Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, Ondro, vo všetkom s tebou súhlasím a keďže návrh nám tu prečítala pani ministerka kultúry, chcela by som teda ešte teba doplniť v tom, že využívam na pripomenutie fakt, že mzdy v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu sú 15 % pod úrovňou priemernej mzdy a tento faktor sa ešte zhorší, ak si pripomenieme, že kvalifikácia týchto osôb v sektore kultúry sú väčšinou, alebo vo veľkej miere vysokoškolsky vzdelaní ľudia druhého stupňa a to potom robí, a to si myslím, že by bolo veľmi fajn, keby pani ministerka kultúry počúvala, lebo to robí o 535 eur nižší plat priemerne ako osoby s rovnakým dosiahnutým vzdelaním v iných sektoroch. Myslím si, že to by mala riešiť pani ministerka prioritne. Pani ministerka kultúry tiež ignoruje výzvu na stretnutie so štrajkovým výborom Otvorenej kultúry, ktorý zahŕňa 4-tisíc ľudí, 400 organizácií, viac ako 157 miest na Slovensku, ktorí žiadajú okamžitú finančnú stabilizáciu sektora s dôrazom na zlepšenie finančného ohodnotenia pracujúcich a ich sociálneho zabezpečenia, a to naprieč škálou zriaďovaných a nezriaďovaných inštitúcií, jednotlivcov, jednotlivkýň, či už majú status zamestnancov, zamestnankýň alebo SZČO. Myslím si, že toto by mala pani ministerka urgentne riešiť.
Takže ďakujem ti, Ondro, že si nasvietil tento problém, problém financovania cirkví a teda aj to, čo sa nás týka v rámci ešte toho posledného nesplneného sľubu po novembri a teda pripomínam, že pani ministerka by mala riešiť prioritne platy a podmienky ľudí, za ktorých je v ministerstve, na ministerstve zodpovedná a tí v tejto chvíli majú o 535 eur ešte priemerne nižší plat, ako je priemer.
Ďakujem pekne.

... a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením. Ja úprimne verím, že sa k napĺňaniu tejto poslednej vety aj dostaneme a my poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky musíme ísť na tejto ceste príkladom. Ďakujem. (Potlesk.)

Tento notebook som si položila úplne rovnako, ako si ho kladiem celý rok na toto miesto, pretože mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď mám veci nižšie. Tento notebook má presne tieto nálepky celý rok, a nie je tam, žiadna zmena na ňom nenastala. Tento notebook som ukázala pred včera to bolo či kedy? Som ukázala pánovi Dankovi, a povedala som mu, že aj ja tu mám nálepku a pán Danko mi na to povedal, že vás som neupozornil. Takže vy si myslíte, že to nie je selektívne. Hej? Toto isté som povedala aj pánovi Gašparovi, že aj ja to tam mám, ale u mňa to nevadí. A ja sa pýtam prečo? Pýtam sa, prečo to vadí u pani poslankyni Plavákovej. Podľa mňa to je absolútne nehorázne, že my sa tu v ťažkých časoch na Slovensku venujeme nálepkám s dúhou a je to, že vy si uvedomujte, že čo robíte? Táto krajina má absolútne obrovské problémy s tým, aby vôbec sme dokázali byť konkurencieschopní, aby sme, aby sa tu nezdražovalo len tak lárom-fárom. Aby naše deti nešli, neodchádzali do zahraničia a nevracali sa naspäť, čo sa deje a vy tu riešite nálepky. A ešte si pani Plevíková si dovoľuje jej povedať, že ona nejak provokuje. Pani, pani Plaváková má celý rok tiež rovnaký notebook a s rovnakými nálepkami ako mám ja a zrazu vám to vadí. V jeden deň o 10.23 je tu pán Danko, a jemu to začne vadiť, potom to začne vadiť pánovi Gašparovi. Prečo? Lebo vy tam máte nejaké hrádky medzi sebou, že si tu neviete proste doma upratať? Lebo neviete riadiť túto krajinu? To je taká strašná hanba. Ja som prvýkrát poslankyňa Národnej rady a ja sa nestíham celý rok diviť, čo tuto sa predvádza. Ako vy absolútne kašlete na problémy ľudí, problémy na Slovensku. Ako kašlete na predložené zákony a návrhy zákonov, ktoré aj od nás sú práve prorodinné napríklad, alebo v tejto chvíli sú práve na to, aby mohli ľudia rôzneho vierovyznania žiť slobodne a byť, mať registrované svoje cirkvi a vy na to úplne kašlete. Vy riešite nejakú samolepku, ktorú pani Plaváková tam má celý rok, ktorú ja Dana Kleinert mám celý rok. Ja tu mám dokonca dlhšie, lebo tento notebook používam normálne.
Takže, pán Gašpar, nedávam si teraz tento notebook sem dole, lebo si myslím, že vy máte pravdu. Tento notebook si dávam sem dole preto, lebo mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď to mám smerom dole, to je celé. A rada by som pokračovala ku môjmu vyjadreniu k návrhu zákona, ktorý keby ste trošku počúvali, tak by naozaj vás mohol aj trošku zaujať. A keby ste trošku mali citu k ľuďom tejto krajiny, tak by ste si ho vypočuli a dokonca by ste ho aj podporili.
Takže vážené poslankyne, vážení poslanci, keď mi bol pridelený tento návrh zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, úprimne som sa potešila. Medzitým sa stalo milión takýchto nehoráznych vecí. A to preto som sa potešila, že je to téma veľmi zaujímavá a návrh zákona prináša rozumnú a v prospech veriacich ľudí na Slovensku potrebnú službu. Novembrová nežná revolúcia v roku 1989, ktorej 35. výročie budeme čoskoro oslavovať, je presne tým momentom, kedy sa totalitnému režimu komunistov, ktorí bohužiaľ sú stále mentálne aj v týchto radoch vzopreli ľudia s liberálnymi hodnotami. Ľudia rôznych vierovyznaní, ale aj ľudia bez vierovyznania. Vzopreli sa týmto komunistom ľudia konzervatívni viac ale aj ľudia konzervatívni menej. Boli to študenti, boli to ľudia starší, ľudia pracujúci naprieč spoločnosťou. Boli to ľudia, ktorí vedeli, že liberálna demokracia, čiže to, čo žijeme dnes prináša a zaručuje slobodu slova a slobodu vierovyznania. Spomeňme si totižto na tie časy, keď viera mala byť a bola stigmou. Spomeňme si na časy z pred roka 1989, boli to časy komunistov, ktorí nám zakazovali slobodu slova, slobodu cestovania, zakazovali nám slobodu dostupnosti vzdelávania kádrovaním a aj slobodu vierovyznania. Nie je to správne, a ja fakt verím, že snáď sa na tomto tu zhodneme.
Sloboda vierovyznania sa tu zaručuje každému a my tu v parlamente, by sme mali myslieť na to bez ohľadu na to, akej viery a či vôbec nejakej viery sme. Pretože my tu nezastupujeme nás samých, naše osoby, zastupujeme ľudí na Slovensku a s touto zodpovednosťou by sme mali k výkonu nášho dočasného mandátu aj pristupovať. Argumenty, ktoré sme si od navrhovateľa a navrhovateliek vypočuli sú logické, sú to argumenty pokojné a sú to argumenty praktické, a tak by sme k nim v mene poctivého výkonu mandátu teda pristupovať mali. Chcem preto týmto apelovať na vás, poslankyne a poslanci, kolegovia a kolegyne, dávajme našim voličom viac. Vráťme sa na cestu, kedy politicky iné názory sú a môžu byť zaujímavou a podnetnou debatou. Tak na pôde tohto parlamentu ako aj vo verejných debatách. Vráťme sa tam, prosím, kde slušné správanie je normou a nie je vybočením. Žiadajme od samých seba aj od svojich kolegov slušnosť a vlastne jednoduché napĺňanie etického kódexu poslanca, ktorý v § 9a okrem iného hovorí, že poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov.
Chcem sa ale týmto v tomto príspevku obrátiť aj na voličov a voličky všetkých strán, aby žiadali od nás, od svojich poslancov a poslankýň viac. Žiadajte od nás pozorné naštudovanie si návrhov a žiadajte od nás aj zodpovedné príspevky bez konšpirácií, populizmu a klamstiev, pretože aj také sme tu pri tomto predloženom návrhu zákona mali od poslanca za SNS pána Ľuptáka vo faktickej poznámke, a je to škoda. Lebo ako som spomenula, je to dobrý návrh zákona.
Ale ešte jednu vec by som sa chcela spýtať v súvislosti s tým, čo sa v čase predkladania tohto návrhu stalo a na čo tu aj v ostatných vetách aj trochu narážam. Pýtam sa pána poslanca Huliaka, kedy a či vôbec sa začne správať ako dospelý človek, ako volený zástupca ľudí. Kedy a či vôbec príjme zodpovednosť za nehoráznosti, ktorými uráža všetky ženy na Slovensku. Pýtam sa pána Huliaka, kedy sa vzdá poslaneckého mandátu na opakované neakceptovateľné sexistické a dehumanizačné urážky, ktorými doslova špiní verejný priestor. Pýtam sa vás žien, ale aj mužov z Očovej, či toto je starosta, ktorý vás má zastupovať. Či pán Huliak, hnusným nadávaním na ženy nejako zlepšil vaše životy. Či cítite, že s takýmito volebnými zástupcami sa zlepší život vašich dcér, sestier, partneriek, či matiek. A keď sme pri tomto návrhu zákona, tak sa pýtam aj vás, veriaci, ktorí sa hlásite k evanjelickej cirkvi, ku ktorej sa prihlásil aj pán poslanec Huliak, či takéto výrazy vášho deklarujúceho spolu veriaceho sú pre vás akceptovateľné. Evanjelická cirkev požaduje podľa podľa svojej ústavy od svojich členov, aby okrem iného žili aj príkladným občianskym životom a dodržiavali zásady kresťanskej mravnosti a občianskej spolupatričnosti.
V kontexte tohto návrhu novely zákona a v kontexte ostatných dní, by som chcela nasvietiť aj to, že sa tu zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb, ani podnecovanie nenávisti, či neznášanlivosti ta, ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery. Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu tak, ako mu to vyplýva z čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte správami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením.
Ja úprimne verím, že sa k napĺňaniu tejto poslednej vety aj dostaneme a my poslanci a poslankyne Národnej rady...
=====

Ďakujem pekne.
Ja by som sa vám, pani Dlugošová, chcela veľmi pekne poďakovať za vašu prácu. Rozhodne nebolo jednoduché ten úrad spúšťať, zvlášť myslím, že to bolo v dobe covidu, a rozhodne nie je jednoduché ho aj udržať, zvlášť v dnešnej dobe, kedy dôvera v inštitúcie v našej spoločnosti je veľmi silno atakovaná a vidíme to tu od nástupu tejto vlády, a tým pádom ja sa obávam, že aj tie čísla, ktoré ste spomenuli, že sú nízke, čo sa týka nahlasovania, budú ešte nižšie a, bohužiaľ, bude trvať veľmi dlho po tejto vláde veľa vecí ďalších opravovať, najmä tú dôveru, to pôjde veľmi ťažko.
Chcela by som aj ako vicestarostka v Starom Meste povedať, že ja veľmi vítam úrad, ktorý zastupujete, a tú jeho prácu, pretože my sa snažíme práve v ľuďoch nášho úradu vzbudzovať ten, naozaj tú dôveru v tom, že sa nemusia báť čokoľvek aj nahlásiť, pretože ľudia v bezpečnom prostredí podávajú rozhodne lepší výkon a ten vzťah k inštitúcii je neporovnateľne iný ako pracovný vzťah k inštitúcii, ktorej nedôverujú alebo kde nedôverujú svojmu vedeniu, prípadne jeho krokom. Takže za mňa by som vám chcela ešte raz veľmi pekne poďakovať za tú správu. Je veľmi zvláštne, že ju preberáme až v septembri, ale zase, opäť raz si môžme povedať, že táto vláda mala úplne iné problémy, ako vypočuť si informácie o činnosti vášho úradu.
Za mňa ešte raz ďakujem pekne.

Ďakujem. Spravodajská správa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 393.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre kultúru a médiá za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, ďakujem, ja som v podstate chcela niečo podobné povedať ako pán Mikloško a on to povedal tak nejako krajšie.
Povedala si teda, že chceš, aby si teda odišla po tomto volebnom období s niečím pozitívnym. To podpisujem, ako ťa poznám. Rovnako tak by som to chcela aj ja, lenže presne ten problém sa tu pomenováva už naozaj často a ten problém je pán Machala. On je akože úradník, ktorý porušuje zákon už len tým, že sa správa výsostne politicky a zároveň nerobí to, čo má. Čiže sa nestará poriadne o chod ministerstva, aby to tam normálne fungovalo a aby odborníci a odborníčky mali dobré podmienky na prácu, ktorej ani on, ako je vidieť, ale, a už vôbec nie pani ministerka, vôbec nerozumie. A je tam čudný zápas v rámci SNS, alebo v rámci týchto ľudí, ktorí by nám mohol byť v podstate jedno. Bohužiaľ, nemôže, pretože to má totálny vplyv na deštrukciu kultúrneho prostredia, prostredia umenia, prostredia kreatívneho priemyslu a, ako som už spomenula, naprieč celým Slovensko.
A ja sa im fakt čudujem, že jeden človek, konšpirátor typu Machala, človek, ktorý to robí na ministerstve a to robí v politike, čo robí, že si toto aj strana SNS, že si to nechajú. A že si to nechá koalícia, alebo že si to nechá HLAS, kde sú naozaj ľudia, kde im veríme, že im záleží na kultúre. Aj sú to ľudia z nášho výboru pre kultúru. Že toto si nechajú, ja sa teda akože naozaj čudujem.
Čiže držme si palce, snáď sa niečo podarí pozitívne urobiť, ale asi je naozaj problém na začiatku pán Machala.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Michelko, my tu preto riešime aj iné zákony, pretože máme s vami reálnu skúsenosť. Tá reálna skúsenosť sa v tomto čase už ukazuje tak, že sa potvrdzuje všetko, čo, voči čomu sme tu teda vystupovali a s čím sme vás varovali. A to sme vás nevarovali preto, že vy ste z koalície a my sme z opozície, ale pretože naozaj tie procesy poznáme, a dokonca som vám tu čítala presne aj počty, počty zmlúv, počty hodín, koľko trvá jedna zmluva, že to sa proste nedá obísť. A do toho ešte keď príde situácia, kedy pani ministerka nie je napríklad pri rade fondu schopná ďalších dvoch ešte vymenovať do tej trinástky a zároveň tí jedenásti nie sú schopní sa už druhýkrát po sebe stretnúť a nie je rada uznášaniaschopná, čiže máme nefunkčný fond, tak toto sú reálne skúsenosti, v ktorých teraz reálne žijeme. A žije s tým vlastne aj tých priemerne 5-tisíc žiadateľov ročne, ktorí teda žiadajú o príspevok alebo teda o dotačnej schéme fondu pre umenie. Čiže to je reálna skúsenosť.
A potom, keď hovoríte, že akí sú odborníci v tej rade, však veď fajn, ale tak ja sa spýtam potom, pán Grútka je odborník tým, že je bratranec pána Machalu? Lebo to môže byť teda podľa tejto logiky, napríklad pani ministerke, ktorá hovorí, že je kompetentná jej susedka z Kittsee, lebo teda je susedka a má dve deti, tak áno, v tomto smere to sedí, ale nesedí to z pohľadu možno ľudí, ktorí naozaj by očakávali nejaký typ odbornosti v takýchto inštitúciách.
A tiež by ma zaujímalo, keď sa teda bavíme o litere zákona, ešte jedna vec, že z akého titulu sa pani ministerka menovala štatutárkou Národného divadla a celé tri týždne tam vlastne podpisovala si zmluvy len tak, ako jej napadlo, resp. výplaty alebo ja neviem, čo všetko podpisovala. Z akého titulu ona si myslí, že teda môže byť štatutárkou a zároveň ako ministerka kontrolovať samu seba, či to nie je konflikt záujmov?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
My sme si s pani Jaurovou nepripravovali spoločne našu rozpravu, ale keďže ako ľudia, profesionáli zo sféry kultúry, kreatívneho priemyslu a umenia vidíme veci celkom dosť podobne tak v niektorých veciach v podstate budem opakovať už to, čo aj začala pani Jaurová, ale však zase zjavne to tu potrebujeme všetci. Pretože my sa dneska nachádzame v čase, kedy máme tu zákon, ktorý nikto nepotreboval, ktorý vlastne ani nikto nepotrebuje, ktorý nás nikam nedovedie, ktorý nemá žiadnu analýzu, ale teda aspoň je úplne zbytočný.
Včera, ako sme tu tak sedeli celý ten deň, tak som si tak rýchlo pozrela, že čo stoja naše platy poslancov a k tomu asistenti, v zásade vychádzalo to a opravte ma, ak sa mýlim, okolo 50-tisíc eur na deň. Takže my sme včera vyhodili do vzduchu 50-tisíc eur. A viete, ako to je, keď sa hovorí, že rozdiel medzi tým, či jedno euro máte, alebo nemáte, sú dve eura, takže je to naozaj celkom dosť, čo sme včera akože premárnili. A teraz tu zasa stojíme a zase márnime náš všetkých čas nad návrhom zákona, ktorý opäť raz nikto nepotrebuje. A teda áno, ja tiež oceňujem prehlásenia pána Michelka, ktorým teda verím, keďže ja som človek, ktorý vždy verí v tú dobrú vôľu, že teda sme skončili s týmito praktikami typu, že vložím sem nejaký zákon, vieme všetci, že to je noha do dverí a potom prídu také pozmeňováky, že sa dopracujeme až k veciam, ku ktorým sme sa napríklad v kultúre dopracovali.
A ja by som teda chcela povedať, že teda tých, ten, tento zákon, ktorý tu teraz máme, je súčasťou piatich balíkov a veľmi jasne, teda piatich zákonov a veľmi jasne sme vtedy hovorili, už mesiace dozadu, čo sa stane. A neuveríte, ale ten scenár sa deje. Ten scenár, tak ako ho spomínala pani Zora Jaurová, ako som ho spomínala ja, ako ho spomínali kolegovia, kolegyne z opozície, ten sa teraz deje. A môžeme si ísť bod po bode. Fond pre umenie, ako sme tu hovorili, je nefunkčný. A je fakt jedno, či tam je pán Richard Rikkon alebo ktokoľvek, o tomto čase sme mali mať vonku výzvy. O tomto čase sa malo normálne pracovať na tých ďalších výzvach, ktoré nasledujú po tej prvej, lebo s ňou logicky súvisia. V tejto chvíli to nie sú že ľudia zúfalí z Bratislavy, to sú ľudia z celého Slovenska zúfalí, že nevedia, čo sa deje.
A inač to by som ešte chcela včera na mar... povedať na margo toho, čo tu včera zaznelo, že teda aby FPU dával viacej peňazí do regiónov. My sme vám to tu naozaj veľakrát hovorili. Pozrite si tie čísla, prosím vás. Za toto sme platení, aby sme robili poctivú robotu. Nielen tu tak trieskali zľava-sprava hocičo. Pozrite si tie čísla! Najviac peňazí išlo do regiónov. Fakt akože, mňa napríklad veľmi uráža, keď sa tu len tak proste rozpráva a naozaj to nie je pravda. Akože fakt si myslím, že za toto nemáme byť platení. Lebo je to hanba, naozaj.
No, takže fond pre umenie teda je nefunkčný. Už sa druhýkrát teda nebola schopná dať dokopy tá rada. Dokonca ani pani ministerka nevie ju naplniť tým počtom 13, ktoré teda ste si tak vydupkali. Proste nie, nedá sa, nejde. Sme v septembri, takáto je situácia.
Ďalej v ďalších z tých zákonov, z týchto piatich, bol Audiovizuálny fond. No a teda tam už pani ministerka v tejto chvíli porušuje zákon, pretože už mala navoliť dávnu tú radu. Neurobila to. Ja neviem teda, že čo má na robote, ako som už hovorila vo faktickej, ale proste neurobila to. RTVS. STVR, prišla zmluva, ktorá bola datovaná 5. júla s tým, že 30. júna bude dodané logo. Akože just wow, to je super! Videli ste niekto to logo? Neviem, hľadám ho, chodím po parlamente, nevidím žiadne logo STVR. Možno len fakt moje štvorky dioptrie to nevidia. Neviem, proste nie je a píšeme september. A už teraz vieme, že sú tam tlaky na zamestnancov, aby proste minimálne si spravili autocenzúru, čo je fakt výborný, výborná, výborný posun.
Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria medzičasom, čo sa udialo. Viete si predstaviť, že vy odvoláte riaditeľov, ktorí vykazujú že najlepšie čísla, najlepšie hodnotenia, najlepšie, že spĺňajú vlastne a niekedy aj vlastne prekračujú svoje KPI, ktoré si dali? Akože a poviete, že, napríklad národnej galérii, že potrebuje krízové riadenie? Akože ja tomu nerozumiem. Rozumiem tomu, že môže ministerka povedať, že nemá dôveru v toho človeka, tomu rozumiem, ale ja si myslím, že si nejde brať pani ministerka pána Drličku za muža, ale že teda očakáva od neho plnenie nejakých míľnikov. A objektívne tie míľniky boli napĺňané. Takže nerozumiem tomu, odkiaľ teda ona zobrala tú, ten pocit nedôvery voči nemu. Platí to aj Slovenskej národnej galérii, o pani riaditeľke Kusej. Akože my tu máme konečne jedinú inštitúciu svojho druhu verejnú, ktorá je na európskej úrovni. Pani ministerka má pocit, že, neviem, pani Kusú treba odvolať, lebo to nezvládla? To, to, akože to hlava neberie a nielenže našim voličom. To neberie proste ani vašim voličom, pán Michelko. To sú proste tak absurdné kroky, ktoré iba hovoria o tom, že asi pani ministerka má pocit, že je zrazu tuto vládkyňou sveta a môže hocičo. Druhá vec je, že asi všetci vieme, že pán Machala teda je predsa len ten, čo riadi tú hlavu. Takže asi to bude o tom.
Obnovme si svoj dom, to sme tu už hovorili. Akože ja neviem, mne je z toho normálne že fyzicky ťažko, keď si predstavím tých ľudí, ktorí častokrát sú to ozetká, rôzne po Slovensku ozetká, mimovládne organizácie, fuj, hanba, hej? Tak tieto mimovládne organizácie suplujú štát, ktorý nevie sa postarať o svoje pamiatky, alebo sa starajú o pamiatky, ktoré sú v nejakom inom vlastníctve, a robia to v naozaj že vo voľnom čase, ako v pote tváre doslovne, ak môžem takto povedať, a zháňajú si euro ku euru, aby mohli niečo, niečo s tými pamiatkami pohnúť, zakryť strechu, aby tam nepršalo, aby, ja neviem, stredoveké, stredoveké časti tej pamiatky, aby to nezapršalo na ne alebo bohviečo sa deje teraz. A títo ľudia naozaj, čo sa roky o to starajú, čo by sme ich tu mali na rukách nosiť, tak sú načisto zúfalí, že pani ministerka opäť čo? Opäť nič. Nič nespravila s tým Obnovme si svoj dom. Teraz pred pár dňami to vyšlo, že sa konečne podpísali nejaké výsledky, o ktorých, ako povedala pani Jaurová, máme dôvodné podozrenie, že ešte pani ministerka odignorovala rozhodnutie komisie. A už sme tu počuli, že pani ministerka prišla do starej budovy SND, ktorá je zavretá, pozrela sa okolo a povedala si: Ó, veď ona je v poriadku tá budova! Akože ja by som túto guráž na jej mieste fakt nemala. Ako môže vedieť, v akom stave sú tie pamiatky? No a takto teda pani ministerka asi posudzuje aj iné veci, a tým pádom sme aj v takejto šlamastike spolu so všetkými tými ľuďmi, ktorí jednak teda ani sa nedočkali výsledkov v rámci tejto výzvy a keď sa aj niektorí dočkali, tak je, fakt som zvedavá naozaj na tie výsledky, na odpovede našich dvestojedenástok, ktoré inač bay the way sa teda dosť dokážu ignorovať, čo je ďalšia téma, že ako to vlastne je s tými pamiatkami, ako je to je s tými rozhodnutiami komisie? Prečo dostali jedni a druhí nie, ako rozhodla komisia a prečo potom pani ministerka na základe čoho, že sa prišla pozrieť do nejakej inej pamiatky a povedala ó, táto je asi horšia alebo lepšia, alebo ja neviem, na základe čoho rozhodla.
O mobbingu na ministerstve kultúry ja si myslím, že to asi všetci počujeme dosť často. My sme to počuli naozaj od, v podstate od príchodu pána Machalu interne. Už je to vlastne celkom verejná záležitosť a je to teda naozaj ani nieže hanba, to je, podľa mňa že to je neprístupné v tomto svete v 21. storočí v roku 2024 v strede Európskej únie, aby takýmto spôsobom otrasným sa správal pán Machala, nikým nevolený človek, úradník, k zamestnancom, k odborníkom a odborníčkam, ktorí sú dlhé roky na tom ministerstve. Viete, tam, akože to ministerstvo malo rôzne vedenia amy sme voči nim mali rôzne výhrady, ale toto je také dno, že, že my sa vlastne nestíhame čudovať. A to akože vo viacerých veciach, ale, ale zároveň to hovorí mnohé o tom, a ja naozaj apelujem na stranu SNS, aby s týmto prestala, pretože to škodí nielen ľuďom, ktorí sú napríklad z miest, kde vy vytvárate ten umelý konflikt, že mestá a regióny. To škodí naozaj celému Slovensku, lebo ministerstvo má množstvo organizácií alebo množstvo úradníkov, ľudí, ktorí sú po celom Slovensku. A oni to vnímajú, oni vnímajú tú aroganciu, tú neodbornosť a vnímajú ten strach, ktorý sa tam snažíte, snažíte zaviesť.
Ja by som sa napríklad chcela opýtať na Budmerice popritom celom, keď sme teda síce pri tomto zákone, ktorý nikto nepotreboval, ale teda keďže hovorím o balíčku vecí, ktoré, ktoré medzitým sa udiali na ministerstve kultúry v rámci aj týchto zákonov, tak by ma zaujímalo, že čo je s tými Budmericami. Stále sú zatvorené, predpokladám. Myslím si, že, tuším, že hovorilo to ministerstvo, že v októbri to znova otvoria? Vôbec nevieme, prečo to zavreli, keď to bolo otvorené pre verejnosť. Osobne si myslím a obávam sa, že v októbri to otvorené nebude, pretože asi pán Machala potrebuje urobiť ďalšiu oslavu, však o chvíľku bude mať ďalšie narodky, takže možno mu to vyhovuje. Prípadne keby to bolo pre niekoho nachystané, aby sa to potom nejakým spôsobom predalo za možnože v 60-dňovej lehote, tak by to možnože bolo veľmi dobrá cesta.
Samozrejme, potom tu máme aj Bibianu a výber a výber na riaditeľku, ktorá teda je susedou, takže je to fantastické. A zároveň ešte tu by som chcela povedať pri tej Bibiane, že už sme sa viackrát pýtali cez dvestojedenástky, akým spôsobom... prepáčte, tu si niekto zabudol mobil a zvoní. Že viackrát sme sa už pýtali aj cez dvestojedenástku, akým spôsobom bola vybratá pani riaditeľka, a chceli sme sprístupniť koncepciu, chceli sme vedieť mená komisie aj to, akým spôsobom rozhodla. Vieme presne nula informácií, pretože ministerstvo nám, podľa nášho názoru nezákonne, odmieta dávať informácie, ale teda my sa, my sa teda nemienime od tohto upustiť.
No a teda súčasná situácia pri tomto návrhu zákona, teda 153 číslo parlamentnej tlače, je to tak. Ministerstvo kultúry ešte nikdy nevyužilo predkupné práva z tých 30 dní na 60. Opravte ma, ak sa mýlim. Takže je to zaujímavé, že ako sa ide, ako sa idú poslanci tak zamyslieť, že čo by sme dneska teda urobili, že ako, aký návrh zákona dáme. Tak dáme taký, ktorý vlastne že nám vôbec netreba, že tak tých 30 dní sa nikdy nepoužilo, tak možno sa použije 60. To je proste taká, tak ako nelogické, že nám je jasné, že vy ste iba nestihli urobiť na tom ministerstve to, čo sa pôvodne zamýšľalo, a to boli všetky tie zmeny ohľadne pamiatkovej starostlivosti.
Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
A teraz my už vieme zo všetkých tých informácií, že sa teda chystá veľká pamiatková novela alebo samotný zákon, alebo ako to už vy nazvete, uvidíme, a ja sa tu na tomto mieste pýtam, ako bude vyzerať, ako uvažujete, aké komisie alebo odborné skupiny ste dali dokopy, ako toto bude vyzerať? Alebo či máme očakávať teraz na začiatku kompletné výmeny riaditeľov krajských pamiatkových úradov, dosadenie za rôzne politické nominácie, ako to tu vidíme dlhé mesiace, že teda že či teda toto bude ono, alebo, teda týmto by to teda mohlo začať a potom teda že ako to bude ďalej, hej, že čo? Počuli sme o vyvlastnení, počuli sme o zobratí si hradu Devín, ktorý patrí mestu Bratislava? Prečo? Kvôli čomu? Chýba tam nejaká vlajka alebo čo? Viete, že to nemá akože hlavu, pätu. Ministerstvo kultúry má okolo 300 budov, no poďme sa pozrieť od zajtra na každú jednu budovu, ako sa vie o ňu postarať. A potom si povedzme: dobre, tak akože poďme sa baviť ďalej, hej? Fakt by ma to zaujímalo. Podľa mňa stačí ísť na Námestie SNP do tej budovy a pozrieť sa, ako tá budova vyzerá.
Takže ja by som tak odporučila pani ministerke teda, jednak by som jej odporučila, aby odstúpila, lebo na to sa nedá pozerať, ale teda keď tam už tak veľmi chce byť, tak nech sa naozaj pozrie na problémy, ktoré na ministerstve kultúry naozaj sú a ktoré by mala riešiť. Lebo to, čo sa na ministerstve deje, sa, ako som už povedala napriek tomu, že rôzne pani ministerky a ministri boli, ale toto je naozaj niečo nevídané a naozaj to nie je v pozitívnom zmysle brané a to naprieč Slovenskom, naprieč skupinami ľudí, ktorí sú z rôznych oblastí. Už to proste všetci vidia. Takže ja vás fakt vyzývam, jednak nerobme zákony, ktoré sú zbytočné, nemrhajme tuto naším časom a vyzývam vás, aby ste sa porozprávali s pani ministerkou, aby odstúpila, kým je čas, pretože naozaj škodí Slovensku.
A zároveň by som chcela ešte apelovať na to, že či naozaj tam potrebujete mať nejakého nikým nevoleného štátneho úradníka, ktorý teda roztočil také koleso, ktorý vám môže naozaj, ktoré to koleso vám naozaj môže ublížiť, lebo vám už teraz veľmi ubližuje.
Takže toto je za mňa všetko, rozprávame sa teda o zákone, ktorý teda, ako som už povedala, nikto nepotreboval, ale aspoň bol zbytočný, a teda verím, že sa posunieme aj trošku k vyššej kultúre legislatívy, tvorenia legislatívy v tomto parlamente.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Ja by som ešte chcela do kytice úspechov najneúspešnejšej ministerky kultúry našej krajiny, ktorú vedie pán nikým nevolený Machala, ešte dať jeden, jednu vec, a to je po 30 rokoch zrušený, zrušené Dni európskeho kultúrneho dedičstva, čo sme si tak pekne vyslúžili za to aj peknú medzinárodnú hanbu a to tiež iba preto, že pani ministerka nie je schopná spracovať práve tú schému, ktorá je u nej na ministerstve. A tu sa bavíme o pár tisícoch eur, čiže to je principiálna vec, kedy je proste absolútne neschopná čohokoľvek, čo by mohlo trošku pomôcť nášmu kultúrnemu dedičstvu, povedomiu o ňom a jednoducho staranie sa o to, čo tu naozaj máme. Lebo reči nestačia. To, že si dám niekde nejaký fejkový kroj, naozaj nestačí na to, aby som vedela riadiť ministerstvo kultúry, to by som veľmi rada odkázala pani tejto ministerke.
Obnovme si svoj dom, naozaj, ja neviem si teraz predstaviť, ako si teraz myslíte, že tí, ktorých ste podporili, že oni teraz začnú akože mokré procesy na tých hradoch robiť, hej, že teraz? Napríklad, že teraz je ideálny čas na to. Že na toto čakala pani ministerka alebo na čo čakala? Lebo teraz je to vlastne perfektný čas, nie? Že ja naozaj nerozumiem, mala to tam na stole, mala, na stole má mnoho vecí, ktoré teda ignoruje, pretože sa potrebuje starať, ja neviem o čo, ale rozhodne to nie je ministerstvo kultúry, a potom tu máme takúto hanbu, medzinárodnú aj našu. Ľudia sú tu zúfalí a presne, ako si povedala, Zora, je to o tom, že nás už kontaktujú voliči tejto koalície.
Takže pokiaľ si ich chcete nejakým spôsobom zachovať, tak začnite, sakra, niečo robiť! Lebo toto je neuveriteľná hanba!
Ďakujem.

Ďakujem ti.
Teda ja by som chcela na teba zareagovať v tom, že my tu dnes naozaj príliš veľa hodín počúvame od koalície, ako ľudia pracujúci v mimovládnom sektore sú koalíciou očierňovaní nehoráznym spôsobom. Chcela by som poďakovať všetkým ľuďom z mimovládneho sektora, napríklad z kultúry, všetci, ktorí reprezentujú tvorivosť a to najlepšie z našej krajiny, si zaslúžia veľké poďakovanie. Chcela by som poďakovať mimovládnym organizáciám, ktoré tu suplujú nefunkčné zdravotníctvo a sociálne veci. Všetci, ktorí si zakladáte mimovládky, aby keď sa už štát nevedel postarať o vašich blízkych, pretože nie je pre slabých a chorých, alebo všetkým vám sa chcem poďakovať, ktorí sprevádzate svojich blízkych na poslednej ceste v živote, pretože tento štát po trinástich rokoch vlády Fica, to nevie.
Ďakujem ti, Tina, že si tieto veci spomenula a pokračovala by som v ďakovaní ľudí, ktorí sa starajú o vzdelávanie našich detí, rómskych detí, detí z rodín generačnej chudoby, ale pomáhajú aj deťom s talentom, aby prišli k príležitostiam a tiež, aby sa naučili aj kriticky myslieť. Dnešok nám to ukazuje, ako veľmi sme toto zanedbali.
Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa starajú v občianskom sektore o obranu demokracie, rovnosti práv a menšín. Ďakujem všetkým ľuďom z mimovládnych organizácií, ktorí sa starajú o šport, o šport detí, o mladých ľudí, ktorí za vlastné peniaze s malým príspevkom proste snažia sa aspoň niečo urobiť, keďže tu máme aj tak úplne zbytočné ministerstvo cestovného ruchu.
Ďakujem všetkým a prepáčte, že ste dnes museli počúvať nevkusné skratky a narážky na to, ako sa tu obohacujete pricucnutí na štát namiesto toho, aby vám tu ďakovali za všetko, čím tento štát suplujete. Ďakujeme vám a my v PS na to nezabudneme.
Ďakujeme ešte raz.