Takže ďakujem za slovo aj za možnosť, aj keď sme tu mali tu rozopru teraz, že som sa neskoro prihlásil. Ja chcem vyjadriť pánovi detskému ombudsmanovi Jobovi Mikloškovi aj poďakovanie za veľa práce, tá tvoja práca je v prospech detí za mnoho rokov známa a od roku 2022 si vstúpil do tohto ďalšieho úradu, kde máš možnosť rozvíjať svoju prácu a venovať sa pomoci deťom. Možno je treba hádam povedať toľko, že možno je to trošku nie celkom dôstojné alebo príjemné, že počúvame túto správu ešte z roku 2023 aj v VOP tu vystúpili už dávnejšie, stále sme to odsúvali, teraz je október ´24 a nechcel by som, aby to bol taký náš postoj k ľudskoprávnym témam alebo aj ľuďom, ktorí sa tomuto venujú, ale trošku neskoro sa s tým zaoberáme. Každopádne dobre, že sme tu teraz.
A zároveň chcem sa pozrieť na tú obsiahlu správu. ktorú si priniesol, má až 172 strán, teda, pán komisár, podal si širokú správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Zároveň som si pozeral tvoj taký, jak to povedať, nie osvetový, ale všetky zverejnené príspevky o tvojej činnosti a videl som veľmi veľa aktivít, čo ja viem, diskusií, organizuješ rôzne stretnutia, stretávaš sa s veľa ľuďmi, aj s veľa politikmi, vystupuješ na rôznych fórach, diskusie a tak ďalej. Len trošinku sa mi zdalo ako keby si bol viac taký osvetový pracovník a človek, ktorý, hovorím, robí takú tú verejnú činnosť a popularizuješ takú tú prácu s deťmi. No táto správa tiež pôsobí povedzme celkom pozitívne. Aj si tu spomenul, teda spomenul si až 1 600 článkov a plus ešte 600 iných článkov, kde sa spomína Úrad komisára pre deti. Ale zároveň som si vypočul v tomto parlamente správu aj pani ombudsmanky pre ľudí so znevýhodnením, pani Stavrovská tu bola, a ona nám priniesla aj taký zoznam alebo pohľad na to, koľko podnetov dostala, a boli ich stovky, a tiež koľko ich riešila a koľko ich vyriešila. No a ja si myslím, že toto je jadro tej práce, že to je veľmi dôležité. Pretože presne na to ťa ľudia majú a na to teba potrebujú tie deti, aby sa mali kam obrátiť, keď sú nejakým spôsobom ony vytesňované, alebo ony cítia, že sú nejakým spôsobom znevýhodnené alebo ich práva nie sú dodržiavané. A ja som takýto zoznam nenašiel v tej správe a chýba mi tam. Chcel by som vedieť, koľko podnetov bolo daných na riešenie a koľko doriešila tvoja kancelária, tvoj úrad. Čiže koľko bolo konštatovaných porušení práv dieťaťa, koľké boli pripomienkované, aké ďalšie kroky boli spravené k náprave. Takáto je moja otázka.
Potom, koľko zamestnancov sa venuje tejto podnetovej agende, pretože myslím si, že nielen ja, ale aj iní poslanci opakovane dostávajú podnety od rodičov, ktorí sa cítia poškodení aj v tom možnom svojom kontakte s deťmi, a veľakrát sú tak vytesnení alebo úplne vytlačení, dokonca jedna skupina sa nazýva vymazanými rodičmi, že im je znemožnení kontakt s deťmi úplne, po všemožných sťažnostiach na rôznych úradoch. Či sa sťažovali na polícii, alebo na sociálnych úradoch, na ministerstve, či sa sťažovali verejnému ochrancovi práv a zároveň sa veľakrát sťažovali ľudia na tie úrady samotné. Čiže tie podnety sa týkajú aj úradov práce, ústredia úradov práce a nedostávali odpovede a veľakrát sú istým spôsobom je im znemožňované, nie istým spôsobom, ale konkrétnym spôsobom je im znemožňované mať kontakt s deťmi. A presne na to oni potrebujú teba, tvoj úrad, aby takéto veci mohli byť vyriešené. To sa týka aj tých rodičov, ale týka sa to aj tých konkrétnych detí, ktoré sa niekedy sťažujú na to, že nie je s nimi správne zaobchádzané.
No a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité, aby takáto možnosť niečo dobre vyriešiť deťom daná bola. Takže ďakujem za tieto dobré veci, ktoré si uvádzal. Tematika duševného zdravia, digitálne technológie že si povedal, že to je ako digitálny heroín, čo všetko škodí deťom, syntetické drogy, chudoba, jednorodičovské rodiny, že tu je 30-tisíc ukrajinských detí, ale konkrétne tá možnosť vyriešenia najhorších prípadov, kedy je rodičom bránené styku s deťmi. A ja dostávam do uší a zastrašuje ma to, že tu sa jedná o tisíce takýchto detí. Tak to ma prekvapuje a bolo by veľmi zlé, keby to riešené nebolo. A, žiaľ, teda, už som niekedy počul také srdcervúce prípady, že si hovorím, že ako je možné, aby takéto niečo sa dialo.
No a zároveň chcem vyjadriť, že keď zaznievajú aj názory na to, že ako je fajn, že deti majú hlavne vyrastať v bezpečnom prostredí a je jedno, aké vzory majú pred očami, tak ja si myslím, že to je veľmi rozporné s tým, čo nakoniec takéto deti svedčia vo svojich životoch, pretože nie deti sa budú sťažovať na to, že nie sú vychovávané vo vyváženej rodine ohľadne pohlaví, že nie sú vychovávané v rodine ženy a muža, matky a otca, ale dospelí ľudia. A ja musím povedať, že čítam takéto prípady, kedy dospelé ženy a dospelí muži hovoria po mnohých rokoch a vyjadrujú, že sú skutočne s tým rozčarovaní, že sú skutočne tým poškodení, že sa im to nepáči, že sa ich rodičia rozhodli vychovávať ich takýmto spôsobom a že im zabránili v tom, aby mali pred sebou ten normálny, základný jadrový vzor muža a ženy. Konkrétne svedectvo ženy, ktorá takto vyrástla, hovorila o tom, že jej to skutočne vadí. A spätne pri pohľade na svoje detstvo povedala, že síce ju tie dve ženy, jej mama a tá druhá partnerka jej matky, nevedela jej dať ani meno, nevedela ani povedať o tej žene, ako ju má nazvať, hoci tušila, že aj tá osoba ju mala rada, že jej chcela dobre, ale v konečnom dôsledku ako dospelá žena musela svedčiť o tom, že toto nebolo správne a jej to neurobilo dobre. Takže vytvárať takýto emocionálny zmätok v tých ľuďoch nie je dobré.
A zároveň som sa tu dopočul v tejto sále, že ak my budeme hovoriť, že, a teraz my vyjadrujeme názor, a to znamená každý má na názor právo, pán Dostál, pán kolega, ale teraz sa musím vyjadrovať ku komisárovi, takže keď povieme, že hovoriť o tom, že je správne mať otca a mamu, tak zároveň tým hneď ľudia iného názorového tábora povedia, že my tým vyjadrujeme nenávisť a my tým roznecujeme nenávisť v spoločnosti. Tak toto je úplne základný omyl, aby sme sa takto pozerali na to, čo je to diskusia, vyjadrovanie názorov, pohľad na slobodu názorov. Takže vyjadrovať niečo iné než si druhá skupiny ľudí myslí, že tak je to správne, ako si to oni myslia, tak to je podľa nich nenávisť. Ja si myslím, že toto je hlboký omyl a uplatniť svoje názory na to, ako má vyzerať ten správny model výchovy detí, a povedať, že to má byť muž a žena, ktoré deti vychovávajú, nie je nenávisť len preto, že je to iný názor. (Potlesk.)
