Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja by som tak išla v normálnych pravidlách, aké tu máme nastavené.
Ja ďakujem ti, Darinka, za tvoj príspevok. Čas, ktorý tu strávime v pléne pri tomto skrátenom legislatívnom konaní, je zjavne veľmi dôležitý. Ono stačí sa naozaj pozrieť iba do kalendára, pretože už teraz mal byť prijatý podľa tohto perfídneho plánu tejto vlády, a nie je.
Čo však je, čo sa deje, sú udalosti, ktoré sa simultánne v tomto čase, kým my tu jednostranne diskutujeme, dejú. Pridáva sa množstvo... pridáva sa množstvo argumentov, konkrétne menovaných situácií a dopadov, mediálnych vyjadrení odborníkov, odborníčok, inštitúcií, Európskej komisie aj prezidentky Slovenskej republiky. Sú to vyjadrenia, ktoré doslova volajú po tom, aby sme tu, preboha, stopli tento proces, aby ste stiahli tento návrh zákona. V súvislosti s desivými informáciami o porušovaní práv detí u nás v strede Európy v roku 2024 je to niečo strašidelné, kam sa rútime a čo zároveň ani neriešime.
Upozorňujeme tu aj na fakt, že návrh tohto zákona je pozvánkou ku kriminalite a k zníženiu bezpečnosti ľudí. Desivé však v tejto kombinácii je aj to, že tu medzičasom máme ministerku kultúry, ktorá tu vedome šíri nenávisť, zlobu a klamstvá a odporne na to zneužíva oficiálnu inštitúciu ministerstva kultúry. Jedinú kultúru, ktorú dokáže ministerka Šimkovičová šíriť, je kultúra adorácie pýchy spojenej s neodbornosťou. Chcem ju týmto opäť vyzvať na okamžité zastavenie tohto jej ťaženia.
Šírenie a podnecovanie nenávisti voči menšinám, voči komukoľvek je spolu s týmto návrhom zákona, ktorý odbrzďuje kriminalitu v našej republike, republike tragickým koktejlom. Prosím vás, fakt sa zastavte.

Ďakujem ti, Michal, že si nadviazal úvodnou vetou na pani Jaurovú, takže ja, reagujúc na teba, môžem zároveň nadviazať na svoju predchádzajúcu faktickú, ktorú som nestihla dopovedať, a trošku ma to trápi. Tá bola o dôstojnosti procesu a mojej reflexii aj sebareflexii na ostatnú moju faktické, keď už som bola fakt nahnevaná, a ako som spomínala, za pár týždňov to už tu boli tisícky faktických, kedy sme sa snažili nejak získať pozornosť tento koalície, a teda išli sme drvivou väčšinou cez odborné, resp. takmer vždy ideme cez odborné poznámky a faktické, potom sme skúšali humor a nakoniec teda aj sme teda prišli aj k hnevu, a teda aj poučovaniu.
No a na záver pri tom všetkom, keď som teda rozmýšľala nad tým, ako nás prostredie dokáže formovať, a niekedy dokonca aj v negatívnom slova zmysle stiahnuť, ale moja sebareflexia teda súvisí s tým, že sa nesmieme nechať, nesmieme a nebudeme napriek tejto skúsenosti s koalíciou rezignovať na kultúru, kultivovan... kultivovanosť a slušnosť, naopak. Aj preto ja sama, vyskúšajúc si všetky možnosti, stále sa mi najviac páčia príspevky dôstojné, odborné, pokojné a vecné, páči sa mi naozajstný súboj ideí a radosť z tvorby, takže nech si ide koalícia, ako teda chce, nepodarí stiahnuť, nepodarí sa jej stiahnuť nás, my ostávame pokojní, vecní a odborní.
A ešte by som chcela na jednu vec ohľadne hnevu zareagovať na teba, rada by som aj týmto vyzvala súčasnú ministerku kultúru, aby okamžite prestala so šírením nenávisti a využívania ministerstva kultúry na svoju príšernú propagandu hnevu a zloby. Chcem ju vyzvať, aby aj ona začala konečne odbornú a vecnú debatu o podstatných výzvach a zároveň krásach kultúry.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Zori. Ja by som chcela reagovať na prvú časť tvojho príhovoru týkajúci sa nekultúrnosti a dehonestácii prípravy legislatívneho procesu a dôstojnej debaty tak celkovo tuto v parlamente. Aj keď chcela by som veľmi a radšej rozoberať obsah a témy, ktoré si naznačila a ktoré táto vláda nepriniesla, a asi tušíme, že ani neprinesie.
Ale naspäť k dôležitosti argumentácií a peknej odbornej debate. Zdieľam úplne tvoj pocit a chcela som sa podeliť s jednou vecou, nad ktorou od včera večera celkom silno rozmýšľam, ako tu včera kolegyňa Zuzka Mesterová mala svoju rozpravu a kvôli teda čakaniu na hlasovanie tu bolo nezvyčajne veľa koaličných poslancov a poslankýň, tak naozaj už zúfalo volala po odbornej debaty... debate. Poslanci koalície ju prerušovali, vyslovene tu, s prepáčením, hučali, správali sa nedôstojne a bolo to celé fakt ako pre mňa že veľmi hrozné.
A ja som mala následne faktickú, kde som sa teda už naozaj akože úprimne a fakt hnevala, a ako nad tým rozmýšľam, tak vlastne my sme si tu všetci v koalícii prešli rôznymi typmi emócií a rôznymi typmi faktických, a to preto, lebo my sa tu proste snažíme vzbudiť nejaký záujem u tejto koalície, aby nejakým spôsobom reagovala. Tých faktických poznámok už tu bolo určite okolo tisícky za tie týždne. Drvivá väčšina našich faktických bola odborná, vecná, pokojná, jasná. Potom sme prechádzali do rôznych typov humorných faktických. Potom sa tu jedujeme a hneváme a vlastne nič, nič normálne, že proste iba stena a arogancia, arogancia moci.
A tak som si povedala, že O. K., toto asi nevieme zmeniť, to už potom budú musieť zmeniť voliči a voličky, keď pochopia a keď uvidia, ale teda dôležité je, že ja som si povedala, že skúsim sa vrátiť naspäť na tú odbornú, faktickú stránku veci, a teda že vrátim... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna a smiech v sále.)

Ďakujem. Aj ja len veľmi krátko. Pán Hlina, mňa zaujala vaša poznámka o tom grafickom porovnaní, to komparované znenie zákona. Ja tiež rada vidím veci graficky jasne, vizuálne jasne a pán Danko by so mnou určite súhlasil, že také veci je dôležité vidieť.
A tu mi pri tom napadlo, keďže ja mám fakt dobrú tú vizuálnu pamäť, ako kolega poslanec Dostál spravil také to porovnanie diplomovky pána Danka s plagiovaným textom, ktorý sa objavil v jeho diplomovke, a tam je to zase úplne presne opačne, ako ste vy hovorili, že aká veľká zmena sa udeje oproti novému zneniu, tak tam je to zasa, že úplne, že jedna k jednej. Strašne je to smiešne, ale je to treba asi to znova obnoviť. Je to úplne akože, jak taký semafor to tam svieti, fakt super to je. Ale toto nie je iba o pánovi Dankovi, hovorím to preto, že je to veľmi symptomatické pre činy tejto koalície, ale aj atmosféry v spoločnosti, lebo keď nezreflektujeme ani ako spoločnosť na takéto veci, ako je napríklad plagiátorstvo takéhoto typu dokonca, tak potom sa vlastne ani nemôžeme čudovať, že nám návrhy v znení zákonov napíšu advokáti obvinených, či nebodaj sami obvinení.
Je to teda smutný fakt, ale v tejto situácii sa, žiaľ, nachádzame.

Ďakujem, pán Sulík, myslím si, že je dobré, že si tu neustále pripomíname dôležitosť legislatívneho procesu. Ono vždy pri každom projekte naozaj najdôležitejšie je sa najprv zamyslieť a vzápätí naozaj dobre zľava, sprava, z každej strany si problém premlieť, nastoliť si dopady. Hovorili sme už proste o tom miliónkrát, a zjavne to budeme musieť opakovať milión prvý tejto koalícii.
Párkrát som tu počula zo strany koalície, že veď tak sa to tu dialo za minulých vlád, za vlády Matoviča a spol. No áno, akože dialo sa to, ale sú tu dve dôležité veci, ktoré treba povedať.
Po prvé bez ohľadu na to, že sme s mnohým ako Progresívne Slovensko ostro nesúhlasili a že sme tu mali rozhodnutia vlády, ktoré sme považovali za veľmi nekompetentné a v mnohom škodlivé, je úplne neodškriepiteľné, že tu bola mimoriadna situácia, lebo covid bola neodškriepiteľne mimoriadna situácia, a zvlášť keď už nás ešte ani opozícia nepomáhala prirodzenej súdržnosti ľudí a Fico a spol. spochybňovali aj tie najlogickejšie pandemické, protipandemické opatrenia, ako sú nosenie rúšok či očkovanie. Následne prišla aj vojna Ruska proti Ukrajine. Je to skrátka to pomenovanie, že sú to mimoriadne situácie, a skrátené konanie sa tam dá pochopiť.
A po druhé, koalícia, akože ste ako malé deti. Ja nechápem, ako môžte argumentovať tým, že keď niekto predo mnou robil niečo nesprávne, tak ja budem to tiež robiť nesprávne a just, pretože ten predo mnou to nesprávne robil. Veď vy ste vraveli, že ste profesionáli a že viete veci robiť. Ale tu vyzerá, že vy teda nechcete správne veci robiť a zároveň to ani neviete správne robiť, ako sa nám tu každým dňom ukazuje. A to máte pritom celý vládny aparát k dispozícii. Vy ste verejní činitelia a činiteľky a máte zodpovednosť a tá zodpovednosť voči Slovensku je aj v tom, a máme ju my všetci, nielen vy, ale aj my, aby sme tu, ktorí sme tu, aby sme robili veci správne, a vy ich tak proste nerobíte.
Ďakujem.

Ďakujem, Zuzi, za tvoj príspevok v rozprave.
Ja som už dnes povedala, že som tu nová v tomto volebnom období, ale teda musím povedať, že tak ako si niektorí ľudia píšu na Facebook, že vysoká škola života, tak ja stokrát môžem mať diplom, ale až počas týchto pár dní sa učím, čo to je naozaj život v podaní SMER-u, HLAS-u a SNS. Ale teda chcem podčiarknuť, že teda úplne dobré to nie je. Lebo ja som zo sveta, kde sa ctí odbornosť, kde sa ctí firemná či politická kultúra, kde sa ctia fakty a kde sa ctí profesionalita. A normálne že napríklad my v PS-ku naozaj a úprimne riešime a sme pripravení riešiť problémy ľudí na Slovensku. A to tak, že máme tému, preložený problém, zapoja sa odborníci, odborníčky, navzájom si veci konzultujeme, aj opozitnými názormi a nakoniec prídeme k riešeniu, ktoré je čo najlepšie. Ale to, čo tu ja vidím, to, čo tu ja tu vidím, je otrasné šlendriánstvo a najmä neúctu voči voličom a voličkám. Fakt by som chcela, aby to tí vaši voliči a voličky videli, aby vedeli, čo vy za ich peniaze tu robíte, za čo beriete plat a výhody poslanca. Je to nič. Nič. A to nič je ešte podčiarknuté tým, že je nanič. Vy ešte ani v tom nie ste dosť dobrí, aby to nič ste poriadne urobili. Ešte aj to nič je odfláknuté. Strašná hanba je toto. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Mária, chcela by som reagovať na to, čo si vravela v tejto rozprave o férových procesoch a pridusení demokracie. Ja som tu prvé volebné obdobie, avšak mám už skúsenosť z nášho mestského a miestneho zastupiteľstva a fakt je, že takéto flexibilné metre na procesy či rokovací poriadok som teda v živote nevidela, rovnako tak ani ako nevidela som aroganciu súčasných koalícií v daných parlamentoch. A máš pravdu, nedá sa mať všetko v tom rokovacom poriadku do detailu napísané, my to musíme chápať ako určitý rámec správania, rámec procesov a medzi nami by mala byť akási nepísaná zmluva o slušnosti a odbornosti. Ale táto zmluva o slušnosti a odbornosti by mala byť najmä medzi nami poslancami a poslankyňami a verejnosťou, ktorú, ktorú môžme zastupovať a zastupujeme ju dočasne.
A opäť sa vraciam k tej arogancii, že ja teda ako sa nestíham čudovať ako arogantne sa správajú aj v rámci procesov členovia a členky tejto koalície. Je to veľmi smutný pohľad toto pre mňa. V tomto parlamente, ktorý by mal byť výkladnou skriňou tejto krajiny, mi veľmi zúfalo chýba kultúrnosť a kultivovanosť, a to sa nedá presne vpísať do rokovacieho poriadku, to je proste otázka pokory k voličom a voličkám, je to otázka zodpovednosti k tejto krajine. Ono sa to potom pretavuje aj do krokov tejto vlády, aj do obsahu návrhov a ich zákonov, ako aj do celého procesu, ktorý je tu už tak často spomínaný. A ja som rada, že aj ľudia, aj verejnosť toto vidí a spolu opäť raz si túto vašu laxnosť a aroganciu pripomenieme aj tento štvrtok a osemnástej hodine na slovenských námestiach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Rada by som reagovala na vystúpenie pani poslankyne Holečkovej. Ono my sme tu už mali viackrát koalíciou vyčítané, koľko tu trávime rozpravami času. No samozrejmé, že tu trávime toľko času, pretože ste si sem vládna koalícia do Národnej rady Slovenskej republiky vhodili skrátené legislatívne konania bez akéhokoľvek pádneho dôvodu, prečo by nemali byť pripomienkované relevantnými inštitúciami. A to s obsahmi, ktoré sme tu do šróbika rozobrali a jasne ukazujeme, že obyvateľom Slovenska nepomáhajú, ony im naopak škodia. Uškodia verejným financiám, uškodia mladým ľuďom, rodinám, seniorom, slabším, uškodia kvalite života. Nedovolia rásť šikovným ľuďom, ktorí by tu vytvorili základy pre dobré hodnoty, pre ekonomickú stabilitu, pre inovácie. Zato dovolia rásť kriminalite, podkopávajú dôveru v princípy štátu, vysmievajú sa študentom, proste vyháňajú ľudí odtiaľto. Tak samozrejmé, že sa musíme ozvať a ako opozícia pracovať so všetkými nástrojmi, ktoré máme. A som naozaj vďačná, že to vidia aj ľudia na námestiach, ktorých len vo štvrtok 11. 1. ich bolo okolo 35-tisíc v devätnástich slovenských mestách. Títo ľudia spolu s nami odmietajú vaše diktátorské praktiky. A my vám, politikom a političkám tejto koalície, budeme neustále opakovať, že nemôžete mať všetko.
Ja viem, že vy ste, vy si to teraz nemyslíte, vaše úškrny arogantné, nekultúrne a neslušné správanie, hoc aj tu v tomto pléne, je pre toto úplne symptomatické. Ale my sme nestáli v ´89 na námestiach a nevybojovali sme slobodu a demokraciu len preto, aby sme vám ju len tak potichučky odovzdali, lebo vy si myslíte, že je dobré spraviť zo Slovenska svoju guberniu. Skrátka nemôžete a nebudete mať všetko.

Ďakujem, Oskar, moja reakcia je na to, ako jasne ukazuješ ty, ale aj celá opozícia, ako sú všetky reči o potrebe skráteného legislatívneho konania bezobsažné, pokiaľ rovno nie je lepšie povedať, že klamlivé. Mne je vždy veľmi smutno, napríklad aj pri tomto kompetenčnom zákone, že sú tam aj témy, ktoré by sa dali dobre, kvalitne a v prospech ľudí naozaj poctivo riešiť, ale táto vláda nič. Ten problém je totižto v ich cynizme, v ich vlastnom egoizme, momentálne tých najvyšších a v radostnej obskúrnej lojalite nových politikov a političiek k týmto politikom, pretože im je táto vláda výťahom aspoň k nejakej moci.
Preto im je fakt, že tu rôznymi návrhmi búrajú samotnú demokraciu, dosť ukradnutý. Taký Fico si revolúciu v ´89. podľa jeho slov, ako vieme, ani nevšimol. Nejaká budúcnosť nielen detí, ale aj staršej generácie, nás všetkých, ich vôbec, ale vôbec netrápi. Ono tá demokracia a jej princípy, kde koalícia musí rešpektovať opozíciu, je im vlastne celkovo tak dosť na príťaž. Aj tak už teraz na slovo poslúchajú svojho šéfa, takže všetko ostatné, nebodaj nejaký rešpekt k odbornosti, k názoru relevantných inštitúcií či k procesom alebo rešpekt k opozícii, ten už je ako pre nich fakt otravný.
Ale ľudia z koalície, je tu jeden zaujímavý fakt, vy ste sa naozaj prerátali v podceňovaní ľudí. Mali sme tu možnosť vidieť aj včera na slovenských námestiach, kde sa zišlo okolo 35-tisíc ľudí, ktorí si naozaj neželajú nielenže neodborné, ale najmä diktátorské praktiky nimi platených zástupcov a zástupkýň. Tak už skúste reflektovať, že nemôžete mať všetko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Dávid. Na margo prerušovania tvojho vystúpenia v rozprave by som chcela koaličným poslancom a poslankyniam poradiť takú jednoduchú vec, ono je to také zelené tlačídko a tam je napísané, že faktická poznámka a dáva nám to mnohé výhody a tá najväčšia je, že môžete dve minúty plynule rozprávať a môžte reagovať na človeka v rozprave. A fakt to funguje, zvládla som to ja, zvládol to určite aj pán Danko, všetci to tu zvládneme, takže môžte to používať.
Ja myslím, že jedna vec je ale naozaj dôležitá, ktorú si podčiarkol a ktorú zvýrazňujú viacerí opoziční poslanci a poslankyne, nám odtiaľto z našej krajiny totižto naozaj odchádzajú deti. Každý druhý mladý človek plánuje odtiaľto odísť, každý piaty, ktorý odíde, sa proste už nikdy neobzrie späť. Nevidia ho starí rodičia, nevidia ho rodičia, neužijú si ich deti, nemá sa kto o tých starých rodičov postarať. Táto vláda skrátka berie Slovensku budúcnosť. Stále ma fascinuje, že sú len dve možnosti, prečo to tu nikto z koalície, ale ani samotné programové vyhlásenie vlády vôbec nereflektuje a je to buď po prvé cynizmus, že vám je to úplne jedno, že vám na budúcnosti nezáleží, iba na tej vlastnej, normálne len takej vlastnej s veľkým ohyzdným plotom okolo, že to je vlastne celé, o čo tu ide. Alebo teda je to jemne povedané nevedomosť a tá nevedomosť, v tomto prípade by ste to teda mali prehodnotiť, či za verejné financie s mandátom od ľudí, od ľudí ste to vy na správnom mieste. Či ste si nepomýlili miesto vašej práce, či sa nechcete ešte raz zamyslieť, či naozaj obhajujete verejný záujem, pretože zatiaľ všetko, čo sa tu v krajine od volieb deje, hovorí o presnom opaku.
Ďakujem.