Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán poslanec, za vašu otázku.
Priznám sa, že bol by som veľmi opatrný, pokiaľ ide o citáciu z nejakých médií, aj keď je to New York Times. Aj s New York Times máme svoje skúsenosti. Zdá sa, že médiá sú po celom svete pomerne rovnaké.
Pamätám sa na rozhovor s pánom prezidentom Českej republiky a pamätám si jeho vyhlásenia, ktoré skôr svedčili o tom, že verí vo vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine. A na stretnutí, ktoré sme mali, som povedal, že ja vo vojenské riešenie jednoducho neverím. V poriadku, a hovorím to so všetkou úctou a rešpektom, vieme, že pán český prezident je bývalý profesionálny vojak, ktorý môže viac veriť vo vojenské riešenia, ako v riešenia diplomatické. Ak je pravda, čo napísal New York Times, ale ja to neviem ani potvrdiť, ani vyvrátiť, to bude musieť potvrdiť pán český prezident, tak je to veľký posun vo vyjadreniach hlavy českého štátu.
A nakoniec to nie je iba posun vo vyjadrení pána prezidenta Českej republiky, ale my vnímame na celej úrovni a na celej škále postojov, že dochádza k zásadným zmenám.
Keď sme my veľmi jasne povedali, že neveríme vo vojenské riešenie, poďme si sadnúť a rokujme, pretože výsledkom bude len to, že tu budú tisíce a tisíce mŕtvych vojakov na jedenej aj druhej strane, ale budeme sa na konci roku 2024 nachádzať v tom istom bode, ako sme sa nachádzali v roku 2022, tak hovorili o nás ako o agentoch Putina, ruských agentoch a neviem čom.
Ideme v pondelok na Ukrajinu. Bude spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. Naďalej platí, sme pripravení pomáhať Ukrajine, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc. Sme pripravení pomáhať v takých projektoch, ako je odmínovanie, zabezpečovanie služieb tohto typu, ale ja neverím a potvrdzuje to čas, že je možné tento celý spor vyriešiť vojensky.
Viete, ja som opakovane žiadal, pán poslanec, keď sme napríklad dávali pôžičky Ukrajine, 50 mld. na štyri roky. Prosím vás, povedzme si predtým, ako dáme tých 50 mld., čo sa na tej Ukrajine deje, aká je vojenská situácia. Odpoveď bola: „Robert, nepýtaj sa, to nie je korektná politická otázka.
Keď sme sa bavili o tom, či na stavíme nejaké mechanizmy boja proti korupcii: „To, prosím, neotváraj, to nie je politicky korektné.“
Preto ak je to, čo ste napísali vo svojej otázke, pán poslanec, pravda, že pán český prezident dal takéto vyjadrenie pre New York Times, ja takéto vyjadrenie pána prezidenta Českej republiky s plným rešpektom a vážnosťou vítam, lebo je to významný posun. Možnože na základe tejto odpovede na vašu otázku sa dozvieme, že to tak nebolo a že New York Times sa správal rovnako ako Denník N alebo denník SME.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V tomto prípade viac pomôže kvalifikované podanie na Európsky súd pre ľudské práva ako silné politické vyhlásenia. Ale vrátim sa k dvojakému štandardu, ktorého sme svedkami.
V rokoch ’20 až ’23 sa niečo na Slovensku dialo. A my sme pravidelne informovali vecnými podaniami celú Európsku komisiu. Dostávala podania priamo predsedníčka Európskej komisie aj príslušní komisári. Dokonca sme vytvorili taký tlak, že príslušný komisár, ktorý teraz už končí vo funkcii a bude nahradený iným komisárom, navštívil Slovenskú republiku a za prítomnosti predstaviteľov viacerých strán, vtedy bol prítomný aj predseda HLAS-u, vtedy pán Pellegrini, bol prítomný terajší minister zahraničných vecí Juraj Blanár, sme videli toľko nezáujmu zo strany belgického komisára v tom čase, že sme sami jednoducho neverili, ako niekto môže ignorovať také hrubé zneužívanie trestného práva na potláčanie opozície.
Je na to, pani poslankyňa, jednoduché vysvetlenie. Ak vyhoviete vo všetkom, čo od vás veľkí očakávajú, ak vyhoviete vo vašom postoji k Ukrajine, že dáte Ukrajine všetky zbrane sveta, ak schválite na Slovensku všetko, čo od vás očakáva NATO a Európska únia, ak v ničom neprotestujete, na nič nemáte iný názor, tak vtedy si povedia, že to je dobrá krajina a takej krajine treba pomôcť. Vôbec Európsku komisiu nezaujímalo, čo sa tu na Slovensku dialo, pretože dávali prednosť tomu, že majú tu krajinu a vládu, ktorá vo všetkom poslúchne, ak to bude potrebné.
Skočím do novembra a decembra 2023, kedy nastúpila naša vláda, a my sme reagovali na veci demokraticky a legitímne. Veď zákon, novelizácia Trestného zákona, Trestného poriadku, ktorá viedla k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, nebola schválená na námestí, na tribúne. Bola schválená tu po takej dlhej diskusii, akú si ani nepamätáme. A ba čo viac, predsa prešla hodnotením ústavnosti cez Ústavný súd Slovenskej republiky. Aký je výsledok? Keď bola opozícia zatváraná, keď bolo hrubo porušované všetko, čo sa porušiť dalo v oblasti trestného práva, keď tu pobehovali udavači, keď sa ráno bez dôkazov vykopávali dvere, to bolo všetko v poriadku, lebo bola tu vláda, ktorá by splnila Únii, Komisii a NATO všetko, čo videli na očiach.
My sme však pristupovali k veciam demokraticky, právne, pretože zákon bol prijatý v Národnej rade a bol ústavný, a my dnes stojíme pred otázkou, že či vlastne by nemali byť pozastavené fondy Slovenskej republike napríklad za to, že sme si dovolili prijať v Národnej rade Slovenskej republiky nejaký zákon. A vedieme permanentný dialóg, permanentný dialóg.
Áno, a môžem povedať, že Komisia je mimo obrazu, pretože si myslí, že my sme presne tí, ktorí všetko vrátia naspäť, dokonca ešte dáme takto červený koberec pánovi Lipšicovi, aby sa snáď vrátil na Úrad špeciálnej prokuratúry a pokračoval v tých veciach, v ktorých pokračoval.
Problém pána Chovanca a rozhodnutia belgického súdu, že nič sa nestalo napriek tomu, že tam takto stála policajtka a robila toto (rečník si umiestnil prsty ľavej ruky pod nos, imitujúc fúzy, pravú ruku dvihol v geste hajlovania), pamätáte si tú fotografiu? Pamätáte. Napriek tomu všetkému si dovolil ten súd povedať – súhrn poľutovaniahodných okolností, nikto za to nenesie zodpovednosť. Nejakí traja chlapi ležali na pánovi Chovancovi, bohužiaľ, ten záznam všetko nepreukáže, ale naši znalci hovorili, že pravdepodobne sa nedá vylúčiť aj to, že zákrok týchto ľudí mohol viesť potom k infarktu a k samotnému úmrtiu.
Tento prípad je presne príkladom toho, že čo si dovolia voči krajine, ktorú si nevážia, lebo od samého začiatku to vyšetrovanie bolo vedená tak, čo tam tá slovenská vláda, kto, prosím vás, za pána Matoviča a neviem koho všetkého, veď oni urobia všetko, čo bude treba, oni sa na nás hnevať nebudú.
Tak ja oznamujem, že došlo k zavŕšeniu vnútroštátneho procesu, pokiaľ ide o právne prostriedky nápravy v Belgicku a my musíme spustiť procedúru na medzinárodnej úrovni. A môže sa Belgicko na nás hnevať, koľko chce, koľko len chce, našou povinnosťou je pripraviť kvalifikovaný návrh na Európsky súd pre ľudské práva a chrániť záujmy pána Chovanca.
Pretože áno, pani poslankyňa, ja si neviem predstaviť, že by sme napríklad dnes desať minút pred protestom, ktorý organizovala opozícia niekde na námestí, prišli... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Rečník dokončuje svoje vystúpenie po vypnutí mikrofónu. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za otázku.
Ešte raz chcem poďakovať prítomným poslancom vládnej koalície za schválenie lex konsolidácia a súvisiacich zákonov.
Pani poslankyňa, pokúsim sa na vašu otázku odpovedať tak, aby sa prípad smrti pána Chovanca nestal politickou témou, pretože my sme schopní na Slovensku spolitizovať čokoľvek, aj pohár s uhorkami, preto budem veľmi vecný a urobím krátky súhrn a potom návrhy na ďalší postup. Je tu aj minister spravodlivosti, keby niekto potreboval viac informácii, tak ho môže po skončení hodiny otázok kontaktovať.
Táto poľutovaniahodná udalosť sa udiala vo februári v roku 2018, kedy na letisku v Belgicku bol občan Slovenskej republiky pán Chovanec zadržaný. Potom po zásahu príslušných predstaviteľov letiska a polície došlo k infarktu, bol prevezený do nemocnice a myslím si, že po piatich dňoch došlo k úmrtiu v nemocnici.
Od toho okamihu, pretože prípad bol spojený aj s medializáciou videozáznamu, sa rozbehla procedúra tak na strane belgických orgánov, ako aj na strane slovenskej vlády, ktorá v tom čase bola pri moci. Opakujem, hovorím to vecne, nechcem, aby sa tento prípad politizoval.
Čo sa udialo? Záznamy, ktoré boli zverejnené, ukazovali na pomerne nekompromisný, tvrdý zásah akejsi ochranky z letiska proti našemu občanovi. Rovnako tieto záznamy ukazovali belgickú policajtku, ktorá hajlovala, a súčasne nebolo celkom zrejmé, že či zásah, ktorý urobili priamo proti pánovi Chovancovi, mohol alebo nemohol byť príčinou neskoršieho infarktu, ktorý potom viedol k smrti, ako som už uviedol, o niekoľko dní.
Došlo k výmene informácií. Čo je najpodstatnejšie, je zásadný rozdiel medzi znalcami belgickými a znalcami slovenskými, ktorí boli na mieste. Kým belgickí znalci hovoria o tom, že všetko je v poriadku a nič sa v podstate nestalo, tak slovenskí znalci nemohli vylúčiť pravdepodobnosť, že k úmrtiu pána Chovanca došlo aj pričinením práve príslušníkov ochranky a polície belgickej, ktorá zasahovala priamo na letisku.
Bolo podaných viacero rôznych právnych podaní s tým, že bolo evidentné, že belgické orgány urobia všetko pre to, aby sme došli k záveru, že v podstate to bola iba nejaká záležitosť nehody a nemá to nič spoločné s aktívnym konaním policajtov. Čakalo sa, ja si pamätám aj na tlačovú konferenciu ministra spravodlivosti, našeho Borisa Suska, ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, to bolo niekedy v marci, na záverečné rozhodnutie súdu a práve na toto rozhodnutie súdu vy upozorňujete vo vašej otázke.
Áno, je pravda, že v septembrovom termíne rozhodol, nazvime to, nejaký odvolací súd belgický, ktorý skonštatoval, že nikto nenesie zodpovednosť za smrť pána Chovanca a že to je akýsi súbeh poľutovaniahodných okolností, ku ktorým došlo, ale že jednoducho nič, absolútne nič sa nestalo.
Chcem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že ideme ďalej a Slovenská republika je pripravená podať aj návrh na Európsky súd pre ľudské práva, pretože sa zdá, že na vnútroštátnej úrovni sa vyčerpali všetky dostupné prostriedky, a môžeme teraz využiť úroveň Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pôsobí v rámci Rady Európy. Urobíme všetko pre to, aby sme vec dostali znovu na svetlo, pretože, a už nebudem mať asi veľa času o tom hovoriť, sme svedkami neuveriteľného dvojakého štandardu v Európe. Niekedy nás považujú, myslím bývalé postkomunistické krajiny, za krajiny, ktoré by nemali mať toľko úcty a rešpektu ako iné krajiny, a vedel by som k tomu dodať obrovské množstvo prípa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pretože mám málo času, sa pokúsim to dostať do veľmi krátkej odpovede. Rozumiem tej nervozite tak na našej strane, lebo to musíme urobiť a nie je nám to príjemné, lebo to musíme urobiť kvôli nim, a rozumiem ich nervozite, že boli pri tom. (Reakcia z pléna.) Viete, dobre, ak ste v pohode, tak sa spýtam, ako je možné, že sa vyhadzovali miliardy a na čele oddelenia, ktoré sa nazýva hodnota za peniaze, je poslanec za vašu politickú stranu. Ako to je možné? Ako je možné, že nikto (potlesk) na ministerstve financií nehovoril o vyhadzovaných miliardách eur. Ak ste v pohode, tak sa pýtam, ako je možné, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bačovala od buka do buka, ale poslanec za opozíciu tu sedí a tvári sa, ako keby s tým nemal nič spoločné, hoci sedel v dozornej rade. Tak potom načo sedel v tej dozornej rade?
Prosím, hovorte to tej verejnosti, vy si nenechajte nalepiť na hlavu nejakú nálepku, že my sme snáď teraz tí zbojníci, ktorí musíme urobiť najhoršie veci na svete, pretože konsolidácia je nevyhnutná. Áno, konsolidácia je nevyhnutná kvôli nim, lebo rozdrbali miliardy eur. To je celý problém, ktorý treba opakovať. (Potlesk.) A my to urobíme a urobíme to s plnou zodpovednosťou bez toho, aby sme sa za to niekde mali hanbiť.
K tým návrhom. Keď som došiel na úrad vlády po tom, čo som zostavil štvrtú vládu, tak ma čakal dole pán Ódor, odchádzajúci nestranícky predseda vlády (povedané s pobavením), ktorý sa o dve hodiny ukázal ako nová stranícka hviezda Progresívneho Slovenska, a povedal mi, že nechal mi na stole inšpiráciu, ako treba urobiť poriadok vo verejných financiách. Tak sme sa teda pozreli. Sedem miliárd škrtov. To by znamenalo totálnu devastáciu sociálneho štátu, akýchkoľvek benefitov, ktoré dnes štandardne poskytujeme obyvateľom Slovenskej republiky. Ale viete, to oni môžu všetko. Oni môžu povedať, že DPH 25 % bez akýchkoľvek výnimiek. Veď sme sa s tým pohrali. Ešte raz. Áno, zvyšuje sa DPH na 23 % a mne sa to nepáči, ale čo mám robiť, keď takúto úlohu nám dali, že to musíme urobiť? Ale dohodli sme sa, že potraviny 5 %, lieky 5 %, ubytovanie 5 %, gastro 5 %, knihy 5 % pravdepodobne, učebnice 5 %. Je tam všetko, čo tam má byť, pretože snažíme sa, aby konsolidácia bola aj sociálne vyvážená, aby nebola iba ekonomicky vyvážená, že tu mám 20 opatrení a mi prinesú 2,7 mld. eur. Keby som zobral ktorékoľvek opatrenie, ktoré navrhol pán Ódor v tom slávnom balíku, tak dnes táto krajina možno už ani neexistuje.
Takže znovu, minimálne povedzte, priatelia z opozície, slovenskej verejnosti, že opozícia musí, konsolidácia musí byť. Dúfam, že, dúfam, že teraz sa nepostavíte a nebudete rozprávať verejnosti: Oni len tak sa pohrávajú, všetko zdražujú, lebo nemajú čo robiť. Slovenská verejnosť je dostatočne vyspelá, aby vedela, čo sa tu dialo v rokoch 2020 – ´23. A je to smutné, že keď sa pozriem, koľko miliárd ste vyhodili na boj proti covidu a ešte zomrelo 21-tisíc ľudí, tak sa pýtam, že aký tam je ten pomer a predovšetkým kto za toto kedy bude niesť ešte nielen politickú, ale aj právnu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pán predseda vlády, váš čas uplynul, musím... (Vstup predsedu vlády.)

Fico, Robert, predseda vlády SR
Držím vám palce, ďakujem za spoluprácu, páni poslanci. (Potlesk.)

.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku, pretože bavíme sa presne o tom istom, ako má vyzerať konsolidácia verejných financií. Nie náhodou, a to nebola žiadna divadelná hra ani predstavenie, som požiadal o stretnutie predstaviteľov opozičných strán, pretože zhodneme sa, že upratať verejné zdroje musíme. Ja akceptujem, že niekto pozvanie prijal a že niekto neprijal. Vážim si, že prišli predsedovia Progresívneho Slovenska a Kresťanskodemokratického hnutia. A veľmi pozorne sme ich počúvali za prítomnosti či už tam bol podpredseda vlády Robert Kaliňák, minister financií a ďalší a zistili sme, že nieže majú iný názor na konsolidáciu, oni s konsolidáciou súhlasia. Oni nemajú žiadny názor na konsolidáciu, pretože prísť s návrhom, že poďme prepustiť 20 % zamestnancov vo verejnej správe znamená prepustiť 20 % učiteľov, hasičov, zdravotných sestier, prakticky skoro všetkých, to je nemožné. Alebo návrh, že poďme zosekať rozpočty ministerstiev o 20 %. Je tu minister práce, rodiny a sociálnych vecí, ktorý vám vysvetlí, koľko tvoria v jeho rezorte obligatórne výdavky, ktoré musí poskytnúť na rôzne odvody a dávky, ktoré má. Ak mu zoberieme 20 %, tak reálne berieme ľuďom, berieme ľuďom na rôznych pomociach, ktoré sú nastavené. Samozrejme, boli aj nápady typu, že poďme lepšie vyberať DPH. V poriadku, však my si môžme napísať do plánu, že budeme lepšie vyberať DPH, Lacko si tam napíše 300 mil., že to vyberieme, ale to nám nikto neuzná, pretože my potrebujeme reálne vyzbierať finančné prostriedky. Ďalej tam bol návrh, že poďme odpredať 10 % prebytočného majetku, nehnuteľného. Ale to sú pinaci, to nič nerieši na tom, že tú konsolidáciu musíme zvládnuť.
Preto, dámy a páni, bez ohľadu na to, ako som už povedal, či si sedíte v opozičných, alebo vo vládnych laviciach, prosím, pošlime aspoň slovenskej verejnosti, ale ešte podstatnejšie to je, aby sme to poslali medzinárodnému spoločenstvu, že je tu politická zhoda, že to musíme upratať a potom tu kľudne veďme súboje, že ako by to kto robil. Za nás sa staviame za plán, ktorý, samozrejme, nikoho z nás neteší. Tiež som mal iné predstavy o DPH, až pokiaľ som nepresvedčil a nedohodli sme sa na to, že musí prísť aj k zníženiu DPH, pokiaľ ide o potraviny, dali sme tam ubytovanie, je tam celé gastro, sú tam veci, pravdepodobne vyriešime aj problém s knihami, ktoré sa stali takým horúcim problémom v rámci konsolidácie verejných financií. My si za týmto plánom stojíme, lebo vieme, že keď povieme napríklad, že sa ide zvýšiť daň z príjmu právnických osôb o toľkoto a toľkoto, že nám to prinesie toľkoto peňazí. Vieme, že keď zavedieme daň z finančných transakcií, tak nám to prinesie 700 mil. eur, to je plán. Dobre, môžu ho nazvať hoc ako chcú predstavitelia opozície, ale je to plán, ktorý musíme zrealizovať.
Takže ešte raz, dámy a páni z vládnej koalície, nemáme sa za čo hanbiť, robíme domácu úlohu, ktorú nám, bohužiaľ, predpísal niekto iný a ja verím, že tak ako to sľúbil predseda NKÚ, že nám v krátkom čase predloží podrobnú analýzu tých tzv. MOM-iek, tak to teda bola iná habaďúra, ak si zoberieme, že 30-tisíc eur na mesiac, nebolo tam treba mať kvalifikovaný zdravotnícky personál a porovnáte to s nejakou ambulanciou, kde musíte mať lekára, zdravotnú sestru, pritom tá ambulancia dostáva polovičku peňazí v porovnaní s tými MOM-kami. Treba sa pozrieť na prepojenia rodinné, priateľské, kto to bol, ten čo mal 300 alebo 200 MOM-iek, komu patrili? Kto za ním stál? Ako to celé bolo? Rovnako si myslím, že bude treba (potlesk) sa pozrieť na nákup vakcín, nákup zdravotníckych zariadení. To nemôže skončiť tak, dámy a páni, že my preukážeme na veľmi jasné prepojenie jedného z predsedov opozičných politických strán na trnavskú firmu, ktorá vo veľkom nakupovala zdravotnícke pomôcky pre tento štát, a to jednoducho (potlesk) ako keby neexistovalo, ako keby to nebolo. Toto všetko nás ešte čaká.
Ja vám teda držím palce, ja za týmto plánom stojím, hoci sú tam veci, ktoré tiež nie s veľkou radosťou realizujem, ale urobiť to musíme. A ja musím poďakovať pánovi ministrovi, musím poďakovať koaličným partnerom, pretože to nebolo jednoduché, to sú tri strany s rozdielnymi politickými pohľadmi, s rozdielnymi prioritami, ale na konci dňa sme boli schopní a tento zoznam sme nielen pripravili, ale sme sa na ňom aj dohodli, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za otázku, pán podpredseda, rovnako ďakujem za pomoc, pokiaľ ide o čítanie ľudí, ktorí sú ospravedlnení. Najskôr vás všetkých pozdravujem, pretože to je moje prvé vystúpenie v Národnej rade po tej nešťastnej udalosti z 15. mája a ďakujem za všetky prejavy podpory a solidarity, ktoré ste mi prejavovali. (Potlesk.)
Trošku to možno odľahčím, ak dovolíte, ale v tejto budove a v tejto miestnosti som strávil pomerne veľa času v rámci mojej politickej kariéry, ale už pri vstupe dnes do tejto budovy som cítil obrovské napätie. Možno keby som mal tie virgule, tak sa asi pokrútia ako paragrafy, a preto mi dovoľte, aby som maximálne vo vecnej atmosfére odpovedal na otázku, ktorú postavil pán poslanec Mažgút.
Pán poslanec, ja si vôbec nemyslím, že tu ide iba o knihy, alebo že by tu napríklad išlo o to, či poslanci Národnej rady alebo členovia vlády majú mať zmrazené platy. Dobre vieme, že objem konsolidácie je určený 2,7 mld. eur a tieto položky, či už ide o knihy alebo ide o zmrazovanie platov, tvoria absolútne zanedbateľnú časť z tejto sumy. Čo ja považujem za najpodstatnejšie povedať v tejto miestnosti, je to, že bez ohľadu na to, či sedíte vo vládnych laviciach alebo sedíte v opozičných laviciach, je tu zhoda, že konsolidovať musíme. Tu nie je dnes spor o tom, že my sme si vymysleli konsolidáciu a opozícia s ňou nesúhlasí. Tu je spor o to, akú má mať podobu táto konsolidácia, čo má byť základným zdrojom tých 2,7 mld. eur, ktoré tu dnes máme. Preto sa obraciam na poslancov vládnej koalície, vy sa pozerajte každému priamo do očí. To, čo teraz robíme, to nie je niečo, čo sme si my sami spôsobili. Je predsa všeobecne známe, že v roku 2020, keď došlo k výmene vlád po parlamentných voľbách, verejné financie, pokiaľ ide o deficit a pokiaľ ide o výšku verejného dlhu, boli odovzdané v perfektnom zdravom stave. Potom boli tri roky inej vládnej koalície, tí, čo dnes sedia vo vládnych laviciach, sedeli v opozičných laviciach a nemali možnosť ovplyvňovať hospodárenie vtedajšieho vládneho kabinetu, ktorý mal pomerne v krátkom čase až troch svojich vlastných predsedov. Prosím, uvedomme si, čo sa v tých rokoch 2020 – 2023 dialo a kde vlastne vznikla tá suma, o ktorej dnes hovoríme, 2,7 mld. eur.
Prednedávnom navštívil rokovanie vlády Slovenskej republiky predseda NKÚ, ktorý bol zvolený predovšetkým hlasmi súčasnej vládnej koalície, ktorý konštatoval hrôzostrašné veci pokiaľ ide o zistenia, ako sa nakladalo s finančnými prostriedkami počas covidu. Predovšetkým neuveriteľné predražené nákupy zdravotníckeho materiálu, za povšimnutie stojí predovšetkým informácia, dobre teraz počúvajte, v roku 2022 Slovensko už nepotrebovalo žiadne vakcíny, napriek tomu nakúpilo za 160 mil. eur 5,8 mil. kusov a na konci roku 2022 sme mali v sklade 6,1 mil. kusov vakcín, ktoré sme, samozrejme, na nič nepotrebovali. Ja som si veľmi pozorne prečítal vystúpenie pána poslanca zo SaS, pána doktora Szalaya, pretože hovoril o napríklad MOM-kách, tak som si to konfrontoval so zisteniami NKÚ a pán poslanec hovoril absolútnu pravdu. Tu jednoducho niekto získal obrovský majetok.
Takže ak dnes hovoríme o tom, že treba konsolidovať sumu 2,7 mld. eur, tak to nejako vzniklo, preto vy sa nemáte za čo hanbiť. My napravujeme to, čo spôsobila predchádzajúca vládna koalícia a musíme to urobiť, pretože je to vec aj našej zodpovednosti, predvídateľnosti a dôveryhodnosti ako finančného partnera na medzinárodných trhoch.
Čiže teraz knihy alebo platy, to sú marginálne veci, ktoré vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Opozícia a protivládne médiá šíria informáciu, že chceme vystúpiť z Európskej únie, že sa nám tam nepáči a že ťaháme Slovensko neviem kde, ale k tejto téme je zbytočné sa vyjadrovať, pretože je zbytočné hovoriť niekomu niečo, čo nechce počuť.
Ale pokiaľ ide o tému investícií, v rámci správy, ktorú predložil bývalý taliansky premiér Enrico Letta ohľadne spoločného trhu, jednotného trhu, bola veľká kritika k tomu, že obrovské množstvo peňazí, hovoríme o triliónoch, končí na trhoch v Spojených štátoch amerických a tieto peniaze, ktoré majú pôvod v Európskej únii, často sa nevedia použiť na financovanie obrovských infraštrukturálnych projektov. Preto máme právo sa pýtať na Slovensku, či súhlasíme s tým, že miliardy, ktoré sú naakumulované v druhom fonde dôchodkovom, končia niekde na amerických finančných trhoch.
My nechceme nikomu nič zobrať. Už som čítal titulky našich priateľov v Denníku N alebo v Smečku: Idú vám zobrať peniaze, idú vám siahnuť na vklady! Naopak, my tým ľuďom chceme pomôcť, pretože ak dnes má niekto peniaze v banke a má tam nejaký smiešny úrok, ktorým sa zhodnocujú jeho peniaze, štát má právo ponúknuť takémuto občanovi poď uvažovať inak. Zober si svoje peniaze a kúp si napríklad štátny dlhopis, ktorý použijeme potom na výstavbu diaľnic. A nedostaneš 1,5 %, ale dostaneš 3 %. To isté pri dôchodkoch.
Ja som nedal ani cent do druhého piliera, lebo som mu neveril. A dnes po 20 rokoch, keď boli vyplatené prvé dôchodky z druhého piliera, sa ukázalo, že tieto dôchodky sú nižšie ako tie, ktoré sú vyplácané zo Sociálnej poisťovne. Preto znovu platí, musíme ponúknuť DDS-kám, poďte sa pozrieť na to, že či radšej, ako poslať peniaze na nejaký americký finančný trh, nepoužijete tieto peniaze na Slovensku na financovanie obrovských infraštrukturálnych projektov a zhodnotíte tieto peniaze výraznejšie. Pretože vždy máte väčšiu istotu v Slovenskej republike ako v amerických investičných trhoch. Takže my nechceme brať. Neklamte slovenskú verejnosť! My chceme ľuďom v tomto prípade peniaze dávať. (Potlesk.)

Ďakujem za otázku. Ja nepoznám všetky tieto detaily, ale viem, že Európsky parlament rokoval o nejakom absolutóriu, ktorý sa týka rozpočtu Európskej únie, a okrem iného tu boli aj odporúčania, ktoré sa týkali budúcnosti a riešenia nejakého efektívnejšieho rozhodovania Európskej únie. A je pravda, že tam bolo určité odporúčanie, ktoré bolo pod nejakým odsekom 24, aspoň tak ma informovali, a tam bolo odporúčanie, že by mala Európska únia zvážiť právo veta, že by malo ostať v rukách členských štátov, a že kvôli efektívnejšiemu rozhodovaniu Únie a aby sa zabránilo vydieraniu členských štátov by sme namiesto takéhoto hlasovania zaviedli hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
Ja som mal možnosť včera vystúpiť verejne počas galavečera. Bol som dnes aj na medzinárodnej konferencii ráno, ktorá bola organizovaná ministerstvom zahraničných vecí, a zopakujem to bez akýchkoľvek zábran. Kto uvažuje o tom, že sa má zrušiť právo veta, uvažuje o konci Európskej únie. Predstavte si, že máme tri oblasti, kde je jednomyseľnosť, a to je otázka rozpočtu, bezpečnosti a zahraničnej politiky. A išlo by napríklad o otázku bezpečnosti, kde by veľké krajiny, ktorých ja nazývam, že sú vojenskí jastrabi, prijali nejaké opatrenia, ktoré sa týkajú opatrení, povedzme na Ukrajine, vojenského charakteru a my by sme museli tieto opatrenia rešpektovať, lebo kvalifikovanou väčšinou by sa o nich rozhodlo. Samozrejme, že by sme s tým nikdy nesúhlasili, čo by spôsobilo obrovské trenice.
Uvediem príklad s migračným paktom. Migračný pakt bol prijatý kvalifikovanou väčšinou a nás teraz núti, aby sme si vybrali, či budeme prijímať na Slovensku stovky nelegálnych migrantov, alebo za každého nelegálneho migranta zaplatíme pokutu 20-tisíc eur. Je pomerne zrejmé, že pri implementácii tohto migračného paktu budú problémy nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, ktoré nepodporili pri kvalifikovanom hlasovaní tieto nápady, ktoré došli z prostredia Európskej komisie. My len veríme, že Európsky parlament bude navolený tak, že poslanci sa opätovne vrátia k tejto myšlienke migračného paktu a že zmenia túto povinnú solidaritu na solidaritu, ktorá bude dobrovoľná, kedy budú môcť členské štáty ako suverénne krajiny Európskej únie mať, budú mať možnosť priamo povedať, čo idú urobiť. Napríklad že buď prijmú migrantov, ak tak chcú urobiť, nelegálnych, alebo že pôjdu do krajiny, odkiaľ migranti prichádzajú a dajú tam nejaké finančné prostriedky na výstavbu alebo rekonštrukciu infraštruktúry. Tieto možnosti sú rôzneho charakteru.
Ja však môžem povedať za vládu Slovenskej republiky, že vláda nesúhlasila v žiadnom štádiu schvaľovania tohto migračného paktu s touto povinnou solidaritou, a preto máme legitímne právo, aby sme spôsobovali problémy pri implementácii tohto paktu, čo určite aj urobíme a budeme sa spoliehať na to, že pri novej zostave Európskeho parlamentu tam prídu poslanci, ktorí sa budú na veci pozerať podstatne racionálnejšie, ako to je teraz.
Samozrejme, dámy a páni, že pokiaľ ide o prechod na väčšinové hlasovanie, kto hlasoval za zrušenie práva veta, kto hlasoval za väčšinové hlasovanie? Blahoželám, blahoželám vám, opozícia! Opoziční europoslanci, slovenskí opoziční europoslanci hlasovali za zrušenie práva veta a za väčšinové hlasovanie. Ste sa úplne museli zblázniť, lebo netušíte, o čom hovoríte!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za túto možnosť. My sme nereagovali na tieto situácie, ktoré sa diali okolo opozičných predstaviteľov tým istým spôsobom, ale povedali sme, že zmeníme Trestný zákon a Trestný poriadok a zrušíme Úrad špeciálnej prokuratúry. Je aj zvláštne, že vtedy, keď bolo treba konať, tak Komisia nekonala, a ja som to vytkol pani komisárke, a teraz, keď legitímne a demokraticky na to odpovedáme novelizáciou príslušných zákonov, tak sa nám niekto vyhráža, že nám zoberie fondy alebo plán obnovy.
Musím ale uznať, že tento rozhovor bol veľmi konštruktívny a sme sa vrátili naspäť do oblasti technických detailov, odbornej diskusie a dali sme nabok politiku, ktorá mimoriadne prevládala v poslednom období.
Mám dobré správy, boli tri otvorené fronty. Boli to predčasné dôchodky, teda udržateľnosť dôchodkového systému, boli to výdavkové limity a bol to Trestný zákon a Trestný poriadok. Ja som presvedčený, že dva fronty máme vyriešené. Dnes sme na vláde schvaľovali výdavkové limity. Pokiaľ ide o predčasné dôchodky, to ste schválili nedávno v Národnej rade, a sme veľmi blízko k vyriešeniu problému okolo Trestného zákona a Trestného poriadku a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a čo sa stane? Bude jeden dlhý nos. Jeden veľký dlhý nos. Vy ho mať nebudete. (Rečník ukázal do pléna ľavou rukou.) Tu bude tento nos a budeme sa mu veľmi potom smiať. (Rečník ukázal do pléna pravou rukou.) Toľko špiny, čo narobili. Toľko, čo pochodili po tých orgánoch. Toľko, čo nás ohovárali. Toľko, čo klamali. Kričali v jednom kuse: Zoberte im peniaze, zoberte im peniaze, zoberte im peniaze, lebo to je jediná cesta, ako sa dajú na Slovensku poraziť! Môžte sa hanbiť, jak ste celí! Celé Progresívne Slovensko a celá SaS-ka.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)