Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak v prvom rade, pani poslankyňa Petrík, chcem zdôrazniť, že čo sa týka nahlásených hromadných prepúšťaní za rok 2025, tak sa nič mimoriadne na Slovensku oproti predchádzajúcim rokom neudialo. Je to bežný jav, že sú desiatky hromadných prepúšťaní nahlasované, a keď už vás to zaujíma, tak asi ten najväčší počet nahlásených prepúšťaní za posledných desať rokov bol v roku 2020, a to konkrétne 70. V roku 2025 to bolo 62 nahlásených hromadných prepúšťaní, musím zopakovať, nahlásených, pretože vy, Progresívne Slovensko, ešte aj z tohto dokážete urobiť tému, dokonca kauzu, by som povedal, pretože ako povedal váš predseda hnutia, úlohu v opozícii je škodiť a v duchu tohto hesla sa aj správate.
Ešte raz. Nič neštandardné, čo sa týka nahlásených.
To, čo je dôležité, že v roku 2025 bolo takto ohrozených 6 400 pracovných miest a napokon bolo prepustených reálne okolo dvetisíc ľudí. Váš predseda hnutia, a to je krásny symbol toho, ako strašíte túto verejnosť, v máji, 1. mája minulého roka strašil a škodil takto pred fabrikou spolu s vami, pani poslankyňa Petrík, pred fabrikou ZKW Krušovce, kde ste obaja presviedčali verejnosť, že táto fabrika prepustí 400 ľudí kvôli krokom, konsolidačným krokom vlády. Vtedy fabrika oznámila, že to je kvôli poklesu objednávok, pretože pôsobí v automobilovom priemysle a výsledok bol taký, že napokon táto fabrika hromadne neprepúšťala, naopak nabrala 150 až 200 ľudí. Takto vy v Progresívnom Slovensku pôsobíte.
Ale aby som odpovedal na vašu otázku, že, áno, predsa len bolo prepustených necelých dvetisíc ľudí, tak na viacerých miestach ste mohli vidieť mňa priamo osobne a tam, kde ste ma nevideli, tak aktívne pôsobili príslušné úrady práce. A máme vždy dva ciele. Po prvé. Ak došlo k prepusteniu a neboli vyplatené mzdy, tak prostredníctvom garančného fondu Sociálnej poisťovne sme ich preplatili a ten druhý ciel je, že tým ľuďom, ktorí boli reálne prepustení, úrady práce aktívne hľadajú pracovnú, druhú prácu cez burzy práce a cez ďalšie iné nástroje. Napríklad spoločnosť Eterna, šičky v Bánovciach nad Bebravou, kde bolo prepustených napokon 299 ľudí, už v čase prepúšťania našli úrady práce prácu pre 116 ľudí. Vo fabrike ECCO Martin, spomínam iba tie medializované prípady, kde bolo prepustených 643 ľudí, už v čase prepúšťania 300 ľudí aktívne dostalo prácu prostredníctvom úradov práce. Takto k tomu pristupujeme, ak sa pýtate, ako k tomu pristupujeme. A tak ďalej, a tak ďalej.
Dokonca ste boli vy osobne aj pred fabrikou Foxconn, aby ste opakovali to cirkusové divadlo vášho kapitána Šimečku pred ZKW Krušovce a presviedčali ste ľudí, že tam príde o prácu, vy ste povedali tuším 300, ale nahlásených bolo pôvodne 500 ľudí v hromadnom prepúšťaní, napokon to bude ani nie tretina, a to je preto, lebo naozaj tie firmy nahlasujú a odhlasujú tie hromadné prepúšťania cyklicky podľa toho, ako im ubúdajú alebo pribúdajú objednávky a v žiadnom prípade to nesúvisí s krokmi vlády. Ani jedna z týchto firiem, ktoré som spomenul, nekonštatovala, že to súvisí s krokmi vlády. Ani Eterna Bánovce nad Bebravou, kde teda sa majiteľ, nemecký, rozhodol z celej Európy presťahovať výrobu zo všetkých svojich fabrík do Ázie a tak ďalej. Tak prečo to robíte?
Áno, nezamestnanosť je na historicky najnižších číslach za minulý rok. Mierne narástla v decembri kvôli tomu, pani poslankyňa, pretože sa znížila dávka v nezamestnanosti a ľudia niektorí chceli ešte stihnúť koniec roka a to preto, lebo zamestnávatelia ocenili, že sa dávka v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca znižuje, lebo máme 120-tisíc voľných pracovných miest, aby sme čím skôr ľudí motivovali nastúpiť do práce. Asociácie zamestnávateľských zväzov to tvrdia. A pokiaľ by sa zmenila rapídne tá situácia na trhu práce, a ja priznávam, že môže prísť vývoj, máme tu globálne faktory a tak ďalej, no tak budeme reagovať ešte viac. A vy dobre viete, pani poslankyňa, že máme takzvané aktívne politiky na trhu práce, ktoré absolútne plne uplatňujeme. Doteraz sme takto vytvorili takmer desaťtisíc pracovných miest, zachránili tridsať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Tak dovoľte, aby som v mene pani neprítomnej ministerky Denise Sakovej uviedol teda jej zákon. Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon číslo 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládnym návrhom zákona sa čiastočne transponuje smernica Európskej únie 2024/2749, čiastočne implementuje nariadenie Európskej únie z roku 2024/2747 a nariadenie z roku 2024/2748. Nariadením Európskej únie z roku 2024 pod číslom 2747 sa zriaďuje nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, takzvaný nástroj IMERA. Má zaručiť fungovanie jednotného trhu v obdobiach krízového stavu, napríklad kríz spôsobených prírodnou katastrofou, pandémiou alebo vojnou, ktoré môžu spôsobiť zraniteľnosť jednotného trhu a jeho dodávateľských reťazcov. Cieľom je zabezpečiť bezproblémové a nenarušené fungovanie jednotného trhu, čiže voľný pohyb tovarov, služieb a osôb a dostatok tovarov a služieb dôležitých v krízovej situácii, v prípade akejkoľvek budúcej krízy. Na toto nariadenie nadväzuje nariadenie z roku 2024/2748 a smernica z roku 2024/2749, ktorými sa stanovujú konkrétne núdzové postupy, ktoré sa budú uplatňovať po vyhlásení režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu. Ide najmä o určenie výrobkov dôležitých v krízovej situácii, uprednostnenie posudzovania zhody týchto výrobkov, možnosť vydávania dočasných povolení pre tieto výrobky, možnosť použitia príslušných medzinárodných a vnútroštátnych technických noriem, ak harmonizované technické normy nie sú k dispozícii, prijímanie technických špecifikácií a uprednostnenie činnosti dohľadu nad trhom. Vládnym návrhom zákona sa implementujú články 2, 3, 4 a 6 nariadenia Európskej únie 2024/2748, ktoré sa týkajú núdzových postupov, určených výrobkov a zo smernice 2024/2749 sa preberajú ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad trhom ako jedného z nástrojov núdzových postupov a možnosť udelenia výnimky z postupov posudzovania zhody, ak je zapojenie...
===== 2024/2748, ktoré sa týkajú núdzových postupov, určených výrobkov a zo smernice 2024/2749 sa preberajú ustanovenia, týkajúce sa dohľadu nad trhom ako jedného z nástrojov núdzových postupov a možnosť udelenia výnimky z postupov posudzovania zhody, ak je zapojenie notifikovanej osoby povinné a to rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, v súvislosti s prebiehajúcou núdzovou situáciou na vnútornom trhu. Vládnym návrhom zákona sa tiež mení a dopĺňa zákon č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa preberá čl. 3 Smernice Európskej únie 2024/2749, týkajúci sa núdzových postupov a mení a dopĺňa sa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, pričom sa spresňuje rozdelenie kompetencií v oblasti udeľovania výnimiek zdravotníckej pomôcky, alebo diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak dovoľte, aby som v mene pani neprítomnej ministerky Denise Sakovej uviedol teda jej zákon. Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon číslo 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládnym návrhom zákona sa čiastočne transponuje smernica Európskej únie 2024/2749, čiastočne implementuje nariadenie Európskej únie z roku 2024/2747 a nariadenie z roku 2024/2748. Nariadením Európskej únie z roku 2024 pod číslom 2747 sa zriaďuje nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, takzvaný nástroj IMERA. Má zaručiť fungovanie jednotného trhu v obdobiach krízového stavu, napríklad kríz spôsobených prírodnou katastrofou, pandémiou alebo vojnou, ktoré môžu spôsobiť zraniteľnosť jednotného trhu a jeho dodávateľských reťazcov. Cieľom je zabezpečiť bezproblémové a nenarušené fungovanie jednotného trhu, čiže voľný pohyb tovarov, služieb a osôb a dostatok tovarov a služieb dôležitých v krízovej situácii, v prípade akejkoľvek budúcej krízy. Na toto nariadenie nadväzuje nariadenie z roku 2024/2748 a smernica z roku 2024/2749, ktorými sa stanovujú konkrétne núdzové postupy, ktoré sa budú uplatňovať po vyhlásení režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu. Ide najmä o určenie výrobkov dôležitých v krízovej situácii, uprednostnenie posudzovania zhody týchto výrobkov, možnosť vydávania dočasných povolení pre tieto výrobky, možnosť použitia príslušných medzinárodných a vnútroštátnych technických noriem, ak harmonizované technické normy nie sú k dispozícii, prijímanie technických špecifikácií a uprednostnenie činnosti dohľadu nad trhom. Vládnym návrhom zákona sa implementujú články 2, 3, 4 a 6 nariadenia Európskej únie 2024/2748, ktoré sa týkajú núdzových postupov, určených výrobkov a zo smernice 2024/2749 sa preberajú ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad trhom ako jedného z nástrojov núdzových postupov a možnosť udelenia výnimky z postupov posudzovania zhody, ak je zapojenie...
===== 2024/2748, ktoré sa týkajú núdzových postupov, určených výrobkov a zo smernice 2024/2749 sa preberajú ustanovenia, týkajúce sa dohľadu nad trhom ako jedného z nástrojov núdzových postupov a možnosť udelenia výnimky z postupov posudzovania zhody, ak je zapojenie notifikovanej osoby povinné a to rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, v súvislosti s prebiehajúcou núdzovou situáciou na vnútornom trhu. Vládnym návrhom zákona sa tiež mení a dopĺňa zákon č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa preberá čl. 3 Smernice Európskej únie 2024/2749, týkajúci sa núdzových postupov a mení a dopĺňa sa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, pričom sa spresňuje rozdelenie kompetencií v oblasti udeľovania výnimiek zdravotníckej pomôcky, alebo diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro. To je všetko. Ďakujem.

Budem len veľmi stručný, tak Marián vám môže povedať dievčatá no a ja poviem nežné pohlavie a hneď už je to také, však diskutabilné. Pre mňa sú ženy nežným pohlavím, prepáčte, ak vás to nejakým spôsobom sa vás dotýka. Je to kompliment, v každom prípade som som muž, ktorý má rád ženy., takže takto to je a ja nevidím na tejto legislatíve naozaj nič progresívne, teda zrovnoprávňovať platové pomery mužov a žien, ako tu nejak zaznelo., že by som mohol byť z toho obvinený, takže teším sa, lebo tá rozprava ukazuje, že pravdepodobne tento zákon alebo táto novela získa veľkú podporu. Je to transpozícia Európskej smernice, takže my sme tam viazaní určitými pravidlami. Áno, tripartita to podporila teda vrátane Marián zamestnávateľov, ale áno, tak ale je to teda smernica. My sme nešli v tej novele zákona nad rámec toho, čo vyžaduje smernica smerom k zamestnávateľom. Pani poslankyňa Petrík stále musí niečo prísť, ale toto bolo predsa len o trošku slušnejšie ako pri predchádzajúcom zákone. Chcem len sa vyjadriť vecne, že my sme nahradili dva, dva tie dve tie kritériá alebo pojmy v tomto prípade. Zložitosť a za zručnosti a namáhavosť a úsilie. Úsilie, namáhavosť, asi je to to isté, že? A takisto si myslíme, že zručnosti a zložitosť, práve kvôli tomu, aby sme to prispôsobili terminológii pracovného práva slovenského a takto to vyžadovali zamestnávatelia aj odbory od nás, takže je to len prispôsobenie terminológii, nejde o žiadne vypúšťanie kritérií alebo nebodaj nenaplnenie týchto kritérií. Nie je to tak. Mám to priamo z odbornej sekcie, tak len na vysvetlenie a ja neviem, možno je to také trošku taká žiarlivostná scéna bola, no tak ešte raz, strana HLAS to dala do ústavy, aby bolo teda rovnaké odmeňovanie mužov a žien v ústave, my tú ústavu samozrejme podporujeme ako celok a vtedy ste mi argumentovali, načo to dávať do ústavy, veď to už na to pamätá zákonník práce a antidiskriminačný zákon. No vidíte, asi nepamätá dostatočne, keď Európska únia prikazuje svojim členským štátom transponovať takúto smernicu a dať do nášho základného práva takéto rovnaké odmeňovanie mužov a žien a keď ste to vy hovoríte, predkladali pred rokom, tak musíte uznať, že keď sme dostali tento pokyn z Európskej únie v roku 2023, to som ešte nebol minister a tiež mi vysvetlili, že tá smernica sa postupne ešte nastavuje, aby to technicky a terminologicky naozaj sedelo, tak ani nebolo možné vašu novelu zákona prijímať, kým nevieme presne tie parametre tej smernice, tak mi to bolo vysvetlené. Takže netreba žiarliť, treba sa tešiť, že to teda ide. Ja som podpredseda HLAS-u tiež a minister práce, tak môžeme hovoriť, že je to aj naša agenda a navyše my o tejto agende, keď si naštudujete náš predvolebný program, sme hovorili, že sme za rovnaké odmeňovanie mužov a žien, bez ohľadu na to, či tá smernica je alebo nie je a nie je pravdou teda, čo ste urobili záver, že keby nebolo smernice, tak tento zákon by v parlamente nebol. Nie je to proste pravda. Ja vám nájdem moje vyjadrenia z predvolebného obdobia, kde som aj ja, aj moji kolegovia hovorili o rovnosti odmeňovania mužov a žien, čiže tešme sa všetci spolu z toho, že to teda bude a hlavne musíme my kontrolovať, že či to aj bude fungovať v praxi, aby to bolo, chcem poopraviť jednu vec, nebola to moja chyba, ale dali mi chybnú informáciu z odbornej sekcie, že tá pokuta v prípade nedodržania rovno, rovnosti rovnakého odmeňovania mužov a žien nie je 200-tisíc, ale 100-tisíc, do 100-tisíc, nie do 200-tisíc eur, takže v prípade nepredloženia správy, je to do 4-tisíc eur, ale opäť vám chcem povedať, lebo sa vám to málilo, opakovane sa dá táto pokuta ukladať a treba povedať, že to je o nepredložení správy, ale čo sa týka samotného porušenia zákona, vtedy je to do 100-tisíc eur. Ďakujem vopred za podporu, uvidíme, čo bude v druhom čítaní. Pekný deň.

Ďakujem veľmi pekne.
Rovnaké odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu, treba povedať hneď na úvod, že bola to strana HLAS – sociálna demokracia, ktorá presadila do novely ústavy rovnaké odmeňovanie mužov a žien a bola to podmienka strany HLAS – sociálna demokracia, aby teda bola táto zásada, tento princíp súčasťou nášho základného zákona. Ruka v ruke s tým a treba priznať, že sa to zišlo v čase, ministerstvo práce transponuje alebo, ak chcete, prenáša európsku smernicu o rovnakom odmeňovaní mužov a žien do slovenskej legislatívy. Tak ako iné krajiny, aj my máme na to termín najneskôr do júna 2026 a tým pádom, samozrejme, je čas, aby sme to presadili.
Chcem povedať, že teda táto novela zákona prináša tieto zmeny. Po prvé, zamestnávateľ musí zaviesť takzvané štruktúry odmeňovania, to znamená zhodnotenie práce na základe štyroch hlavných kritérií, a to, a tými sú zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Popri tých hlavných štyroch kritériách bude musieť zamestnávateľ ešte hodnotiť aj takzvané mäkké zručnosti ako napríklad sociálne a komunikačné schopnosti.
Druhou zmenou je, že zamestnávateľ bude povinný po novom zabezpečiť nediskriminačné podmienky pred vznikom zamestnania, napríklad ak pôjde o inzeráty, aby jednoducho napríklad udával tú pracovnú pozíciu v dvojtvare a podobne.
Ďalšia vec, povinnosť ďalšia pre zamestnávateľa bude informovať zamestnancov o priemernej výške v odmeny v ich kategórii, v ich zaradení, aby presne vedeli, aká je priemerná výška odmeny na tých pracovných pozíciách, na ktorých sa hýbu oni.
Po ďalšie, pôjde o povinnosť zamestnávateľov podávať správy o tom, ako napĺňajú literu zákona, ako napĺňajú to hodnotenie podľa spomínaných štruktúr odmeňovania tak, aby nebolo diskriminované to nežnejšie pohlavie, teda ženy, pretože jednoducho v súčasnosti ten nepomer, samozrejme, sa týka žien. Ženy zarábajú, alebo určité percento žien zarába menej ako muži. No a tieto správy budú musieť predkladať rôzne firmy podľa toho, koľko majú zamestnancov, pokiaľ pôjde o firmu, ktorá zamestnáva nad 250 zamestnancov, tak budú musieť tieto firmy podávať túto správu každoročne. A pokiaľ ide o zamestnávateľa, ktorú, ktorá má, ktorý má viac ako sto zamestnancov, sto a viac zamestnancov, tak to bude raz za tri roky. Tie firmy, ktoré majú počet zamestnancov do sto, tie nebudú musieť podávať správu, ale, samozrejme, budú musieť napĺňať spomínané štruktúry odmeňovania.
Teraz asi to najdôležitejšie. Pokiaľ bude zaznamenaný mzdový rozdiel vyšší ako 5 %, tak v takom prípade, po prvé, bude musieť zamestnávateľ riadne, do šiestich mesiacov tento rozdiel zdôvodniť alebo odstrániť a pokiaľ sa tak teda nestane, tak bude musieť vykonať spoločné posúdenie spolu so zástupcami zamestnancov, teda s odbormi. Ak neodstráni alebo riadne nezdôvodní vyšší ako 5-percentný rozdiel v mzde na rovnakej pozícii, v takom prípade nastúpia sankcie, ktoré sú naozaj prísne. V prípade nedodržania rovnakého odmeňovania mužov a žien môže ísť o sankciu až do výšky 200-tisíc eur zo strany inšpektorátu práce a v prípade, že si nesplní zamestnávateľ tú povinnosť podať správu, tak dostane sankciu, tentokrát od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to do výšky 4-tisíc eur.
Zákon predkladáme v parlamente, ale ruka v ruke s tým sa pracuje na metodike, na nejakej jednotnej metodike pre zamestnávateľov, aby boli tie hodnotiace kritériá jasne stanovené. Na tej metodike pracuje v rámci pripomienkového konania okrem, samozrejme, samotného ministerstva práce aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je veľmi teda dôležité, ako aj, samozrejme, inštitút sociálnej politiky a ďalšie, ďalšie subjekty v rámci takzvaného vnútorného pripomienkového konania a následne, už sme na konci, samozrejme toto ponúkneme aj na pripomienkovanie samotným zamestnávateľským zväzom, aby sa k tomu teda mohli vyjadriť. Do júna 2026 musí byť účinný zákon, ale potom budú mať zamestnávatelia ešte jeden mesiac, a to konkrétne do 31. júla, na to, aby sa pripravili a nastavili na tie hodnotiace kritériá, teda na tú novú štruktúru odmeňovania. Takže budeme prvýkrát hodnotiť to odmeňovanie mužov a žien od 1. augusta tohto roka.
Ďakujem pekne.

ako pracovala na tej smernici, idem ju tiež pochváliť. Tiež ma raz pochválila, neviem, či potom mňa, za to ste niečo neschytali, dúfam, že nie, lebo, no vidíte a už mi to musíte vrátiť, už ste dostali pokyn, že mi to idete vrátiť. Ale dobre, som pripravený. Takto som pripravený.
A dobre, čiže výzva na opozíciu je zavolám, budem teda vás poprosím, máte nejaký návrh, ako tento zákon vylepšiť alebo dokonca prísť s vlastným riešením, na ktorým by sme sa mali zamyslieť?
Ak teda to riešenie nedáte, teda ak ho dáte, tak možno dôjde k nejakému kompromisu a k dohode. Ak nedáte, tak budem samozrejme komunikovať, že ste len kritizovali, ale ste nedodali, nenavrhli žiadne riešenia. Čiže poďme do riešení. Máme čas do apríla, pretože môžeme potom mať rozpravu v druhom čítaní, samozrejme, to k tomu patrí, ale bolo by dobré, aby už možno na výbore, ktorý tomu bude predchádzať, sa predložili nejaké pozmeňujúce návrhy alebo proste ešte predtým v rámci nejakých pracovných skupín sme to vyriešili, lebo k takýmto témam ja veľmi rád prizývam opozíciu, ale asi toľko z mojej strany. Dúfam, že stále to vnímate z mojej strany ako konštruktívny prístup, ale keď počujem nejaké nezmysly alebo, alebo snahu proste poškodiť, tak sa samozrejme pozvem.
Ďakujem pekne.

mzdový príspevok, nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby a zarába, aby tie platy tým ľuďom proste nechal.
Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži, no tak on sa bude na to vyhovárať. Takže kľúčová vec, prečo to robíme je a teraz tá doložka 17 miliónov EUR, to je to ušetrenie v prípade, že by sme teda znížili na tých 915. To nie je, že celkový objem peňazí na to použitých. Celkový objem peňazí na takýto vyrovnávacích príspevok pri zachovanom počte plus mínus 600 sociálnych podnikov je 75 miliónov Eur pri súčasnom štedrom systéme.
Áno?
A tento systém my ešte vieme, sme, sme urobili taký audit eurofondov, ktoré my máme v rezorte práce a vieme ho vykryť do konca tohto roka, v prípade, že dôjde k zníženiu toho vyrovnávacieho príspevku, aspoň od 1. mája alebo aspoň od 1. júla tohto roka. Vtedy ešte vieme tých, ten, ten rozpočet na tento rok vykryť z eurofondov, ale v roku 27 už nie. Už to bude čistý nápor na štátny rozpočet 75 miliónov Eur.
A ja som toto vysvetľoval ľuďom zo sociálnych podnikov, oni to pochopili. Oni povedali, že no tak potom áno, urobme nejaký kompromis, lebo ja sa bavím s týmito ľuďmi, sedel som za jedným okrúhlym stolom a je to s nimi vydiskutované, pretože v opačnom prípade by možno musel prísť tvrdší zásah a zmenili by sme obligatórny výdavok na, na fakultatívny. No v takom prípade by dostali iba tí, čo by boli prví, hej? To a to nie je dobré. To nie je dobre, dobrý prístup.
Takže preto tu chcem poprosiť o nejaký korektný prístup k tomu. Po prvé, ak máme podporovať miesta pracovné alebo ľudí, ktorí by si ináč prácu hľadali ťažko, tak podporujeme vo výške minimálnej mzdy, pretože tu máme iných ľudí na minimálnej mzde 128 tisíc, ktorí ešte stále poberajú minimálnu mzdu bez podpory, ale hlavne preto, že sa nám minú prostriedky.
Ja aj na rok 27, my na rok 27 budeme musieť hľadať v rámci revízie, dúfam, že príde, nejaké prostriedky na rok 27, aby tých 75 miliónov v roku bolo aspoň to, hej? Ale už to bude po tom krátenom príspevku. Toto je racionálny prístup.
Ja, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a teraz sa nechceme tu chváliť, je buď na prvom alebo druhom mieste v úspešnosti čerpania eurofondov.
My naozaj čerpáme dobre, ale to je preto, že máme takzvané mäkké eurofondy, tak sa čerpajú jednoduchšie. Ale predpokladám, že vznikne tlak pred rokom pred koncom roka 26 u iných ministerstiev na nevyčerpanie tých prostriedkov a my sa o to budeme uchádzať. Ale je iné, keď sa máte uchádzať o 75 miliónov a iné, keď sa máte uchádzať o 110 miliónov Eur, hej? Však rozumiete tomu dobre.
Takže len o to tu ide a je to vydiskutované s tou skupinou, áno, s alianciou pre sociálnu ekonomiku, aj keď je tu neustále ona nejakým spôsobom napádaná a tak ďalej, a nemôže sa brániť. No a viac krát sa to spomenulo 17 miliónov Eur pre pána Daška pre nejaké nejaký program. Len mám pocit, že ste si to najprv mýlili, lebo pán Ledecký začal argumentovať, že že však Tomáš potrebuje 17 miliónov na tie vyrovnávacie príspevky a Daško ich má.
Ja nebudem teda komentovať, ja fakt ten program nepoznám a tak ďalej, ale je to 75 miliónov, nie 17, áno, na rok. Len aby bolo jasné, že porovnávame 17 so 75, to nie je. Čiže 75. Samozrejme, je to len odhad, pretože my nevieme, koľko podnikov ešte vznikne alebo zanikne. Takže vzhľadom na súčasný stav.
No, bola tu poznámka od pani Turčanovej.
Akékoľvek obmedzenia, ktoré my teda, ktoré my navrhujeme v tom zákone, sa samozrejme týkajú iba ľudí, ktorí sú na vyrovnávacom príspevku. Sú tam aj zdraví ľudia, tých sa samozrejme tieto veci netýkajú. No mali sme takúto otázku.
A potom tu bola, bol tu taký, také, taká dišputa od myslím kolegu z Progresívneho Slovenska, on sa mi ospravedlnil, že musel ísť niekde, áno. A on, že veľmi mu nevonia ten a myslím, že aj pán Ledecký tu povedal, že mu veľmi nevonia to, že chceme zakázať súbeh práce v sociálnom podniku s inou pracovnou činnosťou, či už s iným pracovným úväzkom alebo so živnosťou alebo ešte s niečím iným. Musím hneď zopakovať, že povoľujeme iný pracovný úväzok, ale do výšky zárobku životného minima.
Ale viete, je tu taká schizofrénia, pretože ak tvrdíte, že toto nie je dobré opatrenie, tak na jednej strane hovoríme, že my vyrovnávacími príspevkami pomáhame ľuďom sa zamestnať, ktorí by sa ináč nezamestnali, ale na druhej strane im chceme umožniť, že pracujte aj v ďalších dvoch povolaniach. No ak si dokážu nájsť prácu v tých ďalších dvoch povolaniach alebo robiť niečo na živnosť, no tak oni nepotrebujú podporované zamestnanie, hej? O tom to je.
My pomáhame naozaj iba tým, ktorí si tú prácu nevedia nájsť. Tak keď si vedia nájsť ešte inú prácu alebo dokonca založiť živnosť, no tak načo ich potom podporujeme?
To má byť proste pre tých ľudí, ktorí naozaj teda to nedokážu a jednoducho a jednoducho preto to robíme. Len aby som vysvetľoval logiku tých našich, logiku tých našich krokov.
Obecné podniky. Ako som povedal, nemajú problém so znížením príspevku. Obecné podniky a teda samosprávy súhlasia so zmenami, ktoré sme priniesli a preto pre tento náš zákon bola aj riadna väčšina a je riadna koaličná väčšina. Ja by som bol samozrejme najradšej, aby sme sa napokon dohodli aj s opozíciou, to by bolo úplne najlepšie.
Bolo tu od pána kolegu z Progresívneho Slovenska povedané, že nesiahajte nejakým spôsobom na na tie obecné alebo teda neznižujte alebo nezvyšujte ešte nápor na samosprávy. Tak som pochopil, že pán kolega ste hovorili, že nezvyšujme ešte väčší nápor na samosprávy zo strany Ministerstva práce cez tento zákon, lebo už majú toho na pleciach dosť.
No len treba povedať, že to je zase záležitosť tej DPH-čky, ktorá sa teda bude riešiť Ministerstvom financií. Vyrovnávacie príspevky, oni nemajú problém mestá, obce a obecné podniky, ale musíme si uvedomiť, sociálna ekonomika tu nie je na to, aby riešila, riešila. Škoda. že ma nepočúvate, pán kolega, lebo sa vám prihováram. Ja vám odpovedám teraz asi. Hej?
Lebo ste povedali, že nemá, nemá, nemajú prečo tá novela zaťažovať ešte viac tie samosprávy. Tak len chcem vysvetliť, že ide o DPH-čku, ktorá ešte nie je doriešená. To nie je súčasťou toho zákona. Ministerstvo financií to vyrieši.
S vyrovnávacími príspevkami so zníže, so znížením nemajú problém samosprávy, lebo oni dávajú naozaj na úrovni minimálnej mzdy maximálne, no ale hlavne sociálna ekonomika nemá čo riešiť v činnosti samospráv a rozpočty samospráv. Sociálna ekonomika je tu na pomoc, ZŤP ľuďom. Ona tu nie je na to, aby len som vám to racionálne vysvetlil. Nie je tu na to, aby sanovala rozpočet samospráv. Toto, toto nie je účelom sociálnej ekonomiky, čo musíte teda súhlasiť. To je pomoc jednoducho ľuďom.
Bola tu taká viackrát poznámka, uštipačná. Viackrát sa to teda samozrejme z úst pani Petrík, ako vždy, aj z úst pani Turčanovej sa to myslím objavilo.
Len chcem upozorniť, že lehota na registráciu sociálneho podniku je odjakživa 30 dní. Takže ak vy tu argumentujete, že za dva, tri týždne, to je od pani Remišovej ste prevzali, za dva, tri týždne alebo štyri týždne vznikne sociálny podnik, no tak je to lehota, 30 dní. K tomu ešte samozrejme predchádza proces na takzvaných koordinačných centrách. To je tri mesiace, pán Ledecký to ovláda, že tam sa pýtajú na ten, na ten zámer a tak ďalej, že či áno, ale od podania žiadosti do, do, do zaregistrovania sociálneho podniku je musí uplynúť maximálne 30 dní.
No tak kedy majú potom vzniknúť? Dva tri týždne, štyri. Takže len aby ste si s tým nepracovali, že tu akože rýchlo vznikajú proste za 30 dní nejaké podniky. To je zákon tá vec. Je to zákonná vec. Lebo vždy niečo tak ako ste sa snažíte mne pripísať.
Ešte raz, od 18, od roku 2018 tu funguje tento systém, ktorý som ja teda nezakladal.
No.
Obmedzenia som hovoril, kontroly sme hovorili. To sme teda vyriešili. Áno, ešte tu boli také námety, ktoré boli pôvodne v zákone, ale my sme ich nakoniec museli z toho zákona vyradiť, pretože nás ÚVO upozornilo na to, že bolo by to v rozpore s európskymi pravidlami. My sme chceli zaviesť, že subdodávateľ, že subdodávky môžu sociálne podniky vybaviť iba 20% ceny zákazky.
Pamätáte si to?
Bolo to prezentované na tej tlačovej besede alebo na tých troch tlačových besedách, ktoré pani Petrík nesledovala a preto hovorila, že som pokútne a potichu pripravil zákon.
A o okrem iného sme ešte samozrejme nastavili to, že, že nemôžu sociálne podniky byť v konzorciách, súťažiť v konzorciách.
Aj na jednu aj na druhú vec nám ÚVO v rámci medzirezortného pripomienkového konania povedalo, že to nie je možné, lebo je to v rozpore s európskymi pravidlami. V rozpore s európskymi pravidlami a tým pádom sme to tam, sme to z toho vyradili. Naopak, vyhoveli sme SAS, že sme povedali, že dobre, nebudeme žiadať preposúdenie zdravotného, preposúdenie toho človeka na konkrétnu pracovnú činnosť. Čiže keď je zdravotne postihnutý človek a pracuje v sociálnom podniku, potrebuje len potvrdenie invalidity. My sme chceli, aby bola bolo aj preposúdený lekárom na konkrétnu pracovnú činnosť. Uviedol som príklad, že asi človek bez rúk nemôže murovať, keď to tak poviem. Áno?
O tom to malo byť, ale dobre, vzali sme to späť. Väčšia byrokracia, väčšia záťaž pre týchto ľudí. Jednoducho sme uznali, že stačí teda iba potvrdenie invalidity.
Dokonca sme im napokon uľavili, lebo sme do toho zákona pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní dáme to, že doteraz si to ten človek musel zháňať sám, to právoplatné rozhodnutie o invalidite. Po novom už si túto informáciu vymení Sociálna poisťovňa s Úradom práce a odbremeníme napokon toho človeka.
Ja som sa snažil zodpovedať všetko. Dúfam, že som zodpovedal všetko. Hovorím, keď bude druhé čítanie, tak, tak sa prihlásim aj do rozpravy.
Ale mám tu výzvu voči opozícii.
Keďže som to tu načal, že bolo úplne evidentné z tej rozpravy, že aj opozičné strany a ešte pani Veslárová, ale ja som vám odpovedal, hej, že čo sa týka, vy ste sa vy ste tu naznačili, že ZŤP je ťažké integrovať proste ľudí ZŤP, ale toto zákon na to zákon novela zákona pamätá. To sa netýka ZŤP ľudí. V prípade ZŤP ľudí, zdravotne znevýhodnených ľudí, nie je povinnosť integrovať tých ľudí na otvorenom pracovnom trhu.
Takže to tam, to tento problém nie je. To sa týka tých inak znevýhodnených, nie zdravotne, lebo tam naozaj ťažko požadovať niečo také, aby bola povinnosť integrovať. Bolo by fajn, keby ich integrujú, ale ale vyžadovať sa ako povinnosť pod hrozbou sankcie, to by nebolo dobré a to tam teda nie je.
Takže na záver výzva na opozíciu.
Skúsim to, tak ako vždy, veď ma už poznáte. Ďakujem za väčšinu konštruktívnej diskusie. Ale teraz výzva, pretože ani vy medzi sebou nemáte zhodu, ako to vyriešiť. Sú tu rozdielne názory.
Ja navrhujem, pretože tá ďalšia schôdza bude až v apríli, kontaktujem kľúčových aktérov týchto strán, k tejto, tejto téme a budem sa snažiť hľadať kompromis, aby takáto zmena prešla, ak sa dá ústavnou väčšinou, respektíve aj možno s podporou opozície. Ak teda bude to, to proste bude jasné, či budete chcieť alebo nebudete chcieť prispieť nejakým riešením alebo, alebo alebo len škodiť, ako hovorí, ka, alebo len škodiť ako pani Petrík, pretože veď váš predseda hnutia jasne povedal, že čo je úlohou opozície.
No nie, no ja to musím tu hovoriť, veď ma poznáte, ale toto, čo dnes predviedla pani Petrík a čo, no veď veď dobre, dobre, dobre a ja sa teším na rovnaké odmeňovanie mužov, jeminé. Už je tu aj pani Jurík, ja sa teším. Lebo ju idem, lebo ju idem pochváliť. Ako pani Jurík ako pracovala na tej smernice

, že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5%.
Dámy a páni v súčasnosti je na Slovensku 631 sociálnych podnikov. 558 sociálnych podnikov vzniklo v rokoch 2020 až 2023, za predchádzajúcej vlády v čase, keď DPH bola 10% predpokladám pre sociálne podniky. Čo je prvá lož pani Petrík, že zníženie DPH na 5% v roku 2025 spôsobila obrovský nárast sociálnych podnikov na Slovensku a s týmto teda argumentuje hlavná predstaviteľka sociálnej oblasti pani Petrík z Progresívneho Slovenska, ktoré tu chce riadiť krajinu. Nie je to prvý samozrejme prešľap pani Petrík, nie je to prvá lož pani Petrík.
Zopakujem hneď druhú. Ona pri tej istej téme dokázala v tlačovej správe uviesť, že Erik Tomáš, minister práce, chystá túto novelu zákona potichu a pokútne. Potichu a pokútne. Napísala pani Petrík vo svojej tlačovej správe, ešte teraz hovorí, že je to pravda. Pritom pred zverejnením tejto tlačovej besedy minister práce, Erik Tomáš mal tri tlačové besedy na túto tému za účasti dokonca Najvyššieho kontrolného úradu, predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu za účasti ľudí, ktorí pracujú v tých sociálnych podnikoch. Boli tam zdravotne znevýhodní ľudia. Bola tam pani bez rúk. Boli tam ľudia, ktorí nemajú zrak a tak ďalej, a ja som mal tri transparentné tlačové besedy. A pani Petrík po týchto troch besedách dokázala povedať, že ja túto novelu pripravujem potichu a pokútne. Máte pocit, že toto je korektný dialóg medzi opozíciou a koalíciou?
Takže prvá lož, ktorú pani Petrík povedala je, že najviac podnikov alebo sociálne podniky rástli ako huby po daždi počas roka 25. Pričom 558 podnikov zo 600 vzniklo v rokoch 20 až 23, kedy bola DPH stále 10%. A druhá lož, že sa tento zákon pripravoval nejak potichu. Pritom bol široký sociálny dialóg, s tými ktorých sa to týka, tak ako vždy v prípade ministerstva práce pod súčasným vedením.
Na novele zákona sa začalo pracovať začiatkom roka 2025, čo je tiež známe. Odborné diskusie dokonca začali koncom roka 24, ale práve, keď ma opozícia začala vyzývať, že prijmite, čo najrýchlejšie sprísnenie tých kritérií lebo tu máme týchto špekulantov, tak som teda presadil skrátené legislatívne konanie, a napokon si to tá opozícia rozmyslela. Ale už je to jedno, už sme v riadnom konaní, je to tak. Ja len, aby som teda hovoril chronologicky fakty.
A viete pani Petrík kedy a v akom období vznikla tá vaša spomínaná AMG Security, ten sociálny podnik? Kedy získal tento sociálny podnik štatút? Keď vy ste si tu dokonca dovolili naznačovať, že je to možno aj otázka nejakého biznisu? Štatút AMG Security a to všetci, ktorí sa tomu venujú, lebo vy tomu ani nevenujete pozornosť, ale potom len prvoplánovo chcete kritizovať, získala v roku 2021. Za predchádzajúcej vlády, keď bol ministrom práce Milan Krajniak, nechajte, ja pokračujem. To ešte nekončí, pani Petrík, to ešte nekončí, tak si to vypočujete celé. Lebo viete dobre, že aspoň korektný politik snažím sa vecne diskutovať, ale každá akcia si vyžiada reakciu. Takže, pani Petrík táto AMG Security vznikla a získala štatút v roku 2021. Teda v čase, keď bol minister práce pán Krajniak a v čase keď sedeli vo vláde vaši teraz opoziční kamaráti, s ktorými idete vytvárať tú alternatívu voči súčasnej vláde, tú alternatívu pre Slovensko. V roku 2021 vznikla AMG Security a získala zákazky predstavte si na ministerstve práce pod vedením pána Krajniaka. A pani Petrík teraz dobre počúvajte, na magistráte bratislavskom pod vedením pána Valla, vášho liblinga predpokladám. Čiže asi aj tam je nejaký kšeft predpokladám. Tam je kšeft predpokladám, tam je kšeft, že pani Petrík? A potom napríklad aj na Bratislavskej župe pána župana Drobu za SaS, asi aj tam je nejaký kšeft. Dokonca získala na viacerých samosprávnych a štátnych inštitúciách od roku 2021, aj v prezidentskom paláci za pani Čaputovej, Aj toto je kšeft, pani Petrík, áno? Takže vyprosujem si od vás, naozaj tieto klamstvá, lži, zavádzania a naznačovania nejakých vecí. AMG Security získala štatút za predchádzajúcej vlády a ak aj získa nejakú zákazku povedzme na úrade práce Zvolen, či čo ste hovorili, tak sú jej vyplácané teda sumy na základe tých vyrovnávacích príspevkov, keďže má toľko zamestnancov, tak toľko sa vypláca. Rovnako, ako na bratislavskom magistráte, na Bratislavskej župe, v prezidentskom paláci za pani Čaputovej. Toto je vaša politika pani Petrík, tak vy sa jednoducho chováte. Ja vám dodám zoznam štátnych a samosprávnych inštitúcií, kde všade AMG Security teda pôsobila. Pán Krajčí tiež sa k tomu tak ako pridal k vám. Tak tiež chcem teda oznámiť, že za vašej vlády pán Krajčí, táto AMG Security doslova rozkvitla. Predstavte si aj takú vec, že v roku 24 na ministerstve práce za môjho vedenia sme rozviazali kontrakt s AMG Security pre neplnenie podmienok a následne sa opäť prihlásila do súťaže a opäť práve kvôli tým zvýhodneným podmienkam, ktorými mi chceme spolu prísnejšie nastaviť vyhrala tú súťaž, opäť. Takže asi tak. Takže, ak niekto tu chce AMG Security lepiť na nás, a tak ďalej, tak je to veľmi, veľmi teda nekorektné.
No, a teda povedzme si teda ešte jednu vec, že bola tu správna argumentácia aha od pána Krajčího, od pána poslanca Krajčího, že jeho by tiež zaujímalo, ako tie kontroly prebiehajú v tých sociálnych podnikov, lebo proste naozaj to je alfa a omega kontroly, aby teda fungovali. Aj keď treba povedať, že taká dobrá kontrola ročne dokáže skontrolovať maximálne 5 až 10% týchto podnikov. Tak si zoberte 50-60 podnikov ročne. No, len máme protokol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda skúmal obdobie 2018 až 2023 a práve výhrady Najvyššieho kontrolného úradu smerujú k tomuto obdobiu, že tam neboli prakticky žiadne kontroly. Áno aj roky 18 až 20 povedzme, vláda ešte sociálno-demokratická alebo vláda Smeru ak chcete, ale tri roky vašej vlády pán Krajčí. Tieto tri roky vlády hodnotí Najvyšší kontrolný úrad, ako tie kde prakticky zlyhávala kontrola. A my popritom zákone, ako som povedal a ako som aj pani Petrík vysvetlil, asi videla predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na mojej tlačovej besede sme mali niekoľko pracovných rokovaní s Najvyšším kontrolným úradom, kde sme sa zhodli, že spolu s Najvyšším kontrolným úradom po novom budeme kontrolovať 5 až 10% týchto sociálnych podnikov. Čo som povedal na tých tlačových besedách, ale kedy pani Petrík si všimla tie tlačové besedy, tak by to vedela. Ale ona tvrdí, že ja som ten zákon pripravoval pokútne potichu. Toto je podľa nej korektná diskusia. Takže áno, kontrola bude 5 až 10% a bude to v súčinnosti s Najvyšším kontrolným úradom, ale ešte raz to nebude stačiť. Vy musíte urobiť nejaké systémové zmeny. Systémové zmeny, ktoré budú brániť zneužívaniu sociálnych podnikov, pretože osem rokov tu fungujú v tomto režime. Nezaviedol ich Erik Tomáš, zaviedol ich niekto iný. Ale áno, majú svoj význam a teraz prišiel ten čas, že sa na ne treba pozrieť. Ale nie kvôli roku 2025, nie vtedy nastal ten problém. Ako vy hovoríte, že zníženie tej DPH na 5% vtedy narástli, vtedy teda normálne bol nárast tých sociálnych podnikov ako húb po daždi a pritom som vám povedal štatistiku.
Druhú vec, ktorú ste uviedli a tú chcem tu dať na správnu mieru teraz vy pán Ledecký, lebo ste hovorili, že ešte problém mohol nastať v júli minulého roka, keď došlo k vyhodeniu určitých paragrafov zo zákona, ktorý ale spadá pod ministerstvo financií. A vy ste to uviedli tak, že to bola nejaká iniciatíva ministerstva financií, ktorý ju vlastne komunikoval s Európskou komisiou. Ja to musím upresniť, pán Ledecký. To bolo naplnenie európskej smernice. Čiže, tam sa nedá svietiť. Jednoducho áno, niekedy v zákone bolo že sociálne podniky môžu svoje tovary a služby poskytovať buď objektom verejnej správy, buď fyzickým osobám alebo iným sociálnym podnikom, a nemajú narúšať teda súťaž, teda hospodársku súťaž. Toto v tom zákone bolo, ale vypadlo to kvôli tomu, lebo to prikazovala európska smernica, tak to mám odkomunikované zo strany ministerstva financií.
Čiže tam sa nedalo jednoducho svietiť, ako sa hovorí.
No a teraz pani Petrík, teraz samozrejme ona nevie prežiť to, že DPH je agendou ministerstva financií, neustále sa to snaží lepiť, ako na nás. Na mňa konkrétne, aby teda nejakým spôsobom deklarovala pred svojou skupinou voličov, že aj tá DPH je problém ministerstva práce. Lebo ona si myslí, že ona tak oblbne tých svojich voličov, ale ja budem teda trvať na tom, aj vy všetci ktorí teda tomu rozumiete trochu alebo chcete rozumieť a nechcete účelovo podsúvať verejnosti všelijaké bludy, tak musíte chápať, že ak sa bavíme o DPH je to daň a je to teda v gescii ministerstva financií. A ja som úplne otvorene teda priznal, že napriek tomu, že môj, teda náš zákon z ministerstva práce je tak nastavený, že je priechodný v koaličnej väčšine, tak sme nakoniec urobili to, že bude to riadne konanie a v rámci druhého čítania, ak ministerstvo financií vymyslí, ak ministerstvo financií, nie ministerstvo práce vymyslí mechanizmus ako sa vysporiadať s tou DPH, tak ho tam do toho zákona dáme. Ale je to agenda ministerstva financií. Ako som povedal, ja, pracovná skupina ZMOS a tak ďalej a ja sa veľmi teším, čo ste napokon priznali pani Petrík aj pán Ledecký, že ministerstvo financií urobilo veľmi podobný režim, aký sa snažím voči opozícii robiť ja pri veľkých témach, že si vás zavolali na ministerstvo financií a vám vysvetlili ten mechanizmus.
Ja som úvodnom slove o tom nehovoril preto, lebo som to považoval za pracovný nejaký návrh, ale tým, že vás už s tým oboznámili, ja som o tom nevedel, tak sa len tomu teším. Áno a ten mechanizmus má spočívať v tom, že sa síce DPH zvýši, ale sa vymyslí nejaký systém vratiek cez ministerstvo práce pred tie dobré, keď to tak poviem sociálne podniky, pre tie ktoré plnia účel. Ale jednoduché to pán minister financií resp. ministerstvo financií mať nebude. Takže sme zvedaví, ako to napokon dopadne, ale je dobré, že tento zákon potom vytvára na to priestor, že sa lebo by sa potom musel prijať prijímať individuálny zákon, novela zákona o DPH. Ale ja som túto ponuku ministrovi financií teda dal, aby sa to teda vyriešilo komplexne. Ale ešte raz, zmeny ktoré presadzujeme my v zákone sú nastavené a DPH nie je súčasťou našej agendy, čo každý racionálny politik musí uznať a vedieť.
Bola tu taká poznámka k tej DPH, od pani poslankyne Turčanovej, že tak povedzme, že dajme možno tú DPH na 10%. Nie je to možné, pani poslankyňa, pretože Európska únia umožňuje len tri sadzby DPH, a tým pádom toto by bola už štvrtá sadzba a preto to možné nie je. Musíme buď sa rozhodnúť 5, 19 alebo 23. Nie je možné urobiť štvrtú sadzbu DPH. Tak preto to možné jednoducho nie je. Ako ste si mali možnosť všimnúť a pán Dostál správne pochopil lebo navnímal tú situáciu v opozícii, že vraj ani v opozícii sa neviete zhodnúť, že čo je dobré a čo zlé riešenie, ale nebudem budem korektný. S výnimkou pani Petrík musím byť trošku drsnejší, lebo si to zaslúži za to, ako pristupuje k robeniu politiky, najmä v posledných týždňoch, ale pán Dostál je to tak. Vy ste si všimli. Napríklad jedna strana navrhuje zvýšiť DPH, Slovensko Oľano navrhuje ponechať DPH. Potom sú tu dokonca rozpory alebo rozporuplné názory, ak dovolíte v rámci vašej strany. Pán Viskupič má iný názor ako pán Ledecký. Takže takto to je proste, len to konštatujem a aspoň vidíte, aké je náročné tento mechanizmus nastaviť. Lebo nestačí len kritizovať, pripomienkovať, ale treba prísť aj s nejakým riešením a teda ja na záver budem mať na vás samozrejme konštruktívnu výzvu. Ja sa k tomu vrátim, ale len to teda svedčí, že nie je to teda také jednoduché nastaviť ten systém ako taký.
Vyrovnávací príspevok, ja som počúval pozorne a priznám sa, že nie vždy som chápal. Pán Ledecký povedal, že on má informácie, lebo tak ako námatkovo, že chodí po tých sociálnych podnikoch a že nie väčšina nevyužíva tú maximálnu výšku, maximálnu výšku toho vyrovnávacieho príspevku. No, my máme informácie z ústredia práce, kde naozaj s výnimkou obecných sociálnych podnikov, obecných a kto mu sa dostanem väčšina využíva ten maximálny príspevok od štátu. Prvé, čo chcem opäť (nezrozumiteľne povedané) a obecné podniky tých je asi 170 sociálnych podnikov tie vôbec nemajú problém so znížením vyrovnávacieho príspevku, lebo samozrejme oni kedy dávali vyššie mzdy ako minimálnu mzdu, tak potom by sa im mohli spätiť iní zamestnanci. To je presne o tom princípe, čo hovorím, že ak tu máme 127 000 pracujúcich ľudí za základnú minimálnu mzdu bez akejkoľvek podpory a potom 1500 eurami máme podporovať iných ľudí, ktorí by si inak prácu nenašli, tak ten princíp je trošku, trošku nespravodlivý, áno. Pani Petrík povedala, že však ste to mali čím skôr riešiť, však kasičku a haha o kasičku ide. No, nejde o kasičku, lebo keby som to riešil skôr, tak už skôr už rok dozadu by ste ma kritizovali a to budete samozrejme populisticky robiť. Ide brať, ide krátiť, ide brať týmto ľuďom, týmto znevýhodneným, len chcem teda povedať, že tu je len príspevok štátny eurofondový príspevok nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby, aby tie platy tým ľuďom proste nechal. Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži no, tak on sa na to bude vyhovárať...
=====

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, nevystúpil som v rozprave, pretože poznáte ma, že ja v rozprave nemám problém vystúpiť. Vystúpim až v druhom čítaní kde si ešte môžeme vymienať názory. Tu som usúdil, že vystúpim len v záverečnom slovo, ale pokúsim sa veľmi podrobne zareagovať na všetky pripomienky, ktoré tu boli vznesené.
Na úvod sa chcem poďakovať naozaj za konštruktívnu diskusiu všetkým opozičným poslancom a poslankyniam s výnimkou Simony Petrík, samozrejme. A k tej sa o chvíľu dostanem, pretože naozaj u pani Simony Petrík sa lož stáva pracovnou metódou a toto síce môže ona robiť, ale ja to nemusím samozrejme rešpektovať. Keďže väčšinou len vládni predstavitelia sú konfronotvaní médiami so svojimi výrokmi a činmi, opoziční nie, tak jednoducho musím časť svojho ministerského obdobia venovať aj vyvracaniu lží a mýtov zo strany opozičných politikov, akou je pani poslankyňa Petrík. Napriek tomu všetkým vám ostatným ďakujem za konštruktívne postoje, pripomienky, dokonca aj kolegom z Progresívneho Slovenska z ktorého pani Petrík pochádza. Dokonca ma milo prekvapil aj pán Ledecký, pretože naozaj tieto vystúpenia boli na rozdiel od tých predchádzajúcich naozaj konštruktívne.
Len chcem opäť pripomenúť, že pán Ledecký mi dnes poďakoval za to, že teda sa to napokon nedeje v skrátenom legislatívnom konaní, ale dobre viete, že pán Ledecký ma najpvr na skrátené legislatívne konanie pri tomto zákone a pri tejto téme verejne vyzýval. No je to tak. No tak hovorím len....no dobre, takže dobre. A druhá vec ešte ste spomínali alianciu pre sociálnu ekonomiku. Ja nepoznám inú organizáciu strešnú. My sme mali ju oficiálne na ministerstve práve na niekoľkých rokovaniach. Tvrdia nám, že zastrešujú 200 sociálnych podnikov, čo je približne tretina z tých 600 sociálnych podnikov. A bolo mi povedané, že prečo. Ja som sa opýtal prečo nekomunikujete aj z opozičnými poslancami. No bolo mi povedané, že sa vás snažili skontaktovať, že sa vás pán Ledecký aj skontaktovali, ale vy ste odmietli s nimi komunikovať. Neviem, či to tak je, ale takto mi to bolo povedané. Ja by som bol najradšej, aby celý tento sektor spolu komunikoval. A keď teda ste teraz hovorili o tom, že sa neviete dopátrať k nejakej činnosti a tak ďalej, tak potom asi bolo treba, keď vás oslovili s nimi komunikovať. Ale to len tak na margo, teda fakt.
Poďme teda k postate. Ja si myslím, že všetci sme sa tu zhodli, že tento návrh zákona, táto novela zákona bola predložená kvôli tomu, aby sme na jednej strane odstránili špekulantov zo systému, ktorí existujú. A na tom sa všetci zhodneme. Nikto nepoprel, že tu nejakí špekulati sú. Ale na druhej strane, aby sme zachovali činnosť sociálnych podnikov a účel sociálnych podnikov, pretože nikto nespochybnil, že sociálne podniky majú miesto v našom sociálnom systéme. Áno. Toto je základ debaty. Novelu zákona ministerstvo predkladá kvôli tomu, aby sme jednoducho ten systém vyčistili a na druhej strane, aby sme nezničili tie sociálne podniky, ktoré jednoducho majú na to účel. Áno, je možné, že po prijatí tej novely zaniknú niektoré sociálne podniky, prepustia sa nejakí ľudia, ale veď jednoducho je tu motivácia nastaviť ten systém tak, aby pôsobili v tomto systéme len tie sociálne podniky, ktoré jednoducho pôsobiť majú a majú na to absolútne oprávnenie a môžu plniť teda svoj účel. Len pre vás, pre vašu informáciu, o akej skupine ľudí, zamestnancov sociálnych sa tu rozprávame. V sociálnych podnikov pôsobí niečo vyše 9 tisíc ľudí a z toho 6 tisíc je znevýhodnených. Väčšina zdravotne zdravotne znevýhodnených, menšina inak znevýhodnených ľudí. Takže o takomto, o takejto skupine ľudí sa tu rozprávame a o takejto skupine ľudí tu vedieme jednoducho túto dlhú dišputu, ale je to v poriadku. Ja som sociálny demokrat a predsa zdravotne znevýhodnení a odkázaní ľudia musia byť jendou z cieľových skupín nás, sociálnych demokratov, ale predpokladám všetkých ľudí.
No a teraz poďme ku konštruktívnym poznámkam a k tým lživým, populistickým a dokonca zaváňajúcim jednoducho konšpiráciou, čo si pani Petrík aj priznala. Tak povedzem prvú lož pani Petrík. Pani Petrík povedala, že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5 %. Dámy a páni, súča.....
=====

Ďakujem veľmi pekne.
Ako ste si mali možnosť všimnúť, aj v tomto prípade bolo stiahnuté skrátené legislatívne konanie rozhodnutím vlády na môj návrh a v princípe môžme v riadnom konaní túto problematiku rozobrať teda na dvoch schôdzach, prvé čítanie na tejto schôdzi, druhé čítanie na aprílovej schôdzi.
Sú tam navrhnuté viaceré zmeny, ktoré súvisia s tým, že je tu, myslím, zhoda naprieč politickým spektrom, že je potrebné sprísniť podmienky pre účinnosť, respektíve pre činnosť registrovaných sociálnych podnikov. Tento režim tu funguje od roku 2018, teda už vlastne osem rokov a objavili sa rôzne informácie o tom, že popritom vznešenom cieli, ktoré sociálne podniky plnia a určite majú svoje opodstatnenie, sa za tými sociálnymi podnikmi skrýva aj v niektorých prípadoch, teda nie v niektorých prípadoch, ale mnoho špekulantov, a preto je potrebné nastaviť alebo prenastaviť ten systém, ktorý, opakujem, tu funguje už osem rokov, tak, aby naozaj sociálne podniky slúžili len svojmu účelu. Tieto zmeny, a to chcem teraz zdôrazniť, boli pripravené v súčinnosti s alianciou pre sociálnu ekonomiku. Asi ste mali možnosť vidieť, že na jednej tlačovej besede, kde sme tieto zmeny predstavovali, so mnou stáli nielen predstavitelia aliancie pre sociálnu ekonomiku, ale aj priamo zdravotne alebo inak znevýhodnení zamestnanci týchto sociálnych podnikov. Čiže napriek tomu, že ide o sprísnenie podmienok, tak sa našla zhoda v tejto komunite, teda minimálne teda tou najväčšou alianciou, ktorá ich zastrešuje. A čo je možno ešte dôležitejšie, tak tieto zmeny boli pripravované, respektíve konzultované s Najvyšším kontrolným úradom, Najvyšší kontrolný úrad tiež na ďalšej tlačovej besede so mnou potvrdil, že tieto zmeny sú potrebné a to preto Najvyšší kontrolný úrad do toho vstúpil, pretože Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu fungovania sociálnych podnikoch, v podnikoch v období od 2018 do roku 2023 a presne pri nástupe tejto súčasnej vlády a mňa na ministerstvo práce bol odovzdaný protokol s viacerými, ktorý konštatoval viaceré nedostatky v činnosti a kontrole sociálnych podnikov v období 2018 až 2023. 2018 až 2023, ešte raz to zdôrazním.
Takže preto sme pristúpili spoločne s touto jednak alianciou pre sociálnu ekonomiku a s Najvyšším kontrolným úradom k spomínaným zmenám, ktoré v krátkosti predstavím a som, samozrejme, pripravený o nich diskutovať, teoret... samozrejme ich aj meniť, pokiaľ, pokiaľ to bude potrebné, samozrejme v tom druhom čítaní, toto je skôr technická záležitosť. Tie základné zmeny už boli viackrát prezentované aj verejne, ale teda v krátkosti ich na úvod uvediem.
Tou prvou takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na takzvanú socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť, pôvodný návrh je z piatich na...
===== bol takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na tzv. socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť. Pôvodný návrh je z piatich na dva roky, ale po diskusii s poslancami okolo pána Huliaka a so Združením miest a obcí Slovenska sme teda usúdili, že vieme to pozmeňujúcim návrhom zmeniť teda na trojročné obdobie. V prípade, v prípade, že sociálny podnik v tomto období buď zanikne z vlastnej vôle, alebo mu bude odobratý štatút, bude musieť tú nesocializovanú časť zisku jednoducho vrátiť. Toto bude proste sankcia. Toto bola veľmi citlivá vec, na ktorú som bol teda aj upozorňovaný.
Ďalej. Ďalšia zmena, ktorá sa, ktorá je dôležitá. Pre nové sociálne podniky skracujeme lehotu na splnenie podmienok sociálnych podnikov na štyri mesiace, čo v praxi znamená, že do štyroch mesiacov budú musieť naplniť podmienku tie sociálne podniky tridsaťpercentného podielu znevýhodnených, znevýhodnených zamestnancov, teraz je to rok. Majú rok na to, rok môžu pôsobiť bez toho, aby mali splnenú tú kvótu tridsiatich percent. Skracujeme logicky túto lehotu na štyri mesiace, aby sa to nezneužívalo.
Ďalšia zmena spočíva v tom, že bude povinnosťou sociálnych podnikov umiestniť znevýhodnených uchádzačov o prácu na pracovnom trhu po pôsobení v tom sociálnom podniku, pretože sú to, väčšina z tých sociálnych podnikov sú integračné podniky, to znamená, že ich funkciou nie je dlhodobo zamestnávať ľudí, ale integrovať ich na pracovný trh, čo sa vôbec za týchto osem rokov nedeje, ani nejakým spôsobom nekontroluje. Ono sa to deje v nejakej miere, ale nie v dostatočnej. Takže bude povinnosť integrovať za, samozrejme, jasných podmienok toho človeka na pracovnom trhu, ale platí to len pre inak znevýhodnených zamestnancov sociálnych podnikov, neplatí to zdravotne znevýhodnených zamestnancov, lebo je logické, že keď tam pracujú ľudia s ťažkými diagnózami, veľmi ťažko ich umiestňovať na pracovný trh, otvorený pracovný trh. My tam necháme možnosť, že títo ľudia môžu naďalej pracovať. Ale inak znevýhodnení uchádzači, ktorým pomáhame so zručnosťami a podobne, ktorí nie sú zdravotne znevýhodnení, tak tam bude povinnosť umiestniť týchto ľudí na otvorený pracovný trh. Pokiaľ tak integračné podniky neurobia, tak v takom prípade budú musieť vrátiť alikvótnu časť toho vyrovnávacieho príspevku, pretože vlastne nenapĺňa svoj cieľ. Ale po dohode so sociálnymi podnikmi sme tam dali lehotu trojmesačnú, že pokiaľ prijmú takéhoto človeka do sociálneho podniku, budú mať tri mesiace na to sociálne podniky, aby sa sami rozhodli, že či s tým človekom budú pracovať aj naďalej aj pod rizikom, že by ho nemuseli potom umiestniť na otvorenom pracovnom trhu, budú mať jednoducho tri mesiace na to, aby teda sa rozhodli, či takýto človek je umiestniteľný na trhu a pracujú s ním ďalej, alebo s ním teda rozviažu pracovný pomer, pretože usúdia, že ho nevedia jednoducho na tom pracovnom trhu umiestniť.
Ďalšia zmena, dôležitá, ktorá, na ktorú chcem teda upozorniť, že ak už raz človek pracuje v sociálnom podniku, tak nebude mať možnosť iného pracovného vzťahu, pretože, pretože ak už raz niekde je zamestnaný a my dotujeme jeho pracovné miesto, tak proste má pracovať v tom sociálnom podniku a nebude môcť mať ani živnosť, nebude môcť mať iný pracovný pomer, aby sa s tým nešpekulovalo. A čo sa týka, že pôvodne sme tam mali, že nemôže byť ani štatutárom v inom sociálnom podniku, to sme odstránili, takže štatutárom a s nejakou majetkovou účasťou môže byť aj v inom, samozrejme, sociálnom, teda môže byť v sociálnom podniku. Samozrejme ten, je tam jedna výnimka, čo sa týka tých, pracovno-právneho vzťahu. Bude sa to týkať výnimky, teda dohôd, z ktorých mesačné odmeny nepresiahnu sumu životného minima. Takúto dohodu popri tom svojom zamestnaní podporovanom ešte, samozrejme, bude ten dotyčný zamestnanec mať.
No a potom, samozrejme, ďalšia vec, to je taká najdiskutovanejšia, že chceme skrátiť vyrovnávací príspevok, a to na úroveň minimálnej mzdy. Čiže v roku 2026 je 915 eur. Toto opatrenie má dva dôvody. V súčasnosti, my ponechávame, samozrejme, možnosť, a to je, to zostáva aj v súčasnom zákone, že tá výška príspevku bude 75 % celkovej ceny práce pre invalidných zamestnancov, 60 % celkovej ceny práce pre tých, čo nie sú invalidný, ale majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a potom ešte ďalšie úrovne, 50 %, 25 %, rovnako ako je to doteraz, len my nastavujeme nový strop toho príspevku na 915 eur, teda na úroveň minimálnej mzdy. Sú na to dva, sú pre to dva dôvody, o ktorých sme hovorili. Ten prvý dôvod je, že doteraz štedro nastavený príspevok vlastne spôsobil to, že sa suma, celkový objem peňazí eurofondov na tento program minie v tomto roku a pre rok ´27 jednoducho už nebudú na to eurofondy. Jednoducho bude koniec, pretože až nové programovacie obdobie začína až v roku 2028 a keďže ide o obligatórny príspevok, teda povinný, tak v takom prípade by musel štát v roku 2027 vyplatiť sedemdesiat, približne 75 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Ten druhý dôvod je, samozrejme, princíp spravodlivosti. Ak ide o dotované pracovné miesto, tak sa pýtam, prečo by sme mali dotovať takéto pracovné miesto dvojnásobkom minimálnej mzdy, pokiaľ tu máme stále 180-tisíc ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu bez akejkoľvek dotácie štátu? Povedzme za tú základnú minimálnu mzdu, aby som bol presný, 127-tisíc ľudí. Takže je to tento, je tu tento rozmer. Ale môžeme aj priznať, že pre nové programovacie obdobie, čo už bude asi úloha teda novej vlády, sa môžeme s tým príspevkom, sa môže ten príspevok opäť upravovať. Ale opakujem, ten hlavný dôvod je, že pri takomto štedrom režime sa tieto príspevky teda minú v tomto roku.
Po posúdení celej situácie s eurofondami v rezorte práce sme usúdili, že pokiaľ by došlo k tomuto skráteniu príspevku s účinnosťou k 1. 5. alebo k 1. 7., to ešte vysvetlím, tak v tomto roku by ešte eurofondy mali postačovať na vyplácanie tohto vyrovnávacieho príspevku, ale, samozrejme, pokiaľ bude už minimálne polovicu roka v tej skrátenej, v tej skrátenej podobe. Aj toto bolo odkonzultované s organizáciami teda, ktoré zastrešujú sociálne podniky, a samé si uvedomujú, že lepšie je skrátiť tento vyrovnávací príspevok ako to, že by sa na to potom nenašli v priebehu roka ´27 peniaze. Takže a navyše je to naozaj, ešte jednu vec treba dodať (povedané s úsmevom), to, že sa skráti ten vyrovnávací príspevok, teda tá forma dotácie zo strany štátu, neznamená, že zamestnávateľ musí skrátiť plat tomu človeku. On pokojne môže mu priznávať ten istý plat, ako doteraz, len od štátu bude tá dotácia cez eurofondy jednoducho nižšia.
Máme tam aj, keďže hovorím o sprísňujúcich kritériách, máme tam poslednú vec, ktorú poviem, jednu pozitívnu zmenu. My sme, aj bola to, myslím, požiadavka opozície, viete, že v prípade tých zdravotne znevýhodnených ľudí chceli požadovať okrem potvrdenia invalidity ešte aj posúdenie na konkrétnu pracovnú činnosť posudkovým lekárom, pretože asi uznáte, že človek, ktorý nemá ruky, asi nemôže robiť murára. A sú aj takéto rôzne špekulácie a pochybnosti v súvislosti so sociálnymi podnikmi, ale dobre, bolo by to, bola by to byrokracia navyše, tak ponechávame to, čo v tom zákone je aj v súčasnosti, že stačí potvrdenie o invalidite zo Sociálnej poisťovne, a naopak, ideme odbúravať byrokraciu, a to v tom zmysle, že teraz si to ten človek to právoplatné potvrdenie o invalidite musí zháňať sám. Od, keď tento zákon prejde, tak už ten človek nemusí, nebude musieť si to potvrdenie zháňať, ale komunikácia prebehne medzi Sociálnou poisťovňou a úradmi práce.
Na záver chcem povedať, že tento zákon nerieši DPH pre sociálne podniky, áno? Aby sme si to teda neplietli. DPH rieši ministerstvo financií a chcelo ho vyriešiť v samostatnom zákone pred koncom roka, ale dobre vieme, ako to napokon dopadlo. Čiže tento zákon z dielne ministerstva práce nerieši, nerieši DPH, ktorá je asi najcitlivejšia v tomto probléme. Musím ale povedať, že ministerstvo financií po dohode s ministerstvom práce sa rozhodlo, že navrhne určitý mechanizmus riešenia DPH pre sociálne podniky a bude sa ho snažiť vyriešiť pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu v druhom čítaní. Ministerstvo financií založilo pracovnú skupinu, v ktorej sedia zástupcovia ministerstva financií, ministerstva práce, Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj ďalších organizácií, a hľadajú mechanizmus na vyriešenie tej DPH, pretože DPH asi spôsobuje úplne najväčší, keď to povieme, najväčší problém, čo sa týka sociálnych podnikov.
Ďakujem veľmi pekne.