Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja sa vrátim ešte k tej malej škode, lebo mňa fakt fascinuje – v úvodzovkách –, že ako to vzniklo vlastne, že ak doteraz sme mali 266 až 2 660, tak teraz karpatský socializmus definoval malú škodu, to znamená pomaly škodu, ktorou sa netreba zaoberať, do sumy, kde štyri roky treba na ňu robiť, keď robíte za minimálku. To, tomu fakt nechápem, hej. Čiže teraz to bude mať od 700 do 35-tisíc. A to je naozaj pozvánka pre gangy (povedané so smiechom) z celej Európy – poďte sem, poďte sem, poďte vykrádať bytovky, úplne v pohode, vykradnete bytovku, dostanete podmienku. Nekradnite géčka, kradnite škodovky, to je úplne v pohode, keď vás chytia (povedané so smiechom), maximálne podmienku.
Fakt ma, ako fakt by ma to zaujímalo. A neviem, pán minister, či, či existuje, či si robíte nejako poctivo tú prípravu, že kde ešte je tak definovaná malá škoda v absolútnom čísle. Kde, ktorá krajina v Európskej únii má 35-tisíc maximálnu tú sumu, ešte ako malú škodu, v tom absolútnom čísle, a aj by ma zaujímalo, že ktorá krajina má, hej, že je to násobok v porovnávaní s niečím, hej. Keď by som som zostal pri tej minimálke, tak vlastne, že ktorá krajina. Nemecko má tiež majú škodu definovanú tak, že za minimálnu mzdu potrebujete štyri roky robiť a do tej sumy je to ešte malá škoda? Lebo ak by ste ma o tom, ste mi dali nejaký taký príklad, by som bol možno prístupný tomu veriť, takto tomu neverím ani trochu. Naozaj nechápem, ako vznikla tá suma 35-tisíc.
Kto má doma toho viacej ako za 35-tisíc? Veď vám musia vyniesť aj skrine, rozumiete, že nie každý má, Rytmus má nejaký tento šperk doma. Čiže áno, je to pozvánka – kradnite bytovky, vykrádajte bytovky, obchádzajte vily. Nechoďte do víl, lebo vás čapnú (povedané so smiechom), dostanete to natvrdo, bytovka je kľud, bytovka je v pohode, maximálne podmienka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Áno, prísne vzaté, keby človek chcel to ironizovať, tak tie dôvody na to skrátené sú, lebo tie autičkárske a byto... vykrádači bytov, bytoviek, vlastne už ani nie že zo Slovenska, ale prísne vzaté možno z celého Balkánu, z celej Európy čakajú, kedy to už konečne príde, a tým, že to neprichádza, tak im to spôsobuje značné škody, lebo neviem, či si vy uvedomujete, čo robíte, lebo vy redefinujete sumu malej škody.
Tak si predstavte, že v tomto socialistickom Slovensku doteraz bola malá škoda definovaná sumou 266, resp. jej desaťnásobok, to znamená 2 660. Za to zarobíte za 3 a pol mesiaca v benchmarku v porovnaní s minimálnou mzdou. Hej? Čiže ten nízkopríjmový za tri a pol mesiaca zarobí. Čiže to dávalo možno nejakú logiku, možno tam je čas to trochu zvýšiť. Viete, čo robíte? Na socialistickom Slovensku definujete, že malá škoda je taká škoda, za ktorú si ten nízkopríjmový robí 4 roky. To znamená, že človek, ktorý 4 roky na niečo robí a toľko zarobí za tie 4 roky, tak toľko mu môžte ukradnúť, toľko mu môžte ukradnúť a stále je to malá škoda. To znamená, za to dostane podmienku.
Ja naozaj nechápem tej logike veci, že ako ste to stanovovali, keď tá suma 266 sa javila už nízka, bola dávno, mohli ste ju zvýšiť na 500, ako bolo v návrhu pani Kolíkovej. Teraz ste ju definovali na 700. Ale nechápem, prečo skočilo, tá, tam tá rovnica, že odkiaľ pokiaľ na 35-tisíc. Kto má 35-tisícové auto? Kto má drahšie auto ako 35-tisíc? To znamená už dneska sa géčka, kvéčka a neviem aké luxusné autá nebudú zamykať.
Kto by riskoval kradnúť géčko, keď ukradnete Passata, škodovku a nemáte za to nič? Kto by išiel vykrádať Rytmusa, keď vám hrozí, že pôjdete do basy? Stačí vykrádať bytovky. Tam nikto nemá viac ako 35-tisíc.

Ďakujem pekne. Už čo sme si, to sme si, stále mi to nedá, ideme na, na sviatky, tak vám chcem zapriať šťastné a veselé. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Mám pocit, že to naozaj nestihnem za dve minúty. Je to smutný príbeh toho, čoho sú ľudia schopní na Slovensku. Mafia v spolupráci so súdmi. Smutný, naozaj smutný príbeh. Trvá možno pätnásť rokov dokopy a vypovedá o nás veľa. Vypovedá o tom, že naozaj čoho sme schopní. Boli tam ľudia ako Ágh, ktorý si uplatňoval nejakú pohľadávku voči 90-ročnému pánovi, ten sedí pätnásť rokov, boli tam ľudia ako Hamran či Havran, ktorý dostal dvadsaťpäť rokov. Havran, Havran, sýkorovec, ten dostal dvadsaťpäť rokov, ten si uplatňoval tiež pohľadávku voči tomuto pánovi. Títo ľudia, sú to sýkorovci, je to mafia, je to smutný príbeh. Sudkyňa Kožíková, ktorá urážala 90-ročného pána na súde, hnusne ho urážala. Tá sudkyňa, harabinovka, tá, ktorá zobrala nejaké nemocenské nejakej inej sudkyni a tá potom zomrela. Naozaj smutný príbeh. Do dvoch, do dvoch minút nevojdem, ale raz ho rozpoviem, nech Slovensko vie, čoho sme schopní.
A tento Tariška sa tam motal. Tento Tariška sa tam motal, podpisoval, ovplyvňoval, konal, a je šéfom Sociálnej poisťovne. Je to neskutočná hanba a ja žasnem, ako je vôbec možné, ako prebiehajú tieto výberové konania, aké sily pôsobia v pozadí, kde nakoniec sa k nominácii dostane takýto človek s takýmto backgroundom. Sú tam, sú tam ľudia, o ktorých ešte sa dozviete.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som ináč k ÚPN vystupoval často a skoro stále, keď som tu bol, hlavne ku tým správam a k tomu rozpočtu pomenej, ale teraz to dáva určitý súvis, poprosím o určitú mieru pochopenia. Nebolo mi umožnené vystúpiť v rozprave, včera som rešpektoval, že nemôžem vystúpiť kvôli dohode Sociálnej poisťovni, ale pre pamäť času a miesta, lebo na ten úrad je zriadený, chcem povedať, že včera v parlamente odôvodňoval rozpočet Sociálnej poisťovne človek, ktorý sa v rámci organizovanej skupiny podieľal na okrádaní 90-ročného dôchodcu.
Toto ste vy, toto je dnešné Slovensko a chcel som, aby to tu zaznelo, že riaditeľom Sociálnej poisťovne sa stal človek, opakujem, ktorý v rámci organizovanej skupiny pôsobil tak, aby podviedli a okradli 90-ročného dôchodcu. Preskakuje mi až hlas, lebo je to jedna veľká kopa hnusu, toho, čo sa tam dialo, ako sa dialo a to, že ten človek tu včera sedel, skoro som odpadol pri televízore. Rešpektoval som dohodu, že tu nebudeme. Keď som ho tu videl, skoro som odpadol! Takto sme dopadli. Ak sme pri Ústave pamäti národa, tak chcem, aby to bolo zaznamenaná, že taký človek je ten, kto bude strážiť dôchodky, ten, čo sa podieľal na tom, že okrádali 90-ročného dôchodcu. Hanba! (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega išiel na to naozaj od začiatku a aj z toho teda je zrejmé, že tá tradícia Vianoc a toho vlastne, s čím sú spájané, je ďaleko dlhšia ako tradícia parlamentarizmu a mali by sme asi ustúpiť tomu, že, tej tradícii, má zmysel v živote človeka. Koniec koncov na tradíciách a zachovaní nejakých tradícií vlastne vznikajú aj civilizované spoločnosti. Takže aj to je znova ten môj apel, že nepreháňajme to. A že čo s tým, riešenie existuje, hlavne pre kolegov z vládnej, vládnej koalície.
A to, čo spomínal pán kolega, ten žalm, áno, ten žalm mám ho rád, dokonca som si ho dal vyliať do bronzu, aj sa naňho pozerám, aj sa snažím tak žiť, len sú s tým spojené úskalia, hej, lebo keď chcete taký byť a musíte takým byť, potom sa stávate aj niekedy proste nie vždycky príjemným spoločníkom. Možno diskusia v takom tom všeobecnom oblápaní sa, ako je nám tu všetkým dobre, ako krásne hráme to divadlo, akí sme a pritom takí nie sme. Takže ja ho mám rád, budem sa ním držať, len hovorím, sú tam aj riziká.
Ten, to, čo sa spomenulo, tu si prihrejem polievočku, že áno, tam sa cítim autorom tej myšlienky DVD dôchodku – dobre vychovaného dieťaťa, a myslím si, že to je budúcnosť, hej, že budúcnosť našej civilizácie pre túto chvíľu sa javí to, hej, že proste dobre vychováte dieťa a to bude ten najlepší, najgarantovanejší spôsob, ako prežiť tú starobu. Ale vyspelosť tej spoločnosti sa bude merať aj tým, že sú prípady ľudí, ktorí z viacerých príčin nemôžu mať deti a proste nemajú možno ten dar a všetky tieto okol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ako aj z toho vystúpenia, aj z tých predchádzajúcich je zrejmé, že, že sme zablokovaní. Vianoce pred dverami, ohrozený rozpočet a namieste by možno stála nejaká rozumná úvaha, že čo s tým. A teda, že či je, alebo nie je nejaká vôľa tých rozumných nájsť nejaké riešenie tejto patovej situácie. Ako javí sa tu riešenie, bolo ikskrát povedané, a ja využijem aj teda, ospravedlňujem sa, túto moju faktickú v reakcii na pána rečníka, pána Mikulca, aj na to, že už teda sme počuli 7CABC a možno ešte budeme počuť štyrikrát na osvieženie, že v čom sa to bude meniť, niektorí tu budú pozorne, niektorí menej pozorne počúvať. Ale je zrejmé z toho, že sme zablokovaní. A bolo by dobré, keby sme nekazili nie sebe, však my sme tu od toho, aby sme veci riešili, ale ľuďom Vianoce. Tak možno naozaj by stálo za to porozmýšľať a riešením v tejto chvíli sa javí to, že však stiahnite to, stiahnite ÚŠP, prísne vzaté keď to stiahnete, tam nie je tá polročná lehota, že polroka to nemôžte dávať. To dáte možno neskôr. Len sa snažím rozmýšľať, že čo s tým. Dneska je štvrtok, zajtra je piatok, ja ešte nemám darčeky, ale to viem, že nikoho nezaujíma, hej, ale možno tak ľudský rozmer do toho vniesť, hej. Že z tohto, čo je tu a ako to prebiehalo v noci, ako to bude prebiehať dnes, je zrejmé, že sme zablokovaní. Bolo by dobré, keby sme našli nejaké riešenie na odblokovanie.
Ďakujem.

Možno len taký modifikovaný, že som dobre rozumel, do prerokovania bodu rozpočtu? Čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Áno, do prerokovania bodu rozpočtu, to znamená, dokedy to bude trvať, tak to ide nonstop. A hlasovať sa potom bude zas v nejakom najbližšom bloku o jedenástej, alebo o sedemnástej.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Čiže nonstop, aj o piatej, o šiestej, o siedmej...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Aj.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Aj.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Aj. Ale to je zas len na vás, pán poslanec, či to bude aj.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To vážne, áno?

Ďakujem pekne. Možno by ešte stálo za to povedať, že v tomto akademickom prostredí tento pán Burda, ktorý sa stal dekanom právnickej fakulty, je zároveň, som sa niekde dočítal, že členom voleb... čo to je? Jak sa to ten? (Reakcia z pléna.) Štátna komisia pre voľby, kde teda jednotlivé strany si nominujú (povedané so smiechom) svojich delegátov a teraz už, nechcem sa nikoho teda dotknúť Smerohlas... (Poslancovi sa vypol mikrofón.) Dobre, tak nebudem celé dve minúty.
Čiže neviem, či je nominantov za SMER alebo HLAS, proste za jednu z nich. A ja sa pýtam, ako je to možné. To je podľa mňa čisto politická nominácia, že ako je možné, že veľký akademik pán Burda, dekan právnickej fakulty, je nominantom? Fuj.
A možno len taký apel, lebo však po polnoci môžme tak freestylovejšie trošku, však vy ste chceli rokovať, tak môžme rokovať, ja nemám v sebe nič, mne je to úplne jedno, ja som taký istý aj ráno, aj večer, hej, že len, že nie je vám to trošku blbé, že takí ľudia sa okolo vás motajú? Lebo chlap by si tiež nemal podať ruku s každým (povedané so smiechom, reakcia z pléna). Ale, ja by som len to dokončil. Lebo, viete, to je výsada aj muža, ja viem, že v dnešnej, a už tu PS-kár nie je, neni teraz (povedané so smiechom), tak poviem, že ale chlap (reakcia z pléna), tak pardon, nejak (povedané so smiechom) nie, ja viem, že sa to môže javiť rôzne, ale chlap by mal mať v sebe takú hrdosť, hej, že proste sa neskloní. Ja neviem, ja možno som taký, moja žena vraví, že stredovek, rytierske a neviem čo také, tak až tak nie, hej, archaické, ale podľa mňa chlap by si mal zachovať takú svoju, že nedám.
Tebe, tebe, chlapec, ja s tebou nebudem rozprávať, lebo ty mi za to nestojíš. Viete, že to je (potlesk), že naozaj že koľko slabostí musí v sebe človek nazbierať, aby bol schopný také niečo urobiť, hej, že ísť do toho McDonaldu cez pol mesta, objednať si tie hamburgery a nechať sa obslúžiť od ženy. (Reakcia z pléna.) Od ženy, od ženy.
No takže neviem, kam zaznie tento apel alebo nezaznie, alebo dôjde, alebo nedôjde, ale však som si ho povedal, však som v tej faktickej, súviselo to s tým, aj s tou reakciou, tak ďakujem, kolegovia. Máme jednu hodinu po polnoci, ráno začíname zas, nevadí. Budeme, budeme a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk)