Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán Hajko.
Ja tiež by som chcela veľmi zareagovať na to, že tu hľadáme kultúrnosť a kultivovanosť v tomto parlamente celkom intenzívne. Ja osobne teda sa stále neviem vynačudovať, ako je možné, že my 150 zástupcovia ľudí tu máme takéto prostredie, a je mi osobne častokrát veľmi, veľmi ľúto.
Tá kultivovanosť sa, samozrejme, prejavuje aj v podávaní takýchto návrhov, ako hovorila aj pani Jaurová, poslanci a poslankyne, ktoré to predkladali, sú súčasťou vlády, a preto je naozaj nepochopiteľné, prečo je to takto. Aj keď pán Jarjabek tiež mi pred chvíľkou potvrdil, že jednoducho si chce koalícia švihnúť a že chce to rýchlo a, samozrejme, medzirezortné pripomienkové konanie by tomuto, tejto rýchlosti len bránilo. A teda ja si aj myslím, že hlavne asi by nikto v tom reťazci po tej profesionálnej stránke úplne nerozumel, že prečo sa vlastne takéto niečo vôbec predkladá.
Čakala som tu naozaj súboj ideí a vidím tu len naozaj ako keby kvázi pästný súboj, a ako by sám Danko povedal, pán Danko povedal, tak, že keď táto vláda nechytí niečo pevnou rukou, tak sa to vníma ako jej slabosť.
A ja si myslím, že to je veľmi nesprávne rozmýšľanie. Možno to takto funguje vo svete SNS, vo svete koalície, ale napríklad my v Progresívnom Slovensku máme radi naozaj profesionálne otvorené diskusie, ktoré vedú k nejakému dobrému cieľu, ktorý môže reálne pomôcť. To tu ako úplne nevidíme, takže to mi je veľmi ľúto. Ja si myslím, teda že musíme byť v strehu, a áno, sme v očakávaní čo príde, aké pozmeňováky, lebo to vidíme, ako je SNS smädná po bezbrehej moci.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja by som chcela reagovať na pána rečníka Dubéciho. Áno, tam je dobré hovoriť o nezriaďovanej kultúre a o tom, ako skutočne je podvyživená, ale keď sa bavíme o tom, že kto získal koľko alebo koľko žiadostí získali podporu v rámci Fondu na pre umenie, tak za roky ’16 až ’23 je to najviac, sú to obce, VÚC-čky a zriadené organizácie. Z tohto fondu, o ktorom sa už teraz bavíme, že je vlastne finančne podvyživený, tak oni to získali vlastne najviac. Čiže ja by som bola rada, keby sme sa aj akože bavili naozaj o faktoch, ktoré sme tu spomínali aj finančne.
Tá perfídnosť toho zákona alebo toho návrhu je zároveň aj v tom, že prichádzajú ďalšie štyri, a hneď ďalší je o Audiovizuálnom fonde, na ktorý sa akoby tento odvoláva, ale v Audiovizuálnom fonde už potom zase má byť zvýšený počet členov, tak aby tam malo väčšiu kontrolu ministerstvo kultúry, a v Audiovizuálnom fonde je rádovo oveľa viacej financií. Tento rok, ’23, myslím, operoval so 163 mil., čiže ja si myslím, že sa treba pozerať ako keby na, na toto, že tuto niekde je tiež nejaká súvislosť, čiže ak sa ideme baviť o zmene konkrétne v tomto, v tomto návrhu zákona, tak z tých troch miest môžme potom jedno teda dať, aby nominovala správna rada. Čiže ono sa to dá všelijako vyriešiť, ten problém. A ak je naozaj problém v nedôvere a v tom, že napríklad žiadatelia, ktorí nedostanú finančné prostriedky, im je málo, keď majú napísané, že projekt je nekvalitný, a žiadajú viacej, tak je to jednoducho vyriešiteľné proste, požiadame odborné komisie, aby dávali oveľa podrobnejší výklad toho, prečo si myslia, že projekt nie je dobré podporiť.
Okrem toho, keď sa pozriete na stránku FPU, keď sú tam rozhodnuté, že, rozhodnutia žiadateľa, teda riaditeľa, tak vy tam vidíte, že ktorý projekt je kvalitný a dostal, ktorý projekt je ešte napríklad žiadanie na dopracovanie, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. (Ruch v sále.)
Ja by som chcela poprosiť kolegov a kolegyne, aby trošku sa stíšili, lebo predsa len je to také nedôstojné, keď sa tu tak navzájom nepočúvame. Vopred vám ďakujem. Ďakujem.
Rozprávame sa tu o aj o akceptácii výsledkov alebo hodnotenia odborných komisií. Ja si myslím, že to je veľmi dôležité, hovoriť o tom, že ja, samozrejme, chápem, že keď niekto nedostane projekt, hoc ako je kvalitný, je nespokojný a tým pádom akože je ťažké si povedať, že, že okej, možno som mohol spraviť niečo lepšie, alebo okej, budžet je nízky, tak tým pádom som nedostal a ľahšie je potom zvaľovať vinu na druhého.
Ale tie fakty sú jasné. Tie odborné komisie sú nominované odbornými organizáciami. Každý rok je komisia iného zloženia pre daný segment, to znamená, že oni sa ani nestretnú akože rok po roku rovnaká komisia. Zároveň, každý kto to pozná tak vie, že tam dokonca pri väčších projektoch, už nad niekoľko tisíc eur, sú dokonca aj osobné pohovory s tou komisiou. Zároveň vy musíte deklarovať rozpočet von naozaj podrobný, v podrobných položkách, a to nehovorím o vyúčtovaní a týmto naozaj pozdravujem veľmi poctivé úradníčky Fondu pre umenie, ktoré si fakt pozrú každý jeden cestovný lístok. Čiže tie financie zrovna v týchto fondoch sú naozaj používané veľmi jasne, transparentne preukázateľne.
Čiže ak chcete teda zvýšiť počet podpory, podporených projektov, tak po prvé zvýšte teda ten rozpočet, ktorý je požadovaný, resp. 65 mil. bolo teraz žiadaných na tie projekty, nie na celý fond. Ale zároveň možno je tu otázka vzdelávania, ktorému sa tuto nikdy nevenuje. A pani ministerka je teraz na jednej konferencii o vzdelávaní v umení a kultúre, ale teda jej prínos je tam celkom nulový, takže poďme sa baviť o tom, ako robiť dobré, kvalitné projekty, takže... A áno, pri pláne obnovy, kde bola nula, my ako PS-ko sme to naozaj veľmi výrazne kritizovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci... Je tu nejaký pán minister? (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) ... vážený pán minister, vážení poslanci, vážené poslankyne, trošku ma mrzí, že pri prejednávaní týchto zákonov, týchto návrhov zákonov, ktoré o chvíľku príde nie priamo pani ministerka, ale tá je, teda ako všetci vieme, na služobnej ceste, a ako už celkom veľká časť Slovenska vie, máme ďalšiu hanbu, takže ja len verím, teda že dnes sa jej bude dariť na tej konferencii oveľa lepšie, ako sa jej darilo včera, pretože Slovensko si nie úplne zaslúži takúto reprezentáciu.
Ale teda poďme ku navrhovaným zákonom. Navrhovaný zákon hovorí o zmene počtu členov dozornej komisie vo Fonde pre umenie, a to konkrétne z troch menovaných ministerstvom kultúry na päť, pričom títo dvaja majú byť nominovaní radou fondu.
Včera tu zaznelo celkom veľa vecí o Fonde pre umenie, a tak ja by som si dovolila trošku teda nás dostať do obrazu, že čo to je Fond pre umenie. Je to inštitúcia, ktorá funguje princípom tzv. predĺženej ruky, kde o podpore konkrétnych umeleckých projektov rozhodujú odborníci a odborníčky v danej oblasti. Tí sú vyberaní a najmä nominovaní spomedzi profesijných organizácií. Fond pre umenie poskytuje finančné prostriedky na podporu, šírenie, prezentácie, výskum aj tvorbu a rozvoj umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ako aj na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Včera tu vo faktických poznámkach na moju kolegyňu Zoru Jaurovú padlo niekoľko kvázi argumentov na nie transparentnosť fondov. Všetko sú to však zvláštne otočky od reality a svedčia o neznalosti reagujúcich o tom, ako fond funguje. A to je v tom lepšom prípade. V tom horšom je to zámerné nepravdivé tvrdenie s cieľom manipulácie.
Tu je pár faktov na vysvetlenie napríklad ku kontrole hospodárenia fondu. Keďže fond poskytuje verejné prostriedky, podlieha kontrole štátnymi orgánmi. Vo fonde za posledných osem rokov prebehla kontrola poskytovania finančných prostriedkov za roky ’16 až ’20, a to tromi kontrolnými orgánmi, konkrétne úradom vládneho auditu, ministerstvom kultúry a protimonopolným úradom. Aktuálne prebieha kontrola Najvyšším kontrolným úradom zameraná na roky 2021 až 2023 podpornej činnosti. A zároveň teda fond odpočtuje ministerstvu kultúry a aj ministerstvu financií na mesačnej a aj ročnej báze nakladanie s finančnými prostriedkami a kontrolu hospodárenia navyše zabezpečuje aj daná dozorná komisia fondu, v ktorej sú všetci členovia a členky menovaní priamo ministerkou kultúry. Takéto sú fakty aj o kontrole.
Ale teda vráťme sa opäť k tomu konkrétnemu návrhu. Ten hovorí o zmene počtu členov dozornej komisie vo Fonde pre umenie, a to konkrétne z tých troch menovaných ministerstvom kultúry na päť, pričom títo dvaja majú byť teda nominovaní tou radou. Vo svojej podstate sa tento návrh poslancov SNS, HLAS-u a SMER-u so zvýšením počtu členov dozornej komisie javí ako v podstate nezaujímavý a v kontexte ostatných predkladaných návrhov priam v rozpore s tým, čo už viackrát deklarovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová spolu s jej kolegami pánom Machalom, Bernaťákom či straníckym kolegom Michelkom, že do fondov treba priniesť viac kontroly zo strany ministerstva. Čo tým presne myslia, sa však ukazuje v priebehu času. Ministerka kultúry v podaní SNS sa tak zapísala svojou, prepytujem, prácou pre rezort, že po pár týždňoch vo funkcii vznikla aj otvorená výzva na jej odstúpenie. V ostatné dni signatári výzvy odovzdali na ministerstvo jej podpisy. Výzva na odvolanie Martiny Šimkovičovej mala tých podpisov v čase odovzdania 188 494 a tie sú zozbierané za púhych desať dní v tomto januári. Bojím sa, že súčasná ministerka aj tento rekord jednej z najväčších a najrýchlejších petícií na Slovensku bude brať ako víťazstvo, ale teda, žiaľ, víťazstvo to teda pre nás pre nikoho nie je. Jej pôsobenie v tejto funkcii je našou národnou tragédiou a to je teraz len niečo cez sto dní vlády. Vo výzve ľudí na jej odstúpenie sa priamo spomínajú aj snahy o neprofesionálne a nikým neprediskutované zásahy do Fondu na podporu umenia.
Fond pre umenie pracuje s cirka s 20 mil. eur ročne. V kontexte výšky prijímaných a zároveň nepodporených žiadostí, napríklad je to 20 mil. ku 65. mil., v takej výške sú tie žiadosti, je to veľmi málo. Avšak v kontexte ministerstva chápaného ako dŕžavy, ako zdroja financií v rukách Slovenskej národnej strany a jej konšpiračnej družiny, je to už číslo celkom zaujímavé. Do toho, keď si predstavíme dourážaných neúspešných žiadateľov o podporu svojich projektov, ktorým navyše komisia v hodnotení napíše, že projekt nemá požadovanú kvalitu, a títo dourážaní ľudia sa dostanú k riadeniu ministerstva kultúry, ktoré má fondy takpovediac pod sebou, tak nám vzniká celkom vražedný kokteil smerovaný k zlikvidovaniu podstaty fondu, jeho nezávislosti. Ja chápem, že mať kontrolu nad peniazmi, ale zároveň ideologicky môcť ovplyvňovať niečo, čo bolo doteraz od vás nezávislé, je veľmi lákavé a dalo by sa povedať, priam diabolsky lákavé. Každý, kto sa len trochu vyzná v systéme ako sa o projektoch, o projektoch, nie žiadateľoch, rozhoduje, vie, že fond má na to jeden z najtransparentnejších procesov. Vždy sa dá diskutovať o vylepšení, avšak siahať na nezávislosť, ako sa to teraz deje, je veľmi nebezpečné. Prázdne reči o podpore zdravej, haló, slovenskej a tradičnej kultúry sú len takým balastom. Neskočme im na to.
Dám vám pár čísel. Z cirka dvadsaťmiliónového rozpočtu fond prispel v roku 2023 napríklad na knižnice, na knižnice sumou 2,2 mil., čo je hneď jedna desatina z toho rozpočtu, na tradičnú kultúru a neprofesionálne umenie viac ako 1,6 mil. eur, na naše múzeá a galérie vyše 1,1 mil. eur, na literatúru išlo vyše 1,8 mil. eur. A to sa stále bavíme o balíku 20 mil., pričom percentuálne najvyššia úspešnosť žiadateľov medzi rokmi 2016 až 2023 je z Banskobystrického a Žilinského kraja, takže môžeme byť spokojní aj v tomto smere a neskočiť na falošné argumenty o nutnosti väčšej podpory tradičného a národného, lebo to už podporované je. Tento systém skrátka funguje dobre a trojčlenná dozorná rada nepotrebuje byť rozšírená o ďalších dvoch členov. Včera tu zo strany koalície padlo aj tvrdenie, že chcú v tomto návrhu demokratizáciu pri výbere tých členov, keďže teraz sú všetci nominovaní ministerstvom kultúry a v návrhu majú byť tí dvaja nominovaní radou. Ale ak by toto bol skutočný záujem predkladateľov, tak na to predsa netreba pridávať ďalších dvoch a míňať zbytočné peniaze, zmeňte to teda na dvoch nominovaných, napríklad ministerstvom kultúry a jedného radou a máte to vybavené. Tiež treba povedať, že všetky tieto navrhované zmeny idú bez akejkoľvek diskusie od odbornej obce počnúc, cez rady a komisie fondu, riaditeľom končiac.
Ako som už spomenula, vytvárate zbytočné náklady navyše, finančné, nových členov treba aj zaplatiť, ale aj administratívne sprocesovať a tak ďalej. Alebo je to len nejaká pripravovaná trafika? Lebo načo nám je návrh zákona, ktorý nič nerieši, ničomu nepomáha a iba nám aj finančne zbytočne zaťažuje štátny rozpočet. Načo je to dobré? Prečo tu máme poslanecký návrh vládnej koalície, nie však napríklad vládou?
Človeku sa natíska jedna odpoveď. Opäť raz tu niekto obchádza medzirezortné pripomienkové konanie, však áno. Čo môžeme čakať? Prídu k tomuto pomerne nezaujímavému zákonu pozmeňováky na poslednú chvíľu? Pán Michelko už aj verejne deklaroval, že áno, tak čakáme, teda čo to bude. Čo to bude ešte, to vie táto koalícia, avšak pri doterajších skúsenostiach s ministerkou a jej najbližšími spolupracovníkmi to neveští nič dobré, nič zdravé, ani protislov... ani proslovenské, ale ani národné. Takto v tejto forme je táto zmena absolútne nepotrebná a iba vyhadzuje peniaze von oknom. Ale možno len máte za lubom oveľa viac, ako len pridať dvoch členov do dozornej komisie, a to je tom, o čom tu hovoríme, že asi sa ešte niečo dozvieme.
Poslanci a poslankyne koalície, ak chcete naozaj pomôcť žiadateľom pri získavaní projektov, ako to tu včera padlo, že sú aj nespokojní, ak chcete naozaj pomôcť zvýšenému prijímaniu pozitívnych správ od Fondu pre umenie, tak navýšte rozpočet Fondu pre umenie. Je to riešenie jednoduché a výsledky uvidíte okamžite, pretože nezávislosť rozhodovania odborných komisií je zaručená a dáta hovoria jasne. Nemôžu byť podporené všetky žiadosti, pretože logicky, keď sú žiadosti v objeme 65 mil. a peňazí na prerozdelenie podľa daných kritérií je 20, tak skrátka to nesedí. Je jasné, že ani len kvalitné projekty všetky nemôže byť podporené, čo je veľká škoda pre Slovensko. To bude to proslovenské, keď sa stane.
A dám ešte malú radu na záver, a kde budem aj trošku osobná, pretože reagujem na osobné vyjadrenia v médiách napríklad pána Michelka. Pán Michelko, ono je fakt dobré sa neofučať, ak dostanete ako autor žiadateľ zamietavú odpoveď od komisie, zvlášť ak vám píšu, že je to projekt nízkej kvality. Je lepšie sa zamyslieť a skúsiť projekt podať aký? Projekt kvalitný. Stalo sa to už mnohým z umeleckého a kreatívneho prostredia a verte, že naozaj takýchto ľudí z branže je fakt veľa, ktorí nedostali granty, veď aj dáta nám o tom hovoria. Ale len pár z nich na čele s vami sa ide mstiť, ohovárať a rozprávať verejné bludy o fondoch. Tí druhí sa zamyslia nad sebou a podajú odborne lepšie pripravené žiadosti.
Avšak len vy a táto koalícia a ministerka kultúry idete rozmontovávať systém a prihrávať vlastným a to bez hanby, že nerozumiete tomu, čo kultúra, a aj tá slovenská, naozaj je.
Preto, ako hovorím, vážení poslanci a poslankyne koalície SMER, HLAS a SNS, ak chcete naozaj pomôcť umeleckému prostrediu na Slovensku, tak navýšte Fondu pre umenie rozpočet. A jeho nezávislosť v rozhodovaní nechajte na pokoji.
Ďakujem pekne. (Potlesk. Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)

Ďakujem ti, Ivo, ja by som tiež chcela reagovať na to, čo si spomínal, že vravel pán Kéry, a teda ja tu prehlasujem, že nie som právnička, prehlasujem to zodpovedne, mám iné druhostupňové vysokoškolské, a to slovenské a čiastočne aj fínske vzdelanie, časť svojho života som prežila aj v zahraničí a myslím si, že ma to nerobí menej chápavou v tom, že vidím, ako zvrhlý je tento návrh a ako aj jeho proces. Rovnako tak viem pochopiť obsah čítaného textu pripravovaného právnikmi, a rovnako tak sa viem aj opýtať odborníkov a odborníčok v danej oblasti. A tiež by sme si mohli uvedomiť, že tu sme v Národnej rade, kde nie je podmienkou byť právnikom či právničkou a tiež, že teda verím, nebudeme tu štyri roky riešiť iba Trestný zákon, ale teda ten mal prejsť, samozrejme, MPK, ale teda budeme tu riešiť zákony zo všetkých oblastí života ľudí a fakt verím, že sa k nim aj dostaneme a nebudeme furt len ošetrovať tuto pár ľudí, aby nešli nebodaj pred súd.
Takže ja ako neprávnička vám, poslanci a poslankyne koalície, hovorím, že vy ste zodpovední. Ste zodpovední, že myslíte iba na seba a ľudí našej krajiny s neľudskou aroganciou a výsmechom hádžete cez palubu. Vyzývam vás tu opäť, a to aj v mene desaťtisícou ľudí na námestiach, stiahnite tento návrh zákona. Ničíte Slovensko, ničíte dôveru medzi ľuďmi, ste strojcami budúceho nešťastia obrovského množstva ľudí. Vaši voliči to, žiaľ, zistia až neskôr ako v tieto dni, ale zistia. A tak ako vy ničíte našu budúcnosť, zároveň ničíte aj tú svoju. Pretože síce teraz ste zaslepení pocitom moci, ale ako sa vraví, príde deň. Naozaj sa zamyslite, či zahlasovať za tento zvrátený zákon vám stojí za to, že sa s týmto budete každý deň ráno budiť a zaspávať, a teda ako to budete obhajovať pri tom možnom poslednom súde, pokiaľ teda na niečo také veríte, ale tam si už nestihnete dať amnestiu. Ďakujem.

Ďakujem. Darinka Luščíková, áno. Ty si nám tu presne ukázala výsledky tvojej 18-ročnej naozaj odbornej praxe, kde jasne sa ukazuje škodlivosť tohto návrhu Trestného zákona. A ja už fakt neviem, že ako to má koalícia pochopiť, že čo sa tu deje a čo, čo zvrhlého tu pripravujú. My sme tu hovorili už o motivácii, sú tu ľudia, ktorí nechceli žiť čestne, tento systém Ficovho, tento Ficov systém im vyhovoval počas tých ostatných troch vlád Roberta Fica, cítili sa v ňom bezpečne, vedeli, že nemusia a nebudú vyšetrovaní, lenže potom sa stala tá vec, že počas ďalšej vlády od roku 2020 sa rozviazali ruky vyšetrovateľom, začali sa tu prípady vyšetrovať a vtedy si napríklad taký pán Tibor Gašpar povedal, že tak toto už teda nie, že teda toto sa mu naozaj už nesmie stať, že nebodaj by sa ráno pudil spotený s tým, že čo sa náhodou udeje, či ho niekto nezavrie alebo čo sa bude diať ďalej, takže táto motivácia je úplne jasná, hej? Že tam, tam je to jasné. Takže ste začali trojročnú naozaj že celkom hnusnú a klamlivú kampaň a teraz ste tu, takže dá sa tomu porozumieť. Ale problém je v tom, že vy, členovia a členky koalície, poslanci a poslankyne, že vy tu chystáte okrem týchto, okrem bezpečia týchto pár ľudí, keby ste to tam aspoň otvorene napísali do toho zákona, že presne pre týchto ľudí to chceme, lebo myslíme si, že tak je to správne, nemusia sa postaviť pred súd a nemusia tam dokazovať svoju nevinu, lebo my si to myslíme, tak by to bolo aspoň férové. Lenže vy do tohto celého chcete zatiahnuť naozaj ľudí z celého Slovenska, tu nastane eldorádo nečestností... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán Krúpa, ono fakt je fascinujúce tento prístup koalície, lebo vlastne ono sa dá pochopiť tá motivácia tých obvinených a obžalovaných, ich advokátov a ja si to tak aj predstavujem, že oni si proste spravili nejakú četovaciu skupinu alebo nejaké mailové vlákno, tam dali excelovskú tabuľku a teraz vlastne stĺpce boli, že kto za čo, že čo mu hrozí, riadky boli že sadzby, a teraz vlastne išli ako keby vyškrtávať jedno po druhom, že teda aby akože vyplnili tú tabuľku a aby každý teda akože dostal, dostal to, čo potrebuje, čiže to takto vyriešili. Tak sa to ako keby napísalo, zvláštny kastlík, zvláštny sheet, v tom Exceli bola tabuľka pre tých, ktorí sa rozhodli napriek tomu, že teda spravili nekalé veci, sa priznať a skúsia žiť čestne, tak to bolo vyžltené, lebo teda na nich sa treba pozrieť aj spätne, lebo teda akože haló, toto si už nikto nebude dovoľovať. A v podstate však Fico, my vieme, že on sa rozhodol, že toto sa mu už nikdy nesmie stať, tento prúser, že teda nemôže si robiť, čo chce a že, ani s tými svojimi kumpánmi, čiže nám je toto jasné, že sme sa dostali do tohto štádia, len ono fascinujúci sú tí prisluhovači, že tu máme ministrov a ministerky, ktorí teda páničkovi urobia všetko, čo ako na očiach vidia. Potom sú to poslanci, poslankyne koalície, však vy s tým budete žiť s týmto, že toto robíte, rozmýšľam nad tou motiváciou vašou, že veď to je akože desivé, že čo to je, stačí trošku moci, alebo že teraz sme tu my, alebo že čo. Veď vy máte zastupovať ľudí tejto krajiny, veď na to ste tu prisahali, na ústavu ste prisahali, ako hovoril minule pán Hargaš, vy ste neprisahali, že na ústavu okrem, akože to ako vy môžte vôbec toto akože brať. Ja tomu že absolútne nerozumiem.
Motivácii tých obžalovaných, obvinených rozumiem, ale týmto, vám, prisluhovačom, fakt nie a je to naozaj hanebné, čo robíte. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Vlaďka. Mne tu tak už viackrát tak napadlo mi, tak ako v rodine niekedy hovoríme, keď už fakt človek nevie čo a počúva tých ľudí, jak rozpráva úplné že nezmysly, tak iba že: babičko, ty to vidíš? A ja jak tu počúvam aj pána Gašpara, ja už mám v mysli len: babičko, ty to vidíš? Že to je proste neuveriteľné, toto počúvať.
My sa tu veľa rozprávame o Trestnom zákone, ako sa tresty budú znižovať a ako tu máme snáď najväčší bizár, kedy takúto celoslovensky významnú zmenu predkladajú samotní obvinení, obžalovaní, zákon píšu advokáti obžalovaných, akože cirkus je to akože smiešny, keby nebol fakt že smutný a náš štát skutočne ohrozujúci. A tuto kvôli pár ľuďom, ktorí sa boja ísť pred súd, a my teda všetci vieme, že prečo, tak vymysleli celý tento bizár, kvôli čomu tu vlastne celé Slovensko je hore nohami, tak my tu teraz takto skáčeme, ale teda otázkou ostávajú aj všetci prisluhovači, ktorí budú za to hlasovať, ale tak však oni s tým budú žiť.
No ale my by sme sa mali asi rozprávať o tom nielen, čo je trestné, ale čo tu je aj trestuhodné. A trestuhodné je to, ako nás táto koalícia hádže medzi nie demokratické krajiny, ako ničia vzťahy s Európskou úniou, ako ohrozujú eurofondy, ktoré by mohli reálne krajine pomôcť. Trestuhodné je, ako zahadzujú našu budúcnosť, budúcnosť nás všetkých, čo tu vlastne žijeme. Trestuhodné je, ako vyháňajú a vyhadzujú mladých ľudí z krajiny, zo Slovenska, ako každý piaty sa proste nevráti naspäť, ako sa tu študentom vysmievajú. Trestuhodné je, ako šliapu po ešte zvyškoch dôvery v nádej a spravodlivosť v tejto krajine. A to sú veci s obrovskými a ničivými následkami a to je z môjho pohľadu hanebne trestuhodné.
Ďakujem.

Áno, ďakujem.
Ďakujem, pán Vančo, za tvoj príhovor. Legislatívna zmena bude mať závažný dopad na systém fungovania trestnej spravodlivosti bez možnosti odbornej verejnosti pripravované zmeny pripomienkovať a bez zodpovedajúcej lehoty sa na tie zmeny pripraviť, a pritom platí, a všetci to vieme, že čím je zmena právnej úpravy zásadnejšia, tým dlhšia doba sa má poskytnúť, aby sa právna úprava vžila. V tomto prípade to pre koalíciu ale nehrá žiadnu rolu, pritom my už teraz vieme, že procesné práva dotknutých osôb môžu byť práve týmto spôsobom narušené. Tých aj konkrétnych prípadov je obrovské a stále narastajúce množstvo.
Poslanci a poslankyne koalície SMER, HLAS, SNS, vy ste opití mocou. Ste tu pri žatve, ale je to žatva iná. Ste pri plienení našej krajiny. Kvôli pár ľuďom, tým ostatným z vás stačí pocit pomsty a likvidácie všetkého šikovného, inteligentného a poctivého okolo. A ako vám to my aj ľudia na námestiach vravia, história si to bude pamätať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Irena. Ja som to teda počúvala naozaj fascinujúco, lebo ty si hovorila konkrétne prípady, konkrétne zlyhania celej tejto, tejto novely toho návrhu. Mňa fascinuje naozaj to, keď vidím, s akou vášňou robíš to, čo robíš, že si profesionálka v práve, že to vieš naozaj, naozaj robiť dobre a zároveň ťa ho neuveriteľne baví. A ja som si tak hovorila, že keď si predstavím tu takých ešte ďalších 149 Iren Bihariových, že ako by nám tu bolo sveta žiť. Že by sme si tak akože naozaj to tu tak prešli s vášňou ku práci, s radosťou. A ty si tu s takou vervou hovorila, že... a pamätáte sa, že... a viete, že... a tuto tá prázdna sála. A podľa mňa Plavíková si, pani Plevíková si nerobila žiadne poznámky, jej to je úplne jedno a príkaz tam má jasný, má to tak tu už tak dané, je to super džob, kariéra v takom mladom veku perfektná. Títo muži bieli za ňou sú takí spokojní, že oni sa tak ošetria a to tak bude tak asi celé. Čiže ja by som si želala radšej viacej Bihariových ako ľudí, ktorým je to že úplne jedno.
Ale teda čo by som chcela povedať, že strašne dôležité je, že ľuďom to jedno nie je. Číslo 27-tisíc je číslo, ktoré je v tejto chvíli alebo bolo pred pár minútami na námestí v Bratislave, v ďalších mestách boli ľudia v Prahe, v Brne, v Krakove aj v Paríži. Ľuďom nie je táto krajina ukradnutá. To, že vám je, táto koalícia, je to síce vaša hanba, vy si to zožeriete celé na konci vášho volebného obdobia, lebo vy sa budete pozerať vašim voličom do očí, ale teda ľuďom to jedno nie je a my si naozaj nenecháme našu krajinu zobrať len kvôli vášmu cynizmu a vášmu ošetrovaniu sa. Nie, nenecháme. (Potlesk.)