Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ono pri všetkých tých zákonoch, ktoré sa v rámci tohto, tejto tlače novelizujú, tam trochu zaniká ten pozdrav od pána Kaliňáka, hej, včera sme sa mu trochu venovali a to je ten zákon o výrobkoch obranného priemyslu. To je taký eufemizmus na zbrane, hej, to sú zbrane, to treba tak povedať. A tak v takom závetrí si to tam pláva, ale je to podľa mňa vážna vec a vlastne novelou, novelizáciou tohto zákona sa kráľom nad celým procesom stáva Robert Kaliňák. No otázka je, že či mu to chcete dopriať alebo musíte dopriať, ale to je fakt, hej. Faktom je, že sa stane pánom celého procesu a ono to v sebe skrýva aj určité úskalia, lebo ak do teraz pri tých konaniach malo stopku alebo právo vetra MZV, hej, lebo tam sa vyhodnocovali nejaké zahraničné, zahraničnopolitické dôsledky niektorých tých licencií a konaní, tak teraz stopku, právo veta bude mať MO, čiže Kaliňák a už nie MZV. V praxi sa nám môže potom stať, to, že nakoniec sa zistí, že kúpiť alebo predať nejaké rakety Severokórejcom môže byť z obranného hľadiska úplne v pohode, čiže ministerstvo obrany bude s tým komfortné, MZV do toho nemôže zasiahnuť zo zahraničnopolitického hľadiska. Lebo dúfam, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, teda aspoň zatiaľ, možno už o rok nie, hej, že kúpiť alebo predať niečo Severokórejcom, aj keď to možno z obranného hľadiska môže byť okej, zo zahraničnopolitického hľadiska to okej nemusí byť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem mať možno trochu opačný, ale ja by som chcel dať procedurálny návrh, aby boli zabezpečené základné hygienické podmienky na výkon mandátu aj zo Zákonníka práce. My nie sme zamestnanci, si to uvedomujem, ale zo Zákonníka práce vyplýva, po štyroch hodinách práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, nikto nám nehovorí, že nám máte kúpiť obed, to nie, ale naozaj je určitá lehota, kedy tá prestávka je, je namieste. Zajtra budeme rokovať od 9.00 hod. do 16.00 hod., čo je sedem hodín. Budeme... je zrejmé, že budeme rozprávať o tom istom zákone, čiže ak tu niekto sedí a sleduje tú diskusiu, tak ju nechce mať prerušenú, keby sa skákalo zo zákonu na zákon, nepoviem, hej, čiže to je jeden parameter.
A druhý parameter je pitný režim, pán predseda. Ja nebudem piť vodu zo záchodu, viete, alebo na záchode. Hej, naozaj to je jedna zo základných podmienok, hej, zabezpečiť na pracovisku, a toto je určitým spôsobom naše pracovisko, aby sme mali prístup k vode, čiže naším prístupom k vode... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, myslím, že ako KDH ste dostali relatívne dobrý štátny príspevok za výsledok vo voľbách... (Reakcie z pléna.) A čo ste vy teraz? SaS. Tak SaS, tak si môžte na klube ísť vodičku dať. Máte poslancov, máte tajomníčku, dokonca vám ako Národná rada prispievame na chod vášho klubu, na každého poslanca, tak si vodičku môžte aj tam kúpiť a nemusíte si ju kupovať tu v bufete.
A pokiaľ sa týka tej druhej vašej poznámky, keby ste boli pracovník za pásom vo fabrike, od ktorého sa nemôžte vzdialiť, tak by som ešte chápal, že potrebujeme prerušiť výrobu, aby ste vy mohli ísť na... po štyroch hodinách na prestávku, tu ste voľný a môžte ísť na prestávku, kedy chcete, na hygienickú, na obednú, na akúkoľvek, takže toto, prosím pekne, pán poslanec, na nás nehrajte, a za ten plat, myslím si, že môžte strpieť aj trošku ťažšie prostredie na svoju, na výkon svojej práce. Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Pročko, to bolo ešte z predchádzajúceho či to je zas nejaký procedurálny...? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, môžte. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, veď ja by som už tiež prerušil, už nebudem teraz pána Matoviča uvádzať, lebo určite má dlhšie vystúpenie ako na štyri minúty, čiže ak potrebujete potiahnuť s tými procedurálami do 24.00 hod., nech sa páči, môžte, ale netreba.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Žiadam, aby Národná rada hlasovaním odsúdila nekompetentné vedenie schôdze od Petra Pellegriniho, Petra Žigu a Ľuboša Blahu.
Odôvodňujem to. Aj teraz počas tohoto rokovania po pravej strane poslanci SMER-u vyrušovali, naozaj smiali sa. Nebolo to vôbec v tom, čo ste, pán Pellegrini, povedali, že to je nová politická kultúra, vy, pán Pellegrini, sa stále bavíte tam s niekým, nepočúvate.
Prosím vás veľmi pekne, prosím vás, hovorili ste o novej politickej kultúre, tak keby ste boli taký dobrý a dodržiavali to, nielen nás, nielen o nás rozprávajte, ale naozaj riaďte to spravodlivo a čestne. Čestne a spravodlivo znamená, že nerobte to ako Popoluškina macocha, ktorá svojim deťom dávala a druhým deťom rozsýpala mak.
Ďakujem veľmi pekne.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, tak už to dokončím do tej dvanástej.
A, pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby, teda opäť trošku modifikujem a dopredu uvediem, tá, tá poznámka toho platu bola nemiestna. Ja ani za ten plat nie som ochotný zo seba robiť... A viete, ja viem, že sú niektorí ľudia za ten plat ochotní ísť kolenačky do Levoče, ja nie, hej. A to vám chcem povedať, že si vyžadujem a žiadam, aby som mal podmienky na výkon svojho mandátu. Dobre?
Ďakujem pekne. A to je procedurálny návrh.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Máte to písomne? To by ma celkom zaujímalo. Tak dajte. (Ruch a smiech v sále.)
Čiže, v preklade, požadujete, že na výkon svojho poslaneckého mandátu potrebujete mať otvorený bufet? Áno? (Reakcia predrečníka.)
Tak prístup k pitnej vode máte. (Reakcia predrečníka.) Nie, na vašom poslaneckom klube. (Reakcia predrečníka.) Ani tu nie je vodovod, vidíte.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. (Reakcia predrečníka.) V utorok o 11.00 hod., ak to bude spĺňať náležitosti procedurálneho návrhu, tak budeme o ňom hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra 8.00 hod., kedy budeme pokračovať v rozprave... (Reakcie z pléna.)
O 9.00 hod., pardon, zajtra o 9.00 hod. ráno ďalšími rečníkmi, ktorí sú prihlásení do rozpravy.
Dobrú noc.


(Prerušenie rokovania o 24.00 hodine.)

Ďakuje pekne. Ťažko je pôsobiť fundovane pri takom (povedané so smiechom), teda že to človek dostane, čiže ja si to asi pozriem hlbšie, len na to prvé počutie mi tam naozaj niektoré veci nevoňajú, že z toho nevinného zákona o nejakom ministerstve pre pána Danka, hej (povedané so smiechom), sa dostávame do úplne iných sfér.
A toto aj v kontexte dnešnej doby. Ako ak sú... výrobky obranného priemyslu sú zbrane, nie? To asi dobre, to je tiež výrobok obranného... Čiže keď ideme siahať v dnešnej dobe do niečoho tak zásadného, tak by si to asi zaslúžilo nejakú, nejakú hlbšiu diskusiu, ako len to, že pán Malatinec, ktorý, a pri všetkej úcte, ani nevedel presne, čo číta, a to ale prečítal, takže nemám z toho dobrý pocit. Príde mi to také mocenské, hej? To znamená, že doteraz to niekto riadil, mal a teraz mu to niekto môže nabúrať a teraz že dôvod je, že prečo, hej? Lebo ak je, aj niekde nejaký konflikt vznikne alebo niečo vznikne, nejaká, tak treba asi byť aj rýchlo, čiže nebol by som absolútne v tom, že treba dôležito preverovať, a ten, kto má možnosť to prerušiť to konanie, nikto nevie, na ako dlho, hej, nikto, neni to tam vôbec definované, môže si za to niečo vypýtať, môžu medzitým tí prehrať, ktorým sa to chcelo viesť.
Čiže vznikajú tam viaceré okolnosti, ktoré sú pre mňa v tejto chvíli zaujímavé, a hovorím, že najparadoxnejšie na tom celom je, že z nevinného zákona pre plus jeden ministerstvo pre SNS vlastne ideme do úplne iných sfér.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Bol som vyzvaný pánom Pročkom a nechcem sa javiť ako ignorant, tak som sa prihlásil do tej faktickej poznámky a chcem sa mu poďakovať, že aktívne prispieva k tej našej stratégii obštrukcie, ktorú teraz praktikujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za reakcie. S tou atraktivitou naozaj Slovenska je to tak na hrane a treba dať veľký pozor, že čo chceme, nechcem povedať, že ako sa chceme ponúkať, ale že čo chceme ponúkať. A áno, ja by som skôr šiel tou líniou, že áno, to je krajina, kde sa neplatí daň z dividend, už kto ju má platiť, ten nech ju platí, ale tam v tej krajine sa neplatí, a to bolo vydokladované aj na tom, čo prezentoval pán Sulík, že keď sa to zaviedlo, tak daň z príjmu sa začala rapídne dvíhať. Čiže zmysel to má. A naozaj v tom mori možností, kde investovať, ak by existovala krajina, v ktorej nie je daň z dividend, tak sa to javí celkom také, že minimálne zdvihnem oči od stola a pôjdem sa tam pozrieť o niečo viac, že čo tam majú. Keď tam majú takú istú alebo ešte vyššiu, no tak ma to až tak nezaujíma. Takto to bol, to bolo zmyslom môjho príspevku, že či nám tie 3 % za to stoja, hej, keby bolo na mne, tak by som išiel ešte iným spôsobom.
A k tomu, čo zaznelo k tomu Bašternákovi, že, áno, to tak, to tak proste sadlo, hej, že my tu ideme o niečom rozprávať a medzitým sa dočítame, že ako súdy chránia, chránia alebo vyzerá, že je tendencia ochraňovať poctivo nadobudnutý majetok pána Bašternáka. Ja sa ešte tej téme asi budem venovať, viem prečo. Pripúšťam, že som v nej čiastočne zaujatý, ale tu boli iné príbehy, smutné príbehy ľudí, ktorí mali problémy, obrovské problémy, na ktorých sa zavesila bytová a neviem aká mafia, hnusní ľudia, ktorí si uplatňovali pohľadávky voči 90-ročným ľuďom. Jeden si uplatňoval pohľadávku, je v base za inú vec, 15-ročný, 15-ročný trest. Druhý si uplatňoval a ak je v base, neviem, koľko ten dostal, títo ľudia sa proste vozili na 90-ročnom pánovi a nikto nič. Ale Bašternáka chránime.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, až tak prvý som nechcel ísť. (Smiech v sále.) Teraz neviem, či si mám stratiť poradie, ale nuž dobre, chcem sa dneska strihať, tak už to odbijem.
K tomu ja, k tej mojej téme, čo sme teda načali, a skúsim ju rozviesť trochu, aj tie dividendy a prečo sú dôležité. A priznávam, že mám čiastočne v tom aj konflikt záujmu, lebo podnikám tak, že si môžem vyberať dividendy, hej, čiže priznávam, že som mierne v konflikte záujmu. Skôr ako poviem, tak len poviem takú poznámku, som sa akurát dočítal, že Bašternákovi dovolili obnovu procesu ohľadom toho jeho zhabaného domu. Toto je úplne fantastické, že kam sa, kam sa rútime a kam smerujeme. Naozaj je to pekne načasované. Tu len spomeniem, že ja poznám príbeh jedného starého 90-ročného pána, ktorému desiatky rokov ničili život na Železnej studničke a nikto nič. Nikto nič. Žiadna obnova konania. Ale pri Bašternákovi sa zrážajú opätky.
Takže skúsim meritórne k tomu návrhu, ktorý pojednáva o viacerých skutočnostiach, boli tu už rozoberané a všetky alebo väčšina z tých skutočností, ktoré tam sú, pôsobia na to, že kto sme a čo sme, a ako sme vnímaní. My čo sme boli aj ďalej ako v Malackách, vieme, že aký je pohľad na krajinu zvonku, hej, že teda, že prečo niekto sa vôbec interesuje o nejakú krajinu a čo teda mu to akože nastraží to ucho, hej? Častokrát to býva jedlo alebo aj sex, ale to vždycky každý zdvihne oči od stola, ale pri tých, podnikateľskom priestore je, tie kondície, tie, že čo to je za krajinu a ako sa tam, aké je tam podnikateľské prostredie. A tu chcem upozorniť, že naozaj sme sa pretancovali na tak tenký ľad, ktorý nemá šancu nás udržať z pohľadu nejakej atraktivity. Bazálnej atraktivity. Viete, možností, kde investovať, je naozaj strašne veľa, kde môžte ísť a že ako presvedčiť niekoho, že zrovna sem, je, už začína byť nadľudská úloha.
Ja vám poviem taký príklad troch mladých chlapcov, ktorí v 90. rokoch išli meniť svet a napadlo ich, že idú predávať autá do Číny. Viete, keby ste to povedali dospelým ľuďom, že idú predávať autá do Číny, tak povedia, že to sa nedá, ale pre mladých chlapcov nebol nikdy nič žiaden problém, tak povedali, ideme do toho. A aj kvôli tomu, nielen že len kvôli tomu, sa Slovensko stalo automobilovou veľmocou, lebo sa ten projekt nakoniec nejakým spôsobom aj podaril. A ten z tých troch mladých ľudí, ten najstarší, najskúsenejší, ten Číňan urobil takú fintu, ktorá vlastne zjednodušene, nechcem to nejak dlho rozoberať, urobil to tak, že išli sme kupovať Volkswageny, Passaty z Devínskej Novej Vsi, ktoré stáli nejakú sumu. Ja už si ju jednak ani nepamätám a jednak ani nie je dôležitá pre to, čo chcem povedať, ale dajme tomu, že nech to bolo 10-tisíc dolárov. On, ten Číňan nahovoril čínsku firmu v Číne, že vie o tom, že sa dajú na Slovensku kúpiť autá za 6-tisíc dolárov. A ja som mu vtedy hovoril že, tak už som to prezradil, že ja som bol jeden z tých troch (povedané so smiechom), a ja som mu vtedy povedal, že ale nerob, že to je čudné, že potom sa budú hnevať, nieže sem prídu. A on vraví, nie, neboj sa, tak sa to robí. Lebo oni už keď sem prídu, tak už potom budú musieť niečo kúpiť a neboj sa, bude to win-win, každý na tom niečo zarobí. A presne tak to dopadlo. Lebo keby sme, on vtedy nepovedal, že vie také autá zohnať, oni by sem neprišli. Tým, že ich takto nalákal, sem prišli, to, už keď tu boli, si to rozmenili na drobné a naozaj zistili, že sa to oplatí a otvorila sa jedna veľká, veľká linka na export áut do Číny v týchto 90. rokoch. Ale vzniklo to celé na tom, celé to vzniklo na nejakom, a chcem povedať, že malé lži, nebola to ani taká, taká malá upravená skutočnosť, tak to nazvime, dobre? A dávala, a taká vie byť zárodkom toho, že tam na konci je aj nejaký výsledok.
A to je presne to, čo chcem, pán minister, povedať, ja dlho nebudem, ja ani nevyužijem tých desať, desať minút. To som chcel, že tie dividendy môžu byť takým parametrom, ktorý zdvihne oči od stola u ľudí, ktorí vedia vyrábať peniaze. Lebo to treba vedieť vyrábať peniaze. Míňať vie každý, vyrábať je o niečo zložitejšie. A teda, že kedy by oni zdvihli tie oči od stola, keby si povedali, že je tu nejaká krajina, ktorá má tu korporátnu, tú daň z dividend, to dvojité zdanenie, tú psychologicky tak nie celkom dobre vnímanú daň, nízku, resp. žiadnu.
Kolega Sulík to tu spomínal, že ako, aký efekt malo zníženie dane z dividend na nulu, hej, že dane z príjmu skočili na dvojnásobok. A vy si zoberte potom, že z čoho viacej vyťažíte, hej, že z tej dvojnásobnej dane z príjmu, alebo zo zvýšenej dane z dividend, hej? Matematicky vám to asi vyjde, myslím si, že určite v prospech tej dane z príjmu.
Čiže čo tým chcem povedať? My už nejakú máme, hej? Nie je ani najnižšia, ani najvyššia. Je niekde tam, kde sa plus-mínus môžme v týchto intenciách hýbať. Ešte stále je to ako tak atraktívne. Som rád, že upúšťate z toho, že chytáte zdaňovacie obdobie, ktoré je teraz, a idete iba zdaňovacie obdobie, ktoré nasleduje. Ale aj tak by som si dovolil vás poprosiť, že či by sme sa nezamysleli nad tým, že čo s tou krajinou? Viete, že naozaj to nevyzerá z vonku, lebo to sa tak hovorí, že pozri sa z vonku očami toho druhého. To nevyzerá, nevyzerá najlepšie. Máme dane vysoké, máme Che Guevaristu podpredsedu parlamentu, máme socialistu premiéra, no kto by tu šiel? Viete, ešte ho okradnú s tým, čo sem príde, nieže by tu niečo zarobil. A kebyže chceme udržať tú atraktivitu toho, tej malej krajiny v strede Európy, nejakú investičnú atraktivitu, tak by som bol veľmi opatrný v tých nástrojoch, hej? V tých, tých, jednoduchom dvíhaní daní však zaplatia, majú dosť. Naozaj to tak nefunguje, hej? V tom svete, v ktorom sme, to tak nefunguje a my máme veľký problém. My nie sme ani Čína, my nemáme miliardu spotrebiteľov, my nemáme ani more, nemáme ani ropu, nemáme dokopy nič, hej? Tak musíme byť o to opatrnejší v tom, aké nástroje zvolíme na to, ako byť atraktívny v tom, v tej súťaži hospodárskej, ktorá tu teraz je.
Takže ak by som len tento príspevok využil na to, tak ten apel by som dal. Je kde inde, je kde ako a tie 3 % v tom výnose, ja neviem, či vám pomôžu. Z toho sa nestrieľa, nedelí, nenásobí, ale ten imidž proste, určite mu nepomôže, dokonca si dovolím tvrdiť, že to budú najdrahšie 3 % zvýšenej dane, aké kedy môžu krajinu pro futuro akože stáť, hej, že pri nejakom rozhodovaní, že či zrovna do toho Slovenska pôjdem. Tak len toľko som chcel.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja tiež skúsim v tej prvej časti ohľadom tých dividend, že tie 3 % nárastu nás vyjdú strašne draho, hej, že ono tá daň z dividend je určitým spôsobom psychologická daň, lebo častokrát pre ľudí to vnímajú, že ešte raz ma zdania a čím je vyššia, tým horšie sa to platí. To, že sa s tým dá robiť, zdokladoval pán Sulík. Takže ak ste chceli hľadať, mali ste inde hľadať a tie 3 %, ktoré ste ešte teda nešťastne chceli viazať už aj na tento účtovný rok, naozaj našu krajinu z pohľadu toho, že čo sa bude diať, vyjdú násobne viac ako potencionálny výber, výber z toho. A viete, to už nie je len o tom, ja viem, že v boľševickej krajine to tak dobre zneje, že dáme tomu Hansovi alebo Jurgenovi, alebo už neviem komu, menej, nech odtiaľto odvlečie, lebo tu treba ľudu, len viete, už aj dneska sú podnikatelia na Slovensku, ktorí dokážu vykázať zisk a ten si chcú vybrať niekedy. Čo je teda tiež zase vcelku prirodzené. Ja viem, že okolo smerohlasu sa motajú podnikatelia typu Baštrnák, Kočner a iná, iná, by som povedal, lúza, pardon, podnikateľská, dépeháčkari, ktorí vlastne nepotrebujú si vybrať dividendy, na čo, však si to vyberú vratky, popreháňajú to cez celú zemeguľu, ich daň z dividend nebolí. Ale už aj na Slovensku je Jozef, nemusí to byť Hans ani Jurgen, ktorý si chce vybrať svoje dividendy, chce zaplatiť, už keď teda štát niečo ešte dodatočne chce, bolo to 7, znelo to dobre, teraz dávate 10, zneje to horšie, ale tie 3 %, naozaj, pán minister, tie 3 %, slovenská krajina z pohľadu imidžu, to, ako bude vnímaná, vyjdú strašne draho.

Ďakujem pekne za reakcie. Teda ospravedlňujem sa, ja som ešte plný takých určitých stereotypov a ako umiernený konzervatívec mám taký (povedané so smiechom) možno slovník, ktorý môže byť chápaný niekedy rozpačito. Uvidím, nakoľko sa ho pre potreby nejakej takej spolupráce vie modifikovať, hej? Nechcem povedať, že úplne, viete, to už tým časom vám niečo v tej jazykovej výbave zostane, ale ja som otvorený, aj to sú konzervatívci, ktorí pripúšťajú zmenu, len potrebujú čas, hej? A dôvody. To je tiež dôležité. Čas a dôvody na to, aby veci niektoré menili. Ale v tomto, myslím si, veľmi rýchlo viem súhlasiť, že škriekanie naozaj sa používa možno pri zvieracej ríši a o to viac by som sa mal cítiť dotknutý, hej, keď bývalý diplomat o mne povie, že tu škriekam. No, tak...
Späť k tomu, evolúcia, keď už takto som začal, je o tom, že ľudia nasávajú, vnímajú a mne je trochu ľúto a je tu veľa nových kolegov, ktorí nezažili ten parlamentný život a svet a vnímajú to, čo sa tu deje, hej? To, že sme neúctiví, to, že to nerešpektujeme, to, že vlastne to porušujeme, a keby sa dalo, že by sa im to nezapísalo do tej evolučnej výbavy, hej? Že, lebo možno raz, treba, vždycky treba snívať, že možno raz tu bude taký parlament, kde budú veci fungovať a toto zlé, čo nás tu teraz stretáva, to vyeliminujeme a nezapíšeme si do toho neokortextu.
Áno, pán, pán náhradný minister by mal sedieť na mieste, mieste spravodajcu, nesedí tam. Oni tam, pán Tomáš mal takú argumentačnú výbavu, že nesedí tam preto, lebo sa bojí, že ho, by ho Matovič zbil alebo niečo také. Len keby aj, prísne vzaté, chceli byť v tejto línii, tak teraz naozaj nič nehrozí, aby mohol sedieť na mieste spravodajcu, lebo tam teraz nikto nie je ako pri, v rozprave. Takže, nuž, samozrejme, je to ignorácia, veľmi veľká ig... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(Rečník rozpráva tlmeným hlasom.) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si naozaj budem dávať pozor, lebo v predchádzajúcom mojom vystúpení som bol od dlhoročného diplomata ako poslanec označený ako človek, ktorý škrieka. Naozaj si chcem dať pozor. (Smiech v sále. Potlesk.) Naozaj si chcem dať pozor a upriamiť pozornosť na to, čo budem hovoriť. (Reakcie z pléna.) Podľa mňa je to dôležité, lebo rozprávame o dôležitých veciach s niekým, kto tomu nerozumie. Ale to tu vôbec nevadí, lebo ak by som... (Reakcia predkladateľa: "Vy tomu rozumiete?") Ja tomu rozumiem. (Reakcia predkladateľa: "Ja tomu tiež rozumiem?") Áno, áno? Dobre. (Reakcie z pléna.)
Bolo povedané... (Rečník naďalej rozpráva veľmi potichu, reakcia z pléna.) Ja budem naozaj, chcem si dať pozor, lebo ja chcem k tej téme povedať, ale škoda, že sa ku nej dostanem, ešte tú poznámku, ktorú povedal pán, pán minister, že teda ako dlhoročný pracovník diplomacie, nuž mám veľké pochybnosti o stave našej diplomacie, keď dlhoročný pracovník slovenskej diplomacie takto rozpráva s poslancom. Ja si teda na seba nepotrpím, možno aj kričím niekedy, tak som emočnejší, pripúšťam, ale od toho tu sú diplomati, že oni to musia vedieť zvládnuť, ako sa hovorí, s buřinkou, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým, ale bol som označený, že kričím, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým. Ale bol som označený, že kričím, škriekam dokonca. To ma, prísne vzaté, sa trochu dotklo, lebo to sa používa v kontexte skôr takom ženskom. A ja som dosť tak, tak mužský, ale dobre.
Prídem k tej téme, o ktorej som chcel rozprávať. Škoda, že tu nie je pán minister, lebo je v Dubaji. Bolo nám povedané, že je v Dubaji, ergo máme byť ticho a máme byť úplne spokojní a môže tu sedieť v zásade hocikto, lebo náš pán minister je v Budaji, či v Dubaji (Smiech v sále.). Ale viete, povedzme si to tak, dneska je piatok, potom je sobota a nedeľa. Po sobote a nedeli je pondelok a od utorka my tu začíname ničiť štát a ja som rád, že je veľa obrancov štátu, ktorí sa prihlásili do rozpravy dvojito, k dvom zákonom, ergo je vysoký predpoklad, že rozprava k tým dvom návrhom bude asi dvoj-trojdňová. Otázka stojí, ak už teda máme pochopiť, že preto tu nie je pán minister Taraba, lebo je v Dubaji, že prečo tam je týždeň. Lebo to tak vychádza. Viete, ak už je tam dnes, nemôže tu byť, lebo je tam, my tu budeme odhadom streda, štvrtok, piatok rozprávať, tie jeho body kľudne mohli byť preradené, to nie je problém, vy môžte dať hlasovať, dokonca všeobecný súhlas by sa dal získať na to, že tie jeho body pôjdu po prerokovaní tých bodov skrátených o tých lehotách. Čiže je otázka namieste, čo tam ten náš minister Taraba v tom Dubaji týždeň bude robiť. Počkáme, uvidíme.
Ale teraz k tomuto zákonu o enviromentálnych záťažiach. Viete, hovorí sa to tu o ňom a ja si to o ňom aj myslím, však to nie je zas že úplne v zlom, lebo sú aj dobrí, aj zlí obchodníci, ale on je obchodník srdcom i mysľou, lebo prišiel do rezortu, od ktorého sa očakáva, že máte trošku aj iný pohľad na veci, nielenže koľko sa dá zarobiť na tom kubíku, ale že či náhodou by sa nedalo aj niečo ochrániť pre tie ďalšie generácie. Tak preto si myslím, že ten, ten tvrdý podnikateľský prístup na MŽP by nemusel byť až taký, preto nie som úplne komfortný s tým, že máme obchodníka za ministra životného prostredia. To nie som. A on nám to jasným dôvodom na denno-dennej báze ukazuje, že obchodníkom je. Lebo vlastne celé MŽP je teraz o turbínach, ktoré majú ísť len tak, bez výberka, bez verejného obstarávania, len tak. Celé je to... počkajte, čo tam spomínal, jaj, spaľovne treba rýchlo riešiť, prístavy treba, je to strašne silne o tom obchode, len menej o tom, že čo s tým životným prostredím.
A prišiel nám tu a predložil nám tu zákon, že teda nebudú sa pokutovať malé ČOV-ky, lebo však chudáci to tí ľudia nestihli, a teraz ešte treba aj ten zákon, ktorý o tých environmentálnych náhradách to riešil, tak ten treba celý zmietnuť zo stola, lebo sú tam určité záujmy, kolegyňa sa ich snažila identifikovať. Áno, sú tam. A ja vám to dokážem na tom, že, na tom, ako je to predložené, vám to dokážem. Skúste ma, prosím vás, počúvať. Ja viem, že je to ťažké. Ale ja musím ticho rozprávať, lebo nechcem škriekať. (Potlesk.) Ja sa naozaj nechcem vyrušiť pána ministra s dlhoročnou diplomatickou praxou, že by som ja mojou fistulou mu proste, viete, že rušil jeho svet, v ktorom si on pobýva. (Smiech v pléne.) Takže skúsim.
Celý ten návrh zákona o environmentálnych záťažiach, ja som to pozeral, bol schválený v dvadsiatom prvom v novembri. A boli tam vložené odseky 9a, 9b, en bloc, normálne boli vložené do toho. A teraz že aký bol úmysel tých vkladateľov? Predpokladajme, že dobrý. Lebo dovtedy sa to neriešilo. Oni to chceli riešiť, vytvorili sa tieto 9a, 9b odseky, ktoré sa do zákonu vložili. Zdá sa, že tam je nejaká malá chyba, zdá sa, že nie všetko je tam úplne v poriadku, zdá sa, že je meritórne, že sa to niekde v niečom rozporuje, ale úmysel bol asi dobrý, že to chceli meniť, ergo to tam vložili. A čo urobil pán minister?
Viete, čo urobil náš pán minister obchodník? On dal delete. Viete, že on, on urobil to, že on 9a, 9b dal preč, en bloc. Pán minister neprišiel s tým, no, kolegovia, máte tam chybu. A teda ako to ideme riešiť, lebo viete, tí v tom 2021 to tam dávali preto, že sa to neriešilo. Hej. Keď sa to neriešilo, chceli to riešiť, dali to tam. Pán minister to teraz vydeletoval, jeden aj druhý odsek. On neprišiel s tým, že, že treba, že už to skorigoval, že 9a pretransformoval do iného znenia a to znenie vystihuje tú podstatu toho problému, na základe ktorého sa to zlepší. Lebo my naozaj máme tie skládky nebezpečného odpadu. Nie, on proste to vydeletoval, to znamená my sa vraciame pred ten stav, ktorý bol, to znamená nijaký, ergo taký, čo bolo spomenuté, že to vyhovuje tým, ktorí, ktorí proste si potrebujú dať upratať za štátne. Lacno kúpili, potrebujú draho predať, ešte im tam niečo smrdí, no tak štát to zaplatí, nebudeme to hádam platiť my, nie? To nemôžte od nich očakávať, od tých ľudí. Takže áno. Čiže toto bolo celý legislatívny zámer toho nášho ministerstva životného prostredia, že to celé vydeletoval.
A ešte v prechodných ustanoveniach bolo napísané, ak si to dobre pamätám, že ak by aj nejaká, nejaká povinnosť voči štátu v tom procese, počas ktorého to platilo, vznikla, povinnosť niečo zaplatiť, tak zaniká. Rozumiete, tam je aj amnestia, že na všetko, čo sa zaplatilo, nemusíte ani korunku zaplatiť, ani euríčko, že všetko to je vybavené cez tie prechodné ustanovenia. Nuž dovoľte mi namietať, že to sa mi nejaví, akože v tej línii toho, čo chceme, hej. Lebo ak hovoríme, že máme environmentálne záťaže, chceme ich nejakým spôsobom riešiť, kolegyňa predložila návrh, potrápila sa s tým, veríme, že je dobrý, hej, že to rieši, ale pán minister prišiel s tým, že nič. Tak neviem, máme mať právo ako byť takí z toho aspoň trochu, trochu rozrušení? Môžem prípadne zvýšiť hlas a rozprávať už normálne že? Viete, že môžme, môžme, hej, že skúsiť namietať? Že takto si to zrovna nepredstavujeme? Ja si to takto nepredstavujem.
(Rečník pokračoval v rozprave normálnym hlasom.) Áno, ja si myslím, že celá, celý tento zákon, ktorý narýchlo sem pán minister a v celom tom švungu tých veľa skrátených konaní, proste sa to tu stratí, priniesol niečo, čo niekomu sakramentsky pomôže. A my sa to dozvieme časom, v určitom čase sa to dozvieme, že komu a koľko to pomohlo. Nedozvieme sa asi, ako sa podelili, ale, ale myslím, že sa dozvieme, že komu a ako veľmi to pomohlo. Preto to sem prišlo, preto to pán minister obchodník predložil, preto nám sem poslal sedieť pána diplomata, ktorého rozrušuje všetko, a on je medzitým v Dubaji a chráni našu klímu. No, to už som len zvedavý, čo im v tom Dubaji povie, to si vypočujem, naozaj som na to zvedavý, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)