Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, žiaľ, teda s čestnou výnimkou pána poslanca Muňka sa koaliční poslanci do tejto rozpravy nezapájajú ani na úrovni, úrovni faktických poznámok. Ja by som sa teda vrátil k textu a k obsahu toho návrhu zákona, ako je primerané aj v rozprave v druhom čítaní. A teda možno by som zaskočil za neprítomnú koalíciu a nereagujúceho člena vlády aspoň teda v tých veciach, kde si myslím, že, že teda by ten zákon nemusel byť kritizovaný, alebo teda kde sú nejaké argumenty aj v jeho prospech. Nie je toho veľa, nemusíte sa obávať, že teda to budem rozsiahlo obhajovať, ale, ale vzhľadom na tú kritiku, ktorá tu zaznela aj včera, mám potrebu jednu-dve veci povedať.
Jedna z vecí, pre ktorý, pre ktorú opozícia kritizuje tento návrh, je, že netýka sa iba návrhu na vytvorenie ministerstva športu a cestovného ruchu, ale obsahuje aj viacero ďalších zmien a opatrení a celkovo novelizuje 21 zákonov. To je predmetom kritiky časti opozície a teda chcem si postaviť otázku, či je to problém. Samé o sebe to podľa môjho názoru problém, problém nie je, pretože § 6 ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov hovorí, že: „Jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca, každý právny predpis sa novelizuje osobitným článkom." V tomto prípade je to tak, že sa každý právny predpis osobitným článkom novelizuje a rovnako možno tam nájsť aj, aj vzájomnú obsahovú súvislosť spočívajúcu v tom, že sa mení, mení postavenie, štruktúra a ďalšie náležitosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Mohli by sme teda polemizovať, že či je, či je to úplne tak a aj v minulom volebnom období boli veľmi kritické názory a, myslím, že aj od vtedajšieho opozičného pána poslanca Suska, že čo všetko môže byť v jednej novele. Ale zasa predstava, že by sme mali 21 návrhov zákonov kvôli tomu, aby sme novelizovali 21 právnych predpisov, neviem, neviem, či toto je náležitá požiadavka.
Problém je, že to samé o sebe nestačí, novelizácia viacerých právnych predpisov jedným návrhom zákona by mala byť aj jasná, malo by byť zrozumiteľné, čo sa, čo sa tým, čo sa tým návrhom má dosiahnuť, alebo teda čo všetko ten návrh obsahuje, prečo to ten návrh obsahuje, a tu už sa dostávame do problému najmä z hľadiska toho, že návrh prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, kde, ako sme videli, ani samotní koaliční poslanci nie sú schopní vnímať, čo, čo všetko ten návrh obsahuje, a preto, že ten návrh je nedostatočne odôvodnený. Dôvodová správa častokrát iba opisuje, čo je napísané v paragrafovom znení, bez toho, aby akokoľvek odôvodňovala, akokoľvek vysvetľovala, prečo sa taká, taká alebo onaká vec navrhuje.
Ja som už v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu hovoril o tom, že sa to deje každé volebné obdobie, alebo skoro každé volebné obdobie, že sa vládna koalícia dohodne na tom, že zriadi nejaké ministerstvo, zmení nejaké kompetencie a potom, potom nechce čakať pol roka, kým bude riadne medzirezortné pripomienkové konanie a potom prvé čítanie a druhé čítanie a tretie čítanie, tak to obvykle sfúkne cez skrátené legislatívne konanie. Dokonca som ochotný pripustiť, že má to aj nejaké svoje oprávnenie, lebo sa to deje naprieč garnitúrami a potom kto bol vtedy v opozícii, potom robí niečo podobné, je zopár poslancov, ktorí nehlasujú za skrátené legislatívne konanie, ja ďakujem pánovi ministrovi Suskovi, že pripomenul, že ani ja som nehlasoval za skrátené legislatívne konanie, keď v máji 2020 naša vláda navrhovala kompetenčný zákon novelizovať v skrátenom legislatívnom konaní. Okrem mňa to boli ešte dvaja koaliční poslanci, ktorí sa vtedy zdržali, Radovan Kazda, môj kolega z OKS, a Milan Vetrák, vtedajší predseda ústavnoprávneho výboru z OĽANO.
Ale áno, takáto potreba tu existuje, ale potom by sa to malo zadefinovať nejakým spôsobom, že nie zo dňa na deň, malo by byť nejaké pripomienkové konanie aj pred tým, ako to vláda schváli, pokojne môže byť skrátené, malo by byť, môže, môže, mohlo by byť skrátené, ak by sa to v rokovacom poriadku upravilo ako ďalší dôvod pre skrátenie legislatívneho konania, ale mal by tam byť vytvorený nejaký priestor, teda nie zo dňa na deň, ale, ale prinajmenšom s odstupom niekoľkých dní. A čo je dôležité, malo by sa to týkať iba tej základnej zmeny. Napríklad keď sa dohodne vytvorenie nového ministerstva alebo presun nejakých kompetencií. Toto nie je prípad tohto návrhu zákona, aj keby sme upravili rokovací poriadok spôsobom, o akom hovorím, v čisto teoretickej rovine, tak tento návrh zákona by to nespĺňal. Lebo tento návrh zákona rieši oveľa viac vecí, rieši veci týkajúce sa špeciálnej výroby, rieši, rieši spôsob odvolávania, ustanovovania šéf, iných vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, postavenie niektorých štátnych orgánov, toto je výrazne nad rámec toho, čo je, alebo čo by bolo legitímne, aby sa prerokúvalo v trochu skrátenom konaní, aby vláda nemusela čakať osminu svojho funkčného obdobia na to, kým bude fungovať v zložení alebo v štruktúre, na ktorej sa dohodne.
Čiže buď jedno, alebo druhé. Buď skrátené, buď teda skrátené konanie, ale potom len úzko vymedzené k tej základnej zmene kompetenčného zákona, povedzme k vytvoreniu nového ministerstva alebo naopak k zlúčeniu ministerstva, alebo potom keď, keď sa majú robiť rozsiahlejšie zmeny, tak v takom prípade určite nie je odôvodnené, aby bolo skrátené legislatívne konanie, ako je to aj v tomto prípade, nevraviac o tom, že ten rokovací poriadok nie je zmenený, máme tu nejaký, nejaký právny stav, nejaké dôvody dané zákonom o rokovacom poriadku a tie dôvody nie sú naplnené. To, že sa vláda dohodla, že má mať o jedného člena viac, že má vzniknúť nové ministerstvo, to určite nie je dôvod v zmysle súčasného znenia zákona o rokovacom poriadku.
To, čo vnímam ako pozitívne, aby som ukončil tú časť, kde nachádzam niečo pozitívne na tomto návrhu, ako som hovoril, nebude, nebude to rozsiahle, je, že sa vydávanie Zbierky zákonov vracia z úradu vlády na ministerstvo spravodlivosti, lebo tam to prirodzene, prirodzene patrí, to bola taká nejaká anomália spôsobená opäť personálnym a straníckym zložením bývalej vlády, že sme tu mali podpredsedu vlády pre legislatívu a niektoré legislatívne činnosti, ktoré dovtedy patrili pod ministerstvo spravodlivosti a vecne tam patria, sa opäť vrátia pod ministerstvo spravodlivosti a teda že aj predsedom legislatívnej rady vlády nie je podpredseda vlády, ale minister spravodlivosti, to sú zmeny, ktoré, ktoré kvitujem. Len je potom problém, že ak ministerstvo spravodlivosti je tým štátnym orgánom alebo ministerstvom, ktoré má dbať nad čistotou legislatívnych procesov, že ministerstvo spravodlivosti nám tu prináša návrh na skrátené legislatívne konanie, dobre, už sme ďalej, hoci tam nie sú dôvody, a zároveň že ten návrh je neodôvodnený, pretože § 7 ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov, opäť je to právna úprava, ktorá je v gescii ministerstva spravodlivosti, hovorí o tom, že povinnou záležitosťou návrhu zákona je aj dôvodová správa. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu, do odôvodnenia sa nesmie preberať text týchto ustanovení. To, čo je v odôvodnení tohto návrhu zákona, je v podstate iba prebratie textu paragrafového znenia. Tam chýba akékoľvek odôvodnenie.
V predchádzajúcich dňoch sme tu mali rozpravu k tzv. konsolidačnému balíčku. Kritizovali sme ju z vecnej stránky. Aj tam tá dôvodová správa naozaj nejaké odôvodnenie obsahovala, ideme zvýšiť takú daň, lebo chceme toľkoto do štátneho rozpočtu, ideme, ideme zmeniť stavebné sporenie a odstrániť odtiaľto rodičovské sporenie, lebo to považujeme za diskriminačné vo vzťahu k párom, ktoré nežijú v manželskom, v manželskom zväzku. Tento návrh zákona, zmena kompetenčného zákona a ďalších zákonov žiadne reálne odôvodnenie neobsahuje, ak neberiem do úvahy tie ako všeobecné frázy o tom, že ako vytvorenie ministerstva športu a cestovného ruchu prospeje, prospeje vytvoreniu alebo, alebo rozvoju športu a cestovného ruchu, čo dobre, sú také politické tanečky, tam nejaká omáčka je, vzniká potom mylný dojem, že ten zákon je iba o vytvorení nového ministerstva, nie je, prináša aj viaceré ďalšie zmeny. Vytvorenie nového ministerstva je čisto politické rozhodnutie, nie je motivované snahou o to, aby šport sa viac rozvíjal, lepšie fungoval, aby cestovný ruch a rozkvital. Je to motivované čisto tým, aby Slovenská národná strana mala ešte jedného ministra a zrejme aj nejakých ďalších tajomníkov a mala pod palcom nejakú, nejakú agendu. V zásade áno, vládna koalícia sa môže dohodnúť, že nebude ix, ale ix+1 ministerstiev, alebo dvojnásobok ministerstiev, len to nie je účelné z hľadiska samotného obsahu, z hľadiska činnosti tohto ministerstva, je to čisto politické rozhodnutie o tom, že budeme mať o ministra viac a bude uspo... budú uspokojené ambície jednej politickej strany.
Ale ja by som sa chcel viac venovať tým ďalším zmenám, tým, ktoré aj niektorí koaliční poslanci pri tom prvom dojme prehliadli, a toto sú napríklad, o niektorých tu bola reč, o niektorých bude reč určite v ďalších vystúpeniach, takže nedotknem sa asi všetkých, niektorých by som sa dotkol. Napríklad to, že bude viac štátnych tajomníkov. Dnes ohľadom počtu štátnych tajomníkov § 4 ods. 3 hovorí, že štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra, v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve budú pôsobiť dvaja štátni tajomníci a vláda môže určiť, že na ministerstve školstva budú traja, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh v oblasti športu, resp. vláda môže určiť, že na ministerstve dočasne pôsobia traja štátni tajomníci a jeden z nich je určený len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom slovenskej rady (správne Slovenskej republiky, pozn. red.) v Rade Európskej únie. To asi teraz nie je aktuálne. Ale navrhuje sa, že v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o viacodvetvové ministerstvá a o ministerstvá, alebo o ministerstvá so značným rozsahom úloh, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia viacerí štátni tajomníci, nie dvaja, nie traja, viacerí. Dnes by mal byť základ, že je jeden. Ak je tých úloh veľa, tak vláda môže určiť, že dvaja. Výnimočne ministerstvo školstva traja. Teraz sa navrhujú že viacerí, že traja, štyria, piati? Ten zákon nebráni tomu teoreticky, že budú aj desiati štátni tajomníci, keď vláda, vláda to tak určí, nemá tam vláda žiadny limit.
Tak sa pozrime, ako to vysvetľuje dôvodová správa. Navrhuje sa, aby na tých ministerstvách, ktoré sú viacodvetvové alebo plnia značný rozsah úloh, mohli pôsobiť viacerí štátni tajomníci. Toto je vysvetlenie, prečo sa má zmeniť to, že doteraz môžu byť dvaja, ak tak vláda rozhodne, na to, že ich môže byť, môže byť viac, traja, štyria, piati. Ja som sa tu pýtal pána ministra spravodlivosti Suska, že prečo, lebo teda obaja máme skúsenosť, že sme boli štátni tajomníci, a teda áno, ten štátny tajomník môže byť zaťažený, môže byť iba taký že pro forma, keď, keď ho minister k ničomu nepustí. Ale rozhodne nie je nevyhnutné v štruktúre, v štruktúre ministerstva, aby sa zvyšoval ten počet. Alebo ak je, tak si povedzme, ktoré ministerstvo prečo, to malo byť v dôvodovej správe napísané. Nie je to v dôvodovej správe. Dôvodová správa nie je v súlade s tým, čo vyžaduje zákon o tvorbe právnych predpisov.
Bod 19. Už ľudovo nazývaný lex Gašpar. V dôvodovej správe je, že navrhuje sa, aby postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy mal aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, pričom niektoré ustanovenia tu nechám bokom teraz, ktoré sa týkajú ostatných ústredných orgánov štátnej správy, sa nemajú vzťahovať na, na tieto novovytvárané alebo novodefinované ostatné ústredné orgány štátne štátnej správy.
Možno teda drobný legislatívno-technický problém, že prečo v jednom prípade niekoľko orgánov je, sú definované, akože sú to ostatné ústredné orgány štátnej správy, ale vo vzťahu k tým ďalším to majú byť, že majú postavenie, ako keby to bolo niečo iné, čiže majú postavenie, sú – nie sú, ale ten podstatnejší problém je opäť v tom, že prečo vláda prichádza s takouto zmenou. Naozaj je to lex Gašpar? Naozaj je to preto, aby sa pán poslanec Gašpar, ktorý je trestne stíhaný a obžalovaný, mohol stať riaditeľom SIS? A keď náhodou tie čistky, ktoré robíte v Policajnom zbore, tá vaša brutálna snaha zlikvidovať Úrad špeciálnej prokuratúry, pozametať a ochrániť vašich nominantov podozrivých z korupčnej trestnej činnosti, nevyjde a že sa nájde nejaký vyšetrovateľ, ktorý bude ďalej vyšetrovať, alebo prokurátor, ktorý dá návrh na vzatie pána Gašpara, budúceho šéfa SIS, do väzby, tak sa vráti do parlamentu, lebo keď stojíte na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy a predtým ste boli poslancom, tak vám mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje. Naozaj je toto dôvod? Alebo čo je dôvod? Lebo vy ste to nijako nevysvetlili, prečo tieto štyri orgány, ktoré doteraz nemali postavenie ostatných ústredných orgánov štátnej správy, zrazu majú mať postavenie ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Jediné vysvetlenie, ktoré zaznelo, je, že je to lex Gašpar. A mali ste možnosť v úvodnom slove, máte možnosť vystúpiť v rozprave, pán minister, ktokoľvek z vládnych poslancov má možnosť vysvetliť, aké iné dôvody tam sú, ale zrejme žiadne.
A pán poslanec Malatinec, pán spravodajca, vystúpil hneď na úvod rozpravy a prečítal dva pozmeňujúce návrhy a jedným pozmeňujúcim návrhom z tých štyroch orgánov, ktoré majú získať postavenie ostatných ústredných štát... orgánov štátnej správy, vyhodil Kanceláriu Národnej rady a Kanceláriu prezidenta. Opäť žiadne zdôvodnenie. Nevieme, prečo sa tie štyri mali stať, mali získať postavenie ostatných ústredných orgánov štátnej správy, nevieme, prečo teraz tie dve nemajú mať, aj keď je to zjavné, lebo teda zrejme ste dostali nejakú spätnú väzbu z kancelárie, z Kancelárie Národnej rady aj z kancelárie prezidentky, že je nezmysel, aby tieto dve kancelárie mali postavenie ostatných ústredných orgánov štátnej správy, lebo na to nie je žiadny dôvod, ich povaha tomu nezodpovedá, tak ste to možno, alebo teda neviem, možno, možno je to sofistikovanejšie a celé to bolo iba také mimikry, že ste navrhli štyri, aby nebilo do očí, že je tam aj tá SIS-ka, a teraz tie dve, kde je to naozaj úplný nezmysel, idete, idete odtiaľ, odtiaľ vyhodiť.
Pán poslanec Muňko sa tu teda rozhorčoval, že však čo, veď vy ste mali, vy ste mali riaditeľa SIS a čo, čo tá SIS robila. No evidentne nemala predchádzajúca vládna koalícia riaditeľa SIS, lebo ak by dnes na čele SIS stál nominant predchádzajúcej vládnej koalície alebo nominant úradníckej vlády, tak by sa už po ňom zaprášilo tak, ako sa zaprášilo po policajnom prezidentovi, ako sa zaprášilo po šéfovi inšpekcie, ako sa zaprášilo po vyšetrovateľoch Národnej kriminálnej agentúry, ako ste chceli zatočiť s Úradom špeciálnej prokuratúry, tam, kde ste mali reálnu obavu, že niekto koná, plní si svoje povinnosti, trestne stíha to, čo trestne stíhať má, tak tých ste už buď poslali preč aj za cenu porušenia zákona, napríklad zákona o ochrane oznamovateľov, alebo, alebo sa pripravujete zlikvidovať celú inštitúciu. To, ako ležérne pristupuje nová vládna moc k zmene na čele SIS, len potvrdzuje, že vedenie SIS, to, čo robilo vedenie SIS v podstate v priebehu celého minulého volebného obdobia, vládnej koalícii vyhovuje, nemá s tým problém, súčasnej vládnej koalície. Jasné, boli to nominanti, nominanti SME RODINA, ale záujmy SME RODINA boli v tejto veci identické, zhodné so záujmami SMER-u, HLAS-u a asi aj SNS. A ten záujem spočíval na tom, že treba mariť vyšetrovania korupčnej trestnej činnosti z vlád SMER-u. Toľko k SIS.
Protimonopolný úrad a, a, tak tam ste ešte v návrhu zákona nepristúpili k tomu, aby ste ho viac dostali do područia, ako to chcete spraviť vo vzťahu k Úradu na reguláciu sieťových odvetví, ako aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tomu sa nemusím podrobnejšie venovať, to, myslím, veľmi dôkladne rozobral, rozobral pán poslanec Dvořák vo včerajšom vystúpení pred polnocou, keďže rokujeme, rokujeme v nočnom režime. Podobnú vec teraz idete spraviť vo vzťahu k Protimonopolnému úradu a opäť to nijako nevysvetľujete. Hovoríte, teda hovorím o pozmeňujúcom návrhu, ktorý už písomne bol predložený, prednesený v rozprave bude zrejme, bude zrejme neskôr pánom poslancom Michelkom. Tá argumentácia je, že vraciame sa k štandardnejšiemu spôsobu ustanovovania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo vzťahu k tomu úradu a opäť je to, je to typicky smerácky prístup, že inštitúcie, ktoré by mali byť nezávislé, budú ovládané čisto politickou mocou. Budú vyberané aj bez tých drobných momentov výberového konania, ktoré by mohlo byť oveľa podrobnejšie popísané v zákone, ale aspoň nejaké výberové konanie bolo napríklad vo vzťahu k šéfovi Protimonopolného úradu, to idete zrušiť. Idete si tam dať dôvody, gumové dôvody, na základe ktorých budete môcť odvolať z týchto funkcií kohokoľvek, kto vám nevyhovuje, kohokoľvek, s kým máte problém a opäť nehovoríte prečo. Prečo pristupujete k takejto zmene okrem toho, že sa chcete zbaviť súčasných nositeľov týchto pozícií a chcete, aby nezávislé orgány, ktoré majú vykonávať dohľad nad nejakou oblasťou, neboli nezávislé, ale boli plne v područí vlády.
Vzhľadom na tieto zmeny si myslím, že ten návrh je neprijateľný a nemali by sme ho schváliť a, samozrejme, že nikto z klubu SaS nebude za takýto návrh zákona hlasovať a predpokladám, že ani nikto z opozičných poslancov nebude za takýto návrh zákona hlasovať, ale myslím si, že máme dať vláde šancu, aby svoju chybu napravila a predložila nám lepší návrh novely kompetenčného zákona, ktorý bude spĺňať aj predstavy, áno, vláda presadzuje svoje predstavy aj v parlamente, a zároveň, zároveň ale bude zodpovedať tomu, čo sa hovorí v zákone o tvorbe právnych predpisov, bude zodpovedať tomu, čo sa hovorí v zákone o rokovacom poriadku vo vzťahu ku skráteným legislatívnym konaniam, preto pánovi spravodajcovi, by som ho chcel požiadať, aj kanceláriu Národnej rady, aby teda zaznamenali, že predkladám tri návrhy v zmysle § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Prvý návrh je, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Teda nech ho dopracujú a predložia v riadnom legislatívnom procese a riadne odôvodnený. Druhý môj návrh je, ak by tento návrh nebol schválený, je, opäť v zmysle § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, aby bol návrh zákona odložený až do schôdze, ktorá sa začne 30. januára 2023. Budeme v režime skráteného konania, nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, 30. januára 2024, pardon, ale aspoň sa vytvorí nejaký priestor aj na verejnú diskusiu, aj na to, aby sa mohlo diskutovať s dotknutými inštitúciami, aj na to, aby sme sa napríklad dozvedeli, čo si myslí Európska komisia o tých zmenách vo vzťahu k protimonopolnému úradu, lebo to má rozmer aj európsky a dodržiavanie práva Európskej únie, že odložiť rokovanie až do schôdze, ktorá začne 30. januára 2024, to je druhý návrh. Pán spravodajca dúfam, že si to zaznamenáva. A tretí návrh je, ak by ani tento návrh neprešiel, tak neostáva nič iné ako nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. O týchto návrhoch by sa malo rokovať alebo hlasovať ešte pred tým, ako sa bude hlasovať o tom, že návrh zákona bude schválený, respektíve o pozmeňujúcich návrhoch.
V závere svojho vystúpenia si dovolím upriamiť pozornosť na stanovisko protimonopolného úradu k návrhu zákona, ktoré bolo publikované na jeho webovej stránke. Protimonopolný úrad upozornil, že schválenie tohto návrhu by predstavovalo výrazný zásah do jeho nezávislosti a zároveň by bolo v priamom rozpore s právom Európskej únie a tým aj s Ústavou Slovenskej republiky. Táto novela navrhuje zmenu spôsobu voľby menovania a odvolávania predsedu protimonopolného úradu a schválenie by bolo v rozpore, ako som spomínal, ako s právom Európskej únie, tak s Ústavou Slovenskej republiky. Citujem z toho stanoviska protimonopolného úradu: „Aktuálne platný zákon o ochrane hospodárskej súťaže v prevažnej miere predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2019/1 o posilnení právomoci orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu. Predložená novela zákona je v priamom rozpore so znením tejto smernice a to hneď v niekoľkých bodoch. Prenecháva výber predsedu protimonopolného úradu výlučne vláde bez súhlasu hlavy štátu, čím by mohlo dochádzať k obmedzeniu jeho nezávislosti. Vláda môže byť motivovaná do tejto pozície vyberať kandidáta, prostredníctvom ktorého bude môcť zasahovať do nezávislého výkonu činnosti protimonopolného úradu. Novela tiež obmedzuje transparentnosť procesu výberu predsedu protimonopolného úradu, doterajšia právna úprava ukladala vláde povinnosť uskutočniť verejné výberové konanie, v rámci ktorého sa kandidáti na túto funkciu mohli sami prihlásiť, prípadne mohli byť navrhnutí poslancami parlamentu a vedeckými ustanovizňami. Novelou sa navrhovaný postup vypúšťa. Dôvody odvolania, ktoré návrh zákon predkladá, sú tiež v priamom rozpore s čl. 4 ods. 3 spomínanej smernice, ktorá jednoznačne a taxatívne, teda bez možnosti pridania ďalších dôvodov v národnom práve stanovuje dôvody na možné odvolanie rozhodujúcich osôb v orgánoch na ochranu hospodárskej súťaže."
Ospravedlňujem sa, že som to čítal tak rýchlo a neprečítal som to celé, ale verím, že niektorí z kolegov ma doplnia, odprezentuje stanovisko protimonopolného úradu pomalšie a v úplnosti.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
