Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pán Hajko, vy ste sa pýtali, čo bude potom. A keď sa na to pozrieme z pohľadu obyvateľov alebo teda ľudí, tak už v zásade ako ten armageddon tu bol celkom taký že vykreslený, ale my už aj vlastne vieme, čo bude potom už z toho, čo sa deje teraz, ako sme si povedali začiatkom týždňa, že teda už aj predseda rady prokurátorov nám farbisto vyjasnil ten prípad dílera drog, ktorý už mal teda dohodnutú vinu a preddohodnutú dohodu o vine a treste.
A nakoniec si povedal, že teda neuzavrie to, pretože sa mu to jednoducho neoplatí, však veď kto by ho nechápal, samozrejme. Čiže bol by naozaj nemúdry, keby teraz tu išiel podpisovať niečo, čo potom bude mať o dva roky, teda o polovicu menej neskôr. Ale aj pani prezidentka vo včerajšom prejave povedala doslovne, citujem, že: "Pri nastavovaní pravidiel trestného práva a osobitne pravidiel ukladania trestov, preto nemôže byť vedúcim princípom iba záujem na tom, aby páchatelia trestných činov subjektívne považovali uložené tresty za spravodlivé." Ako v rozprave uviedol predkladateľ návrhu, takýto prístup totiž vytvára vysoké riziko, že postih páchateľov nebude dostatočne brať na zreteľ legitímne záujmy osôb poškodených majetkovou a hospodárskou trestnou činnosťou.
No a to je o tom, že ten poškodený alebo tí poškodení, bude ich aj v tak v obrovskej miere, že nám to naozaj tu vyvolá tú nedôveru v tento štát. Ľudia sa nebudú k nám vracať, zároveň to fakt skúste vy, koaliční poslanci, poslankyne, vysvetliť tým našim voličom v regiónoch, že nevadí, že vám vykradli byt, v pohode, ešte ani to dieťa sa vám nevráti, normálne že bez bytu, oholený a ešte aj bez detí. Akože, však trošku rozmýšľajte aj v súvislosti, že sa tu hazarduje s našou krajinou. Veď to akože zodpovednosť by malo byť naše druhé meno úplne všetkých.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela podať číslo sedem. Sedem je teraz to číslo vládnej koalície, z toho traja tu byť musia, takže štyria sú tu dobrovoľne. Gratulujem, perfektné číslo. Ešteže iné býva potom na výplate. Že? Chcela by som povedať, že ono je to, zase sa vraciam k tomu spôsobu, že ako vás presvedčiť, aby ste teda dali tie faktické, a teda ono to začína byť ako taká hra, že, že, že je to taká hra, že, že čo si zapamätáme. Že tak tá reťaz, hej? Že už sme teda mali to, že ten spôsob jeden je, že odborný, čiže tuto moji kolegovia a kolegyne, právnici a právničky, tak tie to tu naozaj rozobrali do šroubika, čiže máme odborne, použili sme teda humor, použili sme hnev, použili sme to umenie. Pridávame to stále, hej, čiže potom je tá otázka, že či si, čo si zapamätáme, či tie spôsoby si naozaj že dokonca aj do... dokážeme zapamätať. Mali sme tu teda umenie, vizuálne nemôžeme teda, ale tak máme aspoň fantáziu. Mali sme tu ale aspoň Shakespeara, IMT Smile, čiže históriu aj súčasnosť, komerciu aj väčšiu hĺbku, mali sme tu filozofiu, čiže aj cez to skúšame. Čiže ten Aristoteles tu zaznel. Mali sme priame vyvolávanie, aj to sme mali a teraz najnovšie teda pán Šmilňák, vy ste dali aj prosbu, čo je tiež jeden ďalší zo spôsobov, pretože naozaj z pocitu zodpovednosti voči tým voličom, čo tu sa chystá už vás dokonca prosíme, aby ste to stiahli tento zákon.
Čiže my už naozaj, že trošku už nám aj tá fantázia dochádza napriek tomu, že sme celkom kreatívni, ale furt nič. Čiže áno, teda rozumieme, teda že příkaz znel jasně, ale, ale akože predsa len, že no akože nádej umiera posledná. Skúste to, lebo akože... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem. Ja sa budem trošku opakovať ako aj moji predfaktický rečníci na pána Hargaša, ale musím, musím sa tiež podeliť, lebo ja som sa tiež nad tým zamýšľala, teraz tak akože už celkom často, že vlastne to musí, že tá koalícia musí mať hrozný stres, že tu vlastne ani vy nemôžte, že keď aj sa vám vo vás pohne svedomie, že tento zákon je fakt hrozný, tak ten stres že ani nemôžte sa tváriť, že ste boli práve počas hlasovania že cikať alebo tak, ale že vy normálne, že musíte proste fakt nabehnúť a že a že naozaj to do nohy stlačiť. A ja si myslím, že to musia byť hrozné nervy, že, že keď, lebo ja chápem, že Příkaz zněl jasně, ale je mi úplne jasné, že vy musíte vidieť tie chyby, ktoré tam sú. A vy musíte vedieť, že ten zákon je jednoducho naozaj promafiánsky. A tá realita vášho života musí byť naozaj akože ťaživá, aspoň teda niektorí z vás, v ktorých sa to svedomie hýbe, ale dokonca to nemusí byť že svedomie, ale tie čísla tých vašich voličov sú úplne presné, však to tú akože, niekde sú to čísla až akože také fakt že nízke. Čiže vy sa každému jednému tomu voličovi môžte pozrieť do očí a vysvetliť mu/jej, že ako je možné, že je to v pohode, že vás síce na kompletku vykradli, ale v zásade páchateľ bude mať podmienku a v zásade však veď čo. Že vy sa to, vy však ste tu aj starostovia a primátori a my sme tu už vyskúšali všetko. Odborné veci, humor, hnev, Shakespeare tu bol pred chvíľou, Aristoteles, nič, nič.
Takže potom z toho vyplýva jedine že: Příkaz zněl jasně. A teda ja by som vás chcela napaľovať, že prídu komunálne voľby, aby teda však všelijaké tie kampane, to vy máte radi a všelijaké hoaxove videá a takéto veci. Ale v realite kampaň do takýchto komunálny volieb je o tom, že sa tým voličom pozeráte priamo do očí, tak to chcem vidieť po tomto, keď schválite tento zákon. To chcem vidieť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán Buža, ja by som chcela reagovať na to, ako mnohí odignorovali tuto dnes prejav pani prezidentky Slovenskej republiky. Áno, je to opäť raz to, čo tu stále hovoríme dookola, že je to o základnej slušnosti, ako sa u nás v Starom Meste vraví, tí ľudia nemajú kinderstube. Normálne že výchova, prídem, počúvam a môžem aj nesúhlasiť, ale viem sa správať, lebo teda nie som také úbožiatko nevychované, ale normálny človek, súčasť spoločenstva s určitými normami a, prepytujem, kultúrou. Ono človeku nepomôže, že sa tvári, že číta knihu, strašne je to len čin hlúpy a trápny a ešte aj so zlým hercom, ktorý to ani nevie dobre zahrať, no nič moc, tak vám teda poviem.
Tam potom ste hovorili, že by to mohol byť námet na film, už sme sa o tom aj viackrát tak rozprávali aj my, my u nás, ale ono v podstate nie je to tak, pretože ten film by bol vlastne úplná fraška. Ono by vlastne ani nebolo v ňom nič zaujímavé alebo napínavé, pretože ten hlavný hrdina by robil všetko proste iba stupídne opačne a, a vlastne film by bol úplne že skrátka trápny a nikam by nás nedoviedol. Problém je, že toto je reálny život a týmto návrhom zákona je nám všetkým jasné, že ľuďom sa zníži kvalita života, bezpečie, zvýši sa kriminalita a počet budúcich obetí trestných činov.
A stále sa treba k tomuto vracať, že každý piaty mladý človek sa sem aj kvôli tomuto, čo sa tu teraz predvádza, nevráti k nám na Slovensko naspäť. A týmto našim fiktívnym spolusediacim z koalície je to proste úplne jedno. (Potlesk.)

Ďakujem vám, milé kolegyne a kolegovia, skúsim zareagovať. Áno, ono skrátené legislatívne konanie je ohrozenie cieľa, a dokonca v tejto chví... v tejto situácii vidno, že aj, paradoxne, toho ich vlastného, vlastného cieľa koalície, že tak to nepremysleli, tak si vlastne verili, že to len tak prejde a zvlášť pred Vianocami, že toto, si myslím, že vás, kolegovia a kolegyne z koalície, celkom prekvapilo, že my sme schopní aj pracovať a efektívne a odborne.
Také, áno, to trojčlenné grémium, to je vlastne ako keby toho súčasťou, tohto celého paradoxu. Stále to nie je prijaté, ako vidíme, takže možnože nabudúce si urobíte tú domácu úlohu lepšie a napriek tomu, že môžme stokrát nesúhlasiť s vaším politickým cieľom, tak aspoň ten proces bude správne urobený.
Myslím si, že veľká téma je aj naozaj to vysporiadanie sa s režimami, s kolaborantmi, ktorých sme tu mali a ktorí tu dodnes medzi nami sú infiltrovaní v spoločnosti. Dôležitá téma je reflektovať na fašizmus aj komunizmus, počas ktorého sa tu naozaj diali strašidelné veci, a máme tu stále ešte pamätníkov a pamätníčky a vlastne aj nevysporiadané skrivodlivosti. A mladí ľudia, oni to vidia. Oni dokonca vidia to, že my ako spoločnosť nie sme schopní urobiť túto reflexiu, poctivú reflexiu našej minulosti a že s týmto stále vlastne akože fungujeme a je to náš najväčší problém, pretože my robíme vlastne presný opak a oni fakt nemajú prečo tu zostať.
Čo sa týka eurofondov, presne tak ako si hovorila, Bea, Európska komisia tú možnosť načrtla, nevyhrážala sa, pretože tam ešte ostáva jazyk kultivovaný a diplomatický a my by sme to mali vedieť čítať medzi riadkami, že netreba proste sa rozprávať na hulváta, ale treba aj jednoducho, jednoducho vedieť rozprávať aj kultivovane, diplomaticky, ale zároveň aj vedieť čítať medzi riadkami. Za to, že sa ohrozujú eurofondy, tu môže jedine Robert Fico.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobre, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, začala by som v tejto mojej rozprave oxymoronom a ten znie: Posilnenie úlohy demokratického štátu, trestná politika štátu, v ktorom sa vláda zaviazala k priblíženiu slovenského trestného práva k európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnoprávnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie, ako aj Európskej únie ako takej. Tento výrok je z dôvodovej správy v podaní súčasnej vlády Slovenskej republiky. Je to oxymoron podobný ako výraz totalitná demokracia. Ako sa vraví, toto mi nevychádza.
Odborníci a odborníčky v oblasti práva, ale aj veľká časť slovenskej spoločnosti vedia, a to už aj vďaka tejto rozprave, ktorú by rád vydával kandidát na prezidenta Pellegrini za náhradu medzirezortného pripomienkového konania, že návrhom na novelu Trestného zákona nejde tak o priblíženie sa k štandardom vyspelej Európy, ale je to presne naopak. Kvôli túžbe po beztrestnosti a bezbrehej moci pár skorumpovaných, korumpujúcich či korumpovateľných politikov ľuďom na Slovensku tieto zmeny reálne spôsobia pokles bezpečnosti, pokles pocitu bezpečia, nárast kriminality. Tento návrh je normálne pozvánkou ku kriminalite. Už sme si to tu hovorili naozaj veľakrát, rozobrali do šróbikov. A táto vláda to vie. Vy, koaliční poslanci a poslankyne, vy to proste viete. Problém je však v cynizme, vo vlastnom egoizme tých najvyšších, vieme menovať, a v radostnej lojalite nových politikov a političiek, ale aj tých starších, ktorým je táto vláda výťahom aspoň k nejakej moci. Preto im je fakt, že sa tu búra samotná demokracia, dosť ukradnutý. Nejaká budúcnosť nielen detí, ale aj staršej generácie, nás všetkých, vás, vážené občianky a občania, vás všetkých, túto koalíciu vôbec, ale vôbec netrápi. Ich nebaví totiž ani chodiť do roboty, ako tu vidíme celé dni, zo 79 ich je tu tak väčšinou 5 až 10, aj teraz by sme si to tak mohli tak spočítať.
Ono tá demokracia a jej princípy, kde koalícia musí rešpektovať opozíciu, je vlastne dosť na príťaž, chápem. Aj tak už teraz na slovo poslúchate svojho šéfa. Takže všetko ostatné, nebodaj nejaký rešpekt k odbornosti a názoru relevantných inštitúcií či rešpekt k opozícii je pre vás už len naozaj otravný. Pod zámienkou zmien v oblasti trestnej politiky sa táto vláda snaží o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a ošetrenie svojich ľudí, ktorí nezvládli počas minulých vlád Roberta Fica žiť čestne. A to je primárny cieľ tejto perfídnej novely.
Už sme tu viackrát mali koalíciou vyčítané, koľko nad tým trávime času. No, samozrejme, že tu trávime toľko času, pretože ste si sem do Národnej rady Slovenskej republiky hodili skrátené legislatívne konania bez akéhokoľvek pádneho dôvodu, prečo by nemali byť pripomienkované relevantnými inštitúciami, a to s obsahmi, ktoré sme tu do šróbika rozobrali a jasne ukazujeme, že obyvateľom Slovenskej republiky naozaj nepomáhajú a naozaj im uškodia. Uškodia verejným financiám, uškodia mladým ľuďom, rodinám, seniorom, slabšej kvalite života, slabším a teda kvalite života. Nedovolia rásť šikovným ľuďom, ktorí by vytvorili základ pre dobré hodnoty, pre ekonomickú stabilitu, pre inovácie. Zato dovolia rásť kriminalite, podkopávajú dôveru v princípy štátu, vysmievajú sa študentom, ktorých odtiaľto doslova vyháňajú. Tak samozrejme, že sa teda musíme ozvať a ako opozícia pracovať so všetkými nástrojmi, ktoré máme. A som naozaj vďačná, že to vidia aj ľudia na námestiach, ktorých len v ostatný štvrtok bolo okolo 35-tisíc na slovenských námestiach, ktorí spolu s nami odmietajú diktátorské praktiky. Som zvedavá, koľko ľudí príde dnes vo štvrtok 18. januára o 18. hodine.
Najnovšie predseda parlamentu a kandidát na prezidenta Slovenskej republiky Peter Pellegrini vyhlásil, že vidí priestor na zlepšenie. Akože super, ale je tu jedno dosť dôležité nepochopenie. Tu nie je iba priestor na zlepšenie, nezľahčujte to, prosím. Tu sú desiatky zásadných odborných výhrad a desiatky tisíc protestujúcich, ktorí volajú po zastavení zmien Trestného zákona a zrušenia ÚŠP. Vyzývam preto Petra Pellegriniho, aby skrátené legislatívne konanie, aby tento návrh okamžite zastavil a stiahol tento promafiánsky balíček z rokovania parlamentu. Ak chce vláda diskutovať o rozumnej zmene v trestnom práve, má použiť riadny legislatívny proces, určený práve na odstránenie nedostatkov a chýb.
Európska únia, ktorej sme členmi, a teda našťastie, za to som fakt vďačná, a najmä po obskúrnych rečiach, ktoré tu na hodine otázok minulý týždeň viedol súčasný premiér Fico, to bolo inak teda fakt, že na to, že je štvornásobný premiér, naozaj veľká hanba, takže Európska únia, konkrétne Európska komisia vyjadrila obavy ohľadom návrhu zmeny Trestného zákona, ktorý predložila slovenská vládna koalícia. A znova si môžme opakovať, že Európska komisia jednoznačne potvrdila, že Slovenská republika by mala byť v legislatívnom procese zdržanlivá. Európska komisia požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry bez dôkladnej analýzy a konzultácie.
Tá Komisia zdôrazňuje, že takéto zásadné zmeny si vyžadujú dôkladné zváženie ich dopadov. Komisia poukázala na široký rozsah navrhovaných zmien a na potrebu solídnej analýzy tých dopadov na rôzne oblasti práva Európskej únie. Komisia vyzvala slovenskú vládu, aby sa zdržala akýchkoľvek rýchlych zmien bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni. A tiež Komisia vyjadrila žiadosť o zdržanlivosť a potrebu riadnej prípravy na politické a technické diskusie so slovenskou vládou na preskúmanie týchto otázok a odporúča konzultácie aj s Benátskou komisiou Rady Európy. Tento postoj Európskej únie odzrkadľuje jej záujem na zabezpečení, aby legislatívne zmeny na Slovensku boli v súlade s princípmi právneho štátu a právom Európskej únie a zároveň boli prijímané transparentným a inkluzívnym spôsobom.
Nuž a máme tu nielen postoj Európskej komisie, ale aj samotnej prezidentky Slovenskej republiky, ktorá vyjadrila nesúhlas s novelou Trestného zákona, a nejde len o samotné ustanovenie zákona, ale aj celý ten proces schvaľovania. Poukázala na to, na čo poukazujeme s mojimi kolegyňami a kolegami, že zmeny prebehli bez adekvátnej diskusie s dotknutými orgánmi, bez toho medzirezortného pripomienkového konania a bez zohľadnenia legislatívnych dopadov na práva a povinnosti dotknutých orgánov v praxi. Koľkokrát sme to tu už počuli? Koľkokrát?
Dôvody vlády na skrátené legislatívne konanie sú politické, nie právne a dokonca ani nie zákonné. Takéto dôležité systémové zmeny sa mali podrobiť vecnej, poctivej a odbornej diskusii. Aplikácia skráteného legislatívneho konania a priebeh rozpravy v parlamente podľa prezidentky nereflektovala kritériá Ústavného súdu. Tieto argumenty poukazujú na tú dôležitosť transparentnosti, odbornosti, demokratického postupu pri tvorbe a schvaľovaní zákonov, čo sú kľúčové prvky v demokratickom právnom štáte. Otázka prispôsobovania zákonov politikmi podľa vlastných potrieb je dôležitá, veď aj kvôli takýmto hrátkam viacerých, až primnohých politikov a političiek na Slovensku prináša viacero etických a demokratických otázok do našej spoločnosti.
V demokratickom systéme je naozaj dôležité, aby zákonodarný proces bol transparentný, spravodlivý a zameraný na verejný záujem. Zákony by mali odrážať potreby a záujmy celej spoločnosti, nielen úzkej skupiny ľudí, čiže politických elít, čo tu práve vidíme v priamom prenose. Prispôsobovanie zákonov osobným alebo straníckym záujmom vedie k strate dôvery verejnosti v právny systém a demokratické inštitúcie. Najhoršie je, že táto strata dôvery je priamo úmerná so stratou chuti mladých ľudí študujúcich v zahraničí vrátiť sa sem, pracovať, založiť si rodinu. Okrem devastačných, materiálnych, spoločenských účinkov týchto nenávratov, poznáme aj finančnú hodnotu takýchto strát, ako nám to už tu povedal kolega Ivan Štefunko, je to 2,8 mil. eur na každého jedného produktívneho človeka, ktorý sa k nám na Slovensku už nikdy naspäť nevráti. Tých mladých ľudí je vonku momentálne 32-tisíc. Toto je ten hazard, ktorý vy tu s nami robíte, s celou našou krajinou, táto koalícia. Každý piaty človek, každá piata žena, každý piaty muž sa nevráti a je to aj kvôli dôvere v tento štát, kvôli dôvere vo vládu, od ktorej právom očakávajú zrelé, na odbornosti a dátach robené rozhodnutia. Namiesto toho tu ošetrujeme pár Ficových ľudí. Je to naozaj veľmi-veľmi nevkusné.
Toto skrátené legislatívne konanie sa inak ako právnou akrobaciou ani nedá opísať. Právne normy sa v podaní návrhov vládnej koalície interpretujú alebo aplikujú spôsobom, ktorý sa výrazne odchyľuje od ich pôvodného účelu alebo ducha. Táto prax často zahŕňa využívanie právnych technikalít, medzier v zákonoch alebo nejasných formulácií v právnych textoch, aby sa dosiahli špecifické ciele, ktoré nemusia byť v súlade s celkovým zámerom alebo spravodlivosťou zákona. Ak si prejdete jednotlivé ustanovenia návrhu, bude vám to zrejmé. Koniec koncov fakt, že ich údajne písali advokáti, ktorí zastupujú obvinených v trestných kauzách, ktoré majú na stole prokurátori a prokurátorky ÚŠP, je len ohavnou ukážkou toho, kde sme sa za krátky čas po voľbách dostali.
Ohýbanie práva môže mať rôzne formy a stupne závažnosti od mierne kontroverzných interpretácií až po závažné zneužívanie právnych princípov a tento jav môže viesť k nespravodlivým a neadekvátnym výsledkom v právnych sporoch, erodovať verejnú dôveru v právny systém a podkopávať základy právneho štátu. Často je kritizovaný za to, že slúži partikulárnym záujmom na úkor širšieho verejného dobra, a my to tu teraz naozaj vidíme. Sme priamymi účastníkmi a účastníčkami, sme obeťami túžby koalície po udržaní si moci, kontroly a vplyvu, po mocenských rozhodnutiach. Taká korupcia a klientelizmus, zneužívanie práva umožňuje politikom poskytovať ochranu, chrániť seba alebo svojich spolupracovníkov pred právnymi dôsledkami svojich nezákonných aktivít.
Taktiež môže ísť aj o nedostatočnú právnu kultúru a osvietenosť, kde chýba hlbšie pochopenie dôležitosti právneho štátu a dodržiavania právnych noriem. V takýchto prípadoch môže dôjsť k zneužívaniu práva kvôli nevedomosti alebo nedostatočnému vzdelaniu v oblasti práva. Je dôležité zdôrazniť, že zneužívanie práva politikmi a političkami je neakceptovateľné a podkopáva zásady demokracie, právneho štátu a dôvery verejnosti v politický systém. Boj proti takémuto zneužívaniu vyžaduje silné inštitucionálne mechanizmy, transparentnosť, nezávislé súdnictvo a aktívnu občiansku spoločnosť.
Slovensko, podobne ako iné postkomunistické krajiny, prešlo zložitým prechodom od totalitného režimu k demokracii. Tento prechod prinášal výzvy ako slabší právny štát, nedostatok demokratických inštitúcií a skúseností s transparentnou a zodpovednou vládou. U nás je aj veľkým problémom nulová reflexia v spoločnosti voči skrivodlivostiam režimom, či už... režimov, či už fašistického, alebo komunistického. A prečo to spomínam? Z môjho pohľadu, ak zneužívanie politickej moci nebolo adekvátne vyšetrované a trestané, vytvára to kultúru beztrestnosti, kde politici zacítia, že môžu konať bez obavy zo zodpovednosti alebo dôsledkov. A niektorí a niektoré z nich to nezabudnú efektívne využiť a vidíme to dnes.
Korene zneužívania politickej moci na Slovensku, ako aj v iných krajinách, sú mnohoraké a súvisia s historickým, sociálnym aj politickým vývojom krajiny. Naším problémom je aj tá pred chvíľou spomínaná neschopnosť reflexie na zásadné politicko-spoločenské otázky, na skrivodlivosti, ktoré sa tu aktívne diali, neschopnosť a neochota presne a precízne a zodpovedne pomenovať veci a zreflektovať ich spôsobom, ktorý prinúti človeka, v tomto prípade spoločnosť ako celok, uvažovať nad sebou a nad svojimi možnosťami a motiváciami stať sa lepšou.
Vládny návrh zákona na podstatnú novelu Trestného zákona môžeme bez problémov charakterizovať ako zneužívanie politickej moci. Ak trestné činy nebudú adekvátne vyšetrované a trestané, ak budeme mať absurdne krátke premlčacie doby, tak tu voláme po kriminalite. My voláme po mafiánskych spolkoch so sľubom beztrestnosti. To je tak absurdné a nebezpečné. Toľkokrát si tu o tom rozprávame. Je dôležité si uvedomiť, že zneužívanie politickej moci teda je ten komplexný problém, ktorý síce nie je ojedinelý, ale jeho riešenie si vyjadruje, vyžaduje celistvé a dlhodobé úsilie zamerané práve na posilnenie demokratických inštitúcií a právneho štátu. Myslím, že nie som jediná, kto si myslí, že táto vláda o niečo takéto záujem nemá, a vidíme to, čo sa tu práve v tejto chvíli deje v našej krajine aj s inštitúciami a so zásahom do nich. Bez nadsázky možno hovoriť o tom, že demokracia je pre túto koalíciu skôr prekážkom, prekážkou, ako inštitucionálnym rámcom.
Skrytá legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku bude mať závažný dopad na systém fungovania trestnej spravodlivosti bez možnosti odbornej verejnosti pripravované zmeny pripomienkovať a bez zodpovedajúcej lehoty sa na zmeny pripraviť. Primeraná lehota má slúžiť na oboznámenie sa adresátov práva s novou úpravou. Platí, že čím je zmena právnej úpravy zásadnejšia, napr. zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá v prostredí Slovenskej republiky funguje už mnoho rokov, tým dlhšia doba sa má adresátom poskytnúť, aby sa právna úprava vžila. Sociológia práva hovorí v tejto súvislosti aj o tzv. sociálnej účinnosti práva, ktorá nastáva po faktickej účinnosti právnej úpravy. V tomto prípade tu zrejme nehrá žiadnu rolu a tam, kde sa zmeny pripravovali niekoľko mesiacov, tak v tomto prípade je to možné okamžite. Pritom sa reálne môže stať, ako sa tu často upozorňuje, že procesné práva dotknutých osôb môžu byť práve týmto spôsobom narušené, pretože špeciálna prokuratúra na takúto zmenu nie je ani materiálno-technicky zabezpečená. Je neprijateľné, aby k takýmto zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo takýmto skrytým spôsobom, vynechaním štandardného legislatívneho procesu, bez aktívnej participácie oprávnených a dotknutých subjektov vrátane zástupcov prokuratúry, pretože zvolený postup by v riadne fungujúcom právnom štáte nemal byť akceptovaný.
Legislatívny proces ako právny inštitút má vytvárať priestor na náležité posúdenie a vyhodnotenie prípadných zmien.
V tomto prípade až kuriózne vyznieva to, čo som spomenula na začiatku, že sa v dôvodovej správe k návrhu zákona odvoláva táto koalícia práve na európske trendy, európsku judikatúru, aj keď pred voľbami sme skôr počuli reči o výlučnej slovenskej suverenite, zhnitom Západe a fuj európskej liberálnej demokracii, pričom to je ten klasický paradox, pretože trestná politika štátov, na ktorú sa odvolávajú, je práve výsledkom dlhodobého pôsobenia liberálnej demokracie.
Smutné je, že sa koalícia neinšpiruje trestnou politikou európskych štátov aj pri iných trestných činoch, ale najmä pri majetkovej a ekonomickej kriminalite, a aj to vytrhnutie z kontextu, ako sme tu už mnohokrát počuli. Opäť ide teda len práve o nejaké vybrané veci. My tu nemáme mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti. Nemá, štátu tu nehrozia značné hospodárske škody, teda keď sa na to nepozrieme inak, ak by šiel návrh zákona v normálnom legislatívnom procese a je to presne naopak, máme tu rozpravu, pozor, nie diskusiu, rozpravu o zmenách, ktoré sú prijímané bez toho, aby zohľadnili názory a potreby tých, ktorých sa týkajú. Sú prijímané bez posúdenia ich vplyvu na hospodárstvo krajiny, podnikateľské prostredie, sociálnu súdržnosť, životné prostredie, bezpečnosť ľudí, ľudské práva, medzinárodné záväzky a iné relevantné aspekty. Tým sa porušuje nielen zásada právneho štátu, ale aj zásada demokratického a sociálneho trhového hospodárstva, ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.
Stratená dôvera v štát, alarmujúci a neúnosný stav zneužívania a obchádzania legislatívneho procesu na Slovensku, ako aj hodnôt, na základe ktorých sú zákony prijímané, doslova ničia budúcnosť našej krajiny, ako som už spomínala. Mnohokrát sme to tu hovorili, že každý piaty mladý človek študujúci v zahraničí sa nevracia naspäť a budeme to opakovať dokola. Nemá prečo to spraviť. My ho nevoláme naspäť. My hovoríme mladým ľuďom, ostaňte tam, kde ste. My sa tu z vás budeme priamo premiérom vysmievať z telesného vzhľadu. My vás budeme z pozície moci či funkcie šikanovať cez médiá či inak. My vám budeme v priamom prenose ukazovať, že to, čo sa učíte u nás na práve napríklad, to my pošliapeme priamo v Národnej rade. My vám tu chceme povedať, že nás nezaujímate. Vaša budúcnosť je nám ľahostajná, pretože my tu budeme uprednostňovať pár svojich ľudí pred celkovou bezpečnosťou v krajine, hovoriac o kriminalite. My tu budeme vyhadzovať peniaze von oknom, kde ich dolu budú chytať naši kamoši na nové nepotrebné ministerstvo, namiesto odborného zlepšenia súčasného stravu. My nebudeme investovať odborne a cielene do vzdelávania a vedy a inovácie a to všetko len tak akože. Trošku je to teda síce blbé, že vy nás prekuknúť viete, ale viete čo? Ostaňte vy tam. A ešte na dôvažok vás budeme hanobiť za to, že akí ste. Akí ste sa narodili, koho máte radi, koho ľúbite, akú máte orientáciu, k akej menšine patríte, a to priamo cez ministerstvo, napr. ministerstvo kultúry. Pričom nás už aj nedávno tragická minulosť vo forme popravy dvoch nevinných mladých ľudí, Juraja a Matúša, nám ukázala, kam až podnecovanie nenávisti spoločnosti môže zájsť. Tejto ministerke, tejto vláde je to jedno. Vravia: Mladí ľudia, nechoďte sem, toto je teraz naša krajina, naše léno, náš priestor na vyplienenie.
Toto je veľmi smutný fakt, ktorý vám tu týždne pripomíname, koaličné poslankyne a poslanci. Pripomíname vám to v rozprave. V rozprave, opäť raz treba povedať, nie v diskusii ani v normálnom legislatívnom procese, ale v opozičnom monológu do prázdnej sály. Našťastie sú ľudia, ktorí naše snaženie o zachovanie právneho štátu vidia a vnímajú rovnako ako my a dávajú nám to vedieť na námestiach v silných počtoch desiatok tisíc ľudí.
Nuž a keď sme už tu, rada by som v mene Progresívneho Slovenska pripomenula, že dnes vo štvrtok 18. januára sa o osemnástej hodine vidíme spolu opäť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja by som tak išla v normálnych pravidlách, aké tu máme nastavené.
Ja ďakujem ti, Darinka, za tvoj príspevok. Čas, ktorý tu strávime v pléne pri tomto skrátenom legislatívnom konaní, je zjavne veľmi dôležitý. Ono stačí sa naozaj pozrieť iba do kalendára, pretože už teraz mal byť prijatý podľa tohto perfídneho plánu tejto vlády, a nie je.
Čo však je, čo sa deje, sú udalosti, ktoré sa simultánne v tomto čase, kým my tu jednostranne diskutujeme, dejú. Pridáva sa množstvo... pridáva sa množstvo argumentov, konkrétne menovaných situácií a dopadov, mediálnych vyjadrení odborníkov, odborníčok, inštitúcií, Európskej komisie aj prezidentky Slovenskej republiky. Sú to vyjadrenia, ktoré doslova volajú po tom, aby sme tu, preboha, stopli tento proces, aby ste stiahli tento návrh zákona. V súvislosti s desivými informáciami o porušovaní práv detí u nás v strede Európy v roku 2024 je to niečo strašidelné, kam sa rútime a čo zároveň ani neriešime.
Upozorňujeme tu aj na fakt, že návrh tohto zákona je pozvánkou ku kriminalite a k zníženiu bezpečnosti ľudí. Desivé však v tejto kombinácii je aj to, že tu medzičasom máme ministerku kultúry, ktorá tu vedome šíri nenávisť, zlobu a klamstvá a odporne na to zneužíva oficiálnu inštitúciu ministerstva kultúry. Jedinú kultúru, ktorú dokáže ministerka Šimkovičová šíriť, je kultúra adorácie pýchy spojenej s neodbornosťou. Chcem ju týmto opäť vyzvať na okamžité zastavenie tohto jej ťaženia.
Šírenie a podnecovanie nenávisti voči menšinám, voči komukoľvek je spolu s týmto návrhom zákona, ktorý odbrzďuje kriminalitu v našej republike, republike tragickým koktejlom. Prosím vás, fakt sa zastavte.

Ďakujem ti, Michal, že si nadviazal úvodnou vetou na pani Jaurovú, takže ja, reagujúc na teba, môžem zároveň nadviazať na svoju predchádzajúcu faktickú, ktorú som nestihla dopovedať, a trošku ma to trápi. Tá bola o dôstojnosti procesu a mojej reflexii aj sebareflexii na ostatnú moju faktické, keď už som bola fakt nahnevaná, a ako som spomínala, za pár týždňov to už tu boli tisícky faktických, kedy sme sa snažili nejak získať pozornosť tento koalície, a teda išli sme drvivou väčšinou cez odborné, resp. takmer vždy ideme cez odborné poznámky a faktické, potom sme skúšali humor a nakoniec teda aj sme teda prišli aj k hnevu, a teda aj poučovaniu.
No a na záver pri tom všetkom, keď som teda rozmýšľala nad tým, ako nás prostredie dokáže formovať, a niekedy dokonca aj v negatívnom slova zmysle stiahnuť, ale moja sebareflexia teda súvisí s tým, že sa nesmieme nechať, nesmieme a nebudeme napriek tejto skúsenosti s koalíciou rezignovať na kultúru, kultivovan... kultivovanosť a slušnosť, naopak. Aj preto ja sama, vyskúšajúc si všetky možnosti, stále sa mi najviac páčia príspevky dôstojné, odborné, pokojné a vecné, páči sa mi naozajstný súboj ideí a radosť z tvorby, takže nech si ide koalícia, ako teda chce, nepodarí stiahnuť, nepodarí sa jej stiahnuť nás, my ostávame pokojní, vecní a odborní.
A ešte by som chcela na jednu vec ohľadne hnevu zareagovať na teba, rada by som aj týmto vyzvala súčasnú ministerku kultúru, aby okamžite prestala so šírením nenávisti a využívania ministerstva kultúry na svoju príšernú propagandu hnevu a zloby. Chcem ju vyzvať, aby aj ona začala konečne odbornú a vecnú debatu o podstatných výzvach a zároveň krásach kultúry.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Zori. Ja by som chcela reagovať na prvú časť tvojho príhovoru týkajúci sa nekultúrnosti a dehonestácii prípravy legislatívneho procesu a dôstojnej debaty tak celkovo tuto v parlamente. Aj keď chcela by som veľmi a radšej rozoberať obsah a témy, ktoré si naznačila a ktoré táto vláda nepriniesla, a asi tušíme, že ani neprinesie.
Ale naspäť k dôležitosti argumentácií a peknej odbornej debate. Zdieľam úplne tvoj pocit a chcela som sa podeliť s jednou vecou, nad ktorou od včera večera celkom silno rozmýšľam, ako tu včera kolegyňa Zuzka Mesterová mala svoju rozpravu a kvôli teda čakaniu na hlasovanie tu bolo nezvyčajne veľa koaličných poslancov a poslankýň, tak naozaj už zúfalo volala po odbornej debaty... debate. Poslanci koalície ju prerušovali, vyslovene tu, s prepáčením, hučali, správali sa nedôstojne a bolo to celé fakt ako pre mňa že veľmi hrozné.
A ja som mala následne faktickú, kde som sa teda už naozaj akože úprimne a fakt hnevala, a ako nad tým rozmýšľam, tak vlastne my sme si tu všetci v koalícii prešli rôznymi typmi emócií a rôznymi typmi faktických, a to preto, lebo my sa tu proste snažíme vzbudiť nejaký záujem u tejto koalície, aby nejakým spôsobom reagovala. Tých faktických poznámok už tu bolo určite okolo tisícky za tie týždne. Drvivá väčšina našich faktických bola odborná, vecná, pokojná, jasná. Potom sme prechádzali do rôznych typov humorných faktických. Potom sa tu jedujeme a hneváme a vlastne nič, nič normálne, že proste iba stena a arogancia, arogancia moci.
A tak som si povedala, že O. K., toto asi nevieme zmeniť, to už potom budú musieť zmeniť voliči a voličky, keď pochopia a keď uvidia, ale teda dôležité je, že ja som si povedala, že skúsim sa vrátiť naspäť na tú odbornú, faktickú stránku veci, a teda že vrátim... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna a smiech v sále.)

Ďakujem. Aj ja len veľmi krátko. Pán Hlina, mňa zaujala vaša poznámka o tom grafickom porovnaní, to komparované znenie zákona. Ja tiež rada vidím veci graficky jasne, vizuálne jasne a pán Danko by so mnou určite súhlasil, že také veci je dôležité vidieť.
A tu mi pri tom napadlo, keďže ja mám fakt dobrú tú vizuálnu pamäť, ako kolega poslanec Dostál spravil také to porovnanie diplomovky pána Danka s plagiovaným textom, ktorý sa objavil v jeho diplomovke, a tam je to zase úplne presne opačne, ako ste vy hovorili, že aká veľká zmena sa udeje oproti novému zneniu, tak tam je to zasa, že úplne, že jedna k jednej. Strašne je to smiešne, ale je to treba asi to znova obnoviť. Je to úplne akože, jak taký semafor to tam svieti, fakt super to je. Ale toto nie je iba o pánovi Dankovi, hovorím to preto, že je to veľmi symptomatické pre činy tejto koalície, ale aj atmosféry v spoločnosti, lebo keď nezreflektujeme ani ako spoločnosť na takéto veci, ako je napríklad plagiátorstvo takéhoto typu dokonca, tak potom sa vlastne ani nemôžeme čudovať, že nám návrhy v znení zákonov napíšu advokáti obvinených, či nebodaj sami obvinení.
Je to teda smutný fakt, ale v tejto situácii sa, žiaľ, nachádzame.