Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia.
Ďakujem, Vladka, za naozaj dôležitú rozpravu a dôležitý zákon, ktorý vlastne naozaj v Národnej rade predkladáš. Je mi naozaj, poviem, že smutno z toho, aj by som povedal, že sa hanbím, že vôbec v 21. storočí vôbec takýto zákon ešte vôbec v Národnej rade na Slovensku ešte vôbec riešime, že to už dávno nemáme, že to už dávno nemáme a že vôbec riešime to, že vôbec dieťa má mať schválené to... lebo tu nejde o to, zákon o tom, že rodič má mať prístup, ale dieťa má mať, o to v tom zákone ide, že dieťa má mať sprístupnené to, aby bolo so svojím rodičom pri hospitalizácii alebo svojím zákonným zástupcom, alebo ako to nazveme, to je jedno, a že tu vôbec takúto vec riešime takto. Toto by mala byť naozaj celospoločenská dohoda napriek politickým spektrom, lebo tu nejde o to, veď aj koaliční poslanci, opoziční poslanci máme rodiny, máme deti, máme vnúčatá a do tejto situácie naozaj sa môže dostať každý jeden z nás.
Ja niekedy naozaj mám možno o to ťažšie, by som povedal, že je to možno že moja nevýhoda oproti možno iným kolegom poslancom, ktorí nemajú ten zážitok, ktorý ja mám, lebo potom sa na niektoré veci musím pozerať aj cez emócie, aj cez to, že naozaj, že toto tu je ťažká situácia. Ja som naozaj na Slovensku bol asi v každej jednej detskej nemocnici a vozil som pacientov z, nedonosených k inkubátorom po celom Slovensku a je hanbou, v akých, akých podmienkach naozaj sa o naše deti staráme, a je hanbou, že vo veľa prípadoch tam nemôžu byť naozaj s nimi rodičia.
Ja, naopak, ďakujem nemocniciam, oddeleniam, ktoré to umožňujú aj napriek tomu, že to je naozaj niekedy komplikované a ťažké, lebo, lebo chcú vyjsť tým rodičom v ústrety, chcú im pomôcť, lebo je to naozaj, to dieťa, treba to naozaj povedať, že to dieťa nejde na výlet, to dieťa nejde do kina, to dieťa nejde na, na prázdniny k starým rodičom, to dieťa ide, to dieťa ide do nemocnice, kde ide so svojím zdravotným problémom, kde ho to bolí, má traumu z toho, že ho to bolí. Ďalšiu traumu má z toho, že ho vytrhneme z jeho domáceho prostredia, kde, kde sa cíti bezpečne, kde to má rád, kde má, zo svojej detskej izby, a vytrhneme ho ešte od jeho najbližších, od jeho rodičov alebo starých rodičov, lebo niekedy to môžu byť aj starí rodičia, ktorí s ním môžu byť hospitalizovaní v nemocnici. A je tam samo v tej nemocnici a musí ten stav tam prežiť a ja si myslím, že to má aj vplyv na jeho zdravotný stav, že tá hospitalizácia naozaj trvá dlhšie. Keď sa bavíme aj o ekonomike, tak bude to trvať dlhšie, lebo to dieťa, aj keď je v pokoji a v kľude, tak určite sa mu ten zdravotný stav bude lepšie, lepšie stavovať.
Čiže tieto, všetky tieto aspekty, ktoré sme si tu povedali aj si tu hovoríme, mali prísť, mali prejsť naozaj veľkou celospoločenskou diskusiou a mali sme sa o tom baviť už dávno-dávno predtým, ale je, bohužiaľ, situácia taká, že to tu máme dnes. A ja ďakujem, Vladka tebe, že sa naozaj o to štyri roky zaujímaš, že sa o to staráš a že riešiš to, lebo, lebo si mama, si poslankyňa, a je to našou úlohou aj všetkých poslancov, ktorí máme alebo nemáme deti, že by sme tú situáciu v našom zdravotníctve zlepšovali. Ja som rád, že pán predseda povedal, že je to cestou a že to je cieľom to urobiť, ale toto tu sme mali urobiť vo väčšej miere a naozaj na tom trvať, lebo keď teraz sa len o tom budeme zase rozprávať a nedajbože, ja si ani neviem predstaviť, že tento zákon by neprešiel, lebo chcel by som vidieť poslanca v Národnej rade, ktorý za toto nezahlasuje, lebo to... ale keď uvidím, tak klobúk dole. Naozaj potom klobúk dole, ten poslanec, ktorý za to nezahlasuje, tak potom nerozumiem, že načo tu potom v Národnej rade sme. Ale veď budem prekvapený, veď už som bol viackrát tu prekvapený.
Ale ja mám tiež k tomu pár vecí, ktoré naozaj som si tú rozpravu tvoju z minulého roka pozeral a nebudem už riešiť to, čo riešili poslanci, lebo si tu o veľa veciach vysvetľovala. Tá vykonávacia vyhláška, pre mňa osobne škoda, že som ju nevidel skôr, je to dôležitá vec, mohli sme ju mať skôr a mohli sme sa o nej viacej baviť odborne, lebo je to dôležitá vec. Ja zas poviem na margo toho, že ty sa bavíš o Česku. Česko je úplne niekde inde, čo sa týka zdravotníctva. Tie ich nemocnice sú úplne inak spravené. My máme v strašnom stave nemocnice. Čiže bude to trvať, a to treba otvorene povedať, že bude to trvať nejaké obdobie, keď, kým tie nemocnice zrekonštruujú tie detské oddelenia, ale som za to, aby sme to, aby sme to schválili, aj celý náš poslanecký klub KDH bude jednoznačne za to hlasovať. A bavme sa o tom, ako, ako nastaviť to, že odkedy tá účinnosť má byť platná, aby sme potom nedostávali ani nemocnice do toho, do ťažkej situácie, že sa nejaký rodič bude domáhať, že teraz ja musím, lebo je to v zákone, jedno s druhým.
Čiže bavme sa o týchto veciach, to otvorene hovorím, a bavme sa o tom, že, že čo je teraz priorita, že aby sme sa dohodli, či je tam len tá prítomnosť a vy ste vravela, že len tá stolička, ja si myslím, že to má byť naozaj príprava na to, že tie oddelenia aj tie izby budú pripravené na to, že tí rodičia tam môžu normálne fungovať, že budú mať tam normálne základné epidemiologické podmienky, lebo treba asi povedať to, že je komplikované, keď máš detskú izbu, kde sú traja pacienti a tam má rodič medzi tým ležať, medzi jedným ro... medzi jedným pacientom a druhým, a ten, druhé dieťa má inú diagnózu, čiže v tomto je komplikovaná tá situácia, že teraz tu môžeš byť pri lôžku. Potom sú komplikované aj detské JIS-ky, hej, že tam máš naozaj úplne iný režim a, a takisto je komplikované aj to, že ak si to v zákone aj tu hovorila, alebo je to v tom zákone, keď sa, že z pova... že čo je tá nevyhnutná miera, hej? Ty si hovorila, že ten návrh vyhlášky ani dnes... teraz si ho predniesla, že to legislatívne nastavenie môže byť v praxi problém, pretože spojenie "nevyhnutná miera" nie je nikde definované. V praxi to bude asi obmedzenie prítomnosti v priestore ako napríklad operačná sála, ale to bude na výklade konkrétneho lekára. Ak si to zákon... (reakcia navrhovateľky), v dôvodovej správe to bude písané, dobre.
Lebo, ja takisto, ja poviem za seba, že vždy, keď som mal možnosť aj pri zásahoch a boli tam zranení detskí pacienti, tak som vždy umožňoval, a robia to väčšina zdravotníkov, aby sme mohli aj toho rodiča previesť sanitkou alebo vrtuľníkom, aby to dieťa nebolo traumatizované. Ak sme to umožnili vo vrtuľníku a v sanitke, tak si myslím, že je možné to umožniť aj, aj v nemocnici, v nejakej miere to určite urobiť a dokázať to spraviť.
Ale neviem si predstaviť a v tomto, v tomto vidím problém, že, iba jeden, ak by som teraz mal pichnúť detskému pacientovi intraoseálny prístup, pre laikov vysvetlím, že je to zavádzanie kovovej ihly do kosti, je to život zachraňujúci výkon pri detskom pacientovi, keď mu nevieme napichnúť žilový prístup, a že by sa na to mal pozerať jeho rodič, lebo naozaj aj pre mňa ako rodiča by bolo naozaj ťažké to tomu, tak sa na to pozerať, keď by som videl, že niekto ide a kvázi môjmu dieťaťu ublížiť, čiže tam by som naozaj mal, aby ten lekár alebo ten zdravotník mal možnosť povedať, počkajte, vystúpte vonku, aby to zas nebolo to, že niektorí rodičia si to budú zle vysvetľovať a budú sa domáhať tohto prístupu. Čiže tieto veci, ktoré, ktoré si naozaj v tej vykonávacej vyhláške aj povedala a sú dôležité, aby sme naozaj o nich hovorili, aby sa naozaj premietli do praxe, a preto, hovorím, že je škoda, že to nemám ani komu povedať, lebo sú tu, je nás tu málo, že som za to, aby sme tento zákon dali do druhého čítania a poďme sa baviť ale naozaj aj, ale to nie je politicky, poďme sa naozaj baviť odborne, odborne o tom a ako to čo najrýchlejšie spraviť. Lebo táto téma mala už dávno byť urobená, mala byť schválená a my sme dnes mali len riešiť to, že dávame ďalšie peniaze do ďalšieho detského oddelenia, do ďalšej detskej nemocnice, aby sme zlepšili podmienky pre našich najmenších, najmenších hovorím, hej, najmenších, našu budúcnosť v našej krajine, aby naozaj tie deti v tých nemocniciach tým, že majú diagnózu a trpia, tým, že majú svoje ochorenia a trpia, aby netrpeli kvôli tomu, že tam nebude môcť byť s nimi otec, mama, ich príbuzný, dedko, babka, je to jedno, aby naozaj tú traumu, ktorú majú z tej hospitalizácie, aby nemali.
Čiže, Vlaďka, ďakujem ti veľmi pekne a ako som povedal, za klub KDH budeme jednoznačne ten návrh podporovať, aby prešiel do druhého čítania. A v druhom čítaní sa bavme o tom, ale hovorím, bol by som rád, keby sa o tom bavili aj poslanci z koalície, všetky poslanecké kluby, lebo toto by mala byť naozaj zhoda napriek celým spektrom, toto nie je politika, toto je, pre boha živého, základná vec mať rodiča pri sebe pri hospitalizáciách, lebo to dieťa, zopakujem ešte raz, tam nejde na výlet, nejde do kina, ale ide sa liečiť.
Ja vám ďakujem veľmi pekne a prosím ešte raz o zahlasovanie za tento zákon a poďme sa naozaj baviť odborne, aby sme to čo najskôr zlepšili pre našich najmenších pacientov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Kolegyňa Škopová, ja vám ďakujem za vystúpenie a máte pravdu, že je najvyšší čas sa s týmto hriechom minulosti, ktorý bol naozaj v našom zdravotníctve páchaný a dial sa, aby sme sa s tým raz a navždy vysporiadali. Finančné odškodnenie tým ženám nikdy nevráti to, o čo prišli, to treba otvorene povedať. Väčšina z tých žien už, nieže väčšina, všetky ženy už nikdy nemohli mať deti a trpeli tým určite a tá bolesť, ktorú podľa mňa tie ženy prežívali, sa financiami nedá nahradiť. Čiže ospravedlnenie, finančné ohodnotenie by mal byť len ten základ a verím v to, že takéto veci sa už v našom zdravotníctve nikdy nebudú páchať.
Ospravedlňujem sa aj ako zdravotník za svojich kolegov, ktorí to robili.

Ďakujem pekne za slovo. Budem teraz osobný. Za svoju prax som v živote zažil veľa výjazdov ťažkých, naozaj ťažkých a dva som zažil ťažké, kde som bol pri znásilnenej žene. A tú bolesť, tú hanbu, to, čo tá žena prežívala, si budem pamätať do konca života. A snáď mi tu nechce nikto nahovoriť, že tie ženy, ktoré to prežívajú, že majú a že sa neboja to povedať, keď sú doma znásilňované vlastným manželom alebo vlastným partnerom? To vy tu snáď naozaj tu všetkým chcete nahovoriť, že to je normálne? Fakt normálne?! Viete, aké to je ťažké sa pozrieť žene do očí? Akože vážne to tu normálne vy ste vážne, ja som akože tu počul za tie dva mesiace všetko už, ale toto je hanba! (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Janko, ty si vystihol podstatu a hovoril si vlastne o tom presne, čo sa tu snažíme hovoriť už v podstate dva mesiace, aký, aký naozaj dopad to bude mať na krajinu, aký škodlivý, ako, ako veľa vecí bude nevyšetrených, ako sa s tým bude naozaj bude musieť potýkať polícia, ktorá je teraz už poddimenzovaná, ako sa s tým podľa mňa budú musieť aj veľmi ťažko vysporiadať súdy. A naozaj ja niekedy mám pocit, že môžme tu rozprávať čo chceme, veď sme opozícia a máme právo kritizovať, ale my sme sa tu, myslím, že väčšina z nás snažila naozaj vecne a kriticky k tomu hovoriť tak, aby naozaj tie veci, ktoré sú v tejto novele Trestného zákona škodlivé, aby vôbec tu neboli, ale ako som aj včera vravel, že tá novela Trestného zákona by mala ísť celá preč a normálne ísť do normálneho pripomienkového konania, aby sa k nej naozaj mohli vyjadriť všetci, ktorí sa k nej vyjadriť majú, opravme ju, zhodnime sa tu konsenzom, nech sa schváli, ale nemôže to ísť naozaj tak, ako to teraz vidíme a ešte prídu kopec pozmeňovákov, na ktoré sa nebude dať ani môcť pripraviť a všetko okolo toho. Ja si neviem ani predstaviť, že čo všetko ešte tu v tých pozmeňovákov bude, aký na to čas bude, aby sa to dokázalo naštudovať. Jednoducho tak, tak komplikovaný a ťažký materiál, aby takto rýchlo šiel, je proste pre mňa neuveriteľné. Veď tu nejdeme teraz rozhodovať o tom, že či zajtra bude svietiť svetlo od siedmej do ôsmej, ale ideme riešiť to, aký to bude mať dopad na ľudí v tejto krajine a mne sa rozum zastavuje, že tak rýchlo a takto bez komentára to ideme urobiť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyňa Plaváková, vystihli ste vo veľa veciach to, čo naozaj tu hovoríme všetci už niekoľko týždňov, aký to bude mať naozaj dopad na, naozaj na bežnú, na bežne, bežnú populáciu a na ľudí v regiónoch alebo ako chceme ľudí, ktorí majú naozaj problémy s podvodmi, s krádežami. Taký jeden aktuálny prípad z Popradu, ktorý sa nedávno stal, kde staršiu dôchodkyňu okradli o cca 10-tisíc euro, tak po novom, pôvodný § 221 podvod ods. 2, zvyšuje sa rozsah, pôvodný bol, rozsah bol z 2 660 euro na 26-tisíc euro, nový je z 35-tisíc euro na 350-tisíc euro, ale znižuje sa sadzba, pôvodná bola jeden rok až päť rokov, nová je šesť mesiacov až tri roky. Čiže po novom tento pán, ktorý okradol staršiu dôchodkyňu, dostane podmienku a to je všetko.
Čiže ja to tu hovorím už asi tretíkrát, ten dopad na bežných ľudí, kde sa naozaj dejú krádeže, podvody na starších občanoch, na ľudí, ktorí sa nevedia brániť, to bude mať obrovský, a preto táto trestná novela vôbec nemala prísť ani do parlamentu a má prejsť naozaj odbornou diskusiou, lebo tých chýb, ktoré v tom, v tej trestnej novele je, je strašne veľa, tak ako ste aj povedali, ona sa nedá už opraviť, to sa nedá opraviť, tu môžme dať aj 78 pozmeňovacích návrhov, ona sa jednoducho opraviť už nedá. Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie.

Ďakujem vám, ďakujem, pán predsedajúci.
Martinka, je vidieť, že naozaj si, neni si zdravotne úplne v poriadku, lebo si chorá už niekoľko dní a trápiš sa a viacerí z nás, tu vidím, že tie ťa... tie, toto tu ťahanie nočných a všetkých naozaj nie, nie, nie je zdraviu prospešné. Ale včera som, včera som to tu aj zopakoval, čo si aj ty dnes povedala v svojej, v tvojej, v tvojej, v tvojom príspevku, je, že, že naozaj ten dopad, to už naozaj počuť aj z radov bežných policajtov, bude naozaj veľký, lebo pri dnešnom stave Policajného zboru, ktorý je naozaj poddimenzovaný v každom jednom okresnom meste a bude sa naozaj len zhoršovať, lebo nových príslušníkov nevieme zobrať hneď ani ich tak skoro vychovať. Ak tá účinnosť prejde, tak naozaj že tie veci nebude mať kto vyšetrovať a tá premlčacia doba, ktorá je skrátená na tri roky, naozaj nám tam bude prepadať veľmi veľa, veľmi veľa ľudí, ktorí budú mať riešiť drobné krádeže, prepadnutia, ublíženia na zdraví a všetky tieto veci.
A včera som to takisto aj pánovi ministrovi Suskovi povedal, že nad tým sa treba naozaj zamyslieť, že jedna vec je tu urobiť Trestný zákon a druhá vec, že aký bude reálne v praxi a kto ho bude, kto tých ľudí reálne bude vyšetrovať, lebo dnes je Policajný zbor poddimenzovaný. A na to nesmieme zabudnúť, že naozaj že ak niečo chceme spraviť, tak to nemôže byť takto urobené rýchlo a nemôže to byť urobené bez toho, žeby sme vedeli, že to bude mať naozaj následky na vyšetrovanie, lebo tých policajtov nie je dostatok. Ak niekto tvrdí, že to tak nie je, tak nech sa ide pozrieť do každého okresného mesta, máme naozaj poddimenzovaný Policajný zbor.
Ďakujem.

... ja som to dnes už povedal, ja som tu už dnes ho... ja som tu už dnes hovoril, ak skrátime dobu odvolania, nebudú, budú môcť policajti pri dnešnom stave, aký majú, budú stíhať vyšetrovať prípady, teraz bežné veci, teraz hovorím o bežné veci, lebo to sa, to sa týka bežných ľudí naozaj, ja sa pýtam za bežných ľudí, ja sa nepýtam za nikoho iného, za bežných ľudí, budú to stíhať riešiť a budú to stíhať vyšetrovať, ak to urobíme?
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Janko, tvoj príhovor bol veľmi, veľmi ľudský a veľmi odborne, odborne, odborne povedané to, čo naozaj aj väčšina z nás tu cíti, a to je tá bezmocnosť, ktorú naozaj že, myslím si, že väčšina z nás tu má, že, že, že čo vlastne týmto všetkým sa dosiahne.
A ja nemám rád slovo bezmocnosť, lebo bezmocnosť môžete mať vtedy, keď vám niekto zomrie pod rukami, a vy viete, že už je koniec a že sa to nedá zvrátiť naspäť, ale v takejto situácií tu momentálne ešte nie sme. A my musíme naozaj ešte, ja verím tomu naozaj, že v tejto rozprave za týchto 12 dní zaznelo veľmi veľa dobrých názorov, kvalitných, ktorý, ktoré sa dajú do zákona, ktorý sa tu teraz predkladá, zapracovať.
A ja verím pevne, že aj vládni poslanci, minister Susko a všetci, ktorí naozaj ešte, myslím si, že si zapisovali tie veci poctivo, tak ich použijú, lebo to, že to schvália, je nám, bohužiaľ, jasné, ale je otázka, že ako to schvália a ako to bude celé vyzerať, čiže bolo to a malo by to byť tak, že toto všetko malo nejaký zmysel, a to, čo sme tu,. veľa z vás, za posledných 12 dní dokázali, je neuveriteľné.
A slová, ktoré raz povedal jeden nemenovaný premiér, že v noci robia len tí a tí, nebudem to tu menovať, tak to tak nie je, hej, lebo naozaj tie nočné, tie denné a všetko okolo toho, čo tu je, má nejaký význam.
A, Janko, ty si to dneska presne ukázal, ako to má vyzerať v parlamente... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Pročko, ďakujem za prejav. Ja som mal dnes takú, takú veľkú diskusiu v meste Poprad, kde sme vlastne riešili takú, takú kriminalitu, ktorá sa nám rozmohla v meste. Taký detský gang nám napáda ľudí, dospelých, deti a po skončení som sa tam bavil s kolegami policajtmi, ktorých poznám dvadsať rokov, poznáme sa zo zásahov. A vraveli mi takú myšlienku, na ktorú som sa naozaj až teraz nezamýšľal, lebo naozaj v tomto kolotoči, v ktorom teraz ideme, že či si uvedomuje, že ich je... že si uvedomuje, že ich je naozaj málo, že, že nemá naozaj už dnes kto robiť na polícií, že nebude mať kto vyšetrovať tie veci.
A ak sa skrátia tie premlčacie doby na tri roky, tak naozaj veľmi veľa ľudí prepadne do koša. A to je naozaj že veľký problém. A toto si naozaj musíme všetci teraz uvedomiť, a je to jedno, či sme v koalícií, opozícii, že tých problémov, ktoré nastanú, keď sa to schváli, bude veľa, lebo naozaj že máme obrovský problém v Policajnom zbore na každom jednom okrese, my si myslíme. A keď, keď sa mýlim, opravte ma, kolegovia, ktorí viete, či to tak nie je. Ale naozaj obrovský problém máme na Policajnom zbore, že je nedostatok policajtov, noví neprichádzajú, starší odišli a budú odchádzať do výsluhového dôchodku, lebo je to teraz pre nich výhodné kvôli valorizácii.
A doplatia naozaj na to ľudia, ktorí budú okradnutí, bude im spôsobená nejaká škoda, bude im spôsobené nejaké majetkové, fyzické napadnutie, lebo jednoducho, ak sa to nebude stíhať vyšetrovať, nebude to mať kto robiť, tak na to budú doplácať jednoducho ľudia. To si naozaj musíte naozaj teraz uvedomiť, že toto tu tuná už nie je, a ja to počúvam od ľudí, ktorí sú v tom praxi, hej, to nie je, že mi to povedala babka na trhu. (Potlesk.)