripravený v tej, v tej stajni vyštartovať – obrazne hovorím –, hej, že ste potom, jako vás pustili, tak ste jak ten žrebec vybehli, nepozerali ste napravo, naľavo. Len to je tá schopnosť muža... aj a aj ženy, hej, sa ovládnuť, hej.
Naozaj keby ste chvíľku počkali, urobili to kulantnejšie, elegantnejšie, tak my tu nie sme, sme doma, hej (povedané so smiechom), vy nemáte čierny, štyri čierne puntíky. A to, a to sa bude s vami niesť, lebo vy ste si do toho štartovacieho balíčka nabalili, by som povedal, že dosť ťažký batôžtek, ktorý vás bude ťažiť a ťahať k zemi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja tak počúvam a sa snažím si urobiť na niektoré veci názor. Niekde mi ešte do tej mozaiky niečo chýba.
Ale nateraz tak odľahčene, tak piatkovo poviem, že, pán minister, vy sa tak, a teda nech... nech sa vás to nedotkne, tak trošku pripomínate toho Limonádového Joe, viete, to bol taký film. A on teda prišiel a povedal: „A se mnou přijde zákon, Dougu Badmane!“ Ale viete, pán minister, my nie sme vo filme, on bol dobr... vcelku dobrý, ale my sme v parlamentnej demokracii. A vy nemôžte nastúpať na ministerstvo a vyhádzať ho ako krčmu vo filme. Viete, čiže nečudujte sa, že sme tu a rozprávame o tom, ako, ako to vnímame, a vnímame to tak, že v parlamentnej demokracii sa niektoré veci, čo ako pekné sú možno vo filme, nemôžu, takže nečudujte sa, že sa o tom bude rozprávať.
A... nes... to argumentácia už teda v niečom pokuľháva, to si, to si uvedomujeme. A ten obraz, obraz zostáva a obraz je taký, aký je, snažil som sa ho nejakým spôsobom pomenovať.
A ešte skončím, že pri PVV to tu niekedy pripomínalo takú terapeutickú miestnosť, už len tapacírovanie, a teraz mi to začína trochu pripomínať súdnu sieň, len viete, my by sme mali byť fér, poslanci by mali byť fér, politici by mali fér, byť fér. My tu obviňujeme čurillovcov a neviem koho všetkého z hrozných vecí, ale oni nevystupujú, oni sa nemôžu brániť, oni, oni len, chudáci, môžu pozerať, ne... Neprídete vám to hrozne nefér? Viete, že...
A, a, a najdôležitejšie je, že odchádzame od merita, lebo meritum je to, pán minister, že vy nie ste Limonádový Joe, toto nie je film, viete, vy ste minister vnútra v parlamentnej demokracii a v parlamentnej demokracii sa musíte správať ako parlamentný politik.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegom za reakcie.
Ja som oprostený dvoch emócií, ktoré sú bytostnou výbavou viacerých politikov na Slovensku, a to závisti a nenávisti. A odporúčam, ináč super sa s tým žije, ale keď sa dokážete toho zbaviť, že vás neovplyvňuje závisť a nenávisť, tak ten život je taký jasnejší, proste je taký veselší, dá sa žiť, dá sa usmiať, ja sa rád smejem, ja sa rád s ľuďmi stretávam a je možno aj o niečo krajší. Takže toto by som sa ohradil v tej mojej reakcii na pána Polláka, že to, to ste netrafili. Naozaj. Ja neprechovávam, za to by mi pán Matovič nestál, keby som to už možno takto definoval, hej. Ja sa nebudem ničiť, seba, kvôli Igorovi Matovičovi, viete, lebo nenávisť vás zožiera, hej, nenávisť vidno v tvári, hej, to vlastne to vidno, to sa odzrkadľuje, aj závisť, aj nenávisť sa vám napíše do tváre, do tela, do pohybov a za to fakt mi niektorí ľudia nestoja a ani, ani Igor Matovič.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi druhýkrát, skúsim byť vecný, krátky, ako sa len bude dať. Čo ešte treba povedať, skôr ako poviem takú malú vsuvku, si neodpustím, ja som prežil dosť času v Číne a naučil som sa zopár čínskych slovíčok a zistil som, že ako sa s takou malou slovnou zásobou dá relatívne veľa vecí vybaviť alebo opísať. Len ja som tam robil také základné obchodné činnosti, ja som tam nerobil nejaké zásadné vyhlásenia, už vôbec nie politickú prácu a my tu máme jedného poslanca s naozaj obmedzenou slovnou zásobou, mafia, zlodeji, kradnú a proste vyvstáva vetné konštrukcie, ktoré sa v malých odtieňoch len menia, a furt to isté. Ja som si dal tú prácu, som to počúval a už to naozaj začína byť replikácia, hej, to je normálne umelá inteligencia, že len proste vymení spojku, predložku, niečo za niečo a začína to terorizovať. Takže ono to nikam nevedie, rozmýšľam, že ako sa dá, aká psychohygiena sa dá tomu urobiť, aby to človek nejakým spôsobom vydržal. Tú vsuvku som si dovolil, prepáčte.
Teraz chvíľku ku zákonu a ku váženej koalícii. Váženej, kto chce, nech si tam dá úvodzovky, ja zatiaľ to budem v tomto vecný, len považujem za oslovenie. Je v zásade nebezpečné to, čo robíte, lebo znásilňujete teda nás, klamete nás a nehráte fér. Nemôžte robiť niektoré veci len kvôli potlesku v Liptovskom Mikuláši. Viete, že to naozaj ja si nemyslím, že riadiť štát máte tak, aby ste teda utekali do Mikuláša, postavili sa a vystískali vás dôchodkyne. Podľa mňa by sme mali mať ako politici väčšiu ambíciu, hej, že riadiť krajinu, samozrejme s plným rešpektom ku všetkým, aj ku dôchodcom, samozrejme, ale nemôžme proste sa tak nejako odovzdať tomu, hej, alebo že urobiť to tak účelovo.
My sme tu boli včera oklamaní, naozaj nás oklamal, oklamal nás predseda parlamentu, čo by sa nemalo. Tiež si myslím, možno naivne, ale nemal by klamať predseda parlamentu a nemal by klamať poslancov, hej. On nás včera oklamal a povedal, že dáva procedurálny návrh tesne pred ukončením, čo mohlo byť nefér voči ľuďom, ktorí majú deti alebo mali nejaký program, lebo my sme tiež len ľudia, to nie je, že sa nám nechce robiť, ale však vy máte nejakú psychohygienu, nejaký čas a neviem čo, to sa proste nerobí v slušnej spoločnosti, že päť minút pred koncom vám niekto povie, že ešte tri hodiny alebo štyri, podľa toho koľko, dokedy tu chcete byť.
A teda ako dôvod, čo sme mali my zobrať v zreteľ, hej, sa uviedol, že keď teda by nepokračovalo rýchlo to rokovanie, tak Sociálna poisťovňa by tam mala nejaké problémy s lehotami a by sa to nestihlo. No však dobre si pamätám, nie, tak to bolo, veď však je to na kamerách. To nám bolo povedané. Niektorí hlasovali možno aj s tým vedomím, že kvôli tomu. Viete, nebolo to kvôli tomu, vôbec nie. Tam vôbec do toho nevstupuje Sociálna poisťovňa. Bolo to kvôli tomu, že o desiatej v Liptovskom Mikuláši začal snem Jednoty dôchodcov Slovenska a pán Tomáš chcel byť tam a chcel im oznamovať tie veľké správy, čo teda im priniesla vládna koalícia, lebo keby sme my nerokovali včera do ukončenia rozpravy, tak by sme rokovali dneska. To je pre tých, ktorí, ako z pohľadu rokovania, aby ste tomu rozumeli. My sme včera rokovali do ukončenia rozpravy, dovtedy tu musel pán Tomáš musel byť. Keby sa nepredĺžilo a bola by, tá rozprava by nebola ukončená včera alebo bola by dneska doobeda, pán Tomáš by tu musel byť. Bol by sedel možno pod balkónom, to už je jedno, niekde by proste sedel, ale si to nemohol dovoliť. Nie, on šiel do Mikuláša na snem, snem jednoty dôchodcov.
Viete, mne to príde, ako nepríde vám také trošku akože škaredé, také akože zlé? Nepríde, dobre. Skúsil som, však tušil som, ale som skúsil spýtať, že či náhodou (reakcia z pléna), hej, za pokus nič nedám, vidíte, že tá arogancia, a ešte len začali. Rozmýšľam, že ako sa to bude dať s nimi robiť, na niečo, na niečo prídeme, ale viete, to sú také čriepky do mozaiky, hej, že, že vlastne ako s nami jednajú.
Čiže viete, preto sme tu včera boli, ktorí sme tu boli, ale proste do deviatej, štvrť na desať. Kvôli tomu, aby dneska Erik Tomáš nikomu nechýbal a mohol byť v Mikuláši a oslavovať veľkú to správu, no to tak je. Keby sme neukončili rokovanie o tom bode včera a začali by sme dneska, ako by sme mali, o deviatej, tak by ste tu museli byť, rozumiete, ale vy ste tu neboli, lebo vy ste vedeli, že idete do Mikuláša. Proste tak to je, však ľuďom treba povedať pravdu. Viete, že vy tu znásilňujete 150-členný orgán ľudí, ktorých volilo, ja neviem, koľko ľudí volí, milióny, tri milióny, podľa účasti, ale orgán, ktorý zastupuje päť a pol mil., vy znásilňujete kvôli nejakému parciálnemu, záležitosti snemu niektorých ľudí v Liptovskom Mikuláši, to tak to proste princípovo mi to nesedí, podľa mňa to nie je fér. Nerobíte to dobre.
A ja som si dovolil dať ten procedurálny návrh, že teda, teda mňa to urazilo, hej, ja si dovolím byť urazený, že niekto ma klame a nejakú obranu, tak aspoň nech to už pri tom bode, v ktorom klamal, nech aspoň neriadi to hlasovanie. A viete, čo sa stalo? Akože to asi z tej hornej lavice to asi priam vyzýva k tomu, že byť taký akože ha ha ha, čo vy tam chcete. Viete, také to zosmiešňujúce, že čo sa babe chcelo, to sa babe snilo či jak. Viete, ja nie som nejaký citlivý na seba, ja akože, ja veci zvládnem, len jedno odporúčanie malé by som dal. Ak chceš ponížiť a pokoriť, potom musíš doraziť. To som nepovedal ja, to povedal ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.). Nech sa pán Pellegrini spýta pána Fica, ten tomu rozumie, to je mocenský princíp. Keď niekoho pokoríš, musíš ho doraziť. Nech sa páči, nech sa páči. Ak chce mať pán Pellegrini zo mňa nepriateľa, ak ma chce zosmiešňovať, nech sa páči. Ja to poviem tak. Ja by som sám sebe nechcel byť nepriateľom. Poznám sa a viem, že by (povedané so smiechom), viem byť tak, že ja mu kľudne nechám na vybranie, hej, že či mu to za to stojí. Viete, to nie je princíp, to nie je princíp z hornej lavice, že chcete zosmiešniť. Viete, že zosmiešniť, ešte urobiť zo mňa, že ja tu nebudem robiť investigatívu, ja sa len obraciam na vás ako na člena vládnej koalície, hej, investigatívu, koľkí ste tu boli alebo neboli vo štvrtok, ma nahneváte, tak to urobím. Proste všetko sedí. Skúste, skúste sa s nami rozprávať, ak by sa to dalo, korektne a férovo. Toto takto to nepôjde.
Pokračujem ďalej. Štyristo miliónov eur tak to bude stáť, z pôvodných 150 to narástlo na 300. Igor Matovič tu pobehuje splašený, jak si vás vytriasol. Nie, vy ste čakali na rating, hej, vy ste čakali na rating, rating sa neznížil, to vás povzbudilo, hej, pred ratingom ste sa báli tam šupnúť viac, po ratingu ste dali viac, nevadí. Čiže to by sme, okej. Ja som vás sa to pýtal včera, neviem, či sa niečo zmenilo medzitým. Štyristo miliónov je dosť. Kde ste ich našli? Kde sa zjavili? Čo sme objavili? Aké ložiská zlata, nafty, diamantov, čo sme vymysleli? Nie, nie, nie, čítam, mám aký taký prehľad, nič sa mi neodstalo do uší, hej. Je to proste rozpočtový náklad, s ktorým sa nerátalo, ktorý treba vyrobiť. Otázka je, že či toto bolo to najdôležitejšie teraz v tejto chvíli. Pán Ledecký to tu spomínal, že sú tu ľudia, ktorí strádajú, hej, neviem, ako vnímate v kontexte, ale tí nemali snem, viete, hej. (Smiech.) Možno treba poradiť z pohľadu politickej práce, že mamičky s deťmi nech si spravia nejakú jednotu, spravia si snem v Senici alebo v Pezinku, alebo ja neviem kde, v Bystrici, a možno sa to pohne. Viete, čiže nie je to cesta a nie sú ani peniaze. Vy ste ich nevyrobili, teraz ste ich ani nestihli. Viete, že keby niekto povedal, že nastúpili sme a tak sme teda všetko, dali dynamiku do procesov a proste tak sme zabezpečili rast, že ste to vyrobili. To nikto neuverí, že odkedy ste sa chytili moci, že ste tú dynamiku do procesov dali takú, že ste vyrobili 400 mil., s ktorými, s ktorými nikto, nikto nerátal. To je jedna vec.
Vy ste toto doniesli teraz tu a ešte tu donesiete jednu vec, čo sme sa včera bavili, že teda idete ten 13. dôchodok 2024 upravovať spôsobom úplne karpatsko-socialisticky. Škoda, že tu neni pán Blaha, lebo ja by som sa ho spýtal, že čo na to Che, viete, ven seremos muerte patriama muerte, hej, že čo na to Che, čo na taký, čo na to taký Che, hej, že keď by sa teda dozvedel, že vy vlastne chudobným beriete a bohatým dávate. Ja sa ináč chcem spýtať na tom sneme, čo ste boli dneska, bola nejaká pani alebo pán s nízkym dôchodkom s troma alebo štyroma deťmi, ktorí prispievajú? Boli tam? A tlieskala? Lebo keby tlieskala, by mi to prišlo čudné, lebo tá príde o peniaze, hej. (Reakcia z pléna.) Čiže bezdetný tak, čiže na sneme dôchodcov, ja sa pýtam, či tam bola pani, ktorá má nízky dôchodok a vychovala tri-štyri deti príkladmo. Ak tlieskala, tak by ste jej kvôli korektnosti mali teda povedať, že ona príde o peniaze. Ak tam boli iba bezdetní dôchodcovia, tak potom to tak treba povedať, že to bol snem bezdetných dôchodcov, hej (smiech), ktorí vlastne sa tešia, hej, a majú dôchodky nad tisíc, hej. Lebo áno, výhercom celého, tejto rošády, čo vy teraz robíte, je dôchodca v zásade bez detí s dôchodkom nad tisíc. Ten je najlepším prijímateľom celého tohto. (Reakcia z pléna.) Treba potom, mňa na ten snem nezavolajú, škoda, ja by som možno aj šiel, že by som teda šiel im to nejako vysvetliť.
A tým už budem končiť, že nenechajme sa vtiahnuť, ale aj dôchodcov by som chcel možno poprosiť, že nenechajme sa, nenechajte sa vtiahnuť do tejto zákopovej vojny. Tu sa ide robiť zákopová vojna. Tu sa ideme zakopať, tam bude jeden zákop dôchodcov, jeden zákop tam bude mladých ľudí a, ja neviem, niekto ešte dá a v tom zákope bude jedna polka bratislavskej kaviarne a neviem čo a bude, a pomedzi to bude pobehovať Matovič a všetci budeme tu, viete, tam sa nepohneme. Naozaj to nebude fungovať. A chcem poprosiť ľudí, ktorí aj vám dneska tlieskali, nie som si na mieste, či bol ten potlesk namieste. Lebo áno, toto je nejaký momentálny absolútny príjem, pomôže. A ja viem, že je dôvod pomôcť tým, čo potrebujú pomôcť. Treba pomôcť tým adresne, treba pomôcť tým, čo majú tie nízke dôchodky.
Ja osobne poznám zopár dôchodcov, ktorým to, nechcem povedať, že to je úplne jedno, ale tak potešia sa, však potešia sa, že prídu, aleže by teda sa kvôli tomu išli hádzať z Dunaja, že či prídu. Viete, a to je presne to, že keď pomáhať, tak pomáhať adresne a tým, čo to potrebujú. Vy pomáhate bohatým a berete chudobným. To naozaj to je, vlastne tá karpatská edícia sociálnej demokracie je v tom. Tak to treba povedať a tých dôchodcov poprosiť, že, že nerobme to.
Nemáme, na niektoré veci nemáme, nemáme peniaze, nevyrobili sme, sme slabí, nemáme efektivitu, sme drahí, proste začíname mať problém, nebudeme mať, budeme sa musieť zobudiť z toho. Budeme musieť chodiť skoro do roboty a neskoro z roboty. Budeme musieť byť efektívni, budeme musieť trošku pribrzdiť, budeme musieť trošku prišporiť, budeme musieť zistiť, že na peniaze sa robí. A vy musíte prestať rozhadzovať. My nemáme na to. Vôbec a už vôbec nemáme na to, aby sme my platili činnosť nejakej organizácie, ktorá proste a z tohto, čo vy hovoríte asi organizácie, ktorá združuje bohatých bezdetných dôchodcov. Na to teda určite, určite nemáme. A v tejto chvíli naozaj treba sa správať rozpočtovo zodpovedne, lebo ak sa nebudeme, tak budeme účastní toho, čo verím, že nechceme, rozvratu štátu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predseda, chcem dať procedurálny návrh, že či by ste nezvážili, aby ste odovzdali riadenie a hlasovania niektorému z vašich podpredsedov. Odôvodnenie: Včera ste povedali, že je nevyhnutné rokovať o zákone o 13. dôchodku do noci a dôvodom bolo to, že Sociálna poisťovňa by nestíhala termíny. Oklamali ste celý parlament a to tým, že dôvodom nebolo to, že Sociálna poisťovňa by nestíhala, ale dôvodom bolo to, že dneska chcete predstaviť na sneme jednoty dôchodcov, ktorý sa dnes koná v Liptovskom Mikuláši, že ste im doniesli a doručili 13. dôchodok. Považujem to za veľmi nekorektné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som nejako začať, takú malú vsuvku, že prípadne už (povedané so smiechom) jak sa dá, nekradnite, lebo ja som tu tretí deň a už som ohučaný, lebo už som dneska počul asi tisíckrát, kradnú, kradnú, kradnú (povedané so smiechom), že teraz rozmýšľam, že na koho apelovať, či na Matoviča, nech už tu nerozpráva, alebo na vás, aby ste to nerobili, ale už to začína byť fakt cez uši. Už sa to nedá počúvať. Furt dookola, dookola, dookola, dookola, kontraproduktívne, nič to neprináša.
Procesne, čiastočne chápem tomu naspídovaniu pre tú procesnú stránku. Úprimne poviem, aj ja už mám celkom toho dosť, hej, a taká, sa hovorí, že psychogiena je, ku práci patrí, hej? Malo by sa robiť tak (povedané so smiechom). Ja som nikdy nebol lenivý, hej, ale podľa mňa to tiež nedáva až taký zmysel a keď parlament vznikol preto, aby sa rozprávalo, tak nechcite nastavovať tak, aby sa nerozprávalo, hej, že to potom sa nečudujte aj tomu Matovičovi, potom sa nečudujte, že tu niektorí tak, tí ľudia, že sami niekedy dávate tie návnady, návnady, po ktorom fakt niektorí skočia jak, jak po údenom.
Takže nepáči sa mi to, ani mne, poviem otvorene, ale nebudem tu, ja neviem, brunátny z toho, podľa mňa to je nefér, hej, čo robíte, ako to robíte a aj celkovo, ako ste to zvládli, ale dobre, už ste to spravili. Ja toto poviem pre záznam, ja keď som aj tu bol poslancom, ja som teda, keď sa ma niekto spýtal, čo si robil, no robil som, však som vystúpil, čo viac som mohol ako poslanec urobiť, hej, tak aj tu mi, sa mi žiada niečo povedať, aj dopoviem tú procesnú stránku veci, lebo som čakal, že sa vyjadríte, pán minister, a ste sa nevyjadrili, lebo ono to prísne vzaté naozaj nejakým spôsobom, možno ma presvedčíte, že vychádza, ale mne to zatiaľ nevychádza, hej? Pri tomto návrhu zmeny, doplnenia dôchodku, trinásteho 2023, máte jedno úskalie, hej, že teda pani prezidentku, ale aj keby pani prezidentka si vypýtala tých pätnásť dní, aj tak to viete preschváliť, nie? Dobre rozmýšľam, hej? Či to urobí, ja neviem, či to tá potom Sociálna poisťovňa stihne, ja neviem, teoreticky možné je, ale pri tom dôchodku 2024 mi to fakt nedáva, zatiaľ tam nevidím tú líniu, lebo či pri skrátenom alebo pri riadnom, keby sme šli skráteným, tak aj tak je problém, lebo tam je okrem toho, že to je absurdné, že by sme v skrátenom konaní išli riešiť niečo, čo bude o rok. Viete, hej, že kebyže niečo horelo teraz, tak nebudeme skrátene, no čiže to nedáva, ale ono to mám pocit, že by aj nemuselo vyjsť, lebo neviem, kedy príde na rokovanie, budete sa to asi snažiť tlačiť na začiatok, ale neviem, keď decembrová schôdza dokedy bude. Keby aj pani prezidentka využila tú svoju 15-dňovú lehotu, a tú predpokladám, a prípadne by som ju možno, aj uvidím, aká bude atmosféra aj politická, to by možno stálo aj za tú výzvu pre pani prezidentku, nie preto, že nedoprajeme dôchodcom. Viete, toto fakt, že to si by som si prípadne vyprosil, ale preto, že určité parametre politickej práce musia byť, hej? To nejde len tak lárom-fárom, mirnix-dirnix, hej? Čiže keby sme to aj v skrátenom v decembri, teda vy, ja nie, ale vy schválili, pani prezidentka by využila tú možnosť, že má 15 dní, tak ja neviem, či sem prídeme na Troch kráľov to znova pre, pre, preschváliť, hej? Len tam hrozí to, že tie rodičovské dôchodky, januárové, už budú vyplácané.
A vám sa stane to, že vlastne vy budete brať ľuďom, lebo vy nemôžte ich nevyplácať, lebo zákon hovorí jasne a Sociálna poisťovňa teraz mení, že ich ide vyplácať mesačne. Tak oni ich začnú vyplácať a vy potom budete teda hovoriť, no a tak za ten január vráťte tie peniaze. To bude asi také divné, nie? Keby ste šli riadnym konaním, tak to vyjde ešte horšie, tam ani prezidentka nemusí zasiahnuť, lebo teoreticky by sa to schválilo niekedy v januári a to už vtedy budú úplne povyplácané tie januárové rodičovské dôchodky, ktoré potom budete musieť asi žiadať. Neviem, či, či je možné v rámci platného zákona inštruovať Sociálnu poisťovňu - nevyplácajte dôchodky, keď ona ich vyplácať bude. Toto, toto si prípadne, však ma môžte doplniť. Ja len nad tým tak nahlas rozmýšľam. Nepáči sa mi to. (Reakcia navrhovateľa.) Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Nie, stále rozprávam o 13. dôchodku. Avšak to sa niekto zavzdušňoval, hej, 13. dôchodok je 13. dôchodok.
Teraz toto, čo ste prišli s tým parciálnym riešením pre rok 2023, prišli ste s ním tak, že to fakt vyzerá tak smutno-smiešne, že kto ako zatrasie s Kamenickým. Viete, to naozaj ako (povedané so smiechom) sami ste sa, ´hernajs´, myslím, že to je váš citát, pán Tomáš, že ste povedali, že zatriasli sme aj s ministrom. No zatrasie sa s oslíkom. No tak keď ste si zo svojho ministra urobili oslíka, nech sa páči. Ja byť Janom Kamenickým, sa trošku nahnevám, hej, že ale takto sa nerobí s verejnými financiami. Viete, že zatrasieme, lebo ja neviem čo. Dajme trochu pozor.
A viete, ak je ten náklad niekde na úrovni 400 miliónov, to je dosť, nie? Ja si myslím, že to je dosť peňazí. Akože viete a naozaj ja mám niekedy pocit, že to všetko prídeme a pooberáme zo stromov, koľko potrebujeme, toľko si zobereme. Nie, na peniaze sa robí. Ja neviem, mňa aspoň na Orave tak učili, hej, že proste treba ísť ráno do roboty, hej? Ja neviem, že tu sú možno ľudia, ktorí nikdy nič nerobili, len mudrovali a potom pre nich nie je peniaz peniaz. Ale peniaz je peniaz, na peniaze sa robí, hej, že sa neoberajú zo stromu. Čiže ak teraz prídete s nákladom kvôli politickým sľubom, ja vám nejdem vyčítať to, čo Matovič, že ste nedodali to, čo ste sľúbili. Ja hovorím, že je nezodpovedné, rozpočtovo nezodpovedné, ja viem, že si nepomôžem politicky, ale ja som v tomto pravičiar, je rozpočtovo nezodpovedné teraz urobiť ďalší výdavok vo výške cca 400 miliónov eur. Skade ich máte? To niečo sme zarobili? Niečo sme predali, alebo čo sme teda? Ja neviem, že sa podarilo, že na Záhorí objavili ropu a teraz proste máme, tak dáme? Viete, politik by mal byť zodpovedný, rozpočtovo zodpovedný. Takže nehodnotím toto ako dobré. Ja viem, jak si chcete plniť sľuby, tak si ich, ale viete, na konci toho celého bude problém. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, veľký problém.
A teraz prejdem k telu zákona a už budem krátky. Samotné, samotný ten váš návrh tej rekonfigurácie toho 13. dôchodku je prísne vzaté riadna habaďúra, hej? To je taká vlastne habaďúra, ktorá vlastne nejako znie, ale keď si to človek rozlúpe jak cibuľu, tak zistí, že čo ste vy vlastne zač, hej, že tá vlastne karpatská sociálna demokracia robí naozaj divné veci, lebo už ten Juraj Jánošík bohatým bral a chudobným dával. Máme na to rôzne názory a tak sa to traduje. Ale slovenská sociálna demokracia chudobným berie a bohatým dáva. Neviem, mne to celkom nedáva zmysel, občas mi to nedáva zmysel v kontexte, jak ste sociálna demokracia. Ale možno keď ste slovenská sociálna demokracia, tak možno sa to má robiť, alebo môže robiť. Lebo ono to prísne vzaté je tak.
(Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Ak dovolíte, mňa to ruší trochu, keď sa rozprávate, hej?
Že naozaj pre zápis, hej, karpatská slovenská sociálna demokracia chudobným berie, bohatým dá, možno viete niekde v tých kulturákoch obhájiť. Mne to príde ako dosť ťažké zadanie, ale však ste v tomto zruční, tak možno to viete. Pre vysvetlenie pre ľudí, aby vedeli teda, že lebo skúsim čo najjednoduchšie povedať, že v čom je to habaďúra. Habaďúra je to v tom, že vlastne ten 13. dôchodok bude tvorený z dvoch častí, ktoré vlastne existujúce sú platné, a to je takzvaný malý 13. dôchodok, ktorý je dneska vo výške 50 až 300, hej? Minimum je 50, maximum je 300. A zvyšuje sa, resp. sa znižuje aktuálnym stavom k dôchodku, ktorý poberá ten, ten dôchodca zjednodušene. Čím vyšší dôchodok, tým nižší je ten trinásty malý dôchodok. Ešte jednoduchšie, ten, čo má dôchodok nad 1 000 euro, 940, tak má ten malý trinásty 50 euro, hej? Čiže ten dostáva 50 euro a tí, čo majú najnižšie dôchodky, niekde na úrovni tých 300, tak tí dostávajú 300. Takže tí teraz dostávajú tristo, tí, čo majú najmenej.
A teraz pokračujem v tej modelácii toho príkladu. Pani, ktorá robila, však koniec-koncov to tu zaznelo, ja to skúsim jednoduchšie, vychovala nejaké deti, deti sú prispievateľmi do systému, platia. Môže na tom, dokonca tam máme prípady niekde na úrovni 11 detí, čo mali a tie prispievali. Tam ten dôchodok dosahoval, neviem akých rodičovský dôchodok vysokých súm, ale tie sú fakt že promile mikro. Ten priemerný je niekde na úrovni 280, ale priemerný, a to je zo zdrojov Sociálnej poisťovne, priemerný rodičovský dôchodok za rok 2023 je 303 eur, 303 eur je priemerný, hej? Ono môže byť pre matku s troma, štyrmi deťmi vyšší. Môže byť dokonca, ten rodičovský by mala tisíc euro. Čiže keď zostanem pri nej, vychovala tri-štyri deti, dobre zarábajú, ona má malý dôchodok, mala tristo plus dostala tisíc. Z 1 300 teraz zíde na 606. Čiže mi to príde trošku akože nefér, kdežto ten bohatý dôchodca, ktorý bral tisíc euro za normálnych okolností a nemal deti dajme tomu, hej, dostával tisíc euro, takže by teraz dostal tisíc plus päťdesiat a žiaden rodičovský. Teraz čo dostane? Dostane tisíc plus 606 euro. Čiže bohatému dôchodcovi bez detí dáte 606 eur a chudobnej, chudobnému dôchodcovi s deťmi (reakcia navrhovateľa), ale však viete, ja na dokumentáciu absurdity si vyberám nie príslušné príklady. Lebo tie dokumentujú, jasné, že to je absurdné, hej? Hej? Tak vlastne chudobnému dôchodcovi s deťmi uberiete 600 eur.
No toto je vlastne, toto je ten SMER a HLAS a či čo ste to vlastne, hej, že to je tá sociálna demokracia. Je to, je to habaďúra, takže neviem, ako teda, kedy to tým ľuďom dôjde, lebo všetko sa tak hovorí, že teda jak ten 13. dôchodok a jak to dáte. Len upozorňujem ľudí na to, že v konečnom dôsledku to dopadne tak, že tí bohatí dostanú viac a tí chudobní dostanú menej. Ale SMER vám je pripravený to predať ako naozaj že veľký, sociálna služba, služba ľudstvu. Takže končím teraz naozaj.
Zaujíma ma, ak by sa dalo, nemusíte teraz, môžte mi to prípadne povedať, že ako to chcete, alebo nechcete riešiť, keď by vám to schvaľovanie toho, tej ďalšej zmeny pre 2024 vyšlo tak, že či ste schopní ešte tým ľuďom tie januárové, lebo tak to vyzerá zatiaľ, hej, lebo ináč sa to nedá stihnúť, tie januárové rodičovské dôchodky, ktoré im budú prispievané, lebo teraz sa budú prispievať po mesiacoch, ich potom si dožiadate ich vrátiť, hej (povedané so smiechom). Bude možno aj zaujímavý ten papier. Na ten papier by som, keby sa dalo, by som ja teda pripísal, že SMER a HLAS a SNS vás žiada vrátiť ten rodičovský dôchodok, ktorý ste dostali za január. A viete, aby sme boli takí konzistentní, hej, že teda, že kvôli čomu. Nie kvôli nám, nie, ja ho nechcem naspäť, vy ho budete chcieť naspäť. Tak možno by tie logá z tých politických strán na to tlačivo Sociálnej poisťovne bolo dobré dať. Ďakujem.
Nie, neni to úplne dobré, nemá to ani tú gradáciu, podľa mňa to nemá ani tú kultúru pri tak dôležitých veciach, ako by to malo mať, práve kvôli tomu, že čo ste z toho urobili, hej, že proste tak to šturmujete, že tu necháte ľudí rokovať do, ja neviem, od nevidím po nevidím. Nepáči sa mi to a to je zlý začiatok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len takú technickú poznámku, pán kolega, že vy ste povedali, že teda že právo vládnuť nemôže byť zneužité na to, aby mohlo byť uplatňované alebo potvrdzované skráteným legislatívnym konaním. To je pravda. Len vy ste spravili chybu, lebo vy ste povedali, že strán SMER-u a HLAS-u. A vy ste zabudli na SNS. A teraz sa pozrite (povedané so smiechom) na pána predsedu, lebo aj on vládne. Naozaj dajte aj smerom do budúcna pozor, lebo ono to tak nevyzerá, ale naozaj nám vládne aj pán Danko. Takže nezabúdajme na nich v dobrom (povedané so smiechom), že teda, že nám vládnu traja, aj pán Danko.
Ďakujem pekne.