Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Má to svoje čaro tieto nočné rokovania a myslím, že to tu niektorá kolegyňa z PS-ka povedala, že vždycky s tmou prichádza Robert Kaliňák. Neviem, či on po ceste domov sa tu vždycky zastaví skontrolovať, že čo sa deje a čo je zmyslom tých jeho návštev.
K tomu, čo povedal pán kolega, však už notoricky známy nevinný zákon o ministerstve školstva, trafika, limuzína so šoférom a popri tom popribalované všetko možné. A ja si myslím, že ten Robert Kaliňák to tu chodí preto kontrolovať, lebo stále nevie, že, že či sme už na to prišli, alebo neprišli. No, mám pocit, že sme už na to prišli. Teda už sa to tu často objavuje, že o čo vlastne ide v tom, v tom jeho zákone o obrannom priemysle, ergo o zbraniach, len stále ešte nemám pocit, že to dostatočne zvoní hej, že prečo sa to tak ide parametricky meniť a že či to tak je, že, že zákony sa budú ťahať s ministrom. Hej, že ktovie, keď pán minister bude niekedy minister školstva, či sa tiež tieto zbrojárske zákony presunú smerom za ním. Hej čiže to nevieme, ale keď my to teraz necháme len tak, tak sa to ľahko môže stať, takže je úplne na mieste, že sa to tu opakuje a verím, že ešte sa to bude opakovať a že sa nám to nezdá logické, že v jedno, v jednom švungu, v jednej rozprave môžte reagovať na ministerstvo športu, cestovného ruchu, čo sú také milé veci, také blissful a zároveň môžte kľudne rozprávať o raketových húfniciach, o Zuzanách, mínometoch, granátoch, o čom len chcete.
No a skončím tú moju faktickú tým, že to jak som teda sľúbil. Človek by mal mať určitú psychohygienu, tak keby náhodou ste mali chuť na nejakú kávu, čaj a prípadne nejaké drobné pečivo tam je, tak sa pristavil taký food truck pred budovu parlamentu, môžte sa kľudne prípadne občerstviť. Pozývam.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán Valášek našiel iný rozmer toho doplnenia obranného, ja som sa snažil spomenúť v mojom vystúpení, že ako to prípadne vnímam ja, ale skúsim to ešte ináč modifikovať, to, čo som povedal, že predstavte si, že budeme potrebovať servisné diely na F-16. A otázka stojí, hej, že vyžadujú obranné zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy, aby sa tie servisné diely na F-16-ky sem dostali? Vyžadujú, nie? Vyžaduje to tá obranná situácia. Ale čo sa stane, ak takto to prejde? Že tá žiadosť sa zamietne. Rozumiete? To som sa snažil povedať. Proste to máte úplne zle, hej? Čiže to, čo potrebujeme na tie obranné záujmy, a keď to teda vyžadujú tie naše obranné záujmy, tak tá žiadosť sa zamietne, lebo to vyžadujú tie obranné záujmy naše. Ťuk-ťuk (rečník si prstom poklepal po hlave). Akože (povedané so smiechom) tak sa to dá čítať. Neviem ešte ako vy, by som povedal, že simplexnejšie sa to dá ešte povedať, neviem, či prípadne nejaký právnik, pokiaľ pán predsedajúci je právnik, niekto by mi to mohol vysvetliť, že to je úplne v poriadku. Mne sa to tak v poriadku nezdá a prikláňam sa vcelku aj tu, to, čo povedal kolega Valášek, že tam to vyžaduje alebo vytvára predpoklady na iné interpretácie aj v inom duchu. To som chcel len povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické. Mi to tak pekne vyšlo, tak môže v kľude ísť do tej Žiliny, tak ďakujem, že to bolo umožnené aj pánovi Dankovi ešte raz.
Čo ešte k tomu dodať? Som aj zabudol, tu som si to poznačil, že hovorím, že nič netreba vymýšľať, všetko bolo už vymyslené, len to treba aplikovať. Ak teraz budeme skladať, neviem, či teraz alebo niekedy tú špeciálnu linku a teda neviem, či to ide zo Stockholmu alebo z Göteborgu, proste zo Švédka, už dávno mal niekto tam objednávať nejaké bilbordové plochy, že, teda že poďte na Slovensko. Viete, že naozaj nepotrebujeme žiadnu stratégiu, nepotrebujeme žiadnu konferenciu, nepotrebujeme žiadnu štúdiu, nepotrebujeme štyridsať úradníkov a štyri poschodia, ja neviem, akých administratívnych síl a politických reprezentácií, nepotrebujeme nič. Ak máme peniaze, ak vravíte, že máme peniaze, sa čudujem skade, tak proste ich dajte do hardvéru, hej? Hardvér v tomto prípade je reklama, hej, reklamné nosiče, hej, atraktivita. Už keď sem prídu, už ich neoklameme, hej, že nebudeme im sľubovať a tu prídu do nejakej zbombardovanej, čiže naozaj nemajme ambíciu, že to my zrovna teraz ešte sa zamyslíme a uvidíme, netreba nič vymýšľať, treba len robiť to, čo iní robia, hej?
Takže to by ma zaujímalo napríklad, že už ten odbor, ktorý teraz je na tom ministerstve dopravy, či už sondoval možnosti hardvérovej komunikácie z Göteborgu, ak tá linka pôjde, hej? To je prístup, ktorý by sa mal takto riešiť. Netreba ministerstvo.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať pánovi Tankóovi, že sme si vymenili poradie, idem do Žiliny na protest, tak aby som to stihol, tak oceňujem, že mi takto v tom pomohol.
Neviem, prečo ma chytá to začať, tak neviem, či poznáte ten film Posledný skaut, Bruce Willis, chudák, má teraz veľké trápenie, ale krásne tam bolo, že chceš to do brucha, alebo do hlavy? (Povedané so smiechom.) Ale to je jedno, hej? A aj teraz, že vlastne čo chcete počuť ako prvé, hej? Že či chcete obranu, o ministerstve cestovného ruchu, alebo o zbraniach. Ono to je jedno, len že ono to je dosť absurdné, hej, že vám tam takúto ponuku v jednom, v jednom návrhu znení zákona, buď zbrane, alebo cestovný ruch. Nuž ale ja neporušujem rokovací poriadok, to naozaj tak v tej tlači je, hej, že my meníme aj zbrane, aj, aj sa staráme o cestovný ruch.
Takže ak môžem, teda začal by som tým cestovným ruchom. Dovolím si tvrdiť, že trošku tomu rozumiem. A ja viem teda, že to tu neni nejako cenené, keď ľudia niečo rozumejú, lebo dokonca to môže byť rizikové, ale predsa len v tých rokoch, čo sa v tom hýbem, trochu tomu rozumiem, čiže mám pocit, že môžem aj niečo k tomu povedať a je dobré, že tu vlastne nemôžem byť trestaný, hej? Lebo za výroky v sále nemôžem byť trestaný, tak keby pani Remišová to počúvala, hej, tak nemôžem mať krátený plat, že si robím, nedajbože, že reklamu, lebo a vôbec nechcem robiť reklamu, hej? Ja chcem hovoriť o skúsenostiach, lebo dovolím si tvrdiť, že tomu, že tomu trochu rozumiem.
Ide svojím spôsobom z toho strach, lebo idú nám pomáhať. Viete, my sme sa tak dopracovali, že, ježíš, zle je (povedané so smiechom), idú nám pomáhať, čo z toho zase bude? A áno, naozaj to, žiaľ, už pri tých skúsenostiach môže aj takto dopadnúť. My sme aj tu v meste vybudovali niečo, ani eurofondy, ani eury, pomoc, nič, žiadnu, od nikoho sme, chválapánubohu, nič nechceli ani nechceme, chceme mať len kľud a chceme robiť, hej, a podarilo sa niečo vytvoriť a nemôžem za to, že k nám keď niekto do Bratislavy príde, že tí ľudia prídu ku nám, hej, svojím spôsobom to je smutné, že nemajú kam inde ísť, hej, podľa mňa Bratislava má naviac, hej, že by mohlo niečo prísť, ale nech sa to vytvorí niečo organicky, niečo, niečo prirodzené, niečo z normálnosti. A tu je obava, veľká obava, že aj týmto niečím sa niekto pozná s niekým a ten niekto s niekým povedia, že vytvoria niečo, čo teda bude úplne super, lebo však tomu rozumieme a čítal som recept na halušky na googli, čiže určite to budem vedieť robiť a vznikne možno nejaký, niečo, nejaká, niečo vznikne, nejaká prevádzka a bude sa to tak tváriť, nalejú sa do toho peniaze a ja nezávidím.
Ale viete, čo je na tom všetko najhoršie? Že nieže nepomôže, že poškodí, lebo častokrát sa to tak stane, že keď niečo nevznikne organicky, prirodzene a zo skutočnosti, len umelo a kvôli peniazom a preto, že niekto niekoho poznal, tak to, čo vznikne, nemá trvanie, trvá iba dovtedy, kým sa neminú peniaze, a efektom z toho je, že sa urobí zlé meno, lebo skysne polievka, viete, že presolia sa rebrá, a na konci to je ešte horšie, ako sme chceli, zdeformuje sa aj trh.
Ja som svojím spôsobom rád, že tu je aj pán Danko, a ja si myslím, že si v niečom rozumieme, a ak by sme chceli teda že robiť veci, čo majú význam, viete, že treba je robiť veci, čo majú význam. Viete, čo má význam? Má význam si objednať reklamu na letisku vo Viedni. My sme si ju raz ako firma objednali na letisku pri letovej hale, bola drahá, strašne drahá bola, ale to bolo vlastne tak efektívne vynaložené prostriedky, že, že super, hej? Ale my sme to nemohli si dovoliť dlhodobo, ale štát si to môže dovoliť, hej? Čiže ak chcete urobiť niečo, čo má význam, tak odporúčam príletovú halu na viedenskom letisku, to má radovo väčší význam, jak všetky kancelárie a ja neviem, neviem, koľko ľudí v nich.
Ak máme peniaze, tak ich dajme, prosím, na reklamu. Spomeniem, ja som to už aj vo faktickej spomínal, toho Henryho Forda, však myslím, že by sme sa mohli učiť od ľudí, čo v živote niečo dokázali. Žiaľ, nám tu vládnu ľudia, ktorí v živote nič nedokázali, ale dobre, tak ešte stále nám nikto nezakázal čítať a inšpirovať sa, tak sú, Henry Ford myslím, že by stál za to, že zdvihneme oči od stola, že čo ten vlastne povedal. A povedal, ono sa to v rôznych formách používa, ale plus-mínus povedal, že ak mám posledných päť dolárov, tak tri dám do reklamy. A ja, teda ma fascinuje, že kde sa, skade beriete tie zdroje, lebo my ich nevyrobíme. Táto ekonomika nemá na to, aby vyrobila to, čo sa tu nasľubovalo a ide narozdávať, takže ten údiv vo mne neustáli, že skade ešte viete, že, že máte nejaké zdroje, ale dobre, keď ich už máte, tak ich, prosím vás, dajte aspoň do reklamy. Dajte ich naozaj, naozaj do reklamy. Choďte, choďte po veľtrhoch. Veľtrhy cestovného ruchu, na druhý koniec sveta, kľudne choďte, choďte do Ázie, to má význam. Obrovský význam má ísť do Číny, hej? Čína sa rozcestuje, tam sa odhaduje, že stá milióny ľudí, stredná vrstva sa tam vytvára, to všetko chce chodiť. Všetci chcú mať v pase, že boli v Európe, všetci chcú mať v pase, že boli vo Viedni a keď už boli vo Viedni, nech prídu do Bratislavy. Keby sme tých sto-dvesto miliónov Číňanov, čo sem prídu, len možno desatinu z toho dotiahli, tak sa nám bude sveta žiť, aj bude z čoho rozdávať. Choďte tam. Je to tam drahé na tých veľtrhoch, ale choďte tam. Tam to má význam.
Má význam tam dať milých ľudí, ktorí to robia z presvedčenia, má význam tam dať pána Franka, kým ešte, kým mu ešte zdravie slúži, hej, Salaš u Franka, neviem, ktorí poznáte, ktorí nie, v Starej Ľubovni, to sú legendy, to sú ľudia, čo robia veci so srdcom. To nie sú takí, čo čítali na Googli recept na halušky a teraz zistili, že idú teda podnikať v gastronómii. Dajte pána Franka a jeho ľudí, jeho stav, dajte do tých stánkov, nech prezentujú to, čo tí ľudia kde by prišli. To dáva zmysel. Naozaj to dáva zmysel.
Pri tej Ázii by som ešte možno zostal, lebo ja som tam prežil roky a dlho sme tam zápasili s tým, že jak, jak to prezentovať. Ja som strašne nevedel tým ľuďom povedať, že skade vlastne to som, hej, a už nič nepomáhalo, ale nakoniec to vždycky pomohlo Czechoslovakia, hej, to ešte bolo. A áno, s tým sa budeme boriť dlhodobo a nielen v Číne, hej, to sa boríme asi aj v Európe, ale keby som ja mohol poradiť, tak ja som bežne aj skúšal a to bolo zamietnuté, statusová záležitosť v Číne je mať Q7 alebo Cayenne alebo Land Rover. To je statusová vec. Každý bohatší Číňan ju musí mať. Keď nemá, to znamená nemá status. Ale oni nevedia. Oni si stále myslia, že to robia Nemci. Pre nich je to statusová vec, že oni sa vozia v aute, ktoré robil Nemec, hej? Ale oni nevedia, že to robia, že to robíme na Slovensku. A my sme vtedy ponúkali taký, taký produkt a dlho sme sa rozprávali o tom, že skúsme urobiť v tej Číne prezentáciu, že to sa robí u nás, hej, že na Slovensku. Nemci to neschválili, lebo im to nevyhovuje tomu biznis modelu, ale nám to môže v tom našom, v prezentácii toho Slovenska, že kto sme, čo sme, na nejakých tých veľtrhoch, tak povedzme, že to je krajina mlieka (povedané so smiechom), mlieka a medu, hej, alebo nejakú variáciu na to, niečo, dajme nejaký slogan, ktorý je chytľavý, ale aj krajina, kde sa robia Q7 a Cayenne. Vám garantujem, že to bude mať obrovský úspech, lebo oni chcú vidieť tú krajinu, takže niečo na tom bude, keď tam robia tie Q7 a Cayenne.
Máme, viete, že Česi urobili priemysel. Česi urobili priemysel na Kafkovi. Frank Kafka, proste ľudia idú do Prahy, lebo Praha, ale sú ľudia, ktorí idú do Prahy, lebo Kafka. Proste cielene, proste riadene urobili, nedá sa to asi zmerať, že koľko, ale určite veľa, hej?
Aj my máme, aj Bratislava má príbeh Meseerschmidta. Viete, my si pletieme, to nie je tá stíhačka, to je Xaver Messerschmidt, to je sochár, to je fantastický príbeh, ktorý čo trošku zručnejší marketér, trošku primeranými zdrojmi z toho urobí Kafku, ale pre Bratislavu, hej, že ľudia, ktorí by sa s tým dali.
Čiže toto sú cesty, toto je spôsob, ako, ako, by som povedal, že pritiahnuté. Nič nevymyslíme. Viete, nemajme ambíciu, že teraz tu nikto nič nevedel, ani tomu nerozumejú a my tomu rozumieme, lebo však sme chodili do Skalice na školu a my to tu všetko všetkým ukážeme, ako sa robí cestovný ruch. Nič nevymyslíme. Treba dať len do reklamy. Treba dať len do reklamy na berlínske letisko, netreba, viete, netreba, aby ten nový minister išiel do Nemecka na nejakú návštevu. Prosím vás, to, že príde nejaký minister cestovného ruchu zo Slovenska, v Nemecku sa neodznie ani v nejakom školskom časopise na nejakej dedine. Ale stáť to bude toľko, koľko by stál stánok na vianočných trhoch v Drážďanoch nejakej prezentácie Slovenska.
Naozaj ak chceme reálne pomôcť, skutočne pomôcť, tak poďme týmto smerom. Naozaj to nemá zmysel. Minister, a ja nikomu nezávidím, minister nemôže bývať po hosteloch, už minister keď niekam pôjde, musí bývať v Intercontinentali alebo ja neviem v akom. No dobre. Všetko niečo stojí. A sú naozaj toto, tie najefektívnejšie, to je to, čo teraz zrovna my potrebujeme? Nevieme naozaj si objednať radšej tú reklamu na tom letisku? Keby sa ma niekto pýtal, kľudne mu poviem, na ktorom a že s akým, s akým efektom.
Ja viem, že niektorí ideológovia, ideológovia vládnej koalície by možno do nejakej brožúrky, keby bolo na nich, dali, že poďte do krajiny, v ktorej ako jedinej nie sú registrované partnerstvá. Ja viem, že možno to sa niekomu javí ako vec schopná promócie a promovania, keby ten úchvatný ťah neboli zastavili pána Kuffu, tak mohlo sa prezentovať, že krajina, kde kráľom je Ježiš Kristus, možno by sme ešte doplnili, že aj krajina, kde nevedia za tridsať rokov postaviť jeden tunel. Nevymýšľajte, nešpekulujte, urobte peknú fotku, urobte pekné video, podporte incomingové cestovné kancelárie, že čo tých ľudí sem vozia, podporte ich, kľudne tu sa položím na zem a budem ticho, keď poviete, že mám byť ticho, budem ticho, to má zmysel.
Pomôžte, viete, čo pomôžte? Pomôžte policajtom mestským, štátnym, aby mali právomoci riešiť opilcov na námestiach. To treba urobiť. Novelu zákona, priestupkového zákona, ktorá umožní riešiť jedným alebo druhým to, čo máme, na námestiach veľkých miest, v Bratislave, že proste to sa stalo miestom, ktoré okupujú ľudia, ktorí sa rozhodli žiť, ako žijú. Však to je v poriadku, nikto im to neberie, ale prečo my sa máme na to pozerať? Prečo pamätník SNP je najväčším verejným záchodom? Prečo pamätník SNP v Bratislave je vyčistený, vymaľovaný iba keď tam kladú vence na SNP? A celý rok sa, s prepáčením, ocikáva a ešte aj horšie, celý rok intenzívne smrad je tam ako v tomto. Policajti povedia, že nevedia s tým nič robiť. Ak chcete pomôcť cestovnému ruchu, novelizujte priestupkový zákon v tejto, v tejto oblasti. By ste neverili, ale naozaj to môže, môže pomôcť.
Keď už sem tí ľudia prídu, tí turisti, tak vám garantujem, že sa má o nich kto postarať a urobia všetko, tí, čo to robia srdcom, urobia všetko pre to, aby boli spokojní. Lebo to je v ich záujme. Ekonomika (povedané so smiechom), to je trh. Nedáš teraz, nedostaneš potom, hej? Čiže to je, to už bude fungovať samé, vašou úlohou je ich sem dotiahnuť. Ale nie tým, že budete mať ministra, ale tým, že budete na, na výstavu do Lipska, tým, že pôjdete na výstavu do Londýna, tým, že pôjdete na výstavbu do Šen-čenu, tým, že pôjdete do Pekingu, tam, tam, vtedy to má význam, to má zmysel, zmysel urobiť. Nie jak teraz máme tu agentúru pre cestovný ruch, ja ešte keď som bol predtým poslancom, som si to pozeral, celá tá agentúra mala desaťročný nájom za nejakú stupídnu budovu, neviem koľko, preplatené, neviem, či 50 % rozpočtu tej agentúry cestovného ruchu tvorilo nájomné. Ťuk, ťuk, ťuk (rečník si poklepal po hlave), áno, to sme my, zvládlo to vy... možno vydať nejakú knižku, poschovávali to po pivniciach, lebo to nebolo komu dať, nikto to nechcel a myslím, že vygenerovali zo seba tak stupídny slogan, že ktorý už horší nemôže byť, že ´malá veľká krajina´. Viete, to je vlastne, to sme, tak sa prezentuje, to je vlastne ten náš nejaký národný slogan, že malá veľká krajina. To je, ani veľká, ani malá, ergo nijaká, no kto by tam šiel. Viete, že to je ale, aj ale ja viem, že ľahko je kritizovať a ja nechcem byť v tej polohe, že len kritizuje a je len negatívny, ja chcem byť aj pozitívny, ja by som možno aj tomu veril, len, žiaľ, tie skúsenosti sú veľmi, veľmi zlé, hej, že ako to nakoniec dopadne. Hej, že niečo sa vytvorí, spotrebuje to do seba strašne veľa peňazí, podporia sa somariny, hej, pardon za výraz, a nakoniec nebude nič a potom len skonštatujeme, že nedarí sa.
Ak už pán minister, teda pán predsedajúci, ja viem, že ste rozhodnutí, že to urobíte, nuž tak to urobte, vy vládnete, vy beriete zodpovednosť, ja vám len môžem za seba sľúbiť, že budem na to upozorňovať, budem sledovať to ministerstvo, ergo keď tomu trochu rozumiem, budem sa aj snažiť vyhodnotiť, že do čoho a na čo peniaze šli a že či to malo aspoň nejaký efekt, že či tam aspoň bola vôľa, aby to bolo efektívne. Lebo tas... to, to by mohli byť ospravedlňujúce. To vám môžem za seba slúžiť, že, že aspoň takto budem sa snažiť byť v tom objektívny, keď ste sa už rozhodli ho urobiť, lebo netreba ho urobiť, treba si zaplatiť reklamu vo Viedni na letisku, v Berlíne na letisku, úplne stačí, úplne stačí. A chodiť po veľtrhoch. Nájsť šikovných ľudí, čo sa budú usmievať a prehovoriť pána Franka zo Starej Ľubovne, nech tam ide variť. Úplne stačí. Celé ministerstvo je o ničom, úplne na nič, toto stačí.
A ešte rýchlo prebehnem obranu, ja som to už tu nejako, aj v reči to tu bolo, ja, je to absurdné, hej, bum, taký skok (povedané so smiechom), hej, že teraz že šup, z cestovného ruchu, od halušiek ku húfnici Zuzana. Nuž tak si tu my žijeme, ja som to tam nedal, však vy ste to tak predložili, čiže tomu, a keď mám k tomu niečo povedať, tak len chcem upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá ma zaujala. Zaujala ma aj to, že ste teda že kráľom toho celého procesu sa stáva Robert Kaliňák, kde vlastne to ide k nemu, aby on rozhodol kedy a ako, len vznikla tam jedna absurdná situácia, a tú, na tú chcem upozorniť, lebo ten syntax toho zákona je proste nejaký, vy ste tam vložili to obranné kvôli tomu, aby to teda zjemňovalo ten dopad alebo prekrylo, že prečo to vlastne robíte, tak ste sa všade snažili nahádzať obranné, akože ideme obraňovať, ale vznikla tam jedna zaujímavá situáciu a tú poviem, prípadne ja budem končiť, prípadne aj potom právnici, ak ste nejakí, opravte, že sa mýlim, budem rád, keď sa mýlim, ale ak to prijmeme v takomto znení, tak vlastne budeme asi jediná krajina na sveta, na svete, ktorá vlastne nebude sa chcieť brániť a firmám, ktoré by vedeli doviesť tie zbrane a systémy, ktoré umožňujú, aby sa tá krajina mohla brániť, tak im to neumožní, resp. im nevydá licenciu. Lebo v § 11 alebo 12, zase to je to isté, ale v tom c), nechcem povedať zložito, že to ľudia nemajú radi, ale tam dopĺňate to slovíčko obranné, ale čo sa stane. Nám sa stane vlastne to, že vy môžte zamietnuť tú žiadosť o povolenie na, na to obchodovanie alebo sprostredkovanie vtedy, keď to vyžadujú obranné zahraničnopolitické alebo bezpečnostné záujmy štátu. Vy to môžte vtedy zamietnuť. Ale tam vzniká situácia, že, lebo záujmy Slovenska, obranné, vyžadujú, niečo vyžadujú, hej, už keď je to, že sa zamotám, ale vyžadujú niečo, aby sa stalo. A teraz firma vám to chce doviesť a vy im musíte v tom zložitom procese dať tú licenciu. Ale vy jej ju v zmysle toho zákona musíme zamietnuť. Lebo vy to máte tak formulované, že ak to vyžadujú obranné zahranično-bezpečnostné záujmy Slovenska, tak sa tá žiadosť zamietne. Že vlastne budeme prvá krajina asi na svete, ktorá bude zamietať žiadosti firiem, ktoré chcú vytvoriť, doniesť niečo, čo bude brániť tú krajinu. Rozumiete tomu? Nedá to, však, zmysel? Viete, tam malo byť doplnené, že, že sú v rozpore s obrannými zahraničnopolitickými záujmami Slovenska. Vtedy by to dávalo zmysel, lebo v tých predchádzajúcich paragrafoch máte napísané, hej, že sú nieže v rozpore, ale máte to tam, myslím formulované ináč, že poškodzujú obranné, hej, čiže tam dávate to adjektívum, ktoré to vlastne pomenováva, hej. Čiže keď poškodzujete obranné zahraničnopolitické záujmy Slovenska tak vtedy vám jasné, že nedáme tú licenciu. Ale vy v tom § 11 a 12 máte, že vlastne ak, ak obranné záujmy Slovenska sú, to, to vyžadujú, tak vy tú žiadosť zamietnete. Neviem, či sa dobre rozumieme. Že naozaj by tam malo byť podľa, mňa možno je to, zaradí sa to do tretieho čítania, ale že by tam malo byť doplnené, že ak sú v rozpore s tými obrannými zahranično-bezpečnostnými záujmami Slovenska, tak vtedy sa tá žiadosť zamietne alebo nevydá, alebo zruší, lebo to tam poznáte všetky variácie toho, hej? Teraz tam máte, že pokiaľ, požadujete, aby pokiaľ to bude v záujme tých obranných zahraničnopolitických záujmov, tak vy tú licenciu nedáte. Ergo licenciu na dovoz F-16 by vlastne teraz, ak sa toto príjme, štát nemal vydať, ministerstvo hospodárstva. Lebo to požaduje obranno-zahranično... no. Ja viem, že to znie absurdne, treba dať pozor, ja neviem, či to niekto bude zneužívať alebo nebude zneužívať, považujem to ako za chybu predkladateľa, že sa s tým nevysporiadal jasne a zrejme, hej, a umožňuje to dvojitý minimálne nejaký, nejaký zvláštny výklad, takže to som si dovolil vám dať do pozornosti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Čo už takto na záver? Mňa v tom, pri tom, jak ste spomínali tú perspektívu a ten jej epický príbeh, tak ma napadlo, neviem, ktorí si spomínate geniálna Chytilová natočila taký film že Kopytem sem, kopytem tam a ten chorý na aids, tak to bol krásny obraz, v tej prázdnej miestnosti sedel na tej posteli a pozeral televíziu, tam bolo také že perspektívy, na tej obrazovke bolo že perspektívy. A teraz ten kamarát ho volal, že poď, poď, ideme už niekde a on hovoril, že nemôžem pozerám, zaujíma ma to. (Povedané so smiechom.) A niekedy si tak pripadám, že aj my sme tu tak. Viete, že pozeráme na niečo, čo nás v zásade nemusí zaujímať, lebo neviem, či toho všetkého dožijeme, hej. Čiže toto, čo tu teraz páchame, je naozaj že rozvrat štátu, rozvrat financií, rozvrat všetkého a uvidíme, aký to bude mať koniec. Tak takto som si to dovolil zakončiť tesne pred dvanástou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja len na úvod dovoľte takú technickú poznámku, že ja som sa tomu kabátu fakt potešil, som nevedel, kde ho mám, ale mimochodom, že pani kolegyňa zo SMER-u, čo šla teraz s tým kabátom, ona, chúďa, tiež nevedela, ako sa dostane ku kabátu, len sa bála opýtať, tak sa potom prišla mňa opýtať, že či ten jej kabát je vzadu.
No, ale teraz k tomu, čo bolo povedané. Ja som teraz, aj pán Čaučík čo povedal, som ani netušil, že človek to nestíha úplne celé v tom kontexte vnímať, ale že sa dopĺňa ten vývoj do názvu ministerstva školstva. Ide z toho trocha obava, lebo už v tom máme tú skúsenosť s tým výskumom. A ten výskum na Slovensku dopadol tak, ktorí si spomínajú, ktorí nie, že naozaj ste tých 300 či koľko miliónov cez pána Plavčana naozaj naliali do mimoriadne významných výskumných projektov, hej, ktoré potom sa vlastne celé museli transformovať, a teraz keď tam dopĺňate vývoj, tak to asi buď zadáva nejaký, podmienku alebo domnienku, že teda môžte aj na to skúsiť vytvoriť nejakú výzvu. A rozmýšľam, že čo budete vyvíjať a koľko to bude stáť a ako to nakoniec celé dopadne. Možno len márnou a slabou útechou je, že tam je Tomáš Drucker, ešte ten lucidnejší z vás, ktorý bude naozaj dávať pozor, že aby to úplne neutieklo.
Čiže ja viem, že teda môj príspevok nie je nejak mimoriadne hodnotný, ale čo už sa dá teraz o pol jedenástej v noci, ale stále sa snažíme do toho vkladať to, čo by mohlo tú diskusiu nejakým spôsobom posunuť, ale leitmotívom celej, tohto celého je, čo už tu neraz bolo povedané, že preháňate, naozaj idete hrubo cez čiaru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja nechcem nejaké, spôsobovať problém, ja mám takú praktickú vec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Návrh. Poprosím návrh a odôvodniť. Ďakujem.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Javí sa mi to, že by to bolo možné riešiť, lebo neviem, ako ináč, prípadne mi poraďte aj ako procedurálny návrh, súvisí to aj s prerokovaním bodu. Ja sem chodím v kabáte, lebo je december, a mne zamkli, zamkli kabát... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán kolega, návrh. Toto riešte, prosím, s pánom z techniky, ale nech sa páči, návrh, o ktorom sa dá hlasovať. O tom, že ste stratili kabát, sa asi nedá hlasovať, a potom odôvodnenie, dobre? Skúsme ešte raz. (Reakcia z pléna.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Kde je?

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Á, kabát sa našiel, výborne. Tak. Ani nebolo treba hlasovať, gratulujem.
Takže k pánovi Pročkovi rozhodne nedáme hlasovať, k pánovi Hlinovi o kabáte takisto nie. Skúsime teraz trošku vážnejšie.
Takže, pán Lackovič Marek, vás poprosím, pán poslanec, aby ste dali faktickú poznámku, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Myslím, že to povedal Henry Ford, že z posledných piatich dolárov, by som dal tri na reklamu. A čo my robíme, táto karpatská edícia v tomto priestore, že... a viete a je problém, však všetci vieme, že je problém, nie sú peniaze, hej a my z tých posledných piatich dolárov dávame tri na platy a na kancelárie a na elektriku. Čiže naozaj toto, čo tu zaznieva, vedie sa ako niť akože ohromnej neefektivity a takej ohromnej nezodpovednosti toho celého, je skutočne pravda. A rozmýšľam, že čo pomôže, hej, čo by tak zazvonilo trebárs na vedomí predkladateľov a kompetentných a vlády, že kedy by usúdili, že to nie je správne. Ja si myslím, že ak sú nejaké peniaze na reklamu, tak treba, viete čo, treba poslať nejaké hostesky na nejakú reklamnú výstavu cestovného ruchu do Nemecka niekde, nech tam pečieme nejaké trdelníky, neviem čo, to je jedno, ale tam nech sme, nech tam nikto na tom nezarába, nech naozaj rozdávajú tie letáky odušu, lebo toto pomôže. Nemyslím si, ja poznám, dovolím si tvrdiť, že ja poznám trochu ten segment, že neni v očakávaní teraz, že zriadiť nejaké ministerstvo, hej. Tak dávajme pozor.
Včera som bol, tak ako konzervatívec by som nemal, ale bol som v jednom shopping centre, lebo som si musel ísť kúpiť ceruzky s gumou navrchu a viete čo, včera bola strieborná nedeľa a bolo tam málo ľudí, málo ľudí. Idete cez Donovaly, dáte si kávu, tá káva je pomaly drahšia jak v Pekingu na letisku, čo vždycky bola najdrahšia káva na celom svete. Proste ľuďom sa nechce robiť, čakajú, strácame efektivitu. Naozaj máme, podľa mňa máme veľký, veľký, veľký problém. A či v tomto čase a zrovna teraz je proste na téme, témou dňa, sa tu už trápime tretí deň a ešte dva dni budeme, zriadiť nejakú trafiku pre ľudí od pána Danka, naozaj, ako trošku rozumu k tomu.

Ďakujem pekne.
Ja som to tu už spomínal, že ten pôvodne nevinný, alebo tak sa to predstavovalo, nevinný zákon o nejakom ministerstve školstva, sa nám z toho vykľubalo pekné čudo, hej, kde sa novelizuje 21, myslím, som zachytil, zákonov. To je dosť. A to, čo aj spomínal pán Horecký, že ešte aj na tie licencie o zbraniach, aj ten sa tam dostal. A to je ináč taký zaujímavý fakt a je dobre na to upozorniť. Neviem, ktorí viete alebo neviete, viem, o čom hovorím, existovala taká že Armex, to bola taká že štátna zbrojovka a tam šéfoval jeden poslanec za SNS. Keď ste k nemu prišli sa niečo spýtať, tak vyložil nohy na stôl, položil devinu na stôl a spýtal sa, že čo chcete. Takto obchodovala štátna zbrojovka. A my presne sa vraciame do rokov deväťdesiatych, lebo pánom celého procesu v zbrojnom priemysle bude Robert Kaliňák. A presne o to ide. Pod rúškom ministerstva športu sa presne presúva zásadná kompetencia tam, kde je on. A ja sa pýtam, že aké sú naozaj skutočné dôvody, že prečo je to tak, a že či nemáme byť na pozore, lebo teraz čítame, že pán Kaliňák kúpil nejaký podiel jeho firme, nejaký zo Saudskej Arábie vyrába pušky s ľuďmi zo Saudskej Arábie. Nič proti Saudskej Arábii alebo Spojeným arabským emirátom, ale ja si myslím, že sú aj iné krajiny, s ktorými sa dá celkom dobre a transparentne podnikať. Takže či tu nie je nejaké riziko, keď teraz a zrovna teraz a v zrýchlenom konaní potrebujeme urobiť kráľa z celých zbrojných, dovozných alebo vývozných licencií pri zbraniach vo vojne, ktorú máme hneď vedľa, pána Roberta Kaliňáka.