Videokanál poslanca

Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi druhýkrát, skúsim byť vecný, krátky, ako sa len bude dať. Čo ešte treba povedať, skôr ako poviem takú malú vsuvku, si neodpustím, ja som prežil dosť času v Číne a naučil som sa zopár čínskych slovíčok a zistil som, že ako sa s takou malou slovnou zásobou dá relatívne veľa vecí vybaviť alebo opísať. Len ja som tam robil také základné obchodné činnosti, ja som tam nerobil nejaké zásadné vyhlásenia, už vôbec nie politickú prácu a my tu máme jedného poslanca s naozaj obmedzenou slovnou zásobou, mafia, zlodeji, kradnú a proste vyvstáva vetné konštrukcie, ktoré sa v malých odtieňoch len menia, a furt to isté. Ja som si dal tú prácu, som to počúval a už to naozaj začína byť replikácia, hej, to je normálne umelá inteligencia, že len proste vymení spojku, predložku, niečo za niečo a začína to terorizovať. Takže ono to nikam nevedie, rozmýšľam, že ako sa dá, aká psychohygiena sa dá tomu urobiť, aby to človek nejakým spôsobom vydržal. Tú vsuvku som si dovolil, prepáčte.
Teraz chvíľku ku zákonu a ku váženej koalícii. Váženej, kto chce, nech si tam dá úvodzovky, ja zatiaľ to budem v tomto vecný, len považujem za oslovenie. Je v zásade nebezpečné to, čo robíte, lebo znásilňujete teda nás, klamete nás a nehráte fér. Nemôžte robiť niektoré veci len kvôli potlesku v Liptovskom Mikuláši. Viete, že to naozaj ja si nemyslím, že riadiť štát máte tak, aby ste teda utekali do Mikuláša, postavili sa a vystískali vás dôchodkyne. Podľa mňa by sme mali mať ako politici väčšiu ambíciu, hej, že riadiť krajinu, samozrejme s plným rešpektom ku všetkým, aj ku dôchodcom, samozrejme, ale nemôžme proste sa tak nejako odovzdať tomu, hej, alebo že urobiť to tak účelovo.
My sme tu boli včera oklamaní, naozaj nás oklamal, oklamal nás predseda parlamentu, čo by sa nemalo. Tiež si myslím, možno naivne, ale nemal by klamať predseda parlamentu a nemal by klamať poslancov, hej. On nás včera oklamal a povedal, že dáva procedurálny návrh tesne pred ukončením, čo mohlo byť nefér voči ľuďom, ktorí majú deti alebo mali nejaký program, lebo my sme tiež len ľudia, to nie je, že sa nám nechce robiť, ale však vy máte nejakú psychohygienu, nejaký čas a neviem čo, to sa proste nerobí v slušnej spoločnosti, že päť minút pred koncom vám niekto povie, že ešte tri hodiny alebo štyri, podľa toho koľko, dokedy tu chcete byť.
A teda ako dôvod, čo sme mali my zobrať v zreteľ, hej, sa uviedol, že keď teda by nepokračovalo rýchlo to rokovanie, tak Sociálna poisťovňa by tam mala nejaké problémy s lehotami a by sa to nestihlo. No však dobre si pamätám, nie, tak to bolo, veď však je to na kamerách. To nám bolo povedané. Niektorí hlasovali možno aj s tým vedomím, že kvôli tomu. Viete, nebolo to kvôli tomu, vôbec nie. Tam vôbec do toho nevstupuje Sociálna poisťovňa. Bolo to kvôli tomu, že o desiatej v Liptovskom Mikuláši začal snem Jednoty dôchodcov Slovenska a pán Tomáš chcel byť tam a chcel im oznamovať tie veľké správy, čo teda im priniesla vládna koalícia, lebo keby sme my nerokovali včera do ukončenia rozpravy, tak by sme rokovali dneska. To je pre tých, ktorí, ako z pohľadu rokovania, aby ste tomu rozumeli. My sme včera rokovali do ukončenia rozpravy, dovtedy tu musel pán Tomáš musel byť. Keby sa nepredĺžilo a bola by, tá rozprava by nebola ukončená včera alebo bola by dneska doobeda, pán Tomáš by tu musel byť. Bol by sedel možno pod balkónom, to už je jedno, niekde by proste sedel, ale si to nemohol dovoliť. Nie, on šiel do Mikuláša na snem, snem jednoty dôchodcov.
Viete, mne to príde, ako nepríde vám také trošku akože škaredé, také akože zlé? Nepríde, dobre. Skúsil som, však tušil som, ale som skúsil spýtať, že či náhodou (reakcia z pléna), hej, za pokus nič nedám, vidíte, že tá arogancia, a ešte len začali. Rozmýšľam, že ako sa to bude dať s nimi robiť, na niečo, na niečo prídeme, ale viete, to sú také čriepky do mozaiky, hej, že, že vlastne ako s nami jednajú.
Čiže viete, preto sme tu včera boli, ktorí sme tu boli, ale proste do deviatej, štvrť na desať. Kvôli tomu, aby dneska Erik Tomáš nikomu nechýbal a mohol byť v Mikuláši a oslavovať veľkú to správu, no to tak je. Keby sme neukončili rokovanie o tom bode včera a začali by sme dneska, ako by sme mali, o deviatej, tak by ste tu museli byť, rozumiete, ale vy ste tu neboli, lebo vy ste vedeli, že idete do Mikuláša. Proste tak to je, však ľuďom treba povedať pravdu. Viete, že vy tu znásilňujete 150-členný orgán ľudí, ktorých volilo, ja neviem, koľko ľudí volí, milióny, tri milióny, podľa účasti, ale orgán, ktorý zastupuje päť a pol mil., vy znásilňujete kvôli nejakému parciálnemu, záležitosti snemu niektorých ľudí v Liptovskom Mikuláši, to tak to proste princípovo mi to nesedí, podľa mňa to nie je fér. Nerobíte to dobre.
A ja som si dovolil dať ten procedurálny návrh, že teda, teda mňa to urazilo, hej, ja si dovolím byť urazený, že niekto ma klame a nejakú obranu, tak aspoň nech to už pri tom bode, v ktorom klamal, nech aspoň neriadi to hlasovanie. A viete, čo sa stalo? Akože to asi z tej hornej lavice to asi priam vyzýva k tomu, že byť taký akože ha ha ha, čo vy tam chcete. Viete, také to zosmiešňujúce, že čo sa babe chcelo, to sa babe snilo či jak. Viete, ja nie som nejaký citlivý na seba, ja akože, ja veci zvládnem, len jedno odporúčanie malé by som dal. Ak chceš ponížiť a pokoriť, potom musíš doraziť. To som nepovedal ja, to povedal ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.). Nech sa pán Pellegrini spýta pána Fica, ten tomu rozumie, to je mocenský princíp. Keď niekoho pokoríš, musíš ho doraziť. Nech sa páči, nech sa páči. Ak chce mať pán Pellegrini zo mňa nepriateľa, ak ma chce zosmiešňovať, nech sa páči. Ja to poviem tak. Ja by som sám sebe nechcel byť nepriateľom. Poznám sa a viem, že by (povedané so smiechom), viem byť tak, že ja mu kľudne nechám na vybranie, hej, že či mu to za to stojí. Viete, to nie je princíp, to nie je princíp z hornej lavice, že chcete zosmiešniť. Viete, že zosmiešniť, ešte urobiť zo mňa, že ja tu nebudem robiť investigatívu, ja sa len obraciam na vás ako na člena vládnej koalície, hej, investigatívu, koľkí ste tu boli alebo neboli vo štvrtok, ma nahneváte, tak to urobím. Proste všetko sedí. Skúste, skúste sa s nami rozprávať, ak by sa to dalo, korektne a férovo. Toto takto to nepôjde.
Pokračujem ďalej. Štyristo miliónov eur tak to bude stáť, z pôvodných 150 to narástlo na 300. Igor Matovič tu pobehuje splašený, jak si vás vytriasol. Nie, vy ste čakali na rating, hej, vy ste čakali na rating, rating sa neznížil, to vás povzbudilo, hej, pred ratingom ste sa báli tam šupnúť viac, po ratingu ste dali viac, nevadí. Čiže to by sme, okej. Ja som vás sa to pýtal včera, neviem, či sa niečo zmenilo medzitým. Štyristo miliónov je dosť. Kde ste ich našli? Kde sa zjavili? Čo sme objavili? Aké ložiská zlata, nafty, diamantov, čo sme vymysleli? Nie, nie, nie, čítam, mám aký taký prehľad, nič sa mi neodstalo do uší, hej. Je to proste rozpočtový náklad, s ktorým sa nerátalo, ktorý treba vyrobiť. Otázka je, že či toto bolo to najdôležitejšie teraz v tejto chvíli. Pán Ledecký to tu spomínal, že sú tu ľudia, ktorí strádajú, hej, neviem, ako vnímate v kontexte, ale tí nemali snem, viete, hej. (Smiech.) Možno treba poradiť z pohľadu politickej práce, že mamičky s deťmi nech si spravia nejakú jednotu, spravia si snem v Senici alebo v Pezinku, alebo ja neviem kde, v Bystrici, a možno sa to pohne. Viete, čiže nie je to cesta a nie sú ani peniaze. Vy ste ich nevyrobili, teraz ste ich ani nestihli. Viete, že keby niekto povedal, že nastúpili sme a tak sme teda všetko, dali dynamiku do procesov a proste tak sme zabezpečili rast, že ste to vyrobili. To nikto neuverí, že odkedy ste sa chytili moci, že ste tú dynamiku do procesov dali takú, že ste vyrobili 400 mil., s ktorými, s ktorými nikto, nikto nerátal. To je jedna vec.
Vy ste toto doniesli teraz tu a ešte tu donesiete jednu vec, čo sme sa včera bavili, že teda idete ten 13. dôchodok 2024 upravovať spôsobom úplne karpatsko-socialisticky. Škoda, že tu neni pán Blaha, lebo ja by som sa ho spýtal, že čo na to Che, viete, ven seremos muerte patriama muerte, hej, že čo na to Che, čo na taký, čo na to taký Che, hej, že keď by sa teda dozvedel, že vy vlastne chudobným beriete a bohatým dávate. Ja sa ináč chcem spýtať na tom sneme, čo ste boli dneska, bola nejaká pani alebo pán s nízkym dôchodkom s troma alebo štyroma deťmi, ktorí prispievajú? Boli tam? A tlieskala? Lebo keby tlieskala, by mi to prišlo čudné, lebo tá príde o peniaze, hej. (Reakcia z pléna.) Čiže bezdetný tak, čiže na sneme dôchodcov, ja sa pýtam, či tam bola pani, ktorá má nízky dôchodok a vychovala tri-štyri deti príkladmo. Ak tlieskala, tak by ste jej kvôli korektnosti mali teda povedať, že ona príde o peniaze. Ak tam boli iba bezdetní dôchodcovia, tak potom to tak treba povedať, že to bol snem bezdetných dôchodcov, hej (smiech), ktorí vlastne sa tešia, hej, a majú dôchodky nad tisíc, hej. Lebo áno, výhercom celého, tejto rošády, čo vy teraz robíte, je dôchodca v zásade bez detí s dôchodkom nad tisíc. Ten je najlepším prijímateľom celého tohto. (Reakcia z pléna.) Treba potom, mňa na ten snem nezavolajú, škoda, ja by som možno aj šiel, že by som teda šiel im to nejako vysvetliť.
A tým už budem končiť, že nenechajme sa vtiahnuť, ale aj dôchodcov by som chcel možno poprosiť, že nenechajme sa, nenechajte sa vtiahnuť do tejto zákopovej vojny. Tu sa ide robiť zákopová vojna. Tu sa ideme zakopať, tam bude jeden zákop dôchodcov, jeden zákop tam bude mladých ľudí a, ja neviem, niekto ešte dá a v tom zákope bude jedna polka bratislavskej kaviarne a neviem čo a bude, a pomedzi to bude pobehovať Matovič a všetci budeme tu, viete, tam sa nepohneme. Naozaj to nebude fungovať. A chcem poprosiť ľudí, ktorí aj vám dneska tlieskali, nie som si na mieste, či bol ten potlesk namieste. Lebo áno, toto je nejaký momentálny absolútny príjem, pomôže. A ja viem, že je dôvod pomôcť tým, čo potrebujú pomôcť. Treba pomôcť tým adresne, treba pomôcť tým, čo majú tie nízke dôchodky.
Ja osobne poznám zopár dôchodcov, ktorým to, nechcem povedať, že to je úplne jedno, ale tak potešia sa, však potešia sa, že prídu, aleže by teda sa kvôli tomu išli hádzať z Dunaja, že či prídu. Viete, a to je presne to, že keď pomáhať, tak pomáhať adresne a tým, čo to potrebujú. Vy pomáhate bohatým a berete chudobným. To naozaj to je, vlastne tá karpatská edícia sociálnej demokracie je v tom. Tak to treba povedať a tých dôchodcov poprosiť, že, že nerobme to.
Nemáme, na niektoré veci nemáme, nemáme peniaze, nevyrobili sme, sme slabí, nemáme efektivitu, sme drahí, proste začíname mať problém, nebudeme mať, budeme sa musieť zobudiť z toho. Budeme musieť chodiť skoro do roboty a neskoro z roboty. Budeme musieť byť efektívni, budeme musieť trošku pribrzdiť, budeme musieť trošku prišporiť, budeme musieť zistiť, že na peniaze sa robí. A vy musíte prestať rozhadzovať. My nemáme na to. Vôbec a už vôbec nemáme na to, aby sme my platili činnosť nejakej organizácie, ktorá proste a z tohto, čo vy hovoríte asi organizácie, ktorá združuje bohatých bezdetných dôchodcov. Na to teda určite, určite nemáme. A v tejto chvíli naozaj treba sa správať rozpočtovo zodpovedne, lebo ak sa nebudeme, tak budeme účastní toho, čo verím, že nechceme, rozvratu štátu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)