Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci... Je tu nejaký pán minister? (Rečníčka sa obrátila smerom k miestam určeným pre ministrov.) ... vážený pán minister, vážení poslanci, vážené poslankyne, trošku ma mrzí, že pri prejednávaní týchto zákonov, týchto návrhov zákonov, ktoré o chvíľku, príde nie priamo pani ministerka, ale tá je, teda ako všetci vieme, na služobnej ceste a ako už celkom veľká časť Slovenska vie, máme ďalšiu hanbu. Takže ja len verím teda, že dnes sa jej bude dariť na tej konferencii oveľa lepšie, ako sa jej darilo včera, pretože Slovensko si nie úplne zaslúži takúto reprezentáciu.
Ale teda poďme ku navrhovaným zákonom. Navrhovaný zákon hovorí o zmene počtu členov dozornej komisie vo fonde pre umenie, a to konkrétne z troch menovaných ministerstvom kultúry na päť, pričom títo dvaja majú byť nominovaní radou fondu.
Včera tu zaznelo celkom veľa vecí o fonde pre umenie, a tak ja by som si dovolila trošku teda nás dostať do obrazu, že čo to je fond pre umenie. Je to inštitúcia, ktorá funguje princípom tzv. predĺženej ruky, kde o podpore konkrétnych umeleckých projektov rozhodujú odborníci a odborníčky v danej oblasti. Tí sú vyberaní a najmä nominovaní spomedzi profesijných organizácií. Fond pre umenie poskytuje finančné prostriedky na podporu, šírenie, prezentácie, výskum aj tvorbu a rozvoj umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ako aj na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Včera tu vo faktických poznámkach na moju kolegyňu Zoru Jaurovú padlo niekoľko kvázi argumentov na nie transparentnosť fondov. Všetko sú to však zvláštne otočky od reality a svedčia o neznalosti reagujúcich o tom, ako fond funguje. A to je v tom lepšom prípade. V tom horšom je to zámerné nepravdivé tvrdenie s cieľom manipulácie.
Tu je pár faktov na vysvetlenie napríklad ku kontrole hospodárenia fondu. Keďže fond poskytuje verejné prostriedky, podlieha kontrole štátnymi orgánmi. Vo fonde za posledných osem rokov prebehla kontrola poskytovania finančných prostriedkov za roky ’16 až ’20, a to tromi kontrolnými orgánmi, konkrétne úradom vládneho auditu, ministerstvom kultúry a protimonopolným úradom. Aktuálne prebieha kontrola Najvyšším kontrolným úradom zameraná na roky 2021 až 2023 podpornej činnosti. A zároveň teda fond odpočtuje ministerstvu kultúry a aj ministerstvu financií na mesačnej a aj ročnej báze nakladanie s finančnými prostriedkami a kontrolu hospodárenia navyše zabezpečuje aj daná dozorná komisia fondu, v ktorej sú všetci členovia a členky menovaní priamo ministerkou kultúry. Takéto sú fakty aj o kontrole.
Ale teda vráťme sa opäť k tomu konkrétnemu návrhu. Ten hovorí o zmene počtu členov dozornej komisie vo fonde pre umenie, a to konkrétne z tých troch menovaných ministerstvom kultúry na päť, pričom títo dvaja majú byť teda nominovaní tou radou. Vo svojej podstate sa tento návrh poslancov SNS, HLAS-u a SMER-u so zvýšením počtu členov dozornej komisie javí ako v podstate nezaujímavý a v kontexte ostatných predkladaných návrhov priam v rozpore s tým, čo už viackrát deklarovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová spolu s jej kolegami pánom Machalom, Bernaťákom či straníckym kolegom Michelkom, že do fondov treba priniesť viac kontroly zo strany ministerstva. Čo tým presne myslia, sa však ukazuje v priebehu času. Ministerka kultúry v podaní SNS sa tak zapísala svojou, prepytujem, prácou pre rezort, že po pár týždňoch vo funkcii vznikla aj otvorená výzva na jej odstúpenie. V ostatné dni signatári výzvy odovzdali na ministerstvo jej podpisy. Výzva na odvolanie Martiny Šimkovičovej mala tých podpisov v čase odovzdania 188 494 a tie sú zozbierané za púhych desať dní v tomto januári. Bojím sa, že súčasná ministerka aj tento rekord jednej z najväčších a najrýchlejších petícií na Slovensku bude brať ako víťazstvo, ale teda, žiaľ, víťazstvo to teda pre nás pre nikoho nie je. Jej pôsobenie v tejto funkcii je našou národnou tragédiou a to je teraz len niečo cez sto dní vlády. Vo výzve ľudí na jej odstúpenie sa priamo spomínajú aj snahy o neprofesionálne a nikým neprediskutované zásahy do Fondu na podporu umenia.
Fond pre umenie pracuje s cirka s 20 mil. eur ročne. V kontexte výšky prijímaných a zároveň nepodporených žiadostí, napríklad je to 20 mil. ku 65. mil., v takej výške sú tie žiadosti, je to veľmi málo. Avšak v kontexte ministerstva chápaného ako dŕžavy, ako zdroja financií v rukách Slovenskej národnej strany a jej konšpiračnej družiny, je to už číslo celkom zaujímavé. Do toho, keď si predstavíme dourážaných neúspešných žiadateľov o podporu svojich projektov, ktorým navyše komisia v hodnotení napíše, že projekt nemá požadovanú kvalitu, a títo dourážaní ľudia sa dostanú k riadeniu ministerstva kultúry, ktoré má fondy takpovediac pod sebou, tak nám vzniká celkom vražedný kokteil smerovaný k zlikvidovaniu podstaty fondu, jeho nezávislosti. Ja chápem, že mať kontrolu nad peniazmi, ale zároveň ideologicky môcť ovplyvňovať niečo, čo bolo doteraz od vás nezávislé, je veľmi lákavé a dalo by sa povedať, priam diabolsky lákavé. Každý, kto sa len trochu vyzná v systéme ako sa o projektoch, o projektoch, nie žiadateľoch, rozhoduje, vie, že fond má na to jeden z najtransparentnejších procesov. Vždy sa dá diskutovať o vylepšení, avšak siahať na nezávislosť, ako sa to teraz deje, je veľmi nebezpečné. Prázdne reči o podpore zdravej, haló, slovenskej a tradičnej kultúry sú len takým balastom. Neskočme im na to.
Dám vám pár čísel. Z cirka dvadsaťmiliónového rozpočtu fond prispel v roku 2023 napríklad na knižnice, na knižnice sumou 2,2 mil., čo je hneď jedna desatina z toho rozpočtu, na tradičnú kultúru a neprofesionálne umenie viac ako 1,6 mil. eur, na naše múzeá a galérie vyše 1,1 mil. eur, na literatúru išlo vyše 1,8 mil. eur. A to sa stále bavíme o balíku 20 mil., pričom percentuálne najvyššia úspešnosť žiadateľov medzi rokmi 2016 až 2023 je z Banskobystrického a Žilinského kraja, takže môžeme byť spokojní aj v tomto smere a neskočiť na falošné argumenty o nutnosti väčšej podpory tradičného a národného, lebo to už podporované je. Tento systém skrátka funguje dobre a trojčlenná dozorná rada nepotrebuje byť rozšírená o ďalších dvoch členov. Včera tu zo strany koalície padlo aj tvrdenie, že chcú v tomto návrhu demokratizáciu pri výbere tých členov, keďže teraz sú všetci nominovaní ministerstvom kultúry a v návrhu majú byť tí dvaja nominovaní radou. Ale ak by toto bol skutočný záujem predkladateľov, tak na to predsa netreba pridávať ďalších dvoch a míňať zbytočné peniaze, zmeňte to teda na dvoch nominovaných, napríklad ministerstvom kultúry a jedného radou a máte to vybavené. Tiež treba povedať, že všetky tieto navrhované zmeny idú bez akejkoľvek diskusie od odbornej obce počnúc, cez rady a komisie fondu, riaditeľom končiac.
Ako som už spomenula, vytvárate zbytočné náklady navyše, finančné, nových členov treba aj zaplatiť, ale aj administratívne sprocesovať a tak ďalej. Alebo je to len nejaká pripravovaná trafika? Lebo načo nám je návrh zákona, ktorý nič nerieši, ničomu nepomáha a iba nám aj finančne zbytočne zaťažuje štátny rozpočet. Načo je to dobré? Prečo tu máme poslanecký návrh vládnej koalície, nie však napríklad vládou?
Človeku sa natíska jedna odpoveď. Opäť raz tu niekto obchádza medzirezortné pripomienkové konanie, však áno. Čo môžeme čakať? Prídu k tomuto pomerne nezaujímavému zákonu pozmeňováky na poslednú chvíľu? Pán Michelko už aj verejne deklaroval, že áno, tak čakáme, teda čo to bude. Čo to bude ešte, to vie táto koalícia, avšak pri doterajších skúsenostiach s ministerkou a jej najbližšími spolupracovníkmi to neveští nič dobré, nič zdravé, ani protislov... ani proslovenské, ale ani národné. Takto v tejto forme je táto zmena absolútne nepotrebná a iba vyhadzuje peniaze von oknom. Ale možno len máte za lubom oveľa viac, ako len pridať dvoch členov do dozornej komisie, a to je tom, o čom tu hovoríme, že asi sa ešte niečo dozvieme.
Poslanci a poslankyne koalície, ak chcete naozaj pomôcť žiadateľom pri získavaní projektov, ako to tu včera padlo, že sú aj nespokojní, ak chcete naozaj pomôcť zvýšenému prijímaniu pozitívnych správ od fondu pre umenie, tak navýšte rozpočet fondu pre umenie. Je to riešenie jednoduché a výsledky uvidíte okamžite, pretože nezávislosť rozhodovania odborných komisií je zaručená a dáta hovoria jasne. Nemôžu byť podporené všetky žiadosti, pretože logicky, keď sú žiadosti v objeme 65 mil. a peňazí na prerozdelenie podľa daných kritérií je 20, tak skrátka to nesedí. Je jasné, že ani len kvalitné projekty všetky nemôže byť podporené, čo je veľká škoda pre Slovensko. To bude to proslovenské, keď sa stane.
A dám ešte malú radu na záver, a kde budem aj trošku osobná, pretože reagujem na osobné vyjadrenia v médiách napríklad pána Michelka. Pán Michelko, ono je fakt dobré sa neofučať, ak dostanete ako autor žiadateľ zamietavú odpoveď od komisie, zvlášť ak vám píšu, že je to projekt nízkej kvality. Je lepšie sa zamyslieť a skúsiť projekt podať aký? Projekt kvalitný. Stalo sa to už mnohým z umeleckého a kreatívneho prostredia a verte, že naozaj takýchto ľudí z branže je fakt veľa, ktorí nedostali granty, veď aj dáta nám o tom hovoria. Ale len pár z nich na čele s vami sa ide mstiť, ohovárať a rozprávať verejné bludy o fondoch. Tí druhí sa zamyslia nad sebou a podajú odborne lepšie pripravené žiadosti. Avšak len vy a táto koalícia a ministerka kultúry idete rozmontovávať systém a prihrávať vlastným a to bez hanby, že nerozumiete tomu, čo kultúra, a aj tá slovenská, naozaj je.
Preto, ako hovorím, vážení poslanci a poslankyne koalície SMER, HLAS a SNS, ak chcete naozaj pomôcť umeleckému prostrediu na Slovensku, tak navýšte fondu pre umenie rozpočet. A jeho nezávislosť v rozhodovaní nechajte na pokoji.
Ďakujem pekne. (Potlesk. Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
