Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je úplne zjavné, že to, čo predkladatelia navrhli do prvého čítania, nie je zďaleka všetko, čo chcú v zákone o Fonde na podporu umenia týmto návrhom zmeniť. Je úplne zjavné, že to nie je všetko. Alexander
Solženicyn raz povedal: „My vieme, že klamú, oni vedia, že klamú, oni vedia, že my vieme, že klamú, my vieme, že oni vedia, že my vieme, že klamú napriek tomu stále klamú.“
Ja by som to tak parafrázoval a nebudem vás obviňovať z toho, že klamete, ale my vieme, že to, čo ste predložili do prvého čítania, nie je všetko, čo chcete v tom zákone zmeniť. Vy viete tiež, že to nie je všetko. Vy viete aj to, že my vieme, že to nie je všetko. My vieme, že vy viete, že my vieme, že to nie je všetko, ale napriek tomu sa tvárite, že je to v poriadku tak, aké, ako ste to navrhli.
Keď tu hovoríte o dôvodoch a o tých dôvodoch hovoríte vo faktických poznámkach, tak tie dôvody vôbec nekorešpondujú s tým, čo ste navrhli do paragrafového, paragrafového znenia. Keď pán poslanec Jarjabek hovoril o tom, že je to o nedôvere, nespokojnosti s tým, ako rozhodujú odborné komisie a že, že ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé pre tých žiadateľov, ktorý neboli úspešní, tak v poriadku. Veď to môže byť legitímny názor, rozhodnutia aj súdov, aj štátnych orgánov, aj, aj všetkých, ktorí rozhodujú napríklad o verejných zdrojoch, mali by byť dostatočne presvedčivé nie len pre tých, ktorí sú úspešní v nejakom spore alebo v nejakej žiadosti, ale aj, aj tých, ktorým sa nevyhovie, ktorí sú odmietnutí.
Ale ako sa to zmení, keď bude schválený ten návrh v tej podobe, ako, ako je predložený? Lebo to hovorí o odborných komisiách, hovorí o spôsobe ich rozhodovania, hovorí o odôvodnení o právnych prostriedkoch, ten hovorí o dozornej, dozornej komisii aj dopĺňaní cez radu.
Pán poslanec Michalko ako predkladateľ nás ubezpečil, že bude v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, ale určite nebude taký, že bude mať 52 paragrafov, no mňa to veľmi neupo... neuspokojilo ani neupokojilo. Keďže celý zákon o fonde na podporu umenia má iba 32 paragrafov, ak by ste tam chceli dať ďalších 52 paragrafov, no tak to by bolo šokujúce, ale úplne stačí, ak zmeníte, čo ja viem, polovicu z tých 32 paragrafov existujúcich, a úplne to môžete prekopať, zmeniť, zásadným spôsobom zmeniť.
A ja teda nerozumiem tomu, keď už predkladáte návrh zákona s tým, že viete, že v ňom budete robiť pozmeňujúce návrhy. Prečo to takto robíte? Keď chcete niečo v zákone o Fonde na podporu umenia zmeniť, tak ste to mali dať do návrhu zákona, malo sa tu o tom diskutovať v prvom čítaní, máte väčšinu na to, aby ste si to presadili. Predpokladám, že máte k dispozícii kapa... kapacity ministerstva kultúry, ktoré by vám to určite radi pomohli, pomohli naformulovať, a o tom je normálny legislatívny proces, že už do prvého čítania idú návrhy zákonov v tej podobe, ako ich predkladatelia chcú mať schválené, a že oni sami sú s tým stotožnení aspoň na toľko, že pokiaľ sa nenájdu v tom návrhu nejaké legislatívnotechnické alebo iné chyby, ktoré je potrebné opraviť, tak ak by bol návrh zákona schválený v tej podobe, tak oni sú spokojní. Ale to zjavne nie je tento prípad. A nie je to ani prípad toho, že niekto príde s nejakým návrhom, a k tomu návrhu, napríklad ak je to ministerstvo, tak v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa uplatňujú aj nejaké pripomienky a ten predkladateľ si povie: „Áno, áno, dobre, akceptujem, toto som si neuvedomil, toto idem zmeniť“ alebo „Dobre, ešte hento by bolo dobré, dobré doplniť.“
A, samozrejme, že to sa stáva aj návrhom zákonov v parlamente už v rokovaní v, v rámci druhého čítania, napr. vo výboroch, keď sa môžu ozvať iní poslanci, keď sa môžu ozvať, ešte stále sa môže ozvať aj verejnosť a povedať, že toto by sa malo zmeniť, tam máte chybu, hento by ste tam ešte mohli, mohli doplniť. Ale nie je veľmi korektné, ak predkladatelia idú do legislatívneho procesu, procesu s tým, že však my vieme, že to zmeníme, toto nie je tá finálna podoba. A vlastne o čom sa má, o čom sa má viesť rozprava v prvom čítaní, keď my vieme, že to nie je všetko, čo chcete v tom v tom zákone, zákone presadiť.
A pán poslanec Michelko tu hovoril, že on vie, že komisie sú omylné. Však to nikto nespochybuje, že komisie sú omylné. Všetci sú. Všetci sú, všetci sú omylní, teda pokiaľ nie ste pravoverní katolíci, ktorí veríte v neomylnosť pápeža, ale, ale teda my ostatní si všetci myslíme, že všetci sú omylní. Ale opäť, ako to rieši váš návrh zákona, lebo veď tu nikto netvrdí, že komisie sú, sú neomylné?
A prečo hovoríte, že nám to poviete až, až v druhom čítaní? Prečo nie teraz, lebo teraz v druhom čítaní sa máme baviť o konkrétnych ustanoveniach, o tom, čo na tom návrhu zákona zmeniť. V prvom čítaní sa máme baviť o tom, či vôbec je to potrebné, či je vôbec vhodné schvaľovať takúto legislatívnu zmenu. Mne to tak trošku, som mal také déja vu, keď pán poslanec Gašpar nám tu vo faktických poznámkach sľuboval, že ako nám on bude čítať tie nálezy Ústavného súdu, ktoré údajne odôvodňujú nevyhnutnosť skráteného legislatívneho konania k novele Trestného zákona. Povedal to opakovane. Viacerí sme ho opakovane vyzývali, že kedy nám to už konečne prečíta, on: „Nebojte sa, ja vám to prečítam,“ no a nakoniec to prečítal v noci pred hlasovaním o, o samotnom návrhu na skrátenie legislatívne konanie.
Tak toto, že vy o tom viete, viete, čo chcete, čo chcete zmeniť, viete, čo vám vadí, môžete povedať konkrétne argumenty, máte na to neobmedzený čas ako, ako predkladateľ, ale neurobíte to a odsuniete to na, na druhé čítanie.
A k tým argumentom, ktoré padli, a teda nerozumiem tomu, že v čom by teda mala spočívať netransparentnosť Fondu na podporu umenia. Dôležité dokumenty, vnútorné predpisy, zásady a kritériá hodnotenia žiadostí, zápisnice zo zasadnutí rady, protokoly zo zasadnutí odborných komisií, zápisnice zo zasadnutí dozornej komisie sú dostupné na webstránke Fondu na podporu umenia. Zmluvy sa zverejňujú tak, ako to zákon káže, v centrálnom registri zmlúv. Čo je na tom netransparentné? A respektíve ak tam niečo nesedí, čo by sa tam malo zmeniť, o tom by ste mali hovoriť, ak sú tam nejaké konkrétne problémy, tak ste mali prísť s návrhom, ktorý by tie konkrétne problémy riešil. Ale ten návrh, s ktorým ste prišli, podľa môjho názoru nič z tých problémov konkrétnych nerieši a je to len taký nosič, ktorým doplávete do parlamentu, teraz doplávete do druhého čítania, lebo si to, predpokladám, o 17.00 hod. odhlasujete, a potom o mesiac, keď bude návrh v druhom čítaní, tak v lepšom prípade vo výbore a v horšom prípade až v pléne prinesiete nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré budú skutočným obsahom.
Hovorilo, hovorilo sa tu v rámci diskusie, v rámci rozpravy aj o tom, že Bratislava ako je, ako je nadhodnotená, no len treba sa pozrieť na tie čísla, že ako sú úspešní žiadatelia, žiadatelia z jednotlivých krajov, a, samozrejme, že, že z tých čísel vyplýva, že viac ako z iných krajov boli podporené žiado... žiadosti z Bratislavy, ale zároveň, keď, keď sa to bere percentuálne, koľko žiadateľov žiada z jednotlivých krajov, tak Bratislavský kraj nijako nevybočuje z tej úspešnosti, za roky 2016 až 2023 bolo 58% úspešných žiadateľov teda podporených, ale v Banskobystrickom kraji bolo 59, v Žilinskom 60, v Trenčianskom 57, v Nitrianskom 56. Čiže je to podobné.
Opakujem, problém je, že obchádzate riadny legislatívny proces a mali by ste viac povedať už teraz, už v prvom čítaní, a nie vyhovárať sa, že to bude až v druhom čítaní.
