Videokanál poslanca

Vážený pán minister nespravodlivosti, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, no mňa to tak mrzí, ja som sa potešil, že konečne aj kolegovia z vládnej koalície sa hlásia do rozpravy, to sme v tých predchádzajúcich štádiách nezažili. A ako na potvoru vždycky, keď príde na nich rad, tak im to poradie, poradie prepadne, tak dúfam, že teda aspoň niekto, niekomu z nich to vyjde, aby aspoň časť toho času, ktorý majú pridelený, využili, lebo my by sme si ich radi vypočuli a prípadne na nich dali aj nejaké faktické poznámky.
Začnem tým, že včera začala rozprava v druhom čítaní o návrhu novely Trestného zákona, ktorá je napísaná v prospech páchateľov trestnej činnosti. A začala veľmi ilustratívne. Schôdzi predsedal podpredseda Národnej rády pán Peter Žiga, obvinený, a odovzdal slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Tiborovi Gašparovi, obžalovanému, aby uviedol spravodajskú informáciu o novele Trestného zákona, ktorej čo najskoršie schválenie je predovšetkým v záujme páchateľov trestných činov. Keby chcel niekto schvaľovanie mafiánskeho balíčka ilustrovať jednou scénou, ktorá trvá niekoľko sekúnd, asi by sa mu nič výstižnejšie nepodarilo vymyslieť a nainscenovať. A toto nebolo ani vymyslené, ani nainscenované. Toto sa reálne stalo. Obvinený predsedajúci odovzdáva slovo obžalovanému spravodajcovi.
Takže si povedzme, že ako to je, že to, čo sa tu teraz deje, ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, má v zásade dve možné, možné vysvetlenia. Jedno vysvetlenie je takéto, že za vlád SMER-u tu neexistovala žiadna korupcia. Orgány činné v trestnom konaní neboli zneužívané, nekradlo sa tu vo veľkom, oligarchovia z pozadia SMER-u neovládali orgány činné v trestnom konaní, všetko bolo, ako malo byť. Krajina bola dobre spravovaná, iba tá opozícia bola veľmi nespokojná, lebo nemá rada Fica a ešte možnože nemá rada ani, ani Slovensko, tak kritizovala a falošne obviňovala predstaviteľov SMER-u a jeho koaličných partnerov z toho, že je tu strašná korupcia. A keď sa konečne tá zlá opozícia dostala k moci, tak nahuckala vyšetrovateľov, nahuckala prokurátorov špeciálnej prokuratúry, aby si vymysleli nejaké trestné činy, ktoré našijú tým ne... nevinným a korupcie sa nedopúšťajúcim predstaviteľom blízkym vtedajšej vládnej garnitúre, teda vládnym garnitúram SMER-u. A oni niektorí z nich toľko tlačili, až ich zlomili a tí sa potom priznali, že spáchali niečo, čo v skutočnosti nespáchali, a ešte aj poobviňovali ďalších, aby do toho zatiahli, zatiahli ďalších. To je jedno možné vysvetlenie.
Druhé možné vysvetlenie je, že za vlád SMER-u tu bola obrovská korupcia, kradlo sa vo veľkom, oligarchovia z pozadia SMER-u ovládli orgány činné v trestnom konaní, mali vplyv na prokuratúru, zneužívali svoj vplyv na orgány činné v trestnom konaní a na súdy, mali svojho špeciálneho prokurátora, ktorý zametal všetky kauzy pod koberec. A keď došlo k zmene vlády, keď konečne SMER odišiel od moci, tak sa stalo to, že orgány činné v trestnom konaní mali rozviazané ruky, začali vyšetrovať trestnú činnosť a prišli na to, že to nie je tak, ako hovoril kedysi vtedajší minister vnútra pán Kaliňák, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, ale zistilo sa, že áno, korupcia na najvyšších miestach existuje a táto korupcia začala byť trestne stíhaná. A keď sa podarilo niektorých, niektorých z tých podozrivých obviniť, podarilo sa nájsť nejaké dôkazy smerujúce k tomu, že by mohli byť odsúdení, tak niektorí z nich začali hovoriť a aby... (Reakcia z pléna.) Áno, aby sa zachránili, aby si znížili tresty, aby z toho vyviazli s menším trestom, ako by im právom patrilo, tak áno, začali hovoriť aj na tých ďalších, ktorí boli do toho zapletení, nie preto, že by si vymýšľali niečo na, na nevinných ľudí, ale preto, že toho veľa vedeli a rozhodli sa hovoriť.
A teraz, keď sa SMER vrátil k moci spolu s HLAS-om, Slovenskou národnou stranou, tak podľa tej prvej alternatívy sa SMER snaží konečne tu obnoviť právny štát, zabezpečiť ľudské práva, ktoré boli počas minulého volebného obdobia tou zlou špeciálnou prokuratúrou a Nakou tak brutálne potláčané, a zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých, vybudovať systém restoratívnej justície, ktorý v konečnom dôsledku povedie k zníženiu kriminality, a teda priblížime sa k tým západným štandardom a naozaj to robia v skrátenom legislatívnom konaní iba preto, lebo, lebo je neudržateľná situácia v oblasti porušovania ľudských práv orgánmi činnými v trestnom konaní. Alebo to robia preto, aby si zabezpečili beztrestnosť, aby preto, že už tu nemajú svojho Dušana Kováčika na poste špeciálneho prokurátora, že tu nemajú nikoho, kto by tie ich kauzy zametal pod koberec, že aj z, niektorí, niektorí z ich spolupáchateľov začali vypovedať, začali hovoriť, a desiatky z nich už boli, boli odsúdené, tak sa teraz snaží urobiť všetko pre to, aby tú beztrestnosť znova získali.
Vyhodili policajného riaditeľa, vymenili policajných funkcionárov, postavili mimo službu príslušníkov NAKA, vyšetrovateľov NAKA, ktorí ich vyšetrovali, hoci mali status chránených oznamovateľov a porušili pritom zákon o ochrane oznamovateľov, lebo si nepýtali súhlas úradu na ochranu oznamovať... Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a keď narazili na túto prekážku, tak nieže by začali rešpektovať zákon, ale začali tvrdiť, že to mohli urobiť, ale napriek tomu ešte idú zmeniť aj úrad na... zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby to, čo dnes robia, o čom tvrdia, že je to v súlade so zákonom, o čom všetci vedia, že to v súlade so zákonom nie je, o čom šéfka úradu na ochranu oznamovateľov hovorí, že to je proti zákonu a že postupoval minister vnútra proti zákonu, aby to zmenili a aby to už bolo v súlade so zákonom. To na ešte čaká, to skrátené legislatívne konanie.
Môžeme si vybrať, ktorá z týchto alternatív platí, či naozaj vyšetrovanie korupcie v minulom volebnom období bola len politická pomsta, alebo to bolo, boli rozviazané ruky orgánov činných v trestnom konaní. A ja som presvedčený, že ľudia to vedia, ľudia tomu rozumejú, dokonca aj veľká časť voličov koalície tomu rozumie, že si idete zabezpečiť beztrestnosť, že to, o čo vám ide, nie je právny štát, ľudské práva a spravodlivosť, ale je dať amnestiu vlastným ľudom aj za cenu zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, s ktorou, s ktorým ste nemali problém, kým na jeho čele stál Dušan Kováčik a korupčné veci tento úrad zametal pod koberec. A začalo vám to prekážať až v momente, keď, keď začal si Úrad špeciálnej prokuratúry aj v oblasti stíhania korupcie robiť to, čo mal robiť od začiatku, ale nerobil.
Pár slov k procesu, lebo napriek tomu, že už sme v druhom čítaní, nedá sa úplne odmyslieť od toho, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a nielenže rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré nie sú zákonom stanovené dôvody, ako sme o tom pomerne rozsiahlo aj s kolegyňami a kolegami z iných opozičných strán hovorili v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu. Ani to nestačilo, ešte aj to skrátené legislatívne konanie ste vo všetkých štádiách skracovali. Medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého absencia je pri tak vážnom a rozsiahlom návrhu zákona jedným z najväčších problémov, nebolo žiadne, pritom aj zákon o tvorbe právnych predpisov a legislatívne pravidlá vlády poznajú možnosť skrátiť pripomienkové konanie, nielen ho vynechať, ale skrátiť ho, že miesto 15 pracovných dní trvá to skrátené legislatívne konanie sedem pracovných dní. Ani tých sedem pracovných dní ste neboli ochotní podstúpiť, minister spravodlivosti priniesol návrh zákona na vládu a vláda ho schválila a rovno ho posunula do parlamentu. Keď sa na ústavnoprávnom výbore hovorilo o návrhu, aby, aby Národná rada rokovala o skrátenom legislatívnom konaní, pretože aj návrhy na skrátené legislatívne konania sú prerokovávané vo výboroch, tak aj tam došlo k skráteniu, došlo k skráteniu rozpravy, v dôsledku čoho sa nemohli poslanci dostatočne vyjadriť, lebo ste sa strašne ponáhľali začiatkom decembra, že nemôže viac ako hodinu trvať výbor, lebo už začína plénum a nie je možné ten výbor prerušiť, nie je možné ho zvolať ešte niekedy cez obednú prestávku alebo cez, alebo, alebo na druhý deň, pritom až o niekoľko týždňov sa začalo rokovať o tomto bode. Tam sa začalo to skracovanie na pôde parlamentu.
Potom rozprava v pléne o skrátenom legislatívnom konaní síce na začiatku nebola skrátená, pán predseda Národnej rady Pellegrini hovoril o tom, že nebudeme obmedzovať rozpravu, tak ako ste to urobili pri zákone o štátnom rozpočte, kde ste umelo skončili rozpravu, ako ste to urobili potom pri novele kompetenčného zákona, kde ste, kde ste obmedzili, obmedzili trvanie rozpravy vôbec v rokovaní o vetovanom zákone, myslím, ale napriek tomu sa rokovalo v neštandardnom režime. Rokovalo sa o hodinu dlhšie, teda končil parlament o hodinu dlhšiu, ako je bežné, obedná prestávka bola o hodinu kratšie, čo vám sa to môže zdať, že je to maličkosť, ale narúša to reálny chod parlamentu napríklad z hľadiska, z hľadiska fungovania výborov, ktoré sa de facto nemajú kedy schádzať na, na normálne rokovanie. A zavŕšili ste to tým, že ste si nakoniec schválili nonstop rokovanie až počas noci, aby ste opozíciu unavili a aby, aby ste to už konečne mali za sebou, rozpravu o skrátenom legislatívnom konaní. Pritom nemuseli ste to robiť. Keby ste to neurobili, tak možnože by tá rozprava trvala o deň, o deň a pol dlhšie. Ale nie, nie, už, už bol pán premiér Fico nervózny, povedal, že už s tým treba niečo robiť a pán predseda Národnej rady Pellegrini najprv sa tváril, že nie, však veď rokujeme normálne, no a potom zrazu sme normálne nerokovali, lebo, lebo sme museli rokovať v noci.
Potom ste hneď začali rokovanie v prvom čítaní, obmedzili ste rozpravu na 20 hodín. To je opäť inštitút, ktorý tu nebol podľa mňa, mojich vedomostí využitý viac ako desať rokov, že by sa vopred obmedzovala rozprava, a vy ste to aj s týmto druhým čítaním spravili už trikrát v priebehu, v priebehu pár dní. A tých 20 hodín, to je len taká floskula, lebo reálne to bolo deväť hodín, keďže z koalície nevystúpil nikto v rozprave, z koalície bolo naozaj iba symbolických, symbolických pár, pár faktických poznámok. A v druhom čítaní ste to urobili znovu. Znovu ste obmedzili rozpravu, teraz údajne na 62 hodín a v skutočnosti to nebude ani 30 hodín zrejme, lebo sú síce prihlásení do rozpravy aj koaliční poslanci, ale záhadne vždycky, keď príde na nich rad, tak, tak tu nie sú. Proste niekde, niekde sa tmolia po chodbách alebo, alebo si práve odskočia a nemôžu vystúpiť a prepadáva im poradie. A ja sa nevzniknem stavovať, ale, ale teda tipol by som si, že, že takto sa to bude diať aj ďalej, že oni tam síce sú napísaní, sú prihlásení do rozpravy, ale reálne nevystúpia. Možno pár faktických bude.
Ďalším problémom, ktorý ide napriek všetkými štádiami, je absencia diskusie, je to, že vystupujú opoziční poslanci, reagujú na nich opoziční poslanci s faktickými poznámkami a veľmi, veľmi výnimočne kde-tu nejaká faktická od, od koaličných poslancov. Reálna, reálne zapojenie sa koalície do rozpravy bolo jedno, povedal by som, normálne, denné vystúpenie ministra spravodlivosti Suska, jedno, jedno nočné vystúpenie ministra spravodlivosti Suska už na záver, na záver rozpravy. Vystúpenie spravodajcu pána poslanca Gašpara, ktorý tu dve hodiny v noci, po polnoci, po polnoci vystupoval. Keď mu to opoziční poslanci vyčítajú, že prečo to urobil v noci, keď ho opakovane vyzývali, aby teda vystúpil a, a odprezentoval tie dôvody pre skrátené legislatívne konanie, tak on sa bráni, že tak to vyšlo. Práve vtedy na mňa prišiel rad, lebo vtedy končila rozprava, ja som chcel vystúpiť na, na koniec rozpravy. A opäť, opäť keby pán poslanec Gašpar ako spravodajca vystúpil cez deň, lebo spravodajca môže vystúpiť kedykoľvek, tak čo by sa stalo? No rozdiel by bol v tom, že áno, reagovalo by naňho s faktickými poznámkami viacej opozičných, opozičných poslancov, lebo koľko nás tu bolo? Pätnásť? Možno dvadsať, ani to nie asi v tú noc, keď končila rozprava. Keby to bolo cez deň, no tak by naňho reagovalo možno tridsať, možno štyridsať, o tri štvrte hodinu alebo, nech nejem, o hodinu by sa natiahla celá rozprava, keby to urobil cez deň.
Čiže nielenže sme v skrátenom legislatívnom konaní, nielenže neexistovali dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon, ale ono je to ešte aj kumulované, teda že skrátené legislatívne konanie a ešte je to spojené s tým, že v ústavnoprávnom výbore predčasne skončíme diskusiu, nemôžu sa vyjadriť všetci poslanci, je to spojené s tým, že v prvom čítaní rokujeme v predĺžených rokovacích časoch a keď, keď nám to už začne liezť na nervy, tak úplne povieme, že nonstop až do prerokovania, deň i noc, nič nevadí. V prvom čítaní časovo obmedzíme rozpravu, v druhom čítaní časovo obmedzíme rozpravu, nediskutujeme, alebo len tak, aby sa, aby sa nepovedalo.
A toto naozaj tento postup, skrátené legislatívne konanie, neobhajujú mimo predstaviteľov vládnej koalície ani tí z radov povedzme že odbornej verejnosti, ktorí súhlasia vecne s tým návrhom, hovoria, že treba znižovať tresty, že ten návrh je dobre napísaný, že treba zrušiť špeciálnu prokuratúru, ale ani tí nepovedia, že je správne robiť toto skráteným legislatívnym konaním, lebo na rozdiel od tých, ktorí to obhajujú, asi im aspoň na nejakých zvyškoch ich, ich odborného renomé alebo na ich odbornom renomé záleží, lebo toto sa nedá obhájiť. Nedá sa obhájiť, že takéto dôležité veci sa dejú v skrátenom legislatívnom konaní.
A Európska únia, klasický argument, skracujeme legislatívne konanie, lebo to od nás žiada Európska únia a Európska únia pritom od nás žiada, aby sme to nerobili v skrátenom legislatívnom konaní. Paradox.
Posledná vec k procesu, bol to predseda Národnej rady Peter Pellegrini, ktorý hovoril o tom, že sa nebude obmedzovať rozprava. A tá rozprava sa obmedzovala nielen pred tým, ako to hovoril, ale sa obmedzovala a obmedzuje aj teraz. A opäť, nejdem sa s nikým o nič stavovať, ale ak pani prezidentka ten zákon vetuje, tak by som si tipol, že znova vymyslia si nejakú formu, ako obmedziť rozpravu, že niekto niečo sľúbi a potom to nedodrží, to už tak chodí, pán predseda Pellegrini.
K obsahu toho návrhu zákona. Je úplne zjavné, že tento návrh zákona je v prospech páchateľov trestnej činnosti. Preto najmä páchateľom trestnej činnosti závi... záleží na tom, aby bol tento návrh čo najskôr schválený. A nielen čo najskôr, ale aj aby bol schválený, aby bola zrušená špeciálna prokuratúra, aby sa znižovali trestné sadzby pri trestných činoch vrátane tej najzávažnejšej majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti vrátane trestných činov za korupciu, čo je niečo, s čím nepočítali tie predchádzajúce návrhy, na ktorých sa pracovalo za pani ministerky Kolíkovej, ktoré sa dopracovali za pána ministra Karasa, boli predložené do, do parlamentu. Áno, plánovalo sa alebo diskutovalo sa o znížení trestných sadzieb za hospodársku a majetkovú kriminalitu, ale nie za korupciu. Prečo asi táto vláda, ktorej predchádzajúce pôsobenie je spájané s korupciou, prichádza s návrhom na zníženie tres... trestných sadzieb aj za korupčné trestné činy?
Zvyšujú sa hranice výšky škody, hoci možno po tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gašpara, ktorý sa premietol do spoločnej správy, nie až tak, ale, ale tiež úplne nesystémovo, skracujú sa premlčacie, premlčacie lehoty, opäť niečo v prospech páchateľov. A pritom o niektorých z tých vecí by sa dalo normálne, pokojne rozprávať, lebo je to legitímny pohľad, ak... aké vysoké majú byť tresty napríklad za majetkovú kriminalitu a či naozaj vždycky je najlepší trest odňatia slobody alebo nakoľko je dobré uplatniť aj nejaké alternatívne tresty, ale nie takýmto spôsobom. Nie v skrátenom legislatívnom konaní a nie v čisto účelovom návrhu zákona, ktorý znamená de facto amnestiu.
Na Slovensku roky bujnela korupcia, nebola trestne stíhaná, vedúci politickí predstavitelia sa tvárili, že korupcia na Slovensku neexistuje, prinajmenšom tá korupcia na najvyšších miestach a keď konečne Úrad špeciálnej prokuratúry ukázal, že to tak nie je, NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry začali stíhať korupčné trestné činy a trestné činy, do ktorých boli namočení ľudia blízki vládnej moci a oligarchom v ich pozadí, tak prichádza vláda s návrhom na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, na zníženie trestov pre korupčníkov, na skracovanie premlčacích dôb, prichádza s návrhom, ktorý výrazne sťaží využívanie inštitútov potrebných pre vyšetrovanie takých, takejto závažnej trestnej, trestnej činnosti. Veľmi, veľmi zaujímavo a dobre o tom rozprával viackrát aj v rozprave, aj vo faktických poznámkach pán poslanec Spišiak, kde upozorni... keď upozornil, že nespolupracujúci a zatĺkajúci obvinený bude menej ohrozený a budú mu hroziť menšie tresty po schválení Suskovej novely Trestného zákona, ako dnes hrozia spolupracujúcim obvineným. Tak načo by, načo by vôbec spolupracoval, načo by usvedčoval z páchania trestnej činnosti iných ľudí, ľudí v pozadí, ľudí, ktorí to celé organizujú, ľudí, ktorí z toho profitujú bez toho, aby sa na tom priamo, priamo podieľali, keď mu budú hroziť iba symbolické tresty? No jasné, že to nebude robiť.
A to formalizovanie práce s, s, so spolupracujúcimi osobami nesmeruje k ničomu inému, iba k tomu, aby sa ten inštitút spolupracujúcich obvinených nedal reálne využívať, aby sa stal nepoužiteľným. Budeme to mať síce v zákone, ale reálne ten inštitút nebudeme vedieť použiť a pritom bez neho nebudeme vedieť odhaľovať tie najzávažnejšie formy trestnej, trestnej činnosti, organizovaný zločin a korupciu. Lebo korupcia obvykle neprebieha tak, že sa urobí zmluva, ja ti poskytnem finančnú hotovosť a ty mi poskytneš nejakú protizákonnú službu, obe strany to podpíšu, odložia si to do archívu, nechajú si to overiť prípadne notárom a potom to niekto nájde.
Veľmi často sa diskutuje, diskutuje o potrebe, potrebe, aby tresty boli, boli primerané, pričom vôbec sa neberie ohľad na to, že priberané majú byť aj z hľadiska toho, aby pôsobili dostatočne odradzujúco. A zaznievajú tu až absurdné argumenty o tom, že dnes síce máme prísne tresty, ale ľudia aj tak páchajú, páchajú trestnú činnosť, tak asi to nefunguje, tak, tak zmiernime tie tresty. A teraz čo? Keď zmiernime tie tresty a neurobíme nič iné, tak zrazu ľudia budú páchať menej trestnej činnosti? Budú ich tie tresty viac odradzovať od páchania tej trestnej činnosti? Veď samozrejmé, že tam nie je žiadna priama úmera, že čím vyššie tresty, tým nižšia kriminalita.
Ale keď chceme znižovať tresty, tak musíme robiť aj niečo iné. Musíme s tými páchateľmi pracovať, musíme pracovať na ich náprave, či už počas výkonu trestu odňatia slobody, alebo po jeho skončení, alebo pri uplatňovaní alternatívnych trestov. Ale na to potrebujeme probačných a mediačných úradníkov, ktorých je nedostatok. Je ich nedostatok už dnes na to, ako máme dnes nastavenú legislatívu, a teraz ideme masívne prechádzať z toho, že nebudeme zatvárať ľudí, nebudeme trestať páchateľov trestnej činnosti, ale dáme im podmienku, dáme im finančný trest? Čo to spôsobí, ak nebudeme mať dostatok probačných úradníkov, ktorí by s nimi pracovali? Jednak tie alternatívne tresty nebudú vykonateľné alebo nebudú dostatočne vykonateľné, ale navyše, navyše ani k žiadnej náprave, náprave nepríde.
Ja som bol včera v RTVS v diskusii s pánom Hodásom, štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti, a o tomto sme hovorili a on povedal takú zaujímavú vetu pre mňa, ktorú som si zapísal, že trest odňatia slobody ešte nikoho nepolepšil, čo je asi pravda, čo je asi pravda, ale teda dve poznámky k tomu. Jednak účelom trestu odňatia slobody nie je iba polepšiť páchateľa. Je to dobré, ak sprievodným znakom výkonu trestu odňatia slobody je, že ten páchateľ sa polepší, ale účelom trestu je aj potrestať páchateľa, aj, aj teda ochrániť spoločnosť pred páchateľom vážnej trestnej činnosti a aj pôsobiť odradzujúco a preventívne ako na toho páchateľa, aby v budúcnosti nepáchal trestnú činnosť, tak na iných potenciálnych páchateľov, aby si rozmysleli, či tú trestnú činnosť budú páchať, alebo nie.
A ale ešte jedna vec je na tom zaujímavá, že trest odňatia slobody ešte nikoho nepolepšil. A aký trest už niekoho polepšil? Že keď dáme niekomu peňažný trest, tak to ho polepší? Keď niekto zaplatí, tak, tak bude z neho lepší? Môžme predpokladať, že bude menej páchať trestnú činnosť, alebo že úplne sa toho zdrží? Alebo keď dáme niekomu trest domáceho väzenia, tak samé o sebe trest domáceho väzenia napraví páchateľa? Neviem, o čo sa táto úvaha opiera.
Ďalšou diskutovanou témou sú premlčacie lehoty. Kým tá debata o výške trestov je legitímna, uznávam, že je legitímna. Nie je legitímna v skrátenom legislatívnom konaní, nie je legitímna vzhľadom na to, čo ňou vládna koalícia sleduje, nie je legitímna vzhľadom na to, že korupčné trestné činy by mali byť tiež zahrnuté do toho znižovania, ale samotná tá téma legitímna je. Ale téma skracovania premlčacích lehôt, to je ďalšie navrhované opatrenie v prospech páchateľov trestnej činnosti, pretože bude menej času na vyšetrenie trestných činov, na usvedčenie páchateľov trestnej činnosti a na, na potrestanie, odsúdenie a potrestanie páchateľov trestnej činnosti. Čiže nie viac spravodlivosti, ale menej spravodlivosti bude v dôsledku skrátenia premlčacích lehôt. Viac páchateľov unikne spravodlivosti, unikne ruke zákona a viac obetí trestných činov, viac poškodených bude mať problém dovolať sa spravodlivosti, lebo tí, ktorí na nich spáchali tú trestnú činnosť, nebudú, nebudú môcť byť stíhaní. A bude aj problém s náhradou škody, lebo, lebo keď, keď ani nezistíte toho páchateľa, no tak potom sa náhrady škody domôžete naozaj veľmi ťažko.
A aký, aký je verejný záujem na tom, aby sa skracovali premlčacie doby? To nikto, nikto nepovedal, respektíve, resp. pán minister tu, myslím, hovoril niečo o tom, že veď keď tí ľudia potom žijú, žijú slušným spôsobom, no tak zabudnime na to. Áno, v takej teoretickej rovine to platí, že ak niekto spácha trestný čin a potom už zvyšok života žije, žije slušný život, tak, tak tento inštitút premlčania má zabezpečiť, aby po dvadsiatich rokoch nebol niekto trestne stíhaný za to, že ukradol Horalku v potravinách. Ale to, ako sa skracujú premlčacie doby a ako sa nastavujú napríklad aj z hľadiska toho, kedy sa premlčanie prerušuje, opäť je to v prospech páchateľov a opäť to spôsobí, že páchatelia a dokonca aj takí, ktorí pokračujú v páchaní trestnej činnosti, jednoduchšie, ľahšie vyviaznu a nebudú, nebudú trestne stíhaní. Nebudú postihnutí, lebo ich trestná činnosť bude premlčaná. A oni ju možno aj budú ďalej páchať, ale sa na to nepríde v tej, v tom čase, keď bude plynúť premlčacia doba a budú, budú v suchu, budú za vodou.
Sme v druhom čítaní, tak okrem, okrem obsahu, okrem zmyslu tohto návrhu zákona je potrebné hovoriť aj o tom, čo sa v ňom môže alebo, alebo má zmeniť. Za poslanecký klub SaS predložila pozmeňujúci návrh pani poslankyňa Kolíková, alebo teda pani poslankyňa Kolíková spolu so mnou, a ten pozmeňujúci návrh je pomerne stručný, ale je aj úplne jasný. Tým pozmeňujúcim návrhom sa vypúšťajú z návrhu zákona všetky ustanovenia s výnimkou tých, ktoré transponujú smernice Európskej únie a ktoré riešia detenciu. Toto sú dve veci, o ktorých sa domnievame, že je ich potrebné riešiť a dokonca s privretím jeden a pol oka, by sa, by sa dali riešiť aj v skrátenom legislatívnom konaní. Samozrejmé, že lepšie by bolo, keby sa riešili v normálnom legislatívnom procese s pripomienkovým konaním, v neskracovaných troch konaniach na pôde, na pôde parlamentu, ale dobre, tak ak by tam ostali iba tieto veci, transpozícia smerníc Európskej únie a detencia, bolo by to, bolo by to viac-menej, viac-menej v poriadku. Ten návrh je stručný, jeho prečítanie trvalo minútu alebo dve, teda nie, nezabralo to príliš veľa času, ale myslím si, že toto je najčistejšie riešenie, čo s tým vieme robiť.
My sme sa pokúšali s pani poslankyňou Kolíkovou aj na pôde ústavnoprávneho výboru predložiť podobný pozmeňujúci návrh, ktorý nebol až takto dôsledný, ktorý reagoval iba na tie najzávažnejšie veci, ktoré tam vnímame ako, ako najproblematickejšie a teda ide o tie premlčacie doby, ide o výšku škody, ide o podmienku ukladania trestu, teda kedy možno uložiť podmienečný trest, ide o Úrad špeciálnej prokuratúry a išlo o účinnosť.
Čiže len veľmi stručne, podmienečný trest dnes možno uložiť, ak, ak tá, tá ukladaná, trest, ukladaný trest odňatia slobody neprevyšuje dva roky a ak ide o podmienku s podmienečným dokladom, dohľadom, tak, tak ak neprevyšuje tri roky. Ide o spravodlivú, rokmi osvedčenú právnu úpravu, do ktorej by nemalo byť zasahované bez verejnej diskusie. Koaličný návrh alebo vládny návrh to navrhuje predĺžiť v jednom prípade z dvoch na tri roky a v druhom prípade v tom, s probačným dohľadom dokonca až na štyri roky. My sme navrhli ponechať to tak, ako to je, ako to je napríklad v Rakúsku, kde takisto iba dvojročný trest odňatia slobody možno podmienečne odložiť a v Nemecku, na ktoré sa predkladatelia návrhu zákona s obľubou odvolávajú, pokiaľ ide o trestné sadzby, tak v Nemecku možno uložiť podmienečný trest alebo odložiť, podmienečne odložiť trest iba pre trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok. Čiže keď vláde vyhovuje zobrať si z nemeckého systému to, že sa znížia trestné sadzby za niektoré trestné činy, tak chceme byť ako Nemecko. Ale keď chceme predlžovať podmienečný odklad alebo podmienečný odklad trestu výkonu odňatia slobody, tak, tak zrazu ideme úplne opačným smerom, ako je to v Nemecku a už to, už to nevadí.
O tých, o tých premlčacích, premlčacích dobách som už, už hovoril, tak to sme tiež navrhli, neúspešne navrhli vypustiť. Ohľadom systému škody sme sa chceli vrátiť k tomu systému, ktorý, ktorý tu bol roky, teda je určená nejaká hranica malej škody. A od toho sa potom odvíjajú tie vyššie hranice škody, teda väčšia škoda je stonásobkom malej škody, značná škoda je, či desaťnásobkom väčšej, väčšia škoda je desaťnásobkom malej škody, značná škoda je stonásobkom a škoda veľkého rozsahu je 500-násobkom malej škody. Toto tiež vládny návrh rozvracia a pozmeňujúci návrh pána poslanca Gašpara to tiež nejako, nijako systematicky nerieši.
Navrhli sme vypustiť zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, to je snáď, snáď jasné prečo. A posledná zásadná vec bola účinnosť, ktorú sme navrhli, navrhli posunúť, posunúť v tom prvom prípade až na 1. januára a v tom druhom prípade v návrhu, ktorý dávame do pléna, to posúva, myslím, na 1. máj. Lebo sú tu zásadné zmeny a teda aj keby sme všetko dôležité vypustili, tak je aspoň nejaký čas potrebné dať orgánom činným v trestnom konaní, súdom a ďalším inštitúciám, ktoré vykonávajú spravodlivosť, aby sa na to pripravili. A nieže my tu teraz budúci týždeň ako parlament schválime takto rozsiahlu novelu Trestného zákona, potom pani prezidentka to bude vetovať, parlament prelomí veto a potom doslova o pár dní má začať platiť táto právna úprava, na ktorú sa musia pripraviť sudcovia, prokurátori, orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, polícia, advokáti, všetci.
A aj ostatní kolegovia z opozície už prichádzajú s pozmeňujúcimi návrhmi alebo ešte nejaké pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, návrhy prídu. To, čo, o čo mám ja istú pochybnosť, je, že tie pozmeňujúce návrhy riešia aj nejaké iné veci. Riešia, riešia to, čo by, to, čo by kolegovia a kolegyne z opozície chceli do, do toho návrhu zákona dostať alebo do Trestného zákona dostať, len naozaj mám pochybnosť, či do takéhoto zlého, neopraviteľného, principiálne nesprávneho návrhu zákona navrhovať nejaké vylepšenia alebo, alebo vlastné riešenia. Ja, samozrejme, si uvedomujem, že šanca na to, aby, aby, aby tie opozičné návrhy prešli, je blízka nule, alebo teda v niektorých prípadoch, prípadoch nulová. Nerobím si žiadne ilúzie, ale, ale aj tak, aj tak sa mi zdá najčistejšie riešenie to, ktoré sme navrhli s pani poslankyňou Kolíkovou, čiže vyhodiť odtiaľ všetky veci, ktoré sa netýkajú transpozície smerníc Európskej únie a detencie.
No. A návrh, ktorý zrejme bude schválený, je pozmeňujúci návrh, ktorý, s ktorým prišiel pán poslanec Gašpar na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Bol tam hlasmi koaličných poslancov schválený, dostal sa do spoločnej správy a je vysoký predpoklad, že bude schválený aj na pôde Národnej rady, keďže koalícia má väčšinu a toto je zrejme to, na čom sa dohodli.
Zmeny obsiahnuté v tomto pozmeňujúcom návrhu sú kozmetické, sú nedostatočné. V niečom vychádzajú v ústrety kritike zo strany Európskej únie. Teda tam, kde sú dotknuté záujmy aj Európskej únie, tak koalícia je zrazu ochotná počúvať a prípadne aj prehodnotiť svoje, svoje postoje, lebo tak veď čo keby nám zastavili tie eurofondy? No tak, na, to je vec, na ktorú, na ktorú koalícia počúva. Potom počúva na nejaké pripomienky generálneho prokurátora, aj to iba tak, ja teda, nevieme, o čom sa pán predseda Národnej rady Pellegrini s pánom ministrom spravodlivosti Suskom rozprávali s pánom generálnym prokurátorom Žilinkom, ale, ale teda ak toto sú tie zmeny, no tak to naozaj nie je nič zásadné, sú to kozmetické úpravy. Sú to, sú to zmeny, ktoré v niečom ten návrh zmenšu... zmäkčujú a menej problematizujú, ale naozaj minimálne, a v niečom naopak zhoršujú.
Napríklad, pokiaľ ide o, o držbu a pestovanie marihuany, sa tam opäť sprísňujú tie tresty v porovnaní s tým navrhovaným zmäkčením, a pritom že tie tresty za, za marihuanu sú pre držiteľov neprimerane prísne, neprimerane drakonické, že vôbec nezodpovedajú tomu, čo je vo vyspelom svete, v západnej Európe. O tom sa tu hovorí roky a nič sa s tým nerobí. Najmenšia ochota nebola s tým niečo robiť, až teraz sa to pribalilo do, do znižovania korupčných trestných činov, ale aj to si všimli v Slovenskej národnej strane, no tak, no tak musia to tam pritvrdiť. A ten efekt toho zmäkčenia drakonických sadzieb pre užívateľov marihuany sa tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý je v spoločnej správe, výrazne, výrazne oslabí.
Menia sa hranice výšky škody, ale ešte raz, bol tu nejaký systém, škoda malá bola 266 eur. Vlastne od schválenia tej, Trestného zákona. Desaťnásobok, čiže 2 660 bola väčšia škoda. Stonásobok, čiže 26 600 bude, bola alebo je, ešte stále je značná škoda a 133 000, teda päťsto násobok malej škody je, je škoda veľkého rozsahu. A celý tento systém, ktorý mal nejakú logiku, teraz zrazu vládny návrh mení, návrh, pozmeňujúci návrh pána poslanca Gašpara ho opäť mení. Nemá to už žiadnu logiku, lebo väčšia škoda nebude desaťnásobok, ale dvadsať deväťnásobok malej škody. Značná škoda nebude stonásobok ale tristo šesťdesiatnásobok značnej škody a škoda veľkého rozsahu nebude päťstonásobok ale 929-násobok veľkého rozsahu. Prečo?
Inflácia pri drahších veciach a pre bohatších ľudí, pre páchateľov väčšej činnosť... rozsiahlejšej, rozsiahlejšej činnosti k trestnej bola, bola nejako vyššia ako pre, pri tých nižších sumách? Veď to nemá, nemá žiadnu logiku a nie je to nijako, nijako odôvodnené. A áno, v rámci, v rámci skracovania toho konania na všetkých úrovniach, tak, tak na ústavnoprávnom výbore sme síce mali v druhom čítaní priestor pre to, aby sme, aby sme diskutovali, aby sme, aby sme si povedali, čo chceme, ale ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Gašpara, ktorý má 21 strán a 89 bodov, nám prišiel večer pred, opäť je to v súlade s pravidlami, lebo sme v skrátenom legislatívnom konaní, takže nie je potrebné dodržať lehotu 48 hodín. No ale diskutujte, diskutujte, keď, keď zrazu dostanete večer nejaký návrh, o ktorom na druhý deň máte kompetentne, kompetentne rokovať.
A prináša tam ten pozmeňujúci návrh nielen, nielen veci, ktoré sa týkajú toho, čo je vo vládnej novele, ale aj veci, ktoré sú nad rámec. Napríklad možnosť ministra spravodlivosti podať dovolanie v neprospech, v neprospech odsúdeného, teda nielen v prospech, v rozsahu troch rokov. Tak celá novela je v prospech páchateľov, a toto jedno jediné ustanovenie bude v neprospech páchateľov, lebo minister spravodlivosti bude nielen pol roka, ale tri roky od právoplatného odsúdenia môcť dať dovolanie, na základe ktorého bude môcť byť zrušený právoplatný rozsudok a udelený, udelený prísnejší trest napríklad. No jediné možné vysvetlenie je, že týmto spôsobom chce koalícia si vytvoriť cestu, ako otvoriť dohody o vine a treste, ktoré uzavreli tie spolupracujúce osoby, ktorí sa podieľali na korupčnej a majetkovej činnosti za vlád SMER-u, svedčili aj v neprospech iných nominantov SMER-u, dostali za to miernejšie tresty väčšinou formou dohody o vine a treste, a teraz minister spravodlivosti získa nástroj, ako tieto dohody, dohody spochybniť a opäť celý zákon, celý návrh zákona je v prospech páchateľov. Táto jedna jediná vec bude v neprospech páchateľov. No prečo asi? Lebo to má byť v prospech tých páchateľov, ktorí ešte neboli odsúdení, aby odsúdení neboli. To je jediné logické vysvetlenie. No. Čiže ten návrh nič nerieši, je kozmetický, to, k čomu smeruje väčšina kritiky, toho sa, toho sa netýka.
Takže uzatváram, že návrh zákona je zlý, je neopraviteľný, neopraví ho ani návrh poslanca Gašpara, ktorý sa premietol do spoločnej správy. Opravilo by ho iba to, keby sa z neho vypustili skoro všetky ustanovenia s výnimkou tej transpozície a detencie. Nemalo sa o tomto návrhu rokovať v prvom, nie, v skrátenom legislatívnom konaní. Nemal byť schválený v prvom čítaní. Je falošný argument tým, že je to nejaká, nejaký pokus zaviesť restoratívnu justíciu, lebo nie sme na to pripravení, nie sú peniaze v rozpočte na, na, na nových probačných a mediačných úradníkov. Priznáva to aj samotné ministerstvo. Hovorí sa o re, reforme justície, reforme trestného práva, ale, preboha, to sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní.
A nakoniec argumentuje sa tu, no však veď to sa nemá naťahovať, to trestné konanie, má byť efektívnejší proces. Samozrejmé, že má byť efektívnejší proces, ale tu nič také nie je. Tu nič nie je, čo zabezpečí, že bol, že bude efektívnejší proces. Za ministerky Kolíkovej, za ministra Karasa išla v ruke novele Trestného zákona a novele Trestného poriadku. A áno, ak bude trestný proces menej formalizovaný, nebudú sa opakovať úkony, môžu byť páchatelia rýchlejšie, rýchlejšie odstíhaní, ale po tejto novele nie. Po tejto novele to bude práve naopak, ešte silnejšie postavenie budú mať advokáti, ešte silnejšie postavenie budú mať, budú mať páchatelia alebo obvinení. Takže je jasné, o čo im ide. Je jasné, kde sú ich priority. Jedno v skrátenom legislatívnom konaní, a to druhé niekedy možno, alebo asi ani vôbec, asi ani vôbec nie. Čiže ak tento návrh bude schválený, tak zlodejom, korupčníkom sa bude žiť lepšie.
A pán poslanec Petro sa zapojil do rozpravy formou faktickej poznámky. V rozprave môžem reagovať aj na faktickú, no tak oceňujem, že sa zapojil. A oceňujem, že hovorí, že, že pozrime sa, ako to vyzerá v Európskej únii. Ale pozrime sa aj na to, aká je napríklad morálka v severských krajinách. Aká je politická kultúra v severských krajinách, za čo tam odstupujú politici zo svojich funkcií, keď sa objavia len malé podozrenia, alebo ako, ako sa napríklad tieto krajiny chovajú k LGBTI+ ľuďom.
Čiže ak znížime vysoké tresty a neurobíme nič iné, neznížime, neznížime trestnú činnosť, možno bude menej ľudí vo väzeniach, ale cieľ nie je menej ľudí vo väzeniach. Cieľ je menej trestných činov a lepšia ochrana ľudí pred trestnou činnosťou.
Takže úplne na záver dávam dva návrhy v zmysle rokovacieho poriadku. Jeden návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. A druhý návrh, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
To je všetko. Ďakujem. (Potlesk.)