Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Janko, tvoj príhovor bol veľmi, veľmi ľudský a veľmi odborne, odborne, odborne povedané to, čo naozaj aj väčšina z nás tu cíti, a to je tá bezmocnosť, ktorú naozaj že, myslím si, že väčšina z nás tu má, že, že, že čo vlastne týmto všetkým sa dosiahne.
A ja nemám rád slovo bezmocnosť, lebo bezmocnosť môžete mať vtedy, keď vám niekto zomrie pod rukami, a vy viete, že už je koniec a že sa to nedá zvrátiť naspäť, ale v takejto situácií tu momentálne ešte nie sme. A my musíme naozaj ešte, ja verím tomu naozaj, že v tejto rozprave za týchto 12 dní zaznelo veľmi veľa dobrých názorov, kvalitných, ktorý, ktoré sa dajú do zákona, ktorý sa tu teraz predkladá, zapracovať.
A ja verím pevne, že aj vládni poslanci, minister Susko a všetci, ktorí naozaj ešte, myslím si, že si zapisovali tie veci poctivo, tak ich použijú, lebo to, že to schvália, je nám, bohužiaľ, jasné, ale je otázka, že ako to schvália a ako to bude celé vyzerať, čiže bolo to a malo by to byť tak, že toto všetko malo nejaký zmysel, a to, čo sme tu,. veľa z vás, za posledných 12 dní dokázali, je neuveriteľné.
A slová, ktoré raz povedal jeden nemenovaný premiér, že v noci robia len tí a tí, nebudem to tu menovať, tak to tak nie je, hej, lebo naozaj tie nočné, tie denné a všetko okolo toho, čo tu je, má nejaký význam.
A, Janko, ty si to dneska presne ukázal, ako to má vyzerať v parlamente... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Pročko, ďakujem za prejav. Ja som mal dnes takú, takú veľkú diskusiu v meste Poprad, kde sme vlastne riešili takú, takú kriminalitu, ktorá sa nám rozmohla v meste. Taký detský gang nám napáda ľudí, dospelých, deti a po skončení som sa tam bavil s kolegami policajtmi, ktorých poznám dvadsať rokov, poznáme sa zo zásahov. A vraveli mi takú myšlienku, na ktorú som sa naozaj až teraz nezamýšľal, lebo naozaj v tomto kolotoči, v ktorom teraz ideme, že či si uvedomuje, že ich je... že si uvedomuje, že ich je naozaj málo, že, že nemá naozaj už dnes kto robiť na polícií, že nebude mať kto vyšetrovať tie veci.
A ak sa skrátia tie premlčacie doby na tri roky, tak naozaj veľmi veľa ľudí prepadne do koša. A to je naozaj že veľký problém. A toto si naozaj musíme všetci teraz uvedomiť, a je to jedno, či sme v koalícií, opozícii, že tých problémov, ktoré nastanú, keď sa to schváli, bude veľa, lebo naozaj že máme obrovský problém v Policajnom zbore na každom jednom okrese, my si myslíme. A keď, keď sa mýlim, opravte ma, kolegovia, ktorí viete, či to tak nie je. Ale naozaj obrovský problém máme na Policajnom zbore, že je nedostatok policajtov, noví neprichádzajú, starší odišli a budú odchádzať do výsluhového dôchodku, lebo je to teraz pre nich výhodné kvôli valorizácii.
A doplatia naozaj na to ľudia, ktorí budú okradnutí, bude im spôsobená nejaká škoda, bude im spôsobené nejaké majetkové, fyzické napadnutie, lebo jednoducho, ak sa to nebude stíhať vyšetrovať, nebude to mať kto robiť, tak na to budú doplácať jednoducho ľudia. To si naozaj musíte naozaj teraz uvedomiť, že toto tu tuná už nie je, a ja to počúvam od ľudí, ktorí sú v tom praxi, hej, to nie je, že mi to povedala babka na trhu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, váš prejav bolo počuť až vonku na chodbe, takže bol taký, aký by mal byť, rázny, až som počul ho až za dverami a to boli dobre zatvorené. Ale teraz naozaj k téme, ktorú naozaj ste jasne a stručne a, myslím si, veľmi prehľadne povedali, aký to má naozaj zámer a čo všetko nám Európska únia naozaj vyčíta a čo všetko by sme mali robiť inak, lebo to, že sme v nejakom spoločenstve, nás aj zaväzuje, nemáme z toho len výhody, ale máme z toho aj nejaké záväzky, ktoré si musíme takisto plniť. A tie veci, ktoré si máme plniť, si máme plniť a máme dodržiavať nejaké legislatívne procesy, ktoré sme už dneska všetci povedali, že nie sú a nevieme stále, prečo nie sú dodržané.
Ďakujem vám za váš príspevok a nabudúce, keď skúsite, tak možno to dokážete ešte aj hlasnejšie, že vás bude počuť aj pred Národnú radu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem všetkým za, za reakcie aj nesúhlasné, aj súhlasné, lebo tak to presne má byť v normálnej demokracii. Hovorili ste veľa o tom, ako to presne vyzerá v tomto, v tom, v Národnej rade. A súhlasím aj s kolegami staršími, ktorí tu sú dlhšie, že ľudský prístup tu v našom tvrdom parlamente sa nehodí. Ja zas hovorím to, že ak nebu... zastupujeme ľudí a ak nebudeme mať v sebe ľudskosť, tak potom už nebudeme ľudia. Čiže to by som bol rád, keby sme si to zachovali, že budeme tú ľudskosť ešte stále tlačiť, aj keď je to tvrdý, tvrdý, by som povedal, šport táto Národná rada.
A ešte by som chcel vysvetliť jednu vec, ktorá tak málo zaznieva, ja som tu z úst koaličných poslancov niekedy počul, že, že riešime tu nejakých 40 špeciálnych prokurátorov, tak ja sa to budem snažiť vysvetliť ľuďom, aby si to vedeli predstaviť, že na Slovensku máme asi 20 hrudných chirurgov a asi 30 kardiochirurgov. Sú to najlepší operatéri vo svojom fachu a sú tí najlepšie z najlepších a keď sa nám by sa niečo stalo so srdcom alebo s, máme problém s pľúcami, že máme nejaký nádor na, na pľúcach, tak pôjdeme za nimi, lebo sú najlepší z najlepších. Preto máme lekárov oveľa viac, ale títo sú špičkoví a sú najlepší. A ja si to takisto predstavujem špeciálnu prokuratúru, že tam robia tí ľudia, ktorí sa špecializujú na tie najťažšie a najzložitejšie veci, a nemôže to robiť nejaký okresný alebo nejaký krajský prokurátor, pri všetkej úcte. Tak prosím, ten argument, zabudnime na to, že tu riešime nejakých len 40 prokurátorov. Riešime tých najlepších prokurátorov na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rozmýšľal som dnes, že čo k tomu skrátenému legislatívnemu ešte povedať, keďže už naozaj za posledné dni už bolo k tejto téme povedané všetko. Boli povedané veci, ktoré mali byť povedané, bolo to zhrnuté, že vlastne skrátené legislatívne konanie vôbec takýmto spôsobom nemalo byť a aký dopad to bude mať, bohužiaľ, na našu krajinu.
Pred voľbami vládna koalícia alebo vládni poslanci, ktorí sú dnes, hovorili, že témou Slovenska má byť slovenské zdravotníctvo, školstvo a my tu už asi mesiac riešime skrátené legislatívne konanie k ÚŠP a k trestným zákonom. A ja tomu celkom nerozumiem, že prečo takto a prečo tak rýchlo a prečo to je prvoradá vec, lebo tuto to malo ísť normálne štandardným legislatívnym procesom a mohli sme riešiť veci, ktoré sú prioritné, ktoré trápia našich ľudí v zdravotníctve a takisto v školstve, ale nestalo sa. A naopak, dnes tu zase riešime veci, ktoré, ktoré mali ísť normálnym štandardným procesom.
Ja som tu ako poslanec nový a nie som zvyknutý na, na takéto rýchle kroky, aj keď vo svojom živote sa viem rozhodnúť rýchlo, keď ide o život, ale pri všetkej úcte, pán minister, tu o žiadny život nejde, tak mi len láskavo vysvetlite ako fakt že neodborníkovi, neprávnikovi, fakt naozaj pri všetkej úcte, že prečo takýmto spôsobom.
Paragraf zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov, § 27 hovorí nasledovné: "Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak štátu hrozia značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie." Pán minister, ani jedna z týchto vecí nespĺňa skrátené legislatívne konanie.
Čo je štandardný legislatívny proces, aby to tu zaznelo, lebo sa o tom hovorí málo a je to dôležité povedať. Každý zákon, ktorý sa pripravuje na ministerstvách, sa takzvane upečie, uvarí na ministerstve zdravotníctva alebo školstva alebo príslušnom ministerstve, kde sa pripraví a pošle sa a schváli sa na portáli Slov-Lex, kde ho môže dva týždne pripomienkovať verejnosť, odborné spoločnosti, môžu ho, všetky povinne pripomienkujúce osoby, ako sú ministerstvá, a tak isto aj nepovinné. To je štandardný legislatívny proces, ktorý je zverejnený na Slov-Lexe a trvá približne dva týždne.
Toto sme z tohto odbúrali a ja som stále rozmýšľal, že prečo sme to takto vlastne spravili, že prečo takto to spravíme, že dáme to skráteným. A okrem toho, že ste to chceli urýchliť, mi vychádza ešte jedna dôležitá vec. V skrátenom, ehm, v normálnom legislatívnom procese sa do, do štandardného procesu môže zapojiť aj široká verejnosť a široká verejnosť to môže byť hocikto, aj Fero Majerský z Popradu, aj advokátska komora alebo ďalšie odborové organizácie, ktoré k týmto veciam môžu mať pripomienky. A opäť zacitujem. "Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti. A zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcu verejnosti na ich zastupovanie. Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň päťsto osôb."
Dámy a páni, vy ste týmto skráteným legislatívnym konaním úplne, ale že úplne vylúčili verejnosť z celého procesu k tak vážnemu zákonu, ktorý sa naozaj bude dotýkať bežných ľudí na Slovensku. Pán premiér vo viacerých diskusiách hovoril, že je to najdlhšia diskusia v histórii, aká tu kedy bola. Rozmýšľal som, že prečo to hovorí, ale to bol skôr odkaz k Európskej únii, lebo tá dvíha varovný prst. Problém tu nie je v počte hodín, ako aj dní, ktoré tu vlastne sedíme a sami medzi sebou komunikujeme. Pán premiér ale bere slovo občanom v našej krajine. Ak hovoríme o účasti verejnosti, tak na Slovensku máme 4,4 milióna obyvateľov nad 18 rokov, ktorí by mali právo sa vyjadriť. A my týmto 4,4 miliónom ľuďom odkazujeme, že jednoducho nebudete, nebudete s nami debatovať. Toto ma podľa mňa trápi zo všetkého najviac v tejto situácii, lebo my sme z tohto procesu absolútne, ale že absolútne vylúčili verejnosť. A vďaka naozaj práci opozičných poslancov sa nám podarilo to, že sa dlhšie o tomto skrátenom legislatívnom zákone hovorí. A zistili ste aj vy, pán minister, tak isto aj vaši kolegovia, že tam je viacero chýb, ktoré treba opraviť a ktoré sa nemuseli stať, keby to šlo normálnym, normálnym, normálnym procesom.
Preto ja vás, pán minister, žiadam, nebudem vás prosiť, nikdy som nikoho neprosil, maximálne manželku v kostole, ale žiadam vás, stiahnite to, prosím, vás, stiahnite to a dajte tomu normálny, normálnu štátnu kultúru, aká má byť v Slovenskej republike, a nech sa k tomu normálne vyjadrí odborná verejnosť. Vy si to na konci dňa aj tak pretlačíte, veď máte väčšinu, ale dajte to normálnym spôsobom do parlamentu a stiahnite tento zákon. Žiadam vás o to, pán minister, máte to v plnej kompetencii, urobte naozaj pre to všetko, lebo bude to mať naozaj dopad na bežných ľudí. A ja sa naozaj rozprávam s ľuďmi na východnom Slovensku a aj voliči, ktorí volili vás, nerozumejú, prečo takto to robíte a hlavne akým spôsobom to robíte. Tak im to skúste, prosím vás, vysvetliť aj tu v Národnej rade, lebo s nami v Národnej rade nekomunikujete, komunikujete v diskusiách a tam nám niečo odkazujete, tak nám skúste to povedať tu, my tu sme všetci, vypočujeme si. Ja nie som právnik, ako som povedal, ale sú tu kolegovia, ktorí sú právnici, budú sa vám vedieť erudovane vyjadriť. Tak to skúsme, prosím vás, takto normálne.
Ja si myslím, že ešte som nezlomil nad Slovenskom ruku, tak to, prosím vás, ani nelámte vy, lebo ja stále považujem, že Slovensko je ešte ako taká nejaká demokratická krajina. Tak, prosím vás, ju nezlomme a neurobme z nej krajinu, ktorú nechceme naozaj mať, lebo dopad to bude mať na bežných ľudí veľmi veľký.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš Szalay, mne sa páčil aj ten začiatok vašej, vašej ústnej rozpravy k tomu začiatku, ako ste, si pamätáte v osemdesiatom deviatom, kde ste stáli takisto na námestiach. A hovorili ste o tom, že aké majú byť nestranné súdy a čo všetko sa má v krajine naozaj zmeniť a posunúť. A vidíme, čo sa za tie roky posunulo a neposunulo, ale naozaj vo veľa veciach stagnujeme a bojím sa, že sa ešte vraciame naspäť, ako to bolo, bohužiaľ, predtým. A vôbec sme sa z niektorých vecí ako krajina nepoučili, lebo aj pán minister Susko, keď tu sedí, tak teraz si asi veľa píše, čo všetko hovoríme, aby si zaznamenal potom na štvrtkovú reláciu, ktorú povie ľuďom. Ale stále si vyčítame to, čo urobili tí druhí predtým, lebo ja som kritizoval, pán minister vtedy kritizoval predchádzajúcu vládu, kde väčšina z nás, ktorí tu dnes sedíme, ani sme neboli vtedy v Národnej rade.
Skrátené legislatívne konanie. A v niektorých prípadoch by som mu aj dal za pravdu, v niektorých nie, lebo bola úplne iná doba, bola naozaj veľmi ťažká situácia v zdravotníctve, bola tu vojna za, vojna za hranicami a všetky tieto veci a on, on to kritizoval, ale myslím si, že vo väčšine prípadov mal aj pravdu. A teraz ideme riešiť skrátené legislatívne konanie ku zákonu a v § 27 sa hovorí nasledovné, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd, ak ohrozia, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie.
Pán minister, veď ste určite odborník, ktoré z týchto troch bodov spĺňa toto skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyňa Stohlová, legislatívne porušenie, všetko, čo ste vlastne vo vašom príspevku použili, že môže byť nezákonné a že môže z toho vzniknúť aj ústavná žaloba, musíme súhlasiť, že tie veci mali ísť v inom poradí a malo to úplne inak byť, aby, ako som aj včera povedal, do toho zapojená, zapojená široká verejnosť, čo sa v tomto prípade nestalo, ale ten kontext s tým životným prostredím je naozaj veľmi zaujímavý, lebo niektorí naši kolegovia si pomýlili ochranu s niečím úplne iným, lebo životné prostredie, o ktorom ste hovorili, to nie je len, že sme nejaký spolok a môžeme v lese a v prírode robiť, čo chceme, ale sú tam nejaké pravidlá, lebo ten les a ten, tá príroda je pre nás všetkých na generácie, a ja zas tak s úsmevom teraz poviem (povedané so smiechom), že, že sa bojím, že po prijatí tohto Trestného zákona, že či aj na nás, ktorí v Tatrách pôsobíme a robíme horských nosičov, že či nebudú po nás teraz strieľať, hej, lebo si nás pomýlia s nejakou chránenou zverou, tak dúfam, že sa to nestane a že budeme môcť ďalej robiť to, čo robíme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Viskupič, vy ste tu zhrnuli z tej ekonomickej stránky a s tom... tou, ktorej téme sa rozumiete, a práve tak to má byť. A toto malo byť podľa mňa urobené oveľa skôr, keby nebolo skrátené legislatívne konanie.
Včera sme tu počuli, že viacerí z nás nie sú odborníci na trestné právo, ale že sa vlastne k tomu ani nemáme prečo vyjadrovať a že vlastne všetko, čo tu je, je v súlade so zákonom.
Pán minister, veď ste tu, podľa mňa dnes o desiatej to možno ešte stíhate. Pani prezidentka zvoláva okrúhly stôl odborníkov na legislatívu a na trestné právo, na zákony, tak podľa mňa by ste tam mohli ísť a im vysvetliť, odborníkom všetkým, ktorí sa majú k čomu to povedať, a im to vysvetliť, ako ste to vlastne celé mysleli, keď my tu nie sme žiadni odborníci.
Ďakujem.

Dobre. Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážení kolegovia a kolegyne, chcel by som vyhlásiť o, o výsledku. Chcel by som vás oboznámiť o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktoré sa konalo dňa 16. januára 2024.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 126 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 126 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovateľ Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo nula poslancov, neodovzdalo hlasovanie lístky.
Zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo tri, troch neplatných a 123 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za Eduarda Burdu hlasovalo 75 poslancov, 40 bolo proti, 8 sa zdržalo.
Stačí iba jedného, či všetkých?

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Musíte všetkých.

Majerský, František, poslanec NR SR
Celú, dobre.
- na druhom mieste pán Peter Kocher, Cocher, hlasovalo za 1 poslanec, hlasovalo proti 78, zdržalo sa hlasovania 44.
- za pána Igora Dušenka hlasovalo 6 poslancov, proti bolo 76, zdržalo sa 41.
- za pána Romana Foltina, hlasovalo 0 poslancov, 75 bolo proti a 48 sa zdržalo.
- za pána Mariána Gibu, hlasovalo 6 poslancov, 73 bolo proti, zdržalo sa 44.
- za pána Tomáša Hubináka, hlasovalo 32 poslancov, proti bolo 51, zdržalo sa 40.
- za pána Petra Kresáka, hlasovalo 0 poslancov, proti bolo 76, zdržalo sa 47.
- za pána (správne za pani, pozn. red.) Marianna Leontieva, hlasovalo 0 poslancov, proti bolo 72 a zdržalo sa 51.
- za pána Ladislava Orosza, hlasovalo 0 poslancov, proti bolo 76, zdržalo sa 47.
- za Janku Piskovú, hlasovalo 0 poslancov, proti bolo 80, zdržalo sa 43.
- za Ivana Remšíková, hlasovalo za 0 poslancov, proti bolo 80, zdržalo sa 43.
- za pána Petra Repáka, hlasovalo 0 poslancov, proti bolo 79, zdržalo sa 44.
- za pána Jozefa Sedláka, 0 poslancov, proti bolo 78, zdržalo sedemde, 45.
- za pána Eugena Škor... Eugen Škopec, hlasovalo 0 poslancov za, proti bolo 77, zdržalo sa 46.
Na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zvolený Eduard Burda.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Pán poslanec Ledecký, vy ste trafili presne klinec po hlavičke, vysvetľovali ste vlastne naozaj tie problémy, ktoré my na východnom Slovensku zažívame, a problém naozaj s kriminalitou, ktorá naozaj je, môžem to naozaj otvorene povedať, že rómskej komunite alebo v rómskych kolóniách, kde ktoré navštevujeme pravidelne ako záchranná služba, sa naozaj zhoršuje a ten problém sa stále zhoršuje a zhoršuje. Čiastočne to riešili aj momsky, ale bojím sa, že po tom, čo aj teraz povedala pani bývalá ministerka, že sa niektoré tresty znížia na priestupky, tak bude bude veľký problém, že naozaj ľudia, ktorí by mali byť odsúdení alebo mali byť vo väzení, tzv. recidivisti, tak budú vám budú behať po slobode a toto by sa naozaj nestalo podľa mňa, keby sme toto neriešili tak rýchlo a tak v skrátenom konaní, ale by sme to riešili normálnym medzirezortným pripomienkovaním, kde by sa naozaj všetky inštitúcie, ktoré sa do toho majú vyjadriť, by sa vyjadrili a mali by sme dostatok času na komunikáciu, lebo toto tu je zase len všetko urobené, tlačené rýchlo a tá aplikačná prax nám ukáže, že sme to urobili zle a budú na to doplácať obyčajní ľudia a potom naozaj nech vám poďakujú všetkým, ktorí ste za to zahlasovali.