Videokanál poslanca

Ďakujem.
Oskar, ty si popisom štruktúry, ako presne funguje medzirezortné pripomienkové konanie, poukázal na absurdnosť a perfídnosť výrokov tejto vlády. Mňa napríklad fascinuje ten od kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegrini, ktorý na istý deň rozpráv našich, čiže opozície, zadrel výrok v duchu, že veď debata je tu stále a je dlhšia ako normálne, normálne alebo normálne medzirezortné pripomienkové konanie. To je fakt fascinujúci pohľad, pretože tu je rozprava a faktické k nej. Nie je to odborná diskusia medzi príslušnými rezortmi. A teraz my sa tu môžme síce zamýšľať nad tým, ako je to nesprávne. Môžem si ja stokrát povedať, že veď títo ľudia v koalícii zjavne nikdy poriadne nepracovali, či už na projektoch či úlohách, alebo v tímoch. Pretože poriadne pracovať zvlášť na zákonoch ovplyvňujúcich život celej krajiny znamená chcieť čo najviac debaty. Znamená to chcieť čo najviac aj oponujúcich názorov, chcieť sa čo najviac naučiť. Lenže tu je ten koreň problému inde.
Títo poslanci a poslankyne koalície, táto vláda nechce žiadnu diskusiu. Celý tento zrýchlený proces je len pre nich tá, úplne že najotravnejšia časť. Celá demokracia je pre nich teraz celkom už ako dosť otravná. Je pre nich už dostaču... dos... je pre nich už dostačujúce, len tak si šúchať labkami pred šéfom, lebo istota beztrestnosti či bytia súčasťou vládnuceho spolku je oveľa, oveľa viac lákavá, ako poctivá práca a samostatné a odborné rozhodovanie. A toto je veľmi smutná skutočnosť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Mňa osobne tiež, pán Pročko, zaujíma, ako dopadne toto hlasovanie, pretože napríklad financovanie politických strán a ich kontrola je naozaj dôležitá vec. Je to signál, že sme vo férovej a civilizovanej krajine, to, ako politické strany alebo kandidáti, kandidátky si financujú svoju kampaň. A zároveň by som tým chcela apelovať na akékoľvek ďalšie kampane koaličných strán, aby, ale vlastne všetkých strán, či kandidátov a kandidátiek, aby už prestali s rôznymi svojimi arogantnými úhradami na transparentné účty, kde každému trochu príčetnému človeku je jasné, ako tam asi interne tie transakcie bežia.
Snáď sa aj raz vy budete môcť naozaj úprimne hrdiť kampaňou, ktorá bude jasná, transparentná a s ktorou sa dostanete na úroveň civilizovanej Európy. Jedine, že by ste to smerovali nahlas a národne do Ruska či Maďarska. Ale ja opäť verím, opäť raz v ďalšom hlasovaní tohto parlamentu, že niekto z poslancov a poslankýň koalície bude voliť podľa svojho svedomia, ktoré sa v ňom možno ozve. Veď je to voľba tajná, tak sa šéf možno nemusí presne dozvedieť, kto z vás to bol, veď viete, že teda v ktorom sa z vás ozval presne ten hlas volajúci po férovom a profesionálne zdatnom kandidátovi. Poďte to skúsiť. Ono je to dosť osviežujúci pocit, keď viete, že nie ste iba oddané bábky slúžiace egoizmu pár ľudí. Ono aj váš život môže zrazu dostať úplne iný zmysel, nevraviac o tom, že tu nemáte byť za seba kvôli moci a peniazom svojim, ale že zastupujete ľudí. Ono je to veľká zodpovednosť, tak nám ukážte, že k nej viete aj dozrieť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Chcem na vás reagovať, pán Hlina. Vlastne je to podobné ako som to mala vo faktickej už včera aj v rozprave, aj prednedávnom, hovoril o tom aj dnes Ivo Štefunko, a je to absolútne kľúčová téma na prežitie Slovenska, ktorá je tejto koalícii ale úplne ukradnutá. Sú to naše deti, ktoré naozaj reálne odchádzajú húfne preč a každé piate sa reálne už neobzrie naspäť. Nám odchádza budúcnosť a ja naozaj nechápem, mne to fakt mozog neberie, ako vám to v koalícii môže byť takto príšerne jedno. Ako si vy predstavujete budúcnosť, či stačí vám fakt, že bude len tá vaša, tá vaša jediná, ktorá bude úplne bez ohľadu na spoluobčanov, len vy, tá vaša vlastná egoistická budúcnosť. A toto, ako tu vláda znásilňuje procesy, ako úplne popiera v praxi to, čo učíme deti v školách, na vysokých školách, to je tak do neba volajúca hanba, že napríklad ja sa s týmto pocitom skoro každé ráno budím. Veď prečo by sa tie deti mali vrátiť niekam, kde vedia, že tu nejaké právo či morálka je len kus handry. Prečo by sa mali chcieť vrátiť, keď vedia, že sú tu pedagógovia, ktorí si vynucujú akože rešpekt iba z pozície moci. Prečo by sa mali vrátiť, keď tu je najnovšie premiér, ktorý sa vysmieva študentovi kvôli vzhľadu. Niečo tak nízke a úbohé. A inak táto samotná budova má fascinuje už dávno, preto ma potešila aj vaša metafora. Ono totiž ako vyzerá, to je niečo úplne symptomatické, od rušenia noriem, ignorovania zákonov až po v betóne zaliate vzácne keltské pamiatky, ktoré padli za obeť niečomu tak bezobsažnému ako sú garáže, a to je fakt hanba. Ďakujem.

Ďakujem ti, Simi, za tvoj príspevok. Pri jeho počúvaní príde človeku smutno, lebo máme, aspoň zatiaľ, v tejto krajine demokraciu, sme európska krajina, sme členmi Európskej únie, ktorá nám priniesla množstvo dobrých a podstatných vecí. Napríklad veľmi dôležitá vec je možnosť dostupného štúdia či pracovných príležitostí v európskych krajinách, o ktorých sa našej generácii ani nesnívalo, alebo možnosť sa v blízkosti inšpirovať európskymi krajinami, ktoré sú v mnohých veciach ďalej ako my. A teraz v tomto valci, ktoré táto vládna koalícia na čele s donom chatárom chystá, tak sme úplne že na hanbu sveta.
Ale veľmi ma trápi v súvislosti s tým ešte jedna vec. Máme tu na Slovensku množstvo študentov a študentiek práva, politológie či iných vied, ktorí nás tu v parlamente, ale aj kroky tejto vlády pozorne sledujú. Alebo sú študentky a študenti v zahraničí, ktorí možno aj rozmýšľajú, či sa vrátia na Slovensko naspäť, pričom už teraz vieme, že každý piaty alebo piata sa domov ani nevrátia. Prečo by sa aj mali? Veď títo mladí ľudia vidia, že takýmto znásilňovaným procesom sa učia úplne zbytočne, pokiaľ teda neštudujú na vysokej diktátorskej katedre chatárstva. Títo mladí ľudia si nás nemajú prečo vážiť, nemajú prečo dávať svoje úsilie tejto krajine, ktorá si vyberie pár ľudí, ktorí nezvládajú čestne žiť, a týmto ľuďom podriadi celú budúcnosť. Z toho mi je naozaj smutno.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Natália, aj ja by som chcela zareagovať na tvoje upozornenie na najznámejších chatárov Slovenska, na súčasného premiéra Fica s kamošmi na tom známom videu z poľovníckej chaty, kde nám vlastne už vtedy úplne všetko povedali, ako to budú chystať. Je úplne zjavné, že súčasný premiér dobre vedel, ako jemu a jeho spolusúputníkom fakt tečie do topánok, ako mu tikajú hodiny, ako sa mu míňa čas, ako zjavne nebolo dňa, kedy by sa neobával, či niekto vo väzbe nestratí nervy a nezačne hovoriť do detailov. Vedel a vie veľmi dobre, že už mu nestačí sa len tváriť, že on nič, nestačí mu iba šíriť nenávisť a klamstvá, byť dezinformátorom, už musí spraviť čo najrýchlejší krátky proces a jasný rez s inštitúciami, ktoré ho ohrozujú. Preto nám tu leží toto skrátené legislatívne konanie a tento zákon s obsahom, ktorý súčasného premiéra Fica a jeho spriaznených ľudí jednak zachráni a po druhé odbrzdí tak, že sa ešte len jeho voliči nebudú stíhať čudovať. Preto je zjavné, že tie návrhy chystali už pred voľbami a chystali ich práve ľudia, ktorí úplne presne vedia, ako seba či svojich klientov ošetriť. A táto vláda veľmi dobre vie, že musí všetko spraviť pre to, aby sa už pri moci zabetónovali navždy, aby už bolo neskoro, keď sa už občania, jeho voliči a voličky prebudia. Ono sa to totiž ich každodenného života a bezpečia dotkne a vtedy aj oni na vlastnej koži, žiaľ teda, pochopia, akú rozbujnelú kriminalitu im táto vláda nachystala. A kvôli týmto chúťkam koalície rozvrátiť na Slovensku demokraciu sa vidíme s ľuďmi na námestiach už tento štvrtok. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem vám, pán poslanec Bužo, za príspevok do rozpravy. Hovoríte tak, ako všetci kolegovia a kolegyne pred vami o naozaj vážnych veciach, o cielenom návrate do čias beztrestnosti, o korupcii, o mafii, ktorá tu pred rokmi za Mečiara aspoň fungovala, beztrestnosti tzv. našich ľudí za Fica, ktorých snom aj reálnou snahou je návrat týchto čias, na ktoré si mnohí a mnohí z nás až príliš dobre pamätáme.
Mne sa tak, mne sa zdá však byť veľmi smutné, keď vidím aroganciu tam obďaleč sediacich pánov z HLAS-u, ktorých predseda by chcel byť prezidentom Slovenskej republiky, ako sa tu, pokiaľ vás, pokiaľ teatrá... ako sa tu, pokiaľ vás teda teatrálne neignorujú, smejú a výsmešne tvária a o, veľmi jemne povedané, nevhodných poznámkach, ktoré sme započuli až sem, tak ani nehovorím. Takže, prosím vás, odkážte to aj vašim kolegom, že my sme to sem počuli, je to veľmi-veľmi nevhodné.
Váže... vy, pán Bužo, vy, pán Bužo, sa tu vyjadrujete vecne a najmä kultivovane. Kultivovanosť by minimálne nás ľudí v parlamente mala definovať. Tá kultivovanosť tu týmto pánom a, žiaľ, mnohokrát aj dámam z koalície až bolestne chýba. My tu z opozície spolu s ľuďmi na námestiach si aroganciu moci a rozvrat našej krajiny naozaj neželáme a dáme to opäť vedieť na námestiach vo štvrtok 11. 1., na všetkých námestiach slovenských miest a takmer všetkých.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Bea, aj ja keby som mala, si mala vybrať, či mám veriť Európskej komisii, alebo Ficovi a tejto vláde, tak mám odpoveď úplne jasnú. Dnes tu normálne sedím a počúvam a pri každom príspevku sa fakt vraciam do minulosti, a to som si myslela, že už ako krajina budeme v roku 2023 a 2024 tak nejak napredovať a normálne reflektovať fakt, že je 21. storočie. A my tu opäť iba riešime hrozby, kam nás Fico a jeho družina chce úplne fyzicky zatiahnuť.
No a chcela by som zareagovať najmä na tvoju časť o násilí, o domácom násilí, rodovo podmienenom násilí, ďakujem za to. Toto násilie, rodovo podmienené násilie, na toto vláda nielenže nereflektuje, ale ešte sa tu aj ide pospiatky. Všetci tu poznáme aj bludy a hoaxy napríklad o Istanbulskom dohovore a ono je fakt škoda, že sa nepodpísal niekde inde, možno by sa tak hlúpo nedal zneužívať a viac by ľudia zavnímali jeho obsah, ktorý iba bezcitný človek môže odmietať, alebo teda populisti, ktorí sú radi pri moci, ktorej konzumáciu si radi urýchlia v skrátenom legislatívnom konaní, len aby teda tu Fico vyriešil pár ľudí, ktorí nevedeli žiť čestne.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja ako som vás tu, pán Spišiak, počúvala, tak som si nevedela pomôcť, ale mne normálne fyzicky zle prišlo. A už mám dosť rokov, aby som si živo pamätala mafiánske roky v našom meste. Deväťdesiate roky, kedy ste sa sa už ani nečudovali, že ak ste spravili tú chybu, že ste chceli poctivo podnikať, tak sa bežne stávalo, že vám jednoducho zmizlo auto, napríklad v stavebnej firme to bol aj náklaďák, taký malý, niekoľkotonový nákladiačik. A potom sa o pár dní záhadne nákladiačik našiel. A ako vám ho tí nálezcovia vrátili? Len tak, že ste si ho mohli odkúpiť. Alebo vám na tej stavbe bežne mizli veci, normálne tak, že hromadne, že po kamiónoch, a vy ste sa nevedeli domôcť práva, vedeli ste, že na štát sa ani len neoplatí obrátiť. To, že ste našli človeka omotaného do predlžovačky tak, že ani nevedel kolená ohnúť, to už je len fór taký ako pri tom celom, čo sa tu teraz chystá. A tento marazmus, akože budeme tomu čeliť opäť raz my všetci a ja ako, mne je z toho naozaj veľmi, veľmi ťažko.
Vy ste spomínali tú Dunajskú Stredu, no áno, ona bola tým slávna, tam to bolo brutál, ale dialo sa to presne aj u nás v Bratislave a aj vo zvyšku Slovenska.
A toto, táto spomienka, ale najmä táto hrozba, ktorá sa touto vládou na nás valí, je naozaj frustrujúca, je to naozaj ťažké čo i len si predstaviť, lebo my sme si to už zažili, a vieme, o čo ide. Len kvôli tým svojim pár ľuďom, ktorí nezvládali žiť čestne, tuto ide vláda ohroziť všetkých nás, celý zvyšok Slovenska, a to je absolútne neuveriteľné a za mňa teda fakt hanebné.
Ďakujem.

Ďakujem. Mňa tiež oslovilo presne toto ´akože´, pretože to sa tu praktizuje naozaj že úplne všade, furt a stále, a teda je to veľká vec a veľký neduh tejto vlády. A ja som veľa času strávila rôzne po svete, takého pracovného času myslím, a chcela by som nám dať trochu aj napríklad Japonsko na zamyslenie. Oni sú známi tým, že sú pracovití národ, ale oni nezačnú po zadaní témy či projektu lietať jak motorové myši z kúta do kúta, ale naozaj si na chvíľku, resp. na dlho najprv sadnú, zamyslia sa, rozoberú projekt alebo tému úplne na súčiastky a povedia si nakoniec po naozaj poctivej analýze, že teda ako ďalej, aké nástroje na riešenie použijú a až potom začnú naozaj fungova, fičať, a teda vieme o nich, že teda sú naozaj pracovitý národ, ale najprv, a na to sú obzvlášť oni pyšní, sa proste fakt zamyslia. A to sa tu nedeje.
Ale môžme ísť aj bližšie, aby teda ste si nemysleli teda, že tuto idem príliš ďaleko, ale ja napríklad poznám parlament samosprávny, či už z Bratislavy z mestského zastupiteľstva, alebo aj v mestskej časti Staré Mesto a fakt by ste neverili, ale my tam trávime že hodiny a hodiny na kluboch, v komisiách odborných, na stretnutiach s občanmi, kde navrhujeme, vysvetľujeme, korigujeme a až následne na základe vyladenia argumentov potom prijímame návrhy a až potom ideme do parlamentu s tým a tam sa hlasuje. A ono je to vlastne veľmi nemúdre, ako povedal aj kolega Štefunko pri súhrne našich (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) rozprávku k programovému vyhláseniu vlády smerom k vláde, že my sme tu naozaj spravili teda alternatívne PVV a teda vy fakt že berte, kým dávame. A teraz keď aj tuto máme ďalšie a ďalšie rozpravy, ktoré sú naozaj akože zaujímavé, my vám to opakujeme týždne, zastavte sa, zamyslite, berte, kým dávame, lebo krajina, ľudí, ktorých zastupujete, vám to za to bude v budúcnosti fakt vďačná.
Ďakujem.

Ďakujem vám všetkým, kolegyne, kolegovia, za reakcie. Skúsim tak reagovať vo veciach, ktoré som zachytila. V podstate áno, bola by to naozaj veľmi pekná téma, keby sme vedeli tú tému chytiť odborne, vecne, po serióznej diskusii. Ono fakt by to bolo pekné pre budúcnosť Slovenska takéto niečo vytvoriť. Aj tá národná hrdosť. Ono my by sme naozaj mali byť, keď už chceme byť veľmi národní, tak mali by sme byť hrdí na poctivosť a rešpekt k odbornosti, čo sa v tejto chvíli nedeje. A naozaj že mali by sme si uvedomiť, že tradičné nie je v konflikte s novým, lebo aj to nové bude raz tradičné a tak stále dokola. To proste nie je konflikt, to je umelo vyvolané, vyvolaná falošná dilema.
A ja teda úprimne nerozumiem popieračom klímy, popieračom rovnosti ľudských práv, popieračom všetkého, pretože má to, má to afekt na to, že my už proste nie sme deti, ktoré si zakryjú pred problémom oči a problém zmizne. My máme zodpovednosť a my musíme myslieť na budúcnosť a podľa toho sa aj správať. A keď už teda tvoríme nejaké politiky vrátane cestovného ruchu, tak by sme sa mali pozrieť na problém, ten rozkryť a povedať si, ako proste z neho vyjsť von a ideálne tak, aby teda sme z toho mali aj nejaký profit.
A ešte k téme LGBTI+, áno, ja, samozrejme, súhlasím, že ono sú na to morálne dôvody a viete, ono to raz príde, ono tam, takí tam páni trošku tak nesúhlasne funeli, keď som teda povedala to slovo LGBTI+ a chcela by som na to reagovať. Ono to proste raz príde, akože aj na Slovensko príde raz to, že prídeme do 21. storočia a budeme tu mať rovnosť ľudí. Ale ja tu akože apelujem na téma ´ekonomický efekt´, pretože ten potenciál je akože naozaj veľký a ono sa nestane vôbec nič, keď tu prijmeme napríklad manželstvá rovnakého pohlavia. Jednoducho vtedy sa naplní ten, tá litera toho ministerstva, že nebude to mať afekt na manželstvo, ale naopak teda, rozhodne to bude mať vplyv na pocit bezpečia a tým pádom na rozvoj turizmu.
Ďakujem. (Potlesk.)