Videokanál poslanca

Ďakujem, pán Sulík, myslím si, že je dobré, že si tu neustále pripomíname dôležitosť legislatívneho procesu. Ono vždy pri každom projekte naozaj najdôležitejšie je sa najprv zamyslieť a vzápätí naozaj dobre zľava, sprava, z každej strany si problém premlieť, nastoliť si dopady. Hovorili sme už proste o tom miliónkrát, a zjavne to budeme musieť opakovať milión prvý tejto koalícii.
Párkrát som tu počula zo strany koalície, že veď tak sa to tu dialo za minulých vlád, za vlády Matoviča a spol. No áno, akože dialo sa to, ale sú tu dve dôležité veci, ktoré treba povedať.
Po prvé bez ohľadu na to, že sme s mnohým ako Progresívne Slovensko ostro nesúhlasili a že sme tu mali rozhodnutia vlády, ktoré sme považovali za veľmi nekompetentné a v mnohom škodlivé, je úplne neodškriepiteľné, že tu bola mimoriadna situácia, lebo covid bola neodškriepiteľne mimoriadna situácia, a zvlášť keď už nás ešte ani opozícia nepomáhala prirodzenej súdržnosti ľudí a Fico a spol. spochybňovali aj tie najlogickejšie pandemické, protipandemické opatrenia, ako sú nosenie rúšok či očkovanie. Následne prišla aj vojna Ruska proti Ukrajine. Je to skrátka to pomenovanie, že sú to mimoriadne situácie, a skrátené konanie sa tam dá pochopiť.
A po druhé, koalícia, akože ste ako malé deti. Ja nechápem, ako môžte argumentovať tým, že keď niekto predo mnou robil niečo nesprávne, tak ja budem to tiež robiť nesprávne a just, pretože ten predo mnou to nesprávne robil. Veď vy ste vraveli, že ste profesionáli a že viete veci robiť. Ale tu vyzerá, že vy teda nechcete správne veci robiť a zároveň to ani neviete správne robiť, ako sa nám tu každým dňom ukazuje. A to máte pritom celý vládny aparát k dispozícii. Vy ste verejní činitelia a činiteľky a máte zodpovednosť a tá zodpovednosť voči Slovensku je aj v tom, a máme ju my všetci, nielen vy, ale aj my, aby sme tu, ktorí sme tu, aby sme robili veci správne, a vy ich tak proste nerobíte.
Ďakujem.

Ďakujem, Zuzi, za tvoj príspevok v rozprave.
Ja som už dnes povedala, že som tu nová v tomto volebnom období, ale teda musím povedať, že tak ako si niektorí ľudia píšu na Facebook, že vysoká škola života, tak ja stokrát môžem mať diplom, ale až počas týchto pár dní sa učím, čo to je naozaj život v podaní SMER-u, HLAS-u a SNS. Ale teda chcem podčiarknuť, že teda úplne dobré to nie je. Lebo ja som zo sveta, kde sa ctí odbornosť, kde sa ctí firemná či politická kultúra, kde sa ctia fakty a kde sa ctí profesionalita. A normálne že napríklad my v PS-ku naozaj a úprimne riešime a sme pripravení riešiť problémy ľudí na Slovensku. A to tak, že máme tému, preložený problém, zapoja sa odborníci, odborníčky, navzájom si veci konzultujeme, aj opozitnými názormi a nakoniec prídeme k riešeniu, ktoré je čo najlepšie. Ale to, čo tu ja vidím, to, čo tu ja tu vidím, je otrasné šlendriánstvo a najmä neúctu voči voličom a voličkám. Fakt by som chcela, aby to tí vaši voliči a voličky videli, aby vedeli, čo vy za ich peniaze tu robíte, za čo beriete plat a výhody poslanca. Je to nič. Nič. A to nič je ešte podčiarknuté tým, že je nanič. Vy ešte ani v tom nie ste dosť dobrí, aby to nič ste poriadne urobili. Ešte aj to nič je odfláknuté. Strašná hanba je toto. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Mária, chcela by som reagovať na to, čo si vravela v tejto rozprave o férových procesoch a pridusení demokracie. Ja som tu prvé volebné obdobie, avšak mám už skúsenosť z nášho mestského a miestneho zastupiteľstva a fakt je, že takéto flexibilné metre na procesy či rokovací poriadok som teda v živote nevidela, rovnako tak ani ako nevidela som aroganciu súčasných koalícií v daných parlamentoch. A máš pravdu, nedá sa mať všetko v tom rokovacom poriadku do detailu napísané, my to musíme chápať ako určitý rámec správania, rámec procesov a medzi nami by mala byť akási nepísaná zmluva o slušnosti a odbornosti. Ale táto zmluva o slušnosti a odbornosti by mala byť najmä medzi nami poslancami a poslankyňami a verejnosťou, ktorú, ktorú môžme zastupovať a zastupujeme ju dočasne.
A opäť sa vraciam k tej arogancii, že ja teda ako sa nestíham čudovať ako arogantne sa správajú aj v rámci procesov členovia a členky tejto koalície. Je to veľmi smutný pohľad toto pre mňa. V tomto parlamente, ktorý by mal byť výkladnou skriňou tejto krajiny, mi veľmi zúfalo chýba kultúrnosť a kultivovanosť, a to sa nedá presne vpísať do rokovacieho poriadku, to je proste otázka pokory k voličom a voličkám, je to otázka zodpovednosti k tejto krajine. Ono sa to potom pretavuje aj do krokov tejto vlády, aj do obsahu návrhov a ich zákonov, ako aj do celého procesu, ktorý je tu už tak často spomínaný. A ja som rada, že aj ľudia, aj verejnosť toto vidí a spolu opäť raz si túto vašu laxnosť a aroganciu pripomenieme aj tento štvrtok a osemnástej hodine na slovenských námestiach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Rada by som reagovala na vystúpenie pani poslankyne Holečkovej. Ono my sme tu už mali viackrát koalíciou vyčítané, koľko tu trávime rozpravami času. No samozrejmé, že tu trávime toľko času, pretože ste si sem vládna koalícia do Národnej rady Slovenskej republiky vhodili skrátené legislatívne konania bez akéhokoľvek pádneho dôvodu, prečo by nemali byť pripomienkované relevantnými inštitúciami. A to s obsahmi, ktoré sme tu do šróbika rozobrali a jasne ukazujeme, že obyvateľom Slovenska nepomáhajú, ony im naopak škodia. Uškodia verejným financiám, uškodia mladým ľuďom, rodinám, seniorom, slabším, uškodia kvalite života. Nedovolia rásť šikovným ľuďom, ktorí by tu vytvorili základy pre dobré hodnoty, pre ekonomickú stabilitu, pre inovácie. Zato dovolia rásť kriminalite, podkopávajú dôveru v princípy štátu, vysmievajú sa študentom, proste vyháňajú ľudí odtiaľto. Tak samozrejmé, že sa musíme ozvať a ako opozícia pracovať so všetkými nástrojmi, ktoré máme. A som naozaj vďačná, že to vidia aj ľudia na námestiach, ktorých len vo štvrtok 11. 1. ich bolo okolo 35-tisíc v devätnástich slovenských mestách. Títo ľudia spolu s nami odmietajú vaše diktátorské praktiky. A my vám, politikom a političkám tejto koalície, budeme neustále opakovať, že nemôžete mať všetko.
Ja viem, že vy ste, vy si to teraz nemyslíte, vaše úškrny arogantné, nekultúrne a neslušné správanie, hoc aj tu v tomto pléne, je pre toto úplne symptomatické. Ale my sme nestáli v ´89 na námestiach a nevybojovali sme slobodu a demokraciu len preto, aby sme vám ju len tak potichučky odovzdali, lebo vy si myslíte, že je dobré spraviť zo Slovenska svoju guberniu. Skrátka nemôžete a nebudete mať všetko.

Ďakujem, Oskar, moja reakcia je na to, ako jasne ukazuješ ty, ale aj celá opozícia, ako sú všetky reči o potrebe skráteného legislatívneho konania bezobsažné, pokiaľ rovno nie je lepšie povedať, že klamlivé. Mne je vždy veľmi smutno, napríklad aj pri tomto kompetenčnom zákone, že sú tam aj témy, ktoré by sa dali dobre, kvalitne a v prospech ľudí naozaj poctivo riešiť, ale táto vláda nič. Ten problém je totižto v ich cynizme, v ich vlastnom egoizme, momentálne tých najvyšších a v radostnej obskúrnej lojalite nových politikov a političiek k týmto politikom, pretože im je táto vláda výťahom aspoň k nejakej moci.
Preto im je fakt, že tu rôznymi návrhmi búrajú samotnú demokraciu, dosť ukradnutý. Taký Fico si revolúciu v ´89. podľa jeho slov, ako vieme, ani nevšimol. Nejaká budúcnosť nielen detí, ale aj staršej generácie, nás všetkých, ich vôbec, ale vôbec netrápi. Ono tá demokracia a jej princípy, kde koalícia musí rešpektovať opozíciu, je im vlastne celkovo tak dosť na príťaž. Aj tak už teraz na slovo poslúchajú svojho šéfa, takže všetko ostatné, nebodaj nejaký rešpekt k odbornosti, k názoru relevantných inštitúcií či k procesom alebo rešpekt k opozícii, ten už je ako pre nich fakt otravný.
Ale ľudia z koalície, je tu jeden zaujímavý fakt, vy ste sa naozaj prerátali v podceňovaní ľudí. Mali sme tu možnosť vidieť aj včera na slovenských námestiach, kde sa zišlo okolo 35-tisíc ľudí, ktorí si naozaj neželajú nielenže neodborné, ale najmä diktátorské praktiky nimi platených zástupcov a zástupkýň. Tak už skúste reflektovať, že nemôžete mať všetko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Dávid. Na margo prerušovania tvojho vystúpenia v rozprave by som chcela koaličným poslancom a poslankyniam poradiť takú jednoduchú vec, ono je to také zelené tlačídko a tam je napísané, že faktická poznámka a dáva nám to mnohé výhody a tá najväčšia je, že môžete dve minúty plynule rozprávať a môžte reagovať na človeka v rozprave. A fakt to funguje, zvládla som to ja, zvládol to určite aj pán Danko, všetci to tu zvládneme, takže môžte to používať.
Ja myslím, že jedna vec je ale naozaj dôležitá, ktorú si podčiarkol a ktorú zvýrazňujú viacerí opoziční poslanci a poslankyne, nám odtiaľto z našej krajiny totižto naozaj odchádzajú deti. Každý druhý mladý človek plánuje odtiaľto odísť, každý piaty, ktorý odíde, sa proste už nikdy neobzrie späť. Nevidia ho starí rodičia, nevidia ho rodičia, neužijú si ich deti, nemá sa kto o tých starých rodičov postarať. Táto vláda skrátka berie Slovensku budúcnosť. Stále ma fascinuje, že sú len dve možnosti, prečo to tu nikto z koalície, ale ani samotné programové vyhlásenie vlády vôbec nereflektuje a je to buď po prvé cynizmus, že vám je to úplne jedno, že vám na budúcnosti nezáleží, iba na tej vlastnej, normálne len takej vlastnej s veľkým ohyzdným plotom okolo, že to je vlastne celé, o čo tu ide. Alebo teda je to jemne povedané nevedomosť a tá nevedomosť, v tomto prípade by ste to teda mali prehodnotiť, či za verejné financie s mandátom od ľudí, od ľudí ste to vy na správnom mieste. Či ste si nepomýlili miesto vašej práce, či sa nechcete ešte raz zamyslieť, či naozaj obhajujete verejný záujem, pretože zatiaľ všetko, čo sa tu v krajine od volieb deje, hovorí o presnom opaku.
Ďakujem.

Ďakujem.
Oskar, ty si popisom štruktúry, ako presne funguje medzirezortné pripomienkové konanie, poukázal na absurdnosť a perfídnosť výrokov tejto vlády. Mňa napríklad fascinuje ten od kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegrini, ktorý na istý deň rozpráv našich, čiže opozície, zadrel výrok v duchu, že veď debata je tu stále a je dlhšia ako normálne, normálne alebo normálne medzirezortné pripomienkové konanie. To je fakt fascinujúci pohľad, pretože tu je rozprava a faktické k nej. Nie je to odborná diskusia medzi príslušnými rezortmi. A teraz my sa tu môžme síce zamýšľať nad tým, ako je to nesprávne. Môžem si ja stokrát povedať, že veď títo ľudia v koalícii zjavne nikdy poriadne nepracovali, či už na projektoch či úlohách, alebo v tímoch. Pretože poriadne pracovať zvlášť na zákonoch ovplyvňujúcich život celej krajiny znamená chcieť čo najviac debaty. Znamená to chcieť čo najviac aj oponujúcich názorov, chcieť sa čo najviac naučiť. Lenže tu je ten koreň problému inde.
Títo poslanci a poslankyne koalície, táto vláda nechce žiadnu diskusiu. Celý tento zrýchlený proces je len pre nich tá, úplne že najotravnejšia časť. Celá demokracia je pre nich teraz celkom už ako dosť otravná. Je pre nich už dostaču... dos... je pre nich už dostačujúce, len tak si šúchať labkami pred šéfom, lebo istota beztrestnosti či bytia súčasťou vládnuceho spolku je oveľa, oveľa viac lákavá, ako poctivá práca a samostatné a odborné rozhodovanie. A toto je veľmi smutná skutočnosť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Mňa osobne tiež, pán Pročko, zaujíma, ako dopadne toto hlasovanie, pretože napríklad financovanie politických strán a ich kontrola je naozaj dôležitá vec. Je to signál, že sme vo férovej a civilizovanej krajine, to, ako politické strany alebo kandidáti, kandidátky si financujú svoju kampaň. A zároveň by som tým chcela apelovať na akékoľvek ďalšie kampane koaličných strán, aby, ale vlastne všetkých strán, či kandidátov a kandidátiek, aby už prestali s rôznymi svojimi arogantnými úhradami na transparentné účty, kde každému trochu príčetnému človeku je jasné, ako tam asi interne tie transakcie bežia.
Snáď sa aj raz vy budete môcť naozaj úprimne hrdiť kampaňou, ktorá bude jasná, transparentná a s ktorou sa dostanete na úroveň civilizovanej Európy. Jedine, že by ste to smerovali nahlas a národne do Ruska či Maďarska. Ale ja opäť verím, opäť raz v ďalšom hlasovaní tohto parlamentu, že niekto z poslancov a poslankýň koalície bude voliť podľa svojho svedomia, ktoré sa v ňom možno ozve. Veď je to voľba tajná, tak sa šéf možno nemusí presne dozvedieť, kto z vás to bol, veď viete, že teda v ktorom sa z vás ozval presne ten hlas volajúci po férovom a profesionálne zdatnom kandidátovi. Poďte to skúsiť. Ono je to dosť osviežujúci pocit, keď viete, že nie ste iba oddané bábky slúžiace egoizmu pár ľudí. Ono aj váš život môže zrazu dostať úplne iný zmysel, nevraviac o tom, že tu nemáte byť za seba kvôli moci a peniazom svojim, ale že zastupujete ľudí. Ono je to veľká zodpovednosť, tak nám ukážte, že k nej viete aj dozrieť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Chcem na vás reagovať, pán Hlina. Vlastne je to podobné ako som to mala vo faktickej už včera aj v rozprave, aj prednedávnom, hovoril o tom aj dnes Ivo Štefunko, a je to absolútne kľúčová téma na prežitie Slovenska, ktorá je tejto koalícii ale úplne ukradnutá. Sú to naše deti, ktoré naozaj reálne odchádzajú húfne preč a každé piate sa reálne už neobzrie naspäť. Nám odchádza budúcnosť a ja naozaj nechápem, mne to fakt mozog neberie, ako vám to v koalícii môže byť takto príšerne jedno. Ako si vy predstavujete budúcnosť, či stačí vám fakt, že bude len tá vaša, tá vaša jediná, ktorá bude úplne bez ohľadu na spoluobčanov, len vy, tá vaša vlastná egoistická budúcnosť. A toto, ako tu vláda znásilňuje procesy, ako úplne popiera v praxi to, čo učíme deti v školách, na vysokých školách, to je tak do neba volajúca hanba, že napríklad ja sa s týmto pocitom skoro každé ráno budím. Veď prečo by sa tie deti mali vrátiť niekam, kde vedia, že tu nejaké právo či morálka je len kus handry. Prečo by sa mali chcieť vrátiť, keď vedia, že sú tu pedagógovia, ktorí si vynucujú akože rešpekt iba z pozície moci. Prečo by sa mali vrátiť, keď tu je najnovšie premiér, ktorý sa vysmieva študentovi kvôli vzhľadu. Niečo tak nízke a úbohé. A inak táto samotná budova má fascinuje už dávno, preto ma potešila aj vaša metafora. Ono totiž ako vyzerá, to je niečo úplne symptomatické, od rušenia noriem, ignorovania zákonov až po v betóne zaliate vzácne keltské pamiatky, ktoré padli za obeť niečomu tak bezobsažnému ako sú garáže, a to je fakt hanba. Ďakujem.

Ďakujem ti, Simi, za tvoj príspevok. Pri jeho počúvaní príde človeku smutno, lebo máme, aspoň zatiaľ, v tejto krajine demokraciu, sme európska krajina, sme členmi Európskej únie, ktorá nám priniesla množstvo dobrých a podstatných vecí. Napríklad veľmi dôležitá vec je možnosť dostupného štúdia či pracovných príležitostí v európskych krajinách, o ktorých sa našej generácii ani nesnívalo, alebo možnosť sa v blízkosti inšpirovať európskymi krajinami, ktoré sú v mnohých veciach ďalej ako my. A teraz v tomto valci, ktoré táto vládna koalícia na čele s donom chatárom chystá, tak sme úplne že na hanbu sveta.
Ale veľmi ma trápi v súvislosti s tým ešte jedna vec. Máme tu na Slovensku množstvo študentov a študentiek práva, politológie či iných vied, ktorí nás tu v parlamente, ale aj kroky tejto vlády pozorne sledujú. Alebo sú študentky a študenti v zahraničí, ktorí možno aj rozmýšľajú, či sa vrátia na Slovensko naspäť, pričom už teraz vieme, že každý piaty alebo piata sa domov ani nevrátia. Prečo by sa aj mali? Veď títo mladí ľudia vidia, že takýmto znásilňovaným procesom sa učia úplne zbytočne, pokiaľ teda neštudujú na vysokej diktátorskej katedre chatárstva. Títo mladí ľudia si nás nemajú prečo vážiť, nemajú prečo dávať svoje úsilie tejto krajine, ktorá si vyberie pár ľudí, ktorí nezvládajú čestne žiť, a týmto ľuďom podriadi celú budúcnosť. Z toho mi je naozaj smutno.
Ďakujem. (Potlesk.)