Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Na budúce ocením, keď bude vyhovené žiadostiam poslancov a poslankýň a chcú spraviť svoju rozpravu vcelku, čo teda mi nebolo predtým pánom Blahom umožnené, takže na budúce trošku by som chcela aj požiadať aj o takéto rešpektovanie.
Budem teda pokračovať a pokračujem teda opäť tou výzvou, že ste to práve vy, členovia a členky tejto koalície SMER-u, HLAS-u a SNS, kto tu predkladá zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Zodpovednosť vlády je nevyhnutnou podmienkou pre zachovanie demokratických princípov, ako sú právny štát aj transparentnosť štandardného legislatívneho procesu. Riadne legislatívne konanie zabezpečuje, že všetky zákony sú dôkladne preskúmané, diskutované a schválené zástupcami volených verejnosťou, čím sa znižuje riziko zneužívania moci a zabezpečuje, aby zákony odrážali verejný záujem a dodržiavali zásady spravodlivosti a rovnosti. Toto sme si tu tiež už hovorili nespočetne mnohokrát.
Zneužívanie politickej moci sa najčastejšie prejavuje v situáciách, kde existujú slabé právne a demokratické inštitúcie alebo kde sú občianske a politické slobody obmedzené, a toto je aj cieľ Ficovej vlády, vidíme to v obsahoch jej návrhov, v skrátených legislatívnych konaniach, v konaní ministrov a ministeriek, kobercových výmenách odborníkov a odborníčok za pytliakov, a to už teraz nielen metaforicky, ale už aj doslovne.
Snaha o likvidáciu transparentných výberových procesov tiež svedčí jednak o snahe mocensky ovládnuť a znormalizovať, ale aj o mrhaní verejných zdrojov, dosadením svojich ľudí bez potrebnej kvalifikácie, zato s potrebnou straníckou knižkou a poslušnosťou.
Chuť po zneužívaní moci vidíme tiež v podaniach návrhov zákonov poslancov a poslankýň koalície. Vidíme snahu o oslabenie právneho štátu, vidíme chuť a smäd po moci, bezbrehej, bezbrehej moci, po pomste, a to na úkor ľudí tejto krajiny. Pomsta je váš svätý grál a neváhate použiť žiadne praktiky na ceste k nej, ale nezabudnite, história si to pamätá. Skrátené legislatívne konanie ako mimoriadny inštitút legislatívneho procesu má isto svoje postavenie a jeho význam je za určitých okolností prípustný, preto si vyžaduje naozaj mimoriadne okolnosti, za ktorých je prípustný, a tieto okolnosti nie sú. Už len samotná konštatácia, že nejaký právny inštitút ústavy sa vo veľkom zneužíva, nám natieňujú aj iný aspekt, a to ten týkajúci sa vzdelávania, a to najmä toho právnického. Napriek tomu, že sa študenti na právnických fakultách učia, čo všetko by malo byť súčasťou riadneho legislatívneho procesu a čo už nie, kedy je možné využiť skrátené legislatívne konania, a odborná literatúra uvádza prípady z praxe, je až hanbou, že vašimi návrhmi, ktoré v Národnej rade predkladáte a ktoré by mali ísť príkladom aj pre mladých ľudí, ešte len študujúcich, vy im ukazujete stránku inú, a to stránku ohýbania práva, a to keď právne normy interpretujete spôsobom, ktorý odchádza od ich pôvodného zámeru alebo ducha zákona prostredníctvom právnych kľučiek či neetického správania.
Ohýbanie práva často zahŕňa využívanie právnych technickostí alebo slabých bodov v legislatíve na dosiahnutie výsledku, ktorý nie je v súlade s prvotnými zámermi zákonodarcov. Tento postup môže mať vážne dôsledky, ako aj oslabenie dôvery verejnosti v právny systém, podkopávanie spravodlivosti a narušenie základných princípov právneho štátu. V extrémnych prípadoch môže ohýbanie práva viesť k systematickému zneužívaniu moci a ja sa desím, že sa presne do tohto rútime.
Pre mladých ľudí je vzdelávanie v kritickom myslení zásadné, pretože im poskytuje nástroje na navigáciu v komplexnom a rýchlo sa meniacom svete. Rozvoj kritického myslenia u mladých ľudí im umožňuje stať sa nezávislými, sebavedomými a zodpovednými občanmi, čo je nevyhnutné pre ich osobný rast, kariérny rozvoj a pre účinnú účasť na spoločenskom živote.
Mladí a slušní ľudia s kritickým myslením a so získanými vysokoškolskými znalosťami sú, zdá sa, pre navrhovateľa tohto zákona najväčším nepriateľom. Boja sa ich, preto sme aj v nedávnej dobe počuli výsmešky predsedu vlády na adresu slušného študenta právnickej fakulty, ktorý neurobil nič, len sa pýtal, ergo kriticky sa zamýšľal a len sa pýtal jednoduché otázky. Cynizmus, s akým pristupujú navrhovatelia, je zarážajúci, ukazuje a odhaľuje tým nielen to, že vám nezáleží, táto koalícia, vám nezáleží na občanoch či mladých ľuďoch. Vám nezáleží ani len na správnosti riadnych právnych postupov. Vykazujete odbornú vyprázdnenosť a váš príklad bude raz svietiť tiež možno v nejakom odbornom článku na tému príkladov zneužitia skráteného legislatívneho konania. Je to kultúra, ktorá by v modernom štáte 21. storočia nemala už mať svoje miesto, no očividne vo vašom prípade má.
Slovenská republika má byť hrdý štát, ale naozaj hrdý, nielen akože, čím viac vlajok, tým väčšia hrdosť. Musíme byť aj hrdí a hrdé na svoju slušnosť, na morálku, na kultúru a kultivovanosť. Vráťme sa z cesty nad priepasťou, prosím, vráťme sa z cesty z čiernej diery. Stiahnite tento zákon, inak nás vy, koalícia SMER, SNS a HLAS ženiete všetkých do záhuby. Stiahnite to!
Ďakujem. (Potlesk.)

To nemyslíte vážne, že mi pre... že ma prerušíte v polovici?! To je tak drzé ináč. To je tak drzé! (Reakcia z pléna.)


(Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán ministro... alebo pán minister, vážené poslankyne, poslanci, všetka moc korumpuje, absolútna moc korumpuje absolútne. Tento citát, citát Georga Orwella výstižne sumarizuje myšlienku, že moc má tendenciu deformovať morálku a integritu tých, ktorí ju držia, a čím väčšia je moc, tým väčšie je riziko jej zneužitia. Aké príznačné, povieme si viacerí pri pohľade na dnešnú politickú reprezentáciu, na aktuálne správy v médiách alebo študujúc si návrhy zákonov, kde sa čím ďalej, tým viac stretávame s pojmom zvýšenej kontroly, čo v prezlečení nie je nič iné, len držanie pevnej oprátky na distribúcii zdrojov.
Zneužívanie politickej moci je komplexný a nepríjemný aspekt politického života, ktorý má hlboké korene v histórii ľudstva. Zneužívanie moci sa objavuje naprieč rôznymi politickými systémami a kultúrami a je spojené s rôznymi formami jej, jemne povedané, nesprávneho využívania, ktoré má dosť zásadný negatívny vplyv na spoločnosť aj jednotlivcov. Dovolím si povedať, že v krátkej histórii samostatnosti našej krajiny sme videli snáď všetky jej formy a stavy.
Za najhoršie považujem, že do nášho spoločenského povedomia sa zneužívanie moci infiltrovalo takým spôsobom, že sa nielenže normalizuje, ale aj akosi očakáva, že tí, čo vyhrali si svoje sväté právo na vyplienenie našej krajiny a naplnenie pocitu, že „teraz my“ uplatnia. Ako prezidentka Slovenskej republiky tu v prejave v Národnej rade uviedla, a my vám to tu pripomíname v rôznych verbálnych variáciách, nikto nespochybňuje právo vládnej väčšiny, hoc aj zásadne, meniť politiky štátu, ale vyhrať voľby však neznamená môcť robiť všetko.
Praktiky Ficovej vlády spolu s HLAS-om a SNS po týchto voľbách nielenže podkopávajú princípy spravodlivosti a demokracie, ale vedú aj k sociálnym a ekonomickým problémom, ako sme toho práve svedkami. Žiadostivosť tejto vlády po bezbrehej moci, po odbrzdení v limitoch pri páchaní korupcie či inej kriminality, žiadostivosť čo najviac oslabiť demokratické inštitúcie, podliezanie právnych a etických noriem, podnecovanie k nenávisti voči menšinám, kultúra nezodpovednosti a beztrestnosti, skrátka všetko, čoho sme tu v súčasnosti svedkami, to všetko brutálne podkopáva vieru v dôveryhodnosť tohto štátu, dôveru v jeho základné fungovanie.
V mnohých prípadoch sú historické, sociálne, ekonomické faktory, ktoré prispievajú k zneužívaniu moci, hlboko zakorenené v spoločnosti a to presne odráža aj tento návrh zákona, kvôli ktorému tu sme, rokujeme, ak sa to dá tak nazvať, máme ho v programe rozpravy a vyšli sme kvôli nemu do ulíc. Veď už aj Európsky parlament vyjadril vo svojej rezolúcii obavy týkajúce sa dodržiavania princípov právneho štátu na Slovensku a tá rezolúcia bola prijatá 496 hlasmi, čo je teda pekné, resp. pekne strašné číslo.
Hlavné obavy Európskeho spoločenstva, ktorého sme členmi, sú bez prekvapenia spojené s plánovanými zmenami v Trestnom zákone, zrušením Špeciálnej prokuratúry, ktorá sa zaoberá korupčnými prípadmi a vážnymi zločinmi. Tieto zmeny by podľa poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu mohli ohroziť integritu súdnych procesov a podkopať úsilie Európskej únie v boji proti podvodom.
Parlament tiež... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Ja som hrdá na poslanecký tím PS nielen ľudsky, ale najmä v tom, že sme tu odborníci a odborníčky na rôzne oblasti, a tiež, čo je veľmi dôležité, vidíme aj jasne, ako dôležité je myslieť nadrezortne, z vyššej perspektívy, pretože aj jedna oblasť má naozaj reálny dosah a vplyv na tú druhú, preto si ani nemôžeme povedať, že tento predložený návrh, a to v tomto zrýchlenom legislatívnom konaní je zjednodušene povedané o krádeži a následnom treste a, bum-bác, hotovo. Ono je to naozaj aj o životnom prostredí, ktorého tému ty v tomto parlamente, Tamara, spolu s kolegom Michalom Sabom prioritne zastrešujete. Ale životné prostredie, to, prepánajána, nie je niečo efemérne, je to kvalita nášho každodenného života, vzduch, ktorý dýchame, voda, ktorú pijeme. A na to musíme dbať aj pri ochrane prírody, pričom tento návrh navrhuje presný opak, a pytliaci otvárajú šampanské, alebo teda niečo, čo je v krabici od šampanského, to si môžme vybrať.
K tomuto by som chcela parafrázovať slová z rozhovoru, ktorý mala v týchto dňoch výtvarníčka Ivana Šáteková, a s ktorým teda súzniem, a ona vraví, že sa nechce nechať vyhnať z našej krajiny, a hovorí niečo, teda čo je, čo je takto, čo znie takto: „Prečo by som sa mala nechať vyštvať ľuďmi, ktorí to tu evidentne radi nemajú. Chcú, aby sme maľovali krajiny a nádhery Slovenska, pričom nechajú vykynožiť lesy a volia ľudí, ktorí to tu vykynožia. Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí to tu nemajú radi a nemajú radi ani ľudí.“
Ale my v Progresívnom Slovensku máme radi túto krajinu, a preto opäť pozývame ľudí na námestia už tento štvrtok o 18.00 hod.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Toto naťahovanie času je v tom najlepšom slova zmysle dobrým zdrojom informácií na to všetko, čo sa tu môže udiať, a všelijakých key studies a je to teda desivé.
Ja som chcela zareagovať na teba, Mária, na to, že tu ty hovoríš o tom, že teda s ministrom školstva sa ideme rozprávať a teda viesť diskusiu a podobne, ale teda áno, nielenže tu nie je teda ten, ktorý by mal byť, ale teda ani sa tu nedá hovoriť o diskusii. Ale keď teda práve tohto ministra školstva spomínaš, tak ja by som chcela k tomu povedať niečo, resp. spýtať sa cez teba, že ako je, môže, ako môže takéto niečo obhajovať, ako mu to môže byť takto jedno. Lebo ja chápem, že je v koalícii, kariéra je kariéra, ale on by mal byť prvý ten, kto bude nahlas kričať: Nerobme to, Robo, Peter, Andrej, nebláznite, veď ja tu zastupujem rezort, kde pracujeme s budúcnosťou Slovenska. Zastupujem rezort, kde nám záleží na kvalite škôl a mladých ľuďoch, aby tu ostávali, aby sme zvrátili fakt, že nám každý piaty ostáva vonku a už sa nikdy neobzrie naspäť. A záleží mi na tom, aby sme učili napríklad našich právnikov, ako robiť právo poctivo, odborne a s morálnym záväzkom. A záleží mi na tom, aby sa popritom v praxi nepozerali na to, že my tu robíme presný opak a šliapeme tu po demokracii. Mal by povedať, že mu záleží, ale nepovie, presne tak, ako to nepovie nikto z koalície, lebo im na našej krajine, na jej ľuďoch nezáleží.

Ďakujem.
Pán Hajko, vy ste sa pýtali, čo bude potom. A keď sa na to pozrieme z pohľadu obyvateľov alebo teda ľudí, tak už v zásade ako ten armageddon tu bol celkom taký že vykreslený, ale my už aj vlastne vieme, čo bude potom už z toho, čo sa deje teraz, ako sme si povedali začiatkom týždňa, že teda už aj predseda rady prokurátorov nám farbisto vyjasnil ten prípad dílera drog, ktorý už mal teda dohodnutú vinu a preddohodnutú dohodu o vine a treste.
A nakoniec si povedal, že teda neuzavrie to, pretože sa mu to jednoducho neoplatí, však veď kto by ho nechápal, samozrejme. Čiže bol by naozaj nemúdry, keby teraz tu išiel podpisovať niečo, čo potom bude mať o dva roky, teda o polovicu menej neskôr. Ale aj pani prezidentka vo včerajšom prejave povedala doslovne, citujem, že: "Pri nastavovaní pravidiel trestného práva a osobitne pravidiel ukladania trestov, preto nemôže byť vedúcim princípom iba záujem na tom, aby páchatelia trestných činov subjektívne považovali uložené tresty za spravodlivé." Ako v rozprave uviedol predkladateľ návrhu, takýto prístup totiž vytvára vysoké riziko, že postih páchateľov nebude dostatočne brať na zreteľ legitímne záujmy osôb poškodených majetkovou a hospodárskou trestnou činnosťou.
No a to je o tom, že ten poškodený alebo tí poškodení, bude ich aj v tak v obrovskej miere, že nám to naozaj tu vyvolá tú nedôveru v tento štát. Ľudia sa nebudú k nám vracať, zároveň to fakt skúste vy, koaliční poslanci, poslankyne, vysvetliť tým našim voličom v regiónoch, že nevadí, že vám vykradli byt, v pohode, ešte ani to dieťa sa vám nevráti, normálne že bez bytu, oholený a ešte aj bez detí. Akože, však trošku rozmýšľajte aj v súvislosti, že sa tu hazarduje s našou krajinou. Veď to akože zodpovednosť by malo byť naše druhé meno úplne všetkých.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela podať číslo sedem. Sedem je teraz to číslo vládnej koalície, z toho traja tu byť musia, takže štyria sú tu dobrovoľne. Gratulujem, perfektné číslo. Ešteže iné býva potom na výplate. Že? Chcela by som povedať, že ono je to, zase sa vraciam k tomu spôsobu, že ako vás presvedčiť, aby ste teda dali tie faktické, a teda ono to začína byť ako taká hra, že, že, že je to taká hra, že, že čo si zapamätáme. Že tak tá reťaz, hej? Že už sme teda mali to, že ten spôsob jeden je, že odborný, čiže tuto moji kolegovia a kolegyne, právnici a právničky, tak tie to tu naozaj rozobrali do šroubika, čiže máme odborne, použili sme teda humor, použili sme hnev, použili sme to umenie. Pridávame to stále, hej, čiže potom je tá otázka, že či si, čo si zapamätáme, či tie spôsoby si naozaj že dokonca aj do... dokážeme zapamätať. Mali sme tu teda umenie, vizuálne nemôžeme teda, ale tak máme aspoň fantáziu. Mali sme tu ale aspoň Shakespeara, IMT Smile, čiže históriu aj súčasnosť, komerciu aj väčšiu hĺbku, mali sme tu filozofiu, čiže aj cez to skúšame. Čiže ten Aristoteles tu zaznel. Mali sme priame vyvolávanie, aj to sme mali a teraz najnovšie teda pán Šmilňák, vy ste dali aj prosbu, čo je tiež jeden ďalší zo spôsobov, pretože naozaj z pocitu zodpovednosti voči tým voličom, čo tu sa chystá už vás dokonca prosíme, aby ste to stiahli tento zákon.
Čiže my už naozaj, že trošku už nám aj tá fantázia dochádza napriek tomu, že sme celkom kreatívni, ale furt nič. Čiže áno, teda rozumieme, teda že příkaz znel jasně, ale, ale akože predsa len, že no akože nádej umiera posledná. Skúste to, lebo akože... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem. Ja sa budem trošku opakovať ako aj moji predfaktický rečníci na pána Hargaša, ale musím, musím sa tiež podeliť, lebo ja som sa tiež nad tým zamýšľala, teraz tak akože už celkom často, že vlastne to musí, že tá koalícia musí mať hrozný stres, že tu vlastne ani vy nemôžte, že keď aj sa vám vo vás pohne svedomie, že tento zákon je fakt hrozný, tak ten stres že ani nemôžte sa tváriť, že ste boli práve počas hlasovania že cikať alebo tak, ale že vy normálne, že musíte proste fakt nabehnúť a že a že naozaj to do nohy stlačiť. A ja si myslím, že to musia byť hrozné nervy, že, že keď, lebo ja chápem, že Příkaz zněl jasně, ale je mi úplne jasné, že vy musíte vidieť tie chyby, ktoré tam sú. A vy musíte vedieť, že ten zákon je jednoducho naozaj promafiánsky. A tá realita vášho života musí byť naozaj akože ťaživá, aspoň teda niektorí z vás, v ktorých sa to svedomie hýbe, ale dokonca to nemusí byť že svedomie, ale tie čísla tých vašich voličov sú úplne presné, však to tú akože, niekde sú to čísla až akože také fakt že nízke. Čiže vy sa každému jednému tomu voličovi môžte pozrieť do očí a vysvetliť mu/jej, že ako je možné, že je to v pohode, že vás síce na kompletku vykradli, ale v zásade páchateľ bude mať podmienku a v zásade však veď čo. Že vy sa to, vy však ste tu aj starostovia a primátori a my sme tu už vyskúšali všetko. Odborné veci, humor, hnev, Shakespeare tu bol pred chvíľou, Aristoteles, nič, nič.
Takže potom z toho vyplýva jedine že: Příkaz zněl jasně. A teda ja by som vás chcela napaľovať, že prídu komunálne voľby, aby teda však všelijaké tie kampane, to vy máte radi a všelijaké hoaxove videá a takéto veci. Ale v realite kampaň do takýchto komunálny volieb je o tom, že sa tým voličom pozeráte priamo do očí, tak to chcem vidieť po tomto, keď schválite tento zákon. To chcem vidieť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán Buža, ja by som chcela reagovať na to, ako mnohí odignorovali tuto dnes prejav pani prezidentky Slovenskej republiky. Áno, je to opäť raz to, čo tu stále hovoríme dookola, že je to o základnej slušnosti, ako sa u nás v Starom Meste vraví, tí ľudia nemajú kinderstube. Normálne že výchova, prídem, počúvam a môžem aj nesúhlasiť, ale viem sa správať, lebo teda nie som také úbožiatko nevychované, ale normálny človek, súčasť spoločenstva s určitými normami a, prepytujem, kultúrou. Ono človeku nepomôže, že sa tvári, že číta knihu, strašne je to len čin hlúpy a trápny a ešte aj so zlým hercom, ktorý to ani nevie dobre zahrať, no nič moc, tak vám teda poviem.
Tam potom ste hovorili, že by to mohol byť námet na film, už sme sa o tom aj viackrát tak rozprávali aj my, my u nás, ale ono v podstate nie je to tak, pretože ten film by bol vlastne úplná fraška. Ono by vlastne ani nebolo v ňom nič zaujímavé alebo napínavé, pretože ten hlavný hrdina by robil všetko proste iba stupídne opačne a, a vlastne film by bol úplne že skrátka trápny a nikam by nás nedoviedol. Problém je, že toto je reálny život a týmto návrhom zákona je nám všetkým jasné, že ľuďom sa zníži kvalita života, bezpečie, zvýši sa kriminalita a počet budúcich obetí trestných činov.
A stále sa treba k tomuto vracať, že každý piaty mladý človek sa sem aj kvôli tomuto, čo sa tu teraz predvádza, nevráti k nám na Slovensko naspäť. A týmto našim fiktívnym spolusediacim z koalície je to proste úplne jedno. (Potlesk.)

Ďakujem vám, milé kolegyne a kolegovia, skúsim zareagovať. Áno, ono skrátené legislatívne konanie je ohrozenie cieľa, a dokonca v tejto chví... v tejto situácii vidno, že aj, paradoxne, toho ich vlastného, vlastného cieľa koalície, že tak to nepremysleli, tak si vlastne verili, že to len tak prejde a zvlášť pred Vianocami, že toto, si myslím, že vás, kolegovia a kolegyne z koalície, celkom prekvapilo, že my sme schopní aj pracovať a efektívne a odborne.
Také, áno, to trojčlenné grémium, to je vlastne ako keby toho súčasťou, tohto celého paradoxu. Stále to nie je prijaté, ako vidíme, takže možnože nabudúce si urobíte tú domácu úlohu lepšie a napriek tomu, že môžme stokrát nesúhlasiť s vaším politickým cieľom, tak aspoň ten proces bude správne urobený.
Myslím si, že veľká téma je aj naozaj to vysporiadanie sa s režimami, s kolaborantmi, ktorých sme tu mali a ktorí tu dodnes medzi nami sú infiltrovaní v spoločnosti. Dôležitá téma je reflektovať na fašizmus aj komunizmus, počas ktorého sa tu naozaj diali strašidelné veci, a máme tu stále ešte pamätníkov a pamätníčky a vlastne aj nevysporiadané skrivodlivosti. A mladí ľudia, oni to vidia. Oni dokonca vidia to, že my ako spoločnosť nie sme schopní urobiť túto reflexiu, poctivú reflexiu našej minulosti a že s týmto stále vlastne akože fungujeme a je to náš najväčší problém, pretože my robíme vlastne presný opak a oni fakt nemajú prečo tu zostať.
Čo sa týka eurofondov, presne tak ako si hovorila, Bea, Európska komisia tú možnosť načrtla, nevyhrážala sa, pretože tam ešte ostáva jazyk kultivovaný a diplomatický a my by sme to mali vedieť čítať medzi riadkami, že netreba proste sa rozprávať na hulváta, ale treba aj jednoducho, jednoducho vedieť rozprávať aj kultivovane, diplomaticky, ale zároveň aj vedieť čítať medzi riadkami. Za to, že sa ohrozujú eurofondy, tu môže jedine Robert Fico.
Ďakujem. (Potlesk.)