Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci a vážené panie poslankyne a páni poslanci, v zásade veľmi oceňujem, napriek tomu, že máme spojenú rozpravu, že sme sa snažili byť vecní. A možno hneď v úvode chcem ponúknuť oveľa detailnejšiu debatu vo výbore. A tých, ktorých to bude zaujímať, aj mimoškolských, tak sa dohodnite s pani predsedníčkou. Budeme pripravení debatovať v detailoch.
Teraz mi dovoľte, aby som skúsil stručne reagovať na to, čo tu odznelo. Je cítiť, že v niektorých témach ste ten-ktorý trošku viac detailnejšie, že to máte naštudované, v iných mám pocit, že sa prekrýva strašne taký generický všeobecných fráz, alebo niekto niečo niekomu dá na lístočku a vyjadrujú sa, žiaľ, niekedy aj ľudia, ktorí naozaj si to ani neprečítali. Aj a budem na to reagovať, neni tu pani poslankyňa Remišová.
Začnem asi pánom bývalým ministrom Horeckým. Ja som to povedal viackrát, že si, pán minister bývalý, vážim, čakal by som viac, naozaj, bolo to dosť povrchné, musím povedať, ospravedlňujem sa. A v niektorých veciach určite si dokážeš aj argumentačne ustáť, ale pôjdem veľmi konkrétne. Ak budeme hovoriť o tom, koľko peňazí ide zo samospráv na základné školy, lebo pôjdem postupne, tak podľa výkazov je to presne 10,2 milióna eur. 10,2 milióna euro na 1 837 škôl, je to zhruba 5 500 euro ročne na školu v priemere. To je vlastne to, prečo musia tie školy ostatné vyberať strašne veľa školného, ako strašným spôsobom sú podporované tie verejné školy, nie je tomu tak. Nie je ani to pravda, že v Českej republike dostávajú 100 % normatív potom, čo uzatvoria zmluvu, to nie je pravda, pretože ešte okrem toho štátneho normatívu, ktorý ide na mzdy a časť na prevádzky aj potom, čo uzatvoria zmluvu a mimochodom tá zmluva je tiež nenárokovateľná, ani v Českej republike od samospráv nedostanú súkromné školy nič.
Čo sa týka nájomného, bolo tu povedané, aké strašne vysoké nájomné musia platiť súkromné školy, ako je to pre nich likvidačné. Aj štátne školy alebo tie verejné sa niekedy nachádzajú v súkromných priestoroch a platia nájomné. Cirkevné školy dokážu zaplatiť a vyžiť spôsobom, že nepýtajú sa nájomné. A ešte raz, ja nemám nič proti tomu, že niekto vyberá školné, naozaj, nič. Pravda ale nie je to, že v dôsledku vysokých nájmov vyberajú svoje školné. Podľa výkazov, ktoré vykázali súkromné školy, za minulý rok vybrali, a to budem hovoriť len priamo na školnom, ktoré vykázali školy, nie ktoré sa vykázalo cez zriaďovateľov, vyše 44 miliónov euro a z tohto školného vykázali 3,1 milióna eur na nájomné. Plus, samozrejme, to, ktoré dostali z normatívu, ale to zaplatili aj cirkevné aj verejné školy. Nie je teda pravdou, že školné vyberajú len preto, lebo majú vysoké nájomné. Určite majú iné dôvody a ja im ich nespochybňujem, a potom sa dostanem, ale k tej podstate.
Čo sa týka nejakej povinnosti, že môže prijímať len desať alebo 30 % obvodu, to proste nie je pravda, to proste nie je, ešte raz, pravda. A ak budeme hovoriť aj o niektorom, ktoré tu padli, dátach opäť a mne to je ľúto, že to musím opakovať a opakovať, ale musím to hovoriť, pretože potom si ľudia nenaštudujú a v dnešnej dobe asi sociálnych sietí a umelej inteligencie naozaj že ľudia sa viac spoliehajú len na to, čo si kde prečítajú, preberajú tieto naratívy a opakujú ich a bol som toho svedkom aj dnes v tejto rozprave.
Deti s autizmom sa skutočne nachádzajú trikrát viac v súkromnom školstve s poplatkami. Je to v poriadku? Je v poriadku, že verejné školy neberú tieto deti? Nie je to v poriadku. Tak náš návrh zákona je presne o tom, že na prvom mieste, a teraz sa dostávam v podstate, je voľba rodiča, ja som absolútne za. Ale rodič, keď si vybere verejnú školu, a tá ho neprijme, čo to je za voľbu rodiča, prosím vás pekne? Je tu ústavné právo na bezplatné vzdelávanie, ale okrem toho ústavou sme sa spoločensky dohodli, že sme ešte dali povinnosť občanom na povinnú dochádzku, to nie je len právo, to je povinnosť ústavná. A my sa nemôžme tváriť, že však niečo sme si dali do ústavy a nedokážeme to ani len zrealizovať. To znamená, to, na čom je postavená táto časť zmeny, lebo naozaj ide o sedem rozsiahlych zákonov a celá debata sa výrazne zužuje na tému cirkevných, súkromných škôl, nepoctivej debaty o nejakej likvidácii a budem o tom hovoriť viacej. V prvom rade štát musí zabezpečiť pre každé dieťa, pre každého občana to právo si vybrať, ale keď on bude chcieť si vybrať tú školu v spáde, tak tá škola musí to dieťa byť schopná prijať. Takže po prvé deti, s autizmom sa skutočne trojnásobne viac nachádzajú v súkromných školách s poplatkami ako vo verejných školách, ale napríklad deti s mentálnym postihnutím sa nachádzajú desaťnásobne viac vo verejných školách ako v súkromných školách.
Ak sa teda budeme baviť o deťoch so zdravotným znevýhodnením všeobecne vo všetkých kategóriách, tak nie je pravdou, že sa nachádzajú v súkromných školách viac ako vo verejných školách. Ak sa pozreme osobitne na deti zo sociálne znevýhodňujúceho po novom alebo po starom znevýhodnenom prostredí, tak vieme, ako to vyzerá, v absolútny neprospech verejných škôl.
Áno, základom tejto reformy, ešte raz, je spravodlivosť a právo, právo pre každého rodiča, pre každé dieťa mať miesto v škole. To nie je o financovaní. A za toto a ja sa tu podpíšem, viacerí ste to povedali, desaťkrát to podčiarknem, že platíme dane a za dane máme mať rovnakú protihodnotu, ale čo je protihodnota? Štát musí zabezpečiť financovanie školstva, áno, ako som povedal x-krát aj štátny vzdelávací program.
Aj teraz sme riešili štátnu školskú inšpekciu, ktorá zistila, že nie je odborná kvalita zabezpečenia jednotlivých predmetov, menej ako 70 %, súčasne platná legislatíva umožňuje znižovať normatív. Úplne identická analógia je, ak nie je schopný niekto za tie peniaze, ktoré dostáva, sa podieľať na verejnej službe, ešte raz, dane sú tu nato, aby sme zaplatili verejnú službu a časťou tej verejnej služby je prijať dieťa, nevytvárať mu bariéru, akékoľvek finančné protiplnenie, ktoré požadujem, aby som to dieťa prijal do školy na vzdelávanie je bariéra. Akékoľvek vyberanie a podmieňovanie inými dôvodmi je bariéra. Ale veď to je rozhodnutie konkrétnej školy. A odmietam proste tvrdenie, že ak si niekto povie, dajte mi pokoj, dajte mi peniaze, ja si chcem selektívne vybrať pekné deti, alebo si vybrať nejakú skupinu detí, tu si vyberem peniaze a ostatné ma nezaujíma, že to je rovnaká protihodnota. Nikde inde v štáte aj u nás v iných funkciách sa s tým nestretávame.
Možnože teraz poviem taký trošku vzdialenejší príklad, ale dám ho, zo zdravotníctva. Vo verejnom zdravotnom poistení takisto si nemôžte povedať, čo chcete, aby vám zaplatili akékoľvek vyšetrenie, akýkoľvek úkon, lebo chcete, lebo platíte verejné zdravotné poistenie. Ak sa budeme baviť o zvýšení školného, o ktorom tu teda bola debata, ktoré im hrozí, nehrozí im zvýšenie školného tým, ktorí budú ochotní mať aspoň nejaké čiastočne rovnaké povinnosti, ako majú verejné školy.
Ale ešte raz sa vrátim, základný princíp je o verejných školách. Nemôže sa stať, že jedno dieťa rodičom zoberú do školy a druhému povedia, teba už nezoberieme. A potom sa bavíme, že súkromných škôl, viete o koľko sa nám zvýšil počet súkromných škôl za 20 rokov? Nemám nič proti tomu, len sa nebavme, ako sú na tom zle. Šesťnásobne, za posledných päť rokov je to myslím asi 130 % a za posledných desať rokov dvojnásobne. Áno, je to na úkor aj verejných zdrojov, aj verejných škôl. Nie je možné proste, aby verejná škola si neplnila svoje zákonné povinnosti, s tým ja súhlasím a bude musieť. A sú tam dosť striktné mechanizmy a tlak na verejné školy, aby proste prijímali deti, zabezpečovali si špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľov, podporný školský tím, tak ako má vyzerať, pretože za dva roky, keď som rokoval o rozpočte, sme dali na podporné opatrenia viac ako 250 miliónov euro. Tak niekam tie peniaze idú.
V žiadnom prípade nemôžem akceptovať, že ide o nejakú retroaktivitu, pretože ak hovoríme aj o ustanoveniach, ktoré sme povedali, že odovzdať do rúk nejakého cudzieho riaditeľa riadenie školy, v prvom rade nastavujeme pravidlá, ktoré sú, podľa mňa, úplne choré v súčasnej legislatíve, že zriaďovateľ je tá istá fyzická osoba, ako je riaditeľ školy a konáme v správnom konaní, konáme v odvolacom konaní a koná ten istý človek voči tomu istému človeku. Ale dávame priestor časový, aby sa k tomu prispôsobili a hovoríme, že majú dva a pol roka na to, aby urobili tieto úpravy a zmeny. A vyšli sme v ústrety aj v tom, aby nijakým spôsobom ani súkromným zriaďovateľom, ani cirkevníkom sa nestalo to, že by nejako prišli o kontrolu nad školou, môžu to byť aj blízke osoby, dokonca aj štatutárom môže zostať aj osoba, ktorá je riaditeľom, len nesmie konať vo vzťahu k osobe tej istej, ktorej by bol on sám.
A neviem, ja to ešte raz pripomeniem, pán minister bývalý, ako hlasovalo KDH, ako hlasovalo SaS za tie reformy, na ktorých si aj ty pracoval, ako často a rád rozprávaš, a rovnako aj pán Gröhling, ktorý tu nesedí nikdy. Keď došlo na lámanie chleba o financovaní materských škôl, čo bolo tak dôležité a tak vážne, že sa nedokázalo zahlasovať za veci, ktoré ste, radi rozprávate, že ste na nich robili a pripravovali? Ale ja vám dávam len v tom, lebo si sám vo svojom úvode alebo vo svojej prvej časti reči hovoril o zodpovednosti strany HLAS alebo SMER-u, ako budú hlasovať a ako hlasovali alebo nehlasovali v minulosti. Tak ja sa pýtam, ako hlasovalo KDH o dôležitých zmenách a čo teda bolo tak vážne.
Pôjdem k pani poslankyni Kosovej. Zákony vraj neboli komunikované s partnermi. Pani poslankyňa, to proste nie je pravda, tvrdé slovo, to je lož, to nie je pravda. Ja vám môžem prečítať, môžem vám prečítať, okrem toho, že sme rokovali s 84 organizáciami, ale môžem vám prečítať okrem toho, že tu boli pracovné skupiny, tak dátumy. Zasadnutie Kurikulárnej rady, kde sme predstavili všetky legislatívne zmeny, na ktorých sa pracovalo asi rok, 24. apríla. Účasť na celoslovenskej konferencii riaditeľov základných škôl, téma rokovania - predstavenie legislatívnych zmien, 13. mája. Zasadnutie druhej Kurikulárnej rady za účasti aj Slava Partilu ako človeka, ktorý je zodpovedný za regionálne školstvo, 29. mája. 9. júna rokovanie s G7 k legislatíve, a potom už sme mali, potom postupne išlo MPK. Máme tu rokovanie v Košiciach s Konferenciou biskupov Slovenska, 20. júna. Pracovné rokovanie s Inklucentrom, 24. júna. Okrúhly stôl so zástupcami neverejných škôl, 30. júna. Pracovné stretnutie so zástupcami ZMOS-u, 1. júla. Zasadnutie Kurikulárnej rady k legislatíve v MPK, už bola v MPK, 1. júla. Okrúhly stôl k vízii školského národnostného školstva v zmiešanom území v Komárne, 7. júla, obrovská debata. Stretnutie s Úniou miest, 8. júla. Stretnutie s vami, so zástupcami Progresívneho Slovenska, k legislatíve v MPK, 8. júla. Pracovná večera, ktorú sme mali širokú debatu s odborovým zväzom pracovníkov školstva, 8. júla. Stretnutie so zástupcami evanjelickej cirkvi, s biskupmi, 9. júla. Stretnutie s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, 9. júla. Pracovné stretnutie s ministerstvom vnútra, 10. júla. Pracovné stretnutie s asociáciou súkromných škôl a školských zariadení, 15. júla. Klub 500, 16. júla. Konferencia biskupov, 17. júla. SK8, 28. júla. Konferencia biskupov, 29. júla. Nemusím čítať, proste to nie je pravda.
Debatovalo sa, ak ste pozerali, a možno ste nepozerali, po zasadnutí vlády v piatok, myslím, že to bolo 22. augusta, nikto, neviem, kto to tu povedal, že tam stál pán predseda dôchodcov, nestál, nestál proste, ale poviem vám, kto tam stál. Stál tam zástupca miest a obcí Slovenska, rektorov vysokých škôl, stáli tam zástupcovia zamestnávateľov, ktorí zastupujú mimochodom aj súkromné školstvo, stál tam zástupca študentov rady vysokých škôl, stáli tam odbory, stála tam prezidentka združenia základných škôl, títo ľudia sa všetci vyjadrili podporne a nielen k obsahu zákona, ale aj k forme, ako sa pracovalo na tých zákonoch. Mnohí z nich, nie je pravda, že nemali pripomienky k zákonom, mali v predchádzajúcich, myslím, že pán Ondek povedal, že za posledných, neviem či desať, alebo dvadsať rokov, mal vždy pripomienky k zákonom. Zákon o financovaní prešiel bez jedinej pripomienky, ani zamestnávatelia nemali pripomienky a zakceptovali ich.
Áno, máme spory niektoré, možnože ideologické, vecné, máme a ja som pripravený o mnohých veciach rokovať, ale to, že ak tu platíme dane, tie dane majú byť použité na verejný účel, že sa tu musí urobiť poriadok, že to, ako to funguje, je presne zle zapnutá košeľa, ktorú máme zapnutú už 15, 20 rokov a že tu nie je odvaha a furt sú tu len, prepáčte za výraz, kecy o nejakých víziách, čo by bolo dobré, aby bolo dobré, je toho príliš teraz veľa, nechajme to na inokedy. Veď to robíme, definujeme účinnosti zákona tak, aby sa dokázali na ne pripraviť. Ak hovoríme o zmene naozaj financovania v prípade niektorých, ktorí vyberajú stovky eur a povedia si, viete čo, dajte nám pokoj, my si chceme vyberať školné, tak to nie, nie sme, ani za nami nechoďte, že sa budeme spolupodieľať na nejakej obvodovej povinnosti čo i len čiastočne. Tak to znamená to, že to bude deväť rokov trvať, kým sa na nich prenesie plná povinnosť 20 %. Takže, pán bývalý minister, nie je pravda žiadnych 600 euro, nie je pravda, bude sa to týkať len prvého ročníka. Ak sú korektní, nie je dôvod, aby prenášali 50 eur mesačne v dnešných peniazoch, základná škola je 506 euro priemerný koeficient kvalifikačnej úrovne zamestnancov, normatív na základnú školu. My hovoríme o deviatich rokoch, od roku 2028. Ešte raz to zopakujem, to je mesačne päť euro 50 pre tých, ktorí platia sto eurové školné. Nič na tomto nie je likvidačné. Viete, čo vadí mnohým? Elitárstvo, toto im vadí, že zrazu sa nám sem niekto dostane do školy.
Ja nebudem poučovať, samozrejme, a mám veľmi konštruktívnu a dobrú diskusiu so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska, diskutoval som s desiatkami riaditeľov katolíckych škôl, diskutoval som so zástupcami evanjelických škôl, dokonca aj subkomisie katolíckych škôl, ale tu držím dokument, ktorý sa volá Identita katolíckych škôl pre kultúru a dialóg. Môžem citovať z neho, len krátko: "charakteristickým znakom cirkevnej povahy škôl, že školy sú pre všetkých, špeciálne pre najslabších" a že, môžem prečítať ďalej: "katolícke školy nemajú žiadať tvrdú príslušnosť ku viere, katolícke školy sa majú vnímať v misionárskej pozícii, participovať na evanjelizačnej misii, praktikovať dialóg" a celé ustanovenia dávam k dispozícii. Potom ustanovenie čl. 72, ktorý prísne hovorí, že sa nemá nazerať na zúžený pohľad na katolícke školy, tieto školy nemajú mať priestor byť absolútne katolícke, sú v kontradikcii s víziou otvorenosti katolíckych škôl a majú byť zamerané na vzdelávací model aj cirkevnej náuky a dialógy s každým. Ja nebudem tu nikoho poučovať, ale náš návrh zákona je absolútne v súlade s týmto dokumentom, absolútne. Súčasný návrh, ktorý predkladáme, je na ochranu naozaj každého jedného dieťaťa a žiaka. Ten návrh by mal byť v absolútnom záujme o tom, o čom hovoril aj pán Pollák, pretože rieši svojím spôsobom narastajúcu segregáciu a nielen rómskej komunity, rieši nechcené deti, častokrát kvôli zdravotnému znevýhodneniu a my musíme proste upratať.
Ten zákon je absolútne v súlade s odporúčaniami OECD, dovoľte mi prečítať vám financovanie súkromných škôl, čo je odporúčanie OECD: "nefinancovať plne súkromné školy, ktoré vyberajú školné", podmienky na verejné zdroje: "viazať financovanie na plnenie verejného záujmu, bezplatnosť a prijímanie detí a kvalitu." Mal som tu tri týždne dozadu Andreasa Schleichera, ktorého poznáte určite, ktorý tak jasne poukázal na kvalitu našich škôl alebo v PISA testoch na obrovsky otvorené nožnice vplyvu socioekonomického prostredia na akademické výsledky, ktorý v priamom prenose, však ja myslím, že ste to možno aj niektorí videli, pomenoval, aké problémy Slovensko dlhodobo malo a má a že tie návrhy, s ktorými sa oboznámil, adresujú všetky problémy a že ich podporujú z hľadiska OECD. Ja netvrdím, že sú ideálne vo všetkých veciach, poďme debatovať, či má každý jeden rok navštíviť kmeňová škola, bolo to v MPK mimochodom, to znamená, že to nevzniklo po MPK, to bolo tam predtým, vzniklo to na základe nejakého dopytu, kľudne o tom poďme debatovať, ja si myslím, že takisto jak nad tým rozmýšľam, tak ako je to dnes, dnes je to ustanovenie úplne totožné, len tam neni prísna podmienka, že každý rok. Môže to byť každý rok, môže, len tam neni to minimálne. Poďme o tom debatovať, ja som otvorený. Ale kde tá debata, koľkokrát bola počas týchto dní? Viete, vyčítané nám je, že vraj nebola diskusia doteraz. Tá diskusia v mnohých veciach, ak sa budeme baviť o financovaní súkromných škôl, osobitne bola tak vlažná, ako len vlažná mohla byť, až do momentu, dokým sa neobjavila textácia v MPK, potom sa všetci zrazu vystrašili. Koľko som mal ja rokovaní s asociáciou súkromných škôl? Jednu? Po tom, ako sa, prepáčte, musím to povedať, pani predsedníčka vrátila z dovolenky. Jednu. Tam mi povedala, á, tak si to vieme predstaviť. A odvtedy som ju videl na tlačovej konferencii KDH, odvtedy som videl mnohé vyjadrenia verejné, ale neprišla. A verte mi, rokoval som so súkromnými zriaďovateľmi osobitne, s ktorými sme pripravili napríklad dohodu o verejnej službe. To nebol náš úplne návrh, tak ako to je dneska v zákone, to je niečo, čo si vyrokovali súkromníci bez tej strechy asociácie. Ale nedávno som ich prijal, navrhol som im teda, príďte teda, ak máte ešte niečo a myslím, že sú tam veci, o ktorých vieme diskutovať. Viete, ale nemému ani vlastná mamka nerozumie, jak sa hovorí.
Nechcem dlho obťažovať, lebo čaká tu pán minister, preto som chcel ponúknuť, aby sme sa bavili veľmi detailne a ja som pripravený na tú detailnú debatu vo výbore. Ale ešte pár vecí, ktoré potrebujem zmieniť, lebo tu také veci tu odzneli, že to človeku sa naozaj že ten orloj v hlave zasekne. Koľko povedala pani Remišová, že z Plánu obnovy išlo na súkromné školy? Že nič? A z EŠIF-ov? Nič. Tak ja vám poviem koľko. Viac ako desať percent celkovo zo všetkých EŠIF-ov a Plánu obnovy išlo na súkromné školstvo, desať percent financií. Viete, koľko máme súkromných škôl? Päť percent. Takže dvojnásobne viacej, ako išlo na verejné školy so svojím zastúpením a podielu. Keby sa hlásili možno viac, ide ešte viacej. Kritizovala, že školy nemajú prístup ku kapitálovým príjmom, zdrojom. Však nikto to tu nezmienil z vás. V návrhu zákona sa počíta po novom, že verejní poskytovatelia, teda súkromní a cirkevní, ktorí sa rozhodnú, že aspoň trošku, čiastočne sú ochotní sa podieľať na tej obvodovej povinnosti, získajú prístup aj ku kapitálovým zdrojom, ktoré doteraz nemali. Ja som za, keď rovnaké povinnosti, aj rovnaké práva, komplet, ja som za. Osobitne pre cirkevné školy bola tu debata, viete, keby sme likvidovali cirkevné školy, asi by sme sa správali inak. Dostali takú silnú podporu v zákone z hľadiska jej identity, možnosti utvoriť si aj podmienky, ktoré zohľadnia napríklad aj hodnotové smerovanie detí, aj to, či sa zúčastňujú napríklad pravidelne účasti v nedeľu bohoslužieb, to všetko tam majú a sme pripravení ešte rokovať. Ale ten základný princíp je, že musíme budovať nejakú súdržnú spoločnosť.
Proste naozaj apelujem trošku aj na vás, ak chceme, aby to bolo lepšie, tak proste musíme urobiť niektoré kroky, ktoré vyzerajú teraz, že vytvárajú nejaký typ diskomfortu, asi áno, ale mali sa urobiť pred dvadsiatimi rokmi. Ak ste sa bavili, o akom obrovskom rozdiele normatívneho financovania máme my vo vzťahu k Fínom a Švédom, kto si, prosím vás, naštudoval tie čísla z vás? Viete mi povedať ten rozdiel v parite kúpnej sily? Fíni 120, 130 % oproti nám. To je tak strašne obrovské číslo, že? Ale oni majú stopercentné financovanie súkromných škôl, len s tým, že si nemôžu vyberať školné. My máme približne v parite kúpnej sily rovnaké normatívne financovanie na základných školách, ako majú Estónci. Ale musíme robiť niektoré zásadné kroky a ja si uvedomujem, že svojím spôsobom vytvárajú diskomfort, preto sú tam tie časové lehoty.
Neviem, či má zmysel ísť potom do detailov, kandidát pedagóg, ja si myslím, že to je dobré riešenie. Debata, diskusia s fakultami pripravujúcich učiteľov, s Asociáciou združenia základných škôl, dohoda na tom, to je jeden zo spôsobov. Tu neexistuje zázračná pilulka, už som to povedal x-krát, ktorou zrazu vyriešime všetky problémy školstva.
Hovoríme brain drain. Brain drain nie je problém Druckera predsa snáď. A určite si nemyslíme, že zmena vysokoškolského zákona zrazu nám zabráni brain drainu. Ale poďme debatovať, čo sme všetko urobili preto. A ja si myslím, že teraz, keď budú čísla, ukážeme aj to, že sa nám podarilo možno začať motivovať mladých ľudí, aby si vyberali naše školy, sú to aj internacionalizácie, je to zmena v oblasti financovania vysokých škôl, sú to štipendiá, sú to, keď hovoríme o internacionalizácii, aj výmenné programy, bakalárske štúdia vo vysokom školstve, to, že ideme uzatvárať, že ideme urobiť flexibilné programy, toto považujete za kozmetické veci, to sú kľúčové veci aj pre istý typ zatraktívnenia, kľúčové, kopu debyrokratizačných vecí.
Ale nechcem o tom hovoriť teraz, lebo nechajme si veľa času, ja poprosím pani predsedníčku, aj celý deň, zorganizujte sa, koho to zaujíma, budem tam mať všetkých štátnych tajomníkov, ale snažím sa rozumieť, alebo ísť do detailov v mnohých veciach, ale som pripravený debatovať do detailov. Len vás prosím trošku tej poctivosti. Nečítajte si na Facebooku alebo na sociálnych sieťach, prečítajte si zákon. Ja netvrdím, že ste to mnohí neurobili a v mnohých častiach.
Pán minister, prepáč, nechám ešte teba. (Smiech v sále.) A hodnotenie § 55 ods. 3 a 4.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, dobre ste povedali. Kto bol vtedy ministrom a prečo sa to stiahlo? Sedí tu, teda nesedí momentálne, pán bývalý minister, pán Gröhling, ktorý to stiahol. Prečo? Dobre ste povedali. Aké má politické zázemie pani zriaďovateľka? Však povedzte. (Reakcia z pléna.) No, ale tak hovoríte polovicu vety, povedzte, no. To znamená, že tú odvahu, o ktorej hovoríme aj v dnešných zákonoch, žiaľ, mnohí aj tí, ktorí tu dnes vystúpili, aj pán bývalý minister Horecký a budem o tom hovoriť, keď bolo treba hlasovať za financovanie materských škôl na štát, kde bola odvaha pánov bývalých ministrov, že nezahlasovali? Kde je odvaha pána bývalého ministra Gröhlinga? Nie je tu, tak ale musím odpovedať na tú otázku. Prečo to stiahol potom, vyradenie tejto školy?
A preto sme išli aj do verejnej komunikácie, presne pre toto, aby sme dali veľmi jasne najavo, že to nebudeme tolerovať, preto sa dal aj podnet. A netýka sa to len Bielej vody. Je tam aj ďalší zriaďovateľ a my sme o tom informovali.
Nám je vytýkané, že štátna školská inšpekcia naraz navštívila päť škôl, lebo zvykla vždycky sa ohlásiť, oznámiť, my prídeme vtedy a vtedy, pripravte sa. Ale mala informácie tak vážne, že neohlásene prišla na päť škôl toho istého zriaďovateľa. Zistila, že 22 pedagógov sa v tom istom čase nachádza v troch krajoch a vyučuje presne v tom istom čase na troch školách, že deťom sa nahadzujú poobede dochádzky, pritom sedia doma v rozpore s vyučovaním, že sú tam ľudia, čo tam nemajú čo robiť, že sú nahlásení, nemáte ich zapísaných ani ako pedagógov, že odbornosť je 0 %. A verte mi, že to asi neni jediný prípad.
A nejdem s bubnom na zajace a netvrdím, že všetky súkromné školy sú zlé, nerobím to. Ale musíme veľmi jasne dať najavo, že to nebudeme tolerovať. Ja už som si zažil aj Lučenec, čo bol, koľko chodili za mnou mamičky, a pritom ich nechal pán zriaďovateľ trištvrte roka v domnení, že chodia deti ich do školy, až dokým neprišla sociálka a prestala alebo teda, pardon, že takto poviem žargónom, sociálka prestala vyplácať rodinné prídavky, lebo ich deti nenavštevujú školu. Len to zabudol oznámiť učiteľom a deťom a rodičom, že boli vyradení a tvrdil im, že on vybavil im a že chodia do školy. Áno, aj takýchto máme zriaďovateľov.
A keď ste sa pýtali čo, tak som vám odpovedal. Zakazujeme minimálne tým riaditeľom, ktorí v tej škole sú, ktorí zodpovedajú za chod školy, veľmi analogicky, ako keď máte predĺženie obchodnej spoločnosti, v dôsledku ktorého nemôžte vykonávať pozíciu štatutárneho orgánu na päť rokov, analogicky ak niekto, alebo bola už škola vyradená, ktorý bol zodpovedný za chod školy v dôsledku závažných porušení zákona, ktorých navrhla štátna školská inšpekcia, päť rokov nebude môcť vykonávať funkciu riaditeľa školy. A áno, konáme aj voči tým osobám, ktoré konali za štatutárov zriaďovateľa. Teraz my nemôžme zakázať niekomu majetkové práva, ale môžme tie osoby, ktoré sú zodpovedné, im dať najavo, že ak nebudete konať v súlade so zákonom, ste ohrození v tom, že nebudete môcť vykonávať ďalej funkciu zriaďovateľa. A máte pravdu. V minulosti sa to obchádzalo presne tým, že rýchlo stiahli, zmenili zriaďovateľa a tí istí ľudia pokračovali ďalej. Toto, o tom môžte rozhodnúť aj teraz pri hlasovaní najbližšie v zákonoch, lebo to je v tých zákonoch. Len vedieme debatu o jednej veci a veľmi nekorektne, ale však o tom sa ešte ja vyjadrím. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za túto otázku. Dovoľujem si upozorniť, že ministerstvo školstva k dnešnému dňu nedostalo podnet vo vzťahu k Súkromnej strednej odbornej škole v Trebišove zo strany Štátnej školskej inšpekcie.
Predpokladám však, že vzhľadom na pomenovanie zriaďovateľa školy, nezisková organizácia Biela voda, bola vaša otázka alebo smeruje k inej škole tohto zriaďovateľa, a to Súkromnej spojenej škole Biela voda, Nad traťou 1342/28 v Kežmarku. Práve vo vzťahu k tejto spojenej škole bol dňa 8. septembra 2025 hlavnou školskou inšpektorkou predložený ministerstvu školstva návrh na jej vyradenie zo siete školských zariadení Slovenskej republiky. Dávam to do pozornosti aj vzhľadom na dnešnú rozpravu, ešte raz prečítam ten dátum, 8. septembra tohto roku bol predložený hlavnou štátnou školskou inšpektorkou návrh na vyradenie zo siete školských zariadení, a teda ani v auguste, ani v júli, ani v júni.
Celkovo, a správy o výsledkoch školskej inšpekcie sú zverejnené a voľne dostupné na webovej stránke Štátnej školskej inšpekcie, boli to opakované kontroly v mesiacoch máj a jún, celkovo išlo o 55 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, z toho v strednej odbornej škole 38 porušení, v odbornom učilišti 17 porušení.
Tento utorok 16. septembra som mal aj tlačovú konferenciu k zisteniam Štátnej školskej inšpekcie, kde som veľmi jasne pomenoval, že nebudem tolerovať systematické a opakované porušovania zákonov na úkor kvality vzdelávania žiakov, ani keď budú títo zriaďovatelia školy používať, žiaľ, často deti ako štít. V tejto súvislosti ministerstvo školstva minulý týždeň podalo aj podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky pre podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu v súvislosti s týmto zriaďovateľom, keďže z vykázaných 465 žiakov s príspevkom 2,6 milióna eur bol skutočný počet žiakov výrazne nižší. Rovnako som deklaroval, že na Slovensku nemôže byť miesto pre školy a zriaďovateľov, ktorí podvádzajú, aby zarábali na verejných zdrojoch, deťoch a žiakoch, pretože títo nie sú ich obchodný model, na ktorom sa niekto môže beztrestne obohacovať. Ochrana práva každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie, verím, že je našou povinnosťou a chcem vás ubezpečiť, že mojou absolútnou prioritou. A preto opätovne zdôrazňujem, že nikto nemá právo oberať žiakov o šancu na vzdelanie, falšovať dochádzku, manipulovať počty žiakov, a tým sa priživovať na verejných financiách. Našou povinnosťou, a mojou osobnou ako ministra, je chrániť práva rodičov a žiakov a nie finančné záujmy zriaďovateľov, pričom žiaden zriaďovateľ, ktorý ich oberá o zákonom garantované vzdelanie nemá v sieti škôl na Slovensku miesto. Treba ale dodať, že ministerstvo školstva v rámci balíka reformných zákonov, o ktorých tu dnes spolu rokujeme, veľmi prísne zasahuje voči takýmto typom prípadov. V návrhu zákona už počítame, že riaditeľ školy, ktorá bola vyradená zo siete z dôvodu návrhu Štátnej školskej inšpekcie na vyradenie, nebude môcť päť rokov sa uchádzať o pozíciu riaditeľa a rovnako to platí aj o štatutárovi zriaďovateľa. My nemôžme, samozrejme, zakázať niekomu byť štatutárom akejkoľvek spoločnosti, ale vieme zakázať, že takáto spoločnosť, ktorá by chcela byť v pozícii zriaďovateľa, ktorá bude mať štatutárny orgán, nebude môcť päť rokov založiť žiadnu organizáciu alebo organizačnú zložku v existujúcej škole, alebo novú školu.
Na návrh inšpekcie ministerstvo začalo aj správne konanie o vyradení tejto školy zo siete. Vzhľadom na uvedené vás, vážená pani poslankyňa, môžem ubezpečiť, že priebeh správneho konania o návrhu na jej vyradenie bude vedený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správnom konaní, tak aby ministerstvo po dôkladnom oboznámení sa s návrhom a príslušným dôkazovým materiálom prijalo adekvátne záverečné rozhodnutie. A práve z dôvodu prebiehajúceho správneho konania vám zatiaľ nemôžem poskytnúť viac informácií, avšak o jeho výsledku bude ministerstvo školstva bezodkladne informovať.
Ďakujem.

Pán poslanec, neviem vám odpovedať. Musíte sa opýtať priamo pána ministra zdravotníctva.

Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som v mene pána ministra zdravotníctva prečítal odpoveď.
Misia zdravie doteraz nie je ani schváleným projektom, ani schváleným programom, ani schváleným súborom projektov v rámci Programu Slovensko. Z tohto dôvodu Misia zdravie nemôže mať svoju originálnu alokáciu v rámci Programu Slovensko. Taktiež Misia zdravie nikdy nemala žiadne finančné prostriedky alokované originálne zo štátneho rozpočtu na implementáciu svojej vízie a misie. S ohľadom na záver RIS3 Slovensko, významu doterajších aktivít v rámci iniciatívy Misia zdravie a rozsahu autorít, ktoré podporujú implementáciu iniciatívy Misia zdravie, boli identifikované v rámci Programu Slovensko disponibilné finančné prostriedky, ktoré sprostredkovateľský orgán Programu Slovensko, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, rezervoval pre implementáciu tejto iniciatívy. Pôvodne bola identifikovaná disponibilná suma v objeme 52 miliónov eur, čo tvorilo 13 % alokácie Programu Slovensko pre oblasť zdravotníctva. Vzhľadom na to, že dva roky po spustení tejto iniciatívy nedošlo k čerpaniu, ani len k predloženiu pilotných projektov alebo k vyhláseniu pilotnej dopytovej výzvy, riadiaci orgán Programu Slovensko kontaktoval ministerstvo zdravotníctva, aby tieto finančné prostriedky prestalo viazať na iniciatívu Misia zdravie, pretože ministerstvo zdravotnícka významne zaostáva za čerpaním. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo zachrániť finančnú alokáciu na iniciatívu Misia zdravie a to tak, že zodpovedajúcu časť alokácie Programu Slovensko realokovalo do programu STEP, ktorý umožňuje viazať finančné prostriedky na pôvodne zamýšľaný účel, avšak umožňuje flexibilné čerpanie až do roku 2029 s tým, že budú financované projekty s inovatívnym prístupom v oblasti procesov, organizácie a technológií, ktoré integrujú výskum a vývoj do zlepšovania a zvyšovania kvality zdravotnej starostlivosti. Implementácia, vízia a misie iniciatívy Misia zdravie musí byť v súlade s procesom výberu a hodnotenia projektov Programu Slovensko, a to konkrétne, nemal by byť za žiadnych okolností vykonávaný predvýber projektových zámerov, ktoré sú oprávnené na financovanie pre implementáciu iniciatívy Misia zdravie. Nakoľko ministerstvo zdravotníctva rešpektuje, že Misia zdravie je pomerne komplexnou iniciatívou, ktorá má svoje ciele a je previazaná s RIS3 Slovensko, vedieme so zástupcami Misie zdravie intenzívny dialóg, v rámci ktorého im vytvárame adekvátny priestor na to, aby mohli byť vízia, misia a ciele tejto iniciatívy implementované spôsobom, ktorý zohľadňuje predstavy samotných zástupcov tejto iniciatívy.
Po tretie, z tohto dôvodu len uvádzam, že čerpať disponibilné finančné prostriedky je možné formou dopytových výziev alebo národných projektov, pričom pokiaľ by mali byť čerpané dopytovými výzvami, očakávame, že zástupcovia Misie zdravia vyjadria indikatívne možné spôsoby zostavenia výziev.
Po štvrté, pokiaľ by čerpanie Misie zdravia prebiehalo formou národných projektov, ministerstvo zdravotníctva nechce ani nemôže limitovať akéhokoľvek žiadateľa, pričom zdôrazňujem, že proces schvaľovania národných projektov má svoje presné pravidlá, ktoré začínajú podaním reformného zámeru monitorovaciemu výboru Programu Slovensko zo strany žiadateľa a o nenávratný finančný príspevok. A v závere Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je pripravené v prípade podávania národných projektov vystaviť odporúčanie pre tieto reformné zámery, za ktoré sa postavia všetci členovia iniciatívy Misie zdravie.
Ďakujem.

Pán poslanec, predovšetkým dôvody prečo sa znížila dôvera aj v očkovanie pramenia niekde v predchádzajúcich vládach. Predstavitelia minulých vlád stratili osobnú dôveru pred voličmi tak silno, že čokoľvek rozprávali, bolo nedôveryhodné napriek tomu, že mnohé veci sú naozaj odborne podložené. A dnes žneme následky tejto ich absolútne bazálnej nedôvery medzi občanmi. Ministerstvo zdravotníctva je v tomto veľmi konzistentné, dostali ste aj prečítanú teraz odpoveď a priznám sa, že aj rozumiem tomu, že najradšej, a neberte to, prosím, osobne, vy by ste boli radi v opozícii, aby sme sa hádali, ale pre mňa je dôležité, aby sme plnili Programové vyhlásenie vlády a pomáhali ľuďom. Samozrejme, v tak vážnych veciach, ako je aj dôvera v očkovanie sme sa veľmi jasne vyjadrili, vyjadril sa aj pán minister zdravotníctva.
Je to, samozrejme, aj fenomén sociálnych sietí, prostredníctvom ktorých sa veľmi ľahko šíria informácie, ktoré vôbec nemusia byť overené, majú charakter možno mnohých aj dezinformácií a pre ľudí je náročné v dnešnej dobe sa v tomto orientovať. Aj preto som predložil balík siedmich legislatívnych zásadných zmien, ktoré počítajú aj so skvalitňovaním literacy, gramotnosti aj v oblasti sociálnych sietí, aj s nástupom umelej inteligencie, ale, samozrejme, že je to všetko o nás. Pokiaľ budeme predvádzať, žiaľ, aj to, čo aj vaši kolegovia, aj zástupcovia predvádzajú, za každú cenu vytvárať len spory a hádky, rozdeľujeme spoločnosť, ľudia vôbec nehľadia už potom na obsah.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať za pána ministra zdravotníctva Kamila Šaška.
Očkovanie proti ochoreniam, napríklad čierny kašeľ, osýpky, detská obrna a iné patria medzi povinné očkovania, ktorých význam komunikovaný odbornou verejnosťou je už desiatky rokov. Jeden z najúspešnejších zdravotníckych programov na Slovensku je Národný imunizačný program, vďaka ktorému mnohé choroby už na Slovensku roky nepoznáme. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a hlavnými odborníkmi ministra zdravotníctva a so Slovenskou epidemiologickou a vakcionologickou spoločnosťou bude naďalej komunikovať s odbornou aj laickou verejnosťou o význame očkovania. V prípade navýšenia finančných zdrojov pre oblasť prevencie ministerstvo vytvorí a implementuje informačné kampane.
Ďakujem.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto rokovanie Národnej rady vnímam ako rozhodujúci moment pre budúcnosť školstva. Pred nami je balík siedmich zákonov, ktoré prinášajú najväčšiu reformu vzdelávania za posledných dvadsať rokov. Nie je to súbor nesúvislých zmien, ale premyslený a navzájom prepojený celok, ktorý zásadne posunie školstvo na Slovensku dopredu.
Naše školstvo dlhé roky zaostávalo. Deti, rodičia, učitelia, ale aj riaditelia cítili a cítia, že systém je v mnohom nespravodlivý, v mnohom zastaraný a zbytočne zaťažený byrokraciou. OECD a Európska únia nás opakovane upozorňovali, že bez modernizácie a reforiem nemôžme byť úspešnou krajinou a dnes máme príležitosť tento krok urobiť a tento stav zmeniť.
Nemôžme sa ani donekonečna utešovať drobnými úpravami, ktoré iba maskujú problémy a nemôžme stáť na mieste, kým iné krajiny kráčajú vpred a nemôžme sa báť ani ťažkých rozhodnutí, len preto, že vyžadujú odvahu a prácu navyše. Najsilnejšou zbraňou Slovenska, ako som povedal viackrát, nie je armáda, ale vzdelanie. Potrebujeme školstvo, ktoré pripraví deti a mladých ľudí na moderný svet, na budúcnosť, ktorá, ako si všetci uvedomujeme, prichádza oveľa rýchlejšie, ako sme si boli ochotní pripúšťať.
Dovoľte mi, predstaviť balík siedmich zákonov a zhruba, čo táto reforma prináša. Samostatnou časťou je povinné predprimárne vzdelávanie, ktoré sa bude postupne zavádzať tak, že deti od štyroch rokov budú povinné mať predprimárne vzdelávanie od roku 2027 predovšetkým formou domáceho vzdelávania a následne deti vo veku od troch rokov od roku 2028. Je dôležité, aby každé dieťa dostalo rovnakú šancu na kvalitný štart do života.
Druhou oblasťou je riadenie a správa škôl. Každá škola bude mať jasnú právnu formu. Výber riaditeľov bude prebiehať transparentnejšie a všetky registre sa zjednotia do jedného systému. Vytvára sa aj nástroj na postupnú racionalizáciu siete malých škôl. Vytvára sa aj spravodlivý systém, aby každé dieťa malo základné právo na miesto v škole, tak aby vždy rodič mal možnosť si vybrať školu, škola mala svoju identitu, ale štát mal povinnosť každému dieťaťu zabezpečiť miesto v škole v blízkosti svojho bydliska a v jeho najlepšom záujme.
Ďalšou oblasťou je financovanie, ktoré bude spravodlivejšie. Obce budú musieť určovať školské obvody, neverejné školy sa budú môcť stať verejnými poskytovateľmi s plným financovaním a roztrieštené pravidlá sa konečne spoja do jedného zákona. Na stredných školách zásadne meníme výučbu matematiky, ktorá sa bude učiť cez riešenie problémov a objavovanie. Toto nie je otázkou zákona, ale zavádzame dvojúrovňovú maturitu. Odborné školy posilnia centrá excelentnosti a pribudne digitálna odborná prax. Umožní sa rozšíriť stredné priemyselné školy, pedagogické školy, ale aj zdravotné školy na vyššie školy päťročné a následne sa zosúladiť s možnosťou zmenou vysokoškolského zákona, tak aby sa obsah štúdia medzi vysokou školou a takouto vyššou strednou školou dal uznať aj do kreditov.
V oblasti nového vysokoškolského zákona prinášame menej byrokracie, viac flexibility pre študentov aj pedagógov, povinné doktorandské školy, zapojenie odborníkov z praxe, bezpečnejšie akademické prostredie, uzatvorené bakalárske štúdiá a flexibilné krátkodobé programy.
Učiteľom prinášame novú kategóriu, učiteľ kandidát, ktorá pomôže riešiť ich nedostatok. Zavádzame rýchlejšie atestácie, národný katalóg profesijného rozvoja a posilňujeme digitálne zručnosti všetkých pedagógov. V oblasti ochrany duševného zdravia prvýkrát zakotvujeme túto ochranu do zákona. Učitelia budú lepšie chránení pred útokmi, ale aj ohováraním. Žiaci získajú citlivý systém podpory a rodičia jasné pravidlá zodpovednosti za riešenie rizikového správania svojich detí. Mysleli sme aj na byrokraciu zavedením viacerých debyrokratických opatrení. Zavádzajú sa elektronické prihlášky, automatizovaná výmena údajov, elektronická evidencia dochádzky a využívanie umelej inteligencie pri administratíve.
V oblasti podporných opatrení nastanú jasné zmeny a pravidlá a presné rozdelenie čo sú systémové, čo sú individuálne podporné opatrenia. Prevencia, krízová intervencia sa stane povinnosťou každej školy a podpora bude lepšie koordinovaná a efektívnejšia.
Špeciálne výchovné zariadenia čaká zásadná transformácia, povinná diagnostika detí, prepojenie s poradenským systémom a do roku 2027 aj premena na moderné diagnostické a reedukačné centrá.
Edukačné publikácie budú prechádzať novým certifikačným systémom, školy dostanú elektronický zásobník učebníc a metodík a zavádzame aj plán zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní.
Každý zákon v tomto balíku je dielom jednej skladačky od materských škôl až po univerzity, pretože spolu vytvárajú zmysluplný a funkčný celok. Je to reforma, ktorá vracia dôveru do vzdelávania, učiteľom prináša rešpekt, rodičom istotu, že ich dieťa dostane férovú šancu.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, viem, že takéto rozsiahle zmeny vyvolávajú otázky a obavy a dovoľte mi zdôrazniť, že reforma, ktorú prinášame, je nastavená na postupné zavádzanie s dostatočným časom na adaptáciu a jasným harmonogramom. Naším cieľom sú premyslené zmeny, ktoré samotné školy zvládnu, zvládnu ich aj učitelia, aj rodičia.
Rád by som ale zároveň pripomenul, že navrhnuté zákony získali plnú podporu sociálnych partnerov, či už ide o zamestnancov, zamestnávateľov, samospráv, v rámci hospodárskej a sociálnej rady.
Slovensko, myslím, že to tu netreba veľa opakovať, ale vieme to, myslím aj tí, ktorí tu sedíte, bude také silné, aké budeme mať múdre a tvorivé a odvážne naše deti. O tom je aj balík týchto siedmich návrhov zákonov, ktoré vám dnes predkladám, aby žiaci a študenti mali školy, ktoré ich pripravia na život a prácu v 21. storočí a aby aj učitelia, ktorí to majú naozaj aj v súčasnosti náročné, cítili podporu a rešpekt a zároveň, aby rodičia mali istotu, že ich dieťa, ako som povedal, dostane férovú šancu. O nič menšie tu nejde.
Som pripravený na diskusiu vo vašich písomných rozpravách, do ktorých ste sa zapísali, sa vyjadrím. Žiadam vás o podporu tohto reformného balíka. Slovensko túto zmenu naozaj dlho potrebovalo a zaslúžia si ju všetci aj naši žiaci, aj študenti, aj rodičia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Len krátko, ešte raz sa vrátim k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený vo výbore od pána poslanca Erika Vlčeka, ktorý si osvojil teda túto aj nelegislatívnu, ale vecnú stránku, o ktorej som hovoril, o tej dohode. Aby som to len doplnil, naším zámerom je, aby sme vytvorili systém zásluhového odmeňovania za kvalitu, ktorá je nad rámec osobného hodnotenia alebo osobného príplatku v § 10. Musí nám byť všetkým zrejmé, že asi nemôžme predpokladať, že celý ten balík peňazí, je to zhruba 138 mil. eur, ktoré má ísť na takéto nadtarifné odmeňovanie, by mal smerovať k väčšinovému počtu zamestnancov. A nechcem hovoriť, že či to má byť 30 % alebo 25 %, ale niekde tam. Preto sme určili tú jednotku a dvojku. Ale po tých debatách sme povedali, áno, lebo my vieme, že ten systém a zvlášť aj v regiónoch, kde naozaj máme, ako ste povedali, nábor, kde máme nedostatok počtu obsadených pozícií. Ja nehovorím, že tam je priama korelácia zato, že tam máme málo ľudí, že nevykazujú kvalitu.
Ale áno, ja priznávam, a teda nie som odborník z praxe, takže to počúvam, môže nastať situácia, kedy potrebujeme odmeniť niekoho, koho nechceme umelo tlačiť, ale chceme mu dať šancu, aby sa zlepšoval. A preto to ale aj ten zákon alebo tá úprava predpokladá aj v priamom odôvodnení, ale aj v samotnom texte, kde hovoríme v odôvodnenom prípade hodnom osobitného zreteľa možno priznať.
A tak by sme to mali aj potom ďalej komunikovať, že cieľom naozaj nie je, aby teraz všetci, ktorí budú v tom štandardnom hodnotení, lebo ak sa mám pozerať aj na nejaký rozptyl asi podľa, teraz použijem ten gaussov princíp, tak asi v tej štandardnej odchýlke budeme mať drvivú väčšinu, v tom štandardnom hodnotení a nepredpokladám, že väčšinu zamestnancov máme podpriemerných a nepredpokladám, že ich máme ani nadpriemerných. A asi ani by som nebol rád, aby sme využili toto ustanovenie, preto o ňom takto hovoríme aj v tom zdôvodnení, že budeme všetkým, ktorí sú v tom štandardnom hodnotení teraz priznávať, lebo minie sa účel toho, aby sme to priznávali tým, ktorých chceme ťahať a dávať šancu. Ale pre ten prípad, ktorý keby bol len jeden alebo desať, alebo jedno percento, tak súhlasím s tým, že je to fajn. V odôvodnení sme to chceli, chcel som to len dať na pravú mieru.
A ja som hovoril aj s kolegami, aj u nás z koalície podporujeme tento doplňujúci návrh, pán poslanec, ktorý bol prezentovaný. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a rovnako ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Návrh zákona sme už prerokovávali aj v prvom čítaní, takže len zhrniem, že cieľom tohto návrhu je zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. septembra tohto roka o 7 % a od 1. januára nasledujúceho roka 2026 o 7 %. Zavádza sa tam aj nadtarifná zložka, ktorá nadobudne účinnosť od 1. septembra 2027. Zároveň sa navrhuje zvýšiť platové tarify zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa základnej stupnice platových taríf pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí pôsobia v rezorte školstva, vymedzením na samostatnú tabuľku týchto nepedagogických zamestnancov. Od 1. septembra sa im navrhuje zvýšiť o 7 % a od 1. januára budúceho roka o ďalších 7 %. Rovnako sa navrhuje zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa osobitnej stupnice platových taríf, učiteľov vysokých škôl a výskumných vývojových zamestnancov rovnako od 1. septembra tohto roka o 7 % a od 1. januára budúceho roka o 7 %.
V návrhu zákona som, ako som spomenul, sa zavádza aj príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v súvislosti od ich výkonov a kvality vykonávanej práce. V druhom čítaní vo výbore bol predložený aj pozmeňujúci návrh, v ktorom, ktorý sme robili spoločne. Drvivá časť sa týka technicko-legislatívnych zmien, ktoré vzišli zo schváleného zákona o štátnej službe a je tam aj zmena, ktorá, ktorú sme spoločne prerokovali alebo dohodli aj v rokovaní s Kresťanskodemokratickým hnutím, konkrétne s pánom Horeckým a zástupcami G7 a dohodli sme sa a zhodli sme sa na úprave možnosti priznať príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca aj takému zamestnancovi, ktorý získal v hodnotení tú štandardnú úroveň kvality. To znamená ten stupeň č. 3, ale opakujem, štandardný, teda ani nie podpriemerný, ani nadpriemerný s tým, že mu je možné priznať v prípade osobitnej alebo osobitného zreteľa v odôvodnenom prípade a v zásade chceme reagova... do maximálnej výšky 25 % jeho platovej tarifnej triedy a chceme reagovať na situáciu, ak takýto zamestnanec dosahuje nadštandardné výsledky alebo kvalitu v istej oblasti, ale vo všeobecnom hodnotení ho nie je možné posunúť do tej vyššej úrovne a nechceme, aby nám vznikalo zbytočné posúvanie a tlačenie umelo ľudí do, do nadštandardnej úrovne a túto takúto fakultatívnu možnosť, teda možnosť voliteľnej, kde si z osobitných prípadov riaditeľ môže zvoliť, ale je tam aj nižšia teda maximálna úroveň, nie do výšky 50 %, ale 25% tarifu a rovnako tam nie je tých garantovaných 2 %, by sme umožnili v zásade riaditeľom.
Je to reakcia na niečo, o čom sme diskutovali.
Chcem sa poďakovať za korektnosť aj pánovi podpredsedovi výboru Horeckému, a teda aj kolegom u mňa na ministerstve, kde sme v rámci G7 túto vec ešte diskutovali včera večer. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona.