Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Inga, ja ti veľmi pekne ďakujem za tvoj odborný príspevok, a teda len na začiatku by som chcela povedať, že ja si nemyslím, že byť učiteľom alebo učiteľkou znamená automaticky byť odborníkom alebo odborníčkou na vzdelávanie, ale ty vďaka tvojim vedomostiam a skúsenostiam skutočne si. Takže ešte raz ďakujem za tento odborný príspevok.
No a ja by som chcela povedať, že mňa v rozpočte pre školstvo zaujala jedna položka, a síce nákup učebníc. Mám totiž syna, tretiaka na základnej škole, a on má dva druhy učebníc. Také, ktoré snáď zažila ešte moja generácia, pretože už tam prilepili tú ďalšiu stranu na podpisovanie sa, že kto tú učebnicu mal, a tie sú, samozrejme, v strašnom stave, sú zastaralé a jednoducho sa z nich nedá učiť, no a potom má také, ktoré sú nové, moderné, s aktualizovanými poznatkami, no a za tie sme my rodičia zaplatili na začiatku školského roka cez 50 eur, 50 eur, za ktoré sa mi naša milá pani učiteľka ospravedlňovala so slovami: Prepáčte, že tak veľa od vás pýtam. Pretože áno, pre drvivú väčšinu rodičov je suma 50 eur skutočne veľká, o to viac, ak majú dve a viac detí a musia teda na začiatku roka platiť aj iks ďalších vecí.
No ale teda k veci, ja keď sa pozerám na ten predstavený rozpočet školstva a za položkou nákup učebníc svieti suma 16,5 mil. eur, tak mne sa to zdá žalostne málo. A čítala som, že v roku 2023 rezort školstva musel vyčleniť dodatočné financovanie na nákup učebníc, pracovných zošitov a učebných textov v hodnote v máji takmer 6 mil. eur, v júli ďalších 10 mil. eur, to znamená 16 mil. eur. Čiže len dodatočné financovanie za rok 2023 bolo v takej istej sume, ako je suma na ďalší rok. A teda možno mi v mojom uvažovaní chýbajú nejaké faktory, ale skutočne sa mi nezdá v poriadku, že my rodičia by sme mali doplá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som vaša nočná mora asi. Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Majerský, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré ma veľmi zaujalo, pretože je vždy radosť počúvať odborníkov alebo odborníčku na zdravotníctvo, ktorých máme či už teda v PS, ale aj v SaS a KDH. Zdravotníctvo je v kríze, na tom sa asi zhodneme naprieč týmto plénom a počas kampane sme počuli, že tento problém by mohol vyriešiť fakt, že zdravotníctvo by sa konečne malo stať premiérskou témou. Nuž, nestalo sa tak. Vy ste sa, pán kolega, dotkli témy platov zdravotníkov a zdravotníčok, ktorú návrh rozpočtu čiastočne rieši, avšak náš odborník na zdravotníctvo Oskar Dvořák pred pár rokmi aj s kolegami robil taký prieskum medzi lekárkami a lekármi, ktorý sa vlastne týkal otázky, pre aké dôvody zo Slovenska odchádzajú, a to vieme, že to je pre naše zdravotníctvo obrovský problém, a tie platové podmienky boli až na siedmom mieste. Oveľa viac im prekážali chýbajúce možnosti kariérneho rastu, vzdelávania, vízia napredovania, profesionálny manažment, vybavenie a pracovné prostredie, v ktorom im teda už nebude hroziť, ako je to v niektorých nemocniciach, že im padne na hlavu omietka. A teda nie som si istá, že či tieto skutočné problémy lekárov a lekárok niekto navnímal a či ich bude riešiť, v tom rozpočte asi ťažko nájdeme na túto otázku odpoveď, a ja si myslím, že je napríklad dôležité, keď tu vidím pána ministra Druckera, aby s pani ministerkou dali hlavy dokopy a rozprávali sa napríklad o reforme vzdelávania a prizvali k tomu napríklad teda združenie mladých medikov na diskusiu a dúfam, že sa im s nimi bude chcieť rozprávať viac ako s nami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolega Dubéci, ja som si tvoj prejav strašne užívala a zároveň som sa pozrela teda na tých pár koaličných poslancov tam na pravej strane, z ktorých tu už zostala ozaj iba hŕstka a strašne by som chcela vedieť, čo sa dialo v ich hlavách, keď ťa počúvali, oni si to pravdepodobne tak veľmi neužívali, avšak neverím alebo teda nechcem veriť, že aspoň pár z nich s tebou, s nami nesúhlasili a že si skutočne myslia, že môžeme fungovať takto ako akože parlament, lebo akože demokracia. To budú možno tí, ktorí opustili tú sálu hneď po tvojom prejave. Neviem.
A áno, veľa vecí, ktoré si pomenoval, sú akože. Ale dve sú určite skutočné. Prvou je rozprava, ktorú tu spoločne s ďalšími opozičnými stranami vedieme, je slušná, odborná, žiadne akože.
No a tou druhou vecou, to sú tí ľudia tam von. Osemnásťtisíc ľudí na námestí v Bratislave a ďalšie tisíce v iných mestách. Oni sú skutočne tam, pretože majú tohto akože dosť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
David, ďakujem za tvoj príspevok v rozprave. Úplne súhlasím s tým, čo si povedal a čo nám teda potvrdzujú aj príklady, o ktorých sme sa bavili aj dnes doobeda a síce, že vôbec nie je dôležité, pod aké ministerstvo ten šport zaradíme, či to bude šport a kultúra, verejné zdravie alebo dokonca vnútro, ako je to napríklad v Nemecku, ani priradiť šport ku cestovnému ruchu nič nezlepší. Dôležité je, koľko a hlavne ako do športu investujeme a hlavne teda, akú máme víziu a plán pre ten šport a teda investícia do nového ministerstva a všetkých tých pridružených entít míňa ten cieľ. Najmä čo sa týka detí a dostupnosti športu, pre ne bolo tu už spomínané niekoľkokrát, odtrhnutím športu od školstva ten prístup vôbec nezlepšíme. Práve naopak. A keď teda hovorím investícia do športu, je to preto, že šport skutočne je investíciou a my si toto musíme uvedomiť. Je to investícia, ktorá sa nám v budúcnosti vráti. Nielen keď sa budeme opäť môcť tešiť z generácie Lašákovcov, Bondrovcov, Hossovcov či Slafkovských, ale aj keď budú všetky deti bez rozdielov vedené k športu a zdravému životnému štýlu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj tebe, Natália, za tvoj príspevok v rozprave. Myslím, že ak je tu niekto v tejto miestnosti, kto skutočne vie, o čom je šport a vôbec celá táto reorganizácia, tak si to práve ty. Ja by som chcela nadviazať na jeden aspekt, o ktorom si hovorila, ktorého som sa dotkla už včera v jednej faktickej poznámke, a síce ktorý štát v Európskej únii, koľko míňa na šport a dovolila som si dať to do vzťahu s tým, že aké zriadenie toho ministerstva športu alebo teda že kde vlastne ten šport je zaradený, a teda dokončila by som tú myšlienku zo včera. Najviac míňa Luxembursko na šport v porovnaní so Slovenskom, je to hlavne teda bohatá krajina, míňa pätnásťkrát toľko ako my a v Luxemburgu majú ministerstvo športu teda zvlášť.
Švédsko, dvakrát taká veľká krajina ako my, míňa takmer desaťkrát toľko. Vo Švédsku majú tiež samostatné ministerstvo športu. Nasleduje Fínsko, porovnateľná krajina, osemkrát toľko ako my, čo sa týka toho, že teda koľko míňajú, a vo Fínsku spadá šport pod školstvo a kultúru.
Kto naopak míňa najmenej, Bulharsko, tam je šport taktiež súčasťou ministerstva mládeže. V Rumunsku majú dokonca osobitnú národnú agentúru pre šport, tiež míňajú veľmi málo. No ale osobitnú agentúru majú aj v Čechách, kde napríklad patria k tej vrchnej špičke, čo sa týka toho, že koľko investujú. Kombinované ministerstvo cestovného ruchu a športu majú napríklad v Bielorusku, tam, samozrejme, dáta nemáme, ale aj v Chorvátsku, ktoré je taktiež pod priemerom a naopak v Poľsku, kde sú zase vysoko nad priemerom. No a čo z tohto vyplýva? Nie je vôbec dôležité, pod aké ministerstvo šport zaradíme, dôležité je, koľko do športu investujeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Marek, ďakujem ti za tvoj príspevok, v ktorom si okrem iného hovoril aj o absencii dát. Nuž, ja som teda nejaké dáta hľadala a konkrétne ma veľmi zaujalo porovnanie členských štátov Európskej únie a teda toho, koľko míňajú jednotlivé vlády na rekreáciu a šport, a v analýze z roku 2020 EÚ, teda konkrétne Eurostat vyčíslil, že v roku 2018 vynaložilo 27 členských štátov EÚ na rekreáciu a šport 50,7 mld. eur verejných výdavkov. Celkové výdavky verejnej správy na rekreáciu a šport v Európskej únii zostali relatívne stabilné, ako bol percentuálny podiel celkových výdavkov od začiatku časového radu v roku 2001. Čerstvejšie dáta síce ešte nemáme a tieto sú teda spred pandémie a môžme si myslieť, že teda niečo sa zmenilo, ale zároveň je potrebné dodať, že v posledných rokoch bol viditeľný mierny pomalejší nárast podielu na celkových výdavkoch. Avšak čo je zaujímavé, sú vlastne tie sumy, ktoré vynakladajú vlády EÚ do rekreácie a športu a ktoré sa dajú uviesť aj do perspektívy vzhľadom na počet obyvateľov alebo obyvateliek každého štátu. A tieto nám hovoria, že v šiestich členských štátoch EÚ je táto suma vyššia ako 200 eur. Konkrétne sa jedná o Luxembursko – 500 eur na obyvateľa, Švédsko – 254, Fínsko – 226, Francúzsko – 204, Holandsko – 202, Dánsko – 201. Naproti tomu tie najnižšie výdavky nájdeme v Bulharsku, len 11 eur, Rumunsko – 30 eur a potom Slovensko – 31 eur. No a my namiesto toho, aby sme sa snažili tieto čísla dobehnúť, aby sme skutočne investovali do športu, do ľudí, no najmä ako si ty hovoril, Marek, do mladých ľudí a do detí, ideme tie peniaze vliať síce do ľudí, ale do tých "našich" na ministerstve a na ďalších funkciách. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte zas som... nemám okuliare, tak som nedočítal do konca, pardon.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Nič sa nestalo.
Ďakujem pekne za váš príspevok. Mňa zaujal najmä ten úvod, aj keď vlastne celý, celá tá rozprava hovorila o tom moduse operandi, akým sa toto všetko deje, teda ten úvod o únose demokracie, našej liberálnej demokracie smerom k takzvanej iliberálnej demokracii alebo teda neliberálnej. A to je vlastne to, čo majú naši južní susedia. A viem, že teda mnoho ľudí, najmä tých, ktorí sa často oháňajú tým, ako treba bojovať proti tej zlej liberálnej demokracii, v skutočnosti nepozná význam pojmu iIiberálna demokracia, tak by som ho rada pripomenula.
Tento pojem sa používa pre označenie situácie v krajine, v ktorej sa síce konajú slobodné voľby, ale rozsah uplatňovania občianskych práv je na úrovni, ktorá nedovoľuje poznať a kontrolovať záujmy a rozhodovanie volených zástupcov. Veľmi zjednodušene povedané, ide o moc, kde cieľ je jasný. Po získaní moci ju treba zabetónovať, aby už nebolo cesty späť.
A všetko naznačuje tomu, že keď sme počas kampane hovorili o orbanizácii Slovenska, nestrašili sme nadarmo, pretože kroky, ktoré táto vláda od začiatku robí, jasne potvrdzujú, že aj náš smer, či už teda s veľkým alebo s malým "s" je jasný. A vôbec všetky tie body, o ktorých ste hovorili, či už rušenie špeciálnej prokuratúry, vôbec zrušenie každej inštitúcie, úradu, na čele ktorého je im nevyhovujúci človek, a tá nutnosť rýchlo a potichu prevziať kontrolu nad kontrolnými úradmi, ale aj pomerne nenápadné zmocnenie sa SIS a správanie sa k médiám a tak ďalej vlastne len potvrdzujú to, ktorou cestou sa Slovensko, žiaľ, vydáva. A mňa mrzí, že na tomto celom participujú aj takí ľudia z HLAS-u ako napríklad ministerka Dolinková alebo minister Drucker, od ktorých ľudia, žiaľ, čakali asi trochu viac, ako než len byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Galko, ja vám tiež veľmi pekne ďakujem za tento skutočne komplexný a myslím, že aj úplný pozmeňovací návrh, a želám vám, vlastne nám všetkým, aby sme sa v noci nestrhávali pri tých slovách: „Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.“
Ale teda vážne. Samozrejme, ho veľmi rada podporím aj v hlasovaní, pretože považujem za veľmi dôležité, aby sa správne poplatky nezvyšovali, obzvlášť teda ak toto zvýšenie nebude znamenať zlepšenie služieb verejnej správy, a to všetci a všetky vieme, že nebude, pretože zvýšenie týchto poplatkov má jediný účel zahatať, zatmeliť, zaplniť tie diery, ktoré spôsobia rôzne neadresné, nesystémové a neefektívne opatrenia. A teda ja si pamätám, ako pri zverejnení konsolidačného balíka pán predseda Národnej rady hovoril, že bežných pracujúcich ľudí sa dotkne minimálne. No možno áno, ak si nekúpia nejaké ojazdené auto, ak sa nebudú chcieť napríklad sobášiť alebo, naopak, ak nebudú chcieť požiadať o rozvod, pretože napríklad taký rozvod ich vyjde ešte drahšie ako doteraz, a navyše keď majú napríklad aj deti, tak ešte drahšie, pretože tam sa zvyšujú aj poplatky za návrh na určenie výživného napríklad, a tak by som chcela ešte raz poďakovať najmä teda pánovi poslancovi Jakabovi a jeho tímu za vypracovanie tej stránky Ficovepoplatky.sk, ktorú si môže každý občan a občianka pozrieť a potvrdiť si, že Robert Fico klamal nielen počas kampane, ale aj teraz po nej, pretože sa vydáva za sociálneho demokrata, čo očividne nie je, ale rovnako ako pán Krajčí budem apelovať na všetkých poslancov a poslankyne vrátane teda tých z koaličných lavíc, ktorí by si mohli vybrať hlasovanie o každom bode, či skutočne chcú zavádzať niektoré poplatky, možno tu máme niektorých amatérov zbraní alebo recyklácie lodí či rybárov, poľovníkov, viem, že máme, a že budú teda pri daných bodoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za všetky vaše reakcie. Som veľmi rada, že môj príspevok vás doslova otužil, len vo faktických poznámkach sme za pár minút dokázali odborne a slušne poukázať na viacero veľmi dôležitých tém, a síce školstvo, kvalita vzdelávania, chudoba, napríklad tá energetická, no nielen. Konkurencieschopnosť, odchod a mohla by som povedať doslova útek ľudí do zahraničia, či už kvôli štúdiu, alebo kvôli práci, a hlavne nevôľa týchto ľudí vrátiť sa na Slovensko, ale aj napríklad sociálnej súdržnosti spoločnosti alebo generácií.
Mohli sme hovoriť o ďalších, napr. o kultúre, o podpore podnikateľstva, ale aj zlepšení podmienok pracujúcich ľudí, na ktorých sa často, povedala by som aj vždy, zabúda. Často tu nechápem, prečo sa veci nedajú, a teraz je opäť ten moment, kedy nechápem, prečo tieto veci vláda nerieši.
Hovorila som, že sú skúsenosti a skúsenosti. A keďže tu posledné dni často počujem slovo sociálna demokracia, tak nedá mi doplniť aj, že je sociálna demokracia takého európskeho typu a sociálna demokracia, ktorú vraj tu máme u nás. No nie je to to isté. A veľmi, skutočne veľmi úprimne sa chcem ospravedlniť kolegom a kolegyniam z KDH, že som opomenula ich odborníkov a odborníčky a, naopak, som spomenula teda kolegov a kolegyne z SaS, ale bola to len taká referencia na to, že vlastne tu vystupovali ráno zdravotníci, ale ja si vás, samozrejme, veľmi vážim a rešpektujem a dúfam, že takú dobrú spoluprácu, akú máme pri protestoch, budeme mať aj tu v pléne NR SR.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi za začiatok odcitovať nášho experta na financie a rozpočet Štefana Kišša – vláda a rozpočet len predstierajú konsolidáciu. Schválením nových výdavkov vláda nafúkla deficit aby sa im budúci rok dalo jednoduchšie konsolidovať povinných 0,5 % HDP. Rútime sa po gréckej ceste a dôvera trhov je veľmi krehká. Inak povedané, vláda a tiež naša koalícia tu neprítomná si robí prezidentskú kampaň a veľkoryso rozdáva či už 13. dôchodky alebo iné neadresné sociálne benefity. No a kto to zaplatí? Ja mám chuť povedať že ďalšie generácie.
Životná úroveň u nás sa v porovnaní s najvyspelejšími krajiny aj s našimi susedmi už takmer dve dekády zhoršuje. Drvivá väčšina ukazovateľov kvality života ukazuje zaostávanie alebo dokonca zhoršovanie Slovenska. Zaostávanie v jednej štatistike by mohla byť náhoda. Zaostávanie v desiatich však ukazuje na trend, ktorý potrebujeme zvrátiť. A nemyslím si, že konsolidačný balík, o ktorom tu dnes diskutujeme, ak sa to teda dá nazvať vôbec diskusiou, pretože tu nie je ani minister financií, ani teda naši kolegovia a kolegyne z koalície, nepomôže podľa mňa čokoľvek vyriešiť.
Politici minulosti, tí, ktorí nám teraz vládnu, nám v predvolebnej kampani ponúkali svoje skúsenosti. Nuž nie sú skúsenosti ako skúsenosti. Tie ich nám v minulých rokoch doniesli pokles kvality života. A tento nešťastný trend sa očividne ani nezmení. Takéto skúsenosti nepotrebujeme, potrebujeme prosperujúcu budúcnosť pre všetkých, a tak mi dovoľte pár slov o tom, ako Slovensko musí jednoducho pridať.
V médiách sa pravidle objavujú štatistiky, ktoré ukazujú zaostávanie Slovenska v rôznych oblastiach. Môžeme sa dočítať napríklad, že Slovensko je jednou z najhorších krajín podľa nadúmrtnosti počas covidu, v dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v digitálnych zručnostiach, v úrovni vzdelávania, v strategickej transformácii, tiež z hľadiska motivácie na založenie rodiny, o ktorej sa tu toľko hovorí, v dĺžke zatvorených škôl počas covidu, tiež podľa náchylnosti na ruské dezinformácie, a myslím, že na tom sa všetci, teda možno okrem koalície, zhodneme tiež z hľadiska kvality súdnictva i ovzdušia, aj z hľadiska konkurencieschopnosti. Je toho veľa a chápem, že von nie je veľmi pekné počasie a nemáte chuť schladiť sa ešte viac, avšak v tejto dusnej atmosfére v pléne si možno môžeme schladiť hlavy, aspoň týmto posledným príkladom, dávajte pozor. Medzi najhoršou štvorkou sme aj podľa kvality vôd na kúpanie, to teda platí pravdepodobne aj na otužovanie, ktoré je populárne v tomto období.
Ľudia na tieto informácie reagujú spravidla tromi spôsobmi. Tá prvá skupina, láme palicu nad krajinou a dúfa, že sa ich to nedotkne v tak veľkej miere, niektorí dokonca radšej odídu. Druhú skupinu tvoria väčšinou politici, političky, ktorí odmietajú akceptovať tieto dáta a tvária sa, že vlastne všetko je v najlepšom poriadku. No a tretiu skupinu tú tvorí tých 15-tisíc ľudí, ktoré bolo pred niekoľkými dňami na námestí v Bratislave a ďalšie tisícky v uliciach Banskej Bystrice, Nitry, Košíc, Žiliny. A čoskoro sa pridajú aj ďalšie mestá.
No a vrátim sa k tým politikom. Tí viac času momentálne venujú tomu, ako zachrániť svojich ľudí, než aby riešili dôvody zaostávania, o ktorých som teda hovorila. A tento konsolidačný balík na tom nič nemení, práve naopak. Viac o týchto dôvodoch zaostávania sa dočítate napríklad v blogoch nášho ekonomického experta Štefana Kišša, ktorého som už teda spomínala. Odporúčam napríklad ten, ktorý nazval Štyri grafy, ktoré ukazujú, kde musí Slovensko pridať. V ňom sa dozviete napríklad o snáď najlepšom príklade toho, kde a ako veľmi musíme pridať, a to teda doslova, o nedostavaných diaľniciach. V tomto blogu sa venuje aj zbytočným úmrtiam v zdravotníctve, čo je ďalšia dôležitá téma, o ktorej sme sa tu aj dnes rozprávali, pretože tu máme taktiež na to expertov, či už teda v Progresívnom Slovensku náš Oskar Dvořák, alebo aj u kolegov v SaS-ke.
No ja by som sa teraz chcela venovať najmä téme, ktorá je, ktorá mne osobne leží na srdci, a síce odchod mladých ľudí do zahraničia. A práve, čo sa týka tejto témy, v konsolidačnom balíku nájdeme možno, ja neviem, že či toto má byť zrovna riešenie, ale zvyšovanie cien za cestovné doklady, aby sme teda (povedané so smiechom) mladých ľudí pravdepodobne demotivovali k odchodu, no tak toto podľa mňa nebude fungovať.
Mladí ľudia majú pocit, vďaka tejto vláde, že toto nie je krajina pre nich. Majú pocit, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa premenovalo na ministerstvo pre seniorov, pritom ani tí seniori sa nemajú lepšie, však tie 13. dôchodky im nezaručia dôstojný život. Ale viete, čo týmto všetkých sa docieli, čo týmto vláda docieli? Ďalšie rozdeľovanie spoločnosti, pretože ja čítam tie komentáre, ja počúvam mladých ľudí, a oni skutočne majú ťažké srdce na dôchodcov a dôchodkyne, a tí za to nemôžu. A vravím, ani oni sami sa nebudú mať lepšie. Stále sa hovorí len o senioroch a veľmi málo o mladých ľuďoch, pritom aj konsolidačný balík oberá budúcich dôchodcov a dôchodkyne o tie ich dôchodky.
No ale vrátim sa teda späť k tomu odchodu. Slovenské školstvo je v katastrofálnom stave. A moje kolegyne, tu sediace expertky na vzdelávanie Ingrid Kosová, Viera Kalmárová a Tina Gažovičová so mnou určite bude súhlasiť a verím, že to potvrdia aj v nejakých faktických poznámkach, ale tí a tie, ktoré asi so mnou súhlasia najviac, sú, samozrejme, tí mladí ľudia, všetci tí študenti a študentky, ktorí utekajú zo Slovenska. Pätina z nich študuje na vysokých školách v zahraničí, to je druhé najväčšie číslo v rámci Európskej únie po maličkom Luxembursku, ktoré však, nemôžme zabúdať, so susedným Nemeckom aj Francúzskom spája jazyková blízkosť, a je to skutočne maličký štátik. Tento podiel sa na Slovensku od roku 2010 zvýšil o polovicu z 13 na 20 %. V Česku aj vo výrazne menšom Slovinsku je výrazne nižší.
Napríklad vláda odborníkov a odborníčok Ľudovíta Ódora si túto tému zvolila za jednu zo svojich priorít. V PVV súčasnej vlády, vlády minulosti, o mladých ľudí toho veľa nenájdete. Ódorova vláda napríklad navrhovala projekt Slovensko ti verí. Buďme však úprimní, na systematické riešenie potrebuje vláda viac politického kapitálu alebo politickej sily, dlhodobý mandát a hĺbkové reformy vzdelávania zdravotníctva, ale tiež podpory ľudských práv.
Nechám na vás, zamyslieť sa nad tým, čo z toho vláda Roberta Fica spĺňa. Ale predtým než začnete takto dumať, mám ešte jednu otázku. Kto má za tento stav, ktorý som opisovala, zodpovednosť? Zaostávanie Slovenska v kvalite života najmä, no teda nie výlučne mladých ľudí v posledných viac ako 10 rokoch je neodškriepiteľné. Potrebujeme sa z neho použiť a tieto chyby viac neopakovať. Nešťastím Slovenska bolo pred rokmi vznik vlád SMER-u na čele s Robertom Ficom, neskôr Petrom Pellegrinim, ktoré nám vládli 12 zo 14 rokov od roku 2006. Po takomto takmer nepretržitom vládnutí sa ťažko vina zvaľuje na niekoho iného. No a dnes nám vládnu zas. Čo nám po nich zostalo? Zrekonštruovaný Bratislavský hrad, na ktorý je Robert Fico podľa vlastných slov, a to budem skutočne citovať, za svoje premiérske obdobie hrdý najviac a ktorý sa, tiež jeho slovami, stal pútnickým miestom Slovákov. Žiaľ, mladých ľudí zrekonštruovaný Bratislavských hrad od odchodu neodradí, ale môžu mu zakývať pri prechode hraníc.
Vo voľbách si, žiaľ, Slovensko, a môžeme sa o tom baviť, o tom, že prečo zvolilo minulosť namiesto budúcnosti, ale tým pádom aj zbytočné drahé balíky na rozdiel od adresnej pomoci. Balíky, ktoré budú niesť na chrbtoch tie ďalšie generácie, keď budú kráčať po gréckej ceste.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk. )