Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ide o novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorou otvárame aj ďalšie zákony, ale lepšie je táto legislatíva známa pod názvom Práca namiesto dávok. Bolo už o nej veľa hovorené na verejnosti a len chcem pripomenúť, že toto je prvé čítanie, kde by sme mali zvládnuť nejaké technické parametre novely, ale, samozrejme, som pripravený o nej diskutovať toľko, koľko len bude treba. Predstavím teda základné parametre, ktoré ako som povedal, sú už známe, ale možno nie všetky a nie tak presne, ako to predstavím teraz.
Čiže tým základným princípom samotnej novely je to, že človek, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce, respektíve poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce príslušného, tak príde o dávku v hmotnej núdzi celú, ak je to jednotlivec, alebo mu bude krátená, ak je, samozrejme, dávka v hmotnej núdzi poskytovaná domácnosti, teda širšej skupine občanov a ľudí.
Za porušenie, respektíve za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi bude považované aj porušenie pracovnej disciplíny, aby nebolo možné s týmto opatrením špekulovať. Chcem povedať, že zákon, teda nie novela, ale zákon o službách zamestnanosti už teraz pamätá na to, čo znamená vhodná pracovná ponuka. Je presne taxatívne vymenované, čo je to vhodná pracovná ponuka, a rovnako zákon pamätá na to, ktorí ľudia z objektívnych príčin nemôžu pracovať, či už zo zdravotných dôvodov, alebo sociálnych dôvodov. Toto tiež je presne naformulované už dávno v zákone o službách zamestnanosti. Takže nemôže byť žiadnej pochýb, nemôže byť žiadnych pochýb, že či teda človek môže, alebo nemôže pracovať, pretože ten úrad práce to bude posudzovať v zmysle zákona.
Aby sme predišli akýmkoľvek špekuláciám, tak sme vyhoveli a vyhovieme teda požiadavke splnomocnenca vlády pre rómske komunity a v tých regiónoch, ktorých sa to týka, bude pri tom ponúkaní práce aj rómsky spolupracovník na úradoch práce, aby neboli žiadne pochybnosti, lebo už tu boli aj nejaké vyjadrenia o diskriminácii, ba dokonca o rasizme. Neviem, kde na to teda dotyční páni prišli, najmä bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, o ktorom by som sa veľmi rád bavil, že čo on urobil pre rómsku komunitu, ale dobre. Toto tu teraz ešte nie je namieste, respektíve budem reagovať, ale neviem, kde na to prišiel, keďže toto opatrenie sa týka všetkých nezamestnaných bez ohľadu na to, či niekto je Róm, alebo nie je Róm. Takže...
Riešili sme aj otázku ústavnosti, samozrejme, pretože ústava hovorí, že nemôžete nikoho nútiť pracovať a nikto ani nikoho nútiť nejde. Jednoducho, ak tú pracovnú ponuku odmietne, môže ju dobrovoľne odmietnuť, len nedostane dávku v hmotnej núdzi. Tento princíp už bol posudzovaný v prípade tzv. malých obecných služieb, pretože už aj v súčasnosti platí, že pokiaľ odmietnete tzv. malé obecné služby a neodpracujete si 32 hodín mesačne malých obecných služieb, prichádzate o dávku v hmotnej núdzi. A tento princíp už Ústavný súd raz posudzoval. My len tento princíp rozširujeme o vhodnú pracovnú ponuku, pretože si myslíme, že normálna práca, riadna práca, riadny pracovný pomer na trhu práce jednoducho je oveľa výhodnejší pre týchto ľudí, pretože dobre viete, že jednak ten príjem je vyšší a jednak si platia odvody zdravotné, sociálne, čo im pomáha potom v budúcnosti pri dôchodkoch a pri zdravotnej starostlivosti.
Ďalšiu vec, ktorú teda chcem spomenúť, je, že touto novelou zákona zároveň ideme motivovať ľudí a to tak, že ideme kategorizovať ten známy aktivačný príspevok. Ten zostáva, ten jednoducho nezanikne. Ide len o to, že aktivačný príspevok, pokiaľ ten samotný človek bude vykonávať tú malú obecnú službu, teda stále to zametanie chodníkov a podobné práce, ktoré k ničomu nevedú, ktoré k ničomu nevedú, nevedú k tomu, aby si našiel prácu na pracovnom trhu. Máme jasné čísla a skúsenosti, že koľko ľudí, ktorí vykonávajú aktivačné práce, si aj reálne nájdu prácu. Tie čísla sú mizivé, napriek tomu sme tie aktivačné práce, samozrejme, ponechali, lebo stále je lepšie niečo ako nič. Takže pokiaľ bude vykonávať iba túto aktivačnú prácu, tú základnú malú obecnú službu, tak dostane základný aktivačný príspevok, ktorý je v súčasnosti, myslím, na úrovni 88,40 eur, to ešte k tomu, samozrejme, k tej dávke v hmotnej núdzi. Pokiaľ ale sa ten človek bude rekvalifikovať a vzdelávať, tak už dostane 1,5-násobok toho aktivačného príspevku. A pokiaľ si teda nájde zamestnanie, tak napriek tomu, že má zamestnanie, poberá reálnu mzdu, ešte bude poberať aj aktivačný príspevok dvojnásobok toho základného príspevku, samozrejme, podmienkou je, aby stále ešte bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Takže vidíte, sú tam vážne motivačné faktory, ktoré tiež do toho zavádzame.
Tretia dôležitá zmena, ktorú chcem povedať, je, potrebovali sme sa vysporiadať s tým, že mnohí ľudia odmietajú prácu, pretože sa boja exekúcií. Pretože, samozrejme, výplata podlieha exekúcii, kdežto dávka sociálna nie. Veľa sme komunikovali s ministerstvom spravodlivosti o tom, ako to vyriešiť. Pokiaľ by sme išli nejakými špeciálnymi úľavami pre túto kategóriu ľudí, vytvárali by sme dve kategórie ľudí, tak sme to vyriešili inak a to tak, že pokiaľ sa daný človek zamestná, ešte prvé dva mesiace bude poberať aj 100-percentnú dávku v hmotnej núdzi, ďalšie dva mesiace 75 % tejto dávky, ďalšie dva mesiace 50 % a napokon 25 % dávky v hmotnej núdzi, čo je aj teraz. V súčasnosti, keď človek pracuje a je stále poberateľom dávky v hmotnej núdzi, má nárok na 25 % z tej dávky v hmotnej núdzi. Takže takto sme vyriešili tú demotiváciu, o ktorej sa často hovorilo.
No a štvrtá taká podstatná vec, opäť motivačná, ako vidíte, zo štyroch vecí sú tri motivačné, je, že my chceme už podchytiť skôr aj výchovu detí a chceme skúsiť teda, existuje tzv. príspevok na nezaopatrené dieťa. Pozor, nie je to prídavok na dieťa, je to príspevok na nezaopatrené dieťa. Je to jeden z príspevkov dávky v hmotnej núdzi. Ten je, myslím, vo výške po valorizácii súčasnej 24,20 eur, ale v súčasnosti ho môže domácnosť poberať len vtedy, pokiaľ umiestni dieťa v povinnej školskej dochádzke, teda tých 10 rokov, základná škola, prvý rok strednej školy. My ho rozšírime, to poberanie, aj na materské školy, aj na stredné a vysoké školy, aby sme motivovali tých ľudí vlastne umiestňovať deti už do toho výchovno-vzdelávacieho procesu, samozrejme, skôr.
Čiže toto sú vlastne základné atribúty zákona. Musím ešte dodať, že pracujeme aj intenzívne na tom B. Je pravda, že Slovensko má v súčasnosti historicky najnižšiu nezamestnanosť, mimochodom, v prípade disponibilných uchádzačov je to na úrovni 3,8 % plus-mínus, áno, ale... a máme 100-tisíc, 100-tisíc voľných pracovných miest. Tých 100-tisíc pracovných miest je neobsadených a na Slovensku už pracuje v súčasnosti 110-tisíc cudzincov, z toho dve tretiny z tretích krajín. Uvedomujeme si ale, že pokiaľ ide o tento zákon, tak po prvé, tie voľné pracovné miesta nie sú rovnomerne rozložené po celom Slovensku, a po druhé, väčšinou sa bude toto opatrenie týkať nízkokvalifikovaných alebo dlhodobo nezamestnaných ľudí. Čiže my im potrebujeme v regiónoch ponúkať vhodnú pracovnú ponuku, ako som povedal, alebo vhodnú prácu, a preto v spolupráci s viacerými ministerstvami, teraz je to už s piatimi, pripravujeme pracovné ponuky pre týchto ľudí v regiónoch a to tak, že cez sociálne podniky tých ľudí zamestnáme a túto službu si objednajú štátne inštitúcie, ktoré sú pod jednotlivými ministerstvami. Sú omnoho lacnejšie tie služby, čiže je to aj výhodné, výhodné pre štát a hlavne sa pokúsime vytvoriť paletu pre takýchto ľudí, pretože naozaj sú niektoré činnosti, ktoré môže hádam robiť úplne každý.
No a chcem k tomu ale dodať na záver to, že je to veľmi férová ponuka v zmysle, že buď štát ponúkne tú vhodnú pracovnú ponuku, alebo tomu človeku jednoducho ostane dávka v hmotnej núdzi. Je to, myslím, že fér zo strany štátu takto a v prípade, že budete mať nejaké, samozrejme, otázky, tak rád na ne zodpoviem.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ.